Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200702
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5019200702.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu:
Okresná prokuratúra Žilina, so sídlom Moyzesova č. 20, Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Kysucké
Nové Mesto, katastrálny odbor so sídlom Litovelská č. 1218, Kysucké Nové Mesto, za účasti ďalších
účastníkov: 1/ Telovýchovná jednota Slovan Povina, so sídlom Povina č. 367, IČO: 30 226 244, právne
zastúpený Mgr. Stanislavom Záhumenským, advokátom so sídlom Fraňa Kráľa č. 1504, Čadca, 2/
Slovenská republika v zastúpení správcom Okresný úrad Žilina, majetkovo právny odbor, so sídlom
Vysokoškolákov č. 8556/33B, Žilina, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. Z 1761/2018

zo dňa 14.2.2019, o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.
k. 30S/145/2019-157 zo dňa 31.10.2022, takto

r o z h o d o l :

Kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka 1/ sa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline ako správny súd rozsudkom č. k. 30S/145/2019-157 zo dňa 31.10.2022 (ďalej
„napadnutý rozsudok“) zrušil opatrenie Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor č. Z
1761/2018 zo dňa 14.2.2019, ktorým bol pod položkou výkazu zmien č. 78/19 dňa 14.2.2019 vykonaný

zápis osvedčenia vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 z. č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
(ďalej „Notársky poriadok“) N 167/2017, Nz 50059/2017, NCRls 50848/2017 do katastra nehnuteľnosti
(ďalej „preskúmavané opatrenie“).

2. Preskúmavaným opatrením žalovaný vykonal záznam do katastra nehnuteľností notárskej zápisnice
napísanej na Notárskom úrade v Čadci dňa 4.12.2017, ktorú spísala notárka C.. L. Č. pod sp.
zn. N 167/2017, Nz 50059/2017, NCRls 50848/2017. V nej osvedčila, že ďalší účastník 1/ urobil

pred ňou prejav o nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom uvedených v notárskej zápisnici,
katastrálne územie D.. V notárskej zápisnici bolo uvedené, že na základe vyhlásenia o ujatí sa
dočasnej správy majetku štátu vydaného Okresným úradom Žilina dňa 14.6.2016 katastrálny odbor
na liste vlastníctva (ďalej „LV“) č. XXX vykonal zápis vlastníctva v prospech Slovenskej republiky v
správe Okresného úradu Žilina. Okresný úrad Žilina však nepreukázal relevantnú listinu, ktorá by bola
podkladom pre takýto zápis. Štát nikdy nenadobudol vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam, pozemky
nevyvlastnil ani nevykúpil, vlastníci ich nedarovali ani nikdy nemienili darovať štátu, teda nemohol byť

zapísaný ako vlastník namiesto dovtedy zapísaného vlastníka Telovýchovnej jednoty Slovan Povina.
Ďalej bolo uvedené, že účastník Telovýchovná jednota Slovan Povina splnil zákonné predpoklady
vydržania vyhlásením a listinnými dôkazmi, podľa ktorých je oprávneným držiteľom po celú vydržaciu
dobu a nepretržitosť vydržacej doby. Pretože účastník vyhlásil, že dotknuté nehnuteľnosti užíva akosvoje vlastné, dobromyseľne, pokojne a nepretržite od roku 1978 až doposiaľ, nadobudol vlastníctvo
titulom vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka ku dňu účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. t.
j. ku dňu 1.1.1992. Zo zoznamu dôkazov predložených na potvrdenie osvedčovaných skutočností

a uvedených v bode II. notárskej zápisnice vyplýva, že nebolo predložené vyhlásenie posledného
evidovaného vlastníka daných nehnuteľností v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky ani správcu
týchto nehnuteľností Okresného úradu Žilina, že k vzniku vlastníckeho práva nemajú výhrady, ani dôkaz
o tom, že by správcovi márne uplynula lehota podľa § 63 ods. 4 Notárskeho poriadku na vyjadrenie k
zamýšľanému osvedčeniu.

3.Správnysúdvnapadnutomrozsudkukonštatoval,žežalovanýmalpostupovaťpodľa§36aods.1zák.
č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej „katastrálny zákon“). Keď bola doručená notárska
zápisnicaovydržaníasprávnyorgánzistil,ževlastníctvoknehnuteľnostiamzapísanýmnaLVč.XXXpre
kat. úz. D. svedčí inej osobe ako vydržateľovi a súčasne, že táto osoba, ktorej svedčí vlastnícke právo sa
nevyjadrila k vydržaniu, čo jednoznačne plynie z obsahu notárskej zápisnice, tak v tomto momente nebol

oprávnený zapísať tvrdené vlastnícke právo na ďalšieho účastníka 1/ na základe notárskej zápisnice,
ale mal postupovať podľa § 36a ods. 1 katastrálneho zákona a teda mal túto skutočnosť oznámiť osobe,
ktorá predložila listinu na zápis a tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny.
Súčasne mal vyzvať dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde žalobu o určení práva k
nehnuteľnosti.Akžalovanýtaktonepostupoval,lebovyhodnotilzáznamovúlistinuakozáznamuschopnú

za splnenia zákonných podmienok, vec nesprávne právne posúdil, čím je daný právny dôvod podľa §
191 ods. 1 písm. c/ SSP na zrušenie opatrenia.

4. Proti tomuto podal kasačnú sťažnosť ďalší účastník 1/. Namietal nesprávne právne posúdenie veci
správnym súdom. Nestotožnil sa s názorom súdu, že bolo povinnosťou žalovaného postupovať v zmysle

§ 36a ods. 1 katastrálneho zákona. Ak by bol žalovaný povinný skúmať, či boli dodržané zákonné
ustanovenia pri vyhotovení verejných listín, prekročil by svoju právomoc. Pri takomto právnom názore
by žalobca mal neobmedzenú právomoc skúmať všetky záznamové listiny v podobe rozhodnutí súdov,
správnych orgánov a či pri ich vydaní boli dodržané všetky zákonné ustanovenia. Žalovaný mal túto
verejnúlistinuposudzovaťlenvzmysle§34,§36katastrálnehozákona.Záznamjelenúkonžalovaného,

ktorý plní evidenčnú funkciu a má deklaratórny charakter. Spôsobilosť listín upravuje § 42 cit. zákona.
Žalovaný nemá právomoc skúmať predložené verejné listiny, či pri ich vydaní boli dodržané zákonné
ustanovenia. Za správnosť verejných listín zodpovedajú subjekty, ktoré ich vydali. Okrem toho uviedol,
že v danom prípade bol použitý inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov, ktorý neslúži na zhojenie
lenporušeniaprocesnýchustanovení,ktorýmjeaj§36aods.1cit.zákona.Sťažovateľboldobromyseľný

a mal poctivý a otvorený vzťah k správnemu orgánu a z tohto dôvodu rozhodnutím správneho súdu
došlo k narušeniu dobromyseľne nadobudnutých práv. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.

5. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 6.3.2023. Kasačnú sťažnosť považuje za

nedôvodnú a nezodpovedajúcu skutkovému stavu a napadnutý rozsudok považuje za zákonný.

6. Ku kasačnej sťažnosti sa dňa 15.3.2023 vyjadril aj ďalší účastník 2/. V plnom rozsahu sa stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozsudku a navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

7. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná
sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455
SSP ) a oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti,

ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je v plnom rozsahu nedôvodná.

9. Predmetom súdneho prieskumu je opatrenie žalovaného, ktorým vykonal záznam notárskej zápisnice
spísanej notárkou C.. L. Č. dňa 4.12.2017 v znení doložky o jej oprave zo dňa 2.11.2018, ktorej obsahom
bolo osvedčenie vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 Notárskeho poriadku a podľa ktorého vlastnícke právo

k tam uvedeným pozemkom v kat. území D. nadobudol ďalší účastník 1/ vydržaním ku dňu 1.1.1992.
V notárskej zápisnici v časti II., kde sú označené dôkazy, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie
osvedčovaných skutočností, nebolo uvedené vyhlásenie posledného evidovaného vlastníka v katastrinehnuteľností ani správcu dotknutých nehnuteľností, k vzniku vlastníctva nemá výhrady, ani dôkaz o
márnom uplynutí lehoty 3 mesiacov na vyjadrenie správcu.

10. Proti tomuto zápisu protestoval okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina protestom zo
dňa 2.4.2019. Keďže Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor protestu nevyhovel,
predložil ho na rozhodnutie Okresnému úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov. Tento taktiež
protestu nevyhovel rozhodnutím zo dňa 10.6.2019. Poukázal pritom na postup katastrálnych odborov v
záznamovom konaní pri posudzovaní spôsobilosti verejných listín podľa § 36 ods. 1 a 2 katastrálneho

zákona, pričom podľa neho by okresný úrad prekročil svoju právomoc, ak by osvedčenie posudzoval z
hľadiska, či boli pri jeho vyhotovení dodržané ustanovenia § 63 Notárskeho poriadku.

11. Proti rozhodnutiu zo dňa 10.6.2019 podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Úrad geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 2.9.2019. Tento jeho odvolanie zamietol
a prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov zo dňa 10.6.2019

potvrdil. Taktiež poukázal na § 36 ods. 1 katastrálneho zákona s tým, že katastrálne odbory majú
právomoc skúmať verejnú listinu len z formálneho hľadiska, t. j. len ak ide o chyby v písaní, počítaní
a iné zrejmé nesprávnosti a z hľadiska § 42, teda náležitostí podania. Ak sú verejné listiny spôsobilé
v zmysle § 36 ods. 2 na záznam, okresný úrad je povinný vykonať ich záznam a zapísať právo k
nehnuteľnosti, ktoré už vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo v minulosti v prospech osoby, ktorej právo

k nehnuteľnosti podľa listiny svedčí. Okresný úrad pri posudzovaní zápisnice o vydržaní nemôže
skúmať, či boli pri vyhotovovaní predmetnej verejnej listiny dodržané zákonné ustanovenia, najmä §
63 Notárskeho poriadku. Čo sa týka uplatňovania § 36a ods. 1 kat. zákona, ide najmä o prípady, keď
bola katastru predložená verejná listina na zápis vlastníckeho práva, ktorá už nevychádzala z údajov
katastra a bola staršieho dáta ako verejná listina zapísaná v katastri nehnuteľnosti. V čase vyhotovenia

osvedčenia mal jeho vyhotoviteľ vedomosť o zápise vyhlásenia o ujatí sa dočasnej správy majetku štátu
zo dňa 14.6.2016 do katastra nehnuteľnosti a taktiež disponoval so všetkými listinami údajmi viažucimi
sa k tejto veci. Nakoľko osvedčenie o vydržaní podľa § 63 Notárskeho poriadku je špecifickou listinou
oproti iným verejným listinám napr. osvedčení o dedičstve, v tomto prípade sa okresný úrad nezaoberal
otázkou, či osvedčenie vychádza z údajov katastra. V osvedčení bol zohľadnený stav zapísaný v katastri

nehnuteľností, avšak ani okresnému úradu, odboru odborových prostriedkov a ani Úradu geodézie,
kartografieakatastraneprislúchahodnotiť,čivyhotoviteľlistinymoholnazákladeskúmaniavlastníckeho
práva k pozemkom a záverov v ňom uvedených dospieť k danému záveru.

12. Následne žalobca v lehote podľa § 181 ods. 2 SSP podal správnu žalobu podľa § 45 ods. 1 SSP

proti preskúmavanému opatreniu žalovaného.

13. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom ku dňu 14.2.2019 (vydanie
preskúmavaného opatrenia) práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili
sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe,

vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom

na ich uspokojenie.

Podľa § 36 ods. 1 cit. zákona okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez
chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto
zákona.

Podľa § 36a ods. 1 cit. zákona ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a
na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov
katastra, okresný úrad nevykoná záznam a túto skutočnosť oznámi tomu, kto ju predložil a tomu, v koho
prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny. Okresný úrad súčasne vyzve dotknuté osoby, aby

uzavreli dohodu alebo podali na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti.

Podľa § 63 ods. 1 písm. a/ bod prvý a tretí zákona č.323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení účinnom ku dňu 14.2.2019 osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckehopráva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou
notárskej zápisnice. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní musí okrem všeobecných náležitostí notárskej
zápisnice (§ 47) obsahovať vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného

predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K
vyhláseniu účastník dokladá
1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto
osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

výhrady; pravosť podpisu osôb na vyjadrení musí byť úradne osvedčená,
3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu
6a) alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, 6b) že nemá k vzniku
vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ak ide o nehnuteľnosti
mimo zastavaného územia obce.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ cit. zákona osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej
zápisnice. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní musí okrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice
(§ 47) obsahovať označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných
skutočností.

Podľa § 63 ods. 4 cit. zákona ak sa právnická osoba podľa odseku 1 písm. a) tretieho bodu nevyjadrí
do troch mesiacov od doručenia žiadosti o vyjadrenie, má sa zato, že nemá výhrady.

14. Katastrálny zákon v § 34 stanovuje, že vecné práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli vydržaním, sa
do katastra nehnuteľnosti zapisujú záznamom a to na základe verejných listín. Jednou z týchto verejných

listín bola aj notárska zápisnica o osvedčení vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 Notárskeho poriadku
v znení účinnom do 30.4.2021, kedy bol tento inštitút zrušený. Jednalo sa o záznamovú listinu, na
základe záznamu ktorej sa nové údaje popisnej časti katastra stali hodnovernými, prípadne aj záväznými
údajmi katastra (§ 41 ods. 1 katastrálneho zákona) a každý je od toho okamihu povinný používať ich pri
nakladaní s nehnuteľnosťami (§ 71 ods. 1 a 2 cit. zákona). Teda hoci záznam nemá konštitutívne účinky,

je vzhľadom na jeho vyššie uvedené účinky potrebné, aby sa pri vykonávaní záznamov relevantným
spôsobom prihliadalo, či sú predkladané listiny záznamu schopné.

15. Pokiaľ žalovaný (rovnako aj Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov a Úrad geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky) poukazoval na to, že pri zázname notárskej zápisnice o

osvedčení podľa § 63 Notárskeho poriadku sa sleduje len, či listina obsahuje náležitosti podľa § 36 a
§ 42 katastrálneho zákona, je potrebné konštatovať, že síce je potrebné, aby boli splnené podmienky
podľa týchto ustanovení, avšak nemožno rezignovať ani na skúmanie hľadiska uvedeného v § 36a cit.
zákona - teda či listina nevychádza z iných údajov ako sú uvedené v katastri nehnuteľností.

16. V danom prípade žalobné námietky nesmerovali k tomu, že by predložená notárska zápisnica
obsahovala chyby v písaní alebo v počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti alebo neobsahovala
náležitosti podľa § 42 katastrálneho zákona. Nebol dôvod na postup podľa § 42 ods. 5 cit. zákona,
teda na jej vrátenie vyhotoviteľovi na vykonanie opravy. Žalobné námietky žalobcu smerovali k tomu, že
žalovaný neaplikoval § 36a cit. zákona a neposudzoval notársku zápisnicu z pohľadu, či nevychádza

z iných údajov, ako sú uvedené v katastri nehnuteľností. Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že
posledným evidovaným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na LV je Slovenská republika v správe
Okresného úradu Žilina.

17. Je tiež nesporné, že súčasťou notárskej zápisnice v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Notárskeho poriadku

nebolo označenie dôkazu, ktorý bol ďalší účastník 1/ povinný notárovi predložiť podľa § 63 ods. 1
písm. a/ bod 1 Notárskeho poriadku - vyhlásenie osoby, ktorej posledný zápis v katastri nehnuteľnosti
preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, že k vzniku vlastníctva nemá výhrady alebo v zmysle bodu
3 tohto ustanovenia vyhlásenie správcu týchto nehnuteľností, že k vzniku vlastníctva nemá výhrady
(ďalej „súhlasné vyhlásenie“), resp. dôkaz o márnom uplynutí lehoty 3 mesiacov na vyjadrenie správcu

v zmysle § 63 ods. 4 Notárskeho poriadku. Pretože osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho
práva nevychádzalo zo súhlasného vyhlásenia posledného evidovaného vlastníka alebo správcu alebo
z dôkazu o márnom uplynutí lehoty 3 mesiacov na vyjadrenie správcu v zmysle § 63 ods. 4 Notárskeho
poriadku, nerešpektovalo posledný stav evidovaný v katastri nehnuteľností v otázke vlastníctva týchtonehnuteľnosti. Kasačný súd dospel k záveru, že pokiaľ v notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia
o vydržaní podľa § 63 Notárskeho poriadku absentuje označenie dôkazu - súhlasného vyhlásenia
osoby, ktorej posledný zápis v katastri nehnuteľnosti preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo

súhlasného vyhlásenia správcu nehnuteľnosti alebo dôkazu o márnom uplynutí lehoty 3 mesiace na
vyjadrenie správcu k zamýšľanému osvedčeniu, ide o prípad, kedy notárska zápisnica nevychádza z
údajov katastra nehnuteľností.

18. Preto sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že v

danom prípade bol namieste postup podľa § 36a ods. 1 katastrálneho zákona a keďže predložená
verejná listina nevychádzala z údajov katastra, okresný úrad nemal vykonať záznam a mal túto
skutočnosť oznámiť predkladateľovi tejto verejnej listiny a tomu, v koho prospech bolo právo k
nehnuteľnosti osvedčené, teda ďalšiemu účastníkovi 1/. Súčasne mal okresný úrad vyzvať dotknuté
osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti. Pokiaľ
tak žalovaný nepostupoval a predloženú verejnú listinu preskúmavaným opatrením zaznamenal, toto

opatrenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správne preto rozhodol správny súd, keď
preskúmavané opatrenie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP.

19. K argumentácii Úradu geodézie, kartografie a katastra SR v rozhodnutí zo dňa 2.9.2019, ktorým
potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Žilina zo dňa 10.6.2019 o nevyhovení protestu

prokurátora, týkajúcej sa aplikácie ustanovenia § 36a ods. 1 kat. zákona, kasačný súd uvádza, že
prípad, ktorý úrad uviedol (keď je katastru predložená listina, ktorá už nevychádza z údajov katastra a
je staršieho dáta ako verejná listina zapísaná v katastri nehnuteľností) je jeden z možných prípadov,
kedy predložená verejná alebo iná listina nemusí vychádzať z aktuálnych údajov katastra nehnuteľností.
Jedná sa o prípad, keď bola verejná alebo iná listina predložená časovo po tom, ako bola v katastri

vykonaná ďalšia právna zmena. To však nevylučuje aj existenciu iných situácii, kedy predložená
verejná listina nevychádza z údajov katastra, ktoré sú záväzné a majú slúžiť ako podklad na písomné
vyhotovenie verejných listín v zmysle § 71 ods. 2 kat. zákona. V danom prípade bola notárska zápisnica
o osvedčení vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 Notárskeho poriadku vyhotovená tak, že nerešpektovala
záväzný údaj, kto je posledným evidovaným vlastníkom predmetných nehnuteľností a túto osobu, resp.

správcu - bez ohľadu na to, či jej svedčalo vlastnícke právo alebo nie - z tohto úkonu vylúčila. Preto
aj tento prípad je potrebné subsumovať pod ustanovenie § 36a ods. 1 cit. zákona s dôsledkami tam
uvedenými, teda najmä s nemožnosťou záznamu takejto verejnej listiny.

20. Čo sa týka sťažnostných námietok, sťažovateľ najmä namietal, že žalovaný nebol povinný skúmať

osvedčenie vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 36a ods. 1 katastrálneho zákona. Táto námietka je
nedôvodná. Pokiaľ by nebolo povinnosťou žalovaného skúmať tento typ verejnej listiny aj z tohto
hľadiska, potom by v tomto ustanovení musela byť uvedená výnimka. Zákonodarca však žiadnu výnimku
nezakotvil, preto je potrebné posudzovať všetky predložené listiny aj z hľadiska, či listina vychádza zo
záväzných údajov katastra. Žalovaný nebol povinný, ale ani oprávnený skúmať, či boli splnené zákonné

podmienky na vydanie osvedčenia v zmysle Notárskeho poriadku, teda či skutočne sťažovateľovi svedčí
vlastnícke právo na základe vydržania tak, ako to bolo uvedené v notárskej zápisnici. Je však povinný
skúmať, či notárska zápisnica vychádzala zo záväzných údajov katastra, čo je odlišná úloha, ako je
posudzovanie hmotnoprávnych podmienok vydržania vlastníckeho práva podľa Notárskeho poriadku a
Občianskeho zákonníka.

21. Nebolo taktiež úlohou žalovaného vrátiť notársku zápisnicu vyhotoviteľovi z dôvodu, že táto
neobsahovala jej obligatórnu náležitosť v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 63 ods. 1
písm. a/ body 1, 3 Notárskeho poriadku - súhlasné vyhlásenie osoby, ktorej posledný zápis v katastri
nehnuteľností preukazuje jej vlastnícke právo alebo správcu nehnuteľnosti alebo dôkaz o márnom

uplynutí trojmesačnej lehoty na vyjadrenie správcu k zamýšľanému osvedčeniu v zmysle § 63 ods. 4
Notárskehoporiadku,pretoženejdeoprípadpodľa§42ods.5katastrálnehozákona(notárskazápisnica
neobsahovala chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti a zároveň obsahovala
náležitosti podľa § 42 katastrálneho zákona); neobsahovala totiž náležitosti podľa Notárskeho poriadku.
Avšak na základe toho, že v notárskej zápisnici označenie týchto dôkazov absentovalo, bol daný postup

podľa § 36a ods. 1 katastrálneho zákona.

22. Pokiaľ správny orgán v zmysle § 36a ods. 1 kat. zákona nevykoná záznam, neznamená to, že by
akýmkoľvek spôsobom prejudikoval, komu skutočne svedčí vlastnícke právo, pretože nemá právomocsám rozhodnúť, či údaje sú správne v katastri alebo v predloženej listine, preto má dotknuté strany
odkázať na dohodu alebo na podanie určovacej žaloby na súd.

23. Napokon, pokiaľ sťažovateľ namietal, že inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov nie je určený
naodstraňovanieprocesnýchvádanedostatkov,ktorýmporušenie§36aods.1kat.zákonanepochybne
je, k tomu kasačný súd uvádza, že žaloba prokurátora v zmysle § 45 ods. 1 Správneho súdneho
poriadku nie je mimoriadnym opravným prostriedkom a zároveň § 36a ods. 1 kat. zákona chráni hmotné
právo osôb zapísaných v katastri nehnuteľnosti, čo je hlavné postavenie katastra. K námietke, že

došlo k narušeniu jeho dobromyseľne nadobudnutých práv kasačný súd uvádza, že podmienka čo
najmenšieho dotyku práv nadobudnutých v dobrej viere bola zakotvená v § 249 ods. 3 OSP, ktorý
bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený. V novej právnej úprave Správneho súdneho poriadku došlo k
odstráneniu tejto procesnej podmienky pri aktívnej žalobnej legitimácii prokurátora. Odkaz sťažovateľa
na práva nadobudnuté v dobrej viere tak nemá žiadnu relevanciu, najmä v situácii, keď je potrebné trvať
na zásade dodržiavania zákonnosti a jej ochrany, ktorá je základným predpokladom právneho štátu v

zmysle článku 1 Ústavy SR.

24. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú
a plne sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozsudku správneho súdu. Preto
kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.

25. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 170
písm. c/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania. Konanie
pred správnym súdom začalo na základe žaloby prokurátora, takže v tomto konaní žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Hoci konanie pred kasačným súdom začalo na návrh ďalšieho

účastníka, ktorým bola kasačná sťažnosť, kasačný súd primerane použil ustanovenie § 170 písm. c/
SSP aj na konanie pred kasačným súdom, keďže jeho predmetom bol napadnutý rozsudok správneho
súdu vydaný na základe žaloby prokurátora.

26. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.