Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. máj 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoPs/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7824200351
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7824200351.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci umiestneného V. M.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. N. M., K. 3, t. č. v W. R. B. A. v W., so sídlom X. XXX, W., zastúpeného
procesným opatrovníkom Mgr. Milanom Krakom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Rožňava,
za účasti W. liečebne B. A. v W., so sídlom X. XXX, W., v konaní o prípustnosti prevzatia a držania

v zdravotníckom zariadení, o odvolaní umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k.
8Pu/5/2024 - 17 zo dňa 16. februára 21024, takto

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie tak, že vyslovuje neprípustnosť prevzatia umiestneného do zdravotníckeho
zariadenia.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdu prvej inštancie bol zdravotníckym zariadením dňa 14.02.2024 telefonicky oznámený
nedobrovoľný vstup. Umiestnený bol prijatý dňa 14.02.2024 o 11.30 hod. do zariadenia, pričom odmietol
podpísať súhlas s hospitalizáciou v zdravotníckom zariadení. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa
15.02.2024 sp. zn. 8Pu/5/2024 - 6 začal z úradnej povinnosti konanie o prípustnosti prevzatia a držania
umiestneného v zdravotníckom zariadení a zároveň uznesením zo dňa 15.02.2024 sp. zn. 8Pu/5/2024

- 7 ustanovil umiestnenému procesného opatrovníka v osobe vyššieho súdneho úradníka Okresného
súdu Rožňava.

2. Súd prvej inštancie po vypočutí umiestneného dňa 15.02.2024 v priestoroch W. R. B. A. v W. so
sídlom W., X. XXX sa oboznámil s názorom ošetrujúceho lekára. Umiestnenému bolo krátkou cestou
doručené uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení procesného opatrovníka, ktorých

prevzatie osvedčil svojim podpisom. Po oboznámení sa s dôvodom výsluchu a po zákonnom poučení
v zmysle CMP, konkrétne ustanovenia § 32 a § 258, súd uskutočnil výsluch spôsobom, ktorý je vhodný
a primeraný s ohľadom na aktuálny zdravotný stav umiestneného. Umiestnený vypovedal, že bol
obvinenej uložený mu výkon väzby, na príkaz prokurátora bol prevezený do zdravotníckeho zariadenia
bez toho, aby bol o tom informovaný on, prípadne jeho advokát. Advokát mu o tom nič nepovedal, len
na mu povedať toľko, že došiel znalecký posudok, ale nestihol ho ešte poriadne preštudovať, ale, že v

závere posudku bolo uvedené, že usúdili, že nebol príčetný, čo sa týka danej veci. Následne po vyzvaní
zamestnancami Ústavu na výkon väzby v K., aby si zbalil veci, nič bližšie mu nepovedali. Až eskorta
mu uviedla, že je to na príkaz prokurátora. V minulosti už mal súdom stanovenú ústavnú liečbu na W. S.,
trojmesačnú, ale to bolo v rámci trestu, ktorý dostal. Predtým sa nikdy neliečil, nemal žiadne problémy.
Uviedol, že je slobodný, momentálne býva u rodičov, chcel by ísť domov, nemal by s tým problém, keby
súd nariadil, aby mal probačný dohľad.3. Zároveň mal súd prvej inštancie z názoru ošetrujúceho lekára preukázané, že pán V. M. bol dňa
XX.XX.XXXX privezený z väzby z K. príslušníkmi PZ SR, odovzdaný do zariadenia približne o 11.30 hod.
Bol prepustený na príkaz prokurátora, nakoľko znalecký posudok preukázal, že pacient trpí duševnou

poruchou, ktorá je paranoidná schizofrénia. Vo väzbe nebol pacient liečených, pri príjme vykazoval
naďalejpsychoticképríznaky, predovšetkýmobsahovéporuchymysleniavzmysleparanoidnýchbludov,
a preto je dôvod na hospitalizáciu pacienta v zariadení, pretože predstavuje hrozbu pre svoje okolie.
Pacient od príjmu nebol agresívny voči spolupacientom, ani voči personálu.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 2 ods.
1 CMP v spojení s ustanovením § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie podľa zásad uvedených v
paragrafe 62 a nasledujúcich CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a
zistil, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť.

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,

odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty odvolateľom predostrené v odvolacom konaní
boloposúdiť,čisúdprvejinštanciepostupovalarozhodolvecnesprávne,pokiaľmalzadôvodnévysloviť,
že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že

súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že výsluch umiestneného, ako aj vyšetrujúceho lekára vykonala vyššia
súdna úradníčka Okresného súdu Rožňava V.. V. K.. V detenčnom konaní zákon ukladá súdu povinnosť

vyslúchnuťosobuumiestneného.Cieľomvýsluchujevovšeobecnejrovinegarantovaťtejtoosobevšetky
jednotlivé zložky práva na spravodlivý proces a vyvážiť nerovné podmienky pri ich uplatňovaní, súčasne
je cieľom zisteného názoru osoby, a to priamo na základe vnemov sudcu.

8. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že sudcovia, ktorí

rozhodujú o závažných veciach zasahujúcich do súkromného života človeka (akými sú konania v
niektorých statusových veciach fyzických osôb), by v zásade mali mať osobný kontakt s týmto človekom
(porovnaj rozhodnutie ESĽP vo veci Sýkora p. Českej republike, sťažnosť č. 23419/07 a ďalšie). Z
uvedeného tak možno ustáliť, že výsluch (ak to nie je možné tak vzhliadnutie) má vykonať sudca, aby
na základe vlastných vnemov a pozorovania za prítomnosti a vyhodnotenia ďalších dôkazov mohol v

danej veci rozhodnúť. Zároveň je tu potrebné zdôrazniť, že v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia
do zdravotníckeho zariadenia, súd rozhoduje bez pojednávania, teda „od stola“, o to je dôležitejšie, aby
sudca osobu umiestneného na základe nedobrovoľnej hospitalizácie vypočul a vo veci rozhodol nielen
na základe písomných dôkazov, ale aj vypočutím osoby, o ktorej rozhoduje. Posilnenie procesných
práv osoby umiestnenej a naplnenie princípu rovnosti v konaní reflektuje aj § 260 ods. 3 CMP, kde na

žiadosť osoby je súd povinný ju vypočuť vždy. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn.
2Cdo/154/2021 z 30. mája 2022.

9. V zmysle čl. 17 ods. 1, 6 zák. č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, osobná sloboda
sa zaručuje. Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej

starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu,
ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní.

10. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. e/ Dohovoru, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho
nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním

ustanoveným zákonom: e/ zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo
duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý

rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného
obvinenia proti nemu.12. Podľa § 258 ods. 1, 2 CMP, umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach,
najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje
zdravotný stav umiestneného.

13. Odvolací súd s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti zmenil uznesenie súdu prvej inštancie
tak, že vyslovil neprípustnosť prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia. V konaní o
vyslovenie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia súd vydá uznesenie do piatich dní od
obmedzenia osobnej slobody umiestneného potom ako sú splnené podmienky uvedené v ustanovení §

260 ods. 1 CMP.Z uvedených skutočností je zrejmé, že ide o taký procesný nedostatok konania, ktorý už
nie je možné napraviť, a to ani takým postupom, aby odvolací súd vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie
na nové konanie a rozhodnutie.

14.Zadanéhostavunapadnutéuzneseniepostupompodľaustanovenia§388CSPzmenil,keďženeboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 a teda všeobecného pravidla
rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení CMP, pretože v danom prípade
nie sú dané dôvody na rozhodnutie podľa iných ustanovení CMP.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).