Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012806
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123012806.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Andrey Kondllovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 19.10.2023, č.k. 0T/183/2023-74, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.04.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 19.10.2023, č.k. 0T/183/2023-74, rozhodol o obžalobe podanej
na obžalovaného A. B. tak, že ho uznal za vinného, že
10. septembra 2023 v čase približne o 21:55 hod., po predchádzajúcej konzumácii alkoholických
nápojov, viedol v meste Trnava po ulici Veternej ako vodič osobné motorové vozidla značky Opel

Astra s evidenčným číslom C., kde bol zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou Pohotovostnej
motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave a pri kontrole bola u neho
dychovou skúškou prístrojom AlcoQuant 6020 plus číslo A409889 v čase o 21:55 hod. zistená hodnota
1,09 mg/l alkoholu v dychu (2,27 ‰) a opakovanou dychovou skúškou mu bola v čase o 22:15 hod.
zistená hodnota 1,06 mg/l alkoholu v dychu (2,21 ‰),
teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť,

pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
čím spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Za to mu súd uložil podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4
(štyri) mesiace. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil. Podľa § 51 ods. 2 Trestného

zákona uložil obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona uložil
obžalovanému povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu na dobu 4 (štyri) roky.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení prokurátor, a to
v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste. Obžalovaný sa vzdal práva na podanie odvolania,
a to aj v mene oprávnených osôb.
Podanéodvolanieprokurátorbližšieodôvodnilpodanímzodňa14.12.2023,vktoromuviedolnasledovné
(skrátene).
Ak by prvostupňový súd aplikoval zásady upravujúce ukladanie trestov správnym spôsobom, nedospel

by k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu v prípade obžalovaného je postačujúci trest odňatia slobodynespojený s priamym výkonom trestu odňatia slobody, hoc aj s probačným dohľadom a uložením
primeraných obmedzení a povinností.
Prvostupňový súd bližšie neozrejmil, z akých dôvodov sa mu nepodmienečný trest odňatia slobody pre

obžalovaného, v čase vydania trestného rozkazu, ako prísny nejavil, a následne po vykonaní hlavného
pojednávania, takéto nahliadanie na nepodmienečný trest odňatia slobody súd získal, a to aj napriek
tomu, že v čase medzi vydaním trestného rozkazu a vyhlásením rozsudku, nedošlo prakticky k žiadnej
zmene skutkového, resp. právneho stavu v prospech obžalovaného.
Prvostupňový súd sa pri úvahách o treste pre obžalovaného v neprimeranej miere oprel len o okolnosti

viažuce sa k osobe obžalovaného, i to nie komplexne. Osoba páchateľa je totižto len jedným z
komponentov vymedzených zásadou individualizácie trestu obsiahnutej v ustanovení § 34 ods. 4
Trestného zákona, na ktoré je súd pri ukladaní trestu povinný prihliadať. Pri ukladaní trestov je pritom
nevyhnutné vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti všetkých zásad obsiahnutých v ustanovení
§ 34 Trestného zákona (k tomu primerane rozsudok NSSR sp. zn. 6To 7/2016).
Pokiaľ ide o osobu páchateľa, túto je treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom nemožno

opomenúť možnosť jeho nápravy. Obžalovaný sa skutku, ktorý mu je kladený za vinu dopustil ako vodič
motorového vozidla, ktoré viedol v čase, kedy bol preukázateľne pod vplyvom alkoholu. Z dokazovania
vykonaného počas prípravného konania, a následne na hlavnom pojednávaní pritom vyplynuli také
skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že obvinený je osobou, ktorá požíva alkohol
pravidelneavozvýšenejmiere.Poukazujenato,žeobžalovanýsámpotvrdilsvojeproblémysalkoholom

minimálne v minulosti tým, že sa doznal k protialkoholickému liečeniu, ktoré mal absolvovať v roku
2015 (v rámci výsluchu obvineného v prípravnom konaní uviedol, že sa liečil v roku 2009). Toto
liečenie sledovaný účel zjavne nesplnilo. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní verbalizoval, že alkohol
nepožíva, a skutok, kladený mu za vinu považuje za skrat. Prokurátor je názoru, že okolnosti, za ktorých
obžalovanýalkoholpožil,jehomnožstvoačasovýhorizont,zaktorýtotomnožstvopožil,nasvedčujúskôr

pravidelnému požívaniu alkoholických nápojov. Pre upresnenie, obžalovaný požil alkohol vo "všedný
deň" v tom zmysle, že nebol účastný žiadnej oslavy, prípadne inej spoločenskej udalosti, kde by sa
požívanie alkoholických nápojov "predpokladalo" a spoločensky tolerovalo. Obžalovaný vypil relatívne
veľké množstvo alkoholu v pomerne krátkom čase. Podľa jeho vlastných slov vypil v priebehu pol hodiny
1 liter vína.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, treba tiež uviesť, že v minulosti, aj keď v dávnej a počas minulého
režimu, mal osobnú skúsenosť s trestným konaním, kedy bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa
14.07.1987 odsúdený pre trestný čin podľa § 132 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v tom čase platného
a účinného (Rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve). Z evidenčnej karty obžalovaného je
zistiteľné, že v minulosti sa dopustil celkovo 7 priestupkov, pričom vo všetkých prípadoch išlo o

priestupky spáchaných v cestnej premávke, spočívajúcich najmä v prekročení najvyššej povolenej
rýchlosti v nie zanedbateľnej miere, a to aj v obciach. Poukazuje na priestupok, ktorého sa obžalovaný
dopustil dňa 03.04.2014. Obžalovaný v prípade uvedeného priestupku porušil povinnosť účastníka
premávky ukotvenú v § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z., kedy bol ako účastník premávky
pod vplyvom alkoholu ako cyklista. Z evidenčnej karty vodiča tak vyplýva, že obžalovaný nie je práve

najdisciplinovanejším vodičom, čo v spojení s pravdepodobným sklonom k pravidelnému užívaniu
alkoholických nápojov, zásadne zvyšuje nebezpečnosť skutku kladeného mu za vinu, a takisto aj riziko
recidívy.
Pokiaľ ide o zavinenie, obžalovaný sa skutku bez akýchkoľvek pochybnosti dopustil v najzávažnejšej
forme, a to forme priameho úmyslu, kedy bezprostredne potom, čo vypil veľké množstvo alkoholu, si

sadolzavolantsvojhoosobnémotorovéhovozidla,sktorýmabsolvovaltrasuzTrstínadoTrnavy(18km)
v čase, kedy sa na cestách nachádzali iní účastníci cestnej premávky a v meste Trnava taktiež chodci
na chodníkoch a zastávkach MHD. Dôvod, pre ktorý tak urobil, bol skutočne malicherný a závažnosť
konania obžalovaného nijakým spôsobom neznižuje, práve naopak. Obžalovaný sa podľa svojich slov
rozhodol odviesť svoju kamarátku do Trnavy, nakoľko už nešiel žiaden autobus a nenapadlo ho zavolať

jej taxík. Obžalovaný viedol motorové vozidlo v čase, kedy mu bola hliadkou PZ nameraná hodnota
2,27‰ alkoholu v dychu. Odborná literatúra pritom definuje promile alkoholu v dychu v hodnotách medzi
2až2,99promile,akoťažkýstupeňopitosti,prektorýsúokreminéhotypickéťažképoruchykoncentrácie
a motoriky, ktorých zachovanie je pre bezpečne vedenie motorového vozidla nevyhnutne.
Pokiaľ ide o následok konania obžalovaného, ten nenastal. Avšak to, že konanie páchateľov trestného

činu ohrozenia pod vplyvom návykovej, ktorého sa dopúšťajú ako vodiči motorových vozidiel, je spojené
s vysokou spoločenskou nebezpečnosťou, je nesporné, nakoľko dôsledky spojené s jeho páchaním, ak
nastanú, môžu byť mimoriadne tragické a nezvrátiteľné.Je názoru, že prevýchovu obžalovaného a ochranu spoločnosti je v jeho prípade možné dosiahnuť len
nepodmienečnýmtrestomodňatiaslobody,pričomtaktouloženýtrestnebudepredstavovaťneprimeraný
prielom do zásady personality a humanity trestu, z ktorej vyplýva zákaz ukladania neprimerane prísnych

sankcii.
Navrhuje, aby Krajský súd Trnava podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku v spojení s § 322
ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a sám vo veci
rozhodol tak, že obžalovanému za spáchaný trestný čin uloží trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace
so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 4 roky.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa
09.01.2024, v ktorom uviedol, že vzhľadom k veku obžalovaného, jeho prístupu k trestnému stíhaniu ako
i stanovisku vysloveným pred súdom, že je ochotný vzdať sa aj vodičského preukazu, aj bezúhonnosti
obžalovaného sa domnieva, že je postačujúci prísny OSP trest aj dlhodobý trest ZČ.
Na rozhodnutie o odvolaní prokurátora nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo

v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora.
Na verejnom zasadnutí prokurátor uviedol, trest uložený prvostupňovým súdom považuje vzhľadom
na nameranú hodnotu alkoholu u obžalovaného za neprimerane mierny, v plnom rozsahu odkázal na
argumentáciu uvedenú v odôvodnení odvolania a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok
a rozhodol v zmysle návrhu uvedenom v odvolaní.

Obhajca obžalovaného uviedol, že chápe spoločenský záujem na preventívnych opatreniach, domnieva
sa, že treba postupovať systematicky, aby aj osoby účastné takýchto konaní, aj na strane páchateľov,
mali nejakú právnu istotu vo výsledku. Aj pri trestných činoch s oveľa závažnejšími následkami je známe
zo súdnej praxe, že sa ukladajú prevenčné sankcie. Obžalovaný je v dôchodkovom veku, priznal sa,
spolupracoval. Navrhol, vo vzťahu ku generálnej prevencii, sprísniť obžalovanému uložený trest, či už

trest odňatia slobody alebo zákaz činnosti, avšak z hľadiska individuálneho posúdenia, má za to, že je
u neho postačujúci podmienečný trest odňatia slobody. Poukazál na jeho ochotu vzdať sa hoci už aj
navždy vodičského oprávnenia. Navrhol alternatívne odvolanie prokuratúry ako nedôvodné zamietnuť,
ak by sa súd tomuto rozhodol vyhovieť, rozhodnúť spôsobom, ktorý uviedol.
Obžalovaný uviedol, že je mu to veľmi ľúto, je pravdou, čo uviedol obhajca, je ochotný sa vzdať

vodičského oprávnenia.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok

v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolaniepodalprokurátorakooprávnenáosoba,vzákonnejlehoteaprotivýrokuotreste,protiktorému
je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov
vymedzených odvolateľom, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátora čo do výroku o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie
obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa) meritórne zaoberal len
preskúmaním napadnutého výroku o treste.Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci
vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré
trestný proces upravujú. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, toto zodpovedá zákonným požiadavkám

vyplývajúcim z § 168 Trestného poriadku. Na skonštatovanie správnosti záverov prvostupňového súdu
odvolací súd uvádza nasledovné:
Prvostupňovýsúduobžalovanéhosprávnevzhliadolpoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.l)Trestného
zákona,tedažesakspáchaniutrestnéhočinupriznalajehospáchanieúprimneoľutoval,pričomsprávne
vyhodnotil neexistenciu priťažujúcej okolnosti. Pri prevahe poľahčujúcich okolností prvostupňový súd

správne upravil hornú hranicu trestnej sadzby tým, že ju znížil o jednu tretinu rozdielu hornej a dolnej
hranice trestnej sadzby na 8 mesiacov. Prvostupňový súd taktiež správne prihliadol na okolnosti
spáchaného skutku, ako aj na okolnosti na strane páchateľa.
Prvostupňovým súdom uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 roky je pre obžalovaného
trestom zákonným a primeraným, ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti a ktorý

dostatočne naplní funkciu tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Na prehĺbenie výchovného
pôsobeniatrestuprvostupňovýsúdintegroval,sosúčasnýmuloženímprobačnéhodohľadu,trestzákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 4 roky, obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosť strpieť nad sebou kontrolu
vykonávanúprobačnýmamediačnýmúradníkom.Uloženieviacerýchtrestovpoprisebetak,akotourobil

prvostupňový súd, považuje odvolací súd za primerané trestanie, ktoré je spôsobilé naplniť primárne
účel tzv. individuálnej prevencie a sekundárne aj účel tzv. generálnej prevencie.
Prokurátor v odvolaní poukazuje na veľké množstvo nameraného alkoholu v dychu (2,27 ‰). Netreba
ale opomínať fakt, že z hľadiska typovej závažnosti ide pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky v jeho základnej skutkovej podstate podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona stále o trestný čin, ktorý

je jeden z najmiernejšie trestných v celom zákone.
Z hľadiska stanovenej trestnej sadzby, ide v predmetnom prípade o prečin, za ktorý z hľadiska generálnej
prevencie zákonodarca považoval za postačujúce stanoviť hornú hranicu trestnej sadzby na 1 rok,
čím umožnil za jej spáchanie aj uloženie alternatívnych trestov aj podmienečný odklad výkonu trestu
odňatia slobody (s výnimkou ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona). Nie je úlohou súdu posudzovať

správnosť zákonnej úpravy, pretože mu táto úloha, ako osobe interpretujúcej a aplikujúcej právo,
neprináleží. Z rovnakého dôvodu nie je namieste, aby súd zákonnú úpravu možností ukladania rôznych
druhov trestov zužoval tým, že z hľadiska splnenia generálnej prevencie automaticky vylúči možnosť
uloženia iných druhov tzv. alternatívnych trestov, či možnosť podmienečného odkladu trestu odňatia
slobody, hoci sú splnené zákonné podmienky na ich aplikáciu. Týmto spôsob by v prípade konkrétneho

páchateľa výrazne prevažoval prvok generálnej prevencie nad individuálnou prevenciou, čo v právnom
štáte nie je želaný stav. Zároveň platí, že z hľadiska primeranosti trestu je potrebné uložiť trest v súlade
so zákonnou úpravou, avšak zároveň taký druh trestu a v takej výmere, ktorý je nevyhnutný na splnenie
účelu trestu, inak by uložený trest atribút primeranosti nespĺňal.
Odvolací súd je názoru, že aj keď bola u páchateľa prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa

§ 289 ods. 1 Trestného zákona zistená ťažká opitosť (0,96 až 1,43 mg/l, teda 2,0 až 2,99 promile), tohto
možno stále potrestať podmienečným odkladom trestu odňatia slobody, ak sú na to splnené zákonné
podmienky. Je tomu tak z dôvodu, že okrem stupňa opitosti majúceho vplyv na závažnosť spáchaného
prečinu je potrebné zvážiť aj možnosti nápravy páchateľa týmto druhom trestu. A práve táto ostatná
zákonnápodmienkavprípadeobžalovanéhopodľanázoruodvolaciehosúdustálesplnenáje,čovytvára

prekážku pre jeho potrestanie nepodmienečným trestom odňatia slobody v zmysle návrhu prokurátora.
Oproti názoru prokurátora, ktorý vo svojom odvolaní akcentuje všeobecné kritéria pre ukladanie trestov
za tento druh trestnej činnosti, ako aj význam účelu trestu, ktorý sleduje naplnenie tzv. generálnej
prevencie, je potrebné dať v tomto prípade dôraz na nevyhnutnosť individualizácie trestu. Odvolací
súd je názoru, že je potrebné uložiť taký trest, ktorý bude pre konkrétneho páchateľa trestnej činnosti

spôsobilýnaplniťnajmäúčeltzv.individuálnejprevencie.Vrámcipožiadavkyprimeranostitrestuzohráva
významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky
v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu a bráni
mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

V prejednávanom prípade podľa názoru odvolacieho súdu postačuje uloženie trestu odňatia slobody
s určením skúšobnej doby a nie prokurátorom navrhovaný nepodmienečný trest, keďže podstatné je
hlavne to, aby bol obžalovaný opätovne po určitý čas vedený k riadnemu životu, odstavený od možnosti
viesť motorové vozidlá v cestnej premávke a nie to, či iba na krátke obdobie bude obmedzený na osobnejslobody vo väzenskom prostredí. Iné nebezpečenstvo, ktoré by si vyžadovalo izolovanie obžalovaného
od spoločnosti výkonom trestu odňatia slobody, z jeho strany reálne nehrozí. U obžalovaného bol
vzhliadnutý predpoklad, že už samotné odhalenie trestného činu, jeho trestné stíhanie, negatívne

zhodnotenie jeho osoby a jeho konania odsudzujúcim rozsudkom či hrozba eventuálneho budúceho
výkonu trestu odňatia slobody by mali mať sami o sebe tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej
prevencie rovnaké účinky ako uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Týmto podmienečným
odsúdenímsúdvyjadrilobžalovanémudôveruazároveňmudalmožnosť,abysasámsvojímsprávaním,
bez izolácie od spoločnosti pričinil o to, že výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody

nebude nariadený.
Vo vyššie uvedenej súvislosti je potrebné pri ukladaní trestu zobrať do úvahy aj postoj obžalovaného
k stíhanej trestnej činnosti, ktorý sa od začiatku trestného stíhania priznal a svoje konanie oľutoval a na
hlavnom pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine.
Pokiaľ ide o priestupky na úseku cestnej premávky, na ktoré poukazuje prokurátor vo svojom odvolaní,
obžalovaný bol podľa evidenčnej karty vodiča postihnutý v súvislosti s vedením motorového vozidla

trikrát za prekročenia povolenej rýchlosti, raz za porušenie povinnosti byť pripútaný bezpečnostným
pásom, raz za porušenie povinnosti mať pri sebe doklady a raz spôsobil dopravnú nehodu pri cúvaní.
Z uvedené vyplýva, že síce nejde o úplne vzorného vodiča, čo sa premietlo aj do nepriznania
poľahčujúcej okolnosti vedenia riadneho života podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, no na strane
druhej nejde ani o nedisciplinovaného vodiča, ktorý by svojim nezodpovedným správaním v cestnej

premávke sústavne ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky. Z uvedeného nemožno vyvodiť,
že obžalovaný je nebezpečným vodičom, na ktorého je potrebné uplatniť ten najprísnejší trest, ktorý
v rámci Trestného zákona možno za trestnú činnosť uložiť. Obžalovaný do spáchania prejednávaného
trestného činu neviedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a na úseku cestnej premávky sa
nedopustil žiadneho obzvlášť závažného konania, ktoré by vyvolalo vážne pochybnosti o spoľahlivosti

obžalovaného na vedenie motorového vozidla.
Pokiaľ prokurátor poukazuje na priestupok zo dňa 03.04.2014, ktorého sa obžalovaný dopustil ako
cyklista, kedy bol pod vplyvom alkoholu, je potrebné preukázať na to, že po tomto priestupku obžalovaný
(podľa jeho výpovede) absolvoval protialkoholické liečenie (v roku 2015), teda očividne si uvedomil
nebezpečnosť a neprípustnosť svojho konania a prejavil snahu po náprave a po vedení riadneho života.

Od tohto incidentu, sa obžalovaný nedopustil žiadneho protiprávneho konania v súvislosti s požitím
alkoholu alebo iných návykových látok a s výnimkou spáchania niekoľkých priestupkov viedol riadny
život. Čo sa týka trestného činu, ktorého sa obžalovaný dopustil v roku 1987, odvolací súd poukazuje na
to,ženaobžalovanéhosahľadí,akobynebolodsúdenýazároveňnaveľmidlhúdobuodjehospáchania.
Od tohto potrestania, obžalovaný z pohľadu trestného práva viedol riadny život, nedopustil sa žiadneho

ďalšieho trestného činu a riadne sa začlenil do spoločnosti ako riadny občan. U obžalovaného teda
v žiadnom smere nebadať kriminálne sklony alebo tendenciu k porušovaniu právnych noriem, nakoľko
uvedené nemožno vyvodzovať z pár priestupov počas viac ako tridsiatich rokov, počas ktorých má
obžalovaný udelené vodičské oprávnenie a zo spáchania trestného činu spred 37 rokov.
Úvahy prokurátora o pravidelnom požívaní alkoholických nápojov vo zvýšenej miere a naznačenej

závislosti obžalovaného od alkoholu ostali len v rovine špekulácií a domnienok, nakoľko závislosť od
alkoholu nebola predmetom skúmania v rámci prípravného alebo súdneho konania, preto sa týmito
námietkami odvolací súd bližšie nezaoberal.
Prvostupňový súd okolnosti namietané prokurátorom (výška zisteného množstva alkoholu v dychu,
priestupky) pri ukladaní trestu zohľadnil, keď u obžalovaného vylúčil uloženie alternatívnych trestov

a ukladal trest odňatia slobody, avšak zároveň správne nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili, aby
bol obžalovanému trest odňatia slobody podmienečne odložený. Rozhodnutie o uložení probačného
dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe a vyššie uvedené povinnosti podľa ustanovení
§ 51 ods. 3, 5 Trestného zákona, celkom dostatočne zohľadňujú vysokú mieru ohrozenia, ktorej sa
dopustil obžalovaný pod vplyvom veľkého množstva alkoholu. Spoločne s uloženým trestom zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá vytvorí možnosť výchovne pôsobiť na obžalovaného v tom smere, aby
ho do budúcnosti odradil od podobného protiprávneho správania
S poukazom na uvedené zistenia a závery, vyhodnotil odvolací súd všetky napadnuté výroky o treste
a spôsobe jeho výkonu, ako vecne správne, zákonné a spravodlivé, preto odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.