Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/164/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200364
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200364.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudca spravodajca) a A. B. C. D., v právnej veci
žalobcu: NEMCO, s.r.o. so sídlom Ľudovíta Fullu 1641/2, 901 01 Malacky, IČO: 47 367 733, právne
zastúpený:TAXLAW,s.r.o.,sosídlomBřeclavská3,90101Malacky,IČO:53160657,protižalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42
499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100599723/2022 zo dňa 25.03.2022, takt

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. U žalobcu bola Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin (ďalej len „správca dane“ alebo „orgán
verejnej správy prvého stupňa“) vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)

za zdaňovacie obdobie marec až máj 2018, júl 2018 a október 2018. Daňová kontrola bola začatá na
základe oznámenia č. 101108242/2020 zo dňa 01.07.2020, ktoré prevzal konateľ žalobcu osobne dňa
01.07.2020, pričom daňová kontrola začala dňom uvedeným v oznámení, a to dňa 29.07.2020. Správca
dane z dokladov 2 ZA-30S/164/2022 zapožičaných k výkonu daňovej kontroly zistil, že v zdaňovacom
obdobíoktóber2018žalobcadeklarovalfaktúrouč.2018/09/017zodňa13.09.2018dodaniereklamných
služieb dodávateľom Consult Partner, s.r.o., Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO 50 056 778,
DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH E. (ďalej len „Consult Partner, s.r.o.“) v súvislosti s reklamou podujatia

BUSINESS GOLF TOUR 2018. Z uvedenej faktúry si žalobca od dodávateľa Consult Partner, s.r.o.
uplatnil v zdaňovacom období október 2018 odpočítanie dane v celkovej sume 2 000,- eur. Túto
skutočnosť potvrdzovali i údaje uvedené v evidencii DPH ku kontrolnému výkazu DPH, kontrolný výkaz
DPH i daňové priznanie žalobcu podané za zdaňovacie obdobie október 2018. Správca dane dňa
29.07.2020 na ústnom pojednávaní vypočul konateľa žalobcu – C. F., ktorý správcovi dane uviedol, že
hlavnou činnosťou spoločnosti žalobcu bola sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, konkrétne
poradenstvo v príprave náterových hmôt v automobilovom priemysle. Správcovi dane predložil doklady,

s ktorými ako konateľ žalobcu disponoval, a ktoré správca dane prijal. Dňa 02.03.2021 vyzval správca
dane žalobcu v zmysle ust. § 45 ods. 2 písm. d) a e) 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Daňový poriadok“), aby predložil dôkazy, ktoré by preukázali, že objednávateľ NEMCO, s.r.o.
bol v súvislosti s podujatím BUSINESS GOLF TOUR 2018 zverejnený nielen ako reklamný partner
tohto podujatia (zverejnenie „malého“ loga), ale takou formou, že sa verejnosť mohla dozvedieť o
činnosti, resp. produktoch NEMCO, s.r.o., pričom v reakcii na výzvu správcu dane žalobca uviedol, že

predložil všetko, čím disponoval. Doklady preukázali, že objednané služby boli deklarované faktúrou
a predloženou zmluvou o poskytovaní reklamných služieb, čo preukázala hodnotiaca správa, ktorú
predložil. Navrhol vypočuť konateľa žalobcu, aj keď už všetko povedal, ďalej konateľov dodávateľov,
konateľov subdodávateľov, o ktorých sa správca dane domnieva, že by mohli nezrovnalosti vysvetliť.Dôkazné bremeno zo strany žalobcu ako daňového subjektu bolo splnené a vyčerpané. Následne
správca dane nazrel do daňového spisu spoločnosti Consult Partner, s.r.o. a zistil, že dodávateľom
spoločnosti Consult Partner, s.r.o. bola spoločnosť Tener, s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava-

mestská časť Petržalka, IČO 50 394 916, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH E. (ďalej len „Tener, s.r.o.“).
Bývalý konateľ spoločnosti C. G. na ústnom pojednávaní v inej daňovej kontrole uviedol, že všetky
reklamné činnosti zabezpečovala spoločnosť Tener, s.r.o., on zabezpečoval len klientov (reklamných
partnerov) podujatia. Oslovoval tých, ktorých na základe vzájomných vzťahov poznal. Klient si vyberal
celkový rozsah poskytnutých služieb sám. Nevedel uviesť, či boli klientom poskytnuté aj iné plnenia

v súvislosti s podujatím, okrem reklamy (vstupenky, účasť na podujatí, hodnotiace správy a pod.).
Nevedel uviesť ani organizátora podujatia. Faktúry spoločnosti Consult Partner, s.r.o. nevystavoval, len
podpisoval. K priebehu realizácie reklamy sa nevedel vyjadriť, len zohnal klientelu a doniesol údaje
klienta (logo, reklamnú grafiku na nosiči), ktoré odovzdal H. C. (konateľ PVK Consulting, s.r.o.), ktorý
to následne spracoval. On vystavil faktúru pre Tener, s.r.o. a ten následne pre svojich klientov. Počas
preverovania bolo správcom dane zistené, že organizátorom podujatia BUSINESS GOLF TOUR 2018

bolo združenie B&D Agency, ktoré uzatvorilo zmluvu so spoločnosťou PVK Consulting, s.r.o., Osadná
267/2, 831 03 Bratislava?mestská časť Nové Mesto, IČO 50 572 555, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH E.,
pričom predseda združenia B&D Agency C. A. nemal o činnosti spoločnosti Tener, 3 ZA-30S/164/2022
s.r.o. a jej konateľovi vedomosť. Z výsledkov šetrení správcu dane v súvislosti so športovým podujatím
BUSINESS GOLF TOUR 2018 bolo preukázané, že reklamné služby pre spoločnosť Consult Partner,

s.r.o.neposkytlaspoločnosťTener,s.r.o.Správcadanenazákladeuvedenýchzistenípreverovaltvrdenia
konateľa Consult Partner, s.r.o. a správca dane zaslal dňa 18.02.2021 výzvu spoločnosti Consult
Partner, s.r.o., pričom zásielka sa vrátila s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“.
Taktiež správca dane zaslal dňa 02.03.2021 výzvu spoločnosti Tener, s.r.o., pričom zásielka sa taktiež
vrátila s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“. Správca dane zaslal Oznámenie

skutočností zistenými výkonom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie marec až máj 2018,
júl 2018 a október 2018 u daňového subjektu – teda žalobcu v zmysle ust. § 46 ods. 5 Daňového
poriadku, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 29.04.2021, kde podrobne opísal priebeh dokazovania,
predložené doklady (faktúry za predmetné zdaňovacie obdobia), Zmluvu o poskytovaní reklamných
služieb uzatvorenú medzi NEMCO, s.r.o. a Consult Partner, s.r.o. pre podujatie BUSINESS GOLF

TOUR 2018. Vyjadril sa k návrhu žalobcu na výsluch navrhnutých svedkov, vyjadril sa k poskytnutej
službe, ktorá je predmetom faktúry za zdaňovacie obdobie október 2018 a zhrnul vlastné dokazovanie
správcu dane (najmä nazretie do daňovej kontroly spoločnosti Consult Partner, s.r.o.). Následne sa
žalobca vyjadril k zisteným skutočnostiam podaním zo dňa 12.05.2021, ktorým spochybnil vedenie
dokazovania správcu dane, poukázal na podanie disciplinárneho podnetu voči zamestnancom správcu

dane a ďalej sa vyjadril k priebehu dokazovania týkajúceho sa ostatných zdaňovacích období, ktoré
súvisia so zisteniami správcu dane ohľadom deklarovaného dodávateľa SARCO, s.r.o. a poskytnutých
službách ohľadom koncertu H. I., ktorú žalobca navrhol vypočuť správcom dane. O výsledku daňovej
kontroly bol vyhotovený protokol č. 101151952/2021 zo dňa 06.07.2021, ktorý bol žalobcovi spolu s
výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený dňa 12.07.2021. Žalobca sa k

protokolu z daňovej kontroly vyjadril a pripomienky k protokolu boli prerokované bez prítomnosti žalobcu,
ktorý sa napriek opakovaným výzvam správcu dane na termín nedostavil. Správca dane následne dňa
29.10.2021 spísal úradný záznam č. 102058830/2021 v zmysle ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku,
v ktorom uviedol stanovisko ku všetkým pripomienkam podaným žalobcom k protokolu z daňovej
kontroly. Prvostupňové rozhodnutie 2. Vo vyrubovacom konaní vydal dňa 23.11.2021 správca dane

rozhodnutie č. 102356625/2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo aj „rozhodnutie správcu
dane“), ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 2 000 eur za zdaňovacie obdobie október 2018, podľa §
68 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí podrobne popísal priebeh
daňovej kontroly, dôkazy, ktoré vykonal, skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním zistil, vyjadrenia
daňového subjektu (žalobcu), ako aj svoje stanoviská k týmto vyjadreniam. 3. Správca dane nemal

dokazovaním preukázané, že došlo k reálnemu dodaniu služby propagácie a reklamy reklamného
partnera NEMCO, s.r.o. dodávateľom Consult Partner, s.r.o. (aj dodávateľom SARCO, s.r.o. – pozn.
správneho súdu), tak ako deklarovala 4 ZA-30S/164/2022 predložená faktúra a dodávateľovi Consult
Partner, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), čo malo za následok, že daňovému subjektu NEMCO, s.r.o. nevzniklo

právo na odpočítanie dane z uvedenej faktúry. Správca dane uviedol, že právo na odpočítanie dane
vzniká po preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok stanovených v § 49 ods. 1 a 2 zákona o
DPH. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítanie
dane, pričom ak zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené tak, ako deklaruje faktúra, potom len formálnaexistencia faktúry ako aj preukázané zaplatenie súm dokladmi nie sú predpokladom pre odpočítanie
danevzmyslezákonaoDPH.Dôkazyzískanépočasdaňovejkontrolynepreukázali,ževkontrolovaných
zdaňovacích obdobiach (konkrétne október 2018 – pozn. správneho súdu) vzniklo žalobcovi právo na

odpočítanie dane z faktúry vyhotovenej deklarovaným dodávateľom Consult Partner, s.r.o., nakoľko
dokazovaním bolo preukázané, že reklamovaným produktom nebolo obchodné meno (v podobe loga)
NEMCO,s.r.o.,alešportovépodujatieBUSINESSGOLFTOUR2018areklamnéslužbynedodalConsult
Partner, s.r.o. Správca dane uviedol, že v priebehu daňovej kontroly požadoval od daňového subjektu
– žalobcu predložiť len také dôkazy, ktorými mohol disponovať. Žalobca však predložil len Hodnotiacu

správu športového podujatia BUSINESS GOLF TOUR 2018, pričom ostatné dôkazy zaobstaral správca
dane v súlade s ust. § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku. 4. V závere rozhodnutia správca dane uzavrel,
že zverejnenie loga reklamného partnera NEMCO, s.r.o. v materiáloch reklamujúcich a propagujúcich
športové podujatie BUSINESS GOLF TOR 2018 (mediálna reklamná kampaň, ktorú zabezpečila iná
osoba a na jej účet) nie je možné v zmysle všetkých získaných dôkazov uznať ako poskytnutie
služieb propagácie a reklamy pre reklamného partnera tohto podujatia. Taktiež nebolo preukázané,

že faktúrou deklarovaný dodávateľ Consult Partner, s.r.o. poskytol/zabezpečil reklamnému partnerovi
NEMCO, s.r.o. na základe uzatvorenej zmluvy mediálny alebo iný priestor alebo možnosť na vlastnú
prezentáciu na reklamu a propagáciu svojho obchodného mena, tovarov a služieb. Správca dane nemal
preukázané, aké zdaniteľné plnenie (služby propagácie a reklamy) poskytol dodávateľ Consult Partner,
s.r.o. reklamnému partnerovi NEMCO, s.r.o. Dokazovaním správcu dane nebolo preukázané, že došlo

k reálnemu dodaniu služby propagácie a reklamy reklamného partnera NEMCO, s.r.o. dodávateľom
Consult Partner, s.r.o. Druhostupňové rozhodnutie 5. Voči rozhodnutiu správcu dane podal daňový
subjekt odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100599723/2022 zo dňa 25.03.2022
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo aj „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu
danepotvrdil.Žalovanýpopreskúmanínapadnutéhoprvostupňovéhorozhodnutiaaspisovéhomateriálu

zistil, že u daňového subjektu NEMCO, s.r.o. bola správcom dane vykonaná daňová kontrola dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec až máj 2018, júl 2018 a október 2018, pri ktorej správca
dane preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a následné vyrubovacie konanie,
v rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie o vyrubení rozdielu 5 ZA-30S/164/2022 dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018. Žalovaný ním vydané a odvolaním žalobcu napadnuté

rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, vec
posúdil správne a námietky žalobcu uplatnené v odvolacom konaní boli nedôvodné. Žalobca nesplnil
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že správca dane pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia vychádzal zo správne
zisteného skutkového a právneho stavu, ktorý preveril u daňového subjektu - žalobcu a zároveň ho

preveril prostredníctvom vykonaného dokazovania, pričom počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho
konania umožnil žalobcovi, aby sa k prevereným skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce
právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetnej faktúry od dodávateľa Consult Partner, s.r.o.,
pričom predmetom fakturácie boli služby v zmysle Zmluvy o poskytnutí reklamných služieb na podujatí
BUSINESS GOLF TOUR 2018 s termínom konania v dňoch 25.05.2018 (Zala Spring – Maďarsko),

29.06.2018 (Tále – Slovenská republika), 27.07.2018 (Kácov – Česká republika), 31.08.2018 (Čeladná
– Česká republika), 14.09.2018 (Atzenbrugg – Rakúsko). Podkladom k fakturácii bola Zmluva o
poskytovaní reklamných služieb, ktorej predmetom boli komplexné marketingové a reklamné služby
smerujúce k prezentácii a propagácii žalobcu. V zmysle zmluvy mal poskytovateľ Consult Partner,
s.r.o. propagovať logo, obchodné meno, prípadne iné označenie žalobcu ako reklamného partnera

podujatia a zaviazal sa zabezpečiť pre žalobcu podpornú mediálnu kampaň v televízii, rozhlase a v
printových médiách, pričom žalobca mal získať DVD, ktoré mohol používať na reklamu a propagáciu.
Cena za komplexné zabezpečenie reklamných služieb bola dohodnutá v sume 10 000 eur bez DPH.
Žalobca predložil súvisiacu hodnotiacu správu, z ktorej vyplývalo, že na plagátoch a LED obrazovkách,
v časopisoch a reklamnom spote bolo medzi ďalšími reklamnými partnermi zverejnené logo žalobcu.

6. Žalovaný následne uviedol, že hoci zákon o DPH neobsahuje definíciu reklamy ani sponzorstva na
účely DPH, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vo vzťahu k posúdeniu služby ako predmetu DPH
vyplývajú základné princípy, na základe ktorých je potrebné posúdiť aj prezentáciu loga spoločnosti ako
predmet dane – služby. 7. Žalovaný uviedol, že je potrebné spornú transakciu predovšetkým posudzovať
z pohľadu zákona o DPH, tzn. posúdiť, či je transakcia službou – dvojstranným právnym vzťahom za

protihodnotu v zmysle § 2 zákona o DPH a či propagovala hospodársku činnosť žalobcu (§ 49 ods.
2). Propagácia loga je službou, teda existuje právny vzťah, pričom finančné vyjadrenie protihodnoty
vyplývalo z faktúry. Protihodnotou bolo poskytnutie možnosti prezentovať logo, dodanie služby bolo
uskutočnené v tuzemsku a je, teda bolo predmetom DPH a dodávateľ služby bol v čase dodania službyzdaniteľnou osobou a platiteľom DPH. 8. Zo zmluvy predloženej žalobcom nevyplýva, že na reklamných
plochách bude propagovaná konkrétna hospodárska činnosť žalobcu (tovary a služby). Taktiež bolo
zistené, že na podujatí bolo propagované len logo žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že nebola splnená

podmienka vyplývajúca z § 49 ods. 2 zákona o DPH. Okrem toho správca dane zistil, že deklarovaný
dodávateľ Consult Partner, s.r.o. nepotvrdil vierohodnosť spornej faktúry v 6 ZA-30S/164/2022 zmysle
§ 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH. Z Obchodného registra SR vyplýva, že odo dňa 12.03.2019 je
konateľom deklarovaného dodávateľa Consult Partner, s.r.o. občan Rumunska. Súčasťou hodnotiacej
správy boli tabuľky deklarujúce odvysielanie reklamných spotov propagujúcich podujatie BUSINESS

GOLF TOUR 2018 v televíziách Markíza, TA3, pričom zadávateľom bola spoločnosť JK Media, s.r.o.
a nie deklarovaný dodávateľ Consult Partner, s.r.o. V dokumentácii sa nenachádzala žiadna zmienka
o deklarovanom dodávateľovi Consult Partner, s.r.o. Vo fotodokumentácii k hodnotiacej správe bolo v
spodnej časti zobrazené logo B&D Agency s odkazom na web stránku J.. 9. Deklarovaný dodávateľ
Consult Partner, s.r.o. je nespolupracujúcou spoločnosťou, nereagoval na výzvu správcu dane a
neposkytol správcovi dane žiadne doklady. Bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa B. C. G., ktorý

konal za dodávateľa v čase realizácie sporného plnenia, nemá účtovné doklady spoločnosti Consult
Partner s.r.o., odovzdal ich novému konateľovi. Z jeho vyjadrení vyplývalo, že reklamné a marketingové
služby pre spoločnosť Consult Partner s.r.o. poskytla spoločnosť Tener s.r.o. B. C. G. nepozná C. A.,
predsedu združenia B&D Agency, organizátora podujatia BUSINESS GOLF TOUR 2018 a nepozná ani
spoločnosť PVK Consulting s.r.o., ktorá mala práva k mediálnemu priestoru podujatia BUSINESS GOLF

TOUR 2018. Organizátorom podujatia BUSINESS GOLF TOUR 2018 bolo združenie B&D Agency, ktoré
malo oprávnenie na používanie ochrannej známky podujatia. Združenie B&D Agency uzatvorilo zmluvu
o nevýhradnom prevode práv k mediálnemu priestoru a udelení licencie k projektu BUSINESS GOLF
TOUR 2018 so spoločnosťou PVK Consulting s.r.o. C. A., predseda združenia B&D Agency nemal
vedomosť o spoločnosti Tener s.r.o. Uvedené skutočnosti mal žalovaný a správca dane preukázané z

prevzatých dokumentov, ktoré tvorili prílohu úradného záznamu č. 100409571/2021. Spoločnosť Tener,
s.r.o., subdodávateľ deklarovaného dodávateľa Consult Partner, s.r.o. je taktiež nespolupracujúcou
spoločnosťou, nereagovala na výzvu správcu dane a neposkytla správcovi dane žiadne doklady ani
informácie k obchodnému partnerovi Consult Partner, s.r.o., ani k podujatiu BUSINESS GOLF TOUR
2018. Na základe uvedených skutočností vznikli dôvodné pochybnosti o dodaní služieb prostredníctvom

deklarovaného dodávateľa Consult Partner, s.r.o.. 10. Žalovaný sa vyjadril ku všetkým odvolacím
námietkam žalobcu, pričom uzavrel, že dôvodom pre obmedzenie práva žalobcu na odpočítanie dane
bolo porušenie § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
Správca dane spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi deklarovaným dodávateľom
Consult Partner, s.r.o., ktorý reálne nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť a žalobcom, a taktiež

zistil, že na podujatí neboli propagované výrobky a služby dodávané žalobcom. Z verejne dostupných
informácií vyplynulo, že dodávateľ Consult Partner, s.r.o. nebol reklamnou agentúrou, nepropagoval
svoju činnosť na internete. Konanie žalobcu, ktorý realizoval propagáciu svojho loga v značnej sume,
prostredníctvom neznámeho dodávateľa, ktorý nie je reklamnou agentúrou, nepropaguje činnosť na
internete, ktorého obchodné meno nebolo uvedené na hodnotiacej správe ani na žiadnom plagáte, a

ktorý vo finančnom výkaze za obdobie 2018 vykázal len obežný majetok a žiadne mzdové náklady, bolo
neopatrné a neobozretné. Zistené skutočnosti posúdené vo vzájomnej súvislosti taktiež spochybňujú
konanie žalobcu v dobrej 7 ZA-30S/164/2022 viere. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca
dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na
§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. 11. K námietke použitia svedeckých výpovedí bez participácie

žalobcunaústnompojednávanížalovanýuviedol,žeuvedenánámietkajeneopodstatnenáanemávplyv
na zákonnosť rozhodnutia. Išlo o výpovede týkajúce sa najmä všeobecných skutočností, o pôsobení
spoločností Consult Partner, s.r.o., združenia B&D Agency, o ich subdodávateľoch, nie však skutočností
týkajúcich sa priamo žalobcu. K námietke nevykonania dôkazov formou vypočutia svedkov nemeckej
pobočky spoločnosti Axalta Coating Systems žalovaný uviedol, že uvedená námietka je bezpredmetná,

pretože táto spoločnosť bola odberateľom žalobcu, nebola zúčastnená na plneniach súvisiacich s
reklamným partnerstvom. Žalobca neuviedol dôvody za akým účelom požaduje vypočutie svedkov ani
ich neoznačil. 12. K námietke nulity rozhodnutia žalovaný uviedol, že splnomocnený zástupca žalobcu
počas daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobia október 2016 a november
2016 podal dňa 03.05.2021 podnet na vylúčenie zamestnancov podľa § 60 ods. 1 a ods. 2 Daňového

poriadku a disciplinárny podnet, ktorý bol u správcu dane zaevidovaný pod č. 6/05580219/2021. Podnet
smeroval voči zamestnancom správcu dane B. C. A., vedúcej oddelenia daňovej kontroly Daňového
úradu Žilina a voči jej podriadeným zamestnancom B. G. C. a B. C. H.. Rozhodnutím č. 100870582/2021
zo dňa 20.05.2021 vydaným podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku B. K. C., poverená výkonomdočasne neobsadenej riadiacej funkcie, námestníka riaditeľa úseku kontroly a analýz Daňového úradu
Žilina, rozhodla o nevylúčení B. C. A., vedúcej oddelenia daňovej kontroly Daňového úradu Žilina z
daňového konania u daňového subjektu NEMCO, s.r.o. začatého dňa 02.02.2021 po doručení protokolu

č. 100115022/2021 z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia október 2016
a november 2016. B. C. A., vedúca oddelenia daňovej kontroly Daňového úradu Žilina rozhodla o
nevylúčení zamestnancov B. G. C. a B. C. H. rozhodnutiami č. 100880845/2021 zo dňa 21.05.2021
a č. 100880920/2021 zo dňa 21.05.2021, ktoré boli doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu.
Splnomocnený zástupca žalobcu považoval vyššie uvedené rozhodnutia vydané podľa § 60 ods. 6

Daňového poriadku za nezákonné, pričom opakovane poukazoval na skutočnosť, že o B. C. A. nebolo
rozhodnuté zákonne, nakoľko jej bezprostredne nadriadený neposúdil námietku zaujatosti podľa § 60
ods. 2 Daňového poriadku a venoval sa výlučne námietke zaujatosti podľa § 60 ods. 1 tohto zákona.
Žalobca zotrval v názore, že B. C. A. je ex lege vylúčená z rozhodovania vo vzťahu k žalobcovi a
vychádzajúc z tohto tvrdenia považuje za nezákonné všetky úkony z daňovej kontroly vykonanej za
zdaňovacie obdobia apríl 2017, máj 2017, august 2017, september 2017, október 2017, november

2017 a následného vyrubovacieho konania. Žalobca považoval za nulitné všetky rozhodnutia, ktoré
boli vydané na základe protokolu č. 101124669/2021 zo dňa 30.06.2021 a na základe neho vydané
rozhodnutia považuje za nulitné podľa § 64 Daňového poriadku. Dňa 28.07.2021 bola podaná zo
strany splnomocneného zástupcu žalobcu námietka zaujatosti evidovaná pod č. 6/08559098/2021.
K námietke zaujatosti zaslal správca dane splnomocnenému zástupcovi 8 ZA-30S/164/2022 žalobcu

písomné stanovisko listom č. 101488774/2021 zo dňa 13.08.2021, v ktorom oboznámil žalobcu, že
v zmysle § 60 ods. 7 Daňového poriadku proti námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú prípustné
opravné prostriedky a na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo
rozhodnuté, sa neprihliada. Žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol čo spôsobilo nulitu rozhodnutia
v zmysle konkrétneho ustanovenia § 64 Daňového poriadku, ktorý taxatívne vymedzuje podmienky,

za ktorých sa považuje rozhodnutie za nulitné, preto odvolací orgán považuje uvedenú námietku
za neopodstatnenú. 13. Čo sa týka rozhodnutí uvádzaných žalobcom v podanom odvolaní žalovaný
uviedol, že v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/33/2007 súd posudzoval výdavky na reklamu
v prípade, keď žalobca v pozícii veľkoobchodnej spoločnosti realizoval reklamu v akciových letákoch v
maloobchodných prevádzkach pre konečného spotrebiteľa a predmetom reklamy boli konkrétne tovary

za účelom ich predaja konečnému spotrebiteľovi, čo nie je prípad odvolávajúceho sa. V rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 (Vikingo Fóvállalkozó Kft.) spoločnosť Vikingo, ktorej
hlavnou činnosťou je veľkoobchod s cukrovinkami, uzatvorila zmluvy o dodaní baliacich a plniacich
strojov so spoločnosťou Freest Kft, ktoré umožňovali využitie subdodávateľov. Bolo nesporné, že došlo
k dodaniu strojov, ktoré boli predmetom zmlúv. V predmetnom prípade boli spochybnení subdodávatelia

nachádzajúci sa na predchádzajúcom stupni dodávateľského reťazca a daňový orgán dospel k záveru,
že osoba, ktorá skutočne stroje dodala bola neznáma a transakcie sa neuskutočnili ani medzi osobami
uvedenými na faktúrach ani v nich uvedeným spôsobom. Z uvedeného prípadu vyplývalo, že dodania
tovaru, o ktoré išlo v konaní vo veci samej, sa reálne skutočne uskutočnili a spoločnosť Vikingo
tieto tovary použila na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. V prejednávanej

veci boli hmotnoprávne aj formálne podmienky vo veci samej splnené, pričom právo na odpočítanie
dane bolo spoločnosti Vikingo zamietnuté z dôvodu, že obsah faktúr nebol hodnoverný a daňový
orgán považoval túto skutočnosť za daňový podvod. Daňový orgán sa domnieval, že tovar nevyrobil
ani nedodal priamy dodávateľ Freest, ktorý vyhotovil faktúry ani jeho subdodávateľ, keďže nemali
potrebné materiálne a ľudské zdroje, pričom tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej

totožnosť nebola určená. V posudzovanom prípade žalobcu bolo zamietnuté právo na odpočítanie
dane z dôvodu porušenia hmotnoprávneho predpisu, ktorým je zákon o DPH. Deklarovaná služba na
podujatí BUSINESS GOLF TOUR 2018 nepropagovala hospodársku činnosť (tovary a služby) dodávané
a poskytované žalobcom, a teda nebola splnená podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 49 ods. 2
zákona o DPH. Okrem toho správca dane tiež spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi

žalobcom a deklarovaným dodávateľom Consult Partner, s.r.o., ktorý nebol skutočným dodávateľom
služby v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH. 14. V závere žalovaný uviedol, že preskúmaním spisového
materiálu, rozhodnutia správcu dane a odvolacích námietok dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu sú v súlade s požiadavkami príslušných
zákonných ustanovení. Rozhodnutie správcu dane je v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku,

obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a
9 ZA-30S/164/2022 námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti,
ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver,pričom postupoval v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Záver správcu
dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo
konštatovať, že žalobca nepoužil sporné plnenie v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, pričom bol taktiež

preukázateľne spochybnený vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným
dodávateľom Consul Partner, s.r.o., ktorý nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle § 49 ods.
1 zákona o DPH. Správna žaloba – žalobné námietky 15. Správnou žalobou doručenou v zákonnej
lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného aj s ním
súvisiaceho prvostupňového rozhodnutia, keďže podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného, ako aj

orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods.
1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), zistenie skutkového
stavu, uvedené v oboch rozhodnutiach, bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm.
e) SSP) a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). 16. V prvom rade
žalobca namietal nesprávne právne posúdenie hmotnoprávneho nároku, pričom poukázal na zásadu

daňovejneutrality,ktorásaodrážavrežimeodpočítaniadane,ktoréhocieľomjeúplnezbaviťpodnikateľa
bremena DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém
DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu
na ich ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samé v zásade podliehajú DPH. DPH sa
uplatňuje na všetky transakcie výroby alebo distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené

jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu. Z toho vyplýva, že čo sa týka DPH, každá transakcia musí
byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce
transakcie (viď rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-267/15 Gemeente Woerden). Z ustálenej európskej
judikatúry teda vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH už
zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu

spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou EÚ (viď najmä rozsudky z 25. októbra 2001
Komisia/Taliansko, C-78/00, Zb. s. I-8195, bod 28; z 10 júla 2008 Sosnowska, C?25/07, Zb. s. I-5129,
bod 14, a z 28. júla 2011, Komisia/Maďarsko, C-274/10, Zb. s. I-7289, bod 42). Podľa žalobcu žalovaný
a správca dane svojím postupom a rozhodnutím, v ktorom sa premietlo nesprávne právne posúdenie,
mali za cieľ daňový subjekt zbaviť práva na odpočet, čím by sa naplnilo porušenie zásady neutrality

DPH. Právo na odpočet je neoddeliteľnou súčasťou spoločného systému DPH, ktoré nemôže byť
obmedzené a uplatňuje sa bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenie uskutočnené na vstupe
(pozri v tomto zmysle rozsudky Mahagében a Dávid, C-80/11 a C142/11, EU:C:2012:373, body 37
a 38, ako 10 ZA-30S/164/2022 aj citovanú judikatúru; Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, body 25 a
26, ako aj Petroma Transports a i., C-271/12, EU:C:2013:297, bod 22). 17. Ďalej žalobca namietal

rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní medzi daňovníka a správcu dane, pričom žalobca
– daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenia dokázať. Podľa žalobcu si svoju povinnosť preukázať svoje tvrdenia splnil, predložil všetky
potrebné doklady (Zmluva o poskytovaní reklamných služieb zo dňa 23.08.2018, faktúra č. 2018/08/217
(správne faktúra č. 2018/08/017 – pozn. správneho súdu), Hodnotiaca správa s DVD obsahujúca

fotografie potvrdzujúce uverejnenie loga žalobcu na podujatí a jeho prezentáciu v zmysle zmluvy zo
dňa 23.08.2018, ako aj vysvetlenia k predmetnej kontrole, čím dôkazné bremeno uniesol v plnom
rozsahu.Podľažalobcusprávcadanetrpeldôkaznounúdzou,nonapriektomuignorovalžiadosťžalobcu
o vykonanie dokazovania prostredníctvom výsluchov konateľov, dodávateľov a subdodávateľov. Na
podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo

dňa 15.03.2011. Žalovaný ako aj správca dane podľa žalobcu konali v rozpore s právnymi predpismi,
keď napriek žiadosti žalobcu nevykonali ďalšie dokazovanie prostredníctvom výsluchov konateľov
spoločnosti Tener, s.r.o., Consult Partner, s.r.o. a ďalších konateľov. V konaní len prebrali vyjadrenia
predmetných konateľov v iných konaniach. Správca dane zjavne ani nemal záujem o takéto konanie,
nakoľko im doručoval podľa vlastných slov len Výzvy na predloženie dokladov a vyjadrenie sa k

spolupráci. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že v prípade predmetných prevzatých vyjadrení: „išlo o
výpovede týkajúce sa najmä všeobecných skutočností, o pôsobení spoločností Consult Partner, s.r.o.,
združenia B&D Agency a ich subdodávateľoch, nie však skutočností týkajúcich priamo odvolávajúceho
sa.“ Na strane druhej je však z Rozhodnutia správcu dane ako aj rozhodnutia žalovaného zjavné,
že sa vo svojej rozhodovacej činnosti opiera najmä o predmetné prevzaté vyjadrenia. Podľa žalobcu

žalovaný svojim konaním, resp. nekonaním odsúhlasil správcovi dane konanie vo veci bez akejkoľvek
možnosti participácie daňového subjektu a kladenia otázok. Predmetným konaním explicitne porušil
ustanovenie§45Daňovéhoporiadkuatedavšetkyprávadaňovéhosubjektu.18.Ďalejžalobcaodcitoval
z rozhodnutia správcu dane: „v prípade športového podujatia BUSINESS GOLF TOUR 2018 má správcadane za to, že daňovému subjektu NEMCO, s.r.o. neboli poskytnuté služby od dodávateľa Consult
Partner s.r.o.“ a poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-154/20, v zmysle ktorého správca dane
i žalovaný konali vo svojej rozhodovacej činnosti zjavne v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ

v obdobnej veci, keďže nepovažovali za preukázané, že predmetné plnenie dodal kontrolovanému
daňovému subjektu dodávateľ spoločnosť Consult Partner, s.r.o. Nestotožnil sa s argumentáciou
správcu dane spochybňujúcu subdodávateľské dodávky od dodávateľov žalobcu, prípadne dôkazné
bremeno žalobcu ohľadne týchto vzťahov. Taktiež podľa žalobcu správca dane žiadnym relevantným
spôsobom nespochybnil, že by uvedené služby poskytnuté neboli. Je podnikateľským úsudkom každého

podnikateľa, či dodá služby subdodávateľsky a či vstúpi do obchodného vzťahu. Prípadné nároky si
medzi sebou môžu a majú možnosť riešiť vzájomne. Správca dane nemá dôvod zasahovať do zmluvnej
voľnosti, pričom podľa žalobcu únik na dani nevznikol. 11 ZA-30S/164/2022 19. V správnej žalobe
žalobca namietal porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy spočívajúce v absencii
náležitosti podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku – číslo konania uvedené v Protokole z daňovej
kontroly a tiež podľa § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku – absencia náležitosti číslo a dátum

rozhodnutiasprávcudane.Kuvedenémuuviedol,žeakčíslouvedenévzáhlavíjednotlivýchdokumentov
spisu nie je označením spisu, toto jednoznačne potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že správca dane netvorí z
daňovej kontroly žurnalizovaný spis a jednotlivé dokumenty vydávané správcom dane nie sú žiadnym
spôsobom označené a evidované pod jednotným číslom konania. Správca dane ani žalovaný nemohli
na základe neexistujúceho spisu dospieť k žiadnemu záveru. Ak dospeli, tak tento záver je absolútne

nepreskúmateľný. Podľa stanoviska ministerstva financií zo dňa 06.10.2021, správca dane je povinný
viesť spis a mať ho vždy žurnalizovaný. Skutočný spis nikdy nebol. Ak spis v čase podania tejto správnej
žaloby existuje, nemôže byť datovaný a žurnalizovaný od začiatku prebiehajúcej daňovej kontroly a
Rozhodnutie je na základe týchto skutočností absolútne nepreskúmateľné a naplňuje podstatu ust.
§ 191 ods. 1, písm. d) SSP. 20. V žalobe poukázal na podnet na zamestnancov správcov dane v

zmysle ust. § 60 ods. 1 a 2 Daňového poriadku a zopakoval závery o nulite rozhodnutí v zmysle ust.
§ 64 Daňového poriadku. Podľa žalobcu správca dane nesprávne posúdil námietku zaujatosti podľa
§ 60 ods. 1 Daňového poriadku namiesto ust. § 60 ods. 2 Daňového poriadku. 21. V závere žaloby
poukázal na rozpor výkonu daňovej kontroly s uznesením Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo,
v zmysle ktorého je možné zamietnutie práva na odpočítanie DPH možné len vtedy, ak je právne

dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode,
alebo vedela alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa
dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom
stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Žalobca uviedol,
že propagovaná akcia BUSINESS GOLF TOUR 2018 sa reálne uskutočnila, reklamná kampaň bola

zrealizovaná a daňový subjekt zaplatil faktúry za reklamné služby na bankový účet spoločnosti Consult
Partner s.r.o., a má túto faktúru riadne zaúčtovanú. Daňový subjekt vystupoval na propagovanej akcii
ako reklamný partner. Hlavnou reklamnou informáciou bolo logo spoločnosti, ktoré obsahuje kmeň
obchodného mena spoločnosti daňového subjektu s doplnením textu TECHNICAL SUPPORT, ktorý
bližšie špecifikuje daňový subjekt a jeho činnosť. Pri viac ako desiatich reklamných partneroch nie je

dispozične možné, aby na reklamných bilboardoch, baneroch a v reklamných spotoch, bola uvedená aj
informácia o predmete podnikania všetkých inzerentov. Potenciálny zákazník, resp. obchodný spoločník
môže kontaktné údaje o spoločnosti a bližšie informácie o predmete podnikania zistiť cez napríklad
Obchodný register, či portál L.. 22. Na záver žalobca uviedol, že správca dane absolútne chybne
viedol a vedie celé dokazovanie. Jednoznačne zotrval na závere, že pokiaľ nie je preukázaná účasť

na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, nie je možné rozhodnúť tak, ako uviedol správca dane
alebo žalovaný. Navrhol, aby v konaní o tejto žalobe, jej a v nej uvedenému procesnému návrhu na 12
ZA-30S/164/2022 rozhodnutie, teda že rozhodnutie žalovaného bude zrušené a vec mu bude vrátená
na ďalšie konanie, bolo v celom rozsahu vyhovené, a aby správny súd, aby po preskúmaní rozhodnutia
a správneho spisu žalovaného po vykonanom dokazovaní vyniesol s ohľadom na § 191 ods. 1 písm.

c), e) a g) a ods. 4 SSP rozsudok, ktorým zruší rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie
správcu dane. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Vyjadrenie žalovaného 23. Žalovaný
v úvode zopakoval zistenia týkajúce sa predmetnej veci, pričom poukázal na rozsudok Súdneho dvora
EÚ C-334/20 M. C. G.. bod 39, z ktorého vyplýva, že je potrebné predovšetkým posúdiť, či na podujatí
s cieľom umiestnenia nálepiek na automobily pri príležitosti majstrovstiev automobilových pretekov

bola propagácia tovarov a služieb uvádzaných na trh spoločnosťou M. C. G.. a z tohto dôvodu by ho
bolo možné zaradiť medzi všeobecné náklady podniku, alebo či výdavky vynaložené v tomto smere
nepatrili medzi podnikateľské výdavky, resp. neboli nijako spojené s hospodárskou činnosťou podniku. Z
uvedeného vyplýva, že bolo potrebné spornú transakciu predovšetkým posudzovať z pohľadu zákona oDPH, tzn. posúdiť, či je transakcia službou – dvojstranným právnym vzťahom za protihodnotu v zmysle
zákona o DPH (§ 2) a či propagovala hospodársku činnosť žalobcu (§ 49 ods. 2). Žalovaný uviedol, že
zo zmluvy predloženej žalobcom nevyplýva, že na reklamných plochách bude propagovaná konkrétna

hospodárska činnosť žalobcu (tovary a služby). Taktiež bolo zistené, že na podujatí bolo propagované
len logo žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že nebola splnená podmienka vyplývajúca z § 49 ods. 2 zákona
o DPH. Okrem toho správca dane zistil, že deklarovaný dodávateľ Consult Partner, s.r.o. nepotvrdil
vierohodnosť spornej faktúry v zmysle § 71 ods. 1, písm. c) zákona o DPH. Z Obchodného registra
SR vyplýva, že odo dňa 12.03.2019 je konateľom deklarovaného dodávateľa Consult Partner, s.r.o.

občan Rumunska. Deklarovaný dodávateľ Consult Partner, s.r.o. je nespolupracujúcou spoločnosťou,
nereagoval na výzvu správcu dane a neposkytol správcovi dane žiadne doklady. Na základe zistených
skutočností vznikli dôvodné pochybnosti o dodaní služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa
Consult Partner, s.r.o.. Dôvodom pre obmedzenie práva žalobcu na odpočítanie dane bolo porušenie
§ 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správca
dane spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu, medzi deklarovaným dodávateľom Consult

Partner, s.r.o., ktorý reálne nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť a žalobcom, a taktiež zistil, že na
podujatí neboli propagované výrobky a služby dodávané žalobcom. 24. Ďalej sa žalovaný vyjadril k
jednotlivým žalobným námietkam žalobcu, ktoré považoval za nedôvodné a navrhol správnu žalobu
zamietnuť a žalobcovi nepriznať právo na náhradu trov konania. Z verejne dostupných informácií
vyplýva, že dodávateľ Consult Partner, s.r.o. nebol reklamnou agentúrou, nepropagoval svoju činnosť

na internete. Konanie žalobcu, ktorý realizoval propagáciu svojho loga v značnej sume, prostredníctvom
neznámeho dodávateľa, ktorý nie je reklamnou agentúrou, nepropaguje činnosť na internete, ktorého
obchodné meno nebolo uvedené na hodnotiacej správe ani na žiadnom plagáte a ktorý vo finančnom
výkaze za obdobie 2018 vykázal len obežný majetok a žiadne mzdové náklady, bolo neopatrné a
neobozretné. 13 ZA-30S/164/2022 25. K námietke použitia svedeckých výpovedí bez participácie

žalobcunaústnompojednávanížalovanýuviedol,žeuvedenánámietkajeneopodstatnenáanemávplyv
na zákonnosť rozhodnutia. Išlo o výpovede týkajúce sa najmä všeobecných skutočností, o pôsobení
spoločností Consult Partner, s.r.o., združenia B&D Agency, o ich subdodávateľoch, nie však skutočností
týkajúcich sa priamo žalobcu. 26. K námietke nulity rozhodnutia žalovaný uviedol, že splnomocnený
zástupca žalobcu počas daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobia október

2016 a november 2016 podal dňa 03.05.2021 podnet na vylúčenie zamestnancov podľa § 60 ods. 1
a ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku a disciplinárny podnet, ktorý bol u správcu dane
zaevidovaný pod č. 6/05580219/2021. Podnet smeroval voči zamestnancom správcu dane B. C. A.,
vedúcej oddelenia daňovej kontroly 8 Daňového úradu Žilina a voči jej podriadeným zamestnancom
B. G. C. a B. C. H.. Rozhodnutím číslo 100870582/2021 zo dňa 20.05.2021 vydaným podľa § 60

ods. 6 Daňového poriadku B. K. C., poverená výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie,
námestníka riaditeľa úseku kontroly a analýz Daňového úradu Žilina, rozhodla o nevylúčení B. C. A.,
vedúcej oddelenia daňovej kontroly Daňového úradu Žilina z daňového konania u daňového subjektu
NEMCO s.r.o. začatého dňa 02.02.2021 po doručení protokolu č. 100115022/2021 z daňovej kontroly
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia október 2016 a november 2016. B. C. A., vedúca

oddelenia daňovej kontroly Daňového úradu Žilina rozhodla o nevylúčení zamestnancov B. G. C. a
B. C. H. rozhodnutiami číslo 100880845/2021 zo dňa 21.05.2021 a číslo 100880920/2021 zo dňa
21.05.2021,ktorébolidoručenésplnomocnenémuzástupcovižalobcu.Splnomocnenýzástupcažalobcu
považoval vyššie uvedené rozhodnutia vydané podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku za nezákonné,
pričom opakovane poukazoval na skutočnosť, že o B. C. A. nebolo rozhodnuté zákonne, nakoľko

jej bezprostredne nadriadený neposúdil námietku zaujatosti podľa § 60 ods. 2 Daňového poriadku a
venoval sa výlučne námietke zaujatosti podľa § 60 ods. 1 tohto zákona. Žalobca zotrváva v názore,
že B. C. A. je ex lege vylúčená z rozhodovania vo vzťahu k žalobcovi a vychádzajúc z tohto tvrdenia
považuje za nezákonné všetky úkony z daňovej kontroly vykonanej za zdaňovacie obdobia apríl 2017,
máj 2017, august 2017, september 2017, október 2017, november 2017 a následného vyrubovacieho

konania. Žalobca považuje za nulitné všetky rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe protokolu č.
101124669/2021 zo dňa 30.06.2021 a na základe neho vydané rozhodnutia považuje za nulitné podľa
§ 64 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Dňa 28.07.2021 bola podaná zo strany splnomocneného
zástupcu žalobcu námietka zaujatosti evidovaná pod č. 6/08559098/2021. K námietke zaujatosti zaslal
správca dane splnomocnenému zástupcovi žalobcu písomné stanovisko listom č. 101488774/2021

zo dňa 13.08.2021, v ktorom oboznámil žalobcu, že v zmysle § 60 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z.
Daňového poriadku proti námietke zaujatosti podľa ods. 6 nie sú prípustné opravné prostriedky a na
opakovanúnámietkuzaujatostipodanúztohoistéhodôvodu,oktorejužbolorozhodnuté,saneprihliada.
Žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol čo spôsobilo nulitu rozhodnutia v zmysle konkrétneho ust.§ 64 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku, ktorý taxatívne 14 ZA-30S/164/2022 vymedzuje
podmienky, za ktorých sa považuje rozhodnutie za nulitné, preto žalovaný považuje uvedenú námietku
za neopodstatnenú. 27. K námietke žalobcu, že protokol a prvostupňové rozhodnutie neobsahujú číslo

konania, daňová kontrola nie je evidovaná pod číslom konania, číslo uvedené v záhlaví dokumentov
nie je označením spisu, že správca dane netvorí žurnalizovaný spis a jednotlivé dokumenty nie sú
žiadnym spôsobom označené a evidované pod jednotným číslom konania. Žalovaný považoval uvedenú
námietku za neopodstatnenú. V informačnom systéme Finančnej správy SR je na každý daňový subjekt
vedený samostatný spis a teda čísla vygenerované na protokole, v rozhodnutí ako aj všetky úkony

vykonávané v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu sa nachádzajú v spise žalobcu,
ktorý má právo doň nahliadnuť. Pokiaľ mal žalobca pochybnosti o existencii spisu nič mu nebránilo využiť
možnosť nahliadnutia do daňového spisu u správcu, kde pod samostatným číslom konania je vedená
celá daňová kontrola za preverované zdaňovacie obdobie a k nej vedené dokumenty. 28. V rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 (Vikingo Fóvállalkozó Kft.) spoločnosť Vikingo, ktorej
hlavnou činnosťou je veľkoobchod s cukrovinkami uzatvorila zmluvy o dodaní baliacich a plniacich

strojov so spoločnosťou Freest Kft, ktoré umožňovali využitie subdodávateľov. Bolo nesporné, že došlo
k dodaniu strojov, ktoré boli predmetom zmlúv. V predmetnom prípade boli spochybnení subdodávatelia
nachádzajúci sa na predchádzajúcom stupni dodávateľského reťazca a daňový orgán dospel k záveru,
že osoba, ktorá skutočne stroje dodala bola neznáma a transakcie sa neuskutočnili ani medzi osobami
uvedenými na faktúrach ani v nich uvedeným spôsobom. Z uvedeného prípadu vyplývalo, že dodania

tovaru, o ktoré išlo v konaní vo veci samej, sa reálne skutočne uskutočnili a spoločnosť Vikingo tieto
tovary použila na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. V prejednávanej veci
bolihmotnoprávneajformálnepodmienkyvovecisamejsplnené,pričomprávonaodpočítaniedanebolo
spoločnosti Vikingo zamietnuté z dôvodu, že obsah faktúr nebol hodnoverný a daňový orgán považoval
túto skutočnosť za daňový podvod. Daňový orgán sa domnieval, že tovar nevyrobil ani nedodal priamy

dodávateľ Freest, ktorý vyhotovil faktúry, ani jeho subdodávateľ, keďže nemali potrebné materiálne
a ľudské zdroje, pričom tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola
určená. V posudzovanom prípade bolo zamietnuté právo na odpočítanie dane z dôvodu porušenia
hmotnoprávneho predpisu, ktorým je zákon o DPH. Deklarovaná služba na podujatí BUSINESS GOLF
TOUR 2018 nepropagovala hospodársku činnosť (tovary a služby) dodávané a poskytované žalobcom,

a teda nebola splnená podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH. Okrem toho
správca dane tiež spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným
dodávateľom Consult Partner, s.r.o., ktorý nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle § 49 ods.
1 zákona o DPH. 29. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-285/11 zo dňa
06.12.2012 Bonik Súdny dvor konštatoval, že články 2, 9, 14, 62, 63, 167, 168 a 178 smernice Rady

2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať
v tom zmysle, že im odporuje, aby sa za okolností, ako sú okolnosti 15 ZA-30S/164/2022 dotknuté
vo veci samej, zdaniteľnej osobe zamietlo právo odpočítať DPH za dodania tovaru z dôvodu, že so
zreteľom na podvody alebo nezrovnalosti spáchané na vstupe alebo výstupe tohto dodania sa toto
dodanie nepovažuje za skutočne uskutočnené bez toho, aby sa na základe objektívnych dôkazov

preukázalo, že zdaniteľná osoba dane vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo
na odpočítanie dane je súčasťou podvodu týkajúceho sa dane z pridanej hodnoty spáchaného na
vstupe alebo na výstupe v rámci dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. V
preskúmavanomprípadebolopreukázané,žefakturovanáslužbaneslúžilažalobcovinauskutočňovanie
jeho zdaniteľných plnení. Okrem toho bolo spochybnené dodanie služieb dodávateľom uvedeným na

faktúre, ktorý bol do obchodného reťazca vložený účelovo bez riadneho podnikateľského dôvodu ,
ktorý nepotvrdil vierohodnosť spornej faktúry. 30. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ
vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie a uviedol, že pochybnosť pokiaľ ide o totožnosť dodávateľa,
by sama o sebe nemala dovoliť daňovému úradu nepriznať právo na odpočítanie dane. Žalovaný
uviedol, že správca dane nespochybnil len dodávateľa deklarovaných služieb ale aj samotné použite

deklarovaných služieb na dodávky tovarov a služieb ako platiteľa, čo je porušením § 49 ods. 2 zákona o
DPH. 31. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie správcu dane je v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku,
obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a
námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa
ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil

jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver, pričom postupoval
v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Záver správcu dane vychádza zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že
žalobca nepoužil sporné plnenie v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, pričom bol taktiež preukázateľnespochybnený vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom,
ktorý nebol skutočným dodávateľom služby v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH. Posúdenie podstatných
skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom 32. Na základe zákona č. 151/2022 Z.

z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon
súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná od 01.06.2023
právomocsprávnychsúdov,konkrétneajzKrajskéhosúduvBanskejBystrici,KrajskéhosúduvTrenčíne
a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V dôsledku uvedeného je konanie pôvodne
vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/164/2022 vedené na Správnom súde v Banskej

Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/164/2022. 16 ZA-30S/164/2022 33. Krajský súd v Žiline, ako správny súd,
uznesenímč.k.ZA-30S/164/2022-109zodňa02.12.2022návrhžalobcuzodňa13.06.2022napriznanie
odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 04.01.2023. 34. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie na deň 13.03.2024,
na ktorom oboznámil obsah podania žalovaného zo dňa 12.03.2024, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní a oznámil, že súhlasí s prejednaním veci bez jeho prítomnosti, preto súd vykonal

pojednávanie v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že podľa
žalobcu bolo unesené celé dôkazné bremeno a bola predložená nielen faktúra, ale aj ďalšie dôkazy
preukazujúce, že dodanie bolo realizované. Správca dane vyslovil len pochybnosti, ale nevykonal na ich
preukázanie dokazovanie a ničím tieto pochybnosti nepreukázal. Ďalej poukázal na to, že bol podaný
návrh na vylúčenie zamestnancov správcu dane a o tejto námietke rozhodovala osoba, voči ktorej

bola podaná námietka. Správca nemal ucelený administratívny spis, čo bolo jeho povinnosťou, čo
vyplýva aj z doloženého stanoviska Ministerstva financií SR, ale v tejto veci administratívny spis nie
je a nikdy nebol, a to čo bolo predložené súdu nie je administratívny spis, preto nie je možné vec
preskúmať. Ďalej poukázal na absenciu náležitostí protokolu z daňovej kontroly podľa § 47 písm. b)
Daňového poriadku, keď protokol neobsahuje číslo konania, a teda daňová kontrola nebola zákonne a

riadne ukončená. A preto aj následne vydané rozhodnutia sú nulitné. Správca dane predložil správnemu
súdu spis, ktorý ale predtým nikdy neexistoval, preto tento súbor dokumentov možno považovať aj
za falšovanie listín. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe a skutočnostiach v nej uvedených.
Vo vzťahu k žalobným námietkam týkajúcim sa vylúčenia zamestnancov uviedol, že kontrolórkami
poverenými vykonaním daňovej kontroly boli B. C. a B. H. a na úkone sa zúčastňovala aj B. A. ako ich

priama nadriadená, čo žalobca nenamietal. Bola podaná námietka za účelom vylúčenia B. A. z dôvodu,
že bola prítomná na inom úkone ako zamestnanec iného stupňa, a preto to bol dôvod na jej vylúčenie
ex offo podľa § 60 ods. 2 Daňového poriadku. Táto námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná, ale
len v zmysle ust. § 60 ods. 1 Daňového poriadku. Podľa žalobcu B. A. nemohla následne rozhodovať
o nevylúčení zamestnancov, pretože sa zúčastňovala na inom úkone ako zamestnanec iného stupňa a

bola prítomná na úkone, na ktorom sa vzniesli námietky, a preto bola vylúčená ex offo z rozhodovania o
týchtonámietkach.Vpodrobnostiachodkázalnazvukovýzáznamprednesuprávnehozástupcužalobcu.
Správny súd odročil pojednávanie v zmysle ust. § 116 SPP za účelom vyhlásenia rozhodnutia na deň
27.03.2024. 35. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, ako

aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP),
pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
36. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany
svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou 17 ZA-30S/164/2022 alebo nečinnosťou

orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym
súdnym poriadkom. Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody,
z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje
preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred
nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú

ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním
administratívneho konania. Správny súd je pri tomto type správnej žaloby, ako sú správne žaloby
žalobcu (všeobecná správna žaloba), viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre
neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.
Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu

administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti
podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu
zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho
vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie §134 ods. 2 SSP. V prejednávaných veciach správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu
orgánov verejnej správy v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil. 37. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 38. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom

súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení
orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou
orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 134
SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd
nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie
orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo

opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192,d) ide o veci
podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),f) vec
súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 40. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia
alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. XX
N./XXX/XXXX XX. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri
prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak
je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania
stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru

nájomcovi. 42. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 43. Podľa § 49 ods.
2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a
služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,

ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 44. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na
odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a)
má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 45. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe
daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a
dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

46. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. XX. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca

dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 48. Podľa § 3 ods. 6 Daňového
poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na
právnyúkon,viaceroprávnychúkonovaleboinéskutočnostiuskutočnenébezriadnehopodnikateľského

dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 19 ZA-30S/164/2022 49. Podľa § 24 ods.
1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
daneaskutočnosti,ktoréjepovinnýuvádzaťvdaňovompriznaníaleboinýchpodaniach,ktoréjepovinný

podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný
viesť. 50. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov. 51. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje

skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie
dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho
činnosti. XX. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť
k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané vrozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov,
svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady

k nim. 53. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti
alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov
v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a
vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé
údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 54. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku,

rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu,
aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
55. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať,
či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre

vydanie rozhodnutia (alebo pre vydanie opatrenia alebo pre realizáciu iného postupu), či zistil vo veci
skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal

na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť 20 ZA-30S/164/2022 rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy
predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo
skutkovéhostavu,ktorýbolvčaseprávoplatnostirozhodnutiaorgánuverejnejsprávyvzmysle§135ods.

1SSP,svýnimkamivymedzenýmiv§135ods.2SSP,podktoréaleprejednávanávecnespadá.Konanie
pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou správneho súdu v
správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť
rozhodnutí (prípadne iných správnych aktov a postupov) orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či
orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom. 56. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových

námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a
nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných
osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré
nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému

dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena
dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z
pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností
bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené

Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne
na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí
byť vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce
alebo nasledujúce transakcie (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?

n). 57. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené
najmä v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane,
(2) došlo k daňovému podvodu, (3) došlo k prípadu zneužitia práva. 58. Hmotnoprávnymi podmienkami
na odpočítanie dane sú: (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba
registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky

existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom
(daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne
podmienkynaodpočítaniedaneniesúsplnené,právonaodpočítaniedanemôžebyťodopreté.Dôkazné
bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na
odpočítanie dane uplatňuje. 59. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň: dňom

vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru
(§ 19 21 ZA-30S/164/2022 ods. 1 zákona o DPH) alebo služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), daň,
ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov
alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), azároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.
60. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej

základným predpokladom pre odpočet DPH. Splnenie podmienok pre odpočítanie dane vo všeobecnosti
preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane,
a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie
dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená

v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov
nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre
neuznanieodpočítaniadaneajeprinichodlišnýobsaharozsahdôkaznéhobremenadaňovéhosubjektu
a správcu dane. 61. Z uvedenej úvodnej argumentácie je zrejmé, že zákon o DPH, ktorý prevzal právnu
úpravu smernice o DPH stanovuje podmienky, za ktorých si daňový subjekt môže uplatniť právo na

odpočítaniedane,pričomtietosúvymedzenékumulatívneanesplneniečolenjednejztýchtopodmienok
je dôvodom pre neuznanie odpočtu DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok. Splnenie týchto
kumulatívne vymedzených podmienok nemožno odpustiť. Na preukázanie nároku na odpočítanie
dane nestačí len predloženie faktúry a ostatných účtovných dokladov preukazujúcich formálnu stránku
deklarovaného plnenia - v tomto prípade poskytnutia služby. Zákonodarca pri uplatnení nároku na

odpočet DPH požaduje aj preukázanie materiálnej stránky - preukázanie reálneho uskutočnenia
deklarovaného zdaniteľného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné preukázať skutočné/reálne
dodanie tovaru resp. poskytnutie služby deklarovaným dodávateľom a zároveň, že prijaté plnenie je
príjemcom(daňovýmsubjektom)použitévrámcijehoekonomickejčinnosti.62.Ohľadomdeklarovaného
dodávateľa Consult Partner, s.r.o. správny súd uvádza, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať

medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet a dokazovaním
daňového podvodu/zneužitia práva, alebo účasti daňového subjektu na ňom. Zneužitím práva je snaha
získania daňového zvýhodnenia, zaťažuje predmet plnenia, pričom zo všetkých skutkových okolností
musí byť zrejmé, teda preukázané, že žalobca musel vedieť o samotnom zneužití práva. V prípade
daňového podvodu platí, že cieľom plnenia nemusí byť daňové zvýhodnenie žalobcom ako jedným z

účastníkov zdaniteľného plnenia, pretože toto môže byť cieľom niektorého z predchádzajúcich alebo
nasledujúcich článkov reťazca. Zatiaľ čo pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie
práva na odpočet dane dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt a jeho dobrá viera v zásade
nezohráva žiadnu rolu (rozsudok SD EÚ 22 ZA-30S/164/2022 v spojených veciach SGI a Velériane,
C-459/17 a C-460/17 zo dňa 27.06.2018), v prípade preukazovania účasti na podvode a pri zneužití

práva je dôkazné bremeno na finančných orgánoch. 63. Vzhľadom na uvedené považoval správny
súd žalobné námietky žalobcu týkajúce sa rozporu napadnutého rozhodnutia s judikatúrou Súdneho
dvora EÚ, najmä čo sa týka rozhodnutia C-610/19 Vikingo za nedôvodnú, keďže správca dane a
žalovaný založili svoje rozhodnutia o nepriznaní práva na odpočet DPH na kumulatívnom nesplnení
hmotnoprávnych podmienok. Keďže v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 3Sfk/27/2021 zo

dňa 30.11.2022) je neprípustné zmiešavanie dôvodov nepriznania práva na odpočet DPH, nepovažoval
správny súd za opodstatnenú žalobnú námietku žalobcu ohľadom preukazovania správcu dane, resp.
žalovaného účasti žalobcu na daňovom podvode, resp. že žalobca mal alebo mohol mať vedomosť
o účasti na daňovom podvode. 64. V prvom rade treba uviesť, že žalobca v prvej časti správnej
žaloby uviedol chronologický prehľad priebehu administratívneho konania od Oznámenia o daňovej

kontrole č. 101108242/2020 zo dňa 01.07.2020 až do vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného
i prvostupňového rozhodnutia. Následne poukázal na nesprávne právne posúdenie hmotnoprávneho
nároku a len všeobecnou námietkou poukázal na spoločný systém DPH, ktorú správny súd nerozporuje,
avšak považuje ju za nekonkrétnu, všeobecnú a neopodstatnenú najmä pre chýbajúce žalobné dôvody,
ktoré týmto zhrnutím chcel žalobca namietať. Treba uviesť, že systém daňovej kontroly spočíva

v postupe správcu dane, resp. žalovaného preveriť skutočnosti vyplývajúce z daňovej kontroly a
urobiť o zisteniach záver. Podľa názoru správneho súdu je táto časť správnej žaloby z veľkej časti
všeobecná, popisná a bez uvedenia konkrétnych žalobných námietok zakladajúcich nezákonnosť
rozhodnutí alebo postupu správcu dane a žalovaného. Správny súd prieskum vykonáva v rozsahu a
z dôvodov správnej žaloby, pokiaľ nejde o prípady vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pod ktoré ale

prejednávaná vec taktiež nespadá. Správny súd zároveň dodáva, že pri všeobecnej správnej žalobe,
akou je i správna žaloba žalobcu, nie je oprávnený nahrádzať oprávnenie (povinnosť) žalobcu uvádzať a
rozširovať žalobné námietky, konkretizovať žalobné námietky alebo vyhľadávať nezákonnosti v postupe
a rozhodnutiach orgánov verejnej správy nad rozsah žalobných námietok. Nie je úlohou ani povinnosťousprávneho súdu si vyvodzovať alebo konkretizovať žalobné body, nakoľko dôvody žaloby, z ktorých
musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté
rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body) sú náležitosťou správnej žaloby (§ 182

ods. 1 písm. e) SSP). 65. V prejednávanom prípade považuje správny súd za potrebné uviesť, že
správca dane i žalovaný v podstate uvádzajú viacero dôvodov, pre ktoré prvostupňový orgán verejnej
správy nepriznal žalobcovi právo na odpočet DPH, avšak nejedná sa o „zmiešavanie“ dôvodov na
nepriznanie odpočítania dane, pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok a pre možnú účasť na
podvodnom konaní, nakoľko všetky dôvody smerujú ku kumulatívnemu nesplneniu hmotnoprávnych

podmienok pre uznanie práva na odpočítanie DPH. Keďže správny súd je v prípade všeobecnej správnej
žaloby striktne viazaný žalobnými námietkami 23 ZA-30S/164/2022 uvedenými v správnej žalobe (§ 134
ods. 1 SSP) treba uviesť, že žalobca v správnej žalobe nenamietal nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia, a ani skutočnosť, že dôvody nimi uvedené
pre nepriznanie práva na odpočet DPH popri sebe neobstoja. Správca dane spochybnil vzťah na
kontrolovanom stupni obchodu, medzi deklarovaným dodávateľom Consult Partner, s.r.o., ktorý reálne

nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť a žalobcom, a taktiež dospel k záveru, že na podujatí neboli
propagované výrobky a služby dodávané žalobcom. Okrem spochybnenia deklarovaného dodávateľa
správca dane i žalovaný spochybnili i ďalšiu hmotnoprávnu podmienku, ktorá musí byť splnená pre
priznanie práva na odpočet DPH a to, či poskytnutá služba propagovala hospodársku činnosť žalobcu (§
49 ods. 2 zákona o DPH). Tu správny súd poukazuje na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci

C-344/20 Amper Metal Kft., v zmysle ktorých „vzhľadom na okolnosti vo veci samej musí vnútroštátny
súd s prihliadnutím na objektívny obsah reklamných služieb v prejednávanej veci posúdiť, či tieto služby
priamo a bezprostredne súvisia s transakciou na výstupe, ktorá zakladá právo na odpočítanie, alebo
ak nejde o takýto prípad, s celkovou hospodárskou činnosťou spoločnosti Amper Metal, ako súčasť jej
všeobecných nákladov na takúto činnosť, alebo či sú predmetné služby výdavkami na reprezentáciu,

ktoré nemajú výlučne podnikateľskú povahu v zmysle článku 176 prvého odseku smernice o DPH.
Vnútroštátnemu súdu predovšetkým prináleží posúdiť, či cieľom umiestnenia nálepiek na automobily pri
príležitosti majstrovstiev automobilových pretekov, o ktoré ide vo veci samej, bola propagácia tovarov a
služieb uvádzaných na trh spoločnosťou Amper Metal a z tohto dôvodu by ho bolo možné zaradiť medzi
všeobecné náklady podniku, alebo či výdavky vynaložené v tomto smere jednoznačne nepatrili medzi

podnikateľské výdavky, resp. neboli nijako spojené s hospodárskou činnosťou uvedeného podniku.“
66. Uvedené posúdenie prináleží i správcovi dane, resp. žalovanému, pričom v zmysle citovaného
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ uzavreli, že na športovom podujatí BUSINESS GOLF TOUR 2018 bolo
propagované len logo žalobcu, nie hospodárska činnosť žalobcu, z čoho podľa nich vyplynulo, že nebola
splnená podmienka vyplývajúca z § 49 ods. 2 zákona o DPH, keďže žalobca sporné plnenie (službu)

nepoužil v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Záver správcu dane i žalovaného vychádzal zo zistení,
že nebola splnená ani tretia z kumulatívne uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva
na odpočet DPH, že prijaté plnenie bolo žalobcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Dôvod
neuznania práva na odpočet DPH z preverovanej faktúry nespočíval len v spochybnení dodania služby
deklarovaným dodávateľom, ale dôvodom bolo aj nepreukázanie účelu služby v rámci ekonomickej

činnosti žalobcu, čo však v správnej žalobe nenamietal. Je teda potrebné uzavrieť, že správca dane a
žalovaný nezaložili záver o nepriznaní práva žalobcu na odpočet DPH len na záveroch o spochybnení
deklarovaného dodávateľa, resp. na subdodávateľskom stupni, ako žalobca v rámci žalobných námietok
poukazoval, ale aj na tom, že žalobca nepoužil prijaté služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo
žalobca nenamietal. 67. Čo sa týka ďalšej námietky spočívajúcej v unesení dôkazného bremena žalobcu

je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno v daňovom konaní je skutočne primerane rozložené medzi
daňovníka a správcu dane, ako tvrdí žalobca. Žalobca namietal, že svoju povinnosť tvrdiť a povinnosť
svoje tvrdenie dokázať si splnil predložením Zmluvy o poskytovaní 24 ZA-30S/164/2022 reklamných
služieb zo dňa 23.08.2018, uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou Consult Partner, s.r.o., faktúrou
č. 2018/08/017 zo dňa 13.09.2018 a Hodnotiacou správou s DVD, ktoré potvrdzuje zverejnenie loga

žalobcu ako reklamného partnera podujatia BUSINESS GOLF TOUR 2018. Správny súd uvádza, že
úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje. Ak správca
dane identifikuje konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu,
predložených dokladoch alebo údajoch v nich uvedených, je povinný tieto pochybnosti a ich dôvody
daňovému subjektu oznámiť a vyzvať ho na vyjadrenie k nim a na opravu alebo doplnenie dokladov,

či objasnenie alebo korekciu údajov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku). Ak tak správca dane urobí,
je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu. Ten
je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení s § 45
ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa14.11.2018, bod 21. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane vyzval
žalobcu dňa 02.03.2020 na podanie vysvetlenia a predloženie dôkazov, pričom správca dane žalobcovi
uviedol dôvody a zistenia zo zapožičaných dokladov k výkonu daňovej kontroly, ktoré zistili zamestnanci

správcu dane. Z dokladov nebolo jednoznačné, že služby deklarované faktúrou č. 2018/08/017 boli
poskytnuté dodávateľom Consult Partner, s.r.o., a preto požiadali žalobcu o vysvetlenie a predloženie
dôkazu/dôkazov, ktorý/é by preukázal/preukázali, že žalobca bol v súvislosti s podujatím BUSINESS
GOLF TOUR 2018 propagovaný nielen ako reklamný partner podujatia (zverejnenie „malého“ loga), ale
takou formou, že sa verejnosť mohla dozvedieť o činnosti, resp. produktoch žalobcu. V reakcii na výzvu

žalobca uviedol, že poskytne vyjadrenie napríklad vo forme výsluchu konateľa daňového subjektu, ktorý
však už viackrát pred správcom dane vypovedal. Ďalej žalobca neuviedol nič k zisteným skutočnostiam
správcu dane, ani sa nevyjadril k vzneseným pochybnostiam. Správny súd tak nemal preukázané
tvrdenia žalobcu, ktoré prezentoval i na pojednávaní dňa 13.03.2024 právny zástupca žalobcu, že
správca dane neoznámil žalobcovi žiadne pochybnosti v priebehu daňovej kontroly. V administratívnom
spise sa nachádza i Oznámenie skutočností zistených výkonom daňovej kontroly dane z pridanej

hodnoty zo dňa 26.04.2021, ktorým správca dane rovnako žalobcovi oznámil pochybnosti a umožnil
žalobcovisakzistenýmskutočnostiamvyjadriť,rovnakokspôsobuichzisteniaalebonavrhnúťdoplnenie
skutočností.Vovyjadrenízodňa12.05.2021žalobcazopakovalsvojuargumentáciutýkajúcusapodnetu
na zamestnancov správcu dane, zotrval na chybne vedenom dokazovaní správcom dane a v súvislosti s
oznámením pochybností navrhol vypočuť H. I., ako svedka (žalobca omylom uviedol podujatie, ktorého

sa však netýka daňová kontrola žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2018 – pozn. správneho
súdu). Treba uviesť, že správca dane i žalovaný náležite zistili a pomenovali pochybnosti týkajúce sa
splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane z preverovaných sporných obchodov
žalobcu. Žalobca tieto dôvodné pochybnosti nevyvrátil, neoznačil relevantné dôkazy na ich vyvrátenie.
Nebolo teda preukázané tvrdenie žalobcu prednesené na pojednávaní, že správca dane, resp. žalovaný

neoznámili žalobcovi náležitým spôsobom svoje pochybnosti týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych
podmienok priznania práva na odpočet DPH. 25 ZA-30S/164/2022 68. S uvedeným súvisí aj nedôvodná
námietka žalobcu ohľadom nesprávne vedeného dokazovania bez participácie žalobcu. Správca dane
postupoval v súlade s ust. § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku, pričom treba uviesť, že žalobca nepodal
správcovi dane konkrétny návrh na výsluch svedkov, ale len všeobecne uviedol vo vyjadrení zo dňa

22.03.2021 k výzve správcu dane zo dňa 02.03.2021, že poskytne vyjadrenie napríklad vo forme
výsluchu konateľa daňového subjektu, ktorý však už viackrát pred správcom dane vypovedal. Čo sa týka
žiadosti žalobcu, že ak má správca dane pochybnosti, žiada o vypočutie svedkov dodávateľov, prípadne
subdodávateľov,oktorýchsaprávesprávcadanedomnieva,žebymohlinezrovnalostivysvetliť,správny
súd uvádza, že sa jednalo o všeobecný návrh žalobcu, ktorý nekonkretizoval v podobe jednotlivých

osôb, ich mien, adries a návrhov, čo by mohli správcovi dane pre ozrejmenie vznesených pochybností
uviesť. Správca dane postupoval v zmysle ust. § 24 ods. 6 Daňového poriadku, pričom správca dane
nie je povinný vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy, je však povinný odôvodniť, prečo navrhnutý dôkaz
(v tomto prípade výsluch nekonkrétnych osôb) nevykonal, čo správca dane v odôvodnení rozhodnutí
urobil a žalobca v správnej žalobe uvedený záver nerozporoval. 69. Čo sa týka žalobných námietok

ohľadom porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, tieto nemal správny súd
preukázané. Hoci v ust. § 47 písm. b) Daňového poriadku je uvedené ako náležitosť protokolu o výsledku
daňovej kontroly „číslo konania“, nemal správny súd preukázanú dôvodnosť podanej námietky žalobcu.
Protokol o výsledku daňovej kontroly zo dňa 06.07.2021 je uvedený pod číslom XXXXXXXXX/XXXX.
Podľa správneho súdu je protokol o výsledku daňovej kontroly dostatočne a jasne identifikovaný, má

požadované náležitosti v zmysle zákona, hoci nie je doslovne označený pod číslom konania ako takým,
keďže správca dane nevedie daňovú kontrolu pod jednotným číslom, ale identifikátorom vygenerovaným
pre konkrétny daňový subjekt a jemu prebiehajúcu daňovú kontrolu. Rovnakú nedôvodnú námietku
vzniesolžalobcaikčíslukonaniaprvostupňovéhorozhodnutiasprávcudane,pričomzadministratívneho
spisu mal správny súd preukázané, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje aj číslo, pod ktorým je

identifikované a aj dátum vyhotovenia prvostupňového rozhodnutia. Je zrejmé, z akej daňovej kontroly
bol Protokol vyhotovený, akého daňového subjektu sa týka, akých zdaňovacích období, taktiež aké je
jeho identifikačné číslo, je datovaný a podpísaný. Žalobca ďalej namietal nevedenie žurnalizovaného
spisu z daňovej kontroly správcom dane, čo správny súd nepovažoval za preukázané, keďže závery
tohto rozsudku správneho súdu majú oporu v administratívnom spise, ktorý bol na základe výzvy súdu

žalovaným predložený spolu s vyjadrením k správnej žalobe žalobcu. Správny súd nad rámec uvádza,
žeadministratívnyspisorgánuverejnejsprávypredstavujezákladnýdôkazopriebehuceléhosprávneho
konania, podkladoch rozhodnutia a spôsobe ich obstarania. Má preto zásadný význam v rámci súdneho
prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy a nepochybne aj v kontexte realizácie procesných právúčastníka konania. I prípadné formálne nedostatky administratívneho spisu, pokiaľ netvoria prekážku
pre súdny prieskum a nie je relevantným spôsobom spochybnená úplnosť spisu, nezakladajú zásadnú
vadu konania odôvodňujúcu zrušenie vydaného rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu

SR sp. zn. 1Sžk/27/2020 zo dňa 16.12.2021, bod 53 a 54, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Sžfk 8/2019 zo dňa 26. februára 2020, bod 98). 26 ZA-30S/164/2022 70. Pokiaľ
žalobca poukazoval na nulitu rozhodnutí súvisiacich s nevylúčením zamestnankýň správcu dane, treba
uviesť, že v ust. § 64 ods. 2 Daňového poriadku sú uvedené konkrétne rozhodnutia, ktoré sa považujú
za nulitné a z akých dôvodov, pričom v tejto veci nejde o prípad vymedzený v uvedenom ustanovení

Daňového poriadku. Okrem citovania zákonných ustanovení § 60 ods. 1 a 2 Daňového poriadku žalobca
nekonkretizoval, prečo mala byť B. A. vylúčená z daňovej kontroly, keďže nebolo preukázané, že sa v tej
istej veci zúčastnila daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa. Žalobca nekonkretizoval
dôvodnosť podanej námietky zaujatosti v zmysle ust. § 60 ods. 2 Daňového poriadku. Opakovane
uviedol, že B. A. mala byť ex lege vylúčená a považoval za nezákonné, že táto zamestnankyňa rozhodla
sama o svojom nevylúčení. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že rozhodnutím

č. 100870582/2021 zo dňa 20.05.2021 vydaným podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku B. K. C.,
poverenávýkonomdočasneneobsadenejriadiacejfunkcie,námestníkariaditeľaúsekukontrolyaanalýz
Daňového úradu Žilina, rozhodla o nevylúčení B. C. A., vedúcej oddelenia daňovej kontroly Daňového
úradu Žilina z daňového konania u daňového subjektu NEMCO, s.r.o. začatého dňa 02.02.2021 po
doručení protokolu č. 100115022/2021 z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobiaoktóber2016anovember2016.Správnysúdtaknemalpreukázanúdôvodnosťanitejtopodanej
žalobnej námietky žalobcu, keďže nebolo preukázané, že by B. A. rozhodla sama o svojom nevylúčení.
Keďže B. A. nebola vylúčená, mohla následne rozhodnúť rozhodnutiami č. 100880845/2021 zo dňa
21.05.2021 a č. 100880920/2021 zo dňa 21.05.2021 o nevylúčení zamestnancov B. G. C. a B. C.
H.. Nebolo preukázané, že by sa B. A. zúčastnila úkonu v rámci daňovej kontroly ako zamestnanec

orgánu iného stupňa, tak ako predpokladá § 60 ods. 2 Daňového poriadku. 71. Správny súd sa
vysporiadal s podstatnými žalobnými námietkami správnych žalôb žalobcu, pričom za rozhodujúce
považoval spochybnenie aj tretej hmotnoprávnej podmienky stanovenej zákonom pre odpočet DPH a to,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by reklamné služby priamo a bezprostredne
súviseli s transakciou žalobcu na výstupe, ktorá by zakladala právo na odpočítanie DPH. Hmotnoprávne

podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH sú vymedzené kumulatívne a nesplnenie čo len jednej
z nich má za následok nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH.
Žalobca namietal len nesprávnosť záverov napadnutých rozhodnutí správcu dane i žalovaného vo
vzťahu k druhej hmotnoprávnej podmienke, pričom závery daňových orgánov vo vzťahu k nesplneniu
tretej hmotnoprávnej podmienky nerozporoval, a preto závery prvostupňového rozhodnutia i rozhodnutia

žalovanéhovrámcisprávnychžalôbžalobcuobstoja.Zuvedenýchdôvodovdospelsprávnysúdkzáveru
o nedôvodnosti správnych žalôb, a preto ich podľa § 190 SSP zamietol v znení, ako je uvedené vo
výrokoch tohto rozsudku. 72. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému
právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci
celkom alebo sčasti úspech. 27 ZA-30S/164/2022 73. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom

úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a
contrario.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním

kasačnejsťažnostiprotitomutorozsudku(§145ods.2písm.a/SSPvznenído30.06.2023).Protitomuto
rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a
contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný
súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom
súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému

subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy
napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé,vakomrozsahuazakýchdôvodovpodľa§440sapodáva(ďalejlen"sťažnostnébody"),d)návrh
výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na

podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musíbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia,
ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.