Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. apríl 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Ek/176/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124218930
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Homolová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124218930.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. A. B., nar.: X.X.XXXX, trvale bytom: C.
XX, XXX XX D., právne zast. Advokátska kancelária D. E., s. r. o., so sídlom Levočská 4, 080 01 Prešov,
IČO: 50 581 121, proti povinnému: A. B. B., nar.: XX.X.XXXX, trvale bytom: XXX XX D., o vymoženie
výživného, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku

v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal podaným návrhom na vykonanie
exekúcie zo dňa 27.01.2024 od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 200 Eur

a bežného výživného vo výške 200 Eur mesačne, a to na základe exekučného titulu – Rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 28P/48/2022-36 zo dňa 02.05.2022 (ďalej len ako „exekučný titul“).
Exekučný titul nadobudol podľa doložky právoplatnosť dňa 09.05.2022 a vykonateľnosť dňa 18.05.2022.

2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí
rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

4. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo
sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré
vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.

5. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je
oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo
mu exekučný titul ukladá.

6. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) bod č. 1. Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva

príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konaniafyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom
narodenia alebo iným identifikačným údajom.

7.Podľa§48ods.3písm.c)Exekučnéhoporiadku,návrhnavykonanieexekúciesapodávapríslušnému
súdu a musí obsahovať označenie zástupcu oprávneného, a ak návrh podáva viacero oprávnených,
označenie spoločného zástupcu oprávnených.

8. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

9. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 200 Eur a bežného výživného
vo výške 200 Eur mesačne. Exekučným titulom bola vo výroku II. stanovená vyživovacia povinnosť

povinného nasledovne: „ ..., otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej F. B., nar. XX.XX.XXXX
sumouvovýške200Eurmesačne,ktorébudepoukazovaťkrukámmatkyvždydo17.-tehodňavmesiaci
vopred počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode opakovane do budúcna,...“

13. Súd po oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie a jeho prílohami zistil, že v návrhu

na vykonanie exekúcie je ako oprávnená osoba uvedená matka – A. A. B., nar.: X.X.XXXX, trvale
bytom: C. XX, XXX XX D.. Okresný súd Prešov schválil rodičovskú dohodu uzavretú na súde dňa
25.04.2022, podľa ktorej sa maloleté dieťa zveruje do jej osobnej starostlivosti, pričom obaja rodičia sú
oprávnení a povinní zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Predmetným exekučným titulom bol
povinný ako otec maloletého dieťaťa zaviazaný k povinnosti platenia bežného výživného na maloletú F.

sumou 200 Eur mesačne, vždy do 17.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej – matky počnúc
právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

14. Pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z
rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca – rodič, ktorému

bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Výživné je však nárokom dieťaťa a nie rodiča, ktorý dieťa
zastupuje. Platí to aj v prípade, keď súd v základnom konaní svojím rozhodnutím určil, že povinný
rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča (toho, ktorému bolo dieťa zverené do
osobnej starostlivosti). Takýmto rozhodnutím súd vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa
výživnépoukazuje,keďžehonemožnoplniťdorúksubjektunespôsobiléhonaprávneúkony(maloletého

dieťaťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne
úkony nedochádza k prechodu výživného na tohto rodiča.

15. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa
na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného

vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do
osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu
alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto
povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávky výživného je teda oprávneným dieťa, v
prospechktoréhojevýživnépriznanéapovinnýmjerodič,ktorémubolauloženápovinnosťplatiťvýživné.

Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča
sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu zastupoval dieťa druhý rodič (R21/1981).16. Súd má za preukázané, že v návrhu na vykonanie exekúcie bol v časti A) Účastníci konania a ich
zákonní zástupcovia – oprávnení - ako oprávnená uvedená matka maloletého dieťaťa, ktorá však nebola
oprávnená požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Pri vymáhaní výživného je oprávneným

dieťa, ktoré má právo domáhať sa splnenia vyživovacej povinnosti jej núteným výkonom. Rodič tohto
dieťaťa (v tomto prípade matka maloletej F.), ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti je
tak v exekučnom konaní uvedený ako zákonný zástupca maloletého oprávneného a nie ako samotný
oprávnený

17. Nedostatok oprávnenia fyzickej osoby, ktorá je v návrhu na vykonanie exekúcie označená ako
oprávnený, vymáhať pohľadávku na výživnom patriacom dieťaťu vo vlastnom mene, vedie k nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie, ktorá bráni vymáhateľnosti povinným nesplnenej povinnosti z exekučného
titulu. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom
uplatneného práva alebo povinnosti - aktívna, pasívna. (viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 5 Cdo 13/2016 zo dňa 29.03.2017).

18. Pod pojmom vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie
účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, ktorému vyplýva tento
stav z hmotného práva, teda ten kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia)alebo
nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z

hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (oprávnený), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,

ak ten, o kom oprávnený tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (povinný), nie je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len v prospech
toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu,
ktojeoznačenýakopovinnývexekučnomtitule(pasívnaexekučnálegitimácia).(UznesenieNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 6 Cdo/69/2012 zo dňa 12.09.2012).

19.Súdvzákladnomkonanívsúvislostisrozhodovanímoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinností
k dieťaťu, uložil jednému z rodičov dieťaťa povinnosť na úhradu výživného – v exekučnom konaní je
tento rodič povinným, ktorý má povinnosť plniť dieťaťu – v exekučnom konaní oprávnenému, pričom
rodič (zákonný zástupca dieťaťa), ktorému sa má výživné platiť, je určený za faktického poberateľa

výživného, takže je platobným miestom. V prípade, že návrh na vykonanie exekúcie vo veci vymáhania
výživného podá rodič vo vlastnom mene a nie ako jeho zákonný zástupca v mene dieťaťa, tak je tu
dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.

20. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie

exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom a preto v súlade s
citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie
zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

21.Podľa§35ods.1)Exekučnéhoporiadku,dovydaniapoverenianavykonanieexekúciejeúčastníkom

konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

22. V zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré

im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

24. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal, a to z dôvodu, že do vydania
poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený je jediným účastníkom, a teda náhradu trov mu nie je odkoho priznať, a preto trovy exekučného konania znáša oprávnený. Súd oprávnenému nárok na náhradu
trov exekučného konania nepriznal, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.