Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614201696
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8614201696.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUD. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci žalobcu 1. T. Q.. narodený
XX.X.XXXX a 2. R. Q., narodená XX.X.XXXX, obaja bytom L. XXX/X, XXX XX T., zastúpení advokátskou
kanceláriou Mgr. Ondrej Barna, Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, proti žalovaným
1. Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený
Černejová a Hrbek, s.r.o. so sídlom Kičerského 7, 811 05 Bratislava a 2. Platiť sa oplatí, s. r. o., Košická
56, 801 08 Bratislava, IČO: 45 684 681, o zdržanie sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalovaného
v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 2C/64/2014 -347 zo dňa 26.09.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku I., III., tak, že žalobu zamieta.

II. Priznáva žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcom v 1.
a 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. V preskúmavanej veci je zrejmé, že žalobcovia sa v zmysle zmenenej žaloby domáhajú určenia, že
ich nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, a to z dôvodu márneho uplynutia premlčacej doby

pre výkon záložného práva.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Svidník ako súd prvej inštancie (ďalej ako „súd alebo súd prvej inštancie“ ) napadnutým
rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. U r č u j e, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese T., v obci T., katastrálne územie T., zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX a to byt č. X na druhom poschodí, vchod číslo X na ulici L. v bytovom dome
so súpisným číslom XX, postavený na parcele C KN parcela č. XXX a podiel priestoru na spoločných
častiach a zariadeniach domu v rozsahu XXXX/XXXXXX nie sú zaťažené záložným právom, zriadeným
zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XXXXXX/XX - XXX XXX z X.XX.XXXX,
uzatvorenej medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. a žalobcami.

II. Konanie voči žalovanému v druhom rade z a s t a v u j e.III. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Nárok na náhradu trov konania žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanému v 2. rade n e p r i z n á v a.

3. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne argumentoval ustanovením § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 10,
§ 37 ods. 1, § 100 ods. 1, 2, § 101 ods. 1, § 151a, § 151b ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 151c ods. 1 až
3, §151j ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný v 1. rade uzatvoril so
žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi zmluvu o poskytnutí flexihypotéky č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX
zo dňa 05.12.2007, na základe ktorej poskytol žalobcom úver vo výške XXX.000,- Sk ako úver na údržbu
dokončených stavieb. Za účelom zabezpečenia úveru bola dňa 05.12.2007 medzi žalovaným v 1. rade
a žalobcom v 1. rade uzavretá zmluva o zriadení záložného práva, predmetom ktorého bol byt č. X

nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. X na ulici L., súpisné číslo XXX. Uzavreté zmluvy sú
spotrebiteľského charakteru, preto bolo potrebné na ne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka,
zákon o ochrane spotrebiteľa i Smernicu Rady 93/13/EHS.

5. Žalobcovia v priebehu konania vzniesli námietku premlčania záložného práva, ako aj námietku

premlčania celého peňažného nároku žalovaného v 1.rade. V danej veci pritom žalovaný v 1. rade
zosplatnilúverlistomzodňa17.09.2013atýmtodňomsapodľanázorusúduprvejinštanciestalasplatná
celá pohľadávka. Po prvýkrát sa preto mohlo právo zo zmluvy o poskytnutí Flexihypotéky uplatniť dňa
15.09.2013, kedy zároveň začala plynúť premlčacia doba. Jej posledný deň pripadol na 18.09.2016.
Z uvedeného bolo zrejmé, že nároky žalovaného v 1. rade zo zmluvy o poskytnutí Flexihypotéky zo

dňa 05.12.2007 sú premlčané. Zmluva o záložnom práve je akcesorickou zmluvou k úverovej zmluve,
preto bolo zrejmé, že záložná bez existencie úverovej zmluvy by nemala žiaden význam. Z uvedených
dôvodov súd žalobe vyhovel.

6. O trovách konania medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255

ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobcovia boli v konaní úspešní v celom rozsahu,
preto im súd prvej inštancie priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

7. Náhradu trov konania žalobcom voči žalovanému v 2. rade súd prvej inštancie nepriznal, keďže
žalobcovia ani žalovaný v 2. rade si trovy konania neuplatnili.

III. Odvolanie a vyjadrenia strán sporu

8. Proti výrokom I. a III. rozsudku súdu podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať odvolateľovi náhradu trov konania prvoinštančného i
odvolacieho konania, alebo, napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. V podanom odvolaní , namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávneho právnemu posúdeniu veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V časti posúdenia procesnej prípustnosti žaloby považoval odvolateľ
napadnutý rozsudok za zmätočný. Rozsudok neposkytuje žiadne úvahy a právne závery, a to aj
napriek predchádzajúcej rozsiahlej argumentácii odvolateľa. Dôvody zániku záložného práva taxatívne
vymenúva § 151md Občianskeho zákonníka, pričom premlčanie zánik nespôsobuje. S ohľadom na §

151j ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčanie pohľadávky nespôsobuje zánik záložného práva. Z
uvedených dôvodov je podľa odvolateľa určenie neexistencie záložného práva, založené na vznesenej
námietkepremlčaniavpriamomrozporeshmotnýmprávom.Neprípustnosťžalobyodvolateľodvodzoval
aj od ustanovenia § 137 písm. c, d) Civilného sporového poriadku, keďže žalobcovia nemajú naliehavý
právny záujem ani zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia, že

nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom. V ostatnom rozsahu odvolateľ uvádzal potrebu
zohľadnenia inštitútu spočívania premlčacej lehoty podľa § 112 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ
totižto po vyhlásení splatnosti úveru včas začal vykonávať úkony, smerujúce k realizácii záložného
práva. Následne mu bola predbežným opatrením uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného právak predmetným nehnuteľnostiam, a to uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2014. V
ďalšom priebehu sporu bola odvolateľovi rozsudkom uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou. Ak by potom v dôsledku série rozhodnutí súdov došlo k premlčaniu

záložného práva práve počas obdobia, v ktorom je záložnému veriteľovi zakázané ho vykonávať,
taký výklad by bol odmietnutím spravodlivosti. Rešpektovanie zákona/práva/súdom uloženej povinnosti
zdržať sa dočasne výkonu záložného práva predsa nemôže ísť na škodu záložného veriteľa v tom
zmysle, že bez jeho viny mu uplynie premlčacia doba vzťahujúca sa k výkonu záložného práva. Začatie
výkonu záložného práva má v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka účinok spočívania premlčacej doby

vo vzťahu k výkonu záložného práva, je komunikované nielen žalobcom, ale aj príslušnému štátnemu
orgánu na úseku katastra. Žalovaný riadne a včas začal vykonávať záložné právo v marci 2014 zákonom
predvídaným a prikázaným spôsobom, pričom už od mája 2014 mu vo výkone bránili rozhodnutia
súdu, preto plynutie premlčacej doby od 2014 spočíva. Námietku premlčania záložného práva zo strany
žalobcov vníma odvolateľ ako contra bonos mores, keďže k márnemu uplynutiu času sami prispeli. Na
takto vznesenú námietku žiadala odvolateľ neprihliadať.

9. Žalobcovia sa k doručenému odvolaniu žalovaného v 1. rade písomne nevyjadrili.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej aj ako „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379,
§ 380 ods. 1 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade je dôvodné. Svoje rozhodnutie
odôvodňuje nasledovne.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu a z dôvodov, z ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379, § 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd posúdil
relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov najmä v kontexte namietaných nesprávnych skutkových

zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. V kontexte uplatnených odvolacích dôvodov vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že skutkový
stav veci zisťuje súd na základe tvrdení sporových strán a výsledkov vykonaného dokazovania. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia

dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

14. Odvolací súd z dôvodu efektivity odvolacieho konania upriamil svoju pozornosť prednostne vo
vzťahu k uplatnenému odvolaciemu dôvodu o nesprávnom právnom posúdení veci zo strany súdu
prvej inštancie, keďže jeho prieskum subsumuje posúdenie procesnej prípustnosti žaloby i namietanéspočívanie premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka. uvedená problematika je predmetom
ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd poukazuje na jeho
relevantnú judikatúru a aprobuje prijaté právne závery, ktoré sú kľúčové pre rozhodnutie vo veci samej.

15. Ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je vyjadrená predovšetkým
publikáciou rozhodnutí v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.
Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných
rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,

pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté
v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. marca 2017, sp. zn. 3 Cdo 6/2017).

16. Odvolací súd považuje podanú žalobu za prípustnú v súlade s ustanovením § 137 písm. c) CSP.
Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení je pritom daný, poukazujúc v tejto súvislosti

na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2022, sp. zn. 4Cdo/169/2021,
zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2023.
Najvyšší súd (aplikáciou základných zásad právneho poriadku) nazeral na vec cez prizmu povolených
hraníc pre sudcovskú tvorbu práva tak, že určovací výrok v znení, že sporné nehnuteľnosti nie sú
zaťažené záložným právom, je spôsobilým podkladom pre výmaz predmetného záložného práva z

katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. V konkrétnom záložno-právnom vzťahu, pri
konkurencii práv záložného veriteľa, ako nositeľa práva, ktorému patrí pohľadávka zabezpečená
zálohom na jednej strane a záložcu na strane druhej, ako nositeľa povinnosti z premlčaného záložného
práva, dovolací súd uprednostnil dispozičné právo (ius disponendi) záložcu nakladať s predmetom
jeho vlastníctva. Ak totiž záložné právo nie je možné realizovať, pretože bolo premlčané a záložca

dôvodne vzniesol námietku premlčania, neexistuje žiadny dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri
zaťažená nevykonateľnou ťarchou. Sumarizujúc uvedené dospel dovolací súd k záveru, že by bolo v
rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, ak iba v dôsledku absencie právnej úpravy ohľadom
právnych následkov premlčania výkonu záložného práva bolo znemožnené žalobkyni (záložcovi) ako
vlastníčke sporných nehnuteľností realizovať v plnom rozsahu výkon dispozičných oprávnení súvisiacich

s jej vlastníckym právom, garantovaných čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy.

17. S ohľadom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2022, sp. zn.
4Cdo/169/2021, zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 6/2023 považoval odvolací súd námietky žalovaného v 1. rade v nastolenom kontexte

za neopodstatnené. Hoc by právo záložného veriteľa uplynutím premlčacej doby nezaniklo, stalo by
sa nevykonateľnou ťarchou, ktorá by nedôvodne obmedzovala dispozičné právo žalobcov vo vzťahu
k ich nehnuteľnostiam. Rozsudok súdu v predmetnej veci by bol spôsobilý upraviť pomery medzi
procesnými stranami, keďže by bol spôsobilým podkladom pre výmaz záložného práva z evidencie
katastra nehnuteľností.

18. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia je
zrejmý prijatý právny záver o premlčaní zabezpečenej pohľadávky ako hlavného záväzku dlžníkov, v
predmetnom súdnom konaní vystupujúcich ako žalobcovia. Keďže záložné právo ako zabezpečovací
inštitút má vo vzťahu k hlavnému záväzku dlžníka akcesorickú povahu, dospel súd prvej inštancie k

záveru, že aj výkon záložného práva je premlčaný, a teda žaloba dôvodná.

19. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe

podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia

po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.21.Vkontexteuplatnenýchodvolacíchdôvodovsaodvolacísúdsprávnymzáveromsúduprvejinštancie
nemohol bez ďalšej argumentácie stotožniť. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak prejudiciálne
skúmal premlčanie hlavného záväzku dlžníka. Zistenia súdu majú totižto svoju relevanciu v kontexte

aplikácieustanovenia§100ods.2Občianskehozákonníka,podľaktoréhosazáložnéprávanepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka. Bez relevancie pritom bolo, či žalobcovia vzniesli námietku
premlčania pohľadávky veriteľa, žalovaného. Uvedený právny záver vyplýva z už odkazovaného
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2022, sp. zn. 4Cdo/169/2021 podľa
ktorého s ohľadom na teleologický výklad ustanovenia § 100 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka

ako predpoklad účinného premlčania záložného práva nie je potrebné vyžadovať vznesenie námietky
premlčania zabezpečovanej pohľadávky, keďže v konkrétnom prípade je významnou iba skutočnosť,
či uplynula premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky, pričom je bez právnej relevancie, či bola
záložným dlžníkom vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke aj vznesená námietka premlčania.

22. Právnemu záveru súdu prvej inštancie však nemožno nevytknúť, že bez reflektovania rozhodujúcich

skutočností zjednotil beh premlčacej podoby vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke i výkonu záložného
práva. Z obsahu preskúmavaného spisu je pritom zrejmé, že žalovaný začal u dražobníka proces
výkonu záložného práva už v marci 2014. V naznačenom kontexte bolo preto nevyhnutné posúdiť,
akým spôsobom ovplyvnilo uplatnenie práva žalovaného u dražobníka beh premlčacej doby pre výkon
záložného práva, diferencovane od behu premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky.

23. Keďže ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka v doterajšom konaní nebolo riadne aplikované
a vykonané dôkazy sa žiadalo zopakovať, odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie. Žalovaný v
1. rade vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka poukázal na svoju odvolaciu
argumentáciu a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Cdo 64/2020. Žalobca

sa nestotožnil so záverom o posudzovaní dražobníka ako príslušného orgánu a rozhodnutie najvyššieho
súdu vníma ako ojedinelé. V tomto kontexte však odvolací súd uvádza, že odkazované rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Cdo 64/2020 bolo publikované v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a ako už bolo uvedené vyššie
v rámci tohto odôvodnenia, predstavuje tak ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, ktorá je

smerodajná aj pre odvolací súd.

24. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2022,
sp. zn. 5Cdo/64/2020, zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 3/2023. Právo záložného veriteľa na výkon záložného práva sa môže premlčať, a to vo

všeobecnej trojročnej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa mohlo vykonať prvý raz (§ 101 OZ), teda
po márnom uplynutí lehoty splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Občiansky zákonník § 112 upravuje
spočívaniepremlčacejdoby,ktoréhopodstataspočívavtom,žeokamihomnastaniaprávnejskutočnosti,
premlčacia doba prestáva plynúť a po odpadnutí zákonnej prekážky jej plynutia pokračuje v plynutí.
Inštitútom spočívania premlčacej doby sa zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas doby, v

ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha na súde alebo u iného orgánu. Právnym
dôvodom spočívania premlčania je uplatnenie práva veriteľom na súde alebo inom príslušnom orgáne.
Zákon pre iný príslušný orgán nestanovuje žiadne podmienky. Pre zabezpečenie cieľa, ktorý inštitút
spočívania má zabezpečiť, musí ísť o orgán, ktorý je kompetentný uplatnené právo zrealizovať, či už
vydanímexekučnéhotitulu,vykonanímexekúcienazákladeexekučnéhotitulualebospeňaženímzálohu

na dobrovoľnej dražbe. Dražobník je pritom subjekt, ktorému zákon zveruje oprávnenie zrealizovať
právo záložného veriteľa na výkon záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka záložného
veriteľa, preto ho možno považovať za iný príslušný orgán v zmysle § 112 OZ. V nadväznosti na
uvedené potom začatie dražobného konania spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému
právu neplynie. V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že to neplatí vo vzťahu k pohľadávke záložným

právom zabezpečenej. Vo vzťahu k nej premlčacia doba plynie, pretože jej spočívanie v zmysle § 112
OZ môže nastať iba v prípade jej uplatnenia na súde, resp. v rozhodcovskom konaní, pretože iba
tieto orgány majú kompetenciu uložiť povinnosť povinnej osobe pohľadávku zaplatiť veriteľovi, teda
zabezpečiť exekučný titul, ktorý môže oprávnený vykonať v exekúcii.

25.Vdanomprípadezáložnýveriteľvýkonzáložnéhoprávauplatnilnadobrovoľnejdražbeudražobníka.
V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia súdom, ktorým zakázal záložnému veriteľovi -
navrhovateľovidražbyzdržaťsavýkonuzáložnéhoprávaaždoprávoplatnostiskončeniakonaniavoveci
samej (žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve), dražobník upustil od vykonania dražbypodľa § 19 ods. 1 písm. h) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. K realizácii dražby teda
nedošlo v dôsledku zásahu súdu autoritatívnym rozhodnutím, ktoré záložný veriteľ iba rešpektoval. Z
uvedenéhopotomvyplýva,žezákazvýkonuzáložnéhoprávauloženýneodkladnýmopatrenímnemožno

vykladať na ťarchu záložného veriteľa v tom zmysle, že tento „riadne nepokračoval“ (§ 112 OZ) v
začatom dražobnom konaní. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2022, sp.
zn. 5Cdo/64/2020, zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 3/2023).

26. V konaní bolo súdom prvej inštancie konštatované, že zabezpečená pohľadávka veriteľa je
premlčaná, čo v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavuje prvý nevyhnutný
predpoklad pre úvahu o premlčaní záložného práva. Pre premlčanie jeho výkonu je však rozhodujúce,
že žalovaný začal konanie u dražobníka ako príslušného orgánu, preto v súlade s ustanovením §
112 Občianskeho zákonníka spočinul beh plynutia premlčacej doby vo vzťahu k výkonu záložného
práva. Od ďalšieho dražobného procesu žalovaný musel upustiť v dôsledku sledu súdnych rozhodnutí

o uložení povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva až do právoplatnosti skončenia konania vo veci.
Relevantné súdne rozhodnutia však boli zrušené v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku a vec
nateraz nie je stále právoplatne skončená. K realizácii dražby teda nedošlo v dôsledku zásahu súdu
autoritatívnym rozhodnutím, ktoré záložný veriteľ iba rešpektoval. Z uvedeného potom vyplýva, že zákaz
výkonu záložného práva nemožno vykladať na ťarchu záložného veriteľa v tom zmysle, že tento „riadne

nepokračoval“(§112OZ)vzačatomdražobnomkonaní.Odzačatiakonaniaudražobníkapretodoposiaľ
premlčacia doba spočívala.

27. Vykonaným dokazovaním pritom bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade zosplatnil úver listom zo
dňa 17.09.2013 a týmto dňom sa podľa názoru súdu prvej inštancie stala splatná celá pohľadávka.

Po prvýkrát sa preto mohlo právo zo zmluvy o poskytnutí Flexihypotéky uplatniť dňa 15.09.2013, kedy
zároveň začala plynúť premlčacia doba. Ak teda žalovaný v 1. rade uplatnil svoje záložné právo u
dražobníka v marci 2014, premlčacia doba v konkrétnostiach prejednávaného prípadu neuplynula.

28. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní pred odvolacím súdom nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

Naproti tomu žalobcovia uviedli, že hlavná zmluva o vzniku záväzku nemá predpísané náležitosti, tie sú v
prílohe,ktoránieježalobcamipodpísaná,tedazmluvajeneplatná,snásledkomneplatnostiakcesorickej
zmluvy. Žalobcovia ďalej uviedli, že výkon záložného práva nie je možný, ak nie je zosplatnený dlh,
resp. vyhlásená predčasná splatnosť. Predostretú argumentáciu žalobcov ani ich návrhy na doplnenie
dokazovania však odvolací súd nepripustil s poučením o novotách v odvolacom konaní podľa § 366 CSP

a koncentrácii súdneho konania podľa § 154 CSP. Žalobcovia v doterajšom konaní neargumentovali
neplatnosťou zmluvy o zriadení záložného práva, odvodzujúc túto neplatnosť od neplatnosti zmluvy o
flexihypotéke, čo by hlavného záväzkového vzťahu. Ich terajšie vyjadrenia odvolací súd preto vníma
ako obštrukčné, bez relevantnej skutkovej a právnej argumentácie pre vyslovenie ním sledovaných
následkov neplatnosti zmluvy.

29. Za daného je preto nevyhnutné vysloviť, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pritom
jeho pochybenia viedli zároveň k nesprávnemu právnemu záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Totižto,
ak v konaní nebolo preukázané márne uplynutie premlčacej doby pre výkon záložného práva, žaloba
stráca svoj argumentačný podklad a vo svojej podstate je nedôvodná.

30. Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a III. zmenil
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP tak, že žalobu zamietol. Vyhovenie odvolaciemu
návrhu žalovaného v 1. rade pritom nevyžadovalo prieskum ostatných uplatnených odvolacích dôvodov,
ktoré by v konečnom dôsledku nezmenili prijaté rozhodnutie odvolacieho súdu.

31. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalobcovia neboli v konaní úspešní, preto nárok na náhradu trov konania má voči nim úspešný
žalovaný v 1. rade, a to v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP)

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).