Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110230240
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mesiarkinová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:1110230240.2

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsporežalobcov1/S..F..Z.N.,narodenéhoX.J.XXXX,X.,X.XXX/X,
2/ G. N., narodenej XX. Q. XXXX, X., X. XXX/X, obaja zastúpení advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,
Pezinok, Malacká cesta 5680/2B, proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivostiSlovenskejrepubliky,Bratislava,Račianska71,IČO:00166073,onáhraduušléhoziskua
náhradu nemajetkovej ujmy, pôvodne vedenom na Okresnom súde Bratislava I, v súčasnosti Mestskom

súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-26C/114/2010, o dovolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 27. júla 2021 sp. zn. 10Co/35/2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 15. októbra
2020 č. k. 26C/114/2010 - 272 žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj ,,žalobcovia“) domáhali
voči žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci náhrady škody z titulu ušlého zisku vo výške 4.752.371,23 eura s príslušenstvom a žalovaný 1/ i
náhrady škody z titulu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 eur, zamietol (výrok I.). Zároveň rozhodol, že
žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania (výrok II).

1.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na pojednávanie konané dňa 15. októbra
2020 súd predvolal právnu zástupkyňu žalobcov a žalovaného. Napriek uvedenému, právna zástupkyňa
žalobcov sa na pojednávanie nedostavila, hoci predvolanie na pojednávanie riadne prevzala dňa 22.
septembra 2020. Žalovaný po otvorení pojednávania navrhol súdu žalobu zamietnuť rozsudkom pre
zmeškanie. Keďže súd prvej inštancie považoval všetky podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 278
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) za

splnené - právna zástupkyňa žalobcov bola na termín pojednávania riadne a včas predvolaná, pričom
súčasťou predvolania bolo aj poučenie o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie, súd koná o žalobe na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP a žalovaný navrhol vo veci
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej inštancie postupom podľa § 278 CSP žalobu zamietol.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 27. júla 2021 sp. zn. 10Co/35/2021

na základe odvolania žalobcov rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej priznal proti žalobcom
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
2.1. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcov, že neboli riadne predvolaní na
pojednávanie dňa 15. októbra 2020 a že z tohto dôvodu neboli splnené všetky zákonné podmienky na
vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcov. Súd prvej inštancie na predmetné pojednávanie riadne a
včas predvolal právnu zástupkyňu JUDr. Emíliu Korčekovú, pričom z obsahu splnomocnení zo dňa 06.

apríla 2016 je zrejmé, že JUDr. Emília Korčeková bola žalobcom 1/ aj žalobkyňou 2/ splnomocnená
na ich zastupovanie vo všetkých právnych veciach a na vykonávanie všetkých úkonov v ich mene,t. j. bola jej udelená generálna plná moc a nebola splnomocnená iba na konkrétny právny úkon,
resp. na zastupovanie žalobcov výlučne v odvolacom konaní tak, ako to tvrdili žalobcovia v odvolaní.
Žalobcovia v priebehu konania nepreukázali a až do podania odvolania ani netvrdili, že by generálne

splnomocnenie udelené JUDr. Emílii Korčekovej na ich zastupovanie v tomto spore odvolali, pričom
zánik splnomocnenia nenamietala ani právna zástupkyňa žalobcov, ktorej boli v priebehu konania
doručované všetky písomnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 92 ods. 3
CSP, resp. § 28 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016, majúc za to, že
bolo povinnosťou žalobcov, resp. ich právnej zástupkyne bezodkladne oznámiť súdu prípadný zánik

právneho zastúpenia, aby bolo odvolanie alebo výpoveď splnomocnenia účinné voči súdu. Nakoľko
je nesporné, že právna zástupkyňa svoju neprítomnosť na pojednávaní, predvolanie na ktoré jej bolo
účinne doručené dňa 22. septembra 2020, neospravedlnila napriek tomu, že predvolanie obsahovalo aj
poučenie o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, postupoval
súd prvej inštancie správne, keď na návrh žalovaného rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorým
žalobu žalobcov zamietol.

3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie,
v ktorom žiadali, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, eventuálne aj súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 420 písm. f) CSP,
argumentujúc, že neboli splnené podmienky pre vydanie odvolacím súdom potvrdeného rozsudku pre

zmeškanie žalobcov, keďže súd prvej inštancie žalobcov nepredvolal na pojednávanie, na ktorom došlo
k vydaniu kontumačného rozsudku. Dovolatelia poukázali na to, že v prvom dovolacom konaní vedenom
na najvyššom súde pod sp.zn. 5Cdo/90/2019, výsledkom ktorého bolo zrušenie predchádzajúcich
rozsudkov vydaných súdmi nižšej inštancie v predmetnej veci, žalobcovia neboli zastúpení menovanou
právnou zástupkyňou, preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie pred predložením veci dovolaciemu

súdu ustáliť, či sú žalobcovia zastúpení, resp. kto ich aktuálne zastupuje. Podľa názoru dovolateľov
súdy nižšej inštancie pochybili, keď neskúmali, či vzhľadom na existenciu splnomocnenia udeleného
JUDr. Emílii Korčekovej a splnomocnenia udeleného žalobkyňou 2/ žalovanému 1/ zároveň, boli splnené
podmienky konania a rozhodnutia kontumačným rozsudkom bez predvolania a osobnej účasti žalobcov.
Podľa názoru dovolateľov bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať žalobcov na odstránenie

nedostatkov splnomocnení, resp. vysporiadať sa so súbehom zastúpenia advokátom a všeobecným
zástupcom v predmetnom konaní. Ďalej namietali, že napriek tvrdeniu odvolacieho súdu, že JUDr. Emílii
Korčekovej bolo žalobcami udelené generálne plnomocenstvo, napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
bol doručený iba žalobcom a nie ich právnej zástupkyni. Porušenie práva na spravodlivý proces a
práva na informácie vidia dovolatelia tiež v tom, že si súd prvej inštancie nevyhotovil fotokópiu spisu

26C/114/2010 pred jeho predložením Ústavnému súdu Slovenskej republiky a z tohto dôvodu nebolo
dovolateľom umožnené nahliadnuť do spisu pre potreby podania kvalifikovaného dovolania. Na základe
uvedeného majú dovolatelia za to, že im bola „odňatá možnosť riadne konať pred súdom, napadnuté
rozsudky nie sú riadne a presvedčivo odôvodnené, teda je tu dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP.

4. Žalovaná sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu,
v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, skúmal prípustnosť

dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobcov je
potrebné odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu
je uvedené v nasledovných bodoch.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.

Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným
spôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade
je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných

prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a
slobôd.8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a
dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia

inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z
akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.

9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými

podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže
byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;
namieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.

10. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom

spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V dôsledku tejto viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

12. Prípustnosť dovolania žalobcovia vyvodzujú z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého
dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z práva na

spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces
je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou
tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky.

13. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3Cdo/41/2017,
3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto cez prizmu v dovolaní uplatnených

dovolacích námietok skúmal, či došlo k dovolateľmi namietanej procesnej vade.

14. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú
a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Pod

porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal stanovisko, že za
porušenie práva na spravodlivý proces treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom
práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sazaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami
strany sporu - za predpokladu, že ide o rozhodné závery na ktorých stojí súdne rozhodnutie, keďže
sa nevyžaduje odpoveď na každú vznesenú námietku. Porušením uvedeného práva strany sporu na

jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Ak je nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia porušením práva
na spravodlivý proces, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.

16. Dovolatelia vidia vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP predovšetkým v tom, že neboli splnené
podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcov, keďže súd prvej inštancie na pojednávanie,
na ktorom došlo k vydaniu kontumačného rozsudku, predvolal právnu zástupkyňu, ktorá nebola podľa
dovolateľov riadne splnomocnená na zastupovanie žalobcov v predmetnom konaní. Dovolací súd v
tejto súvislosti poukazuje na bod 10. a nasl. odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu,
najmä na bod 11., podľa ktorého sa odvolací súd „nestotožnil s tvrdením žalobcov 1/ a 2/ v podanom

odvolaní, že ich právna zástupkyňa bola splnomocnená iba na odvolacie konanie v tomto spore,
nakoľko ako vyplýva z obsahu splnomocnenia, rozsah splnomocnenia JUDr. Emílie Korčekovej bol
na ich zastupovanie konkretizovaný tak, že je splnomocnená vo všetkých právnych veciach a na
vykonávanie všetkých úkonov v ich mene, t. j. bola jej udelená generálna plná moc, a slovný druh
„najmä“ na zastupovanie v odvolacom konaní voči rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, spisová

značka 26C/114/2010 iba zdôrazňuje platnosť výrazu, pričom ho označuje ako najdôležitejší, avšak
v žiadnom prípade nevylučuje jej zastupovanie v tomto konaní.“ Dovolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého súd prvej inštancie postupoval správne, keď
na pojednávanie dňa 15. októbra 2020 predvolal riadne splnomocnenú právnu zástupkyňu žalobcov,
keďže žalobcovia, ani ich právna zástupkyňa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie súdu

neoznámili zánik predmetného splnomocnenia. V súvislosti s tvrdením žalobcov, že bolo povinnosťou
súdu prvej inštancie vysporiadať sa so súbehom zastúpenia žalobkyne 2/ advokátom aj všeobecným
zástupcom zároveň, dovolací súd pre úplnosť uvádza, že žalobcami tvrdený súbeh sa nedotýka konania
pred súdom prvej inštancie, resp. odvolacieho konania, nakoľko všeobecný zástupca - žalobca 1/ bol
žalobkyňou 2/ splnomocnený výlučne na jej zastupovanie v dovolacom konaní vedenom pod sp.zn.

5Cdo/90/2019. Uvedené vyplýva bez akýchkoľvek pochybností z obsahu splnomocnenia zo dňa 10.
decembra 2018 (č.l. 253 spisu). Súd prvej inštancie, ani odvolací súd nemali dôvod vyzývať žalobcov na
odstránenie vád splnomocnení, keď disponovali riadnymi, neobmedzenými splnomocneniami udelenými
žalobcami 1/ a 2/ JUDr. Emílii Korčekovej na ich zastupovanie v základnom konaní, ktoré s neskôr
udeleným splnomocnením obmedzeným výlučne na zastupovanie v dovolacom konaní 5Cdo/90/2019

nijako nekoliduje.

17. Dovolatelia namietajú tiež nekonzistentný postup súdov nižšej inštancie pri doručovaní písomností
žalobcom, najmä, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bol napriek konštatovaniu existencie
právneho zastúpenia odvolacím súdom doručovaný priamo žalobcom a nie právnej zástupkyni JUDr.

Emílii Korčekovej. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že súdy nižšej inštancie konali s právnou
zástupkyňou žalobcov až do podania odvolania žalobcami proti rozsudku pre zmeškanie zo dňa 15.
októbra 2020, a to v súlade s ustanovením § 92 ods. 3 CSP. Týmto úkonom totiž žalobcovia prvýkrát
namietali, resp. oznámili súdu zánik právneho zastúpenia, a teda zánik splnomocnenia mohol byť voči
súdu účinný až od uvedeného momentu. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že súdy

nižšej inštancie postupovali správne, keď po oznámení zániku splnomocnenia žalobcami v odvolacom
konaní konali už priamo so žalobcami, a nie s právnou zástupkyňou JUDr. Emíliou Korčekovou.

18. V súvislosti s námietkou dovolateľov, že súd prvej inštancie porušil ich procesné práva tým, že pred
podaním dovolania im neumožnil nahliadnuť do spisu, dovolací súd konštatuje, že táto námietka nie je

dôvodná, pretože súd prvej inštancie realizáciu práva na nahliadnutie do spisu dovolateľom neodoprel.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia mali možnosť nahliadnuť do spisu dňa 21. septembra 2021,
ktorý termín im nevyhovoval. Na základe e-mailovej žiadosti žalobcu 1/ informačné centrum súdu prvej
inštancie určil neskorší termín nahliadnutia do spisu, ktorý však bol obratom zrušený z dôvodu, že
spis mal byť bezodkladne predložený Ústavnému súdu Slovenskej republiky pre účely prebiehajúceho

konania o ústavnej sťažnosti, pričom táto skutočnosť bola žalobcovi 1/ oznámená prostredníctvom e-
mailovej správy. Podľa názoru dovolacieho súdu obsah spisu nijako nenasvedčuje tomu, že by súd
prvej inštancie, ktorý dovolateľom v konkrétnom termíne nesprístupnil spis k nahliadnutiu z objektívnychdôvodov, znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

19. Ak dovolatelia v rámci dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP namietali arbitrárnosť,
resp. nedostatočné odôvodenie rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd uvádza, že v predmetnej
veci sú v dovolaním napadnutom rozhodnutí zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody, resp. uvedené
ustanovenia, ktoré súd aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ako i vysvetlené úvahy,
ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, ako a z akých dôvodov

odvolací súd rozhodol a podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu
spĺňa požiadavky zákonného ustanovenia § 393 CSP upravujúceho náležitosti odôvodnenia rozhodnutia
odvolaciehosúdu.Zaprocesnúvadukonaniapodľaustanovenia§420písm.f)CSPnemožnopovažovať
to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľov, ale len to, že ho
neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad. Skutočnosť, že dovolatelia sa
s názorom súdov nižšej inštancie nestotožnili, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

20. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolatelia neopodstatnene
namietajú, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil dovolateľom uskutočňovať im patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP).

Z uvedeného dôvodu dovolanie žalobcov ako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP odmietol.

21. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že žalovanej
ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinili
žalobcovia (§ 256 ods. 1 CSP), žalovanej žiadne preukázané trovy dovolacieho konania nevznikli (R

72/2018).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.