Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316213165
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1316213165.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov
JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: T.. H. P., I. XA, W., správca
konkurznej podstaty úpadcu G. Č., T. XX, X., proti žalovanej: Y. H., T. H. XA, S. R., zastúpenej H. W.
V. &. V., U..G..C.., N.: XX XXX XXX, Z. XX, X., o zaplatenie 51.509,62 eura s príslušenstvom, za účasti
intervenientky na strane žalobcu Y.. X. V., V. XX, X., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Bratislava III zo dňa 20.10.2021, č.k. 16C/203/2016-200 a na odvolanie žalobcu a intervenientky na
stranežalobcuprotiuzneseniuOkresnéhosúduBratislavaIIIzodňa05.09.2022,č.k.16C/203/2016-295,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a.

Žalovanej v konaní o odvolaní proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie priznáva proti
žalobcovi a intervenientke plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovanej v konaní o odvolaní proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie priznáva proti žalobcovi

plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.), žalovanej priznal voči
(pôvodnej) žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu (výrok II.) a
(pôvodnej) žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
(výrok III.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pôvodná správkyňa konkurznej podstaty úpadcu
Y.. X. V. (ďalej len „pôvodná správkyňa“ alebo „pôvodná žalobkyňa“) sa ako žalobkyňa žalobou zo
dňa 03.08.2016 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 51.509,62 eura s príslušenstvom titulom
bezdôvodného obohatenia, keď z majetku úpadcu sa v rámci konkurzu uspokojil záložný veriteľ
žalovanej. Konajúci súd, potom ako jeho v poradí prvý zamietajúci rozsudok zo dňa 03.07.2018, č.k.
16C/203/2016-116, zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.10.2019, sp. zn. 3Co/184/2019,

a vec vrátil na ďalšie konanie, nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 20.10.2021 o 10.30 hod.,
na ktoré predvolal pôvodnú žalobkyňu a právneho zástupcu žalovanej. Pôvodná žalobkyňa prevzala
predvolanie na pojednávanie, v ktorom ju konajúci súd poučil o tom, že ak sa na pojednávanie nedostaví
a svoju neprítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, na návrh druhej strany rozhodne o
žalobe rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 278 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“) dňa 28.06.2021; na nariadené súdne pojednávanie (20.10.2021) sa nedostavila,

svoju neúčasť neospravedlnila včas a vážnymi okolnosťami a nepožiadala ani o jeho odročenie.Na predmetnom súdnom pojednávaní navrhol právny zástupca žalovanej rozhodnúť kontumačným
rozsudkom.

3. Súd prvej inštancie, majúc za splnené podmienky normované hypotézou ustanovenia § 278
C.s.p., keď a) riadne a včas predvolal pôvodnú žalobkyňu na pojednávanie nariadené na 20.10.2021,
b) predvolanie obsahovalo všetky potrebné údaje, t.j. údaj o termíne a mieste pojednávania, c) v
predvolaní ju poučil o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
d) predvolanie jej doručil včas, t.j. dňa 28.06.2021, zistiac, že pôvodná žalobkyňa sa na prejednanie veci

nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila a právny zástupca žalovanej navrhol vydať rozsudok
pre zmeškanie, tomuto návrhu vyhovel a za súčasnej aplikácie § 137 písm. a), § 278, § 279, § 281 ods.
1, ods. 2 C.s.p., rozhodol tak, že žalobu zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a
žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal proti neúspešnej pôvodnej žalobkyni náhradu trov

prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

5. Následne, vychádzajúc z názoru, že základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania
vyjadrené v § 255 C.s.p. a v ňom premietnutá zásada úspechu nevylučuje rôzny pomer úspechu
v jednotlivých fázach konania, t.j. prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho, ktorý by vyústil do

rozhodnutia o nároku na náhradu týchto jednotlivých trov konania tromi samostatnými výrokmi, konajúci
súd priznal pôvodnej žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, nárok na ich náhradu v plnom
rozsahu; o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala pôvodná správkyňa konkurznej podstaty úpadcu, v pozícii

žalobkyne, v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 písm. b) C.s.p. a súčasne
navrhla jeho zrušenie podľa 281 ods. 2 C.s.p., uvádzajúc, že sa o kontumačnom rozsudku dozvedela
po doručení do elektronickej schránky dňa 15.11.2021. Podľa nej existoval ospravedlniteľný dôvod, pre
ktorý zmeškala súdne pojednávanie, na ktorom konajúci súd vyhlásil kontumačný rozsudok. Na jeho
objasnenie pôvodná žalobkyňa uviedla, že v zmysle § 25 ods. 8 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch

(ďalej len „zákon č. 8/2005 Z.z.“) v spojení s § 42 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
(ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) jej ministerstvo spravodlivosti SR dňa 30.04.2021 pozastavilo výkon
správcovskej činnosti; túto okolnosť vnímala ako zákonnú prekážku, pri existencii ktorej nemohla
činnosť správcu vykonávať. Na uvedenom základe preto podala dňa 04.05.2021 na Okresný súd
Bratislava I návrh na odvolanie z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu (G. Č.), o ktorom však

konkurzný súd bezodkladne nerozhodol, ani napriek jej urgencii zo dňa 31.05.2021 a 16.06.2021; z
tejto funkcie ju napokon odvolal uznesením zo dňa 16.07.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č.
141/2021 dňa 23.07.2021. Konkurzný súd ju ako správkyňu konkurznej podstaty odvolal z funkcie mimo
schôdze veriteľov, pričom novú schôdzu nezvolal bezodkladne, ale až uznesením zo dňa 10.09.2021
na termín 15.10.2021; súčasťou programu bolo aj schválenie návrhu nového správcu. Pôvodná

žalobkyňa mala za to, že prieťahy a nečinnosť konkurzného súdu viedli v konečnom dôsledku k vydaniu
kontumačného rozsudku na pojednávaní dňa 20.10.2021. V tejto súvislosti uviedla, že predvolanie na
termín pojednávania prevzala v čase, kedy už mala pozastavenú činnosť správcu, pričom riadiac sa
zákonnými ustanoveniami vzťahujúcimi sa k odvolaniu a menovaniu správcu v konkurznom konaní
nemala dôvod predpokladať, že by do dátumu jeho konania konkurzný súd neustanovil nového správcu.

I z toho dôvodu založila predvolanie na termín pojednávania v prejednávanej veci do správcovského
spisu, ktorý pripravila na odovzdanie novému správcovi v zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z.z. v
spojení s § 42 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z.; toho však konkurzný súd do termínu súdneho pojednávania
nemenoval a ona súdne pojednávanie „opomenula“. Za danej situácie a okolností považovala za
nespravodlivé sankcionovať ju ako stranu sporu, ktorou sa stala namiesto úpadcu len z titulu funkcie

správkyne konkurznej podstaty, rozsudkom pre zmeškanie.

7. V ďalšom pôvodná žalobkyňa uviedla, že v dôsledku pozastavenia výkonu činnosti správcu dňom
30.04.2021 už v konaní nemohla vystupovať v postavení strany namiesto úpadcu. Zdôrazňujúc, že
na súdne pojednávanie nebola riadne predvolaná a poučená o následkoch nedostavenia sa, bola toho

názoru, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie predpokladané v ustanovení
§ 278 písm. a) C.s.p. Okresný súd Bratislava I jej síce v uznesení, ktorým ju odvolal z funkcie správkyne
konkurznej podstaty úpadcu, uložil vykonávať činnosti súvisiace s výkonom tejto funkcie, najmä týkajúce
sa správy a ochrany majetku podliehajúceho konkurzu, všetko až do ustanovenia nového správcu, tentovýrok však vnímala ako rozporný s ustanovením § 25 ods. 8 zákona č. 8/2005 Z.z.; správcovskú činnosť
totiž môže vykonávať len osoba zapísaná do zoznamu správcov, za ktorú však nemožno považovať
osobu s pozastaveným výkonom správcovskej činnosti. Správca zapísaný do zoznamu správcov je

považovaný za podnikateľa, ktorý vykonáva sústavnú činnosť za účelom dosahovania zisku, čo osoba s
pozastaveným výkonom správcovskej činnosti nemôže splniť. Pôvodná žalobkyňa v tejto súvislosti tiež
doplnila, že odo dňa 30.04.2021 vykonáva správcovskú činnosť ako komplementár právnickej osoby
4J správcovská kancelária, k.s.; ide teda o úplne inú formu a iný subjekt, prostredníctvom ktorého
vykonáva činnosť správcu. Uvedenú skutočnosť považovala za procesnú podmienku, ktorú možno

odstrániť postupom podľa § 161 C.s.p.

8. Pokiaľ išlo o samotný kontumačný rozsudok pôvodná správkyňa uviedla, že tento predstavuje
sankciu za pasivitu procesnej strany. Počnúc dňom, kedy bola ustanovená do funkcie vykonávala
túto riadne, s odbornou starostlivosťou a po zistení pohľadávky voči žalovanej titulom bezdôvodného
obohateniajuvýzvouzodňa16.05.2016požiadalaojejzaplatenie.Následnepoverilaadvokátapodaním

návrhu na vydanie platobného rozkazu a zastupovaním v prebiehajúcom konaní; ten sa síce na
prvé pojednávanie nariadené na termín 12.06.2018 (správne má byť 03.07.2018 - pozn. odvolacieho
súdu), na ktorom konajúci súd vydal v poradí prvý kontumačný rozsudok, nedostavil, avšak riadne
sa ospravedlnil, v dôsledku čoho Krajský súd v Bratislave kontumačný rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Nasledujúce súdne pojednávanie nariadené na 28.04.2020 súd prvej inštancie zrušil z

dôvodu epidemiologického opatrenia šírenia nákazy Covid-19, stanoviac nový termín na 28.06.2021,
ktoré na žiadosť právneho zástupcu žalovanej odročil na 20.10.2021; tohto sa nezúčastnila. Vzhľadom
na pozastavenie výkonu činnosti správcu pritom doručila konajúcemu súdu dňa 01.04.2021 odvolanie
splnomocnenia udeleného jej právnemu zástupcovi. Na základe uvedeného mala pôvodná žalobkyňa
za to, že v konaní nevystupovala pasívne, a preto, i s ohľadom na dĺžku konania, špecifickosť situácie

a jej postavenie, nemôže byť sankcionovaná vydaním kontumačného rozsudku. Právoplatnosťou tohto
rozsudku pritom dôjde zásadným spôsobom nielen k porušeniu jej práv ako odvolanej správkyne
konkurznej podstaty, ktorej bránila vo výkone funkcie zákonná prekážka, ale i novoustanoveného
správcu, vo vzťahu ku ktorému by došlo k odňatiu práva riadne v konaní pokračovať a obhajovať
práva veriteľov, a napokon i samotných konkurzných veriteľov. V tomto smere poukázala na právny

názor Ústavného súdu Českej republiky vyslovený v náleze sp. zn. I. ÚS 2656/12, majúc za to, že
súd prvej inštancie pri vydaní kontumačného rozsudku len formalisticky prihliadal na gramatický výklad
ustanovenia § 278 C.s.p., bez zreteľa na jeho účel, zásady civilného sporového konania a
povinnosť rozhodovať v súlade s korektívom spravodlivosti.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu pôvodnej žalobkyne uviedla, že pozastavenie činnosti správcu,
o ktorom nemal a ani nemohol mať konajúci súd vedomosť, jej nebránila v tom, aby požiadala o
odročeniepojednávanianariadenéhona20.10.2021zvážnychdôvodovaždodobyustanovenianového
správcu konkurznej podstaty; týmto spôsobom by naplnila znak konania s odbornou starostlivosťou.
Pôvodnážalobkyňanerealizovalaaničinnostisúvisiacesvýkonomfunkciesprávcukonkurznejpodstaty,

najmä týkajúce sa správy a ochrany majetku podliehajúceho konkurzu, na ktorých výkon ju až do doby
ustanovenia nového správcu, zaviazal konkurzný súd uznesením zo dňa 16.07.2021. Jej nečinnosťou,
konkrétne neospravedlnením sa z nariadeného súdneho pojednávania, napokon došlo k vydaniu
kontumačného rozsudku, pre vydanie ktorého boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Jeho
vydaním nemohlo dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, nakoľko k nemu prispela práve

pôvodná správkyňa konkurznej podstaty v dôsledku opomenutia termínu súdneho pojednávania. Tým
zároveň porušila základné povinnosti správcu vyplývajúce z § 3 zákona č. 7/2005 Z.z., a to vykonávať
správcovskú činnosť zodpovedne, svedomito a s odbornou starostlivosťou. Podľa žalovanej pôvodná
správkyňa nedôvodne poukazovala na § 8 a § 42 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré sa vzťahujú na situácie,
kedy už je ustanovený nový správca, a zároveň i na inštitút pozastavenia výkonu správcovskej činnosti

podľa § 25 zákona č. 8/2005 Z.z., ktorého uplatnenie je v plnej kompetencii ministerstva spravodlivosti
SR. V prípade odvolania správcu konkurznej podstaty, ku ktorému úkonu pristupuje konkurzný súd,
je tento oprávnený uložiť odvolanému správcovi povinnosť vykonávať naďalej prislúchajúce činnosti
v oblasti ochrany majetku, a to v záujme zamedzenia právneho vákua v situácii, kedy ešte nie je
vymenovaný nový správca.

10. Žalovaná nesúhlasila ani s názorom pôvodnej žalobkyne o obmedzení možnosti vydania
kontumačného rozsudku, keď tieto sa podľa nej viažu k pasivite sporovej strany, napr. nevyjadrenie
sa k žalobe, neúčasť na pojednávaní bez ospravedlnenia. Na ujmu žalovanej nemôže byť to, že súdprvej inštancie nekonal bezodkladne a prvé pojednávanie vytýčil až po dvoch rokoch od podania žaloby
a ani to, že pôvodná žalobkyňa neočakávala určité prezumované situácie; súd prvej inštancie preto
oprávnenepristúpilkvydaniukontumačnéhorozsudku,keďnajehovydaniebolisplnenévšetkyzákonné

podmienky.

11. Podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 28.12.2021 pôvodná žalobkyňa oznámila svoj vstup
do konania ako intervenientka na strane žalobcu (ďalej pôvodná správkyňa konkurznej podstaty alebo
pôvodnážalobkyňaoznačenáajako„intervenientka“)uvádzajúc,ženaschôdziveriteľovdňa15.10.2021

bol zvolený nový správca konkurznej podstaty úpadcu - T.. H. P., ktorého konkurzný súd ustanovil do
funkcieuznesenímzodňa01.12.2021,zverejnenýmvObchodnomvestníkuč.237/2021dňa10.12.2021
(t.j. po vydaní kontumačného rozsudku - pozn. odvolacieho súdu).

12. Intervenientka následne reagovala na vyjadrenie žalovanej podaním zo dňa 17.01.2022, v ktorom
zopakovala, že počnúc od 30.04.2021 mala pozastavený výkon správcovskej činnosti, a teda v zmysle

§ 25 ods. 8 zákona č. 8/2005 Z.z. nemohla túto vykonávať, čím jej zaniklo i postavenie procesnej
strany v prebiehajúcom konaní. Tou je v prípade súdneho konania týkajúceho sa majetku podliehajúceho
konkurzu iba správca konkurznej podstaty, ktorý post po dátume 30.04.2021 už nezastávala, nakoľko
nebola zapísaná v zozname správcov; iná osoba ako správca v zmysle zákona č. 8/2005 Z.z. pritom
nemôže byť správcom konkurznej podstaty podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. Pokiaľ žalovaná

poukazovala na povinnosti uložené konkurzným súdom v uznesení zo dňa 16.07.2021, tieto podľa
intervenientky nemali za následok obnovenie jej funkcie správcu; naviac, konkurzný súd jej v rozpore
s § 42 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. neudelil žiadne oprávnenia, z čoho vyvodila, že nemohla požiadať
o odročenie súdneho pojednávania a ani vystupovať ako žalobca. V ďalšom intervenientka zotrvala
na tom, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, konkrétne stanovené v §

278 písm. a) C.s.p., nakoľko novoustanovený správca nebol na pojednávanie dňa 20.10.2021 riadne
a včas predvolaný. Konajúci súd nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolanému, ako i
novoustanovenému správcovi konkurznej podstaty uskutočňovať im patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Žalovaná v reakcii v podaní zo dňa 08.08.2022 mala za to, že konkurzný súd v uznesení zo dňa
16.07.2021 vymedzil intervenientke ako odvolanej správkyni v súlade s § 42 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z.
pôsobnosť, ktorú mala vykonávať až do ustanovenia nového správcu tak, aby nebol narušený riadny
priebeh konkurzu; rozsah tejto činnosti pritom stanovil veľmi široko, bez potreby vyňať, príp. uviesť
jednotlivé čiastkové oprávnenia, ktoré mala vykonávať. Na uvedenom základe mala intervenientka

minimálne zaslať konajúcemu súdu oznámenie o prekážke, pre ktorú sa nemohla dostaviť na súdne
pojednávanie,čobybolomožnépovažovaťzaospravedlniteľnýdôvodneúčastinasúdnompojednávaní.
V prípade prijatia intervenientkinej argumentácie by táto nemohla podať také ospravedlnenie, ale
súčasne ani urgencie a návrhy na zvolanie veriteľského výboru v konkurznom konaní.

14. Intervenientka v podaní zo dňa 08.11.2022 nesúhlasila s výkladom ustanovení zákona č. 8/2005
Z.z. a č. 7/2005 Z.z. prezentovanom žalovanou, majúc za to, že v prípade pozastavenia výkonu
správcovskej činnosti v zmysle § 25 ods. 8 zákona č. 8/2005 Z.z. túto činnosť správca nemôže
vykonávať. Konkurzný súd bol pri jej odvolaní z funkcie správkyne konkurznej podstaty oprávnený v
zmysle § 42 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. uložiť jej povinnosť vykonávať určité činnosti, avšak neudelil

jej žiadne oprávnenia, a teda v ďalšom nemohla vystupovať ako žalobca v prebiehajúcom konaní a
ani požiadať o odročenie súdneho pojednávania. Pokiaľ išlo o urgencie konkurzného súdu a žiadosti
o zvolanie schôdze veriteľov, tieto vykonala hneď po pozastavení správcovskej činnosti. Podľa mienky
intervenientky jedinou skutočnosťou zakladajúcou účasť správcu na konaní týkajúceho sa majetku,
ktorý podlieha konkurzu, je práve okolnosť, že ide o správcu v zmysle zákona č. 8/2005 Z.z., čo v

danom prípade nebolo naplnené; po dátume 30.04.2021 nebola a ani nemohla byť stranou sporu, keďže
už ako fyzická osoba - správca nebola zapísaná v zozname správcov. Konajúci súd preto pochybil,
keď nedoručil predvolanie na súdne pojednávanie strane sporu, t.j. novému správcovi, považujúc túto
okolnosť za ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom súdnom pojednávaní. Konkurzný súd
viacnásobne porušil ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z., čo však nemôže byť pripísané na jej ťarchu. Ak

by totiž tento súd konal v medziach zákona, nebola by potrestaná kontumačným rozsudkom, pri vydaní
ktorého súd prvej inštancie nebral do úvahy jeho účel a neprihliadal ani na korektív spravodlivosti. Podľa
intervenientky dôjde nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie nielen k
zásadnému porušeniu jej práv, keď jej vo výkone funkcie správkyne konkurznej podstaty bránila zákonnáprekážka, ale i práv novoustanoveného správcu, ktorému by tak bola odňatá možnosť riadne pokračovať
v konaní a obhajovať práva veriteľov; napokon budú ohrozené i práva samotných konkurzných veriteľov,
ktorých záujmy a nároky riadne ustanovený správca chráni. Zdôrazňujúc, že prioritou súdneho konania

je ochrana práv jeho účastníkov (strán sporu), ktorí sa na jeho vedení chcú aktívne zúčastniť, by podľa
intervenientky bolo krajne nespravodlivé, ak by kontumačný rozsudok nebol zrušený z dôvodov hodných
ospravedlnenia.

15. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 05.09.2022, č.k. 16C/203/2016-295, návrh zo dňa 26.11.2021

na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, vydaného Okresným súdom Bratislava III dňa 20.10.2021, č.k.
16C/203/2016-200, zamietol, keď v súlade s ustanovením § 281 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. dospel k záveru,
že pôvodná žalobkyňa, vystupujúca už ako intervenientka, nepreukázala ospravedlniteľný dôvod, pre
ktorý zmeškala súdne pojednávanie vo veci; za taký treba považovať len okolnosti, ktoré nastali na jej
strane neočakávane a boli príčinou, pre ktorú sa nemohla dostaviť na nariadené súdne pojednávanie,
prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť.

16. Konajúci súd vychádzal z toho, že pôvodná správkyňa konkurznej podstaty namietala, že v čase
meritórneho rozhodovania už bola uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.07.2021, sp.
zn. 8K/7/2014, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 141/2021, odvolaná z funkcie správkyne,
pričom ešte predtým podaním zo dňa 01.04.2021 odvolala plnú moc udelenú právnemu zástupcovi

práve z dôvodu, že na jej mieste mal v konaní vystupovať už novoustanovený správca. Predmetné
podanie, datované a doručené konajúcemu súdu dňa 01.04.2020, t.j. ešte predtým ako jej ministerstvo
spravodlivosti SR pozastavilo správcovskú činnosť, však neobsahovalo žiadnu informáciu o prípadnom
odvolaní z funkcie správkyne konkurznej podstaty, ku ktorému úkonu pristúpil konkurzný súd až
uznesením zo dňa 16.07.2021. V predmetnom uznesení jej súčasne uložil povinnosť vykonávať činnosti

súvisiace s výkonom funkcie správcu, najmä týkajúce sa správy a ochrany majetku podliehajúcemu
konkurzu, a to až do ustanovenia nového správcu; ten bol menovaný do funkcie až uznesením zo dňa
01.12.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 237/2021, t.j. po vydaní kontumačného rozsudku.
Vzhľadom na to, že pôvodná žalobkyňa neoznámila odvolanie z funkcie správcu, pričom až do času
ustanovenia nového správcu mala za úpadcu konať, mohla podľa mienky konajúceho súdu zabrániť

vydaniu rozsudku pre zmeškanie tým, že by sa dostavila na súdne pojednávanie alebo požiadala o jeho
odročenie; sama pritom musela disponovať i správcovským spisom, do ktorého mala podľa vlastného
tvrdenia založiť i predvolanie na súdne pojednávanie vo veci, keďže ho nemohla v tom čase odovzdať
novému správcovi, ustanovenému do funkcie až po vydaní kontumačného rozsudku.

17. Na uvedenom základe súd prvej inštancie uzavrel, že pôvodná správkyňa predloženými listinnými
dôkaznými prostriedkami hodnoverným spôsobom nepreukázala existenciu ospravedlniteľného dôvodu,
pre ktorý zmeškala súdne pojednávanie vo veci dňa 20.10.2021, na ktorom vyhlásil kontumačný
rozsudok podľa § 278 C.s.p.; nepreukázala tak dôvody na jeho zrušenie a nariadenie nového
pojednávania, a preto jej návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 20.10.2021, č.k.

16C/203/2016 - 200, zamietol.

18. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
nový správca konkurznej podstaty, vystupujúci ako žalobca (ďalej len „žalobca“). Zdôrazňujúc, že
zodpovedá len za úkony od jeho účinného ustanovenia do funkcie, ktoré nastalo zverejnením uznesenia

konkurzného súdu v Obchodnom vestníku č. 237/2021 dňa 10.12.2021, opravný prostriedok považoval
za nástroj obnovenia konania a následného vymáhania pohľadávky, ktorá je jeho predmetom. Súd
prvejinštanciekontumačnýmrozsudkomprílištvrdoaplikovalprávo,nezohľadňujúcosobitnépostavenie
správcu konkurznej podstaty, ktorý sa len snažil vymôcť pohľadávku a získať finančné prostriedky na
uspokojenie konkurzných veriteľov, v ktorých záujme napokon i pôvodná správkyňa začala spor. Žalobca

v kontexte nálezu Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 2656/12, mal za to, že pôvodná
správkyňa aktívne uplatňovala procesné práva v celom konaní, a preto uplatneným postupom mu súd
prvej inštancie odňal možnosť konať, čo je nepochybne ospravedlniteľným dôvodom a okolnosťou, pre
ktorú je nevyhnutné napadnutý rozsudok pre zmeškanie zrušiť a nariadiť vo veci pojednávanie.

19. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie i intervenientka
(pôvodná žalobkyňa) z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. Konajúcemu súdu vytýkala, že
sa nezaoberal a nevysporiadal s argumentami a dôkazmi, ktoré zjavne predstavovali ospravedlniteľné
dôvody pre zrušenie kontumačného rozsudku. Zopakovala, že po dátume 30.04.2021 nebola a aninemohla byť stranou sporu, keďže už ako fyzická osoba - správca nebola zapísaná v zozname správcov;
konajúci súd preto pochybil, keď nedoručil predvolanie na súdne pojednávanie strane sporu, považujúc
túto okolnosť za ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom súdnom pojednávaní.

20. Podľa mienky intervenientky konkurzný súd viacnásobne porušil ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z.,
čo však nemôže byť pripísané na jej ťarchu. Ak by totiž tento súd konal v medziach zákona, nebola by
potrestaná kontumačným rozsudkom, pri vydaní ktorého súd prvej inštancie nebral do úvahy jeho účel
a neprihliadal ani na korektív spravodlivosti. Podľa intervenientky dôjde nadobudnutím právoplatnosti

a vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie nielen k zásadnému porušeniu jej práv, keď jej vo výkone
funkciesprávkynekonkurznejpodstatybránilazákonnáprekážka,aleiprávnovoustanovenéhosprávcu,
ktorému by tak bola odňatá možnosť riadne pokračovať v konaní a obhajovať práva veriteľov; ohrozené
budú i práva samotných konkurzných veriteľov, ktorých záujmy a nároky riadne ustanovený správca
chráni. Zdôrazňujúc, že prioritou súdneho konania je ochrana práv jeho účastníkov (strán sporu), ktorí
sa na jeho vedení chcú aktívne zúčastniť, by podľa intervenientky bolo krajne nespravodlivé, ak by

kontumačný rozsudok nebol zrušený z dôvodov hodných ospravedlnenia.

21. Súd prvej inštancie sa podľa nej v odôvodení napadnutého uznesenia zaoberal iba s dôvodmi
uvedenými v bodoch 20. a 21., tieto nesprávne vyhodnotil a následne i nesprávne právne posúdil,
keďže nezohľadnil, že 1/ už v čase doručenia predvolania na súdne pojednávanie nebola povinná

vykonávať tie činnosti správcu uložené uznesením konkurzného súdu, 2/ doručením
uznesenia o odvolaní z funkcie správkyne konkurznej podstaty a vymedzením rozsahu vykonávaných
činností nedošlo k obnove tejto funkcie, ktorá okolnosť nemala za následok jej účasť na konaní, a 3/
nemohlavydaniukontumačnéhorozsudkuzabrániť,keďžeužnebolastranousporou,atedaaninemohla
požiadať o odročenie súdneho pojednávania. Vzhľadom na túto situáciu neboli splnené predpoklady

na vydanie kontumačného rozsudku, ktorý predstavuje krajnú možnosť pri pasivite sporovej strany;
uvedené skutočnosti predstavujú zároveň ospravedlniteľný dôvod pre jeho zrušenie. Na uvedenom
základe navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

22. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu považovala ním uvádzané skutočnosti za neodôvodnené.
Bolo zjavné, že konkurzný súd v uznesení zo dňa 16.07.2021 uložil pôvodnej správkyni vykonávať
činnosti súvisiace s výkonom funkcie správcu, najmä týkajúce sa správy a ochrany majetku
podliehajúceho konkurzu; tieto povinnosti si zjavne nesplnila, v dôsledku čoho odňala možnosť uspokojiť
konkurzných veriteľov. Pôvodná správkyňa mala teda postupovať tak, aby dosiahla ochranu práv

veriteľov. Za nedôvodný žalovaná hodnotila poukaz žalobcu na nález Ústavného súdu Českej republiky,
sp. zn. I. ÚS 2656/12, keďže v danej veci išlo o hospitalizáciu osoby, ktorá sa práve z tohto dôvodu
nedostavila na vytýčené súdne pojednávanie. V prejednávanej veci však objektívne nedošlo k takej
závažnej a nepredvídateľnej skutočnosti, ktorá by ospravedlňovala neúčasť pôvodnej správkyne na
súdnom pojednávaní, na ktorom súd prvej inštancie vyhlásil kontumačný rozsudok; táto totiž od

28.06.2021 disponovala predvolaním na pojednávanie, ktoré založila do administratívneho spisu za
účelom jeho odovzdania novému správcovi; nový správca pritom bol ustanovený do funkcie až dňa
10.12.2021. Na jej strane tak neexistoval ospravedlniteľný dôvod pre zrušenie kontumačného rozsudku.
Na uvedenom základe žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

23. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu intervenientky označila ňou uvádzané dôvody za irelevantné,
keďže nimi len zotrvala na svojich predchádzajúcich argumentoch. Konajúci súd sa zaoberal
predostretými dôvodmi pre zrušenie kontumačného rozsudku a tieto riadne vyhodnotil. V ďalšom
zdôraznila, že v čase prevzatia predvolania na súdne pojednávanie bola intervenientka riadnym
správcom konkurznej podstaty, a preto konajúci súd nijako nepochybil, keď jej zásielku s predvolaním

doručil; nemal totiž možnosť akej inej osobe adresovať predmetné predvolanie na pojednávanie. Po
odvolaní z funkcie správkyne konkurznej podstaty pritom intervenientka vystupovala ako odvolaný
správca, ktorému konkurzný súd uložil povinnosti; bolo potom na nej, aby preukázala vážny dôvod
brániaci jej v účasti na súdnom pojednávaní; v tomto smere však ostala pasívna. I keď teda mala
intervenientka možnosť ozrejmiť vzniknutú situáciu, neurobila žiaden krok, okrem založenia predvolania

na súdne pojednávanie do správcovského spisu, čím odňala možnosť novému správcovi a veriteľom
na spravodlivé súdne konanie. Na uvedené pritom nemal vplyv poukaz intervenientky na porušenie
zákonných povinností zo strany konkurzného súdu, ani na administratívne pochybenie konajúceho súdu
pri vydaní v poradí prvého rozsudku pre zmeškanie; ten bol totiž odvolacím súdom zrušený. Zároveňnemôže namietať rozpor kontumačného rozsudku so zásadami právneho štátu, keď ho zavinila práve
svojim pochybením. Vydaním kontumačného rozsudku, pri ktorom, so zreteľom na znenie § 278 C.s.p.,
nemá súd možnosť úvahy, neboli porušené práva tak pôvodnej správkyne, novoustanoveného správcu,

ani konkurzných veriteľov. Na uvedenom základe žalovaná navrhla odvolanie intervenientky zamietnuť
a napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu potvrdiť.

24. Intervenientka v reakcii na vyjadrenie žalovanej zopakovala doteraz uvádzané skutočnosti. Nad ich
rámec uviedla, že ak by bola stranou sporu, a teda riadnym správcom konkurznej podstaty, dostavila by

sa na súdne pojednávanie, prípadne by sa z neho ospravedlnila, keďže počas trvania sporu si riadne
plnila všetky procesné povinnosti. Ak by mala naďalej vykonávať funkciu správcu, túto by vykonávala
ako fyzická osoba, aj ako právnická osoba, čo však nie je možné a bolo by to v priamom rozpore so
zákonom. Vo vzťahu k zasielaniu urgencií konkurznému súdu a žiadostí o zvolanie schôdze veriteľov
mala za to, že išlo o úkony, na ktoré bola ako odvolaná správkyňa oprávnená. Vzhľadom na to, že
tieto úkony vykonala z pozície odvolaného správcu, nemohla ďalej vystupovať ako správca konkurznej

podstaty v zmysle zákona č. 8/2005 Z.z., resp. zákona č. 7/2005 Z.z. Intervenientka zotrvala na tom, že
v danej veci neboli splnené podmienky na vydanie kontumačného rozsudku.

25. Odvolací súd preskúmal a prejednal najprv odvolanie žalobcu a intervenientky, s ktorým žalobca
prejavil súhlas (podanie na č.l. 386), proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 05.09.2022, č.k.

16C/203/2016-295, ktorým zamietol návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, podľa ustanovení §
379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a
dospel k záveru, že ich odvolania nie sú dôvodné.

26. Podľa § 281 ods. 1 C.s.p. ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na

ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší
a nariadi nové pojednávanie.

27. Podľa § 281 ods. 2 C.s.p. návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku
pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

28. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení posudzoval návrh pôvodnej žalobkyne a správkyne
konkurznej podstaty úpadcu, teraz intervenientky, na zrušenie kontumačného rozsudku podľa
príslušných ustanovení § 281 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. Je pritom zrejmé, že táto sa o rozsudku
pre zmeškanie dozvedela najneskôr dňa 15.11.2021, kedy prevzala jeho písomné vyhotovenie;

treba podotknúť, že súd prvej inštancie nemal v danom čase akej inej osobe doručovať zásielku
s kontumačným rozsudkom. Pokiaľ išlo o konkrétne dôvody, pôvodná správkyňa považovala za
rozhodujúce to, že jej ministerstvo spravodlivosti SR pozastavilo dňa 30.04.2021 výkon správcovskej
činnosti, čo vnímala ako zákonnú prekážku pre jej ďalší výkon, pre ktorú ju následne konkurzný súd
uznesením zo dňa 16.07.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 141/2021 dňa 23.07.2021,

odvolal z funkcie správkyne konkurznej podstaty úpadcu a poveril ju výkonom činností súvisiacich s
funkciou správcu. V nadväznosti na to očakávala ustanovenie nového správcu, pre ktorého pripravila
správcovský spis, vložiac do neho i predvolanie na súdne pojednávanie, ktoré riadne prevzala dňa
28.06.2021; k menovaniu nového správcu do času súdneho pojednávania dňa 20.10.2021 nedošlo a
ona termín ústneho prejednania veci opomenula.

29. Hodno uviesť, že konštantná judikatúra zaujala jednoznačný právny názor, podľa ktorého nemožno
zamieňať procesný inštitút odvolania proti rozsudku pre zmeškanie s návrhom na jeho zrušenie podľa
§ 281 ods. 1 C.s.p., hoci účelom oboch inštitútov je snaha o zrušenie kontumačného rozsudku. Právna
úprava týkajúca sa návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie pre existenciu ospravedlniteľného

dôvodu vychádza z prezumpcie správnosti samotného rozsudku. Predpokladá, že boli splnené všetky
podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 C.s.p., s tým, že na strane žalobcu nastali
také okolnosti, ktoré konajúcemu súdu nemohli byť v čase jeho vydania objektívne známe a ktoré
žalobcovi bránili dostaviť sa na súdne pojednávanie (hoci to mal v úmysle) a svoju neúčasť vopred
riadne ospravedlniť. V konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd teda nie je oprávnený

skúmať správnosť záverov o splnení predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko k
tomu slúži odvolanie proti tomuto rozsudku, v ktorom konaní odvolací súd nemôže skúmať, či možno
rozsudok pre zmeškanie zrušiť z ospravedlniteľného dôvodu (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu
Českej republiky, sp. zn. 33Cdo 2031/2016). Inak povedané, nemožno zamieňať ospravedlniteľný dôvodzmeškania pojednávania na strane jednej s posudzovaním predpokladov pre vydanie kontumačného
rozsudku, ktorých existencia je predmetom odvolacieho konania na podklade odvolania proti rozsudku
pre zmeškanie (k tomu rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 28 Cdo 188/2015, sp.

zn. 26 Cdo 355/2016, sp. zn. 33Cdo 2031/2016).

30. Pokiaľ ide o samotný dôvod zrušenia rozsudku pre zmeškanie, charakter ospravedlniteľného dôvodu
majú nielen udalosti objektívneho charakteru (napríklad zdravotná indispozícia, meškanie dopravného
prostriedku použitého na prepravu na pojednávanie súdu alebo technická závada na motorovom vozidle

použitom z rovnakého dôvodu), ale i okolnosti stranou sporu, príp. jej zástupcom, spôsobené alebo inak
zavinené, ak je možné ich v danej situácii považovať, so zreteľom na okolnosti prípadu a pomery strany
sporu, za dôvod na ospravedlnenie zmeškania súdneho pojednávania.

31. Vychádzajúc z návrhu pôvodnej žalobkyne (teraz intervenientky) treba prisvedčiť konajúcemu súdu,
že ňou uvádzané skutočnosti nespĺňali atribúty ospravedlniteľného dôvodu pre zrušenie rozsudku

pre zmeškanie. Je zrejmé, že o existencii ňou tvrdenej prekážky brániacej jej v účasti na súdnom
pojednávaní, či už v podobe pozastavenia výkonu správcovskej činnosti, odvolania z funkcie správkyne
konkurznej podstaty úpadcu a poverenia ju výkonom činnosti správcu až do menovania nového správcu,
alebo jeho neustanovenia do tejto funkcie, mala vedomosť a tieto jej boli objektívne známe pred súdnym
pojednávaním, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol kontumačne, pričom jej nič nebránilo v tom,

aby ich existenciu konajúcemu súdu oznámila spolu s prípadným ospravedlnením z pojednávania.
Ako uviedol odvolací súd vyššie charakter ospravedlniteľného dôvodu majú len také okolnosti, ktoré
nastali nepredvídateľne, neočakávane a boli príčinou, že sa strana sporu, príp. jej zástupca, nemohla
na nariadené súdne pojednávanie dostaviť a svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť. V intenciách
uvedeného, nemožno za ospravedlniteľný dôvod považovať pôvodnou žalobkyňou uvádzané okolnosti,

ktoréjejboliznámevopred,t.j.vdostatočnomčasovompredstihupredtermínomsúdnehopojednávania,
i keď by jej tieto mohli prípadne znemožňovať účasť na tomto pojednávaní, ak jej nič nebránilo vo
včasnom ospravedlnení neprítomnosti na ňom (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 5Obdo 26/2019, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR pod R 53/2020). Nemožno pritom prehliadnuť, že skutočným dôvodom jej neúčasti na súdnom

pojednávaní bolo faktické „opomenutie“ termínu ústneho prejednania veci, resp. „spoliehanie sa“, že
tohto sa zúčastní už nový správca konkurznej podstaty, čo možno vnímať ako pochybenie subjektívneho
charakteru, ktoré však samo o sebe nezakladá dôvod pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie v intenciách
§ 281 ods. 1 C.s.p.; o to viac, pokiaľ mala pôvodná žalobkyňa v konaní vystupovať za účelom ochrany
práv veriteľov konkurzného konania, čo napokon sama viackrát zdôrazňovala.

32. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou pôvodnej žalobkyne (intervenientky), že potom ako
jej bol pozastavený výkon správcovskej činnosti, resp. po odvolaní z funkcie správkyne už nebola
oprávnená požiadať o odročenie súdneho pojednávania a ani vykonávať iné procesné úkony v
tomto smere. Z obsahu súdneho spisu totiž vyplýva, že konkurzný súd ju síce uznesením zo dňa

16.07.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 141/2021 dňa 23.07.2021, odvolal z funkcie
správkyne konkurznej podstaty úpadcu, avšak súčasne jej výslovne uložil vykonávať činnosti súvisiace
s výkonom funkcie správcu, najmä týkajúce sa správy a ochrany majetku podliehajúcemu konkurzu, a
to až do ustanovenia nového správcu. Je teda zrejmé, že pôvodná žalobkyňa bola poverená výkonom
všetkých kompetencií prislúchajúcich správcovi konkurznej podstaty (tzv. správca ad hoc), do ktorých

rámca nepochybne spadá i oprávnenie oznámiť zásadné skutočnosti brániace jej v účasti na prejednaní
veci; ide o úkon zameraný na ochranu majetku podliehajúceho konkurzu. Hodno dodať, že k takému
procesnému úkonu mohla pôvodná žalobkyňa pristúpiť i dodatočne, t.j. v dňoch nasledujúcich po
súdnom pojednávaní, a nie až po doručení kontumačného rozsudku znejúceho v jej neprospech.

33. Vo vzťahu k odvolaniu plnej moci udelenej advokátovi T.. V., odvolací súd musel prisvedčiť
konajúcemu súdu, že k nemu pôvodná správkyňa konkurznej podstaty pristúpila podaním doručeným
mu dňa 01.04.2020, t.j. viac ako rok predtým ako jej bol pozastavený výkon správcovskej činnosti,
resp. bola z funkcie správkyne konkurznej podstaty odvolaná; táto okolnosť preto nemala na účely
konania o návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku právny význam. K predmetnému úkonu pritom

pristúpila z dôvodu, že bola sama zapísaná v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou
komorou. Bez právneho významu vyhodnotil odvolací súd i poukaz pôvodnej žalobkyne (intervenientky)
na viacnásobné porušenie ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z., resp. zákona č. 8/2005 Z.z. zo strany
konkurzného súdu, ktoré mala namietať v prvom rade v konkurznom konaní. Zároveň je nutné zdôrazniť,že otázkami, kto je správcom konkurznej podstaty, za akých okolností môže dôjsť k jeho zmene,
t.j. k odvolaniu z funkcie a k povereniu inej osoby výkonom jeho funkcie, sa môže zaoberať jedine
konkurzný súd; keďže rozhodovanie o týchto skutočnostiach prináleží jedine konkurznému súdu,

nemožno ho nahrádzať, ani preskúmavať jeho (ne)správnosť v inom, osobitnom konaní. Pokiaľ v ďalšom
pôvodná žalobkyňa (intervenientka) vytýkala konajúcemu súdu nedostatok podmienok pre vyhlásenie
kontumačného rozsudku, skúmanie ich existencie je predmetom odvolacieho prieskumu na podklade
odvolania proti rozsudku pre zmeškanie.

34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a na jeho základe odvolací súd, v názorovej zhode so súdom
prvej inštancie, dospel k záveru, že žalobca a ani intervenientka v odvolaní neuviedli žiaden taký
ospravedlniteľný dôvod v zmysle § 281 ods. 1 C.s.p., pre ktorý pôvodná žalobkyňa zmeškala súdne
pojednávanie dňa 20.10.2021, majúci za následok zrušenie kontumačného rozsudku. Odvolací súd
preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku
vecne správne.

35. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalobca i intervenientka v rámci argumentácie
poukazovali na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, ide o rozhodnutia súdu cudzieho štátu,
ktorými všeobecné súdy nie sú viazané. Naviac, tieto vychádzali z odlišnej skutkovej situácie a
procesnoprávnej úpravy (väzba na § 154b ods. 4 O.s.ř).

36. Následne odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, podané v tom čase pôvodnou žalobkyňou, proti
rozsudku súdu prvej inštancie pre zmeškanie a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

37. Podľa § 278 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh

žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na
pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca
poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca
neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

38. Podľa § 355 ods. 1 C.s.p. proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

39. Podľa § 356 písm. b) C.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

40. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

41. Rozsudok pre zmeškanie podľa § 278 C.s.p. je procesný inštitút, ktorého účelom je zrýchliť civilné

sporovékonanievsituácii,keďsažalujúcastrana,hociriadneavčaspredvolanánasúdnepojednávanie,
tohto pojednávania nezúčastní, pričom bola poučená o možnosti rozhodnutia kontumačne. V takom
prípade na návrh žalovaného súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie. Proti rozsudku pre zmeškanie
nie je odvolanie prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky
na vydanie takého rozhodnutia.

42.Vychádzajúczobsahuspisujenesporné,žepôvodnážalobkyňaneospravedlnilasvojuneprítomnosť
na súdnom pojednávaní dňa 20.10.2021, s jeho začiatkom o 10,30 hod., predvolanie na ktoré jej
bolo, spolu s poučením o následku nedostavenia sa na predmetné pojednávanie, vrátane možnosti
rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, riadne doručené dňa 28.06.2021, t.j. v čase, kedy vykonávala

funkciu správkyne konkurznej podstaty úpadcu. Súd prvej inštancie preto nepochybil, keď na návrh
žalovaného rozhodol v zmysle § 278 C.s.p. rozsudkom pre zmeškanie a žalobu v celom rozsahu
zamietol. Ako uviedol odvolací súd vyššie na uvedené nemala vplyv skutočnosť, že ministerstvo
spravodlivosti SR pozastavilo pôvodnej žalobkyni výkon správcovskej činnosti, resp. že ju konkurzný súd
odvolal z funkcie správkyne konkurznej podstaty, keďže jej uložil povinnosť vykonávať činnosti súvisiace

s výkonom funkcie správcu, najmä týkajúce sa správy a ochrany majetku podliehajúceho konkurzu, a
to až do doby ustanovenia nového správcu; táto okolnosť nastala zverejnením uznesenia konkurzného
súdu v Obchodnom vestníku č. 237/2021 dňa 10.12.2021. Je teda zrejmé, že pôvodná žalobkyňa
bola v čase súdneho pojednávania dňa 20.10.2021 výslovne poverená výkonom všetkých kompetenciíprislúchajúcich správcovi konkurznej podstaty (tzv. správca ad hoc), a teda oprávnená konať. Prijatím
jej argumentácie by mohla nastať situácia, že v medziobdobí od odvolania správcu konkurznej podstaty
konkurzným súdom do ustanovenia nového by nebola zabezpečená žiadna ochrana práv úpadcu (príp.

veriteľov), ktorý po vyhlásení konkurzu na jeho majetok už nemôže v spore týkajúceho sa tohto majetku,
vystupovať sám ako procesná strana. Odvolací súd je toho názoru, že práve za účelom ochrany jeho
práv a záujmov pristúpil konkurzný súd k povereniu pôvodnej žalobkyne vykonávať tie kompetencie
patriace správcovi, ktoré táto „opomenutím“ termínu súdneho pojednávania neuskutočnila.

43. Vzhľadom na to, že rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít dovodila, že pri rozhodovaní
kontumačnou formou, vrátane rozsudku podľa § 278 C.s.p., je potrebné, okrem kumulatívneho splnenia
v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok, brať zreteľ i na konkrétne okolnosti sporu a
zohľadniť i dĺžku trvania sporu, jeho priebeh, vykonané dokazovanie, procesnú aktivitu sporových strán,
naktorýchnesplneniepoukazovalavodvolaníipôvodnážalobkyňa(intervenientka),odvolacísúdudáva,
že v danej veci išlo síce o spor, ktorý začal v roku 2016 a bolo o ňom prvý krát rozhodnuté rozsudkom

pre zmeškanie zo dňa 03.07.2018, č.k. 16C/203/2016-116, ktorý bol odvolacím súdom zrušený, avšak
okrem písomných vyjadrení oboch procesných strán v ňom nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Len
samotné vyjadrenie sa k odporu proti platobnému rozkazu, prípadne splnenie povinností v zmysle § 167
C.s.p. stranou sporu, nemožno považovať za takú procesnú aktivitu, tu pôvodnej žalobkyne, ktorá by
bez ďalšieho vylučovala možnosť vydania kontumačného rozsudku.

44. Keďže prípustnosť odvolania proti kontumačnému rozsudku zakladá len absencia predpokladov pre
jehovydanie,apretonestačílentvrdenie,ženiektorýzpredpokladovpretentospôsobrozhodnutianebol
splnený, po zistení, že v skúmanej veci boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie v
zmysle § 278 C.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie treba v

zmysle § 356 písm. b) C.s.p. považovať za rozsudok, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Odvolací
súd preto odvolanie žalobcu, ktorý ako novoustanovený správca konkurznej podstaty nahradil pôvodnú
žalobkyňu, v zmysle § 386 písm. c) C.s.p. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je odvolanie prípustné.

45. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 (v časti konania o odvolaní proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie, v
ktorom bola žalovaná úspešná proti žalobcovi a intervenientke), § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s článkom
4 C.s.p. (v časti konania o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie pre zmeškanie, v ktorom bola
žalovaná úspešná proti žalobcovi) a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala úspech, priznal

proti žalobcovi a intervenientke plnú náhradu trov odvolacieho konania.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419

C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).