Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119201839
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:3119201839.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Kubincovej, PhD., členiek senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci
žalobcu ZSE Energia, a.s. so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 677 281 proti žalovanému
LUDOPRINT, a.s. so sídlom Bobot č. 338, 913 25 Bobot, IČO: 36 306 673, právne zast. Advokátska
kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., J.Jesenského 69, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 789

925, o zaplatenie 10.758,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti prvému a druhému výroku
rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/27/2019 zo dňa 20. mája 2022 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/27/2019 zo dňa 20. mája 2022 v rozsahu prvej a druhej
výrokovej vety z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvou výrokovou vetou napadnutého rozhodnutia okresný súd zamietol žalobu v celom rozsahu

a druhou výrokovou vetou priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania 100 %. Treťou
výrokovou vetou návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

2. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 10.758,56 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.711,29 Eur od 06.04.2017
do zaplatenia, zo sumy 3.742,39 Eur od 07.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 4.287,56 Eur od 03.05.2017

do zaplatenia a zo sumy 17,32 Eur od 01.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Žalobca si uplatnil nárok v konaní titulom povinnosti žalovaného uhrádzať platby za systémové služby
a prevádzkovanie systému podľa platného cenového rozhodnutia úradu pre reguláciu sieťových odvetví,
ktorým bola určená alebo schválená tarifa za prevádzkovanie systému a tarifa za systémové služby
v zmysle vyhlášky ÚRSO č. 24/2013. Žalobca uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 03.06.2014

zmluvu o dodávke elektriny č. 47/14, predmetom ktorej je záväzok žalovaného ako dodávateľa
elektriny dodávať žalobcovi ako odberateľovi elektriny elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu
elektriny do odovzdávacieho miesta, cez ktoré je zariadenie na výrobu elektriny pripojené k distribučnej
sústave prevádzkovateľa distribučnej sústavy (odovzdávacie miesto), ktorému bol prevádzkovateľom
distribučnej sústavy po uzatvorení zmluvy pridelený EIC kód: 24ZZSVYR0000690K; záväzok žalobcu
dodanú elektrinu od žalovaného odobrať a zaplatiť žalovanému cenu za dodanú elektrinu vo výške ceny

elektriny na straty; záväzok žalobcu prevziať za žalovaného zodpovednosť za odchýlku za odovzdávacie
miesto voči zúčtovateľovi odchýlok (ktorým je spoločnosť OKTE, a.s.); a záväzok žalovaného uhrádzať
žalobcovi platby za systémové služby a prevádzkovanie systému podľa platného cenového rozhodnutia
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým bola určená alebo schválená tarifa za prevádzkovanie
systému a tarifa za systémové služby, a to v súlade s vyhláškou ÚRSO č. 24/2013 Z.z., ktorou sa
ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného

trhu s plynom.4. Žalobca v žalobe uviedol, že právnym základom povinnosti žalovaného uhrádzať žalobcovi platby za
systémové služby a platby za prevádzkovanie systému je § 11 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013, podľa ktorého
každý účastník trhu s elektrinou, ktorý si pre svoje odberné alebo odovzdávacie miesto zvolil režim

prenesenej zodpovednosti za odchýlku, uhradí platbu za systémové služby a platbu za prevádzkovanie
systému účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za jeho odberné alebo odovzdávacie miesto prevzal
zodpovednosť za odchýlku, a to v rozsahu koncovej spotreby elektriny na danom odbernom alebo
odovzdávacom mieste.

5. Žalobca poukázal na to, že žalovaný je podľa § 15 ods. 2 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike považovaný za účastníka trhu s elektrinou a žalovaný si ako účastník trhu s elektrinou
zvolil režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku za odovzdávacie miesto, a to dojednaním prevzatia
zodpovednosti za odchýlku za odovzdávacie miesto žalobcom v čl. II bod 1.3 zmluvy je žalovaný
povinný uhrádzať platby za systémové služby a prevádzkovanie systému OKTE, a.s. v rozsahu koncovej
spotreby žalovaného na odovzdávacom mieste, a to v súlade s § 11 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013

prostredníctvom žalobcu, ktorý ich je ďalej povinný uhrádzať OKTE, a.s. S poukazom na definíciu
platieb za systémové služby a prevádzkovanie systému (resp. ich taríf) uvedených v § 1 písm. h) a i)
vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia
v elektroenergetike, žalobca zjednodušene definoval pojem platba za prevádzkovanie systému a pojem
platbazasystémovéslužby.Uviedol,žeideopoplatky,ktoréjeúčastníktrhuselektrinou,vtomtoprípade

aj žalovaný povinný odvádzať OKTE, a.s., a to buď sám alebo prostredníctvom subjektu, na ktorého
preniesol zodpovednosť za odchýlku, čo je v tomto prípade žalobca, a to v rozsahu koncovej spotreby
takéhoto účastníka trhu s elektrinou. Žalobca uviedol, že všetky faktúry, ktoré vystavil žalovanému ostali
neuhradené, čím sa žalovaný dopustil porušenia ako svojho zmluvne uvedeného záväzku čl. II bod
1.2 zmluvy uhrádzať žalobcovi platby za systémové služby a prevádzkovanie systému, tak aj svojej

povinnosti vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov, teda vyhláška 24/2013. Zároveň
si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške podľa predpisov občianskeho práva.

6. Okresný súd uviedol, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu
namietal neposkytnutie plnenia fakturovaného žalobcom žalovanému a trval na tom, že elektrickú

energiu, ktorú nedodá žalobcovi spotrebúva na vlastné účely, t.j. chod strojov a zariadení využívaných na
podnikateľské účely. Uviedol, že elektrická energia vyrobená a spotrebovaná žalovaným neprechádza
distribučnou sústavou a nie je dodávaná do distribučnej sústavy, takže nemá ako spôsobovať výdavky
prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Poukázal na to, že ním vyrobená elektrická energia má napätie
400V a žalovaný odoberá elektrinu s napätím 22.000V, takže by ním vyrobená energia musela byť

najskôr transformovaná na napätie 22.000V, k čomu nedochádza a táto je spotrebovaná priamo
žalovaným. Žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobcu, že právnym základom údajnej povinnosti
žalovaného má byť § 11 ods. 7 vyhl. č. 24/2013 Z.z., v zmysle ktorej si ten účastník trhu s elektrinou, ktorý
si pre svoje odberné alebo odovzdávacie miesto zvolil režim prenesenej zodpovednosti za odchýlku,
uhradí platbu za systémové služby a platbu za prevádzkovanie systému účastníkovi trhu s elektrinou,

ktorý za jeho odberné alebo odovzdávacie miesto prevzal zodpovednosť za odchýlku, a to v rozsahu
koncovej spotreby elektriny na danom odbernom alebo odovzdávacom mieste. Žalovaný odkázal na
komunikáciu so žalobcom, v ktorej žalobcu upozornil na to, že žalovanému neposkytuje v súvislosti s
vyrobenou a spotrebovanou elektrinou žiadne systémové služby a prevádzku systému a preto žiadal
faktúry, ktoré boli žalobcom zaslané vystaviť dobropis. Poukázal na vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol,

že tarifa za prevádzkovanie systému a tarifa za systémové služby nie sú službami, ktoré by mali byť
skutočneposkytnutéažalovanýztohovyvodil,žežalobcapotvrdil,žekposkytnutiusystémovýchslužieb
a prevádzkovaniu systému žalovanému vôbec nedochádza. Žalovaný uviedol, že mu nie je poskytované
žiadne protiplnenie a platby za systémové služby a prevádzkovanie systému by mal uhrádzať len na
základe zdanlivej povinnosti, vyplývajúcej z § 11 ods. 7 vyhl. č. 24/2013.

7. Žalovaný v konaní vzniesol aj námietku rozporu vyhlášky č. 24/2013 Z.z. s Ústavou Slovenskej
republiky. Osobitne namietal, že právna úprava obsiahnutá v § 11 ods. 10 vyhl. č. 24/2013 Z.z., prakticky
zaťažuje platbou za systémové služby a za prevádzkovanie systému všetku vyrobenú elektrickú
energiu, a to bez ohľadu na to, či bola nejaká systémová služba a služba za prevádzkovanie systému

vôbec výrobcovi a zároveň užívateľovi elektriny dodaná. Mal za to, že povinnosť hradiť platby za
prevádzkovanie systému s voľbou režimu zodpovednosti za odchýlku nemá žiadnu vecnú ani právnu
opodstatnenosť. Inštitút zodpovednosti za odchýlku žiadnym spôsobom nesúvisí so systémom úhrady
„vynútených“ nákladov zahrnutých v tarifa za prevádzkovanie systému a použil sa výhradne len zaúčelom zabezpečenia peňažného toku smerom k organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou, ktorý
ako zúčtovateľ odchýlok vstupuje do priameho právneho vzťahu s každým subjektom zúčtovania
asprostredkovanieajsostatnýmiúčastníkmitrhuselektrinou,ktorýnasubjektzúčtovaniaprenieslisvoju

vlastnú zodpovednosť za odchýlku. Poukázal na predchádzajúci mechanizmus výberu platieb a zotrval
na závere, že tarifa za prevádzkovanie systému nemá povahu ceny za dodávku tovaru, keďže za ne nie
sú poskytované žiadne vecné plnenia v podobe tovarov alebo služieb v sieťových odvetviach.

8. Žalovaný upozornil, že na základe podnetu žalovaného skupina poslancov Národnej rady SR podala

dňa 08.11.2016 na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovení § 11 ods. 7, 8 a 9 vyhlášky ÚRSO
č. 24/2013 s Ústavou SR Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uznesením
Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/2017-47 zo dňa 12.12.2017 Ústavný súd rozhodol, že návrh
skupiny 35 poslancov NR SR prijíma na ďalšie konanie.

9. Okresný súd uviedol, že žalovaný podal na pojednávaní dňa 22.04.2022 návrh na prerušenie konania
o súlade vyhlášky č. 24/2013 Z.z. s Ústavou SR, ktorý zamietol s poukazom na dôvody rozhodnutia.

10.Okresnýsúdodôvodnilrozhodnutietým,ževsporenebolopreukázané,žebyžalobcaodžalovaného
ako výrobcu elektriny odobral elektrickú energiu v zmysle zmluvy o dodávke elektriny č. 47/14. Taktiež

nebolo preukázané, že by výrobný zdroj žalovaného bol reálne (fyzicky) pripojený do sústavy alebo siete
(§ 2 písm. a) bod 11 zák. č. 251/2012 Z.z.) prevádzkovanej žalobcom, a teda že by žalovaný vôbec mal
reálnu možnosť dodávať žalobcovi elektrinu a využívať systémové služby a systém, ktorý prevádzkoval
žalobca.Zuvedenéhodôvodupodľanázoruokresnéhosúdužalobcavzmyslepredmetnejzmluvyreálne
nemohol ani prevziať zodpovednosť za odchýlku medzi zmluvne dohodnutými hodnotami dodávok alebo

odberovelektrinyahodnotamidodávokaleboodberovelektrinyvurčenomčaseurčenýmipodľapravidiel
pre fungovanie trhu s elektrinou (§ 2 písm. a) bod 9 zák. č. 251/2012 Z.z.). Podľa názoru okresného súdu
v tomto prípade by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 ObZ ak
by mal žalovaný uhrádzať platby za systémové služby a platby za prevádzkovanie systému, ku ktorému
nemal fyzicky prístup, reálne ho nevyužíval. Okresný súd podotkol, že žalovaný ním vyrobenú elektrinu

využil iba pre potreby jeho vlastnej podnikateľskej činnosti. V spore teda podľa okresného súdu nebolo
ani preukázané, že by žalovaný ako výrobca elektriny bol účastníkom trhu v zmysle § 15 ods. 1 a 2 zák. č.
251/2012, keďže nedodával elektrinu do systému (žalobca ju v zmysle predmetnej zmluvy neodoberal)
ani reálne (fyzicky) nebol pripojený do prenosovej sústavy, distribučnej sústavy, prepravnej siete a ani
distribučnej siete, ktorá by mu umožnila obchodovanie s elektrickou energiou.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému
ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca v rozsahu výroku I a výroku II. Odvolanie

odôvodnilvzmysleust.§365ods.1písm.f)tým,žeokresnýsúddospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP tým, že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Žalobca v odvolaní uviedol, že súdom uvedené skutkové zistenia považuje za nesprávne z dôvodu

ich rozporu s vykonanými dôkazmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa
na oblasť energetiky. Pripomenul, že žalobca sa zaviazal odoberať od žalovaného elektrinu, ktorú
žalovaný vyrobí a dodá do regionálnej distribučnej sústavy v odovzdávacom mieste, ak túto sám
nespotrebuje ako vlastnú koncovú spotrebu elektriny. Bolo teda výlučne na žalovanom koľko elektriny
vyrobí, koľko vyrobenej elektriny spotrebuje v rámci svojej koncovej spotreby a koľko elektriny dodá

žalobcovi jej dodaním do distribučnej sústavy PDS. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanému, že elektrinu,
ktorú vyrobí sám spotrebuje žalobca uviedol, že nepovažoval za potrebné sa v konaní zaoberať
preukazovaním odberu elektriny od žalovaného na základe zmluvy, pretože túto skutočnosť nepovažuje
za relevantnú pre uplatnenie jeho nároku ani v súčasnosti, keďže ním uplatnený nárok nesúvisí
s elektrinou dodanou žalobcovi ale práve naopak s elektrinou, ktorú žalovaný vyrobil a bez jej dodania

žalobcovi spotreboval v rámci jeho koncovej spotreby elektriny. Práve za takéto spotrebované množstvo
elektriny (teda nedodané žalobcovi) bol žalovaný povinný uhrádzať žalobcovi poplatky vo výške
tarify za prevádzkovanie systému (ďalej len „TPS“) a tarify za systémové služby (ďalej len „TSS“)
v zmysle ich definície podľa príslušného právneho predpisu. Žalobca uviedol, že na základe zmluvyso žalovaným bol pripravený odoberať od žalovaného elektrinu a túto aj skutočne odoberal vždy, keď
množstvo elektriny vyrobenej vo výrobnom zariadení presiahlo koncovú spotrebu elektriny žalovaného.
V zmysle uvedeného je tak skutkové zistenie súdu, podľa ktorého žalobca reálne nemohol ani prevziať

zodpovednosť za odchýlku medzi zmluve dohodnutými hodnotami dodávok, nie je správne.

14. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že sám žalovaný si zvolil pre odovzdávacie miesto režim prenesenej
zodpovednosti za odchýlku, ktorú na základe zmluvy prevzal za žalovaného žalobca. Prevzatím
zodpovednosti za odchýlku prišlo k zaradeniu odovzdávacieho miesta do bilančnej skupiny žalobcu. Pre

preukázanie prevzatia zodpovednosti za odchýlku je preto podstatná zmluva, ktorou žalobca prevzal
za žalovaného zodpovednosť za odchýlku a potvrdenie zúčtovateľnej odchýlky od spoločnosti OKTE,
a.s. potvrdzujúce zaradenie odovzdávacieho miesta do bilančnej skupiny žalobcu, ktoré tvoria súčasť
súdneho spisu a súd ich mal k dispozícii pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Preukazovanie, či
žalobca odobral nejaké množstvo elektriny od žalovaného je v tomto prípade irelevantné.

15. Žalobca namietol aj skutkové tvrdenia okresného súdu, že nebolo preukázané, že by výrobný zdroj
žalovaného bol reálne (fyzicky) pripojený do sústavy alebo siete prevádzkovanej žalobcom a teda že by
žalovaný vôbec mal reálnu možnosť dodávať žalobcovi elektrinu a využívať systémové služby a systém,
ktorý prevádzkoval žalobca. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že skutočnosť pripojenia výrobného
zariadenia k regionálnej distribučnej sústave nie je a ani nebola medzi stranami sporná a žalovaný

túto skutočnosť výslovne a ani žiadnym iným spôsobom nepopieral. Poukázal na ust. § 151 ods. 1
CSP v zmysle ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za
nesporné. Ak je skutkové tvrdenie pripojenia výrobného zariadenia k regionálnej distribučnej sústave
nesporné, žalobca nebol povinný toto tvrdenie ďalej preukázať a preto jeho nepreukázanie nemôže viesť
k neúspechu žalobcu v konaní. Z obsahu odôvodnenia rozsudku sa však možno celkom opodstatnene

domnievať, že súdom tvrdené nepreukázanie pripojenia výrobného zariadenia k distribučnej sústave
bolo hlavným dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol. Žalobca preto označil rozsudok za nesprávny.

16. Žalobca namietol, že z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé, čo súd myslel
preukázaním reálneho pripojenia výrobného zariadenia k distribučnej sústave, čo by podľa pochopenia

žalobcu mohlo byť preukázané iba fyzickou obhliadkou odovzdávacieho miesta za prítomnosti znalca
v danom odbore, ktorá by už v danom čase ani nebola možná. Ak by však súd správne vyhodnotil
všetky vykonané dôkazy, skutočnosť pripojenia výrobného zariadenia k distribučnej sústave PDS by
mal preukázanú aj z dôkazov, ktoré už tvoria súčasť spisu. Uviedol, že napríklad takýmito dôkazmi
je potvrdenie o pôvode elektriny a potvrdenie spoločnosti OKTE, a.s. zo dňa 15.10.2021. Zároveň

pripojenie výrobného zariadenia k distribučnej sústave PDS možno jednoznačne odvodzovať aj zo
znenia § 3 ods. 1 písm. b) a § 4 ods. 1 písm. d) Zákona o podpore OZE, podľa ktorých je pripojenie
výrobného zariadenia k distribučnej sústave PDS podmienkou na uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1
písm. b) a d) Zákona o podpore OZE, ktorú si žalovaný v rozhodnom období nepochybne uplatňoval.

17. Za nedôslednosť súdu pri zisťovaní skutkového stavu označil žalobca fakt, že súd nesprávne
považuje žalobcu za prevádzkovateľa distribučnej sústavy, keď uvádza, že nebolo preukázané, že
by výrobný zdroj žalovaného bol reálne pripojený do sústavy alebo siete prevádzkovanej žalobcom.
V tejto súvislosti žalobca uviedol, že žalobca nie je a ani v rozhodnom období nebol prevádzkovateľom
distribučnej sústavy alebo akejkoľvek inej sústavy alebo siete.

18. Vo vzťahu ku konštatovaniu okresného súdu, že žalovaný ním vyrobenú elektrinu využíval iba pre
jeho vlastné potreby žalobca uviedol, že je pravdou, že žalovaný využíval ním vyrobenú elektrinu najmä,
ale nielen pre účely vlastnej koncovej spotreby elektriny. Uviedol, že ak by aj čisto hypoteticky pripustil,
že by žalovaný ním vyrobenú elektrinu využil iba pre potreby jeho vlastnej podnikateľskej činnosti,

teda 100 % vyrobenej elektriny by spotreboval v rámci koncovej spotreby elektriny, uvedené by nič
nezmenilo na jeho postavení účastníka trhu s elektrinou v zmysel § 15 ods. 1 a 2 Zákona o energetike.
Žalovanýnespornebolvrozhodnomobdobíúčastníkomtrhuselektrinouakovýrobcaelektrinyavýrobné
zariadenie žalovaného bolo pripojené do distribučnej sústavy PDS, čo nie je medzi stranami ani sporné.

19. Žalobca v odvolaní namietol aj nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. Uviedol, že
žalovaný mal ako výrobca elektriny právnu povinnosť uhrádzať za každú kilowatthodinu koncovej
spotrebyelektrinynajejodovzdávacommieste,poplatkyvovýškePPSaTSS.Tátopovinnosťmáprávny
základ v Pravidlách trhu, teda vo všeobecne záväznom právnom predpise a ich výška bola stanovenácenovým rozhodnutím úradu pre reguláciu sieťových odvetví, platným v rozhodnom období. Odkazoval
pritom na rozhodnutie ÚRSO č. 0077/2017/E zo dňa 29. decembra 2016. Žalobca zotrval na tvrdeniach,
ktoré predložil v konaní pred súdom prvej inštancie, osobitne pripomenul, že platby za TPS a TSS sú

právnymi predpismi stanovené poplatky, ktoré je každý účastník trhu s elektrinou a teda nepochybne aj
žalovanýpovinnýuhrádzaťvrozsahusvojejkoncovejspotrebyelektrinyaprispievaťtaknaúhradunielen
nákladov na výrobu elektriny a na činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ale aj na úhradu
nákladov prevádzkovateľa prenosovej sústavy na nákup podporných služieb a iné povolané náklady
prevádzkovateľa prenosovej sústavy na zabezpečenie systémových služieb. Nešlo teda o služby,

ktoré by mali byť žalovanému priamo poskytované žalobcom, ku ktorým by mal mať žalovaný vždy
preukázaný prístup alebo tieto reálne využívať. Z uvedeného dôvodu namietol žalobca nesprávne
právne posúdenie veci, pokiaľ okresný súd uviedol, že v tomto prípade by bolo v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku v zmysle § 265 ObZ, ak by mal žalovaný uhrádzať platby za systémové
služby a platby za prevádzkovanie systému, ku ktorému nemal fyzický prístup a reálne ho nevyužíval.
Žalobca zdôraznil, že je zrejmé, že žalobcov nárok v tomto konaní sa týka poplatkov stanovených

právnymi predpismi, ktoré by ako taký nemal byť považovaný za nárok z obchodno-právneho styku a už
vôbec nie v rozpore s jeho zásadami. Žalobca sa zmluvou nezaviazal žalovanému poskytovať služby
za prevádzkovanie systému a systémové služby. Zmluvou je len zduplikovaná povinnosť žalovaného
uhrádzať tieto poplatky v súlade s pravidlami trhu, teda vyhláškou ÚRSO zverejnenou v Zbierke zákonov
a boli ňou dohodnuté platobné podmienky týchto poplatkov, za ktorých bol žalovaný povinný poplatky

žalobcovi uhrádzať. Platby za TPS a TSS predstavujú poplatky, ktorými platná legislatíva zaťažuje,
aj v rozhodnom období zaťažovala koncovú spotrebu elektriny všetkých účastníkov trhu s elektrinou
a nejde o služby alebo plnenie v pravom zmysle slova, ktoré by mal žalobca poskytnúť žalovanému.
Platby za TPS a TSS je v zmysle platnej legislatívy povinný uhrádzať každý účastník trhu s elektrinou
a podieľať sa tak na úhrade nákladov vynakladaných vo verejnom záujme. Žalobca mal za to, že

práve naopak nepriznanie týchto platieb žalobcovi predstavuje zjavné popretie povinnosti žalovaného
vyplývajúcej zo všeobecne záväzného právneho predpisu a významný zásah do pravidiel financovania
určitých činností v energetických odvetviach.

20. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a pre prípad, ak by neboli splnené podmienky
na zrušenie rozhodnutia, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu vyhovie. Zároveň
si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

21. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, že podľa názoru žalovaného súdu prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a na zistený skutkový stav aplikoval
správne právne normy, t.j. vec správne právne posúdil. Žalovaný sa pridŕžal argumentácie prednesenej
pred súdom prvej inštancie a napriek tomu, že neprevzal jej tvrdenia do odôvodnenia rozsudku, trval na
tom, že nárok žalobkyne je nedôvodný aj z toho dôvodu, že v čase uplatňovania nárokov (vystavenia
faktúr) tak žalobkyňa činila na základe právnej normy, ktorá bola v rozpore s Ústavou, nakoľko v tom

čase neexistovalo splnomocňovacie ustanovenie zákona, ktoré by uplatňovanie nárokov, ktorých sa
žalobkyňa domáha, umožňovalo. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia nálezu Ústavného súdu SR
sp. zn. PL.ÚS 19/2017-115 zo dňa 08.07.2020, pričom zdôraznil, že záver Ústavného súdu o tom, že
návrh na vyhlásenie nesúladu medzi Vyhláškou č. 24/2013 Z.z. a Ústavou SR je nedôvodný vzhľadom
k tomu, že došlo k novelizácii zákonných noriem, čo spôsobilo obsolentnosť navrhovateľmi napadnutej

právnej úpravy.

22. Žalovaný zdôraznil, že aj keď Ústavný súd SR výslovne nevyslovil nesúhlas napadnutého § 11
ods. 7 Vyhl. č. 24/2013 s Ústavou z dôvodu, že po prijatí návrhu na ďalšie konanie došlo k zmene
právnych predpisov, v označenom náleze uvádza, že spomenuté nedostatky zákonnej právnej úpravy

v čase podania návrhu by bolo možné posudzovať optikou absencie, resp. nevytvorenia zákonných
predpokladov pre ukladanie povinností v zmysle čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, čo by mohlo byť považované
za porušenie záväzku zo strany štátu na ochranu práv a slobôd. Ústavný súd SR v náleze PL.ÚS
19/2017-115 zo dňa 08.07.2020 teda konštatoval, že právne normy mohli byť nesúladné, avšak tým, že
zákonodarca vadný stav odstránil a novelizoval, nemal už viac o čom rozhodovať. Žalovaný uviedol, že

vláda ani ministerstvá a iné orgány štátnej správy nemôžu vydať všeobecne záväzný právny predpis
upravujúci spoločenské vzťahy, ktoré Národná rada SR neupravila zákonom. Všeobecne záväzným
právnym predpisom orgánu výkonnej moci nemožno upraviť spoločenský vzťah vo väčšom rozsahu,
než ustanovuje zákon, a ani spôsobom odporujúcim zákonu. V čase vystavovania faktúr žalobkyňouneexistovalazákonnánorma,ktorábyupravovalapovinnosťžalovanejplatiťzaslužby,ktoréneobdržala.
Jediný právny titul bola zmluva o dodávke elektriny č. 47/14, z ktorej jednoznačne vyplýva spravovanie
sa Obchodným zákonníkom a z ktorej taktiež jednoznačne vyplýva záväzok dodávateľa uhrádzať

odberateľovi platby, ktoré mali byť poskytnuté, a nie za služby, ktoré poskytované neboli. Žalovaný
skonštatoval, že až zákonom č. 309/2018 zo dňa 17.10.2018 zákonodarca upravil zák. č. 250/2012
o regulácii v sieťových odvetviach, kde priamo do zákona uviedol tarifu za prevádzkovanie systému.
Následne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal Vyhlášku č. 181/2020, a to dňa 25.05.2020, teda
1,5 mesiaca pre vydaním nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 19/2017-115, ktorou zrušil ust. § 11

Vyhl. č. 24/2013, teda tej vyhlášky, na základe ktorej sa žalobca domáha nároku v tomto spore.

23. Žalovaný teda vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na konštatovaní, že žalobca si uplatnil nárok v spore
na základe právnej normy, ktorá sa stala obsolentnou a bola v rozpore s Ústavou. Zmena zákona
nastala od 01.01.2019 a podľa názoru žalovaného až od tohto dátumu je možné platne vyberať platby
za systémové služby, ktoré sú priamo upravené v Zákone o energetike, zákone č. 297/2019 Z.z., zákone

č. 309/2009 Z.z. v spojení s Vyhl. č. 181/2020. Zákon už pomenoval systémové služby ako tarifný
systém, ktoré majú odberatelia platiť priamo zo zákona, teda nie na základe poskytovania služieb tak,
ako je to v tomto spore. V tomto spore jediný doklad majúci preukazovať nárok žalobkyne je zmluva
č. 47/2014, ktorou sa zaviazala žalobkyňa poskytovať systémové služby, avšak ako sama žalobkyňa
listom zo dňa 12.05.2016 uviedla, žiadne služby neposkytovala, preto podľa žalovaného argumentácia

žalobcu ohľadne skutočnosti, že ide o tarifu na základe právnej normy za uvedené obdobie, neobstojí.
Tiež uplatňovanie uvedených nárokov, pokiaľ sa odvoláva na právnu normu, musí byť jednoznačne
uskutočnené za splnenia formálnej podmienky, ktorou je splnomocnenie uvedené v zákone, pričom
takéto splnomocnenie v žiadnom zákone uvedené nebolo. Zo strany žalobkyne nedošlo k poskytnutiu
žiadneho plnenia, za ktoré by mohla požadovať uhradenie žalovaného nároku vo výške 10.758,56

Eur s príslušenstvom, čo podľa žalovaného potvrdil aj žalobca. Predpokladom oprávnenosti požadovať
zaplatenie určitej sumy je poskytnutie protiplnenia, v danom prípade plnenia v podobe systémových
služieb a služby prevádzky systému. Podľa názoru žalovaného ani pri použití akéhokoľvek spôsobu
výkladu, ktorý právna teória pripúšťa, nie je možné dospieť k záveru, že platby za systémové služby
sú tarifou. Zo znenia záväzku Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/14 podľa žalovaného vyplýva, že

povinnosť platieb vzniká na strane žalovaného až po realizovaní služby, realizovaní prevádzkovania
systému tak, ako je uvedené v zmluve v nadväznosti na Vyhl. č. 24/2013. Z vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi, ako aj z vyjadrení žalobcu vyplynulo, že v skutočnosti žiadne systémové služby ani
prevádzkovanie systému žalovanému poskytované neboli.

24. Žalovaný uviedol, že má kogeneračnú jednotku s celkovým inštalovaným výkonom o veľkosti 420
kw. Podľa zák. č. 309/2009 Z.z. mu bolo priznané právo na podporu výrobu elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie vyrobenej v tomto zariadení. Problém, ktorý vznikol v danom spore spočíva v tom, že
žalobca požadoval toľko prostriedkov, že žalovaný ešte mal doplácať na to, že mal podporu podľa zák. č.
309/2009Z.z.Žalovanýďalejzotrvalnavyjadreniach,ktorépredložilvkonanípredsúdomprvejinštancie

a mal za to, že žalobca nesplnil záväzok prevziať zodpovednosť za odchýlku za odovzdávacie miesto
dodávateľa voči zúčtovateľovi odchýlok a uvedené v spore nepreukázal. Žalovaný uviedol, že ani nemá
možnosť prevziať zodpovednosť za odchýlku, nakoľko nemal žiadne zariadenie, ani trafostanice.

25. Vo vzťahu k charakteru právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným žalovaný uviedol, že

je potrebné aplikovať na tento zmluvný vzťah Obchodný zákonník a teda predpokladať dodanie
týchto systémových služieb a prevádzkovanie systému. Vyberanie platieb podľa žalovaného nebolo
v súlade s vyhláškou a zákonom, nakoľko chýbalo splnomocňujúce ustanovenie v zákone, ktoré
by oprávňovalo ministerstvo vydať takúto vyhlášku a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví stanoviť
cenu za vyberané poplatky. Žalobca môže vyberať platby za systémové služby pre spoločnosť OKTE

až od 01.01.2019. Podľa žalovaného argumentácia žalobcu, že mal zaplatiť spoločnosti OKTE, a.s.
v danom spore neobstojí, nakoľko predmetom tohto sporu je nárok žalobcu voči žalovanej a nie nárok
OKTE, a.s. voči žalobcovi. Pokiaľ by žalobca platil v rozpore so zákonom, nemôže vyžadovať od
žalovaného, aby mu nahradil plnenie, ktoré mal uhrádzať za žalovaného spoločnosť OKTE, a.s. rovnako
v rozpore so zákonom. Zároveň namietol, že žalobca nepreukázal tvrdenú skutočnosť, že poplatky,

ktoré požaduje od žalovanej spoločnosť OKTE, a.s., skutočne uhradil. V závere žalovaný uviedol, že
je toho názoru, že požiadavka uhrádzať platby za prevádzkovanie systému a za systémové služby
v rozsahu elektrickej energie, ktorá nevstúpila do prenosovej sústavy prevádzkovateľa distribučnej siete
atátobolasamotnýmvýrobcomelektrickejenergiespotrebovaná,idenadrámecpovinnostízakotvenýchpre výrobcov elektriny v Zákone o energetike. Vo vzťahu k uvedenému navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

26. Žalobca v odvolacej replike vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že treba zdôrazniť, že
Ústavný súd SR nálezom ÚS rozhodol tak, že ich návrhu nevyhovuje. Žalovanému neprislúcha skúmať
a predikovať otázku súladnosti právnych predpisov s Ústavou SR. Jeho závery o protiústavnosti nemajú
právnu oporu. Navyše súd nemá v tomto konaní právomoc rozhodovať, či tieto predpisy odporujú

zákonu alebo Ústave SR. Žalobca zdôraznil, že žalobca je povinný rešpektovať uvedené všeobecne
záväzné právne predpisy a individuálne správne akty až dovtedy, kým tieto nebudú právoplatne
zrušené. Žalobca ani žalovaný nie je štátnym orgánom, ktorého kompetenciou by bolo posudzovať
súlad všeobecne záväzných právnych aktov alebo individuálnych správnych aktov vydaných ÚRSO
so zákonom či s Ústavou. V takom prípade je potrebné rešpektovať princíp prezumpcie ústavnosti
všeobecne záväzných právnych predpisov a správnosti správnych aktov, ktorý je jedným zo základných

princípov právneho štátu a ktorý je zakotvený aj v judikatúre Najvyššieho súdu SR a teda žalobca je
povinný rešpektovať povinnosti, ktoré mu vyplývajú z predpisov a rozhodnutí ÚRSO. Žalobca zdôraznil,
že žalovaný k záveru o údajnej protiústavnosti predmetnej vyhlášky a teda údajnej nedôvodnosti
nároku žalobcu dospel sám v rozpore so skutkovým a právnym stavom a opiera sa výlučne o zmluvné
dojednania, pričom zo Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/2014, ako aj z charakteru zmluvného vzťahu

je evidentné, že na tento nie je možné nazerať ako na výlučne obchodnoprávny vzťah bez intervencie
akejkoľvek aplikovateľnosti regulácie v elektrotechnike.

27. Žalobca v odvolacej replike opätovne poukázal na to, že žalovaným uvádzané argumenty abstrahujú
od toho, aká je právna povaha a účel poplatkov, ktorých úhradu si žalobca uplatňuje v rámci tohto

konania. Nejde o služby, ktoré by mal žalovaný možnosť využívať, ale v súlade s energetickou reguláciou
mal žalobca vyberať platby za TPS a TSS od žalovaného a tieto odovzdávať spoločnosti OKTE, a.s.
Zopakoval, že platby za TPS a TSS sú právnymi predpismi stanovené poplatky, ktoré je každý účastník
trhu s elektrinou povinný uhrádzať v rozsahu svojej koncovej spotreby elektriny a nešlo teda priamo
o služby, ktoré by mali byť poskytované žalobcom. Tieto poplatky sú v plnej výške odvádzané spoločnosti

OKTE, a.s., ktorá ňou následne financuje vybrané činnosti v elektroenergetike a žalobca ich nevyberá na
základesvojhoslobodnéhorozhodnutiaaztejtočinnostinemážiadenprospech.Ideoplneniepovinností
vyplývajúcich z energetickej regulácie.

28. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu namietol, že žalobca si nesplnil svoj záväzok prevziať

zodpovednosť za odchýlku za odovzdávacie miesto dodávateľa voči zúčtovateľovi odchýlok, resp. že
to nepreukázal v konaní, žalobca poukázal na predloženie dôkazu a sumarizačné vyjadrenie zo dňa
18.10.2021, spolu s ktorým predložil aj dôkaz „Vyjadrenie OKTE zo dňa 15.10.2021“, ktorým žalobca
preukázal skutočnosť týkajúcu sa prevzatia zodpovednosti za odchýlku žalobcom na odovzdávacie
miesto žalovaného označené EIC kódom: 24ZZSVYR0000690K, ktorú žalovaný už počas súdneho

konania namietal. Žalobca odkázal na citované vyjadrenie a v závere uviedol, že v súdnom konaní
predložil dôkazy a uviedol aj argumenty, na ktoré žalovaný vo vyjadrení vôbec nereflektuje, jeho
argumentácia nezohľadňuje právne predpisy a dôkazy predložené žalobcom. Vzhľadom na uvedené
zotrval na odvolacom petite.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania.

30. Odvolací súd z ods. 8 odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu zistil, že okresný súd nemal
za preukázané skutkové tvrdenie žalobcu, že žalobca od žalovaného ako výrobcu elektriny odobral

elektrickú energiu v zmysle Zmluvy o dodávke elektriny č. 47/14. Okresný súd tiež nemal za preukázané
skutkové tvrdenie žalobcu, že by výrobný zdroj žalovaného bol reálne pripojený do sústavy alebo siete
prevádzkovanej žalobcom a teda že by žalovaný vôbec mal reálnu možnosť dodávať žalobcovi elektrinu
a využívať systémové služby a systém, ktorý prevádzkoval žalobca. Okresný súd ďalej dospel k záveru,
že žalobca nemohol prevziať zodpovednosť za odchýlku medzi zmluvne dohodnutými hodnotami

dodávokaleboodberovelektrinyahodnotamidodávokaleboodberovelektrinyvurčenomčaseurčenými
podľa pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou.

31. Okresný súd naopak považoval za zistené, že:32. Dňa 03.06.2014 uzavrel žalovaný ako dodávateľ so žalobcom ako odberateľom Zmluvu o dodávke
elektriny č. 47/14, ktorej predmetom, podľa jej čl. II bodu 1, bolo:

a) záväzok dodávateľa dodávať odberateľovi do odovzdávacieho miesta dodávateľa, uvedeného v čl. IX
zmluvy elektrinu v dohodnutom množstve, kvalite a čase, vyrobenú vo výrobnom zariadení dodávateľa,
špecifikovanom v čl. V tejto zmluvy;
b) záväzok dodávateľa uhrádzať odberateľovi platby za systémové služby a prevádzkovanie systému
podľa aktuálne platného cenového rozhodnutia ÚRSO, ktorým bola určená alebo schválená tarifa za

prevádzkovanie systému a tarifa za systémové služby, ktoré odberateľ dodávateľovi fakturuje v súlade
s pravidlami trhu;

33. Faktúrou č. 1701475 zo dňa 16.03.2017, splatnou 05.04.2017 vyfakturoval žalobca žalovanému
na základe Zmluvy o dodávke elektrickej energie z výrobného zdroja za obdobie 2/2017 poplatky za
prevádzkovanie systému a za systémové služby v sume 3 292,36 Eur (neuhradená v sume 2 711,29

Eur). Faktúrou č. 1701753 zo dňa 14.02.2017, splatnou 06.03.2017 vyfakturoval žalobca žalovanému
na základe Zmluvy o dodávke elektrickej energie z výrobného zdroja za obdobie 1/2017 poplatky
za prevádzkovanie systému a za systémové služby v sume 3 742,39 Eur. Faktúrou č. 1702224 zo
dňa 12.04.2017, splatnou 02.05.2017 vyfakturoval žalobca žalovanému na základe Zmluvy o dodávke
elektrickej energie z výrobného zdroja za obdobie 3/2017 poplatky za prevádzkovanie systému a za

systémové služby v sume 4 287,56 Eur. Faktúrou č. 1702626 zo dňa 11.05.2017, splatnou 31.05.2017
vyfakturoval žalobca žalovanému na základe Zmluvy o dodávke elektrickej energie z výrobného zdroja
za obdobie 4/2017 poplatky za prevádzkovanie systému a za systémové služby v sume 17,32 Eur.
Žalovaný uvedené faktúry spolu v sume 10 758,56 Eur doteraz neuhradil.

34. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej
kombinovanej výroby v znení neskorších predpisov, podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov
energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje
a) prednostným
1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy,

2. prístupom do sústavy,
3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny,
b) výkupom elektriny výkupcom elektriny za cenu vykupovanej elektriny,
c) doplatkom,
d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku3ac) výkupcom elektriny,

e) príplatkom.

29. Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, účastníkom
trhu s elektrinou je
a) výrobca elektriny,

b) prevádzkovateľ prenosovej sústavy,
c) prevádzkovateľ distribučnej sústavy,
d) dodávateľ elektriny,
e) odberateľ elektriny,
f) organizátor krátkodobého trhu s elektrinou,

g) výkupca elektriny.

30. Podľa § 11 ods. 7 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z.z. účastník
trhu s elektrinou, ktorý si pre svoje odberné alebo odovzdávacie miesto zvolil režim prenesenej
zodpovednosti za odchýlku, uhradí platbu za systémové služby a platbu za prevádzkovanie systému

účastníkovi trhu s elektrinou, ktorý za jeho odberné alebo odovzdávacie miesto prevzal zodpovednosť za
odchýlku, a to v rozsahu koncovej spotreby elektriny na danom odbernom alebo odovzdávacom mieste.

31. Odvolací súd preskúmal dôvody uvedené žalobcom v odvolaní a dospel k záveru, že tieto sú vo
vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia okresného súdu relevantné.

32. Žalobca primárne namietol, že súdom uvedené skutkové zistenia považuje za nesprávne z dôvodu
ich rozporu s vykonanými dôkazmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na
oblasť energetiky. Z pomerne stručného odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu uvedeného v ods. 8napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd zamietol uplatnený nárok žalobcu z dôvodu, že nemal
za preukázané, že by žalobca od žalovaného ako výrobcu elektriny odobral elektrickú energiu, že nemal
za preukázané, že by výrobný zdroj žalovaného bol fyzicky pripojený do sústavy alebo siete a že by

žalovaný vôbec mal reálnu možnosť dodávať žalobcovi elektrinu a využívať systémové služby a systém,
ktorý prevádzkoval žalobca.

33. Odvolací súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že uvedené skutkové závery
nevyplývajú nielen z vykonaného dokazovania, ale osobitne sú v rozpore so skutočnosťou, že sám

žalovaný nenamietal, že by nebol pripojený do sústavy alebo siete, naopak tvrdil, že sám elektrickú
energiu vyrába, namietal však, že táto má napätie 400 W a nie 22000 W, takže na to, aby prešla
distribučnou sústavou a bola dodávaná do distribučnej sústavy, musela by byť transformovaná na
napätie 22000 W. Už zo zvoleného spôsobu obrany je zrejmé, že námietku toho, že by žalovaný nebol
fyzicky pripojený do sústavy, vzniesol okresný súd v mene žalovaného v rozpore so zvolenou procesnou
obranou.

34. Tvrdenie, že žalobca od žalovaného ako výrobcu elektriny elektrickú energiu odobral, ostalo medzi
stranami sporné, avšak ako upozornil žalobca vo vzťahu k rozhodnutiu o tom, či žalovanému vznikla
alebo nevznikla povinnosť uhradiť uplatnený nárok, takéto zistenie je irelevantné, keďže v zmysle
právnych predpisov platných a účinných jednak ku dňu uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným

a jednak ku dňu fakturácie uplatnenej žalobcom, relevantné bolo posúdenie postavenia žalovaného ako
účastníka trhu s elektrinou v zmysle zák. č. 251/2012 (§ 15 ods. 2), ako to opakovane uvádzal žalobca
v konaní pred súdom prvej inštancie.

35. Okresný súd sa s uvedeným rozporom žiadnym spôsobom nevysporiadal, rovnako ako neuviedol

relevantné dôvody, pre ktoré by žalobca nemohol prevziať zodpovednosť za odchýlku medzi zmluvne
dohodnutými hodnotami dodávok alebo odberov elektriny a hodnotami dodávok alebo odberov elektriny
v určenom čase určenými podľa pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou.

36. Rovnako záver okresného súdu, že by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,

ak by mal žalovaný uhrádzať platby za systémové služby a platby za prevádzkovanie systému, ku
ktorému nemal fyzicky prístup a reálne ho nevyužíval, sú v rozpore so zisteniami súdu aj s vyjadreniami
žalovaného, ktorý nikdy nepoprel, že by bol účastníkom trhu s elektrinou a ako taký reálne využíval
infraštruktúru nevyhnutnú pre pripojenie do sústavy.

37. Aj záver okresného súdu, že nebolo preukázané, že by žalovaný ako výrobca elektriny bol
účastníkom trhu v zmysle § 15 ods. 1 a 2 zák. č. 251/2012 svedčí o nedostatočnom oboznámení
sa s podstatou právnej úpravy regulácie sieťových odvetví, a to v znení Zákona o energetike, zák.
č. 251/2012 v znení Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej
výroby č. 309/2009 Z.z., osobitne v zmysle znenia Vyhl. č. 24/2013, Vyhlášky Úradu pre reguláciu

sieťových odvetví, ktorou sa ustanovovali pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou.

38. Okresný súd v podstate vôbec nereagoval na argumentáciu žalobcu, ktorý svoj nárok vyvodzoval
z právnej úpravy platnej a účinnej ku dňu, kedy si faktúrou uplatnil nárok voči žalovanému. Osobitne
sa nevysporiadal s podstatou žalobcovej argumentácie, že platby za TPS a TSS sú právnymi

predpismi stanovené poplatky, ktoré je každý účastník trhu s elektrinou (a teda aj žalovaný) povinný
uhrádzať v rozsahu svojej koncovej spotreby elektriny a prispievať tak na úhradu nielen nákladov
na výrobu elektriny a na činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ale aj na úhradu
nákladov prevádzkovateľa prenosovej sústavy na nákup podporných služieb a iné povolané náklady
prevádzkovateľa prenosovej sústavy na zabezpečenie systémových služieb. Nešlo teda o služby, ktoré

bymalibyťžalovanémupriamoposkytovanéžalobcom,kuktorýmbymalmaťžalovanývždypreukázaný
prístup alebo tieto reálne využívať.

39. Okresný súd nereagoval ani na základnú procesnú obranu žalovaného, ktorý vzniesol relevantné
námietky, osobitne namietol, že zo strany žalovaného nedošlo k odoberaniu žiadnej formy služby a preto

nebolo možné od žalovaného za poskytovanie služieb žiadať žiadnu platbu a tiež namietol, že právny
základ nároku, ktorý si žalobca uplatnil, vychádza z právnej úpravy, ktorá bola podľa názoru žalovaného
v rozpore s Ústavou SR. Ani z jednou z týchto relevantných námietok sa okresný súd nevysporiadal,
pričom bolo nevyhnutné posúdiť, či skutočne je uplatnenie nároku v danom prípade vo vzťahu k zneniuZmluvy o dodávke elektriny č. 47/14 zo dňa 03.06.2014 platbou za poskytnutie služby v zmysle, ako
to vymedzil žalovaný vo svojich podaniach alebo či išlo o platbu, ktorú žalobca vymedzil ako platbu na
základe právnych predpisov, ktorú je žalovaný povinný platiť už len z dôvodu, že sa stal účastníkom

trhu s elektrinou, a to v zmysle uzavretej Zmluvy o dodávke elektriny. Rovnako sa okresný súd vôbec
nevysporiadal s námietkou žalovaného vo vzťahu k spornému súladu Vyhl. č. 24/2013 s Ústavou SR,
pričom vysporiadanie sa s uvedenou námietkou je otázkou právneho posúdenia, ktoré bol súd povinný
vykonať, aby dal odpoveď na podstatné vyjadrenia strán, ktoré boli prednesené v konaní.

40. Odvolací súd v tomto štádiu konania môže konštatovať iba toľko, že skutkový stav vymedzený
okresným súdom v odôvodnení rozhodnutia nekorešponduje s vykonanými dôkazmi, ani so skutkovými
tvrdeniami strán, ktoré tieto zvolil ako prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Tým je naplnený
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

41. Pokiaľ nie je ustálený skutkový stav, nemôže odvolací súd prezentovať ani záväzný právny názor

pre posúdenie (nezisteného) skutkového stavu.

42.Pokiaľokresnýsúduvádzalvlastnéskutkovétvrdenia,ktorénebolivsúladesoskutkovýmitvrdeniami
sporových strán a predloženými dôkazmi, aplikoval tak procesný postup, ktorý je v rozpore s Civilným
sporovým poriadkom, čím znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k absencii vymedzenia skutkového
stavu súladného s predloženými dôkazmi a tvrdeniami strán a zároveň v dôsledku absencie právneho
posúdenia základných relevantných námietok, ktoré vzniesli sporové strany došlo aj k porušeniu práva
na spravodlivý proces žalovaného, pretože ani ten nedostal odpovede na svoje otázky. Vzhľadom na
uvedené odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozhodnutie okresného súdu zrušuje

a vec mu vracia na ďalšie rozhodnutie.

43. Okresný súd bude vo veci ďalej postupovať tým spôsobom, že skutkový stav vymedzí na základe
tvrdení žalobcu a žalovaného, pričom sa bude zaoberať nielen argumentáciou žalobcu vo vzťahu
k tomu, že nárok si uplatnil voči žalovanému na základe právnych predpisov, ktoré boli v čase

uplatnenia nároku platné a účinné a z ktorých priamo vyplýval spôsob, akým bol povinný v rámci
regulácie vnútorného trhu s elektrinou uplatniť nárok voči žalovanému, ale vysporiada sa aj s obranou
žalovaného, ktorý vo svojich vyjadreniach konkrétne reagoval na argumenty uplatnené žalobcom vo
vzťahu k tvrdeniu žalobcu o právnom základe uplatneného nároku. Okresný súd sa bude zaoberať
nielen otázkou predmetu uplatneného nároku, teda či je alebo nie je relevantné poskytnutie služieb,

a to vo vzťahu ku konkrétnemu zneniu zmluvy o dodávke elektriny, vo vzťahu k ustanoveniam právnych
predpisov regulujúcich fungovanie vnútorného trhu s elektrinou, ale musí sa vysporiadať aj s námietkou
žalovaného, ktorý tvrdí, že nárok je voči nemu uplatnený na základe právnych predpisov, ktoré boli
v rozpore s Ústavou.

44. Okresný súd má pritom k dispozícii kvalifikované a podrobné vyjadrenia nielen zo strany žalobcu,
ale aj zo strany žalovaného, obe sporové strany si splnili zároveň procesnú povinnosť predkladania
dôkazov k svojim skutkovým tvrdeniam, preto vykonanie dokazovania nie je v tomto prípade časovo ani
procesne náročné, takže okresný súd bude vo veci postupovať bez ďalších prieťahov v zmysle pokynov
krajského súdu.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie
v rozhodnutí vo veci samej.

46. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).