Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2005

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: BN-4C/88/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricie Kepeňová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Patríciou Kepeňovou v právnej veci žalobcov 1) M. N., bytom B. N.

B., U.. C. a M. XXXX/XX,. 2) P. N., bytom B. N. B., U.. C. a M. XXXX/XX,. právne zastúpení JUDr. M.
F., advokátom so sídlom v T., J. XXXX. proti žalovaným 1) A. M., bytom B. N. B., H. XXXX/XX, 2) Ľ. M.,
bytom B. N. B., H. XXXX/XX. o zaplatenie 1.280.000,- Sk titulom vydania bezdôvodného obohatenia a
zaplatenie 66.000,- Sk s príslušenstvom titulom pôžičky takto

r o z h o d o l :

Žaloba v časti o zaplatenie 1.280.000,- Sk titulom vydania bezdôvodného obohatenia s a z a m i e t a.

Žaloba v časti o zaplatenie 66.000,- Sk s 13 % úrokom z omeškania od 01.06.2004 do zaplatenia titulom
pôžičky s a z a m i e t a.

Žalovaným sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou podanou na súde domáhali zaplatenia istiny vo výške 1.280.000,- Sk,

titulom vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenia 66.000,- Sk s príslušenstvom titulom pôžičky.
Uviedli, že na základe vzájomnej dohody o odpredaji nehnuteľnosti zapísanej v evidencii nehnuteľností
K. Ú. T., S. K. B. N. B. na LV č. 194 ako stavba so súp. č. 545 v k.ú. B. N. B., na parc. č. 341 odovzdali
žalobcom zálohu v celkovej výške 620.000,- Sk. Predmetnú nehnuteľnosť zrekonštruovali na základe
súhlasu žalovaných, ktorí túto stavbu spravujú za svojho mal. syna M. M., ktorý je jej vlastníkom. Výška
stavebných nákladov, vyčíslená odborne spôsobilým technikom vo výstavbe činí 660.000,- Sk. Ďalej
uviedli, že žalovaná 2) si od žalobcu 1) požičala sumu 66.000,- Sk, ktorej výšku priznala v konaní

vedenom na Okresnom súde v Bánovciach nad Bebravou pod spisovou značkou 4C 149/03, a taktiež
písomne potvrdila vlastnou rukou na priloženom doklade.

Žalovaní vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania priznali, že prevzali od žalobcov na základe
zmluvy o odpredaji nehnuteľnosti zálohu vo výške 620.000,- Sk, a to v dvoch splátkach. Prvú splátku
vo výške 120.000,- Sk dňa 20.07.1999 a druhú splátku vo výške 500.000,- Sk dňa 31.01.2001. Nárok
žalovaných na zaplatenie tejto sumy uznávajú, ale podmieňujú ho vyprataním žalobcov z predmetnej
nehnuteľnosti. Nárok žalobcov na vyplatenie stavebných nákladov, vyčíslený v návrhu vo výške
660.000,- Sk neuznávajú. Žalobcovia nemali žiadne oprávnenie na vykonávanie úprav v nehnuteľnosti,

ktorú užívali protiprávne, keďže majiteľom predmetnej nehnuteľnosti je maloletý syn žalovaných, pričom
žalobcovia predmetnú nehnuteľnosť užívali bez jeho súhlasu. K pôžičke žalovanej 2) žalovaní uviedli,
že táto bola poskytnutá v roku 1996, čo potvrdili aj žalobcovia v predchádzajúcich konaniach. Zároveň
namietli jej premlčanie, pretože pôžička nesúvisela s ostatnými uvádzanými nárokmi.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením čestného prehlásenia žalovaných
zo dňa 30.01.2001, čestného prehlásenia žalobcov zo dňa 20.01.2003, darovacej zmluvy zo dňa
14.08.1996, obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. BN-4C 149/03 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2001, uzavretej medzi žalobcami 1) a 2) na jednej strane
a mal. M. M., nar. XX.XX.XXXX,. zastúpeným žalovanými 1) a 2) na druhej strane, ako aj z výpisu z
katastra nehnuteľností K. Ú. T., S. K. B. N. B., LV č. 194 pre k.ú. B. N. B. mal súd za preukázané, že
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v súčasnosti je t.č. už plnoletý M. M., bytom B. N. B., H. XXXX,.
ktorý ju nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 14.08.1996 od svojho otca - žalovaného 1).

Zmluvný vzťah vrátane nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia preto v danom prípade vznikol
medzi žalobcami 1) a 2) a v tom čase maloletým M. M., zastúpeným žalovanými 1) a 2) ako zákonnými
zástupcami na strane druhej. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že žalobcovia zaplatili zálohu
za kúpnu cenu k rukám žalovaných, nakoľko títo boli v tom čase len zákonnými zástupcami mal. M.
M.. Čo sa týka sumy 660.000,- Sk ako stavebných nákladov na nehnuteľnosti, tieto boli vykonané
na nehnuteľnosti vo vlastníctve maloletého a teda bezdôvodné obohatenie spočívajúce v zhodnotení

nehnuteľnosti je na strane t. č. už plnoletého syna žalovaných.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 26 Občianskeho zákonníka pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za

ne ich zástupcovia.

Podľa § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa upravuje
Zákon o rodine.

Na základe zistených skutočností dospel súd k záveru, že žalobe, v časti ktorej predmetom je vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.280.000,- Sk, nie je možné vyhovieť z dôvodu nedostatku vecnej

legitimácie na strane žalovaného. Žalovanými v tomto konaní sú manželia A. a Ľ. M., obaja bytom B. N.
B., H. XXXX/XX.. Pasívne legitimovaní však nie sú v danej veci samotní žalovaní, ale M. M., ktorý bol v
tom čase ako neplnoletý zastúpený rodičmi ako zákonnými zástupcami.

Na základe týchto záverov súd žalobu o zaplatenie 1.280.000,- Sk titulom vydania bezdôvodného
obohatenia zamietol, pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného.

Skutočnosť, že žalovaná 2) si od žalobcu 1) požičala v roku 1996 sumu 16.000,- Sk a koncom roku
1997 sumu 50.000,- Sk mal súd za preukázanú súhlasným vyjadrením účastníkov na pojednávaní
dňa 09.12.2003. V danom prípade nebola dostatočne zo strany žalobcov špecifikovaná a preukázaná
doba splatnosti pôžičky. Súd z vyjadrenia účastníkov o jej splatnosti tak, že veritelia vyzvú dlžníkov na
zaplatenie, dospel k záveru, že sa jedná o pôžičku na dobu neurčitú.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe ustanovenej v
tomto zákone. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,dlžníkjepovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

S prihliadnutím na vyššie citované znenie § 563 Občianskeho zákonníka ďalej súd dospel k záveru, že

ak čas plnenia dlhu nebol dohodnutý ani inak určený, premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim
potom, kedy dlh vznikol. Z tohto dôvodu žalobcovia ako veritelia mohli svoj nárok na plnenie uplatniť
už nasledujúceho dňa potom, kedy dlh vznikol, teda najneskôr koncom roku 1997. Žalobu na súd
však podali až 27.05.2004, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej lehoty na uplatnenie daného nároku
na súde. S odkazom na citované zákonné ustanovenia preto nebolo možné žalobcom vzhľadom na

dôvodne vznesenú námietku premlčania uplatňovaný nárok priznať súdnym rozhodnutím.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy
konania rozhoduje súd na návrh. Keďže žalovaní návrh na náhradu trov konania neuplatnili, rozhodol
súd tak, že žalovaným sa náhrada trov konania nepriznáva, hoci boli v konaní úspešní a podľa § 142
ods. 1 O.s.p. by im preto patrila náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).