Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9P/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216210096
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216210096.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. S., B.. XX.XX.XXXX, X.
D. T., zastúpené: Ú. L., U. P. H. G. P. J. U., dieťa rodičov: matka - N.. Y. I., B.. XX.XX.XXXX, X. V.
XXX, XXX XX W. a otec - T.. L. S., B.. XX.XX.XXXX, X. Y. XX/XX, XXX XX G., právne zastúpený:
JUDr. Helena Buzgóová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Alžbetínske námestie 2, 929 01
Dunajská Streda, o návrhu otca maloletého dieťaťa na vydanie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Sud nariaďuje predbežné opatrenie v tomto znení:
,,SúddočasneupravujestykmaloletéhodieťaťaL.S.,B..XX.XX.XXXXsotcomtak,žeotecjeoprávnený
stýkať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 13:00 hod. do 18:00
hod. a v nedeľu v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec maloletého dieťaťa si maloleté dieťa
v stanovenú hodinu prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení stretnutia maloleté dieťa odovzdá
matke v mieste jej bydliska s účinnosťou od doručenia tohto uznesenia do právoplatného skončenia

konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vedeného na tunajšom súde pod sp.zn.
9P/34/2016.
Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť a v stanovenú hodinu ho odovzdať otcovi a v stanovenú
hodinu maloleté dieťa aj od otca prevziať.
Otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 200,00

EUR mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od doručenia
tohto uznesenia do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 9P/34/2016.
Matka maloletého dieťaťa je povinná najmenej raz do týždňa riadne informovať otca maloletého dieťaťa
o maloletom.“

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 14.06.2016 bol na tunajší súd doručený návrh otca maloletého dieťaťa na vydanie predbežného

opatrenia, ktorým by súd predbežne upravil styk maloletého dieťaťa s otcom, ako aj vyživovaciu
povinnosť otca k maloletému dieťaťu do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. S návrhom na nariadenie predbežného opatrenia otec
maloletého dieťaťa podal aj návrh vo veci samej.

Otec maloletého dieťaťa vo svojom podaní uviedol, že s matkou maloletého dieťaťa sa zoznámil koncom

roka 2013 a následne spolu začiatkom roka 2014 nadviazali partnerský vzťah. Obaja pochádzajú
z G.. Matka maloletého dieťaťa dňa 08.08.2014 oznámila otcovi maloletého dieťaťa, že je tehotná,
pričom s poukazom na skutočnosť, že je zamestnaná v X., chcela ostať bývať v V.. Otec maloletého
dieťaťa aj napriek skutočnosti, že vykonáva podnikateľskú činnosť v mieste svojho bydliska, pristúpil
na to, že sa presťahuje do V., kde si kúpia spoločnú nehnuteľnosť, nakoľko mal záujem začať s
matkou maloletého dieťaťa a ich vtedy ešte nenarodeným synom spoločný život. Na jeseň roku 2014

vznikli medzi rodičmi maloletého dieťaťa nezhody avšak k obnoveniu ich spoločného vzťahu došlo
v decembri 2015. Otec maloletého dieťaťa ďalej uviedol, že dňa 08.02.2015 bola matka maloletéhodieťaťa účastníčkou dopravnej nehody, pri ktorej utrpela vážne zranenia dolnej končatiny. Maloleté dieťa
sa narodilo dňa XX.XX.XXXX, pričom následne sa otec maloletého dieťaťa o dieťa staral, nakoľko
matka bola ešte mesiac po pôrode nútená ležať na lôžku a následne musela absolvovať početné

rehabilitácie. Podľa vyjadrenia otca maloletého dieťaťa bola matka maloletého dieťaťa pri mnohých
činnostiach odkázaná na jeho pomoc, nakoľko bez jeho pomoci nebola objektívne spôsobilá postarať
sa o nášho syna. Po krstinách maloletého dieťaťa dňa 29.06.2015 oznámila matka maloletého dieťaťa
otcovi, že s ním už nechce žiť a trvala na tom, aby sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Styk otca
s maloletým je nateraz uskutočňovaný na základe neformálnej dohody, avšak v dôsledku správania

sa matky maloletého dieťaťa, prestala táto neformálna dohoda fungovať a matka maloletého dieťaťa
direktívne určuje čas stretnutí otca s maloletým dieťaťom. Otec maloletého dieťaťa ďalej uviedol, že je
spôsobilý sa poskytnúť synovi aj dlhodobo celodennú starostlivosť, pričom poukázal na skutočnosť, že
keďmatkamaloletéhodieťaťanastúpilanadvojtýždňovúkúpeľnúliečbustaralsaomaloletéhovRevúcej
s matkou matky maloletého dieťaťa, pričom nebol žiaden problém ani s prespávaním maloletého dieťaťa
ootca.Poukončeníkúpeľnejliečbymatkamaloletéhodieťaťaneodôvodnenerušítermínystretnutiaotca

s maloletým, nezdvíha mu telefóny, neinformuje ho o stave maloletého dieťaťa. Vo svojom návrhu otec
maloletého uvádza, že chce mať so synom riadny vzťah, momentálny stav nemieni akceptovať, pričom
má úprimný záujem stráviť s maloletým, čo najviac času v záujme zachovania práva na pravidelný,
rovnocenný a rovnoprávny osobný styk maloletého s oboma rodičmi. Obsahom návrhu otca maloletého
dieťaťa na vydanie predbežného opatrenia je úprava styku s maloletým dieťaťom tak, že otec má právo

stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 18:00 hod do nedele
do 18:00 hod.. Svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia pritom otec maloletého dieťaťa odôvodnil
tým, že viackrát požiadal matku maloletého dieťaťa o možnosť najširšieho styku s maloletým, avšak
matka maloletého mu zaslala dohodu, s ktorou nesúhlasí, nakoľko jeho práva sú touto dohodou značne
oklieštené a súčasne má otec maloletého dieťaťa dôvodnú obavu, že matka maloletého bude jeho práva

do budúcna neustále znižovať.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak
je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery
účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s

veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný,
ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1
obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,

uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého
dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá
nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do
zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ

domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má
byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do
ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky
na náhradu ujmy.
Podľaustanovenia§75ods.6O.s.psúdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchu

účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie

o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.Podľa ustanovenia § 75 ods. 9 O.s.p. rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do
troch dní od jeho nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle
rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi
najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi
najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom
rozsahuvyhovieastotožňujesasoskutkovýmiasprávnymidôvodminávrhunanariadeniepredbežného
opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Hlavnou funkciou predbežného opatrenia je zabezpečovacia funkcia, ktorá sa prejavuje najmä tým, že
predbežné opatrenie má schopnosť zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom,

ktoré by mohli nastať do rozhodnutia vo veci samej. Jedným z dôvodom na nariadenie predbežného
opatrenia je potreba dočasného upravenia pomerov účastníkov. Na nariadenie predbežného opatrenia
je nutné, aby bola osvedčená danosť práva a neexistencia závažnejších pochýb o potrebe takejto
predbežnej úpravy. Nariadiť predbežné opatrenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a
opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne

vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí
nenávratnýstav.Navrhovateľpredbežnéhoopatreniamusímaťprávnyzáujemnapredbežnomopatrení,
t. j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov z dôvodu, aby sa neskúmali iné
záujmy na vydanie takéhoto rozhodnutia súdu.

Predbežné opatrenie v civilnom procese možno vydať pred začatím konania alebo po začatí konania.
V oboch prípadoch je možné nariadiť ho len z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov je dočasná úprava
pomerov účastníkov, druhým dôvodom je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť
ohrozený. Spoločným znakom oboch typov je ich predbežný, teda dočasný charakter a provizórnosť.
Najmä atribút provizórnosti je potrebné vyzdvihnúť, nakoľko už zo samotného označenia vyplýva, že sa

nejedná o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi, ale sa ním len dočasne a predbežne
upravuje určitý okruh vzťahov.
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 102 O. s. p. potrebu dočasnej
úpravy pomerov účastníkov treba posudzovať aj vo vzťahu k nároku, ktorý je uplatnený návrhom vo veci
samej, prípadne vo vzťahu ku konaniu, ktoré môže súd začať aj bez návrhu. Aj keď spravidla platí, že

predbežné opatrenie by nemalo obsahovo upravovať rovnaké práva a povinnosti aké by boli upravené
v rozhodnutí vo veci samej, môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov. (pozri aj R 14/1998).

Zákon o rodine upravuje možnosť rodičov kedykoľvek dohodnúť sa o úprave výkonu ich rodičovských

práv a povinností v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť ich výkon rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa
do osobnej starostlivosti. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorý
má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti na výchovu malol. dieťaťa a na udržiavanie rodičovského
vzťahu a upevňovanie si citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča,

u ktorého nie je dieťa v osobnej starostlivosti je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu
vo výchove maloletého dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom, a intenciách dohovoru o právach
dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti je okrem iného aj to, aby so
zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom
a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi.

V tomto prípade sa otec domáha, aby súd dočasne upravil styk maloletého dieťaťa s otcom tak, že
otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka
od 18:00 hod do nedele do 18:00 hod.. Súd preskúmal návrh otca maloletého dieťaťa na vydanie
predbežného opatrenia, pričom sa pri rozhodovaní o úprave styku maloletého dieťaťa nemohol stotožniť
s jeho návrhom a to čo do rozsahu styku s maloletým dieťaťom. Súd pri rozhodovaní o úprave styku

s maloletým, ktorý má len 26 mesiacov musí zohľadniť jeho útly vek ako aj jeho denný režim. Pri
vymedzení rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom, v rozsahu ako je uvedené vo výroku rozhodnutia,
súd vychádzal z návrhu dohody o úprave výkonu rodičovských práv k maloletému dieťaťu, ktorá bola
otcovi zaslaná matkou maloletého dieťaťa a ktorú otec maloletého dieťaťa pripojil k návrhu, pričoma akceptoval úpravu v nej uvedenú, a to aj napriek skutočnosti, že súdna prax pri rozhodovaní v
obdobných prípadoch (vek maloletého dieťaťa) spravidla nepripúšťa až takýto rozsah styku s maloletým
dieťaťom a to aj s poukazom na jeho denný režim. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že nepopiera

spôsobilosť otca maloletého dieťaťa poskytnúť maloletému celodennú aj viacdňovú starostlivosť, avšak
za súčasného stavu, by súd vychádzal len z tvrdení otca maloletého dieťaťa, pričom v konaní o úpravu
výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu je vždy prvoradý záujem maloletého a jeho ochrana.
Cieľom súdu pri rozhodovaní bolo zároveň zabezpečiť pravidelný styk otca s maloletým dieťaťom
a zabrániť tomu, aby došlo k strate kontaktu s maloletým dieťaťom, či prípadnému odcudzeniu sa

maloletého a otca.
Obsahom predbežného opatrenia vo veciach výživného podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. je
uloženie povinnosti platiť výživné. Nariadeným predbežným opatrením je povinná osoba zaviazaná platiť
výživné,avšaklenvnevyhnutnejmiere,tak,abytopostačovalonauhrádzaniezákladnýchnevyhnutných
životných nákladov. Výrok predbežného opatrenia neprejudikuje výrok rozhodnutia vo veci samej, t.j.
nemožno ním predchádzať konečné riešenie vyživovacej povinnosti rozhodnutím vo veci samej. Rozsah

určenia výšky výživného v takomto prípade je určený zákonom vo vyjadrení „v nevyhnutnej miere“. Ide
teda o určenie výživného, resp. uloženie povinnosti platiť výživné len v miere nevyhnutne potrebnej na
uspokojenie základných potrieb oprávneného. Súd nemôže v takomto prípade ukladať povinnému, aby
platil výživné v predpokladanej výške, resp. v navrhnutej výške, ktorou má zaviazať povinného rodiča
na platenie výživného v rozhodnutí vo veci samej.

Pri určovaní výšky výživného postačujúceho na zabezpečenie nevyhnutných potrieb malol. dieťaťa súd
zohľadnil skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa sám navrhol sumu 200,00 EUR, uvedená sumy je aj
vo vyššie spomínanom návrhu Dohody o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a teda
tunajší súd má za to, že medzi rodičmi existuje, resp. existovala neformálna dohoda o výške výživného

a taktiež, že majetkové pomery otca malol. dieťaťa sú postačujúce na úhradu výživného vo výške 200,00
EUR mesačne do času, kým sa konanie pod sp.zn. 9P/34/2016 právoplatne ukončí.
S poukazom na vyššie uvedené tak súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).