Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/167/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123011582
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123011582.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina
Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu
odsúdeného o zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava zo dňa 07.06.2023, č. k. 35Nt/36/2023-37, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 12.10.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava podľa § 9 ods. 2, ods. 5 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone
trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že zamietol návrh odsúdeného A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C., o zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody preradením z ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4T/11/2014, zo dňa 04.09.2014 v
spojení s uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 29Nt/148/2021 a trestným rozkazom Okresného
súdu Košice II, sp. zn. 8T/49/2014, zo dňa 11.06.2014.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení
sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.

3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,
v zákonnej lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného o zmenu spôsobu výkonu
trestu, ktorý si odsúdený vykonáva na základe rozhodnutí uvedených vo výroku prvostupňového

uznesenia.
7. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že odsúdený splnil prvú zákonnú (formálnu)
podmienky, nakoľko už vykonal viac ako 1/3 z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody.
Vo vzťahu k druhej zákonnej (materiálnej) podmienke (odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu plní
program zaobchádzania) uviedol súd prvého stupňa, že táto nebola splnená a poukázal na hodnotenie
ústavu na výkon trestu, z ktorého vyplynulo, že podmienky na zmenu spôsobu výkonu trestu odsúdený

spĺňa iba čiastočne z toho dôvodu, že sa dopustil opakovaného porušenia ústavného poriadku, a
to užitím liekov inak ako predpísaným spôsobom, jeho správanie nebolo na požadovanej úrovni,nakoľko nadväzoval nepovolený kontakt a prechovával nepovolené veci. Odsúdený má zahladených
10 disciplinárnych trestov. Bol pracovne zaradený, avšak vyradený pre nespokojnosť s pracovnými
výkonmi. Ďalej skonštatoval, že pri rozhodovaní hodnotí správanie odsúdeného v prostredí ústavu počas

celej doterajšej doby výkonu trestu a aj keď správanie odsúdeného v prostredí ústavu má zlepšujúci
trend, z hodnotenia ústavu vyplýva, že je len na prijateľnejšej úrovni, v porovnaní s predchádzajúcim
stavom, a to v dôsledku intervencie personálu. Odsúdený je tak v prostredí ústavu najmä intervenciou
personálu a hrozbou disciplinárnych trestov motivovaný k zlepšeniu jeho správania. Uvádza, že s
ohľadom na dobu doteraz vykonaného trestu odňatia slobody odsúdený získal len dve disciplinárne

odmeny a zohľadnil objektívne možnosti odsúdeného získať väčší počet disciplinárnych odmien s
ohľadom na predchádzajúci stupeň stráženia (maximálny stupeň stráženia). Uvádza, že nie je možné
zároveňprehliadnuť,žeajsámodsúdenýneuspokojivýmplnenímpracovnýchpovinnostízmarilmožnosť
získať väčší počet disciplinárnych odmien, keďže práve za plnenie pracovných povinností odsúdení
získavajú disciplinárne odmeny. Na základe uvedeného skonštatoval, že nebolo možné ustáliť, že
by odsúdený plnil program zaobchádzania, ktorý je súhrnom aktivít zameraných na rozvoj osobnosti

odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu v súlade s právami a povinnosťami
ustanovenými v zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov
a v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch a ktorý ustanovuje cieľavedomé, komplexné a
štruktúrované pôsobenie na odsúdeného podľa jeho osobnostných vlastností, odborných vedomostí a
stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu trestu.

8. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané
v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Prvostupňový súd na rozhodnutie o návrhu
odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu trestu nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul
odsúdeného, zástupcu ÚVTOS, prokurátora a oboznámil všetky potrebné listinné dôkazy. Odsúdenému
tak dal možnosť realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.

9. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, sťažnostný súd zistil, že prvostupňový súd
vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a rozhodol vecne správne a v súlade so zákonom,
keď nevyhovel návrhu odsúdeného na jeho preradenie do ústavu s nižším stupňom stráženia.
10. Ani podľa názoru sťažnostného súdu odsúdený nesplnil materiálnu podmienku v zmysle § 9
odsek 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov,

pretože odsúdený stanovené ciele programu zaobchádzania plní len čiastočne. Na strane odsúdeného
prichádza k posunu v hodnotovej orientácii, o čom svedčí i získanie disciplinárnych odmien, nie však
ešte v takej miere, aby bolo možné konštatovanie plnenia cieľov programového zaobchádzania, čo
je podmienkou k zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody. Nemožno opomenúť ani stanovisko
riaditeľa ústavu, podľa ktorého odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na zmenu spôsobu

výkonu trestu a neodporúča zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody.
11. Prvostupňový súd správne poukázal na to, že aktivita odsúdeného pri plnení stanovených cieľov
programu zaobchádzania nedosahuje v každej oblasti požadovanú úroveň, ktorá je pri jednotlivých
stupňoch stráženia rôzna. Odsúdený v súčasnosti nespĺňa dôsledne všetky zákonom stanovené
podmienky pre preradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,

a preto bude v súčasnej dobe naďalej lepšie zaručená jeho náprava v ústave na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.
12. Sťažnostný súd je toho názoru, že v uvedenom prípade si odsúdený zatiaľ nevytvoril dostatočné
podmienky pre preradenie do ústavu s nižším stupňom stráženia, ako to konštatoval prvostupňový súd
vnapadnutomuznesení(bod7.tohtouznesenia),apretonanaplnenieúčelutrestuaktuálnenepostačuje

na odsúdeného pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave s
minimálnym stupňom stráženia.
13. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola
dôvodná.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.