Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233001
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112233001.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 9. januára 2014 proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany zo dňa 18. novembra 2013 č. k. 7C/368/2012-51 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady
škody a nemajetkovej ujmy vo veciach vedených pod sp. zn. 7C/368/2012, 7C/376/2012, 7C/377/2012,
7C/381/2012, 7C/389/2012, 7C/393/2012, 7C/395/2012, 7C/396/2012, 7C/401/2012 a 7C/402/2012
spojených na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 7C/368/2012 a odporcovi náhradu trov konania
nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods.

1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, ust. § 41 ods. 1, 2 písm. c/, d/, i/, § 44 ods. 1, 2, 8, 9
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,, Exekučný poriadok“).

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že vo vyššie označených veciach vedených
na Okresnom súde Topoľčany sa navrhovateľ jednotlivými návrhmi zo dňa 17. 09. 2012 domáhal od

odporcu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu oprávneného v exekučnom
konaní (navrhovateľa) na zmenu súdneho exekútora, resp. v nedodržaní lehoty 15 dní na rozhodnutie
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Konkrétne vo veci vedenej
pod sp. zn. 7C/368/2012 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy
175,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 387,24 eur z titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v
exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 658/2007 exekučný súd rozhodol o návrhu

oprávneného (navrhovateľa) na zmenu súdneho exekútora s omeškaním o 232 dní, vo veci vedenej
pod sp. zn. 7C/376/2012 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy
175,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 553,20 eur z titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v
exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 3910/2011 exekučný súd rozhodol onávrhu oprávneného (navrhovateľa) na zmenu súdneho exekútora s omeškaním o 321 dní, vo veci
vedenej pod sp. zn. 7C/377/2012 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 165,96 eur z titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že

v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 2884/2006 exekučný súd rozhodol o
návrhu oprávneného (navrhovateľa) na zmenu súdneho exekútora s omeškaním o 99 dní, vo veci
vedenej pod sp. zn. 7C/381/2012 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 4.197,04 eur z titulu majetkovej škody a sumy 839,41 eur z titulu nemajetkovej ujmy z dôvodu,
že v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 4024/2012 exekučný súd rozhodol

o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 119
dní, vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/389/2012 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 885,12 eur z titulu nemajetkovej ujmy
z dôvodu, že v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 5384/2012 exekučný súd
rozhodol o návrhu oprávneného (navrhovateľa) na zmenu súdneho exekútora s omeškaním o 504 dní,
vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/393/2012 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu na

zaplatenie sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 663,84 eur z titulu nemajetkovej ujmy z
dôvodu, že v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 14863/2010 exekučný súd
rozhodol o návrhu oprávneného (navrhovateľa) na zmenu súdneho exekútora s omeškaním o 371 dní,
vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/395/2012 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 331,92 eur z titulu nemajetkovej ujmy z

dôvodu, že v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 339/2005 exekučný súd
rozhodol o návrhu oprávneného (navrhovateľa) na zmenu súdneho exekútora s omeškaním o 188 dní,
vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/396/2012 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 276,60 eur z titulu nemajetkovej ujmy z
dôvodu, že v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 3183/2005 exekučný súd

rozhodol o návrhu oprávneného (navrhovateľa) na zmenu súdneho exekútora s omeškaním o 167 dní,
vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/401/2012 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 331,92 eur z titulu nemajetkovej ujmy z
dôvodu, že v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 1884/2003 exekučný súd
rozhodol o návrhu oprávneného (navrhovateľa) na zmenu súdneho exekútora s omeškaním o 196 dní,

vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/402/2012 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 829,80 eur z titulu nemajetkovej ujmy z
dôvodu, že v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 3883/2006 exekučný súd
rozhodol o návrhu oprávneného (navrhovateľa) na zmenu súdneho exekútora s omeškaním o 469 dní.

V predmetných návrhoch navrhovateľ poukazoval na ust. § 44 ods. 7 (platné od 01.
09. 2005) a ust. § 44 ods. 8 (platné od 01. 12. 2006) Exekučného poriadku tvrdiac, že v exekučnom
konaní je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu. Exekučný súd však nerozhodol v zákonom stanovenom
čase, pričom neexistuje okolnosť, ktorá by mu umožňovala postupovať so zbytočnými prieťahmi tak,

že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ
tvrdil, že počas tejto doby vynaložil v každej veci sumu 175,- eur, ktorá pozostávala zo sumy 70,-
eur vynaloženej na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému, zo sumy 40,- eur na udržanie a správu informačného systému, zo sumy 50,- eur
na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a zo sumy 15,- eur na poštovné

a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním stavu konania na exekučnom súde. Pri určovaní sumy
nemajetkovej ujmy navrhovateľ vychádzal z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej je v
prípade zbytočných prieťahov v súdnom konaní spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia v sume 663,88 eur.

Uznesením zo dňa 20. 09. 2013 č. k. 7C/368/2012-24 súd prvého stupňa spojil na spoločné konanie
veci vedené u neho pod sp. zn. 7C/368/2012, 7C/376/2012, 7C/377/2012, 7C/381/2012, 7C/389/2012,
7C/393/2012, 7C/395/2012, 7C/396/2012, 7C/401/2012 a 7C/402/2012 s tým, že vec bude ďalej viesť
pod sp. zn. 7C/368/2012.

Súdprvéhostupňavodôvodnenísvojhorozsudkuuviedol,že preskúmanímspisuOkresnéhosúduNitra
vedenom pod sp. zn. 24Er/166/2007 zistil, že dňa 26. 03. 2007 podal súdny exekútor na súd žiadosť
o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 19. 02. 2007. Exekučný súd dňa
28. 03. 2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku vykonaním exekúcie, pričom oprávnenýpodal dňa 14. 10. 2009 návrh na zmenu súdneho exekútora na Okresný súd Nitra. Dňa 22. 10. 2009 súd
vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie v prípade, že si tieto uplatňuje. Súdny exekútor
na túto výzvu reagoval dňa 27. 01. 2010. Uznesením zo dňa 28. 05. 2010 č. k. 24Er/166/2007-26 súd

návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonávaním exekúcie poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi priznal
trovy exekučného konania.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 11Er/488/2006 súd zistil, že dňa 03. 07.

2006 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného
zo dňa 29. 06. 2006. Exekučný súd dňa 09. 10. 2006 poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára
vykonaním exekúcie, pričom oprávnený podal dňa 22. 11. 2010 návrh na zmenu súdneho exekútora
na Okresný súd Nitra. Dňa 25. 11. 2010 súd vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie v
prípade, že si tieto uplatňuje. Súdny exekútor na túto výzvu reagoval dňa 08. 02. 2011. Uznesením zo
dňa 25. 02. 2011 č. k. 11Er/488/2006-15 súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel

a vykonávaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a pôvodnému súdnemu
exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi priznal trovy exekučného konania.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 23Er/597/2006 súd zistil, že dňa 14. 08.
2006 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného

zo dňa 08. 08. 2006. Exekučný súd dňa 12. 09. 2006 poveril súdneho exekútora JUDr. Soňu Stodolovú
vykonaním exekúcie, pričom oprávnený podal dňa 10. 09. 2009 návrh na zmenu súdneho exekútora
na Okresný súd Nitra. Dňa 26. 10. 2009 súd vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie v
prípade, že si tieto uplatňuje. Súdny exekútor na túto výzvu reagoval dňa 22. 01. 2010. Uznesením zo
dňa 21. 07. 2010 č. k. 23Er/597/2006-28 súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel

a vykonávaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a pôvodnému súdnemu
exekútorovi JUDr. Soni Stodolovej priznal trovy exekučného konania.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 17Er/574/2012 súd zistil, že dňa 14. 05.
2012 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo

dňa 23. 03. 2012, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
v konaní pod sp. zn. SR 04356/11. Exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol uznesením zo
dňa 09. 07. 2012 č. k. 17Er/574/2012-12 tak, že ju zamietol. Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu
odvolanie.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 10Er/251/2004 súd zistil, že dňa 03. 12.
2004 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného
zo dňa 26. 11. 2004. Exekučný súd dňa 09. 12. 2004 poveril súdneho exekútora Mgr. Katarínu Baňarovú
vykonaním exekúcie, pričom oprávnený podal dňa 25. 05. 2009 návrh na zmenu súdneho exekútora
na Okresný súd Nitra. Dňa 31. 08. 2009 súd vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie

v prípade, že si tieto uplatňuje. Súdny exekútor na túto výzvu reagoval dňa 25. 11. 2009. Uznesením
zo dňa 06. 10. 2010 č. k. 10Er/251/2004-20 súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
vyhovel, vykonávaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a pôvodnému
súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej priznal trovy exekučného konania.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 15Er/83/2005 súd zistil, že dňa 12. 04.
2005 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného
zo dňa 24. 03. 2005. Exekučný súd dňa 18. 04. 2005 poveril súdneho exekútora Mgr. Katarínu Baňarovú
(súd prvého stupňa nesprávne uviedol Dr. Ľubomíra Pekára) vykonaním exekúcie, pričom oprávnený
podal dňa 25. 05. 2009 návrh na zmenu súdneho exekútora na Okresný súd Nitra. Dňa 08. 07. 2010 súd

vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie v prípade, že si tieto uplatňuje. Súdny exekútor
na túto výzvu reagoval dňa 10. 11. 2009. Uznesením zo dňa 26. 05. 2010 č. k. 15Er/83/2005-33 súd
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel, vykonávaním exekúcie poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a pôvodnému súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej priznal
trovy exekučného konania.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 27Er/133/2005 súd zistil, že dňa 20. 05.
2005 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného
zo dňa 03. 05. 2005. Exekučný súd dňa 26. 05. 2005 poveril súdneho exekútora Mgr. Katarínu Baňarovúvykonaním exekúcie, pričom oprávnený podal dňa 25. 05. 2009 návrh na zmenu súdneho exekútora
na Okresný súd Nitra. Dňa 26. 05. 2009 súd vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie v
prípade, že si tieto uplatňuje. Súdny exekútor na túto výzvu reagoval dňa 30. 10. 2009. Uznesením zo

dňa 24. 11. 2010 č. k. 27Er/133/2005-20 súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel
a vykonávaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a pôvodnému súdnemu
exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej priznal trovy exekučného konania.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 13Er/452/2005 súd zistil, že dňa 10. 11.

2005 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného
zo dňa 04. 11. 2005. Exekučný súd dňa 21. 11. 2005 poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára
vykonaním exekúcie, pričom oprávnený podal dňa 22. 11. 2010 návrh na zmenu súdneho exekútora
na Okresný súd Nitra. Dňa 01. 12. 2010 súd vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie v
prípade, že si tieto uplatňuje. Súdny exekútor na túto výzvu reagoval dňa 21. 03. 2011. Uznesením zo
dňa 04. 05. 2011 č. k. 13Er/452/2005-19 súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel

a vykonávaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 15Er/248/2003 súd zistil, že dňa 18. 06.
2003 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného
zo dňa 11. 06. 2003. Exekučný súd dňa 24. 06. 2003 poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára

vykonaním exekúcie, pričom oprávnený podal dňa 22. 11. 2010 návrh na zmenu súdneho exekútora
na Okresný súd Nitra. Dňa 07. 03. 2011 súd vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie v
prípade, že si tieto uplatňuje. Súdny exekútor na túto výzvu reagoval dňa 04. 05. 2011. Uznesením zo
dňa 02. 06. 2011 č. k. 15Er/248/2003-23 súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel
a vykonávaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a pôvodnému súdnemu

exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi priznal trovy exekučného konania.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 11Er/21/2007 súd zistil, že dňa 19. 01.
2007 podal súdny exekútor na súd žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného
zo dňa 21. 12. 2006. Exekučný súd dňa 21. 03. 2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku

vykonaním exekúcie, pričom oprávnený podal dňa 14. 10. 2009 návrh na zmenu súdneho exekútora
na Okresný súd Nitra. Dňa 04. 11. 2009 súd vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie v
prípade, že si tieto uplatňuje. Súdny exekútor na túto výzvu reagoval dňa 23. 12. 2009. Uznesením zo
dňa 20. 01. 2011 č. k. 11Er/21/2007-21 súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel
a vykonávaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a pôvodnému súdnemu

exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi priznal trovy exekučného konania.

Z písomnej odpovede na žiadosť o poskytnutie súčinnosti Okresného súdu Nitra vyplýva, že na tomto
súdebolcelkovýnápaddooddeleniaErvroku2009vpočte15.113vecí,ztohobolo464vecíspoločnosti
Pohotovosť, s.r.o., v roku 2010 bol celkový nápad 14.879 vecí, z toho bolo 370 vecí spoločnosti

Pohotovosť, s.r.o., v roku 2011 celkový nápad 21.196 vecí, z toho spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. podala
230 vecí a v roku 2012 bol celkový nápad 24.980 vecí a z nich 198 sa týkalo spoločnosti Pohotovosť,
s.r.o. ako oprávneného.

Navrhovateľ pred podaním návrhu v predmetných veciach podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov písomnou
žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca však do
podania predmetných návrhov na žiadosť pozitívne nereagoval, pričom sa vyjadril, že dňa 23. 04. 2012
mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, z ktorých je zrejmé,
že navrhovateľ podal návrh na súd ešte pred uplynutím 6-mesačnej lehoty (01. 10. 2010). Má za to, že

navrhovateľ sa môže domáhať svojho nároku na súde až po uplynutí tejto lehoty, preto považuje podaný
návrh za predčasne uplatnený na súde. K tejto námietke odporcu, že navrhovateľ podal návrh na súd
predčasne, súd prvého stupňa uviedol, že aj keď návrh bol podaný pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, ku
dňu rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa
a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo vyplynulo aj z jeho vyjadrenia, a preto mal súd

za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula. Preto návrh už nemožno považovať za
predčasne podaný. K odporcom vnesenej námietke premlčania súd uviedol, že nárok navrhovateľa za
premlčaný nepovažuje, keďže od podania žiadosti o zmenu súdneho exekútora v jednotlivých veciachaždopodaniažiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyuodporcu,neuplynulalehota
3 rokov.

Na základe vykonaného dokazovania a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd prvého stupňa
návrh zamietol. Uviedol, že pokiaľ by v konaní o náhrade škody a nemajetkovej ujmy mohol hodnotiť
postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže
všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať
aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo

porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy
SR, je kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR, ktorý s poukazom na svoju ustálenú judikatúru ju
preskúma vždy len s ohľadom na konkrétne okolnosti každého prípadu podľa týchto základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať iný
súd v konaní o náhrade škody, ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda
súdu na základe sťažnosti na prieťahy v konaní.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
z dôvodu nesprávneho úradného postupu, nakoľko k zmene exekútora nedošlo v zákonnej 30-dňovej
lehote, resp. že poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie nebolo vydané v zákonom
stanovenej 15-dňovej lehote. S poukazom na vyššie uvedené súd v tomto prípade neskúmal, či prišlo

k prieťahom v konaní, nakoľko všeobecný súd v tomto konaní nie je oprávnený konštatovať, či došlo
k prieťahom, pričom žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo.
Súd prvého stupňa zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod
na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Z jednotlivých exekučných konaní vyplýva, že
o návrhu na zmenu súdneho exekútora súd nerozhodol v 30-dňovej lehote, ako to ustanovuje § 44

Exekučného poriadku, avšak vždy v krátkom čase po podaní návrhu vyzval súdneho exekútora, aby
sa k návrhu na zmenu vyjadril a zároveň, ak si uplatňuje trovy exekúcie, aby tieto aj vyčíslil a zaslal
súdu exekučný spis na posúdenie vyčíslených trov. Súd musel vyčkať na exekučný spis a až následne
mohol posudzovať samotný návrh oprávneného na zmenu exekútora ako aj vyčíslené trovy pôvodného
exekútora, o ktorých tiež vždy rozhodoval. Je preto logické, že súd objektívne nemohol dodržať zákonnú

30-dňovú lehotu na rozhodnutie o predmetných návrhoch na zmenu exekútora tak, aby aj v tejto
lehote rozhodol o trovách exekúcie pôvodného exekútora a súčasne postúpil exekučný spis novému
exekútorovi. Vzhľadom na povahu tohto rozhodnutia, zákonom ustanovenú lehotu, v ktorej sa rozhodlo,
ako aj obrovské množstvo exekučných spisov na danom súde, nemožno nerozhodnutie o návrhu na
zmenu exekútora v 30-dňovej lehote považovať za nesprávny úradný postup. Doba, ktorá uplynula od

doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora až do samotného rozhodnutia exekučného súdu,
nemohla nijako negatívne zasiahnuť navrhovateľa, nemohla v ňom vyvolať neistotu, nemohla ovplyvniť
jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohla viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom
čase nastane stav predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie
pohľadávky. Podľa názoru súdu v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora,

k žiadnej škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť
vykonávať úkony exekučného konania. Účastníkom exekučného konania nerozhodnutím v zákonnej
lehote nevznikol stav právnej neistoty. Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty automaticky predstavuje
nesprávny úradný postup. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nerozhodnutie o
návrhu oprávneného v zákonnej lehote, s ohľadom na charakter tohto rozhodnutia a množstvo úkonov,

ktoré zahrňuje, neznamená, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/381/2012 na navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 4.197,04 eur z titulu majetkovej škody a sumy 839,41 eur z titulu nemajetkovej ujmy, a to
z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 15-dňovej lehoty na rozhodnutie

o žiadosti oprávneného v exekučnom konaní (navrhovateľa) o udelenie poverenia, pričom súd o tejto
žiadosti rozhodol až dňa 20. 07. 2012 tak, že ju zamietol. U súdneho exekútora bola predmetná
exekučná vec vedená pod sp. zn. Ex 4024/2012. Majetková škoda podľa navrhovateľa predstavuje
náhradu škody s príslušenstvom, ktorá mu už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu a ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovanie podnikateľského plánovania, rozhodovania a stratu legitímnych očakávaní, že nastane
stav zákonom predpokladaný, si navrhovateľ uplatnil sumu 839,41 eur, čo je 20 % z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom. Z pripojeného exekučného spisu zn. 17Er/574/2012 súd zistil, že súdny exekútor
podal na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 14. 05. 2012 na základe návrhuoprávneného zo dňa 23. 03. 2012, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu v konaní pod sp. zn. SR 04356/11. Exekučný súd rozhodol o podanej žiadosti
súdneho exekútora tak, že ju uznesením zo dňa 09. 07. 2012 č. k. 17Er/574/2012-12 zamietol. V tejto

súvislosti súd prvého stupňa poukázal na to, že zákonom stanovená lehota 15 dní na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie neplatila v prípade, ak išlo o exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c/, d/,
zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že v prípade, ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietne. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 14. 05. 2012 a súd o tejto žiadosti
rozhodol 09. 07. 2012. Nie je teda pravdivý údaj navrhovateľa, že sa tak stalo s omeškaním viac ako 119
dní. Súd prvého stupňa zároveň poukázal na to, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia
v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale týka sa len prípadu, ak súd poverí súdneho
exekútora vykonaním exekúcie.

V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku, súd prvého stupňa poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, v zmysle ktorého je exekučný súd povinný ex offo skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore
so zákonom. V prípade, že je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho
vzťahu, je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy,
na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok a v prípade zisteného nedostatku konštatovať

rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, ktorý znamená neúčinnosť, a teda i nezáväznosť
predloženého exekučného titulu.

Keďže v konaní nebolo preukázané, že by konaním, resp. nekonaním súdu došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nemohla byť navrhovateľovi spôsobená ani žiadna škoda. Navrhovateľ si pritom

v konaní uplatňoval náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch v závislosti od počtu
dní meškania súdu s rozhodnutím. Súd sa bližšie vyčíslením tejto škody nezaoberal, len okrajovo
podotkol, že tvrdenia navrhovateľa súvisiace s majetkovou škodou, že ak by súd rozhodol včas,
nemusel by navrhovateľ prostredníctvom svojich zamestnancov zabezpečovať správu a udržateľnosť
pohľadávky,viesťinformačnýsystém,komunikovaťspôvodnýmexekútoromavenovaťsaurgenciám,sú

nedostatočnýmargumentomazároveňnepreukazujúpríčinnúsúvislosťmedzirozhodnutímexekučného
súdu o návrhu na zmenu exekútora a podaným návrhom na zmenu exekútora. Takto paušálne vyčíslená
škoda nebola nijako preukázaná, pričom škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla
fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení existujúceho majetku
poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do

predošlého stavu. Pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik škody. Ako
už bolo konštatované, majetková ujma navrhovateľa nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí
automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale predovšetkým od zistenia, že došlo k
nesprávnemu úradnému postupu. Keďže, ako je uvedené vyššie, súd nezistil nesprávny úradný postup
daného súdu v exekučnom konaní, nie je tu ani zákonný podklad pre priznanie finančnej satisfakcie vo

forme nemajetkovej ujmy. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh ako nedôvodný
zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo
veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne si neuplatnil a taktiež mu žiadne zo spisu
nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že
ako účastníkovi konania mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa
nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne
zistil skutkový stav a zároveň súdu prvého stupňa vytkol neúplne zistený skutkový stav veci, pretože
súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a tiež bol toho názoru,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K dôvodom
odvolania bližšie uviedol, že zásadne namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe
„inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je podľa názoru odporcu

možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávneho
vzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutienatakejtoneprípustnejinterpretácii,dopustilsanesústredenéhopostupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené.
Súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení
účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom

ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojím rozhodnutím aplikoval
princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

Navrhovateľ zároveň namietal, že súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Mal za to, že právna neistota existuje vždy do času, kým

nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý bol z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu

exekučného.

K zamietnutiu návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania navrhovateľ uviedol, že súd prvého stupňa
mu takto znemožnil objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej
vzniku, pričom na zamietnutie znaleckého dokazovania neboli žiadne udržateľné dôvody, nakoľko takéto

dokazovanie je na mieste nariadiť tam, kde je výšku škody potrebné určiť s použitím odborných znalostí,
ktorá právna veda neposkytuje. Opätovne zdôraznil, že súd založil svoje rozhodnutie na nedostatočne
zistenom skutkovom stave.

V ďalšej časti svojho odvolania navrhovateľ vytýkal, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti

limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd mal podľa neho aplikovať platné právo a akékoľvek
úvahydelegeferendabolineprípustnýmsúdnymaktivizmom,naktoromnebolomožnézaložiťmeritórne
rozhodnutie. Navyše, súd svojimi úvahami úplne negoval doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá bola základom štandardu ochrany základných
práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v

primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní
vznikáajvtedy,aksúdykonajúnáležite,aledĺžkukonaniaovplyvňujú„mimosúdne“faktory.Tentosúdtiež
uviedol, že „dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom,
aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote“.

Navrhovateľ uviedol, že nechápe, aký vplyv na výsledok konania má skutočnosť, že súd vyjadril
svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Podľa názoru navrhovateľa ide o prejav
nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval i také skutočnosti, ktoré s predmetom konania
nesúviseli.

S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania navrhovateľa, ako i súdom prvého stupňa zisteným skutkovým stavom (ust. § 212 ods. 1,
§ 213 ods. 1 OSP bez výnimiek uvedených v ust. § 213 ods. 2 až 7 OSP) a po zistení, že odvolanie
navrhovateľa bolo podané v zákonom stanovenej lehote a spĺňa zákonom stanovené náležitosti (ust. §
201 ods. 1, § 204 ods. 1, § 205 a nasl. OSP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

a rozsudok verejne vyhlásil (ust. § 214 ods. 2 OSP pri dodržaní ust. § 156 ods. 3 OSP). Po preskúmaní
odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ako i konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
a po prejednaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie navrhovateľa proti rozsudku zo dňa 18.
11. 2013 nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. §
219 ods. 1, 2 OSP potvrdil, nakoľko súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec i správne

právne posúdil. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho

súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak
aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej
lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje
výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy.

Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce
vyskytli vady, ktoré ale nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto
vady neprihliadne.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie vo veci samej náležite a správne
odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo veci samej v tom
smere, že navrhovateľ v predmetnej veci nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na
priznanie uplatneného nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy (predovšetkým nepreukázal

samotný vznik škody a nemajetkovej ujmy), a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa
v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Predmetom konania na Okresnom súde Topoľčany vo vyššie uvedených spojených veciach sú sumy,

ktorých zaplatenia sa navrhovateľ domáha z dôvodu náhrady majetkovej škody a sumy, náhrady
ktorých sa domáha z titulu nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov. Ako právny základ návrhov na začatie
konania navrhovateľ uviedol škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Nitra v exekučných konaniach. Nesprávny úradný postup mal vzniknúť v dôsledku toho,

že exekučný súd nerozhodol o návrhoch na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase,
resp. že v zákonom stanovenom čase nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov obsahuje okrem iného i právnu úpravu zodpovednosti
štátu za činnosť súdu, orgánu štátnej správy, orgánu územnej samosprávy v prípadoch, keď na orgán
územnejsamosprávyjeprenesenývýkonpôsobnostištátnejsprávy.Nato,abyštátzodpovedalzaškodu
spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za
škodu podľa tohto zákona. Podmienkami vzniku tejto zodpovednosti sú: výkon verejnej moci príslušným

orgánom verejnej moci, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinná súvislosť
medzi výkonom verejnej moci a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy. Základnou podmienkou
zodpovednosti štátu teda je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý
vykonáva verejnú moc. Druhým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo
nemajetkovej ujmy, ktorú musí preukázať poškodený. Medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody

a samotnou škodou musí byť daná priama príčinná súvislosť. Zákon upravuje z hľadiska spôsobu,
akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje
zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym (nezákonným) rozhodnutím (ust. § 5 a § 6 vyššie
citovaného zákona). Druhý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom (ust. § 9vyššie citovaného zákona).

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Ajnevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné
považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu. Zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu

na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tými, ktorí v jeho
mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu svojím zavinením alebo
bez tohto zavinenia. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci je teda rozhodujúce, či boli splnené objektívne predpoklady tejto zodpovednosti (výkon verejnej
moci v súvislosti s činnosťami uvedenými v ustanovení § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona, vznik škody

a príčinná súvislosť medzi konaním a škodou). Pri koncipovaní objektívnej zodpovednosti ide zákon ešte
ďalej, keď ustanovuje zákaz liberácie, t. j. zbavenie sa zodpovednosti (ust. § 3 ods. 2 zákona). Ak sú
splnené podmienky, nedáva zákon štátu možnosť zbaviť sa zodpovednosti. Tým vlastne nadobúda táto
zodpovednosťcharakterabsolútnejzodpovednostivprípade,akpodmienkyzodpovednostizaškoduboli
preukázané. Vyššie uvedené podmienky zodpovednosti musí preukázať poškodený, ktorý v prípadnom
súdnom konaní o náhradu škody znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú objektívnu

zodpovednosť štátu.

V nadväznosti na tento výklad podávaný právnou teóriou a praxou sa za nesprávny úradný postup
považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho
činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym

úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. aj nevydanie či oneskorené vydanie
rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne, či v ustanovenej
lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. Hoci nie je
vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom
vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv.

úradnéhopostupusamyosebenevedúkvydaniurozhodnutiaaakjerozhodnutievydané,bezprostredne
sa v jeho obsahu neodrazia. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako
jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli
k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej

zodpovednosti štátu ide teda o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej
udalosti,tedaakjedoložené,ženebyťškodovejudalosti,nedošlobykuškode.Nesprávnypostuporgánu
štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

V súlade s vyššie uvedenými právnymi závermi odvolací súd v dôsledku podaného odvolania taktiež

preskúmal, či v tomto prípade boli naplnené podmienky vzniku zodpovednostného právneho vzťahu
štátu vo vzťahu k navrhovateľovi, pričom zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci
a taktiež vec správne právne posúdil.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C/368/2012 bol pripojený exekučný

spis Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 24Er/166/2007, z ktorého vyplýva, že dňa 14. 10. 2009 bol súdu
doručený návrh oprávneného (Pohotovosť s.r.o.) na zmenu exekútora, o ktorom rozhodol vyšší súdny
úradník uznesením zo dňa 28. 05. 2010 č. k. 24Er/166/2007-26 tak, že návrhu na zmenu súdneho
exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. V konaní
vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C/376/2012 bol pripojený exekučný spis

Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 23Er/597/2006, z ktorého vyplýva, že dňa 10. 09. 2009 bol súdu
doručený návrh oprávneného (Pohotovosť s.r.o.) na zmenu exekútora, o ktorom rozhodol vyšší súdny
úradník uznesením zo dňa 21. 07. 2010 č. k. 23Er/597/2006-28 tak, že návrhu na zmenu súdneho
exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C/377/2012 bol pripojený exekučný
spis Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 11Er/488/2006, z ktorého vyplýva, že dňa 22. 11. 2010 bol súdu
doručený návrh oprávneného (Pohotovosť s.r.o.) na zmenu exekútora, o ktorom rozhodol vyšší súdny
úradník uznesením zo dňa 25. 02. 2011 č. k. 11Er/488/2006-15 tak, že návrhu na zmenu súdneho
exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C/381/2012 bola pripojená fotokópia
exekučného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 17Er/574/2012, z ktorej vyplýva, že dňa 14. 05.
2012 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nazáklade návrhu oprávneného (Pohotovosť s.r.o.), pričom exekučným titulom bol rozsudok vydaný dňa
07. 06. 2011 Stálym rozhodcovským súdom v konaní pod sp. zn. SR 04356/11 na základe rozhodcovskej
doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o

úvere uzavretej medzi oprávneným (navrhovateľom) a povinným (dlžníkom). Uznesením zo dňa 09. 07.
2012 č. k. 17Er/574/2012-12 exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C/389/2012 bola pripojená fotokópia

exekučného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 10Er/251/2004, z ktorej vyplýva, že dňa 25. 05.
2009 bol súdu doručený návrh oprávneného (Pohotovosť s.r.o.) na zmenu exekútora, o ktorom rozhodol
vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 06. 10. 2010 č. k. 10Er/251/2004-20 tak, že návrhu na zmenu
súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C/393/2012 bol pripojený exekučný

spis Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 15Er/83/2005, z ktorého vyplýva, že dňa 25. 05. 2009 bol súdu
doručený návrh oprávneného (Pohotovosť s.r.o.) na zmenu exekútora, o ktorom rozhodol vyšší súdny
úradník uznesením zo dňa 26. 05. 2010 č. k. 15Er/83/2005-33 tak, že návrhu na zmenu súdneho
exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C/395/2012 bola pripojená fotokópia
exekučného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 27Er/133/2005, z ktorej vyplýva, že dňa 25. 05.
2009 bol súdu doručený návrh oprávneného (Pohotovosť s.r.o.) na zmenu exekútora, o ktorom rozhodol
vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 24. 11. 2009 č. k. 27Er/133/2005-20 tak, že návrhu na zmenu
súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C/396/2012 bola pripojená fotokópia
exekučného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 13Er/452/2005, z ktorej vyplýva, že dňa 22. 11.
2010 bol súdu doručený návrh oprávneného (Pohotovosť s.r.o.) na zmenu exekútora, o ktorom rozhodol
vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 04. 05. 2011 č. k. 13Er/452/2005-19 tak, že návrhu na zmenu

súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C/401/2012 bol pripojený exekučný
spis Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 15Er/248/2003, z ktorého vyplýva, že dňa 22. 11. 2010 bol súdu
doručený návrh oprávneného (Pohotovosť s.r.o.) na zmenu exekútora, o ktorom rozhodol vyšší súdny

úradník uznesením zo dňa 02. 06. 2011 č. k. 15Er/248/2003-23 tak, že návrhu na zmenu súdneho
exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 7C/402/2012 bola pripojená fotokópia
exekučného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 11Er/21/2007, z ktorej vyplýva, že dňa 14. 10. 2009

bol súdu doručený návrh oprávneného (Pohotovosť s.r.o.) na zmenu exekútora, o ktorom rozhodol vyšší
súdny úradník uznesením zo dňa 20. 01. 2011 č. k. 11Er/21/2007-21 tak, že návrhu na zmenu súdneho
exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 44 ods. 6 zák. č. zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08.

2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne
postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena
pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.Podľa § 44 ods. 7, 8 vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 01. 09. 2005, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný

súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.
Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 8, 9 vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 01. 12. 2006, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora.
Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo

k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvého
stupňavspojenýchveciach,konaniazačatépred1.septembrom2005sadokončiapodľaprávaplatného
do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136
ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 240 ods. 1, 2 konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych
predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis 20) neustanovujú inak.

Ustanovenie § 44 ods. 7 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, v ktorých súd
ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie. V konaniach začatých pred 1.
decembrom 2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie, ale
neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd určí túto výšku na žiadosť
exekútora.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia Exekučného poriadku odvolací súd konštatuje, že 30 dňovú
lehotu na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora upravuje ust. § 44 ods.
7 Exekučného poriadku s účinnosťou od 01. 09. 2005, resp. ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku s
účinnosťou od 01. 12. 2006. Navrhovateľ svoje návrhy o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa

zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších
predpisov opieral práve o tieto (vyššie uvedené) ustanovenia Exekučného poriadku, tvrdiac, že súd
nerozhodol o jeho návrhoch na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote.
V tomto smere je ale potrebné uviesť, že ust. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31. 08. 2005 neupravovalo lehotu 30 dní na rozhodnutie súdu o zmene súdneho exekútora a táto bola

zavedená do Exekučného poriadku až novelou účinnou od 01. 09. 2005. Z ust. § 238 ods. 1 Exekučného
poriadku jednoznačne vyplýva, že konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia
podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Odsek 2 v tomto prípade
vo vzťahu k ustanoveniu § 44 neustanovuje inak, a preto platí prvá časť vety ust. § 238 ods. 1, t. j.
že konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005.

Uvedené potom znamená, že exekučné konania začaté do 31. 08. 2005 a vedené na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. 10Er/251/2004 (začaté doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi dňa 26.
11. 2004), 15Er/83/2005 (začaté doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi dňa 24.
03. 2005), 27Er/133/2005 (začaté doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi dňa 03. 05.
2005) a 15Er/248/2003 (začaté doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi dňa 11. 06. 2003)

boli začaté za účinnosti ust. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku, ktoré lehotu 30 dní na rozhodnutie súdu
o zmene súdneho exekútora neupravovalo a v týchto veciach sa a priori uplatnia doterajšie právne
predpisy. V týchto exekučných konaniach preto zo strany exekučného súdu pri vydaní rozhodnutia o
zmene súdneho exekútora nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenejlehote. Exekučný súd po vyjadrení sa pôvodného súdneho exekútora a po zistení dôvodov a na
rozhodnutie o zmene súdneho exekútora podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol v čase primeranom
skutkovému a právnemu stavu veci, pričom nebol viazaný žiadnou lehotou na vydanie rozhodnutia o

zmene súdneho exekútora. Navrhovateľ v týchto veciach vedených pod sp. zn. 7C/389/2012 (exekučné
konanie na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10Er/251/2004), 7C/393/2012 (exekučné konanie na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15Er/83/2005), 7C/395/2012 (exekučné konanie na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 27Er/133/2005) a 7C/401/2012 (exekučné konanie na Okresnom súde Nitra
pod sp. zn. 15Er/248/2003) nepreukázal jednu z podmienok zodpovednostného právneho vzťahu v

zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené nepreukázal a súd prvého
stupňa, ani odvolací súd nezistil, že by sa exekučný súd v predmetných exekučných konaniach dopustil
nesprávneho úradného postupu z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty, nakoľko žiadna
neexistovala.

Súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní k dispozícii exekučné spisy, z ktorých údajov pri svojom

rozhodovaní aj vychádzal, pričom z obsahu týchto spisov ako aj z obsahu rozhodnutia súdu prvého
stupňa vyplýva, že zo strany exekučného súdu nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti
vyplývajúcej zo zákona a teda nedošlo k naplneniu základného predpokladu potrebného pre úspešnosť
návrhu, preto s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania nebolo potrebné vykonávať ďalšie
dokazovanie. Exekučný súd rozhodol správne podľa platných právnych predpisov a v primeranom čase

v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, neporušiac tým ani právo na spravodlivý
súdny proces a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vo vzťahu k exekučným konaniam vedeným na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 24/Er/166/2007,
11Er/488/2006, 23Er/597/2006, 13Er/452/2005 a 11Er/21/2007 je potrebné konštatovať, že tieto začali

za účinnosti ust. § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení od 01. 09. 2005, resp. za účinnosti
ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení od 01. 12. 2006, ktoré lehotu 30 dní na rozhodnutie súdu
o zmene súdneho exekútora už upravovali. Ani v týchto prípadoch však nemožno konštatovať splnenie
zákonných podmienok pre náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ si nárok na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy uplatnil podľa svojho vyčíslenia vo veci vedenej na Okresnom súde Topoľčany

pod sp. zn. 7C/368/2012, (ktorý odvodzoval od nesprávneho úradného postupu exekučného súdu -
nevydania rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. 24Er/166/2007), pod sp. zn. 7C/376/2012 (ktorý odvodzoval od nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu - nevydania rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v exekučnej
veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 23Er/597/2006), pod sp. zn. 7C/377/2012 (ktorý

odvodzovalodnesprávnehoúradnéhopostupuexekučnéhosúdu-nevydaniarozhodnutiasúduozmene
súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 11Er/488/2006),
pod sp. zn. 7C/381/2012 (ktorý odvodzoval od nesprávneho úradného postupu exekučného súdu -
nevydania rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. 17Er/574/2012), sp. zn. 7C/396/2012 (ktorý odvodzoval od nesprávneho úradného

postupu exekučného súdu - nevydania rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v exekučnej
veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 13Er/452/2005) a pod sp. zn. 7C/402/2012 (ktorý
odvodzovalodnesprávnehoúradnéhopostupuexekučnéhosúdu-nevydaniarozhodnutiasúduozmene
súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 11Er/21/2007), ktorá
mu mala vzniknúť vynaložením nákladov v období od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora do

rozhodnutiaexekučnéhosúdu(správapohľadávkyprostredníctvompracovnýchvýkonovzamestnancov,
udržiavanie a správa informačného systému, administrácia listín a komunikácia s pôvodným
súdnym exekútorom). Nemajetkovú ujmu v peniazoch si uplatnil z dôvodu, že samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote
v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie

veci v primeranom čase nie je pre neho dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Podľa názoru navrhovateľa neskorým ukončením procedúry zmeny
súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu pre stratu
kontaktu s povinným a taktiež aj riziko insolvencie povinného. Poukázal pritom na právo garantované v
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR majúc za to, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke

na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy za porušenie základných práv
a princípov právneho štátu. Sumu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vyčíslil ako alikvotný pomer 55,32
eur za každý mesiac omeškania exekučného súdu na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu SR v
sume 663,88 eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55,32 eur.Nie je možné súhlasiť ani s tvrdením navrhovateľa ohľadom vzniku škody a nemajetkovej ujmy
vyčíslenej vo vyššie uvedených podaných návrhoch, nakoľko navrhovateľ dôvody vzniku škody a

nemajetkovej ujmy a jej príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu nijako
nepreukázal, pričom nepredložil súdu relevantné dôkazy preukazujúce a dokumentujúce skutočnú, teda
reálnu výšku jeho škody. V tomto prípade je potrebné preukázať príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom reálnej konkrétnej škody, ktorá mala navrhovateľovi skutočne vzniknúť.
Navrhovateľ musí totiž preukázať konkrétnu sumu, ktorú si uplatňuje ako škodu a nie minimálnu výšku

škody, ktorá by mu mohla vzniknúť a taktiež musí preukázať, že škoda, ktorá mu vznikla je v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu. V tomto prípade nie je preukázaná príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom vznikom škody (v akejkoľvek výške), t. j. nie je splnená ani ďalšia
z podmienok zodpovednostného právneho vzťahu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12.
2012. Navrhovateľ ním vyčíslené sumy ničím nepodložil a odvolaciemu súdu z obsahu súdnych spisov

nie sú známe ani skutočnosti, že by v dôsledku omeškania exekučného súdu došlo k zániku povinného,
k zmareniu účelu exekučného konania pre stratu kontaktu s povinným a taktiež nie je preukázané,
že by došlo k insolvencii povinného. Rovnako navrhovateľ nepreukázal ani dôvody pre priznanie
nemajetkovej ujmy, keďže ani jeden dôvod, ktorý uvádza v návrhu ničím nepodložil a ničím nepreukázal.
Nestačí samotné tvrdenie navrhovateľa o tom, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia

relevantného dôkazu o tom. Aj vo vzťahu k nemajetkovej ujme sa jedná iba o hypotetické konštatovanie
bezpreukázaniapriamehozásahudosférynavrhovateľa.Navyšejepotrebnézdôrazniťajtúskutočnosť,
že až do rozhodnutia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora (do jeho právoplatnosti) je povinný
exekúciuvykonávaťpôvodnýsúdnyexekútor.Exekučnýsúdažvrozhodnutíozmeneexekútorazároveň
vykonaním exekúcie poverí nového exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu následne postúpi

spolusexekučnýmspisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Preto v čase od podania
návrhu na zmenu súdneho exekútora až do rozhodnutia exekučného súdu o tomto návrhu, exekúciu
vykonávapôvodnýsúdnyexekútor,ktorýjevovecipovinnýpostupovaťsodbornoustarostlivosťou.Preto
žiadna škoda ani nemajetková ujma týmto postupom nehrozí, pretože až do rozhodnutia exekučného

súdu o zmene súdneho exekútora (do jeho právoplatnosti) je povinný exekúciu vykonávať pôvodný
súdny exekútor. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ nesplnil ani jednu z podmienok zodpovednostného
právneho vzťahu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012. V danom prípade bolo
na navrhovateľovi preukázať skutočnosti uvedené v návrhu a to, že exekučný súd svojím nesprávny

úradným postupom spôsobil také konanie, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so škodou vyčíslenou v
návrhu. Rovnako tam mal postupovať a preukázať dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ v podanom návrhu pôvodne vedenom pod sp. zn. 7C/381/2012 tvrdil, že neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej. Odvolací súd k tomu uvádza, že v čase začatia exekučného
konania, t. j. 23. 03. 2012 (kedy bol u súdneho exekútora spísaný návrh na vykonanie exekúcie) bolo ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku formulované tak, že lehota 15 dní na udelenie poverenia pre súdneho

exekútora platila v prípade, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, ale neplatila v prípade, ak
ide o exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku, t. j. v prípade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právnydôvod,predmetačasplnenia,akpovinnáosobavnotárskejzápisnicisvykonateľnosťousúhlasila

a v prípade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených. Taktiež neplatila ani v prípade, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom, v dôsledku čoho potom súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Odvolací súd je toho názoru, že lehota, ktorá bola stanovená na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sa netýkala prípadov, keď exekučným titulom bol rozhodcovský

rozsudok a ani prípadov zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, čo znamená, že
pokiaľ bol ako exekučný titul predložený rozsudok rozhodcovského súdu na rozhodnutie súdu o žiadosti
súdneho exekútora neplatila lehota 15 dní a táto neplatila ani pokiaľ exekučný súd zamietol žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odhliadnuc od tejto skutočnosti odvolací súd zdôrazňuje,že z exekučného spisu Okresného súdu Nitra vedenom pod sp. zn. 17Er/574/2012 je nepochybné,
že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 14. 05.
2012, exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. dňa 07. 06. 2011 v konaní pod sp. zn. SR 04356/11 a
exekučný súd ako súd prvého stupňa uznesením zo dňa 09. 07. 2012 č. k. 17Er/574/2012-12 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Navrhovateľ ako oprávnený v
exekučnom konaní podal odvolanie proti uzneseniu zo dňa 09. 07. 2012. Zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení tohto

uznesenia nemožno automaticky považovať za nesprávny úradný postup, ako to tvrdí navrhovateľ, ktorý
v tomto smere nepredložil súdu žiadne dôkazy preukazujúce, že by sa o takýto (nesprávny) postup súdu
malo jednať a na základe čoho. Zo zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie taktiež ešte nemožno vyvodiť ani vznik škody na strane navrhovateľa v tom zmysle,
ako ju má na zreteli ust. § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odvolací súd je

toho názoru, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdený nelegálny a nesprávny úradný
postup súdu v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17Er/574/2012, ktorý
je nevyhnutným predpokladom vzniku nároku na majetkovú škodu, ktorú si navrhovateľ uplatnil v sume
4.197,04 eur. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné
súčasné splnenie troch podmienok (nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody) a v prípade, ak chýba čo len jedna z týchto
podmienok, náhradu škody nie je možné priznať, pričom dôkazné bremeno spočíva na poškodenom,
teda na navrhovateľovi.

K navrhovateľom uplatnenej nemajetkovej ujme v sume 839,41 eur (t. j. 20 % z uplatňovanej istiny a

príslušenstva) odvolací súd na doplnenie dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa uvádza,
že ust. § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je (okrem písm. b/) formulované
tak, že výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na doterajší život
poškodeného a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému

v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení, z čoho je teda zrejmé, že tieto okolnosti sa týkajú
fyzickej osoby. Nemajetkovú ujmu v peniazoch však za určitých okolností možno priznať i právnickej
osobe, a to s poukazom na závažnosť vzniknutej ujmy a so zreteľom na konkrétne okolnosti, za
ktorých k nej došlo. V dôsledku zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie ešte automaticky nevzniká nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ

návrh na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňoval vnútornými zásahmi do spoločnosti, ovplyvňovaním
podnikateľského prostredia a rozhodovania, porušením jeho práv, stratou legitímnych očakávaní, že
nastanestavpredpokladanýzákonom,stratoudôveryvprávoaspravodlivériešenieveciapod.Odvolací
súd v predmetnej veci opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že žiadosť súdneho exekútora v exekučnej
veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17Er/574/2012 bola doručená exekučnému súdu

dňa 14. 05. 2012 a súd túto žiadosť zamietol uznesením zo dňa 9.7.2012 (teda nie viac ako 119 dní,
resp. so zbytočnými prieťahmi a po veľmi dlhej dobe ako to tvrdí navrhovateľ). V predmetnej exekučnej
veci však neboli konštatované prieťahy v konaní a nejedná sa ani o dlhotrvajúcu neistotu navrhovateľa,
ktorá by mu prípadne mohla spôsobiť značné ťažkosti a ovplyvniť jeho podnikateľské aktivity (naďalej
poskytuje úvery), pričom neboli preukázané ani vnútorné zásahy do spoločnosti, na ktoré navrhovateľ

poukazoval.Naviacjepotrebnéuviesť,že cieľomprimeranéhofinančnéhozadosťučineniajezmiernenie
nemajetkovej ujmy (ktorú ale navrhovateľ nepreukázal), nie prípadná náhrada škody (II. ÚS 58/02, III.
ÚS 111/02).
V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na samotný exekučný titul, na základe ktorého exekučný
súd dňa 09. 07. 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Týmto exekučným titulom je rozsudok rozhodcovského súdu zo dňa 07. 06. 2011, ktorý vydal Stály
rozhodcovský súd zriadený Slovenskou rozhodcovskou a.s. v konaní pod sp. zn. SR 04356/11 a vydaniu
ktorého predchádzalo uzavretie zmluvy o úvere medzi spoločnosťou navrhovateľa ako veriteľom a C.
H. ako dlžníkom. Rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc na vydanie rozsudku z rozhodcovskej
doložky zakotvenej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy o úvere. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pokiaľ v určitej veci nedošlo k
uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012), v dôsledku čoho potom tento rozsudok nemôže
predstavovať ani prekážku veci rozhodnutej.Vyššie uvedené považoval odvolací súd potrebné uviesť na doplnenie správnosti dôvodov odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

K dôvodom odvolania navrhovateľa zo dňa 09. 01. 2014 vo všeobecnosti odvolací súd uvádza,
že viazanosť rozsahom a dôvodmi odvolania vyplýva pre odvolací súd z ust. § 212 ods. 1 a 2
OSP. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Treba zdôrazniť, že ide o výnimky len vo
vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný

vždy.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní namietal predovšetkým odňatie účastníkovi možnosti konať pred
súdom, nesprávne právne posúdenie veci a neúplné zistenie skutkového stavu s poukazom na ust.
§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP. Odňatím možnosti konať pred súdom

v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Podstata základného práva priznaného podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR spočíva v
prvom rade v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde a tomuto oprávneniu
zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému právu
poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú. Základné
právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale ju aj v určitej kvalite, teda

zákonom ustanoveným postupom súdu, i dostať. Postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená
zákonom je vyjadrením práva na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR. Ochranu základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy (I. ÚS 50/97,
I. ÚS 54/97). V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR sa predmetným článkom
ÚstavySRzaručujeochranaviacerýchzáujmov,atonajmäprávanaprístupksúdu,právanaspravodlivý

proces, ktorého základným predpokladom uplatnenia je nezávislosť a nestrannosť súdu, pričom ochrana
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR neznamená, že súd právoplatne rozhodne v prospech navrhovateľa (II.
ÚS 71/97, III. ÚS 46/04). Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý
proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie. Do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi.

Z obsahu predložených súdnych spisov (vrátane exekučných spisov) však nevyplýva, že by súd
prvého stupňa v prejednávanej veci v prípade navrhovateľa nerešpektoval niektoré z týchto práv.
Namietané pochybenia súdu prvého stupňa vyjadrené v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/ OSP nie sú

v dôvodoch odvolania konkretizované vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu. Taktiež navrhovateľ v
odvolaní nepopísal postup súdu, ktorým malo dôjsť k namietanému odňatiu možnosti konať pred
súdom a odvolací súd ani žiadny takýto dôvod nezistil. Odňatie možnosti konať pred súdom odvolací
súd nevzhliadol ani v postupe súdu prvého stupňa týkajúceho sa znaleckého dokazovania, nakoľko
pokiaľ v konaní nemal preukázanú existenciu škody a nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa, bolo

nadbytočné a nehospodárne vykonávať dokazovanie na preukazovanie výšky navrhovateľom tvrdenej
škody. Vo vzťahu k tejto skutočnosti odvolací súd konštatuje, že Občiansky súdny poriadok ukladá
účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle ust. § 120
ods. 1 OSP však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd
nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou
účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým odvolací dôvod. Odňatie
možnosti konať pred súdom nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné
mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal. Podľa ustálenej právnejteórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť
skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. Účastník má jednak
povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť dôkaznú (ust. § 120 ods. 1 prvá veta OSP). Táto skutočnosť

ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Uvedená zásada, ako
protipól zásady formálnej pravdy, je vyjadrená v ust. § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností,
ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné
pochybnosti. V zmysle ust. § 120 ods. 1 druhá veta OSP len súd má právo rozhodnúť, ktoré z

označených dôkazov vykoná. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a
nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu. Ich nevykonanie musí v rozhodnutí odôvodniť. Na
druhej strane, súd je povinný vykonať navrhnuté dôkazy, ak sú právne relevantné a ich vykonanie je
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. To, či súd vykoná dôkazy označené účastníkom konania, nie je
ľubovôľou súdu. Rozhodujúce je zistenie, či skutkové závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania
umožňujú záver, ktorý v konečnom dôsledku bude zodpovedať cieľu sledovanému ust. § 1 až § 6

OSP, v zmysle ktorých je potrebné vykladať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Iba súdny
proces, ktorý bol v súlade so základnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku je možné
označiť za konanie zabezpečujúce právo na súdnu ochranu. Za súladné preto nemožno označiť
nevykonanie dôkazu označeného účastníkom konania, ak je nad všetky pochybnosti zrejmé, že môže
mať rozhodujúci význam pre ozrejmenie skutkového stavu zodpovedajúcemu objektívnej pravde. Ako

vyplýva z obsahu súdneho spisu, ani táto námietka navrhovateľa nekorešponduje s odôvodnením
rozhodnutia. Navrhovateľ žiadny znalecký posudok nepredložil ani ku dňu pojednávania (18. 11. 2013),
ktorého sa nezúčastnil. Mailové ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 14. 11. 2013
a dôvody v ňom uvedené (iné pojednávania vo veci navrhovateľa na Okresnom súde Komárno dňa
07. 11. 2013 a nesúhlas navrhovateľa so substitučným zastúpením na pojednávaní) súd prvého stupňa

správne posúdil a vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu s poukazom na
tú skutočnosť, že predvolanie na pojednávanie bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa
14. 10. 2013. Navrhovateľ ani jeho právny zástupca dôvod na odročenie pojednávania súdu neoznámili
bez zbytočného odkladu, nepredložili doklad o predvolaní na pojednávanie vo veci prejednávanej pred
iným súdom a návrh na odročenie pojednávania neobsahoval údaje vyplývajúce z ust. § 119 ods. 2 OSP,

t. j. dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, najmä deň, keď sa účastník o dôvode pre
odročenie pojednávania dozvedel. Pokiaľ navrhovateľ podal množstvo žalôb v obdobnej veci na súdoch
v rámci Slovenskej republiky, musel si byť vedomý skutočnosti, že budú vytyčované pojednávania na
rôznych súdoch, pričom to môže byť i v rovnakom čase a za danej situácie vzbudzuje pochybnosti
tvrdenie, že navrhovateľ so substitúciou nesúhlasí. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri vyššie

opísanom procesnom postupe splnil a mal dňa 18. 11. 2013 splnené všetky procesné povinnosti a
podmienky na prejednanie a rozhodnutie veci na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania. V
postupe súdu prvého stupňa nemožno vzhľadom na vyššie uvedené konštatovať odňatie možnosti
konania pred súdom ani nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nakoľko súd prvého stupňa
rozhodol v zmysle zákona, čomu predchádzalo riadne zistenie skutkového stavu vo všetkých spojených

veciach. Súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní k dispozícii exekučné súdne spisy Okresného súdu
Nitra, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal. Základom jeho rozhodnutia je nesplnenie zákonných
podmienok zodpovednostného právneho vzťahu v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov.

Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie novou právnou
úpravou v ust. § 9 ods. 2 vyššie citovaného zákona (ďalší dôvod odvolania) odvolací súd uvádza, že
súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí citoval ust. § 9 ods. 2 tohto zákona v znení účinnom ku
dňu začatia konaní o návrhu navrhovateľa na náhradu škody nemajetkovej ujmy, teda právny predpis
aplikoval v správnom znení, a preto je táto námietka navrhovateľa nedôvodná.

Ďalej vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konaní zákonnými lehotami, odvolací súd vo vzťahu k navrhovateľom tvrdeným prieťahom konania
konštatuje, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov je kompetentný Ústavný súd SR. Odvolací súd ešte dopĺňa, že judikatúra

Ústavného súdu SR sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné
právo zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu podľa troch základných kritérií, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, správanie účastníkakonania a postup súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP sa prihliada aj na predmet sporu (povahu
veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre účastníka. Len samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania,

nakoľko je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Súd prvého stupňa v súvislosti s nárokom
navrhovateľa na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu iba preskúmal, či naozaj
došlo k porušeniu zákonom stanovenej lehoty alebo nie. Posudzoval teda splnenie podmienok nároku
na škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení neskorších predpisov, čo bola podstata návrhu navrhovateľa a nie vhodnosť dĺžky konania

ani prieťahy v exekučných konaniach. Odvolací súd vo vzťahu k navrhovateľom tvrdenému prejavu
nesústredenosti činnosti súdu, keď podľa jeho názoru súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s
predmetom konania nesúvisia (rozpor exekučného titulu so zákonom), odvolací súd konštatuje, že aj
táto námietka navrhovateľa nekorešponduje s odôvodnením rozhodnutia.

Vo vzťahu k hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia návrhu odvolací súd konštatuje, že hmotnoprávnym

dôvodom zamietnutia návrhu na začatie konania je nepreukázanie podmienok na uplatnenie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení neskorších predpisov, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Na základe vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vo výroku vecne
správne podľa ust. § 219 ods.1, 2 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 a ust. § 142 ods. 1
OSP tak, že úspešnému odporcovi v odvolacom konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože
si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.