Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723011007
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723011007.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu PhD., LL.M, MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
17. apríla 2024 v trestnej veci proti obž. A. B., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného a krajského prokurátora proti rozsudku Okresného

súdu Poprad sp. zn. 6T/99/2023 zo dňa 15.01.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B. a krajského prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že:

dňa 23.05.2023 v čase od 21.10 hod. do 21.15. hod. na mieste verejnosti prístupnom bezprostredne
pred vchodom do bytového domu C. na ulici D. č. XXXX/X v C., pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol
poškodeného D. D., nar. XX.XX.XXXX takým spôsobom, že ho opakovane udieral otvorenými rukami
a uzavretými päsťami oboch rúk do oblasti hlavy a tváre silou menšej až strednej intenzity, následne
zatlačil poškodeného za vlasy na zem, až si poškodený sadol, kde ho opakovane, najmenej 6 krát
kopal pravou a ľavou nohou do oblasti hlavy a tváre a trupu silou menšej až strednej intenzity, na čo

poškodeného D. D. potiahol za vlasy zo sedu smerom k sebe do kľačiacej polohy a pravou nohou
mu zatlačil na pravú stranu krku silou menšej až strednej intenzity, v dôsledku čoho sa poškodený
prevrátil na ľavý bok do ľahu, na čo mu obžalovaný opakovane dupal oboma nohami do oblasti krku
a pravej strany hlavy silou strednej až väčšej intenzity, pričom si pomáhal tým, že sa rukami držal
kľučky vchodových dverí obytného domu, následne mu ešte oboma nohami z výskoku skočil na pravú
časť hlavy silou strednej intenzity, po čom zostal poškodený nehybne ležať, obžalovaný ho prevrátil

na chrbát a za bundu ho odtiahol do vzdialenosti 5 m od vchodu do bytového domu na chodník
a z mieste činu odišiel, kde týmto konaním obžalovaný v úmysle spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu
na zdraví, spôsobil poškodenému D. D. zranenia a to zlomeninu dostrednej /mediálnej/ steny očnice
vpravo s posunutím úlomkov a mäkkých tkanív očnice do čuchových dutín s nakrvácaním do
čuchových dutín a nakrvácaním do priestoru za očnou guľou, pomliaždenie očnej gule vpravo
s nakrvácaním pod spojovku pravého oka, otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenia mäkkých tkanív

hlavy v ľavej temenno-spánkovej oblasti, ďalšie viacpočetné pomliaždeniny v oblasti tváre a ľavého
ucha, pomliaždenie mäkkých tkanív na pravom ramene, drobné pomliaždeniny v oblasti ľavého
ramena, ľavého predlaktia a ľavého lakťa, drobné pomliaždeniny v ľavej bedrovej oblasti s krvnými
podliatinami a viacpočetné pomliaždeniny s krvnými podliatinami a odreninami na oboch kolenách
a predkoleniach s obmedzením na obvyklom spôsobe života po dobu 21 dní, pričom zároveň v dôsledku
konania obžalovaného a to pri intenzite obžalovaným použitého násilia menšej až väčšej intenzity, ktoré

smerovalo na oblasť tváre a hlavy poškodeného, najmä kopaním, dupaním a udieraním päsťou došlou poškodeného D. D. k ohrozeniu životne dôležitých orgánov, v tomto prípade mozgu a miechy
a rovnako tak k ohrozeniu zmyslového orgánu - pravého oka.

Uložil mu za to podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr.
zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť)
rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona mu
uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil

obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25,
851 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 2.835,44 Eur.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku v zápisnici o hlavnom
pojednávanízahlásilodvolanieobžalovanýatodovýrokuotreste,ochrannomopatreníanáhradeškody.
Taktiež podal odvolanie aj krajský prokurátor do výroku o treste rozsudku okresného súdu.

Obžalovaný odvolanie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania ako v prípravnom konaní tak aj
na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obž. A. B. nemal úmysel poškodenému spôsobiť vážnu
ujmu na zdraví. Svoje konanie si neuvedomoval, nakoľko sa nachádzal vo vysokej miere opitosti,
pričom v tomto štádiu nedokázal rozpoznať následky svojho konania. Ďalej poukázal na znalecký

posudok č. 40/2023 zo dňa 01.08.2023 vypracovaného znalcom MUDr. Dušanom Hrubalom, Csc.,
znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a stomatológia, v ktorom je uvedené,
že cit.: „Všetky poranenia, ktoré poškodený pri úraze utrpel sú z medicínskeho hľadiska poraneniami
ľahkými. Mäkké tkanivá tváre a hlavy i tvárové kosti nie sú životne dôležitými orgánmi ľudského tela,
preto pri úraze nebol poškodený a poranený životne dôležitý orgán ľudského tela a pri napadnutí nedošlo

ani z medicínskeho hľadiska k ťažkému ublíženiu na zdraví. Pre tento úraz teda platí, že pri danej
intenzite, smere a predmete útoku nedošlo k ťažkému úrazu a ani k poškodeniu životne dôležitého
orgánu ľudského tela. Je pravdou, že v prípade poškodeného došlo k ohrozeniu pravého oka, pričom
oko je dôležitý orgán ľudského tela, avšak pri intenzite násilia, ktoré smerovalo na oblasť tváre a
hlavy v predmete útoku kopnutia, dupnutia a údery päsťou do tváre a hlavy už mohlo, ale nedošlo k

ťažkým zraneniam na jeho tele. Ďalej chce uviesť, že poškodený sa v dôsledku svojich zranení liečil
a bol práceneschopný v čase od 23.05.2023 do 31.05.2023, kedy mu obvodná lekárka po kontrole
dňa 30.05.2023 ukončila práceneschopnosť (práceneschopnosť trvala 9 kalendárnych dní). Poškodený
sa po ukončení práceneschopnosti riadne zapojil do osobného, spoločenského a pracovného života.
Poukázal na skutočnosť, že poškodený D. D. sa nikdy nepripojil k trestnému konaniu a z jeho výpovede

vyplýva, že nikdy nechcel podať a nepodal trestné oznámenie na obžalovaného. Z jeho výsluchu
je zrejmé, že k uvedenému incidentu došlo vzájomným napádaním poškodeného a obžalovaného,
obaja mali v krvi vysokú hladinu alkoholu a neuvedomovali si následky svojho konania. Poukázal na
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a to, v zmysle ustanovenia § 36 písm. 1 Tr. zákona, že
obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval a v zmysle § 37 písm. h/ Tr.

zákona spáchal viac trestných činov, z čoho je zrejmé, že neprevažuje pomer ani poľahčujúcich, ani
priťažujúcichokolnostívzmysleustanovenia§38ods.3a4Tr.zákona.Ďalejpoukázalnaskutočnosť,že
obž. A. B. nebol za posledných 10 rokov odsúdený za žiadny trestný čin a doposiaľ nikdy nebol odsúdený
pre trestnú činnosť, ktorej objektom by bola ochrana záujmov súvisiacich so životom a zdravím, či
verejným poriadkom, prípadne inými príbuznými objektmi. Z uvedených dôvodov má obžalovaný za to,

že výška trestu, ktorá mu bola uložená je neprimeraná a je toho názoru, že náprava u neho by nastala aj
pri uložení kratšieho trestu. Na základe uvedených skutočností podáva obžalovaný v zmysle ust. § 308
ods. 2 Tr. poriadku toto odvolanie voči výroku o treste, uloženiu ochranných opatrení a náhrady škody,
a preto navrhuje, aby odvolací súd v zmysle ust. § 321, ods. 1 písm. b/, e/ Tr. poriadku a v zmysle ust. §
322 ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodol tak, že ukladá obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody

na dolnej hranici trestnej sadzby, alebo v zmysle ust. §322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého
stupňa na nové rozhodnutie.

Obžalovaný taktiež sám odôvodnil odvolanie tým, že je pravdou, že napadol poškodeného, ale bol
predtým napadnutý poškodeným, pričom nebolo mu povolené doložiť lekárske správy o jeho zlomenine

ramennej kosti. Ďalej uviedol, že poškodený ukončil práceneschopnosť po 7 dňoch a nastúpil do práce,
lebo sa necítil obmedzený na normálnom obvyklom spôsobe života. Priznáva vinu, avšak nesúhlasí
s právnou kvalifikáciou, ktorú urobil okresný súd. Taktiež namietal konanie svojej obhajkyne.Vo vyjadrení k odvolaniu krajskej prokuratúry uviedol, že nie je pravdou to čo uvádza prokurátor
v písomných dôvodoch odvolania, že jeho konanie má stupňujúci charakter a plynule prechádza
k zvyšovaniu agresivity. To je absolútna hlúposť. V ďalšej časti taktiež namieta konanie obhajkyne.

Neuplynie ani jeden deň, aby neoľutoval svoje konanie čo je dôkazom toho, že znalkyňa uviedla
v znaleckom posudku, že nezachytila empatiu a reálnu ľútosť voči poškodenému.

Krajský prokurátor odvolanie odôvodnil tým, že z rozsudku prvostupňového súdu vyplýva, že pri
ukladaní trestu prihliadal na základné kritériá ukladania trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona. Vzal do

úvahy represívnu funkciu, individuálnu, a generálnu prevenciu, ako aj morálne odsúdenie páchateľa.
Obžalovaný bol 7 krát súdne trestaný, v období 2009-2014. Súd podrobne rozobral tieto odsúdenia, ako
aj výpis z lustrácie priestupkov obžalovaného. Priznal mu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. 1/ Tr.
zákona, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona. Prihliadol na to, že odsúdenia sú spred
viac ako 10 rokov, a teda mu nepriznal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona. Vyhodnotiac
účel trestu má následne súd za to, že trest na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 5 rokov, naplní ako

represívny charakter tak aj výchovný účel. S výškou trestu uloženou obžalovanému vyššie citovaným
rozsudkom sa nestotožňuje a v zmysle § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. poriadku, ho napadá preto, že uložený
trest odňatia slobody je neprimerane mierny.

Napriek tomu, že pôvodne na hlavnom pojednávaní navrhovala priznať obžalovanému poľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, vyhodnotením jeho prednesov, ako aj záverov znaleckého
posudku z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých, z ktorého vyplýva, že nebolo
možné zachytiť empatiu, či reálnu ľútosť voči poškodenému, ani prežívané pocity viny, má za to, že túto
nie je možné obžalovanému priznať. (obdobne viď rozsudok NS SR, sp. zn. 5tdo 40/2020 z 30.06.2020).
Jeho neschopnosť úprimne oľutovať svoje konanie, zodpovedala aj jeho vonkajšiemu prejavu na

hlavnom pojednávaní dňa 15.01.2024.

Z takejto situácie, je potrebné použiť aj ustanovenie ods. 4 § 38 Tr. zákona, a zvýšiť dolnú hranicu
trestnej sadzby o 1/3. Znamená výška spodnej hranici trestnej sadzby teda bude 5 rokov a 4 mesiace,
a pokiaľ súd považoval za primerané ísť o 1 rok nad dolnú hranicu, v tomto prípade, by to bolo 6 rokov

a 4 mesiace.

Má za to, že trest v takejto výške lepšie postihuje závažnosť konania obžalovaného, ako aj jeho
osobnosť, kde z páchania majetkovej trestnej činnosti, plynule prechádza k zvyšovaniu agresivity pri
násilnej trestnej činnosti, a preto môže lepšie pôsobiť na jeho prevýchovu po individuálnej stránke, ale

aj ako morálne odsúdenie za skutok, pre ktorý je súdený ako aj z hľadiska generálnej prevencie.

S ostatnými výrokmi sa prokurátor stotožňuje.

Preto navrhuje, aby Krajský súd v Prešove podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku zmenil napadnutý rozsudok

Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6T/99/2023 v neprospech obžalovaného tak, že mu uloží trest v
upravenej spodnej hranici trestnej sadzby, alternatívne vec vrátil na konanie a rozhodnutie Okresnému
súdu Prešov. Zároveň navrhuje odvolanie obžalovaného A. B. podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Na základe odvolaní odvolateľov postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.

poriadku podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1, alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu ktorým predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie
odvolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku (obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods.
1 písm. b/ Tr. poriadku a podľa ods. 5 uvedeného ustanovenia ho poučil o tom, že takéto vyhlásenie
je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa

§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku), preskúmal len napadnutý výrok rozsudku a to výrok o treste,
ochrannom opatrení a náhrade škody a dospel k nasledovným záverom. Okresný súd rozhodnutie
o výroku o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody odôvodnil tým, že obžalovaný na hlavnom
pojednávanípozákonnompoučenípodľa§257ods.1Tr.poriadkuvyhlásil,žesacítibyťvinnýzoskutku,pre ktorý bola podaná obžaloba a svoje konanie oľutoval. Následne na primerané otázky v zmysle §
333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku odpovedal, áno. S prihliadnutím na uvedené, ako aj na
skutočnosť, že vinu obžalovaného okrem vlastného priznania potvrdzovali aj ďalšie vykonané procesné

úkony v prípravnom konaní súd pochybnosti o jeho vyhlásení nemal, a preto ho prijal.

Ďalej súd vykonal dokazovanie v otázke súvisiacej s rozhodovaním o treste, resp. uložení ochranného
opatrenia obžalovanému a náhrade škody.

Z obsahu oboznámeného znaleckého posudku o duševnom stave obžalovaného, ktorý bol podaný
znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie – E. F., súd zistil, že obžalovaný netrpí
duševnou chorobou alebo poruchou v zmysle psychózy, ale bol u neho zistený chronický alkoholizmus
s plne rozvinutou závislosťou na úrovni III. vývojovej fázy podľa Jellinekovej klasifikácie s poruchami
správania v zmysle agresivity v stave opitosti u emočne nestabilnej poruchy osobnosti, impulzívny typ.
Pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný, keďže nie je duševne

chorý. Ochranné psychiatrické liečenie nie je potrebné. Vzhľadom na zistený syndróm závislosti od
alkoholu z medicínskeho hľadiska je indikované ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou,
keď obvinený v čase znaleckého vyšetrenia súhlasil iba s touto formou ochranného protialkoholického
liečenia. Obvinený v čase skutku bol pod vplyvom požitého alkoholu, kedy došlo k vystupovaniu
agresívnych prejavov, konformne jeho štruktúre osobnosti. V minulosti bola zistená aj závislosť od

kanabinoidov(THC)avzdravotnejdokumentáciijeajúdajozávislostiajodtoulénuapervitínu.Obvinený
však popiera konzum týchto psychoaktívnych látok. Závislosť od iných psychoaktívnych látok okrem
alkoholu a nikotínu u obvineného nebolo aktuálne zistená, a preto ochranné protitoxikomanické liečenie
indikované.

Dokazovanie ďalej súd vykonal oboznámením listinných dôkazov, a to rozpisu liečebných nákladov
zo strany zdravotnej poisťovne Dôvera, vynaložených na poskytnutie zdravotnej starostlivosti
poškodenému D. D., charakteristiky obžalovaného, výpisu z ústrednej evidencii priestupkov a registra
trestov obžalovaného, ako aj oboznámením rozhodnutí súdov o predchádzajúcich odsúdeniach
obžalovaného a v tejto súvislosti súvisiacich pripojených trestných spisov.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, mal
súd dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, uvedený skutok je
trestným činom a že tento spáchal obžalovaný.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného posudzoval zločin ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pretože dopustil sa konania, ktoré bezprostredne
smerovalo k úmyselnému spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví inému, pričom k jeho dokonaniu nedošlo a
taký čin spáchal, tým že iného fyzicky napadol na mieste verejnosti prístupnom.

Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti sa
dopustil zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zákona. Objektom uvedených
trestných činov je ochrana primárnych spoločenských záujmov súvisiacich so životom a zdravím
iných osôb ako aj spoločenský záujem na ochrane verejného poriadku. Medzi protiprávnym konaním

a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu dané ustanovením § 34 ods. 1
Tr. zákona a nasl., keď trest má plniť represívnu funkciu a zároveň funkciu individuálnej a generálnej
prevencie a má predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

K osobe obžalovaného súd konštatoval, že tento bol doposiaľ 7-krát súdne trestaný, a to v období rokov
2009-2014. V jeho prípade sa jednalo o odsúdenia pre majetkovú trestnú činnosť, v jednom prípade
šlo marenie výkonu úradného rozhodnutia (v 3 prípadoch šlo o odsúdenia súdmi v Českej republike),
pričom v posledných 10 rokoch bol odsúdený 2-krát, a to trestným rozkazom Okresného súdu Poprad

5T/14/2013, právoplatným 01.03.2013 pre prečin § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, za čo
mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením výkonu do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý trest vykonal 10.07.2013 a jeho posledné
odsúdenie bolo vo veci Okresného súdu Poprad 0T/84/2014, kedy trestným rozkazom, ktorý nadobudolprávoplatnosť 23. 05. 2014 bol rovnako odsúdený pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm.
b/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov
so zaradením výkonu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý trest vykonal

20.03.2015. Vo vzťahu k starším odsúdeniam obžalovaného je potrebné konštatovať, že aj v týchto
prípadoch boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, vždy do výmery jedného roka. Ako
vyplýva z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov v tejto veci má od roku 2016 trinásť záznamov, pričom
bol opakovane postihnutý aj za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu ktorých priestupkov sa
dopustil 24.05.2022, 26.06.2022 a 04.01.2023. Z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený.

Za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona
páchateľovi hrozí trest odňatia slobody vo výmere 4-10 rokov. Pri miernejšom trestnom čine ktorého sa
obžalovaný dopustil v jednočinnom súbehu z vyššie označeným zločinom, t. j. prečinu výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona je trestná sadzba až na 3 roky trestu odňatia slobody. Obžalovanému
poľahčovalo, že k trestnej činnosti sa priznal a túto úprimne oľutoval, čo zakladá existenciu poľahčujúcej

okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona. Zároveň mu priťažovalo, že spáchal viac trestných činov čím
v jeho prípade je daná aj priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zákona. Z doterajšieho spôsobu
života obžalovaného vyplýva, že tento pred spáchaním trestnej činnosti neviedol riadny život a bol aj
dokonca opakovane odsúdený, ktoré odsúdenia doposiaľ zahladené nie sú. Jeho posledné odsúdenie
je však z roku 2014, pričom má súvis s odsúdením pre majetkovú trestnú činnosť, podobne ako ďalšie

predchádzajúce odsúdenia. Odsúdenie z roku 2014, aj predtým v roku 2013 má súvis so spáchaním
majetkovejtrestnejčinnostisnízkouškodou,ktorátrestnáčinnosťsvojoupovahoupredstavujereťazenie
protiprávnych konaní, ktoré samostatne by mali povahu priestupkov proti majetku, čo potom zakladalo
trestnoprávnu zodpovednosť. Obžalovaný v minulosti nikdy nebol odsúdený pre trestnú činnosť ktorej
objektom by bola ochrana záujmov súvisiacich so životom a zdravím, či verejným poriadkom, prípadne

inými príbuznými objektami. Za takýchto okolností, vzhľadom aj na povahu predchádzajúcich odsúdení
a časové hľadisko spáchania predchádzajúcej trestnej činnosti, potom súd predchádzajúce odsúdenia
nezohľadňoval ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zákona. Prihliadajúc na základne
kritéria trestu, okolnosti skutku a osobu páchateľa, potom súd mal zato, že sledovaný účel trestu je
možné dosiahnuť aj uložením úhrnného trestu odňatia slobody (ukladaného podľa § 41 ods. 1 Tr.

zákona) pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 5 rokov majúc za to, že takto uložený trest naplní
tak svoj represívny charakter, ale aj výchovný účel. Keďže výmera uloženého trestu prevyšuje výmeru
3 rokov, uložený trest musel byť vyslovený ako trest nepodmienečný a pre výkon uloženého trestu
potom súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia, keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody za iný

úmyselný trestný čin. Zároveň, vzhľadom na vykonané dokazovanie súvisiace s okolnosťami spáchania
skutku, prihliadajúc na zistenia znalca súvisiace so závislosťou obžalovaného na alkohole a postojom
samotného obžalovaného k otázke užívania alkoholu v súvislosti z ktorého užívaním a pod vplyvom
ktorého sa aj dopustil aj predmetnej trestnej činnosti, potom súd považoval za potrebné k tomuto uložiť
aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

S prihliadnutím na vykonané dôkazy, uložil obžalovanému aj povinnosť nahradiť poškodenému Dôvera,
zdravotná poisťovňa, a. s. škodu vo výške 2.835, 44 Eur v súvislosti s vynaloženými nákladmi za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému D. D., o základe a rozsahu ktorého uplatneného
nároku súd pochybnosti nemal. Vo vzťahu k poškodenému D. D. o náhrade škody súd nerozhodoval,

pretože tento poškodený do skončenia vyšetrovania nárok na náhradu škody si neuplatnil.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolanie odvolateľov ako aj dôkazov vykonaných
v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu bolo
urobené v súlade so zákonom na základe správne a zákonným spôsobom zistených a vykonaných

dôkazov.Jepotrebnéuviesť,žeobžalovanýnahlavnompojednávaníurobilvyhlásenieovineanavšetky
otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ odpovedal áno. Následne vzhľadom na vyhlásenie
prokurátora a obhajcu súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine.

Vo vzťahu k výroku o treste správne okresný súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný

a to v období rokov 2011 až 2014. Jednalo sa u neho o odsúdenie pre majetkovú trestnú činnosť a v inom
prípade išlo o marenie výkonu úradného rozhodnutia, pričom v troch prípadoch bol odsúdený súdmi
v Českej republike. V posledných 10 rokov bol odsúdený 2 krát a to trestným rozkazom Okresného
súdu Poprad 5T/14/2013, právoplatným 01.03.2013 pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm.b/ Tr. zákona za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so
zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trest vykonal
10.07.2013. V posledných odsúdení bol odsúdený Okresným súdom Poprad sp. zn. 0T/84/2014 kedy

trestným rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.05.2014 bol odsúdený pre prečin podľa § 212
ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 10 mesiacov so zaradením na výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia, ktorý vykonal 20.03.2015. Z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že má od roku
2016 13 záznamov, pričom po opakovaní postihnutia za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu,

ktoré spočívali vo vyhrážkach a napadnutí iných osôb a ktorých sa dopustil 24.05.2022, 26.06.2022
a 04.01.2023, pričom z miesta trvalého bydliska hodnotený bližšie nie je.

Za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona
páchateľovi hrozí trest odňatia slobody vo výmere 4 až 10 rokov a pri prečine výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/ Tr. zákona trestná sadzba až na 3 roky odňatia slobody. Okresný súd dospel k záveru, že

priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa ku skutku priznal a tento úprimne oľutoval,
čo zastáva existenciu poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona. Taktiež zistil jednu
priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. h/ Tr. zákona, že spáchal viac trestných činov. Vo
vzťahukpriťažujúcejokolnostivzmysleustanovenia§37psím.m/Tr.zákona,ktorúnamietalavodvolaní
krajská prokurátorka je potrebné uviesť, že okresný súd prihliadol na tú skutočnosť, že sa jedná

o trestný čin spáchaný v štádiu pokusu ako aj na tú skutočnosť, že predchádzajúce odsúdenia neboli
uobžalovanéhopretrestnéčinyublíženianazdraví,avšakibapretrestnéčinykrádežeamareniavýkonu
úradného rozhodnutia čo nie sú trestné činy proti životu a zdraviu. Taktiež je potrebné poukázať aj na tú
skutočnosť, že obžalovaný posledný výkon trestu vykonal 20.03.2015, čo je v podstate skoro 10 rokov
pred spáchaním žalovaného trestného činu. Aj krajský súd preto dospel k záveru, že nebolo potrebné

u obžalovaného prihliadnuť aj na priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. m/ Tr. zákona, že
bol už odsúdený. S prihliadnutím však na jeho priestupkovú minulosť je uložený trest vo výmere 5 rokov
trestomzákonným,keďženiejemožnédospieťkzáveruakotonavrhovalaobhajoba,žeobžalovanýprvý
krát sa dopustil konania, ktoré poškodilo zdravie inej osobe. Nakoľko z vyššie uvedených priestupkov
je zrejmé, že konaním, ktoré nedosahovalo znaky trestného činu bol priestupkovo posunutý až v 3

prípadoch a preto uložený trest odňatia slobody o výmere 5 rokov zohľadňuje osobu obžalovaného, jeho
predchádzajúcu minulosť ako aj spôsob spáchania trestného činu a jeho následok.

Správne je rozhodnutie okresného súdu keď obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody
v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradil ho do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňomstráženia,nakoľkoobžalovanývposledných10rokovbolvovýkonetrestu,ktorýmuboluložený
za úmyselný trestný čin.

Čo sa týka výroku, ktorým v zmysle ustanovenia § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona bolo uložené
obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, tu je potrebné poukázať na

dôkazvykonanýokresnýmsúdomnahlavnompojednávaníatočítanieznaleckéhoposudkuoduševnom
stave obžalovaného, pričom obžalovaný po prečítaní tohto znaleckého posudku uviedol, že nemá
k nemu žiadne pripomienky. Zo záverov tohto znaleckého posudku E. F. je zrejmé, že obžalovaný netrpí
duševnou chorobou, alebo poruchou v zmysle psychózy, ale bol u neho zistený chronický alkoholizmus
s plne rozvinutou závislosťou na úrovni III. Vývojovej fázy podľa Jelinekovej klasifikácie s poruchami

správania v zmysle agresivity v stave opitosti u emočne nestabilnej poruchy osobnosti, impulzívny typ.
Pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný, keďže nie je duševne
chorý. Ochranné psychiatrické liečenie nie je potrebné. Vzhľadom na zistený syndróm závislosti od
alkoholu z medicínskeho hľadiska je indikované ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou
keď obvinený v čase znaleckého vyšetrenia súhlasil iba s touto formou ochranného protialkoholického

liečenia.

Správne preto rozhodol okresný súd keď na základe záverov znaleckého dokazovania uložil
obžalovanému aj protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Takéto liečenie bolo potrebné uložiť
obžalovanému aj v súvislosti so spáchanými priestupkami, ktoré páchal pod vplyvom alkoholických

nápojov.

Vo vzťahu k výroku v zmysle ustanovenia § 287 ods. 1 Tr. poriadku, ktorým bolo obžalovanému uložená
povinnosť nahradiť poškodenej strane DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, 851 01Bratislava, IČO: 35 942 436 škodu vo výške 2.835,44 Eur je potrebné uviesť, že zástupkyňa poškodenej
strany E. E. G. riadne a včas v prípravnom konaní si uplatnila nárok náhradu škody v predmetnej výške,
ktorý dokumentovala aj rozpisom liečebných nákladov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní oboznámené

a o ktorých hodnovernosti súd nemal žiadne pochybnosti. Správne preto rozhodol okresný súd keď uložil
obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej strane škodu vo výške 2.835,44 Eur.

Námietke okresného prokurátora k tomu, že okresný súd nemal obžalovanému priznať poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, teda, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento

úprimne oľutoval a to vzhľadom na jeho správanie na hlavnom pojednávaní dňa 15.01.2024 krajský
súd poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ mal okresný prokurátor takéto pochybnosti o prejave
obžalovaného, nemal dať súhlas na to, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolania obžalovaného ako aj krajského
prokurátora ako nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 Tr. poriadku zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
jednohlasný

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.