Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120210491
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4120210491.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX, 2. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, G., 3. D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/
XX, I., 4. J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L., M. XXX, N. B., 5. D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
XXX/X, O., 6. AGRODRUŽSTVO Rišňovce, družstvo, so sídlom Rišňovce 193, IČO: 36 523 178, všetci
zastúpení advokátkou: JUDr. Zuzana Bartová, so sídlom advokátskej kancelárie Farská 25, Nitra, proti
žalovanej: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zast.: Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS
spol. s r.o., so sídlom Nám. sv. Michala 30/27, Hlohovec, IČO: 36 862 347, o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov v 1. až 6. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.
k. 12C/83/2020-297 zo dňa 20. decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcom v 1. až 6. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej priznal náhradu trov konania
v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalobcovia v 1. až 6. rade spoločne a nerozdielne s tým, že

o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, 3, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu
spisu na základe čoho dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobcovia sa podanou žalobou
domáhali určenia, že žalovaná nie je vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. C., pozemku registra E,

parc. č. 1622 ornej pôdy o výmere 1601 m2 zapísaného v LV č. XXXX, a to v podiele 1/1 a nie je
vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. C., pozemku reg. E, parc. č. 1424/4 ornej pôdy o výmere 22 000 m2
zapísaného na LV č. XXXX, a to v podiele 1/1. Súd žalobu zamietol z nasledovných dôvodov: Žalobcovia
v konaní tvrdili, že konfiškát sa týkal len podielu M. B., žalovaná tvrdila, že konfiškácia sa týkala celej
majetkovej podstaty uvedenej v PKV č. 621, poznámka ohľadne konfiškácie nebola v PKV uvedená len
pri mene jedného zo spoluvlastníkov, ale uvedená bola ohľadne pozemku parc. č. 1424/1 roľa o výmere
7 ha 03 á 69 m2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno

a nepreukázali jednoznačne a bez pochybností, že právnym predchodcom žalovanej bol pridelený
neskonfiškovaný majetok G. B. a že podiel G. B. nebol nikdy konfiškovaný, z konania a z predložených
dôkazov vyplynulo, že v rámci usporiadania majetkových vzťahov okrem iných pridelila Miestna roľnícka
komisia G. B. iné pozemky a v prípade parc. č. 1424/1 inú časť tejto role, než bola pridelená právnympredchodcom žalovanej (a J. F. a manželke zostávajúcu časť). Z grafického prídelového plánu vyplýva,
že časť parcely 1424/1, ktorá pripadla L. A. a manželke je vyznačená ako A3 červenou farbou a číslom
1424/4 a časť, ktorá pripadla G. B. zrejme ako N1 červenou farbou a číslom 1424/1. K otázke vydržania

vlastníckeho práva sa obe strany sporu vyjadrili len okrajovo a nepostačujúco k tomu, aby súd mohol
vysloviť nejaký záver ohľadne vydržania vlastníckeho práva niektorou zo strán sporu. V zmysle petitu
žaloby sa žalobcovia domáhajú určenia, že žalovaná nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností a z
tohto spôsobu formulácie petitu je určené, čo sú povinní žalobcovia v konaní preukázať, čo podľa názoru
súdu dostatočne nepreukázali.

3. Súd prvej inštancie priznal žalovanej náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť
žalobcovia v 1. - 6. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením /§ 262 CSP/. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci
mala plný úspech, keďže žaloba bola zamietnutá, a v konaní neboli zistené výnimočné dôvody hodné

osobitného zreteľa v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podali písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. až. 6. rade
(č. l. 316 - 322 spisu), ktorí navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalobe vyhovie a prizná žalobcom trovy konania (prvoinštančného ako aj odvolacieho konania),

eventuálne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie podali z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Napadnutý rozsudok
považovali za vecne nesprávny z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súčasne namietali, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a zároveň súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil ich

právo na spravodlivý súdny proces. Poukázali na to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
uviedol, že skonfiškovaný bol len majetok M. B.. Následne súd prvej inštancie vytkol žalobcom, že
v konaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali jednoznačne, že právnym predchodcom žalovanej
bol pridelený neskonfiškovaný majetok G. B. a že podiel G. B. nebol nikdy skonfiškovaný. Bránili sa tým,
že pokiaľ bol Výmerom o vlastníctve č. II 1053/48 zo dňa 05.05.1948 pridelený právnym predchodcom

žalovanej aj podiel G. B., išlo vo vzťahu k G. B. o nulitný akt resp. o neexistujúci akt, z ktorého nemohli
vzniknúť žiadne právne následky voči G. B.. Z tohto dôvodu nemohol byť jeho podiel ani predmetom
prídelu,keďštáttýmtomajetkomnedisponovalanáslednenemoholbyťpredmetomaniplatnéhodedenia
žalovanou, keď jej právni predchodcovia platne k tomuto podielu vlastníctvo nenadobudli. V časti,
v ktorej sa súd prvej inštancie vysporiadal s vydržaním, namietali, že ide o rozhodnutie arbitrárne

a nepreskúmateľné.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa domnieva, že súd prvej inštancie napadnutý
rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne a presvedčivo odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie, a preto sa s týmto rozsudkom

v plnej miere stotožňuje. Poukázala na to, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli jej rodičia tak, že
tieto boli pridelené Výmerom z 05.05.1948 ako jej právnym predchodcom a že ona nehnuteľnosti po
svojich právnych predchodcoch nadobudla do vlastníctva dedením. V súvislosti s Výmerom o vlastníctve
pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 05.05.1948 uviedla, že
ide o verejnú listinu, ktorá je dokladom o vlastníctve prídelcu a je vkladu schopnou listinou. V rámci

vykonaného dokazovania bol súdu prvej inštancie predložený aj návrh prídelového plánu a grafický
prídelový plán, z ktorých jednoznačne vyplýva, ktoré nehnuteľnosti boli právnym predchodcom žalovanej
pridelené. Žalovaná zopakovala, že pôda, ktorej vydania sa domáhal M. B. nemala byť vydaná, pretože
bola vo vlastníctve iných fyzických osôb, parcely boli predmetom prídelu a v zmysle zákona č. 229/1991
Zb. nebolo možné vydať majetok v prípade, že pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby. Pozemkový

úrad pochybil, keď vydal pôdu, ktorá patrila prídelcom, pretože správne mal za sporné pozemky
reštituentom priznať finančnú náhradu. Súd prvej inštancie tiež správne konštatoval, že aj keby sa
na G. B. nemala vzťahovať konfiškácia jeho majetku, ak by sa tak stalo, mohol sa domáhať nápravy
s odkazom na ustanovenie § 3 ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. Naviac v konaní bolo preukázané,
že po konfiškácii majetku M. B. a pred pridelením pôdy jednotlivým prídelcom došlo k vydeleniu iných

pozemkov v prospech niektorých osôb z rodiny Oskara Rolfesa. Záverom dodala, že v zmysle žalobného
návrhu, žalobcovia v konaní nepreukázali, to čo v konaní tvrdili.6. Žalobcovia v odvolacej replike uviedli, že zotrvávajú v celom rozsahu na podanom odvolaní.
Opätovne poukázali na to, že v medziach právomoci Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy v Bratislave nebolo prideľovanie pozemkov, ktoré neboli skonfiškované a neboli preto vo

vlastníctve štátu. Namietali, že žalovaná nemohla dediť pozemky, ktoré jej právni predchodcovia platne
nenadobudli. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že v rámci reštitúcie nebolo možné vydať M. B. pozemky,
ktoré by boli vo vlastníctve fyzickej osoby.

7. Žalovaná v odvolacej duplike uviedla, že sa pridržiava svojich predošlých vyjadrení. Opätovne uviedla,

že Výmer o vlastníctve pôdy vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva je verejná listina, zrušený nebol,
platí a je to právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalovanej, ktoré
žalovaná nadobudla po jej právnych predchodcoch dedením.

8. Odvolací súd skôr, ako sa začal zaoberať správnosťou napadnutého rozhodnutia, posudzoval okrem
iného aj to, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či nesmeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné, a či odvolanie žalobcov má náležitosti podľa ust. § 363 CSP.

9.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34CSP) skôrakosazačalzaoberaťsprávnosťounapadnutého
rozhodnutia, posudzoval okrem iného aj to, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či
nesmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, a či odvolanie žalobcov má

náležitosti podľa ust. § 363 CSP. Zaoberal sa formálnymi náležitosťami podaného odvolania zo strany
žalobcov z hľadiska obsahu a spôsobu podania predmetného odvolania a po preskúmaní toho, či boli
splnené procesné podmienky konania z ( § 382 ods. 2 CSP) dospel k záveru, že rozhodnutie (rozsudok)
súdu prvej inštancie je potrebné, v zmysle ust. §387 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 CSP potvrdiť bez vecného
preskúmania správnosti napadnutého rozhodnutia .

10. Odvolací súd zaoberajúc sa náležitosťami odvolania, ktoré podala právna zástupkyňa žalobcov,
zistil, že zo v spise založeného odvolania č. l. 316 - 322 pozostávajúce z dvoch dokumentov (formulár a
príloha), nebola KEP-om právnej zástupkyne žalobcov podpísaná príloha obsahujúca odvolanie ale iba
samotný formulár. Z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe zo dňa

17.01.2022 (č. l. 321 spisu) odvolací súd zistil, že platným KEP je podpísaný iba dokument formulár
č. l. 316.

11. Prostredníctvom oddelenia informatiky odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcov k veci vedenej
pod sp. z.n 12C/83/2020 bolo zaslané cez portál eŽaloby dňa 17.01.2022 a obsahuje formulár

Podanie k existujúcej spisovej značke, ktorý bol podpísaný platným kvalifikovaným elektronickým
podpisom (KEP) P. I. (použitý certifikát občianskeho preukazu s čipom) a súbor Rolfesoví-Krajčovičová-
odvolanie.pdf, ktorý nie je elektronicky podpísaný.

12. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .

13. Podľa ust. § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
14. Podľa § 123 ods. 2 CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

15. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

16. Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe

autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej
moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmenteznení ( v znení účinnom do
31.10.2022) tento zákon sa vzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky v rozsahu právomocí orgánu

verejnej moci podľa osobitných predpisov.

18. Podľa § 23 ods. 1 druhej vety zákona o e-Governmente ( v znení účinnom do 31.10.2022) , osoba,
ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania,
a) ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie

alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis
1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou,
2. použitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii
osoby ktorá autorizáciu vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia "pokročilá" podľa
osobitného predpisu, ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy,
nemennosťobsahuautorizovanéhodokumentudomomentuuloženiavelektronickejschránkeadresáta,

spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi
nimi, ak to osobitný predpis nezakazuje alebo
3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje,

b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje minimálny

súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu podľa
osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, ktorá
určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania
vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený.

19. Podľa § 24 ods. 5 zákona o e-Governmente obsahovými náležitosťami elektronického formulára
pre elektronické podanie sú obsahové náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti,
vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného dokumentu ustanovené osobitnými predpismi, pričom
ak je niektorá z obsahových náležitostí podľa osobitných predpisov viazaná na listinnú podobu,

považuje sa za splnenú autorizovaním elektronického podania podávajúcim; to platí aj o náležitostiach
príloh elektronického podania, ak nejde o prílohy, ktorými sú veci, ktoré nemajú listinnú podobu
alebo elektronickú podobu. Obsahom elektronického formulára pre elektronické podanie môže byť aj
identifikátor osoby.
20. Odvolací súd zaoberajúc sa náležitosťami odvolania, ktoré podala právna zástupkyňa žalobcov,

zistil, že zo v spise založeného odvolania č. l. 316 - 322 pozostávajúce z dvoch dokumentov (formulár a
príloha), nebola KEP-om právnej zástupkyne žalobcov podpísaná príloha obsahujúca odvolanie ale iba
samotný formulár. Z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe zo dňa
17.01.2022 (č. l. 321 spisu) odvolací súd zistil, že platným KEP je podpísaný iba dokument formulár
č. l. 316 spisu.

21. Prostredníctvom oddelenia informatiky odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcov k veci vedenej
pod sp. z.n 12C/83/2020 bolo zaslané cez portál eŽaloby dňa 17.01.2022 a obsahuje formulár
Podanie k existujúcej spisovej značke, ktorý bol podpísaný platným kvalifikovaným elektronickým
podpisom (KEP) P. I. (použitý certifikát občianskeho preukazu s čipom) a súbor Rolfesoví-Krajčovičová-

odvolanie.pdf, ktorý nie je elektronicky podpísaný.

22. Formulár (č.l. 321 spisu) , ktorý bol podpísaný platným KEP právnej zástupkyne žalobcu neobsahuje
žiadne dôvody odvolania. Podľa názoru odvolacieho súdu preto pokiaľ samotné odôvodnenie odvolania
– odvolacie dôvody a rovnako tak návrh na rozhodnutie odvolacieho súdu (odvolací návrh) neboli

súčasťou samotného elektronicky podaného a s KEP podpísaného podania „všeobecnej agendy“
– odvolania, bolo nevyhnutné, aby samotné odvolanie tvoriace prílohu elektronického formulára
obsahujúce odvolacie dôvody a odvolací petit tiež bolo podpísané KEP vyhotoviteľa a osoby
podávajúcej odvolanie.

23. Je zrejmé, že samotný text odvolania v prílohe vo formáte PDF pripojenej k formulárovému
odvolaniu neobsahuje KEP právnej zástupkyne žalobcov. Vzhľadom na osobitnú úpravu následkov
elektronickéhopodaniabezKEPvustanovení§125ods.2CSPisprihliadnutímnato,žeurčitéprocesné
úkony sú koncentrované do uplynutia zákonom určenej lehoty, ide podľa názoru odvolacieho súdu oneodstrániteľnú vadu odvolania žalobcov, v dôsledku čoho neprichádzal do úvahy postup smerujúci k
odstraňovaniu tohto nedostatku. Podpis patrí medzi nevyhnutné náležitosti odvolania a ak sa v prípade
elektronicky podaného odvolania vyžaduje KEP osoby ho podávajúcej, potom KEP na odvolaní musí byť

ním realizovaný v odvolacej lehote, resp. najneskôr do 10 dní s cieľom zabránenia vzniku zákonného
dôsledku jeho absencie (§ 125 ods. 2 CSP), ktorým je, že súd na takéto podanie neprihliada a postupuje
tak, ako keby neexistovalo.

24. Z uvedeného vyplýva, že len formulár obsahujúci text podania vo veci samej podpísaný

kvalifikovaným elektronickým podpisom je riadnym elektronickým podaním. Pokiaľ elektronický formulár
neobsahuje odôvodnenie podania, bude považovaný iba za „sprievodný list“, hoci aj kvalifikovane
elektronicky podpísaný. Účel elektronickej komunikácie nachádza svoj obsah v prípade konkrétneho
systému práve vo formulári, o ktorom sa predpokladá, že bude primárnym obsahovým prostriedkom
elektronickej komunikácie. Inak by aj pole príloh muselo byť povinné. Prílohy sú však iba nepovinnou
časťou, preto sa pri nich nepredpokladá (no ani nevylučuje) povinná autorizácia. Jedinou, avšak logickou

výnimkou je plnomocenstvo. Inak povedané, v prípade podania vo veci samej má byť elektronicky
podpísaný formulár a jeho priamy obsah nosičom informácií, nemá slúžiť ako sprievodný list k podaniu
vo veci samej“.

25. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. II. ÚS 220/2023-10 zo dňa 26. apríla 2023, ktorý v bodoch 14. a 15. odôvodnenia v
obdobnej veci uviedol : V usmernení dostupnom na https://www.justice.gov.sk/sluzby/podavanie-
navrhov-a-suvisiacich-pisomnosti-na-sudne-konanie/ je uvedené: „Podania v civilnom procese a v

správnom súdnom procese adresované súdu prostredníctvom portálu eŽaloby môžu, ale nemusia byť
autorizované podľa osobitného predpisu, teda podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo
kvalifikovanou elektronickou pečaťou. Ak elektronické podanie obsahuje návrh vo veci samej (t. j. návrh
na začatie konania - žalobu, späťvzatie návrhu, čiastočné späťvzatie návrhu, zmenu návrhu, odvolanie
a pod.) alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a nie

je autorizované podľa osobitného predpisu, je potrebné ho dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Ak sa podanie dodatočne nedoručí
súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Ak je elektronické podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia autorizované podľa osobitného predpisu, jeho dodatočné

doručenie v listinnej podobe nie je potrebné.“ Napokon aj v časti prílohy je okrem iného uvedené: „V
samotnom elektronickom formulári sa prílohy nepridávajú“ bod 14. odôvodnenia.
„Z uvedeného vyplýva, že len formulár obsahujúci text podania vo veci samej podpísaný kvalifikovaným
elektronickým podpisom je riadnym elektronickým podaním. Pokiaľ elektronický formulár neobsahuje
odôvodnenie podania, bude považovaný iba za „sprievodný list“, hoci aj kvalifikovane elektronicky

podpísaný. Účel elektronickej komunikácie nachádza svoj obsah v prípade konkrétneho systému práve
vo formulári, o ktorom sa predpokladá, že bude primárnym obsahovým prostriedkom elektronickej
komunikácie. Inak by aj pole príloh muselo byť povinné. Prílohy sú však iba nepovinnou časťou, preto
sa pri nich nepredpokladá (no ani nevylučuje) povinná autorizácia. Jedinou, avšak logickou výnimkou je
plnomocenstvo.Inakpovedané,vprípadepodaniavovecisamejmábyťelektronickypodpísanýformulár

a jeho priamy obsah nosičom informácií, nemá slúžiť ako sprievodný list k podaniu vo veci samej“ ( bod
15. odôvodnenia).

26. Z obsahu spisu vplýva, že príloha elektronického formulára - súbor „Rolfesoví-Krajčovičová-

odvolanie.pdf“ podpísaná KEP právnej zástupkyne žalobcov nebola, preto bolo potrebné v zmysle ust.
§ 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej, ktorým odvolanie voči rozsudku súdu nepochybne je, urobené
v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, dodatočne doručiť v listinnej podobe
alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpis v lehote 10 dní súdu. V opačnom
prípade súd na takéto podanie neprihliada a ani na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K takémuto

dodatočnému doručeniu odvolania v zákonnej lehote nedošlo, preto odvolací súd na toto podanie
žalobcov ( t.j. prílohu v „pdf“ formáte neprihliadol).27. Odvolanie- Podanie k existujúcej spisovej značke, ktoré bolo podpísané platným kvalifikovaným
elektronickým podpisom (KEP) P. I. (použitý certifikát občianskeho preukazu s čipom) zaslané cez portál
eŽaloby dňa 17.01.2022 (formulár), ktoré neobsahuje žiadne odvolacie dôvody ani odvolací návrh,

odvolacísúd posúdilakotzv.blanketovéodvolanienespĺňajúcepožiadavkyzákonapreriadneodvolanie
(§ 363 CSP).

28. Podľa § 373 ods. 1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.

Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

29. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

30. Odvolací súd pri právnom posúdení veci vychádza z Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa

1VCdo/2/2023 zo dňa 08.11.2023, ktorý sa zaoberal výkladom ustanovení § 373 ods. 1 a § 365 ods. 3
CSP, pričom v bodoch 31. 32. odôvodnenia uznesenia uviedol :

„Ak teda platí, že súd nevyzýva odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov odvolania, v ktorom
odvolacie dôvody absentujú, a zároveň odvolacie dôvody môže odvolateľ dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania, je nutné dospieť k záveru, že odvolanie, v ktorom úplne absentujú
akékoľvek odvolacie dôvody, je možné uviesť (doplniť) o tieto chýbajúce dôvody len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. V ustanovení § 373 ods. 1 CSP je vyslovene uvedený zákonný príkaz
in fine, podľa ktorého platí, že v prípade absencie odvolacích dôvodov v odvolaní súd odvolateľa na
ich doplnenie nevyzýva. Dôvody odvolania tak môže odvolateľ doplniť skutočne len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania. Ohľadne uvedeného Veľký senát na podporu svojej argumentácie a výkladu
poukazuje na znenie komentára k CSP (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková
J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 1234 s.),
podľa ktorého Odstrániteľnými vadami sú obsahové vady odvolania v nadväznosti na § 363 CSP, ktorý
vymedzuje náležitosti odvolania.(...) Vady odvolania, s výnimkou odvolacích dôvodov, môže odvolateľ

odstrániť až do vydania uznesenia odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania. (...) Vzhľadom na princíp
neúplnej apelácie a koncentráciu odvolacieho konania (§ 364, § 365 ods. 3 CSP) postupuje súd prvej
inštancie podľa osobitných pravidiel vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré sú v zmysle § 363 CSP
obligatórnou náležitosťou každého odvolania. Odvolacie dôvody zákon taxatívne vymedzuje v § 365
ods. 1 CSP, pričom sa vzťahujú aj na odvolanie, ktoré odvolateľ odôvodňuje podľa § 365 ods. 2 CSP.

Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie odvolateľa nikdy nevyzýva. To platí aj v prípade,
ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje. Samotné odvolacie dôvody môže pritom odvolateľ
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej
lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť,
odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa § 386 písm. d) CSP, keďže absencia relevantného

odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Na
prípadné oneskorené doplnenie odvolacieho dôvodu pred rozhodnutím o odmietnutí odvolania nemôže
odvolací súd prihliadnuť vzhľadom na znenie § 365 ods. 3 CSP. (pozri aj rozhodnutie najvyššieho súdu
sp. zn. 5Obdo/23/2018, ktoré prešlo testom ústavnosti; viď rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS
90/2019 o odmietnutí ústavnej sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej).

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že dané platí aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod
neobsahuje. Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie v zmysle § 373 ods. 1 CSP odvolateľa
nikdy nevyzýva. Ustanovenie § 365 ods. 3 CSP je teda podľa právnej doktríny nutné aplikovať aj na
blanketové odvolania - teda odvolania vadné, bez vymedzených odvolacích dôvodov, ktoré je možné
dopĺňať o chýbajúce odvolacie dôvody len do uplynutia lehoty na podanie odvolania“.

31.Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 1VCdo/2/2023 zo dňa 08.11.2023 zároveň v bodoch 38.
a 39. sa zaoberal aj povinnosťou odvolacieho súdu pri identifikácii blanketového odvolania po uplynutí
lehoty na odvolanie a v tejto súvislosti uviedol : „ Aj v prípade tzv. blanketového odvolania je odvolací súd
povinný z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné
podmienky (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Preto bude zo strany odvolacieho súdu vždy

jeho povinnosťou v zmysle uvedeného zákonného imperatívu, zduplikovaného v ust. § 380 ods. 2 CSP
aj v prípade tzv. blanketového odvolania skúmať procesné podmienky, tak ako to má toto ustanovenie
na mysli, teda aj keď neboli v odvolací dôvodoch uplatnené.“32. Povinnosť skúmať procesné podmienky vyplýva súdu z ust. § 161 CSP a odvolaciemu súdu aj z ust.
§ 380 ods. 2 CSP, pričom právna teória (viď komentár k Civilnému sporovému poriadku Števček M.,
Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok,

Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 606 s.), rozdeľuje procesné podmienky do štyroch kategórií, a to: 1.
procesné podmienky na strane súdu (právomoc a príslušnosť), 2. procesné podmienky na strane strán
sporu ( procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom
a plnomocenstvo zástupcu strany), 3. vecné procesné podmienky ( existencia návrhu na začatie konania
a splnenie poplatkovej povinnosti) a 4. negatívne procesné podmienky (prekážka rozhodnutej veci

a prekážka skôr začatého konania). Povinnosť skúmať procesné podmienky sa nevzťahuje len na
(konečné) rozhodovanie o podanej žalobe, ale aj na všetky čiastkové úkony v rámci súdneho konania.
33. Odvolací súd sa zaoberal splnením procesných podmienok a z úradnej moci preskúmal rozhodnutie
súdu prvej inštancie v rozsahu, či boli splnené vyššie uvedené procesné podmienky v zmysle ust. § 380
ods. 2 CSP a dospel k záveru, že v konaní nezistil žiaden nedostatok v procesných podmienkach a tento
ani nebol stranami sporu v konaní tvrdený, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 za použitia Čl.

4 ods. 1 CSP potvrdil, bez toho, aby došlo k vecnému prieskumu správnosti výroku rozhodnutia súdu
prvej inštancie odvolacím súdom.
34. K námietke právnej zástupkyne žalobcov uvedenej v Odpovedi na výzvu súdu na preukázanie
elektronického podpisu podania odvolania zo dňa 25.04.20236 (č.l. 359 spisu) , že formulár je
v časti textu obmedzený na počet znakov 7000, odvolací súd uvádza, že dôvody uvádzané právnou

zástupkyňou žalobcov odvolací súd nezohľadnil, pretože právnej zástupkyni žalobcov nič nebránilo,
aby KEP podpísala okrem formulára aj súbor Rolfesoví-Krajčovičová-odvolanie.pdf. , ktorý obsahoval
odvolacie dôvody aj odvolací petit.
35. K ďalšej námietke právnej zástupkyne žalobcov uvedenej vo vyjadrení zo dňa 19.01.2024 (č.l.
368 spisu ) odvolací súd uvádza, že formulár podpísaný ZEP právnej zástupkyni žalobcov posúdil iba

ako sprievodný list, pričom vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS
220/2023-10 zo dňa 26. apríla 2023 tak, ako je tu uvedené v bode 25. odôvodnenia tohto rozhodnutia.
36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP a pri posudzovaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádza zo zásady
úspechu v odvolacom konaní a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania voči žalobcom v celom rozsahu.
37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).