Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/80/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321204508
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4321204508.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov

JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci manželky: A. A. B., narodená XX.XX.XXXX,
s trvalým pobytom B. XX, C., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. TAKÁČOVÁ, s. r. o., so sídlom
Mariánska 1359/4, Nitra, a manžela: D. E. B., narodený XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom F. G. H.
XXXX/XX, I., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
k maloletému: J. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Levice, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Levice, č. k. 10P/176/2021-428 zo
dňa 16.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. a VII. p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie matky proti výroku IV. o d m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom manželstvo
účastníkov konania rozviedol (I. výrok). Na čas po rozvode manželstva zveril maloletého do osobnej
starostlivosti matky (II. výrok). Ďalej rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení na čas po rozvode maloleté

dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (III. výrok). Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého
sumou 180,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva (IV. výrok). Ďalej upravil styk otca
s maloletým, a to každý nepárny týždeň v roku od soboty od 11,00 hod. do nasledujúcej nedele do 17,00
hod. s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní maloleté dieťa si odovzdať a prevziať stanovený
čas pred bydliskom matky a matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť (V. výrok). Vo
zvyšnej časti návrh zamietol (VI. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania (VII. výrok).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 24 ods. 4, 5, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 5, §
75 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“), článok 3 ods. 1, článok 9 Dohovoru o právach dieťaťa.
Prvoinštančný súd uviedol, že po vyhlásení rozhodnutia a poučení o opravnom prostriedku sa účastníci
konania vzdali práva na podanie odvolania proti výroku I., II., III., VI. a VII., z ktorého dôvodu v súlade
s § 221 písm. a) Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) predmetný rozsudok neobsahuje

odôvodnenie v daných výrokoch. Ohľadne vyživovacej povinnosti maloletého považoval za dôvodné
zaviazať otca k vyživovacej povinnosti vo výške 180,- eur mesačne, keďže maloletý je v celodennej
starostlivosti matky, ktorá je s dieťaťom na rodičovskej dovolenke a poberá len rodičovský prídavok
a rodinné prídavky, pričom mesačné náklady u matky zohľadnil s bývaním vo výške 31,92 eur, prihliadolna mesačné náklady, ktoré na jednu osobu v domácnosti pri 4 plnoletých osôb predstavujú sumu 31,92
eur. Otec dosahuje príjem (mzdu a invalidný dôchodok) vo výške 1 454,54 eura, jeho majetkové pomery
sú lepšie ako matky, je výlučným vlastníkom bytu, v ktorom býva. Odôvodnené náklady na maloletého

uznal vo výške 150,- eur na stravu, 30,- eur na ošatenie, 10,- eur na lieky, resp. zdravotnú starostlivosť
(120,- eur na rok), 50,- eur na hygienické potreby (plienky, vlhčené utierky, kozmetika, a to všetko
mesačne), ďalej konštatoval, že otec, ktorému maloletý nebol zverený do osobnej starostlivosti, má
zachované všetky rodičovské práva a povinnosti, na styku s maloletým sa rodičia nevedia dohodnúť,
keďže matka nesúhlasila aj s prespatím maloletého počas jednej noci u otca, pričom jej argumentácia

spočívala v tom, že otec je psychiatrický pacient s tým, že po návrate od neho je maloletý vyhladovaný,
v noci po návrate od otca je plačlivý a otec tiež nedodržiava režim maloletého. Poukázal na styk
realizovaný na základe dohody právnych zástupcov, pričom otec v rámci stretávania sa s maloletým,
podľa názoru okresného súdu, akceptuje denný režim maloletého a v rámci realizácie styku vždy
zabezpečí penzión, v ktorom maloletý dodržiava režim spánku, ktorú skutočnosť matka nenamietala
a tiež ňou nebolo preukázané, že by otec maloletému počas styku podával nevhodnú stravu. Napriek

doručeniu fotografií zo strany matky, ktoré mali preukazovať vyhladovanie maloletého po styku s otcom,
z dokumentácie bolo zrejmé iba to, že maloletý má k dispozícii jedlo (zrejme matkou pripravené),
nepôsobil však plačlivo a vystresovane a tiež ňou neboli preukázané tvrdenia matky o absolvovaní
celodennýchvýletovzostranyotcasmaloletým.Dôkaznavrhnutýmatkou,spočívajúcivplačimaloletého
v noci po styku, zachytený na nahrávke, nevykonal, keďže nebolo možné objektívne ustáliť dôvod plaču

maloletého. Zo správ psychológa, ktorého otec navštevoval po prerušení spolužitia s matkou, resp. po
vykázaní zo spoločného bydliska, ako aj návštev ambulantného psychiatra, ktorého otec pravidelne
navštevuje, neboli zistené dôvody znemožňujúce starostlivosť otca o maloletého počas jednej noci,
pričom matka nepoprela tvrdenia otca o tom, že maloletý nemá problém s otcom odísť a ani netvrdila,
že je maloletý po ukončení dohodnutého styku od otca rozrušený. Mal za preukázané pozitívne city

zo strany maloletého k otcovi, pričom do novembra 2021 rodičia žili v spoločnej domácnosti a otec po
príchode z práce sa podieľal nielen počas pracovného týždňa, ale aj počas víkendov na starostlivosti
o maloletého, ktorú skutočnosť matka nepoprela a aj v súčasnej domácnosti zabezpečil všetky potreby
zodpovedajúce veku maloletého, teda nebolo preukázané negatívne správanie sa zo strany otca voči
maloletému, vylučujúce, resp. obmedzenie styku s dieťaťom. Matka nepoprela, že by otec nedokázal

počas spolužitia zabezpečiť základné potreby maloletého a jej výhrady smerovali v oblasti stravovania
počas realizácie dohodnutého styku s otcom (jedenie bryndzových halušiek). Rovnako tvrdenie matky
spočívajúce v psychiatrickej diagnóze otca, nepovažoval prvoinštančný súd za relevantné a vylučujúce
spôsobilosť otca v starostlivosti o maloletého, keď zo správy ambulantného psychiatra, ktorého otec
navštevuje od roku 2009 vyplýva, že u otca v súvislosti s liečbou jeho psychickej diagnózy nie sú reálne

dôvody vylučujúce ho v osobnej starostlivosti o dieťa. Mal za preukázanú snahu matky obmedziť styk
otca s maloletým, resp. skrátiť styk otca oproti dohodnutého styku v rámci prebiehajúceho konania. Pri
rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým prihliadol aj na presťahovanie sa matky do súčasného
bydliska, čím otcovi styk s dieťaťom sťažila a tiež sa mu zvýšili náklady so zabezpečením penziónu
za účelom dodržania spánkového režimu maloletého. Vzhľadom na konkrétnu situáciu by maloletý

podľa návrhu matky nemal možnosť reálne utužovať vzájomný vzťah s otcom, ani priestor na rozvíjanie
vzájomných vzťahov dieťaťa s príbuzenstvom otca. Poukázal na vedomosť matky pred uzatvorením
manželstva a splodením dieťaťa ohľadne psychickej choroby otca, ktorá reálne nebránila výkonu
osobnej starostlivosti zo strany otca o maloletého počas spolužitia rodičov. Taktiež pes nachádzajúci
sa v domácnosti otca nepovažoval za prekážku zdržiavania sa maloletého v bydlisku otca, ktorého

povinnosťou je dohliadnuť na bezpečnosť dieťaťa počas pobytu u neho. Taktiež počas spolužitia rodičov
matka nechávala maloletého v prítomnosti predmetného psa. Zo správy o šetrení pomerov vyplýva, že
otec vo svojej domácnosti zabezpečil všetky potreby pre maloletého, preto upravil styk otca s maloletým
v rozsahu vyjadrenom v V. výroku, ktorý považoval za primeraný veku dieťaťa, jeho citovým väzbám
s otcom, vzdialenosti bydlísk rodičov, režimu maloletého a rešpektujúc prednostne jeho záujem.

3. O trovách prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie, a to do IV. výroku

a V. výroku a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vyživovacej
povinnosti otca tak, že otca zaviaže prispievať na výživu maloletého sumou 250,- eur mesačne a ďalej
žiadala, aby odvolací súd zrušil a vrátil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V., eventuálne ho zmeniltak, že upraví styk otca s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu alebo v nedeľu podľa výberu otca
od 14,00 hod. do 18,00 hod.

5. Podstatou odvolacích námietok matky boli odvolacie dôvody podľa § 62 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a § 365 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“). V napadnutých výrokoch považovala rozsudok súdu prvej inštancie za prekvapivý,
neočakávala ho rozumne, a to vzhľadom na vek dieťaťa a na závery psychológa otca a tiež ho
nepovažovala za rozumný, pričom poukázala na bezpečie dieťaťa ako jedno z kritérií najlepšieho

záujmu maloletého, a to s poukazom na závery vyjadrené v bode 24. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, a to konkrétne správu psychológa, konštatujúceho aktuálnu hraničnú depresiu otca, ktorú
psychologickú ambulanciu navštívil otec len v dvoch prípadoch na vlastnú žiadosť. Taktiež poukázala
na selektívne hodnotenie psychologického nálezu prvoinštančným súdom, keď do úvahy vzal len časť
z neho a nezaoberal sa obsahom svedčiacim o riziku pre maloletého, pretože zo psychologického
nálezu jednoznačne vyplývajú poruchy alebo choroby, ktoré majú vplyv na pozornosť a sústredenie otca,

ktorý bol stále nervózny, celé noci nespal a následne bol cez deň unavený a spal počas dňa, pričom
starostlivosť o dieťa je 24 hodinová. Tiež poukázala na únavový syndróm, ktorým otec trpí, majúci za
následok jeho únavu, stratu energie, neschopnosť sa koncentrovať a predvídať, pričom pri únave má
vystupňovanú nervozitu, a keď je nevyspatý je agresívny verbálne aj brachiálne. Únavový syndróm
otca má za následok, že otec prespí aj 16 hodín denne, a ak nespí, tak len nervózne chodí a obhrýza

si nechty alebo sa kolíše zo strany na stranu, pričom psychológ uviedol, že otec v sebe kumuluje
napätie a potom vybuchne navonok, z ktorého dôvodu môže otec na maloletého reagovať neprimerane
a nakoľko rodičia sú vzorom pre deti a ich správanie deti zrkadlia, môžu otcove pesimistické ideácie
ovplyvňovať vývin maloletého ohľadom depresívneho pohľadu na svet a nabádať ho k depresívnemu
ladeniu. Poruchy uvedené psychológom mali vplyv na každodenné manželské spolužitie, otec užíva

antidepresíva „Brintellix“, u ktorých sú uvedené vedľajšie účinky, medzi nimi spavosť a veľkú únavu
popisuje aj psychológ v psychologickom náleze a otec aj v konaní vedenom na Okresnom súde
Levice pod sp. zn. 6Pc/55/2021 v odvolaní uznal, že nie je kompenzovaný pre značnú úzkosť a na
kompenzáciu nepriaznivého zdravotného stavu má predpísanú zvýšenú dávku antidepresív a tiež
sedatív, čo ho v značnej miere znevýhodňuje v práci. Taktiež poukázala na preukázateľné klamanie zo

strany otca, ktorý tvrdil, že navštevuje psychológa, avšak potvrdil len dve sedenia, a to aj za účelom
vyhotovenia psychologického nálezu, teda nepostúpil žiadnu psychologickú pomoc, jeho psychiater mu
len formálne predpisu lieky za účelom kompenzácie primárnej diagnózy, a to hypochondrickej poruchy,
pričom poruchy uvádzané psychológom v jeho náleze, nie sú psychiatrom sledované a vedomosť
o psychiatrickej diagnóze otca nemala, keďže otec len tvrdil, že má depresie pre neschopnosť lekárov

mu pomôcť, čo malo byť dočasného charakteru a okrem diagnózy, o ktorej sa dozvedela v podaní
v januári 2022, následne zistila, že bol liečený v psychiatrickej liečebni vo Veľkom Záluží. Poukázala
tiež na afektívne správanie sa otca, ktorý raz vytrhol maloletého z postieľky, kričal po nej, že je stále
s ňou, bude už s ním, dieťa sa bálo, plakalo a následne ho otec vzal do obývačky, kde ho hodil na
gauč, ktoré afekty preukázala zvukovou nahrávkou v konaní vedenom pod sp. zn. 6P/181/2021, preto

má dôvodnú obavu o maloletého počas styku s otcom na dlhší čas a je teda neprípustné, aby mal otec
maloletého nepretržite 2 dni s prespatím. Prvoinštančný súd nevzal do úvahy relevantné skutočnosti
majúce vplyv na bezpečnosť maloletého, nedôvodne odignoroval časť psychologického nálezu, ktorá
predstavuje pre maloletého riziko z hľadiska jeho bezpečnosti a v napadnutom rozsudku nezdôvodnil,
prečo bezpečie nevzal pri hodnotení dôkazov z hľadiska najlepšieho záujmu maloletého do úvahy.

Lekárska správa od psychiatra nemá žiadnu výpovednú lehotu, a preto prvoinštančný súd mal vykonať
ďalšie dokazovanie spočívajúce v znaleckom dokazovaní, aby boli pri určení styku eliminované možné
riziká a poskytnutá zvýšená ochrana maloletému dieťaťu vo veku 1,5 roka. Znalecké dokazovanie
navrhla vo veci skúmania osobnosti otca znalcom z odboru psychológia alebo psychiatria s akcentom na
poruchy osobnosti a jej prejavy, majúce vplyv na bezpečie maloletého pri 2-dňovom styku s prespatím

u otca a tiež zisťovanie tendencií ku klamstvu, z ktorých bol otec usvedčený viac krát. Ďalej odmietala
interpretáciu súdu prvej inštancie uvedenú v bode 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku o nepopretí
neschopnosti otca postarať sa o maloletého, keďže presne popísala ako sa otec počas spolužitia o dieťa
staral, nepomáhal jej, ako tvrdil, nikdy nič nevaril, sám dieťa nekúpal, občasné prebalenie a nakŕmenie
pozostávalo z toho, čo ona nachystala alebo navarila, otcovi nič nehovorí režim maloletého, čoho

dôkazom je aj jeho ďalšie dieťa, a to maloletá H., ktorej dával prvé jedlo až popoludní a tiež je maloletý
po styku unavený, chodí spať skôr ako obvykle aj o hodinu a pol a nasledujúce dni nemá štandardný
režim, je nervózny a uplakaný. Otec taktiež nedbal na hygienu ďalšieho dieťaťa – dcéry H., nepoužíva
klimatizáciu vo vozidle, veľa času trávil zamknutý v kúpeľni, kde bol minimálne hodinu a reagoval s tým,že je chorý, nezdravé jedlá podával aj maloletej dcére H., ktoré jedlá jej podával vtedy, keď chcel vyzerať
v očiach maloletej lepší a jej matka navarila, pričom v záujme dieťaťa je mať režim a doma varenú stravu.
Z uvedeného dôvodu prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil schopnosť otca postarať sa o maloletého

nepretržite 2 dni s prespatím u otca, reálne to nevie, maloletému sa snažila vždy navariť a všetko mu
nachystať a pomoc mal s asistenciou inej osoby, čo vyplýva z vyjadrení a ním predložených fotografií.
Poukázal na zdravotné problémy maloletého, ktorý má po styku hnačky, nevie sa dojesť, celú noc
preplače a je plačlivý aj nasledujúce 2-3 dni. Z predloženej dokumentácie a fotografií, ktorými sa snažila
preukázať vyhladovanie maloletého po styku s otcom, avšak prvoinštančný súd nevykonal dôkaz ňou

navrhnutý spočívajúci v nahrávky preukazujúcej plač maloletého v noci po styku s otcom a nesprávne
konštatoval v bode 31 odôvodnenia rozsudku nepreukázanie podávania nevhodnej stravy maloletému
zo strany otca, ako aj realizáciu styku na základe dohody právnych zástupcov a jej snahu údajne
otca obmedzovať v styku s maloletým. poukázal na okolnosti, za ktorých bol dohodnutý aktuálny styk,
ako aj dôvody, prečo s takým stykom súhlasila, pričom si bola vedomá vzdialenosti medzi bydliskami,
avšak bolo jej prisľúbené dodržanie denného režimu maloletého a podávanie vhodných jedál a tiež

informovanie o plánoch ohľadne stráveného času otca s maloletým celý deň, čo otec prisľúbil, pričom
ich podmienený súhlas si nemožno vykladať tak, že sa teraz snaží styk otca s maloletým obmedziť,
a to práve z dôvodu, že nebola splnená podmienka zvládania daného styku zo strany otca a výklad jej
súhlasu so stykom súdom nezodpovedá jej prejavenej vôli o jeho dočasnosti, ak maloletý styk nebude
zvládať. Rozširovanie styku ani styk počas noci nie je pre maloletého vhodný, keďže nikdy v noci nebol

bez nej, ani sám počas noci s otcom, s ktorým v noci nebol v prítomnosti otca 3/4 roka, otec navyše
trpí zdravotnými problémami, ktoré popísala, keď v noci plakal, vždy bola pri ňom, ide o dieťa útleho
veku, ktoré je na ňu veľmi privyknuté, otec sa nikdy o maloletého nestaral sám a už nie 24 hodín a už za
aktuálneho styku má maloletý problémy a neverbálne prejavuje svoju nespokojnosť, stále konzumuje
jedlo až kým nejde spať, dožaduje sa jej prítomnosti aj počas noci, ktorú celú preplače, máva hnačky

a rozhádzaný režim. Po styku s otcom dňa 26.06.2022 maloletý trpel vážnou hnačkou niekoľko dní, preto
vyhľadala lekársku pomoc, následne o 2 dni maloletý dostal horúčku, nádchu a chripel, čo je dôkazom
o neschopnosti otca postarať sa o maloletého, ktorý je malý na absolvovanie cesty z B. do I. v rozsahu
113 km každý druhý víkend, keď pri dlhších cestách otec pri šoférovaní si injekčne aplikuje liek Tramal
s povzbudzujúcim účinkom, tiež nepoužíva vo vozidle klimatizáciu a nepredložil súdu dôkaz o rezervácii

penziónu, preto podľa nej klame. E-mailom ho informovala o zdravotných ťažkostiach maloletého dňa
05.07.2022 po dni strávenom s otcom, pričom mu oznámila nevhodnosť kúpania maloletého a návštevu
kúpaliska, na čo otec reagoval opačne, znovu manipulatívne argumentoval a je schopný vyvolávať
konflikt zo všetkého. Taktiež maloletému napriek neuloženiu povinnosti pribalila vždy všetky potrebné
veci, avšak otec vyvoláva situácie, aby ju vtiahol do konfliktu, čo sa týkalo aj pribalenia krému s malým

obsahom, hoci mal pribalený ďalší krém, a keď mal maloletý hnačku ju obvinil, že je to z jedla, ktoré
mu zabalila, teda klamal, že maloletý požíval len ňou pripravenú stravu, čoho dôkazom bola stolica.
Priložila čestné prehlásenia A. K., C. B. a L. B. preukazujúce ako sa maloletý po styku s otcom správa,
ktorých zároveň navrhla predvolať ako svedkov. Tiež poukázala na to, že názor súdu na stravu (bryndzu)
podávanú otcom počas styku, považovala za zľahčenie preukázania skutkového stavu, čoho dôkazom

je aj odborná literatúra, podľa ktorej je bryndza nevhodná strava pre dieťa do 3 rokov. Otec jej navrhol
styk s maloletým od 10,00 hod. do 18,00 hod. s čím súhlasila za podmienok, avšak daný styk pre
maloletého nie je vhodný, vzhľadom na jeho neverbálne prejavy, ako aj zdravotné následky, pričom
otec za dostatočný styk považoval už ten, ktorý sám navrhol a aj sa realizuje. Prvoinštančný súd tiež
nevykonával dokazovanie vo veci vzájomných vzťahov maloletého s príbuzenstvom otca, no napriek

tomu odôvodnil rozšírenie styku cez noc aj z dôvodu rozvíjania vzájomných vzťahov, hoci rodičia otca
sa o maloletého nezaujímajú, a teda nie je vytvorená žiadna citová väzba, pričom na rozvíjanie vzťahov
s príbuzenstvom otca nemusí byť maloletý prevážaný 2 krát do mesiaca 113 km do I. a naspäť, keďže
sa s maloletým môžu stretnúť v mieste trvalého pobytu maloletého, čoho sú si aj vedomí. Poukázala na
svoj odchod pred otcom do bezpečného ženského domovu s jednou igelitkou, bez peňazí a na utajenom

mieste žila niekoľko mesiacov, pričom išlo o dočasné bývanie a jediná možnosť bola nasťahovať sa
k jej rodičom. Aktuálna realizácia styku nezodpovedá potrebám maloletého a rozšírenie styku na 2 dni
s prespatím je absolútne v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, obzvlášť ak okresný súd nedokazoval
vôbec alebo len formálne pristúpil k dokazovaniu v oblasti bezpečnosti dieťaťa. Matka podala odvolanie
aj do IV. výroku o vyživovacej povinnosti otca, proti ktorému sa síce vzdala práva podať odvolanie, avšak

otec sa odvolania nevzdal, preto predmetný výrok nenadobudol právoplatnosť a vzhľadom na zmeny,
ktoré nastali v súvislosti s nárastom cien a inflácie, zmenila názor a podala odvolanie aj do daného
výroku. Namietala, že prvoinštančný súd nezohľadnil jej výdavky v súvislosti s nákladom na plyn, ako
mesačný výdavok s bývaním, keďže varí na plynovom sporáku a kupuje plynové bomby. Nesprávnevyrátal aj mesačné náklady na bývanie, keďže rodičom platí 150,- eur, čo je nižšia suma, ako by platila
za prenájom garsónky v A., namiesto uznania výdavku 150,- eur, spočítal výdavky rodičov na energie
a tieto rozdelil medzi 4 osoby, čo považovala za nesprávne, pretože spotreba maloletého sa nemá brať

doúvahy,pretožeelektrinu,voduapevnépalivopotrebujeajdieťa,tedacelkovúsumumalprvoinštančný
súd prerátať na 5 osôb a ako oprávnený výdavok uznať sumu 51,06 eura za 2 osoby mesačne. Tiež
poukázala na ďalšie výdavky, a to poplatok za komunálny odpad vo výške 29,58 eura na 2 osoby ročne
a tiež výdavky za hračky, ktoré maloletý potrebuje na zabezpečenie svojho vývinu, a tiež na drogériu
a plienky. Poukázala na otcom vybavenú domácnosť, do ktorej kupovala veci už za trvania manželstva,

avšak ona si musí jednotlivé vybavenie zaobstarávať postupne, a to aj z dôvodu, že maloletému varí.

6. Matka následne v rámci odvolacieho konania zaslala súdu doplnenie odvolania o nové skutočnosti,
podľa ktorých bol maloletý na styku s otcom dňa 18.09.2022, pričom po styku maloletý hnačkoval od
19,30 hod. až do stredy 21.09.2022, a to kým nezaspal, počas noci sa budil, dostal horúčky, preto
navštívila pediatrickú ambulanciu, kde mu boli predpísané lieky a nariadená diéta a po styku s otcom

sa dostal maloletý do normálu po týždni. Otec počas styku podával maloletému ním pripravenú alebo
kúpenú stravu. Poukázala na opätovnú situáciu po styku s otcom, ktorý podával maloletému stravu
ním pripravenú alebo zakúpenú, maloletý mal opäť po styku hnačky, vracal a horúčky, preto možno
predpokladať, že otec nepodáva maloletému vhodnú stravu alebo formou hnačiek a vracania prejavuje
maloletý stres po styku, z ktorého dôvodu mal súd skúmať dôvody, prečo tento stav styku nastáva. Tiež

mal maloletý po uvedenom styku s otcom škrabanec nad hornou perou, je živší, preto si vyžaduje vyššiu
sústredenosť a pozornosť, otec maloletého neustriehol a sám uviedol ovplyvnenú sústredenosť liekmi.
V súvislosti s neuznanými nákladmi na bývanie jej osoby a maloletého vo výške 150,- eur poukázal na
uznesenie Ústavného súdu SR II.ÚS 730/2014-17 zo dňa 28.10.2014.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok prvoinštančného súdu v V. výroku ako vecne
správny potvrdiť a vo výroku IV. odmietnuť ako neprípustné podľa § 386 písm. a) CSP, keďže matka sa
vzdala práva podať odvolanie do výroku o výške vyživovacej povinnosti a tiež poukázal na vzdanie sa
práva podať odvolanie zo strany matky voči všetkým výrokom okrem výroku V. ohľadne úpravy styku
s maloletým. Matkou uvádzané dôvody ohľadne úpravy styku s maloletým sa podľa otca nezakladajú na

pravde, ide o pravidelne sa opakujúce praktiky matky so snahou zavádzať súdy, dosiahnuť jeho úplnú
citovú a materiálnu degradáciu, poukázal na arogantnú a útočnú povahu matky, čo bolo preukázané
SMS správami a jej vyjadreniami, obsahujúcimi extrémne vulgárne spôsoby útokov, či už voči jeho
osobe, alebo tretím osobám. Vopred premyslenými krokmi sa snažila vytvoriť status chránenej osoby,
jeho následné vykázanie zo spoločného obydlia, avšak následne bolo zastavené priestupkové konanie

voči jeho osobe pre neexistenciu dôkazu o jej údajnom napadnutí. Od vydania napadnutého rozhodnutia
bol oprávnený sa stretávať s maloletým každý nepárny týždeň v roku od soboty od 11,00 hod. do nedele
do 17,00 hod., od ktorej doby prešli 3 mesiace a maloletý je starší a vyspelejší, jeho vek korešponduje
s rozhodnutím súdu stráviť s ním 1 celý deň za 2 týždne a nie len 8 hodín každú druhú nedeľu, maloletý
ho pozná, ako aj svoju sestru H., zaspí pri ňom bez akéhokoľvek stresu, cíti dôveru aj k svojej sestre

a styk s maloletým od februára 2022 prebieha bezproblémovo. Počas realizácie styku pozoruje na
maloletom radosť a spokojnosť a nikdy nevznikla situácia, že by sa maloletý dožadoval prítomnosti
matky. Maloletému nosí na stretnutie veľa hračiek, má rád aj edukatívne hračky, avšak zatiaľ z časového
hľadiska nemá možnosť si vziať maloletého domov do svojho bytu, preto sa mu snaží vybaviť izbu v tom
istom penzióne, kde je aj ihrisko a v rámci spoločných aktivít chodia na dlhé prechádzky pri rieke Turiec,

počas zlého počasia navštevujú platené vnútorné ihrisko v A.. S maloletým bol tiež na kúpalisku, užíval si
termálnu vodu, pričom matka mu dala podmienku, podľa ktorej najbližšiu nedeľu nepôjde na kúpalisko,
vraj z dôvodu gastronomických a respiračných problémov, pričom dodržal denný režim s maloletým,
s ktorým bol na izbe v penzióne, kde si pospal a oddýchnutý strávili na kúpalisku len 1,5 hodiny, v ten deň
bolo veľmi teplo a kúpal sa výlučne v detskom bazéne s príjemnou vodou. Matka účelovo obmedzuje,

aby sa maloletý na neho príliš neviazal, čo považuje za patologické správanie, napriek tomu svoje
slovo dodržal, no matka mu na opätovnú výzvu nezaslala lekársky nález, ani kontakt ošetrujúceho
lekára, čím porušila jeho právo na informácie o zdravotnom stave maloletého. Poukázal na výmenný
list priložený matkou k odvolaniu, v ktorom sa píše len o hnačke a riedkej stolici a nie je tam zmienka
o respiračnom ochorení, ale maloletý má od narodenia riedku stolicu, ak by mal hnačku, mal by bolesti

brucha a zlú náladu, no pri riedkej stolici nikdy nevykazoval známky bolesti. Taktiež zo strany lekára
podľavýmennéholístkaišlolenokonštatovanievyjadreniamatky,ktorýdôkazsiúčelovozabezpečilapre
odvolacie konanie. K čestným prehláseniam osôb predložených matkou k odvolaniu z radov jej rodiny
sú tieto identické po formálnej stránke, ako aj obsahovej a nasvedčujú písaniu zo strany matky, ktoréboli následne podsunuté daným osobám, pričom skutočnosti v nich uvedené sa nezakladajú na pravde.
Maloletému dáva dostatočné množstvo jedla a neustále má k dispozícii fľašku s vodou, keď je sním,
nikdy neplače za matkou a nie je nervózny či plačlivý. Dal do pozornosti aj disproporcie výpovedí matky,

ktoré učinila na pojednávaní a názorov prezentovaných s patričnou prípravou v písomných prejavoch.
Matka vo vopred nepripravenej výpovedi na pojednávaní vypovedala inak ako v písomných podaniach.
Maloletému nerobí problém cestovať, má pohodlnú autosedačku a už počas spolužitia s matkou chodili
s autom na veľké vzdialenosti, ako je Budapešť, Martin, Banská Bystrica, v jeho byte má maloletý
kompletné vybavenie. Stretnutia s maloletým ho stoja veľa peňazí ohľadne pohonných hmôt a ceny

ubytovania v penzióne a tiež je mu ľúto, že v rámci momentálneho styku nemôže byť maloletý so
starými rodičmi, ktorí ho majú veľmi radi, no pre svoj vek a zdravotný stav jeho matky nie je možné
absolvovať tak dlhú cestu. Pokiaľ matka tvrdila, že nebol maloletý v noci bez nej, uvedené sa nezakladá
na pravde, keďže nie raz v spoločnej domácnosti zostala do rána pozerať televízor v obývacej izbe,
niekedy tam aj spala a on sa v noci sám staral o maloletého a tiež neustále zavádza súd rôznymi
výmyslami, že je neustále ospalý, slabý a určuje mu diagnózy namiesto lekárov, pričom mu nie je známe

ako by s uvedenými diagnózami, ktoré mu sama stanovila, vedel existovať, chodiť do práce a živiť
rodinu, pričom počas svojej kariéry zastával veľa vedúcich funkcií, bol aj prednostom okresného úradu,
viedol krízový štáb okresu, prijímal rôzne návštevy z Ministerstva vnútra SR. Bol u psychológa, keď
cítil potrebu a navštevoval psychiatrickú ambulanciu, aby riešil problém s depresiou, ktorej príčinou boli
v danom období krízové situácie v rámci ich spolužitia, ale jeho stav je teraz stabilizovaný, čo preukazuje

aj lekárske potvrdenie, avšak matka neustále rozoberá správu od psychológa, ktorý konštatoval, že
zle na neho pôsobilo bezdôvodné vyhodenie matkou z domu a následne matka odišla s maloletým zo
spoločnej domácnosti, v dôsledku čoho nevidel dieťa 2,5 mesiaca. Matka potom prišla s príbuznými
a odniesla väčšinu vybavenia domu a na jeho ťarchu zostalo platenie hypotéky. Neustále rozoberá
vedľajšie účinky liekov, ktoré užíva a aj lekár sa vyjadril, že ich dobre toleruje, pričom aj matka užíva

lieky predpísané kardiológom a on na ňu neútočí. K ostatným tvrdeniam uviedol, že išlo o fabulácie
zo strany matky, pretože k maloletému sa vždy správal maximálne citlivo, ako aj voči jeho matke a na
vyhrotenej situácii pred rozvodom mala podiel aj matka rovnaký, ak nie väčší. V jeho prítomnosti nebola
matka nikdy submisívna, jej útoky boli smerované voči nemu často a z vypočítavosti, čoho dôkazom
je aj ňou predložená nahrávka, ktorá preukazuje len to, ako sa pri vzájomnej hádke vyjadril, čo je

v porovnaní s výrazmi matky len slabým slovom. Od počiatku matka vedela o jeho problémoch so
zažívacím traktom, a to chronickým zápalom žalúdka a dvanástnika, ktorého príčina nebola známa, ako
aj o jeho vyšetreniach na gastroenterológii s tým, že sa nenašla príčina potiaží, preto sa pokúšal zistiť,
či ťažkosti nie sú psychosomatického charakteru, teda že môže trpieť hypochondrickou poruchou, čo
sa nepotvrdilo ani nevyvrátilo. Taktiež nie je pravdou, že by mal styk upravený súdnym rozhodnutím

s maloletým v rozsahu 2 dní, keďže to spolu činí len 28 hodín, čo je 1 deň a 4 hodiny a z toho je 8
hodín spánku, pričom maloletý spáva poobede len 2 hodiny a nie 3, ako matka uvádza. Teda počas
spolužitia bol maloletý v noci bez matky veľakrát, keďže bola v inej izbe a on sa o syna staral, maloletý
má dostatočný vek, aby bol 1 noc počas 2 týždňov bez matky, vie sa o neho plnohodnotne postarať
a netrpí diagnózami stanovenými výlučne matkou a nie odborníkmi. Matka nemôže mať vedomosť, kedy

chodí on spať, keďže nežijú v spoločnej domácnosti, sedatíva užíva len v minimálnej dávke a nie je
malátny z nich, veľakrát maloletého utišoval a dával mu v noci piť mlieko a tiež sa nestará o neho len
matka, keďže on platí výživné a fyzicky sa o maloletého stará každú druhú nedeľu, pričom pre prevzatí
je maloletý spokojný, spoznáva ho, ako aj svoju sestru a teší sa na spoločné chvíle, ako aj hračky.
Trasa z B. do I. je pre maloletého bežnou vzdialenosťou, popieral, že by si aplikoval injekčne počas

jazdy Tramal, a to ani vo forme tabliet, v rozumnej miere môže použiť klímu, ktorá veľkej časti aj zdravej
populácie škodí, ale počas jazdy robí časté prestávky na občerstvenie. Ohľadne podozrievania matky, že
si neprenajíma izbu v penzióne ho nežiadala o uvedenie názvu penziónu a v prípade potreby vie o tom
predložiť doklad. Dňa 05.07.2022 mu dala sebavedomo a direktívne podmienku, kedy si maloletého
odovzdá a kedy nie, z čoho je zrejmé, že sa otca nebojí a v správe deklaruje svoju nadradenosť.

O maloletého sa stará tak, aby nemal z požitého jedla gastronomické problémy a matka sa vymýšľa
o zlom zdravotnom stave maloletého po styku s ním v snahe brániť tráveniu času s maloletým dlhší
čas. Výšku výživného stanovenú prvoinštančným súdom považoval za hraničnú, pričom vyššia suma by
ohrozila jeho existenciu a hlavne možnosť navštevovať maloletého, ktorému zabezpečuje od mesiaca
júl všetko potrebné pri návšteve. Poukázal na nález ÚS ČR z 15. marca 2016 sp. zn. III.ÚS 2298/15

ohľadne úpravy styku rodiča s dieťaťom.

8. K doplnenému odvolaniu matky otec vo vyjadrení vyjadril podozrenie o jej duševnom zdraví vzhľadom
na snahu matky urobiť čokoľvek pre skrátenie jeho styku s maloletým, pričom ide o neustále vopredplánované kroky sledujúce určitý cieľ tak, ako naplánovala vysťahovanie spoločného domu bez jeho
prítomnosti, vytvára priestor pre ďalšie klamstvá v dôsledku čoho prestala maloletému pribaľovať stravu
v rámci jeho realizovaného styku a z výmenného lístku je možné vyhodnotiť iba to, že ide o subjektívne

podanie matky a objektívne zistenia o negatívnom internom náleze, čím nie sú preukázané tvrdenia
matky. Tvrdil, že maloletý má počas styku, kedy je aj s jeho sestrou, nutrične vyrovnanú a energeticky
hodnotnú stravu a stavuje sa bežne ako deti v jeho veku, veľa sa hrá a poobede spí v izbe v penzióne,
počas stráveného času je spokojný a vyrovnaný. Na jednej strane matka uvádzala, že je normálne, ak
sa maloletý poraní alebo udrie, čo odôvodňuje tým, že žijú na dedine a majú dvor a na druhej strane

tvrdí opak, že maloletý sa nemôže poraniť, keď s ním trávi čas, pričom z vyhotovených fotografií vidí,
že sa s maloletým hrajú na detských ihriskách, a to aj v čase zlého počasia, kedy navštevujú vnútorné
ihriská pre malé deti, pričom maloletý sa pri hraní dňa 18.09.2022 neporanil, ale nechtom sa poranil pri
jedení kukuričnej chrumky na hornej pere, z čoho matka urobila nezmyselnú kauzu. Na fotografiách tiež
vidno doudierané celé nohy maloletého, čo matka neuvádzala a maloletý sa poranil, keď bol s matkou,
ale drobný škrabanec od nechta je už podľa nej veľká nezodpovednosť. Vyjadril pochybnosť o matkou

vyhotovených fotografiách nezobrazujúcich skutočné zvratky maloletého, keďže hmota na fotografii nie
je seknutá žalúdočnou kyselinou, maloletý celý deň pil ovocnú šťavu červenej farby, ktorú vo zvratkoch
nie je vidno, v údajných zvratkoch nie sú stopy po nohách maloletého, ani medzi maloletým a zvratkami,
pričom maloletý sa nemohol oddialiť od údajných zvratkov bez toho, aby zanechal stopy na podlahe
a tiež nie sú žiadne stopy po zvratkoch na oblečení maloletého, ani že by bol slabý a vysilený. Napriek

pripustenia opaku nie je nič neobvyklé, že deti mávajú žalúdočné problémy a matka len dokazuje
klamstvá o údajnom zlom zdravotnom stave maloletého po čase strávenom s ním, aj tvrdením, že údajný
zlý zdravotný stav môže byť prejavom stresu so styku s ním, pričom je nepochopiteľné, že by práve
tento kontakt mal byť príčinou toho, že maloletý mal hnačku, zvracal a dokonca, že by mal v dôsledku
toho teplotu.

9. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca popierala jeho tvrdenia, že mu bránila/bráni v styku, ktorý sa
nerealizoval len raz dňa 19.03.2022, a to z dôvodov na strane otca z finančných a zdravotných, pričom
otec neuviedol, v ktorom konkrétnom dni sa styk s maloletým nerealizoval z dôvodov na jej strane, keďže
tomutaknebolo,atedapreukázateľnenehovorípravdu,maloletýsasotcomstretávakaždýdruhývíkend

v sobotu aj v nedeľu alebo jeden celý deň podľa vlastného výberu a k presťahovaniu došlo len kvôli
otcovi a jeho správaniu. Zotrvávala na tom, že maloletý zvracal celú noc a mal hnačky dňa 18.09.2022,
po dni strávenom s otcom, pričom boli prítomní aj jej rodičia, maloletého nemohla nechať v ovracanom
oblečení a strava, ktorú mu otec podáva je nevhodná, keďže to vie posúdiť, nakoľko 7 rokov bola
svedkom podávania stravy otcovej dcére H., počas času, ktorý trávila v ich domácnosti, čo predstavovali

polotovary, vyprážané mäso a syr a množstvo čipsov, pričom otec by si mal naštudovať vhodné jedlá
pre maloletého. Popierala tvrdenia otca, že si maloletý na ňu nespomenie, keďže slovo „mama“ opakuje
celý deň. Odmietala tvrdenia otca o jej nejakých praktikách, o zavádzaní súdu a o vopred niečom
naplánovanom, že by dom zostal neobývateľný a fotografiami preukázala, ktoré veci odniesla, ako aj
stav domu. Taktiež nie je pravda, že otcovi stanovuje diagnózy, ktoré sú popísané v nálezoch psychiatra

a psychológa, predložené v konaní samotným otcom a aj z jeho vyjadrenia vidieť jeho povahové rysy
a charakter odzrkadľujúce diagnózy stanovené psychiatrom a psychológom. Ona neužíva žiadne lieky,
ide o výmysel otca a v trestnom konaní zbavila lekárku mlčanlivosti, keďže žiadne lieky od nikoho
dlhodobo neberie a ani kardiológ jej nikdy žiadne lieky nepredpísal. Jediná jej aktuálna diagnóza je
post traumatická stresová porucha, ktorú nadobudla s otca a zo života s ním. Poukázala na začaté

trestné stíhanie dňa 01.05.2022 pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, pričom uznesením zo
dňa 20.09.2022 bol do trestného konania pribratý znalec a ona sa podrobila výsluchu vyšetrovateľkami
a vyšetreniam u znalkyni, ktorá sa pred vyšetrovateľkou vyjadrila o post traumatickej stresovej poruche.

10. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na tom, že všetky stretnutia s maloletým prebehli

bezproblémovo, naposledy dňa 16.10.2022, kedy mal opäť maloletý zabezpečenú izbu v penzióne, kde
si pospal, v izbe sa aj naobedoval a následne sa hral so svojou sestrou, na záver trávili prechádzku, teda
mal plnohodnotný deň a nevznikla žiadna situácia, s ktorou by si nevedel poradiť. Maloletý neprejavuje
žiaden stres a nerozlišuje, či je s ním, alebo s matkou. Netvrdil, že mu matka bráni v styku tým, že
by mu maloletého neodovzdala v zmysle rodičovskej dohody, ale vyvíja kroky a fabuluje vo svojich

vyjadreniach, aby nemohol vziať maloletého do svojho bytu a byť s ním od soboty do nedele, a keď
vyjadril požiadavku na dlhší čas s maloletým, mu navrhla, aby jeho čas sa skrátil z 8 hodín na 4 za 2
týždne. Opätovne tvrdil, že matka celý incident maloletého s údajnými zvratkami umelo zinscenovala
a nepozná akú stravu maloletému podáva ani to, akú stravu dával svojej dcére vo veku, v ktoromje maloletý, keďže sa vtedy ešte ani nepoznali. Popieral taktiež nevhodnú stravu poskytovanú ním
jeho dcére H., keďže jej varieval rozmanitú stravu, vie variť rozmanité jedlá a taktiež strava podávaná
maloletému nemôže zapríčiniť zdravotné ťažkosti dieťaťa. Objektívny nález lekára je vždy negatívny

a potvrdzuje zdravý zdravotný stav maloletého po odovzdaní matke. Ak by mal maloletý vážne zdravotné
problémy,takbysamaliurobiťodberykrviavýtery,preúčelykultivácieazisteniadruhuinfekcie.Maloletý
je počas času s ním spokojný a šťastný, čo dokazujú aj fotografie a videonahrávky a ďalšie tvrdenia
matky považoval za nepodložené nepravdy. Tiež poukázal na to, že matka užívala lieky na riedenie krvi
po diagnostikovaní trombofílie.

11. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca poukázala na vykreslenie jeho osoby ako dokonalého otca
a partnera, avšak v dôsledku jeho osoby museli ujsť do krízového centra, pričom maloletý mal vtedy
len 11 mesiacov a klamstvá otca boli preukázané viackrát počas súdnych pojednávaní. Naďalej tvrdila,
že maloletý nie je zvyknutý byť len s otcom, ktorý na vlastné oči videl, ako maloletý po stretnutí s ním
vracia a je mu zle. Otcom uvádzaná trombofília počas tehotenstva nemá súvis s konaním, pričom práve

otec užíva lieky vydané na predpis od rôznych lekárov vrátane antidepresív, antipsychotík a sedatív od
psychiatra majúce podľa vlastného vyjadrenia otca tlmiaci účinok a obmedzujú ho v práci a tiež nakúpil
veľké množstvo voľno predajných liekov, ktoré mu niekto nekontroluje. Maloletý mal po stretnutí s otcom
dňa 16.10.2022 obuté tenisky, s ktorými sa tiež vrátil po stretnutí s otcom, teda nebolo nutné, aby otec
tenisky kupoval a tie si aj ponechal a strava, ktorú mu otec podáva je nevhodná, pričom dôvodom ich

hádok bola tiež strava podávaná dcére otca z prvého vzťahu, kedy otec varil len, keď nemal depresie
a boli to výlučne polotovary, pretože nič iné variť nevie. Dieťa otca z prvého vzťahu nie je dôkazom
skutočnosti, že je dobrý otec, pričom dcéru nemá otec zverenú do výchovy a nie je morálnym vzorom
pre svoje deti.

12. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky poukázal na osočovanie z jej strany z neprávd a vykresľovanie
jeho osoby ako tyrana a nezodpovedného človeka, pričom súd si z reakcií vie vyhodnotiť, kto je v
postavení útočníka a kto sa bráni útokom, nemá záujem predlžovať konanie a odďaľovať rozhodnutie.

13. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca poukázala na typický obsah jeho podania so snahou dosiahnuť

ľútosť nad ním, styk s maloletým prebieha ako doteraz, otec ústnu neformálnu rodičovskú dohodu
dodržiava a pre maloletého chodí načas a včas ho prinesie aj naspäť, pričom posledné 2 mesiace nemal
zažívacie ťažkosti, ale od otca sa vracia nadmieru unavený a pýta si jedlo, ktoré nemá v dosahu, ale vie
si ho už vypýtať a ukázať čo chce a naďalej má po styku nekľudnú noc, budí sa a vykrikuje.

14. Následne matka doručila znalecký posudok vyhotovený v trestnom konaní vednom vo veci trestného
činu týrania blízkej a zverenej osoby znalkyňou PhDr. Zuzanou Bielikovou, v ktorom matka odpovedala
na otázky vyšetrovateľky, z ktorého dôvodu trvala na potrebe vykonania znaleckého dokazovania, aby
boli pri určení styku eliminované možné bezpečnostné riziká a poskytnutá zvýšená ochrana maloletému.
Ďalej matka doručila dodatok znaleckých posudkov k znaleckému posudku č. 94/2022, č. 1/2023

a znalecký psychiatrický posudok č. 2/2023 vyhotovené v trestnom konaní, z ktorých vyplýva, že je
pravdovravná a trpí post traumatickou stresovou poruchou, vzhľadom na závery znaleckých posudkov
bude voči otcovi vznesené obvinenie. Vzhľadom na dlhšie časové obdobie a vzdialenosť od otca nie je
schopná mu vzhľadom na post traumatickú stresovú poruchu odovzdávať, preto je preberané starým
otcom z jej strany, keďže nie je v stave sa s otcom maloletého stretnúť osamote pre neustály strach

a považuje sa za obeť trestného činu. Ďalej uviedla, že styk otca s maloletým prebieha pravidelne tak,
ako bolo dohodnuté každú nepárnu nedeľu od 10,00 hod. do 18,00 hod., kedy otec chodí pre maloletého
s niekým, a to väčšinou s 13 ročnou dcérou H., párkrát so svojim otcom a raz zo svojou matkou, ale
o dieťa sa nikdy sám nestará a maloletý je po styku s ním umrnčaný, vyhľadáva jedlo a noc po styku má
vždy nepokojnú, stáva sa, že aj niekoľko dní po styku je maloletý nepokojný, a po necelom dni strávenom

s otcom viackrát vracal a mal hnačky, prečo musela vyhľadať lekársku pomoc.

15. Matka tiež doručila uznesenie vyšetrovateľa PZ o začatí trestného stíhania otca maloletého ako
obvineného z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.

16. Vo vyjadrení zo dňa 20.03.2024 navrhla prenesenie príslušnosti z Okresného súdu Levice na
Okresný súd Martin, nakoľko má maloletý 2 roky s trvalým pobytom v obci B., trvala na vykonaní
znaleckého dokazovania, maloletý nikdy a nikde neprespával bez nej, vždy spali iba doma s výnimkou
núteného bývania v bezpečnom ženskom dome. Poukázala na dobu uplynutú od vydania napadnutéhorozsudku, pričom maloletý je vo veku, kedy vie vyjadriť svoj názor, v ktorom smere nebolo vykonané
žiadne dokazovania, preto skutkový stav už neobstojí a navrhla zabezpečiť vykonanie dokazovania
výsluchom maloletého, ktorý má 3 roky a 3 mesiace. Styk otcom s maloletým sa uskutočňuje každú

nepárnu nedeľu od 10,00 do 18,00 hod. no nie je bezproblémový, keďže maloletý plače a vyjadruje
nevôľu ísť z domu a po styku uteká za ňou.

17. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 CMP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami
§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu

prvej inštancie vo výroku V. a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. Pokiaľ ide o odvolanie matky do výroku IV. o vyživovacej povinnosti otca, odmietol ho podľa § 386
písm. b) SCP.

19. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu, odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku V. vecne správne, prvoinštančný
súd predmetnú vec ohľadom úpravy styku otca s dieťaťom skutkovo aj právne správne posúdil.
Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu
stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné,

presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi
otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2
CSP. Súd prvej inštancie skutkové tvrdenia náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj
ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na

argumenty matky v odvolaní týkajúce sa úpravy styku otca.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci rozhodoval prvoinštančný súd napadnutým
rozsudkom o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode
manželstva, pričom maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov na čas

rozvode maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

22. K vyživovacej povinnosti otca prvoinštančný súd zaviazal sumou 150,- eur mesačne. Po vyhlásení
rozsudku prvoinštančného súdu sa účastníci konania vzdali práva podať odvolanie proti výroku I.
o rozvode manželstva, II. o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, III. o zastupovaní

aspravovanímajetkumaloletéhoobomarodičmi,VI.ozamietnutínávrhuvozvyšnejčastiaVII.otrovách
konania, pričom podľa obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 16.06.2022 sa po vyhlásení
napadnutého rozsudku, jeho zdôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, matka vzdala práva podať
odvolanie vo všetkých výrokoch okrem výroku V. o úprave styku a otec sa vzdal práva na podanie
odvolania okrem výroku IV. o vyživovacej povinnosti, kolízny opatrovník sa vzdal práva na podanie

odvolania vo výrokoch II. až VII., teda okrem výroku I. o rozvode manželstva.

23. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek
postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, najlepší záujem dieťaťa. Na najlepší

záujem dieťaťa odkazuje Dohovor o právach dieťaťa aj vo svojom článku 18 (rodičovská zodpovednosť).
Ako konštatuje Výbor pre práva dieťaťa vo Všeobecnom komentári č. 14 (2013) z 29.05.2013 o práve
dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa),
obsah komplexného pojmu najlepší záujem dieťaťa treba stanovovať podľa konkrétnych prípadov.
Najlepší záujem dieťaťa ako pružný a adaptabilný pojem treba prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej

situácie dotknutého dieťaťa, zohľadniť jeho osobný kontext, situáciu a potreby. Najlepší záujem dieťaťa
treba pri jednotlivom rozhodnutí určiť vo svetle špecifických okolností situácie konkrétneho dieťaťa.
Najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri prijímaní všetkých potrebných opatrení.
Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je jedinečnou činnosťou, ktorú treba uskutočniť v každomjednom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa súvisiacich s jeho individuálnymi
charakteristikami ako sú napr. vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti, telesné, zmyslové alebo
intelektuálnepostihnutie,sociálnykontext,vktoromdieťažije(prítomnosťaleboabsenciarodičov,kvalita

vzťahov dieťaťa s rodičmi, prostredie, v ktorom dieťa žije z pohľadu bezpečnosti) atď. Do posúdenia
najlepšieho záujmu dieťaťa zahŕňame aj jeho názory, identitu, starostlivosť, ochranu a bezpečnosť,
zraniteľnosť dieťaťa (zdravotné postihnutie, príslušnosť k menšinovej skupine, štatút utečenca alebo
žiadateľa o azyl, obeť násilia, život na ulici atď.), právo na zdravie, na vzdelanie.

24. V prípade potenciálneho oddelenia dieťaťa od jeho rodiča je nevyhnutné posúdiť a určiť najlepší
záujem dieťaťa (čl. 9, 18 a 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Dohovor chráni právo dieťaťa na rodinný
život.Dieťaoddelenéodrodičamáprávonapravidelnéudržiavanieosobnýchvzťahovapriamychstykov
s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho najlepším záujmom (čl. 9 ods. 3).

25. Ustanovenie § 24 ods. 4, 5 Zákona o rodine zdôrazňuje dôležitosť kooperácie rodičov maloletého

dieťaťa a dôležitosť prítomnosti oboch rodičov pri výchove ich dieťaťa, ak o ňu majú obidvaja záujem
a ak je dieťaťu na prospech. Súčasťou práv maloletého dieťaťa je aj udržovanie rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Nad záujem maloletého dieťaťa ale nemožno
nadraďovať spôsob fungovania vzťahov jeho rodičov. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie

jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičov,aabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. Pri úprave styku dieťaťa s rodičom súd rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a prihliada na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia,
pričom zároveň rešpektuje právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na
udržovanie pravidelného osobného styku nielen s matkou, ale aj s otcom, ktorému nebolo zverené do

osobnej starostlivosti. V záujme zachovania zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné udržiavať
styk s otcom, zachovať a upevniť citové väzby s otcom tak, aby dieťa malo pozitívny mužský vzor pri
ďalšom fyzickom i psychickom vývoji.

27. Vzťah rodiča a dieťaťa sa môže rozvíjať a upevňovať len počas vzájomných stretnutí, počas ktorých

je rodič, ktorý má styk s dieťaťom vystavený zložitej situácii, keď jednak je potrebné vytvoriť pre dieťa
vhodný program za účelom strávenia príjemných chvíľ, čo však neznamená, že vždy musí ísť o aktívny
program, ale zároveň ide o schopnosť adaptability dieťaťa na prostredie otca, s ktorým nepochybne
netrávi toľko času ako s druhým rodičom, teda matkou, čo nepochybne v danom veku dieťaťa spôsobuje
značnú naviazanosť maloletého na matku, pod ktorej vplyvom sa nachádza vo výraznej miere.

28. Odvolací súd sa plne stotožňuje so správnosťou rozsudku súdu prvej inštancie ohľadne výroku V.
o úprave styku otca s maloletým a jeho dôvodmi vyjadrenými v bode 31 napadnutého rozsudku a nevidí
dôvodprevysloveniepochybnostionesprávnostirozhodnutiaprvoinštančnéhosúduoúpravestykuotca
s maloletým, a to napriek množstvu písomných vyjadrení matky v rámci odvolacieho konania, a to ani

z hľadiska jej odvolacích dôvodov, keď podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd dostatočne
zistil skutočný stav veci, vec správne právne posúdil a taktiež nebola zistená vada majúca za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom účastníci konania pred prvoinštančným súdom nemali návrhy
na doplnenie dokazovania.

29. Matka však v odvolaní uvádzala potrebu vykonania znaleckého dokazovania vo veci skúmania
osobnosti otca znalcom z odboru psychológia alebo psychiatria s akcentom na poruchy osobnosti a jej
prejavy, majúce vplyv na bezpečie maloletého pri 2-dňovom styku s prespatím u otca a tiež zisťovanie
tendencií ku klamstvu.

30. Dokazovanie je časťou civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť,
či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na
jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom mimosporovom konaní viazaný návrhmi účastníkovna vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu
na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané je vecou súdu, a nie účastníkov konania. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne)

nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností,
nejde o procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (viď
R 125/1999). Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
2/2022.

31. Odvolací súd k danému dodáva, že znalecké dokazovanie prichádza do úvahy vtedy, ak sa v
konaní rieši otázka, na ktorú sú potrebné odborné vedomosti. Je dôležité pripomenúť, že prednosť
pred znaleckým dokazovaním má odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby (§ 206 CSP).
Ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť
posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a
ustanoví znalca (§ 207 ods. 1 CSP). Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom

je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak
závery znalcov sú v zrejmom rozpore (§ 207 ods. 3 CSP). V poručenských veciach prichádza do úvahy
odborné posúdenie, príp. znalecké dokazovanie, v prípadoch kde sú suspektné patologické prejavy
účastníkov, t. j. rodičov a dieťaťa, napríklad alkoholizmu, užívanie drog, duševná porucha, domáce
násilie a pod. V prípadoch, keď sa rodičia nevedia dohodnúť na úprave styku, príp. zverení maloletého

dieťaťa, postačí vypočuť rodičov a dieťa. Takéto posúdenie je najmä otázkou právnou, nie skutkovou. Ak
obaja rodičia stoja v konflikte s potenciálom jeho prenášania na prežívanie vzťahu maloletého dieťaťa
ku každému z nich, potom znalecké dokazovanie, ktoré potvrdí konfliktné založenie jedného z rodičov
pri súčasnom pozitívnom citovom vzťahu maloletého dieťaťa k obom rodičom, neprináša do obrazu
skutočného stavu veci významný posun spôsobilý ovplyvniť rozhodnutie súdu (uznesenie ÚS SR sp. zn.

III. ÚS 461/2022, bod 18). Zadanie vypracovania znaleckého posudku v rodinnoprávnych veciach nie
je vždy potrebné a účelné. V náleze Ústavného súdu Českej republiky zo dne 30.03.2023 sp. zn. I. ÚS
3522/22 dospel Ústavný súd k záveru, že ustanovenie znalca by zbytočne, významne predĺžilo odvolacie
konanie, bez toho, aby bol zo znaleckého posudku získaný relevantný skutkový odborný záver, ktorý
by mal riešený prípad zásadne ovplyvniť. Posúdenie konkrétnych okolností k zisteniu vhodnosti úpravy

styku v danej veci je vždy úlohou súdu, ktorej sa iba poukázaním na závery znalca nemôže zbaviť.
V ostatných prípadoch sudcovia nemôžu vo veciach starostlivosti o dieťa nekriticky prijímať závery
znaleckých posudkov, v ktorých súd veľakrát formulované odpovede na otázky súdov, ktoré prekračujú
medze odborného posúdenia a zasahujú priamo do rozhodovania súdov tým, že dávajú priamy návod,
ako má súd vo veci rozhodnúť. Súdne rozhodnutie musí byť rozhodnutím nezávislého súdu, a nie

súdneho znalca (porovnaj tiež nález zo dne 13.12.2007 sp. zn. II. ÚS 2630/07 (N 224/47 SbNU 941).

32. Námietka matky na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním na posúdenie psychického
stavu otca nebola náležite matkou a dôvodne uplatnená, dané dokazovanie by predĺžilo konanie a jeho
potreba nevystala ani podľa odvolacieho súdu, vzhľadom na ďalšie dôkazy, z ktorých je zrejmé, že otec

je spôsobilý starostlivosti o maloletého v čase realizácie styku.

33. K skutkovým zisteniam z psychologického nálezu A. M. G., psychológa ako aj k nálezu A. M. D.,
ambulantného psychiatra a k jeho správe zaslané na žiadosť súdu, prvoinštančný súd uviedol dané
zistenia v bodoch 24 až 26 odôvodnenia rozsudku a tiež tieto dôkazy vyhodnotil v bode 31 napadnutého

rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.

34. Odvolací súd zdôrazňuje, že jedným zo základných atribútov rozhodovania v ktoromkoľvek štádiu
súdneho konania (sporového aj nesporového) je, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia (§ 217 ods. 1 prvá veta CSP). Ku dňu vyhlásenia rozsudku teda musí byť ustálený jeho

skutkový aj právny základ, existujúci v danom čase. Prípadné zmeny tohto stavu, ktoré nastali v
budúcnosti, nemôžu spätne (napr. v dovolacom konaní) meniť pohľad na správnosť rozsudku v čase
jeho vyhlásenia. Výnimkou nie je ani rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností, pri
ktorom však hmotnoprávna úprava umožňuje zmenu rozsudku v prípade podstatnej zmeny okolností,
z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

35. Odvolací súd tiež dodáva, že pokiaľ by bola pochybnosť matky o bezpečie a zdravie maloletého
dôvodná, vzhľadom na matkou tvrdený nepriaznivý psychický zdravotný stav otca, tak by nepochybne
nebola súhlasila so stretávaním sa otca s maloletým, a to ani v rozsahu niekoľkých hodín v nedeľutak, ako bolo medzi účastníkmi konania v priebehu konania pred prvoinštančným súdom dohodnuté.
Rovnako neboli preukázané obavy matky o nespôsobilosti otca zabezpečiť starostlivosť o maloletého
počas styku otca s dieťaťom, tieto zostali opätovne iba v rovine jej subjektívnych tvrdení, bez predloženia

relevantného dôkazu či opodstatnenej argumentácie z takéhoto dôkazu vyplývajúcej a sú iba dôkazom
snáh matky eliminovať, teda zúžiť styk otca s maloletým.

36. Ani vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie vo veci trestného činu týrania blízkej a zverenej
osoby, ktoré konanie sa týka výlučne osoby matky, nie je dôvod eliminovať právo otca na podieľaní sa

na starostlivosti o maloleté dieťa iba v rámci úpravy styku, na ktorej sa rodičia maloletého evidentne
nevedia dohodnúť. Ak by sa mala pripustiť argumentácia matky spočívajúca v obavách o život a zdravie
dieťaťa počas styku s otcom za opodstatnenú, tak by k týmto obavám malo dôjsť aj počas niekoľkých
hodín, ktoré maloletý strávi s otcom doteraz na základe dohody rodičov v rozsahu niekoľkých hodín
v nedeľu, pričom vzhľadom na práva rodiča a jeho právo participovať na výchove dieťaťa v rámci úpravy
styku, je predmetná úprava styku stanovená rozhodnutím prvoinštančného súdu v rozsahu každého

druhého víkendu od soboty do nedele, čo nepredstavuje 2 noci prespatia, ako matka uvádzala v odvolaní
a následných podaniach, ale ide o prespatie len na 1 noc, výrazne minimálna z hľadiska rozvíjania
styku dieťaťa s rodičom, ktorý ho nemá vo svojej starostlivosti. Správne prvoinštančný súd prihliadol
aj na zmenu bydliska maloletého, k čomu došlo na základe rozhodnutia matky a aj s poukazom na
vek maloletého, vzdialenosť bydlísk je dôvod na úpravu styku aspoň každý druhý víkend v mesiaci od

soboty do nedele s prespatím tak, ako učinil súd prvej inštancie za účelom zabezpečenia potrebného
času pre plnohodnotný styk otca s maloletým, trávenie voľnočasových aktivít a upevňovania citovej
väzby. Nepochybne maloletý má právo poznať aj príbuzných zo strany otca a rozvíjať s ním citové
väzby, spoznávať aj bytové prostredie otca a nie je vhodné ponechať alebo akceptovať doterajší stav,
aby k stretávaniu dochádzalo v penzióne, ktorý si otec prenajímal za účelom doterajšej realizácie styku

s maloletým aspoň v rozsahu niekoľkých hodín. Samozrejme je nepochybné apelovať aj na otca, aby
dôsledne dodržiaval režim maloletého, podával mu vhodnú stravu a v uvedenom smere, aby rodičia
spolu komunikovali, dodržiavali vzájomnú informačnú povinnosť.

37. Pokiaľ ide o tvrdenia matky o preukázanej posttraumatickej stresovej poruche spôsobenej konaním

otca voči jej osobe, vyhodnotené v rámci trestného konania a následne prejavujúcej sa v jej konaní, keď
údajne už neodovzdáva maloletého otcovi osobne z dôvodu veľkého strachu z jeho osoby, k uvedenému
odvolací súd poukazuje na to, že doteraz tomu tak nebolo, matka neuvádzala skutočnosti, že dieťa
nemôže otcovi osobne odovzdávať, preto sa aj tento postoj javí odvolaciemu súdu ako účelový.

38. Pre civilné sporové konanie platí dispozičná zásada, t.j. súdne konanie sa zásadne začína na
návrh strany sporu. Platí to aj pre odvolacie konanie, ktorého začatie musí byť iniciované niektorou
zo strán, resp. iným subjektom konania. Dispozičná zásada sa prejavuje aj v tom, že osoba, ktorá je
oprávnená podať odvolanie, sa môže odvolania vzdať, čo je tiež dispozičný úkon s predmetom konania.
Odvolania sa môže oprávnená osoba vzdať len voči súdu a len po vyhlásení rozhodnutia. Vzdanie sa

odvolania iným spôsobom a voči inému subjektu nemá právne účinky. Vzdať sa odvolania je možné od
vyhlásenia rozhodnutia do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne
vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Ak by takáto osoba odvolanie podala, odvolací
súd takéto odvolanie odmietne ako podané neoprávnenou osobou.

39. Preto odvolanie matky do IV. výroku o vyživovacej povinnosti otca odvolací súd odvolanie odmietol
podľa § 386 písm. b) CSP, keďže bolo podané neoprávnenou osobou, teda matkou, ktorá sa proti
predmetnému výroku po vyhlásení rozsudku prvoinštančného súdu, jeho odôvodnení a poučení
o opravnom prostriedku vzdala práva podať odvolanie, ktorý záver nespochybňuje skutočnosť, že otec
sa proti predmetnému IV. nevzdal práva podať odvolanie, teda matke nesvedčí právo odvolať sa proti

výroku o vyživovacej povinnosti otca.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. a v závislom
výroku o trovách konania VII. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

41. V ďalšom odvolací súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a

podobne).

42. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v
mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ
zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde

o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka (§ 57 CMP). Odvolací súd
však vzhľadom na charakter daného konania – o rozvod manželstva a stým spojené konanie o úpravu
výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov
znášaltrovyodvolaciehokonaniasámavsúladesovšeobecnouzásadounáhradytrovvmimosporovom
konaní a s poukazom na ustanovenie § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).