Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Renáta Pátrovičová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoEk/1/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208213080
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4208213080.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. C. XXX, o vymoženie sumy 555,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/608/2008-89 zo dňa 06.09.2023, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú,
o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .
Povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie, exekučný súd) uznesením č. k. 5Er/608/2008-89 zo dňa
06.09.2023 vstup Združenia občianskej sebaobrany do konania na strane povinného nepripustil, vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. O náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi
a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil s poukazom
na ust. § 37, § 57 ods. 1 písm. g), § 200 ods. 5, § 203 ods. 1, § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), §
35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ako „ZoRK“), § 53 a nasl.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej
obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že
návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 21.08.2008 sa oprávnený domáhal proti povinnému vykonania
exekúcie na vymoženie 555,33 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na právoplatný a
vykonateľný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02353/08
zo dňa 31.03.2008. Okresný súd Komárno vydal dňa 13.10.2008 poverenie na vykonanie exekúcie. Súd
zo správneho registra súdu sp. zn. Spr 578/09 zistil, že dňa 19.10.2009 doručilo Združenie občianskej
sebaobrany súdu oznámenie o vstupe do konania spolu s návrhom na odklad exekúcie a jej zastavenie.
2. V súlade s § 37 EP v exekučnom konaní nie je možný vstup ďalšieho účastníka do konania, keď
uvedené ustanovenie obsahuje definíciu účastníkov konania a z jeho dikcie jednoznačne vyplýva,
že účastníkmi exekučného konania môžu byť len tí, ktorí sú nositeľmi hmotnoprávneho vzťahu
vyplývajúceho z exekučného titulu; tí, ktorým to postavenie priznáva Exekučný poriadok, manžel
povinného a pri rozhodovaní o trovách exekúcie aj poverený exekútor. Z uvedeného dôvodu súd návrh
Združeniaobčianskejsebaobranynavstupdoprebiehajúcehoexekučnéhokonanianastranepovinného
zamietol.3. S ohľadom na skutočnosť, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platnej rozhodcovskej zmluvy, nielen pred samotným
udelením poverenia, ale kedykoľvek počas exekučného konania. Zmluva o úvere uzavretá medzi
oprávneným a povinnou dňa 17.09.2007 je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone
č. 258/2001 Z. z. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 53 a nasl. OZ a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. a aplikoval ustanovenie § 2 písm.
a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2007, ako aj ustanovenia § 3 ods. 1,
2 citovaného zákona, § 53, § 54 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom do 31.12.2007. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17 obsahovali
rozhodcovskú doložku. Súd bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej
doložky obsiahnutú v predloženej zmluve o úvere považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu, pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na
vôli oprávneného. Povinnému je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v
prípade, že žalobu podáva oprávnený. Oprávnený totiž mohol na základe rozhodcovskej doložky vec
predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám vybral a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak
príslušný. Povinná nemala možnosť ovplyvniť obsah návrhu zmluvy, ani obsah rozhodcovskej doložky,
preto nemožno považovať rozhodcovskú doložku za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne.
Rozhodcovskúdoložkupretosúdvyhodnotilakoneprijateľnú,postihnutúsankciouabsolútnejneplatnosti
v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Keďže nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej
zmluvy, resp. doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a následne vydať rozhodcovský
rozsudok. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z
hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na jej zastavenie.
4. Súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal z dôvodu, že
v podaní doručenom súdu elektronicky dňa 30.08.2023 súdny exekútor uviedol, že si trovy exekúcie
neuplatňuje. Povinnej súd náhradu trov exekúcie nepriznal z dôvodu, že povinnej nárok na náhradu
trov exekúcie ani nevznikol.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podané
odvolanieodôvodnilustanovením§365ods.1písm.f)ah)zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporového
poriadku (ďalej ako „CSP“). Uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvoril zmluvu o úvere č. 4073442 dňa
17.09.2007, na základe ktorej sa oprávnený zaviazal povinnej poskytnúť úver vo výške 331,94 eura.
V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) sa zmluvné strany dohodli na
tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. VPPÚ sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere, dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje vôľu byť viazaný aj
VPPÚ. Oprávnený zotrval na názore, že povinná nie je spotrebiteľ a z tohto dôvodu je vylúčená aplikácia
ustanovení zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. Nie je pravdou, že rozhodcovská
doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka. Oprávnený zároveň tvrdil, že rozhodcovská
doložka je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou. Pokiaľ ide o prípustnosť rozhodcovskej doložky, do
pozornosti odvolacieho súdu dal rozsudok Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 02. 03. 2011 sp. zn. 12
Cmo 13/2010, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. 10. 2009 sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, rozsudok
Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 01. 03. 2011, sp. zn. 19Co/481/2010 a rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 29. 06. 2010 sp. zn. 23 Cdo 1201/2009. Mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka
bola dojednaná v súlade s platnými právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere a z tohto dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.
6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu
prvej inštancie vo výroku vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o zastavení exekúcie a súvisiaci výrok
o trovách konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. V predmetnej veci sa exekučné konanie začalo dňa 21.08.2008 spísaním návrhu na vykonanie
exekúcie pred súdnym exekútorom, t. j. ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdnehoporiadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Súd prvej inštancie
uznesením č. k. 5Er/608/2008-89 zo dňa 06.09.2023 a aj odvolací súd o odvolaní oprávneného
rozhodovali už za účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom postupovali v súlade s ustanovením
§ 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa prechodného
ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2017 (zákon č. 2/2017 Z. z.) § 243h ods. 1 Exekučného
poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu možno
zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví, sú uvedené
v ustanovení § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný v priebehu celého
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie, pričom jedným
z predpokladov je aj relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.
Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak
zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky, a to aj za situácie, že
príslušný súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie. Pri preskúmaní dôvodnosti podaného
odvolania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyhodnotil predmetný vzťah medzi oprávneným
a povinnou ako vzťah vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a zmluvu o úvere taktiež považoval za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej oprávnený ako dodávateľ (veriteľ) poskytol finančné
prostriedky povinnej ako spotrebiteľovi (dlžník). Ide teda o vzťah, ktorý používa zvýšenú právnu ochranu
v zmysle osobitných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, to znamená, že je nutné aplikovať
spotrebiteľské právo. Uvedená úverová zmluva zo dňa 17.09.2007 nad mieru všetkých pochybností
napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedenej zmluvy je zrejmé, že veriteľ - oprávnený je osoba,
ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa
za dodávateľa a dlžník, v tomto spore povinný, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy
nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba nepodnikateľ.
Z uvedených dôvodov súd správne posúdil povinnú ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa,
predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a aplikoval v predmetnej veci ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Na uvedenom nič
nemení ani skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy sa za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 31.12.2007) považovala kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. V tomto smere odvolací
súd dodáva, že predmetné ustanovenie bolo novelizované od 01.01.2008, od kedy je podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže ustanovenie 879j Občianskeho zákonníka v znení
účinnom od 01.01.2008 výslovne uvádza, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 01.01.2008; treba posudzovanú zmluvu o úvere považovať za zmluvu spotrebiteľskú.
Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že veriteľ, v tomto prípade oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní
predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a dlžník, t. j. povinná, je osoba, ktorápri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale zmluvu uzatvorila
ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka vo všeobecnosti ťaží toho, kto tvrdí takúto
výnimku, majúcu za následok kvalifikáciu úveru za tzv. iný, t. j. nespotrebiteľský úver, ktorý sa riadi
výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku, v tomto prípade dôkazné bremeno ťaží veriteľa
(oprávneného). Oprávnený svoju dôkaznú povinnosť v smere preukázania, že dlžník nevystupoval
v postavení spotrebiteľa nesplnil, preto súd správne konštatoval, že pri pochybnostiach či povinná
vystupovala v čase uzatvorenia zmluvy o úvere ako spotrebiteľ alebo nie, platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
11. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo Zmluvy o úvere č.
4073442 zo dňa 17.09.2007 v spojení so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len
„VPPÚ“). Svoju právomoc si rozhodcovský súd odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17.
VPPÚ, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe
exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu
exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej doložky/zmluvy. V tomto prípade povinná dlh riadne nesplácala, a tak sa
oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok.
Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinná odvolanie nepodala a nepodala ani žalobu na súd o jeho
zrušenie.
12. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmel bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených
záujmov iných a nesmel byť v rozpore s dobrými mravmi. Na tomto podklade bol súd oprávnený
skúmať, či dojednanie rozhodcovskej doložky medzi účastníkmi zmluvy zodpovedalo požiadavke
dobrých mravov. Rozhodcovský súd si odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi
z rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Súd
prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania
rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Oprávnený v tomto
konaní nepreukázal, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru bola so spotrebiteľom v súlade s dobrými mravmi dojednaná individuálne, a že mu bola daná
možnosť voľby, či rozhodcovskú doložku pre prípad sporu prijme alebo neprijme. Oprávnený mal
predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo
dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných
sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež jej poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie
o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá - ak
mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle
oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver
o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci
konať a rozhodnúť.
13. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 zakotvuje pre
exekučný súd v každej fáze konania povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a tak ak
dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku zistil až v štádiu
prebiehajúcej exekúcie, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku
vydal predmetné uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Odvolací
súd preto posúdil odvolanie oprávneného ako neopodstatnené a napadnuté uznesenie vo výrokoch
o neprípustnosti exekúcie, jej zastavení a v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnej povinnej nepriznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, pretože jej žiadne nevznikli.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.