Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420202292
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4420202292.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: D.. D. A., nar.
XX.XX.XXXX,trvalýpobytX.X.XXXX/XX,XXXXXX.,právnezastúpenýadvokátom:JUDr.JánChmelo,
so sídlom Royova 9, 921 01 Piešťany, IČO: 42 290 716, proti žalovaným: v 1. rade: D.. L. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Z. XXXX/XX, XXX XX Z., v 2. rade: D.. O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt

V. XXXXX/XXB, XXX XX Z. I., v X.rade D.. A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, C. U.,
žalované v 2. a 3. rade zastúpené : JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom Forgáchova bašta
5676/7, 940 01 Nové Zámky, IČO: 47 237 023, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15C/16/2020-203 zo dňa 13. decembra 2021
a o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15C/16/2020-357
zo dňa 26. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15C/16/2020-203 zo dňa 13. decembra
2021 vo výroku o nároku na náhradu trov konania (II. výrok) z r u š u j e a vec v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15C/16/2020-357 zo dňa 26. októbra 2022

vo výroku o nároku na náhradu trov konania (II. výrok) z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímč.k.15C/16/2020-203zodňa13.decembra2021súdprvejinštanciekonanie
voči žalovanej v 3. rade - D.. A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, C. U. zastavil (I. výrok)
a žalovanej v 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Svoje
rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods.

1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Konštatoval, že žalobca sa
žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.05.2020 domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade (pôvodne A.
E., nar. XX.XX.XXXX, J. G. XXX/XX, XXX XX B., ktorý zomrel dňa 26.12.2020) určenia, že je výlučným
vlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/XX registra „C“, orná pôda o výmere
XXX m2, parc. č. XXXX/XX registra „C“ trvalá orná pôda o výmere XX.XXX m2 pre mesto a katastrálne
územie V.. Súd prvej inštancie, uznesením sp. zn.:15C/16/2020-163 zo dňa 2. júla 2021 rozhodol, že v

konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod spisovou značkou 15C/16/2020 bude pokračovať
s právnymi nástupcami (dedičmi) po žalovanom v 2. rade: 1. D.. O. E., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom
V. XXXXX/XXB, Z. I., 2. D.. A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, C. U.. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2021. Pred pojednávaním dňa 13.12.2021 zástupca
žalobcu uviedol, že po oboznámení sa s obsahom uznesenia sp. zn. 12D/1139/2020-47 Dnot. 53/2021
z 05.05.2021 berie žalobu voči žalovanej D.. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, C. U. späť a

navrhol voči nej konanie zastaviť. Uviedol, že z obsahu citovaného uznesenia je zrejmé, že menovaná
nehnuteľnosti, ktorých určenie vlastníctva je predmetom tejto žaloby po svojom neb. otcovi, ktorý bolpôvodne žalovaný v 2. rade, v dedičskom konaní nenadobudla. Žalobca vzal žalobu voči žalovanej
v 3. rade celkom späť, preto súd konanie podľa citovaných zákonných ustanovení, voči nej, zastavil.
Zastaveniekonaniavprejednávanejvecinezavinilažalovanáv3.rade,pretojejpriznalnároknanáhradu

trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2
CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Proti výroku o nároku na náhradu trov konania vyššie uvedeného uznesenia podal odvolanie žalobca,
ktorý navrhol, aby odvolací súd podľa § 257 CSP nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovanej

v 3. rade a ani žalobcovi. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o pokračovaní
v konaní, keď rozhodol o pokračovaní v konaní s oboma dedičkami pôvodne žalovaného v 2. rade
A. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, pretože z uznesenia o dedičstve Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 12D/1139/2020-47, D not 53/2021 v dedičskej veci po poručiteľovi A., ktoré žalobcovi bolo
na pojednávaní dňa 13.12.2021 doručené krátkou cestou, zistil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX nadobudla do svojho výlučného vlastníctva v podiele X O. E., nar. XX.XX.XXXX. Namietal, že

túto skutočnosť opomenula právna zástupkyňa žalovaných, keď súdu oznámila, že do konania vstupujú
obe dedičky po žalovanom v 2. rade a budú vedené ako žalované v 2. a 3. rade zastúpené JUDr. Emou
Zacharovou. Týmto opomenutím vznikol na strane súdu prvej inštancie omyl, ktorý bol prenesený aj na
žalobcu a jeho právneho zástupcu. Po získaní informácie na pojednávaní dňa 13.12.2021, že D.. A. E.
nie je pasívne vecne legitimovaná, zobral žalobu voči nej späť. Jeho návrhu súd prvej inštancie vyhovel,

čo je z hľadiska spravodlivosti voči nej správne, pretože ona túto situáciu nezavinila. Nepovažuje však
za spravodlivé, ani zákonné uloženie povinnosti žalobcovi znášať trovy konania v prospech pani D.. A.
E., pretože nie je dedičkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania.

3. Právna zástupkyňa žalovaných vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že zistila, že odvolanie, ktoré

podal žalobca nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, pričom lehota na nápravu uplynula
10 dní po doručení odvolania, teda odvolací súd o tomto odvolaní nemôže konať, inak by porušil
práva žalovaných. Zároveň uviedla, že ani žaloba nebola podaná s platným elektronickým podpisom
zastupujúceho advokáta.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /
ďalej ako „CSP“/) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Odvolací súd vzhľadom na námietky žalovanej v 2. rade, že odvolanie žalobcu nebolo podpísané

platným elektronickým podpisom, skúmal, či sú splnené podmienky na prejednanie odvolania podľa §
386, § 127 ods. 1, 2 v spojení s § 363 CSP. Za týmto účelom vykonal dopyt na oddelenie informatiky
Krajského súdu v Nitre, ktoré vydalo stanovisko, z ktorého vyplýva, že dokument odvolanie zaslaný na
Okresný súd Nové Zámky dňa 14.12.2021 ku spisovej značke 15C/16/2020 s názvom odvolanie proti
uzneseniu 15C_16_2020.2146876027.asice bol podpísaný dňa 14.12.2021. Elektronická podateľňa

Ministerstva spravodlivosti SR dňa 14.12.2021 kvalifikovaný elektronický podpis tohto dokumentu
vyhodnotila ako platný. Dokument bol podpísaný certifikátom P. C. formou občianskeho preukazu s
čipom bez časovej pečiatky. Platnosť certifikátu P. C. v čase podpisu bola od 20.12.2018 do 19.01.2024.
Ku dňu vyhotovenia stanoviska oddelenia informatiky (t. j. k 02.10.2023) je použitý podpisový certifikát P.
C. vyhodnotený ako revokovaný. P. C. používa od 31.01.2023 nový kvalifikovaný elektronický podpis a

jeho dovtedy platný podpis bol zneplatnený. Keďže je použitý certifikát P. C. v súčasnej dobe revokovaný
a kvalifikovaný elektronický podpis neobsahuje časovú pečiatku, nie je možné k dátumu po 31.01.2023
podpis vyhodnotiť. V čase podania odvolania bol kvalifikovaný elektronický podpis vyhodnotený ako
platný.8. Aj keď v súčasnosti nie je možné overiť platnosť kvalifikovaného elektronického podpisu odvolania,
ale v čase podania odvolania bol kvalifikovaný elektronický podpis vyhodnotený ako platný, odvolací

súd dospel k záveru, že nemôže odvolanie žalobcu odmietnuť ako nemajúce náležitosti podľa § 363
(§ 386 písm. d) CPS), pretože v opačnom prípade by bol porušený princíp zákazu denegatio iustitiae,
spočívajúci v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo. K odmietnutiu spravodlivosti dochádza, ak súd
bez zákonného dôvodu rozhodne, že neposkytne právnu ochranu subjektu domáhajúcemu sa súdnej
ochrany. Keďže nebol podpis odvolania žalobcu jednoznačne vyhodnotený ako neplatný, nemožno

neposkytnúť ochranu žalobcovi domáhajúceho sa ochrany (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca
2014, sp. zn. 8Sžo/31/2013). Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal a dospel
k záveru, že je dôvodné.

9. Priamo k odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že hoci do odvolania nevymedzil odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolací súd námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne procesne

postupoval, keď rozhodol o pokračovaní v konaní s právnou nástupkyňou žalovaného v 2. rade Ing.
A. E., subsumoval pod odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa

ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae.

11. Ustálená judikatúra ESĽP uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody,
na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentmi vznesenými
stranami sporu a uviesť dôvody na prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Nedodržanie týchto
požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces.

12. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov

sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). Súd by mal byť vo
svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné
a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť,
teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís
dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade

aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

13. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že uznesením č. k. 15C/16/2020-145 zo dňa 22.
februára 2021 súd prvej inštancie prerušil konanie do doby právoplatného skončenia dedičského
konania vedeného pod spisovou značkou 12D/1139/2020. Dňa 26.05.2021 (č. l. 157) právna zástupkyňa

žalovaného v 2. rade doručila súdu prvej inštancie oznámenie o ukončení dedičského konania po
žalovanom v 2. rade neb. A. a v prílohe zaslala uznesenie č. k. 12D/1139/2020-47 zo dňa 05.05.2021.
Následne súd prvej inštancie vydal uznesenie č. k. 15C/16/2020-163 zo dňa 02.07.2021, ktorým
pokračoval v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 15C/16/2020 s právnymi
nástupcami (dedičmi) po žalovanom v 2. rade: 1. D.. O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXXX/

XXB, Z. I., 2. D.. A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, C. U.. Uznesenie bolo žalobcovi
doručené dňa 06.07.2021. Dňa 12.10.2021 bolo súdu prvej inštancie doručené splnomocnenie D.. O. E.
a D.. A. E. udelené P.. Eme Zacharovej, advokátke (č. l. 174). Na pojednávaní dňa 13.12.2021 právny
zástupca žalobcu uviedol, že po oboznámení sa s obsahom uznesenia sp. zn. 12D/1139/2020-47, Dnot 53/2021 zo dňa 05.05.2021 berie žalobu voči žalovanej D.. A. E. späť a voči nej navrhuje konanie
zastaviť, pretože z dedičského uznesenia je zrejmé, že menovaná nehnuteľnosti, ktorých určenie
vlastníctva je predmetom tejto žaloby, nenadobudla. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým

uznesením.

14. Odvolací súd vzhľadom na podané odvolanie skúmal, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a dospel k záveru, že nesprávnym postupom súdu prvej došlo k

porušeniu práva strán na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie bez toho, aby riadne preskúmal
obsah dedičského konania a bez toho, aby sa vysporiadal s tým, na koho prešlo vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam, rozhodol o pokračovaní v konaní s právnou nástupkyňou (žalovanou v 3.
rade) žalovaného v 2. rade. Keďže žalovaná v 3. rade nemala v konaní pasívnu vecnú legitimáciu,
žalobca na pojednávaní dňa 13.12.2021 zobral žalobu voči nej späť.

15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

16. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie

(pôvodne§146ods.2a§147OSP)bolatransformovanádopodobyvyjadrenejv§256CSPaznamená,
že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia
je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím
súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok
sporu.Pojem„procesnézavinenie“,použitývustanovení§256CSP,saposudzujevýlučnezprocesného

hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však
nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a
dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS

469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho
nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že
konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola
žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá

zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal
tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať
procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná ich náhradu protistrane (§ 256
ods. 2 CSP).

17.Súdprvejinštanciekonštatujúc,žežalovanáv3.radenezavinilazastaveniekonania,priznaljejnárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Odvolací súd takéto odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie, vzhľadom na vyššie uvedenú procesnú situáciu, považuje za príliš formalistické,
pretože súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nevzal do úvahy procesnú
situáciu v dôsledku ktorej žalovanej v 3. rade vznikli trovy konania. Súd prvej inštancie sa v tomto

smere nezaoberal skutkovými zisteniami a nedal odpoveď na otázku, či je možno s ohľadom na všetky
okolnosti prejednávanej veci považovať za spravodlivé, aby tieto trovy konania znášal žalobca a či
niektorá zo strán mohla ich vzniku zabrániť.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd výrok napadnutého uznesenia o nároku na náhradu
trov konania zrušil ako nepreskúmateľný. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom
konaní opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, pričom sa vysporiada sa s námietkami
odvolateľa, či v danej veci nie je dôvodné aplikovať dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.
V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). Svoje rozhodnutie

aj riadne v súlade s ust. §220 CSP odôvodní tak, aby z neho bolo zrejmé akými závermi a myšlienkovými
postupmi sa súd riadil.19.SúdprvejinštanciepredložilodvolaciemusúdunarozhodnutieajodvolanievočirozsudkuOkresného
súdu Nové Zámky č. k. 15C/16/2020-357 zo dňa 26. októbra 2022, ktorým súd prvej inštancie určil, že
žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov zapísaných na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny

odbor, na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2 a ako parcela
reg. „C“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 10 718 m2, pre kat. územie V., obec V., okres Z. I. (I. výrok) a
žalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalovanýmv1.a2.radevrozsahu100%(II.výrok).
V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal
určenia vlastníckeho práva z dôvodu existencie duplicitného vlastníctva a tiež konštatoval, že žalobca

má na podanom určení naliehavý právny záujem. Súd prvej inštancie tiež skúmal legitimáciu sporových
strán a dospel k záveru, že na oboch sporových stranách daná. Žalobca je zapísaný ako výlučný
vlastník sporných nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. a obec V.. V konaní je daná aj pasívna vecná
legitimácia oboch žalovaných, ktorí sú rovnako zapísaní ako spoluvlastníci sporných nehnuteľností,
a to každý z nich 1 k celku, čo má za následok existenciu poznámky o spochybnení hodnovernosti
údajov katastra o vlastníckom práve k sporným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie mal na základe

vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
legitímnym spôsobom v zmysle zákona. Žalovaní nepreukázali v konaní, že by vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam nadobudli právne relevantným spôsobom od vlastníkov. Žalobca v konaní predložil
rozhodnutie príslušného Pozemkového úradu Nové Zámky a následne darovaciu a kúpnu zmluvu.
Z rozhodnutia Pozemkového úradu je zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti boli dohodou o vydaní

nehnuteľností vydané právnym predchodkyniam žalobcu, a to F. Žalobca následne v roku 2003
nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v pomere 1/1 k celku tak, že časť nadobudol
Darovacouzmluvouz11.02.2003odF.A.,rod.I.ačasťtýchtonehnuteľnostínadobudolKúpnouzmluvou
zo dňa 11.02.2003 od predávajúcej T. I.. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobca preukázal nadobudnutie sporných nehnuteľností právne relevantným spôsobom

od svojich právnych predchodcov a to od roku 1932 a žalovaní nepreukázali v konaní, že by predmetné
nehnuteľnosti nadobudli od vlastníkov v čase prevodu. Konečný prídelový plán z roku 1957, od ktorého
odvodzujú vlastnícke právo žalovaní, nie je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, nie je
verejnou listinou preukazujúcou vlastníctvo, a ani nie je dokladom o vlastnícke prídelcu k prideleným
nehnuteľnostiam. Prídelová listina predložená žalovaným v 2. rade podľa názoru súdu prvej inštancie

nie je právne perfektnou listinou, ktorá by bola vkladuschopná pre zápis vlastníckeho práva, pretože
podľa zák. č. 472/1990 Zb. nebolo v roku 1992 v právomoci Obvodného úradu v Šuranoch vydávať
prídelové listiny. Keďže mal žalobca v konaní vo veci plný úspech, súd prvej inštancie rozhodol o jeho
nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že mu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O
výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,

rozhodnuté samostatným uznesením.

20. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania (II. výrok) v zákonnej
lehote napadla odvolaním žalovaná 2. rade. Domáhala sa, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak,
že súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku

voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 50 %. V odvolaní uviedla, že zmyslom a účelom náhrady trov
konania založenej na princípe úspechu v konaní je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu trov,
ktoré účelne musel pre výsledok sporu vynaložiť. Úspech vo veci je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok
na náhradu trov. Výnimočne, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa súd náhradu trov konania
neprizná - 257 CSP. Žalovaná je toho názoru, že vzhľadom na charakter tohto konania majú obe strany

rovnaký podiel na vzniku sporu a ani jedna strana vznik sporu nezavinila. Výsledkom sporu je vyriešenie
sporu, ktorý zavinili orgány štátu. Pre docielenie spravodlivosti tak, ako to má na mysli čl. 2 ods. 2
základných zásad CSP je potom žiadúca aplikácia § 257 CSP, je žiadúce, aby každá sporná strana
znášala trovy, ktoré jej v spore vznikli a pripúšťa, že podiel na uhradenom súdnom poplatku by strany
sporu mali znášať každá vo výške 50 %. Náklady na advokáta by mala znášať každá strana tie, ktoré

vynaložila.

21. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

22. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /

ďalej ako „CSP“/) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.23. Vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané len žalovanou v 2. rade, odvolací súd sa zaoberal
otázkou, že či účinky podaného odvolania sa vzťahujú aj na žalovanú v 1. rade a dospel k záveru,

k záveru, že na strane žalovaných ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP, a teda odvolanie
žalovanej v 2. rade platí aj pre žalovanú v 1. rade. Nerozlučné spoločenstvo v konaní je také procesné
spoločenstvo, kde úkony jedného subjektu spoločenstva v zásade zaväzujú každý ďalší subjekt, ktorý
je členom procesného spoločenstva. Nerozlučné spoločenstvo vzniká z povahy veci vždy tam, kde sa
rozhodnutie v tejto veci musí vzťahovať na všetky subjekty tvoriace procesné spoločenstvo na jednej

strane. Žalované v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, z čoho vyplýva,
že určenie vlastníckeho práva, ktoré je predmetom tohto sporu, sa musí vzťahovať na obe žalované, a
preto je daná nerozlučná povaha spoločenstva na strane žalovaných.

24. Následne odvolací súd pristúpil k preskúmaniu odvolacích dôvodov, ku ktorým je potrebné uviesť,
že aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch,

keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, súd však dôjde k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania

a nesmie odporovať dobrým mravom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009). Zákon
pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch
podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolností.

25. Preskúmajúc obsah súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalovaná v 1. rade už vo vyjadrení

zo dňa 25.10.2020 (č. l. 103) uviedla, že vzniknutú situáciu, ktorú žiadna zo strán nezavinila, bude
potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie vôbec nevyplýva, či sa zaoberal možnou aplikáciou § 257 CSP, či sú dané v rozhodovanej
veci dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Sporové
strany, sa nijako nezapríčinili na vzniku tohto súdneho sporu, pretože duplicitne zapísané vlastnícke

právo žalovaných bolo vykonané na základe zápisu vlastníckeho práva ich právnych predchodcov na
základe Konečného prídelového plánu z roku 1957 a prídelovej listiny vydanej Obvodný úradom v
Šuranoch dňa 25.03.1992, ktorých nesprávnosť nemohli predpokladať. Ako odvolací súd vyššie uviedol,
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces, preto ak
odôvodnenie rozhodnutia nie je dostatočné, dochádza k porušenie práva na spravodlivý súdny proces,

čomu bolo tak aj v prejednávanej veci.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd odvolanie žalovanej v 2. rade proti rozsudku
súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania považoval za dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1

CSP zrušil a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí
sa súd prvej inštancie vysporiada s námietkami žalovanej v 2. rade a rozhodne aj o trovách odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).