Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Csp/69/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223210958
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8223210958.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu Všeobecná úverová banka,

a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 právne zastúpeného Advokátska
kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352 proti
žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX C. o zaplatenie 252,23 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 238,-eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 238,-eur od 21.12.2021 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 84,06 % o výške
ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2023 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 252,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 29.05.2021
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným uzatvoril dňa
18.11.2020 zmluvu o pôžičke č. 21647838/1198018946 na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku

vo výške 258,-eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve tak, že kúpna cena
tovaru bola 258,-eur, žalovaný pri podpise zmluvy nehradil žiadnu akontáciu a tak na celú kúpnu cenu
bola mu poskytnutá pôžička- viazaný spotrebiteľský úver. Pôžičku mal žalovaný podľa tvrdenia v žalobe
splácať v pravidelných 14 mesačných splátkach v sume 20,-eur až do celkovej sumy pôžičky vo výške
280,-eur.Tvrdil,žedodňapodaniažalobyžalovanýnavráteniepôžičkyzaplatillensumu20,-eurakeďže
porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými splátkami riadne a včas, dňa 26.03.2021
ho žalobca vyzval listom – predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných splátok a upozornil ho, že ak

nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže k úhrade
dlžných splátok podľa tvrdenia v žalobe nedošlo, dňa 19.05.2021 žalobca úver zosplatnil, o čom bol
žalovaný informovaný listom zo dňa 23.05.2021- oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru,
pričom žalovaný dlžné splátky neuhradil a jeho dlh ku dňu podania žaloby predstavuje 252,23 eur. Podľa
žalobcovho tvrdenia v žalobe, k zosplatneniu došlo v súlade s článkom 10.2 zmluvných podmienok, po
márnom uplynutí dostatočne dlhej lehoty na plnenie a to vo vzťahu k splátke splatnej bezprostredne
pred zosplatnením.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke a Zmluvné
podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou a oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru ( bez doručenky).3. Výzvou zo dňa 09.02.2024 súd žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzval, aby v lehote
15 dní preukázal dodržanie odbornej starostlivosti veriteľa pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať

úver, t.j. skúmanie bonity žalovaného pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tiež doručenie
oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému a aby uviedol, pre nesplnenie ktorej
splátky pristúpil k okamžitému zosplatneniu úveru.

4. Žalobca k výzve súdu sa vyjadril tak, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti bolo

zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola mu adresovaná výzva
aj s doručenkou, v rámci ktorej bol upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia
dlžných splátok. K otázke zosplatnenia uviedol, že o zosplatnení sa žalovaný mohol dozvedieť najneskôr
doručením žaloby, nakoľko daná listina má podľa neho len deklaratórny charakter a jej účinky spätne
nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom. Tvrdil, že k dátumu zosplatnenia
z predpísaných 5 splátok evidoval úhradu 1 splátky, teda žalovaný dostal sa do omeškania s 2.splátkou

ako prvou v celosti neuhradenou splatnou dňa 20.01.2021, teda začiatok premlčacej doby začal plynúť
až prvý deň nasledujúci po uplynutí 3 mesiacov od omeškania tejto splátky, t.j. odo dňa 21.04.2021
a keďže žaloba podaná bola dňa 22.12.2023, nárok nie je premlčaný. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Cdo/224/2021. K bonite uviedol, že žiadateľ na žiadosti uviedol priemerný
čistý mesačný príjem vo výške 500,-eur, čo bolo preverené dopytom do Sociálnej poisťovne. Uviedol

rodinný stav slobodný a počet nezaopatrených detí 0, pričom ním uvedené mesačné finančné výdavky
bolivovýške0,-eurnodopytomdoregistraSRBIbolizistenémesačnévýdavkyvovýške40,-eur.Životné
minimum bolo 214,83 eur, životné minimum pre všetky nezaopatrené deti bolo vo výške 0,-eur a zákonná
rezerva bola vo výške 0,-eur. Posúdenie schopnosti splácať úver bolo podľa neho vykonané v súlade
s opatrením NBS č.10/2017. Uviedol vzorec podľa ktorého bol vykonaný prepočet schopnosti splácať

úver a z ktorého vyplýva, že žalobca vychádzal z výšky iných mesačných výdavkov ( napr.SIPO, náklady
na bývanie, telefón) 0,-eur, životného minima žiadateľa 214,83 eur a počtu nezaopatrených detí 0.

5. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s vyjadrením žalobcu, prílohami k žalobe a výzvou vyjadriť sa
k nej do vlastných rúk doručená bola dňa 04.03.2024 písomne nevyjadril.

6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-eur, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd
v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 10.04.2024, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust.§ 219
ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 25.03.2024 a súčasne na webovej stránke
súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku
nedostavili.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vyjadrenia žalobcu, vykonal dokazovanie oboznámením
sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich
nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, oboznámením
sa s obsahom spisov tunajšieho súdu sp.zn.1Csp/48/2023 a 5Csp/5/2024 týkajúcich sa žalobcu
a žalovaného a odpovede na lustráciu žalovaného v REGOB SR ( § 295 CSP) a zistil tento skutkový stav:

8. Žalovaný, ktorému žaloba bola riadne doručená nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu o uzavretí zmluvy
a poskytnutí mu tam uvedenej sumy peňažných prostriedkov, toto preto súd v súlade s ust.§ 151 ods.1
CSP považoval za nesporné. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.11.2020 predloženej
žalobcom ( čl.18 až 20 spisu) súd zistil, že žalobca zastúpený sprostredkovateľom PLANEO ELEKTRO-

FAST PLUS, s.r.o., prevádzka OC ACROSS Bardejov a žalovaný uzavreli písomnú zmluvu, predmetom
ktorej bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 258,-eur za účelom
úhrady kúpnej ceny za žalovaným kupovaný tovar- mobilný telefón Huawei. Kúpna cena tovaru bola
258,-eur, žalovaný z nej nehradil žiadnu akontáciu, na zaplatenie celej kúpnej ceny vo výške 258,-eur
bol mu poskytnutý úver. Žalovaný mal tento úver podľa zmluvy splatiť 14 mesačnými splátkami vo výške

20,-eur splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci s prvou splátkou splatnou dňa 20.12.2020, pričom v zmluve
je uvedené, že celková suma je 280,-eur, celkové náklady spotrebiteľa že sú 22,-eur. Súčet žalovanému
poskytnutej sumy 258,-eur a celkových nákladov spotrebiteľa 22,-eur zodpovedá sume uvedenej ako
celková suma, t.j. sume 280,-eur. Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve bola 14,91 % s tým, že ideo sadzbu fixnú, ako RPMN je tam uvedené 14,91 %. Ako spôsob úhrady splátok je v zmluve uvedené
– poštová poukážka. Na spodnej časti formulára zmluvy je uvedené, že zmluva bola podpísaná dňa
18.11.2020.

9. Vo formulári zmluvy je v úvodnej časti obsahujúcej údaje o klientovi uvedené, že ten predkladal
pri jej uzavretí ako doklady len občiansky preukaz. Je tam uvedené, že je slobodný, že nemá žiadne
nezaopatrené dieťa a žiadne vyživované osoby a vyživovacie povinnosti, že býva v nájme a že je
zamestnaný. V časti obsahujúcej údaje o zamestnávateľovi je uvedené, že na dobu neurčitú, od 01/2020

je zamestnaný u zamestnávateľa MG – Forest Slovakia, s.r.o. s tým, že jeho čistý mesačný príjem za
posledný mesiac bol 500,-eur, za predposledný mesiac bol 500,-eur a za predpredposledný mesiac že
bol 500,-eur. Ako priemerný čistý mesačný príjem je tam uvedená suma 500,-eur. Žiaden priestor pre
vyplnenie údajov o výške mesačných finančných výdavkov ( napr. splátky úverov, hypoték, lízingov) a
iných mesačných výdavkov žalovaného ( napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón, lieky) tam nie je a tieto
údaje tam nie sú.

10. Priamo z obsahu zmluvy nevyplýva, žeby od žalovaného bolo vyžadované dokladovanie jeho
pomerov nejakými dokumentmi a dôkazmi, zmluva na žiadne takéto dokumenty neodkazuje ani ich
nespomína.Časťformulárazmluvyvýslovneobsahujúcakolónkyprevyznačeniepredloženýchdokladov
k príjmom a výdavkom je úplne prázdna. V zmluve sa uvádza len to ( časť VI. Vyhlásenie klienta ) -

že uzatvorením tejto zmluvy klient prehlasuje, že všetky vyššie uvedené údaje týkajúce sa klienta sú
úplné a pravdivé a v prípade akýchkoľvek zmien ich okamžite nahlási banke. Klient berie na vedomie, že
banka je oprávnená si overiť tieto údaje za účelom posúdenia schopnosti splácať úver a zistenia ďalších
informácií, ktoré bude považovať v súvislosti so schválením tejto zmluvy za nevyhnutné.

11. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo 21647838 predloženého žalobcom súd zistil, že
je tam priestor pre zaznamenávanie dátumov a výšky úhrad splátok úveru žalovaným, pričom z neho
vyplýva, že žalovaný na samotný úver zaplatil len 1 splátku, a to sumu 20,-eur dňa 21.12.2020. V
prehľade je zaznamenané zosplatnenie úveru dňa 19.05.2021. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že
žalovanému boli vyúčtované k zaplateniu tiež „pokuty“ vo výške 31,84 eur, ktoré žalobca v žalobe si

neuplatnil.

12. Listom označeným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 26.03.2021, ktorý podľa dokladu o
doručovaní na čl.28 spisu žalovanému doručovaný bol na adresu Lukov 188 z ktorej sa dňa 19.04.2021
vrátil žalobcovi ako neprevzatý v odbernej lehote žalobca žalovanému oznámil, že na zmluve zo dňa

18.11.2020 číslo 21647838 eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 60,-eur, ktorý žiada
bezodkladne uhradiť s tým, že ak do 05.05.2021 nedôjde k úhrade, bude oprávnený úver zosplatniť.
Listom označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru ( čl.29 spisu) zo dňa
23.05.2021 žalobca žalovanému oznamoval, že jeho dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom
rozsahu naraz s tým, že dlžná suma je 252,26 eur.

13. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho,
že žalobca je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti)
zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov. Predmetom zmluvy, ako je to v nej aj výslovne
uvedené bolo dojednanie viazaného spotrebiteľského úveru, jednalo sa o spotrebiteľský úver, preto súd

pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej
úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

14. Vzhľadom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinné od 5.12.2018 zaoberal sa súd najskôr

otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy možno tu vymáhať, teda či nie je premlčané, pričom zistil
že premlčané nie je.

15. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

16.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.17. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

18. Vychádzajúc zo skutočnosti, že dohodnuté bolo plnenie v mesačných splátkach po 20,- eur splatných
od 20.12.2020 vždy k 20 dňu v mesiaci, z ktorých žalovaný uhradil len prvú splátku, pričom žaloba bola
podaná dňa 22.12.2023, je zrejmé, že prvou nezaplatenou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa najskôr
moholstaťzročnýmcelýdlhjesplátkasplatnádňa20.01.2021,tedasplátkazajanuár2021.Pretožaloba

bola dňa 22.12.2023 podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby a právo žalobcu ani v časti
premlčané nie je. Žalobe však nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu, lebo podľa názoru súdu jednalo
sa v danom prípade o bezúročný a bezpoplatkový úver.

19. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu ku

dňu uzavretia zmluvy 18.11.2020 ( ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 15 ods.1 uvedeného zákona zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o

spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o
kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný
celok.

21. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho

zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

22. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

23. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie

je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

24. Podľa § 7 ods.4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch
tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

25. Podľa § 7 ods.16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

26. Podľa § 7 ods.17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet

sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.27. Podľa § 7 ods.19 a 20 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a

d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

28. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške

celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku

19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči

ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

29. Podľa § 7 ods. 28 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní príjmu spotrebiteľa na účely výpočtu ukazovateľa

schopnosti splácať spotrebiteľský úver zohľadňovať jeho očakávané zníženie, a to najmä z dôvodu
očakávaného začatia poberania starobného dôchodku17te) počas doby splácania úveru.

30. Podľa § 9 ods.2 písm. h) ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

31. Podľa § 11 ods.1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

32. Podľa § 11 ods.2 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 18.11.2020 ak veriteľ nekonal s odbornou

starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

33. Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd v danom prípade k záveru, že je potrebné vychádzať
z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a to jednak s poukazom na § 11 ods.1 ( pre nesprávne

uvedený údaj o RPMN podľa § 9 ods.2 písm. h/ ZoSÚ) a tiež z dôvodu podľa § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru riadne zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Či veriteľ túto povinnosť
riadne a v súlade so zákonom splnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny,úrokov a ostatného príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým
na základe údajov o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2. Dôraz pri posúdení
úverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho,

či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný
úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj
v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto

získané informácie vyhodnotiť a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých
je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ takto
nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho
vyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

34.Vychádzajúczožalobcompredloženýchdôkazovsúdkonštatuje,ževdanomprípadeveriteľposkytol

žalovanému úver napriek tomu, že nepreukázal, žeby mal náležite, teda s odbornou starostlivosťou
preverenú výšku jeho príjmov, výdavkov a rodinný stav. Pokiaľ ide o rodinný stav, ktorý ZOSÚ v § 11
ods.2 ukladá veriteľovi skúmať vždy, žalobca po výslovnej výzve súdu vo vzťahu k prevereniu bonity vo
vyjadrení zo dňa 27.02.2024 uviedol, že žalovaný v žiadosti mal uviesť rodinný stav slobodný a počet
nezaopatrených detí 0 a že preto vychádzal z výšky životného minima platnej pre jednu osobu bez

nezaopatrených detí. Žalobca sa tu odvoláva na žiadosť, avšak zo žiadosti o poskytnutie viazaného
spotrebiteľskéhoúveruz18.11.2020absolútnenevyplýva,žebyžalovanýboldopytovanýnasvojrodinný
stav a počet detí. Žiadne také údaje v žiadosti uvedené nie sú. V zmluve je uvedené, že je slobodný
a nemá žiadne nezaopatrené deti, avšak nie je zrejmé, na základe čoho boli do zmluvy také údaje
uvedené. Žalobca nepredložil dôkaz, žeby to uviedol žalovaný, a ako už súd uviedol, tvrdenie žalobcu

že tak žalovaný urobil v žiadosti o úver žalobca nepreukázal, toto tvrdenie bolo vyvrátené, lebo v žiadosti
také údaje nie sú. Zmluva obsahuje údaje o osobnom stave žalovaného zjavne nesprávne, čo robí
nesprávnym aj výpočet vychádzajúci zo životného minima, nakoľko podľa zmluvy žalovaný nemá
žiadnu vyživovanú osobu, hoci podľa lustrácie v Registri obyvateľov SR žalovaný je otcom 7-ich detí
z ktorých v čase uzavretia zmluvy 4 boli maloleté. Keďže veriteľ je povinný bonitu skúmať s odbornou

starostlivosťou, tak v situácii, kedy žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že žalovaný uviedol údaj
o nulovom počte nezaopatrených detí a kedy zo samotných tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný mal
uviesť nesprávny údaj o mesačných finančných výdavkoch bolo podľa názoru súdu povinnosťou žalobcu
venovať skúmaniu a vyhodnoteniu uvedených informácií mimoriadnu pozornosť, čo sa tu nestalo. Súdu
z jeho činnosti ( § 186 ods.1 CSP) je známe, že žalobca so žalovaným pred predmetnou zmluvou uzavrel

dve skoršie zmluvy a to zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.09.2020 ( o nárokoch
z ktorej sa na tunajšom súde koná pod sp.zn.1Csp/48/2023) a zmluvu o viazanom spotrebiteľskom
úvere zo dňa 06.05.2020 ( o nárokoch z ktorej sa na tunajšom súde koná pod sp.zn.5Csp/5/2024). Po
oboznámení sa s obsahom uvedených zmlúv ( § 295 CSP) pritom súd zistil, že v najstaršej zmluve
zo dňa 06.05.2020 sa ako zamestnávateľ žalovaného uvádza MG-Forest Slovakia, s.r.o., IČO:36 487

147 s tým, že má tam žalovaný pracovať od 12/2019, v zmluve je uvedené že býva vo vlastnom byte/
dome a že je ženatý. V druhej zmluve uzavretej dňa 18.09.2020 sa ako zamestnávateľ žalovaného
uvádza D. E., IČO:37 783 513 s tým, že má tam žalovaný pracovať od 03/2020, v zmluve je uvedené
že býva vo vlastnom byte/dome a že je slobodný. Následne v tu posudzovanej zmluve uzavretej dňa
18.11.2020 sa ako zamestnávateľ žalovaného uvádza MG-Forest Slovakia, s.r.o. IČO:36 487 147 s tým,

že má tam žalovaný pracovať od 1/2020, v zmluve je uvedené že býva v nájme a že je slobodný. Aj
uvedené rozpory, ktoré museli byť známe žalobcovi ako strane daných zmlúv mali viesť k starostlivému
skúmaniu a vyhodnoteniu údajov o žalovanom, čo sa nestalo. Hoci si v zásade každý veriteľ môže
rôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len na ňom, akú mieru podnikateľského
rizika je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na tom, že vždy a za každých okolností

musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandard posúdenia bonity spotrebiteľa, pričom
zákon v § 11 ods.2 ZoSÚ za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom nevykonanie čo i len jedného z týchto

postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti ( k tomu pozri rozsudok Krajského súdu
v Prešove zo dňa 10.03.2020 sp.zn.3Co/153/2019, najmä bod 17 odôvodnenia rozsudku ).35. Také posúdenie bonity, ako tu prezentoval žalobca podľa zákona nestačí. Nie je možné vychádzať
len z tvrdení, či čestného prehlásenia spotrebiteľa, ak tieto nie sú podopreté konkrétnymi podkladmi
a nestačí mať preukázaný len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen

o príjme, ale aj o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite
preveril. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra. Podľa obsahu zmluvy okrem
občianskeho preukazu veriteľ od žalovaného žiadne iné doklady pri uzavretí zmluvy nežiadal, nežiadal

od neho ani doklady o príjme a výdavkoch a rodinnom stave. Vychádzanie len z príjmu a finančných
výdavkov ( splátok iných úverov) je však vo vzťahu ku komplexnému posúdeniu bonity žalovaného
nepostačujúce. Nebol produkovaný žalobcom ani jediný dôkaz o tom, že by preveril aj ďalšiu povinnú
zložku, to jest výdavky žalovaného ( nielen finančné výdavky). Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov
o príjmoch, výdavkoch. Povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť splácať spotrebiteľský

úver zaťažuje veriteľa ( § 7 ods.1 ZoSÚ) a spotrebiteľ je povinný potrebné údaje veriteľovi poskytovať
na žiadosť veriteľa ( § 7 ods.2 ZoSÚ), preto žalobca mal preukázať, že skutočne žiadal údaje o príjmoch
a výdavkoch žalovaného a že tieto aj náležite preveril. Zo žalobcom predložených listín nevyplýva, aké
mal žalovaný výdavky na bývanie ( aj vzhľadom na to, že v zmluve je uvedené že býval v nájme),
domácnosť, na živobytie, na lieky, obzvlášť za situácie ak z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov

SR vyplýva, že bol otcom štyroch maloletých detí. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide
o skúmanie pravidelných výdavkov žalovaného pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Skúmanie
výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov (predložený výpis z bankového
registra, ktorý predložil žalobca) nie je dostatočné. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch
klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ

veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je
schopný splácať požadovaný úver. Súd poukazuje v tejto súvislosti napr. na rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn.22CoCsp/30/2022, body 25 a nasl. odôvodnenia
36. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie rodinného stavu a iných ako finančných výdavkov žalovaného
( je zrejmé, že výdavky žiadnej fyzickej osoby netvoria len splátky iných úverov, čo jedine tu žalobca

preukázal, že z výdavkov skúmal a zohľadnil). Je preto namieste záver, že zo strany žalobcu išlo
o povrchné, formálne skúmanie, lebo síce zisťoval akési údaje ( výdavky na splácanie iných úverov,
príjem žalovaného), ale v absolútne nedostatočnom rozsahu a navyše ich zjavne reálne vôbec
nevyhodnocoval.
37. Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn.20CoCsp/39/2022 „ Nateraz žalobca síce

zhromaždil o žalovanom isté množstvo informácií, tieto však dostatočne nevyhodnotil. Žalobca si
na základe získaných informácií nateraz nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti
žalovaného, nakoľko vôbec nepoznal výšku jeho výdavkov. Len samotné zhromaždenie informácií
o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti
vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť

reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať
dlh zo zmluvy, čo sa v konečnom dôsledku aj v plnej miere naplnilo a žalovaný nebol schopný
ďalej pôžičku splácať....Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku

v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci
rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o
úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
Odvolací súd taktiež konštatuje, že žalobca nateraz neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o
skúmanie pravidelných výdavkov žalovaného pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Skúmanie

výdavkovlennahliadnutímdodatabázbankyaúverovýchregistrov,niejeanidostatočné.Tietodatabázy
nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky
súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver
o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.“

38. Súd v tejto súvislosti dodáva, že je síce pravdou, že spotrebiteľ je povinný podľa § 7 ods. 2
zákona číslo 129/2010 Z.z. poskytnúť veriteľovi úplné, pravdivé a presné údaje potrebné na posúdenie
jeho schopnosti splácať úver ( čo tu žalobca ani nepreukázal že žiadal), to však nezbavuje veriteľa
povinnosti poskytnuté údaje preveriť, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Českejrepubliky a tiež Ústavný súd Českej republiky sa zaoberali výkladom tejto povinnosti veriteľa a dospeli
k záveru, že je nedostatočné, ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme
alebo o osobných a majetkových pomeroch. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje, ktoré

dlžník uviedol si veriteľ aj overí (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 33Cdo/2178/2018 zo
dňa 25.07.2018 alebo 33Cdo/201/2018 zo dňa 20. marca 2019). Podobne aj Ústavný súd Českej
republiky vo svojom náleze III. ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019 sa s týmito závermi stotožnil a uviedol,
že poskytovateľ úveru má jednoznačne povinnosť preveriť spotrebiteľovu schopnosť splatiť úver. Je
možné poukázať zároveň aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C – 449/13 z 18.decembra 2014

vo veci Consumer Finance SA proti E. F.. Podľa tohto rozhodnutia poskytovateľ úveru má dôkazné
bremeno posúdiť úveryschopnosť dlžníka spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, ktoré sú
podložené dokladmi, tým má byť zabránené, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne. Žalobca
napriek výzve súdu nepreukázal, že by postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní
úveru žalovanému, keďže súdu nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že overoval nevyhnutné mesačné
výdavky žalovaného a dopytoval ho na rodinný stav, a preto je súd toho názoru, že nastala fikcia o

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods.2 ZoSÚ.

39. Pokiaľ teda ide o skúmanie výdavkov žalovaného, k tomu treba uviesť, že priamo v zmluve,
vyhotovenej bankou na jej hlavičkovom papieri s predtlačeným textom nie sú uvedené žiadne finančné
aniinévýdavkyžalovanéhoažiadnevýdavkyneboližiadanéadeklarovanéanivžiadostioúver.Žalobca

ako už bolo uvedené, vzhľadom na 4 maloleté deti žalovaného nemohol vychádzať z tej sumy životného
minima ktorú uvádza ( pre jednu dospelú osobu) a skúmanie reálnych výdavkov ničím nepreukázal. Ak
žalovaný uvádza bývanie v nájme, potom bolo logické dopytovať sa na výšku nájomného a podobne.
Uvedené vyvoláva oprávnené a dôvodné pochybnosti vo vzťahu k posúdeniu povinnej zložky skúmania
bonity- výdavkov žalovaného, lebo ak žalobca ignoroval takéto výdavky, neuviedol ich do zmluvy ani

nikde, nekonal s odbornou starostlivosťou. Ak sa má danou zákonnou úpravou zabrániť práve tomu,
aby veritelia v snahe poskytnúť úver pri dopytoch kládli účelovo len také otázky, aby spotrebiteľ sitom
preverenia prešiel a do zmluvy uvádzali nepravdivé, zisteným skutočnostiam vôbec nezodpovedajúce
údaje z výsledku preverenia, potom treba preukázať skutočne objektívny, precízny a zodpovedný postup
preverenia príjmu a výdavkov, čo sa tu z už uvedených dôvodov nestalo. Odborná starostlivosť jasne

predpokladá, aby údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, veriteľ overil, resp. dlžník objektívne podložil
( podporne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.19Co/130/2019).

40. Preto súd uzavrel, že veriteľ nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne príjmovú a výdavkovú
zložkužalovaného,pokiaľideoekonomickýstatusžalovaného,pretožalobcanemôžeúspešnetvrdiť,že

konal s odbornou starostlivosťou. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie výdavkov žalovaného. Nejedná
sa preto o konanie s odbornou starostlivosťou v prípade, ak veriteľ si tieto rozhodujúce skutočnosti vôbec
nezistil a neoveril. Bez zohľadnenia výdavkov podľa názoru súdu veriteľ nemohol objektívne posudzovať
celkovú sociálno- ekonomickú situáciu žalovaného. Iba vzájomným porovnaním príjmov a výdavkov je
možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne

v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalovaného
zo strany veriteľa je potrebné považovať za úplne formalistické ( podporne viď napr. rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn.12Co/136/2019). Opak žalobca nepreukázal.

41. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove v

rozhodnutí sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016 v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia bonity
je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou
starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie
generálneho zákona – Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom

porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym
predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú
platbu beztoho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda
obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia
existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť

bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z
pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal
ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom
trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplneeurokonformné aplikovať §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa
považovať za odporujúce morálke.“

42. Súd dáva do pozornosti aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať vhodne opatrenia
na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do úvahy osobitný
charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácii a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení

týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
aby veritelia neposkytovali
úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty
vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na
sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom
riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.6.2006 o začatí a

vykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly
úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol
spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného
vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj
spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

43. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských
zmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Súdneho
dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK) podľa ktorého
Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej
v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,
pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

44. Súd v tu prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by náležite skúmal a
vyhodnotil bonitu žalovaného v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z. v kontexte s § 7
ods.1 citovaného zákona, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

45. Navyše medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru patrí v zmysle § 9 ods.2 písm. g) a h) ZoSÚ aj uvedenie úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miery nákladov. Vychádzajúc z obsahu žalobcom
predloženej úverovej zmluvy súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere správne
uvedenie týchto náležitostí neobsahuje. Čo sa týka RPMN, v zmluve síce je uvedený údaj o RPMN

( 14,91 % ), avšak parametrom úveru uvedeným v zmluve ( pri dátume pôžičky a jej čerpania 18.11.2020,
výške 258,-eur, dátume prvej splátky 20.12.2020, výške splátky 20,-eur, počte splátok 14, dni splátky
20. v mesiaci) tu v skutočnosti zodpovedá RPMN 13,32 %, pričom ako výška ročnej úrokovej sadzby
je tam uvedená hodnota 14,91 %, teda vyššia ako RPMN, a tak je zrejmé, že nesprávne je uvedený
buď údaj o RPMN alebo o ročnej úrokovej sadzbe nakoľko tá logicky nemôže byť vyššia ako RPMN.

Keďžedanéúdajeniesúuvedenévsprávnej,požiadavkezákonazodpovedajúcejvýške,nemožnonane
prihliadnuť a hľadí sa na ne ako keby tam neboli uvedené vôbec ( k tomu podporne pozri napr. aktuálny
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho
odôvodnenia). Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom- informácie
a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa informovať

o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť
akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé
aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 – vymedzenie pojmov,
pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva,
že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa.

Koniec koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon, nakoľko v zmysle § 11 ods.1 písm. d)
zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.46. Ako už bolo uvedené, absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. d), e) g) až i), l) a p) znamená,
že je tu ďalší dôvod, pre ktorý sa žalovanému poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Znamená to, že žalovaný mal veriteľovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 258,-eur. Žalovaný v

konaní nijako nespochybnil, že vyplatená bola mu suma 258,-eur, toto nepopreté skutkové tvrdenie
žalobcu súd má za nesporné, a vzhľadom na to, že jednalo sa o viazaný úver na kúpu tovaru, kde
žalovaný aj zaplatil jednu splátku, niet pochýb že úver bol mu vyplatený. V priebehu konania neboli
zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcu, že na nároky z úverovej zmluvy žalovaný
doposiaľ uhradil len sumu 20,-eur. Súd preto mal za preukázaný vznik nároku žalobcu na úhradu

úverovej istiny vo výške 238,-eur.

XX. Vzhľadom na už uvedenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru preto súd z požadovanej sumy
252,23 eur žalobcovi priznal len čistú nevrátenú úverovú istinu vo výške 238,-eur a vo zvyšku žalobu
zamietol.

48. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
252,23 eur od 29.05.2021 do zaplatenia.

49. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

50. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

51. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

XX. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

53. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe určil začiatok omeškania žalovaného od ktorého požadoval
úrok z omeškania na deň 29.05.2021 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jeho
záväzkov úver dňa 19.05.2021 po predchádzajúcom upozornení predžalobnou upomienkou zosplatnil.

54. Zosplatnenie tvrdené žalobcom však súd nemal za platné a preto naň neprihliadol. Nedôsledné

skúmanie bonity dlžníka popísané vyššie tu totiž spôsobilo aj dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety
prvej zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to ten, že nie je možné úver predčasne
zosplatniť. Právny úkon žalobcu o zosplatnení je preto v rozpore s týmto ustanovením a preto podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný. Súd len pre úplnosť dodáva, že žalobca síce
predložil súdu upozornenie- „predžalobnú upomienku“ zo dňa 26.03.2021 s dokladom o doručovaní na

dôkaz upozornenia žalovaného na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a tiež oznámenie
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.05.2021, no nepredložil žiaden dôkaz o tom, že toto
oznámenie žalovanému skutočne odoslal, resp. doručil do sféry dispozície. Žalobca teda nepredložil
žiaden dôkaz, ktorým by bolo preukázané, žeby skutočne doručil oznámenie žalovanému, že vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru a vyzval ho k úhrade zosplatnenej sumy úveru a kedy sa tak malo stať.

Uvedené bolo potrebné preto, lebo bez preukázaného doručenia takéhoto oznámenia o vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru a výzvy k úhrade zostatku úveru žalovaný nemohol o ňom vedieť a poznať
výšku veriteľom vyčísleného celého zostatku úveru ktorý sa od neho žiada, preto sa s jeho plnením
nemohol dostať ani do omeškania. Navyše samotné oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
ani nemožno akceptovať ako korektnú výzvu k plneniu pre nesprávne uvedenú výšku dlhu žalovaného,

keď je tam vyzývaný k úhrade sumy až 252,26 eur, teda so zarátaním úrokov, pokút, na ktoré nárok
vôbec nevznikol a v skutočnosti jeho dlh bol podstatne nižší. Z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ vyplýva, že
pre účinné zosplatnenie sa vyžaduje: 1/ existencia omeškania dlžníka so splácaním úveru dlhšia ako 3
mesiace, 2/ upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15dní pred zosplatnením, 3/ doručenie oznámenia o zosplatnení úveru dlžníkovi, pričom tieto podmienky
musia byť splnené kumulatívne. Žalobca nepreukázal, že by žalovanému doručil predložené oznámenie
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, pričom účinky tohto úkonu nastávajú až doručením (§ 45 ods.

1 OZ). Podporne viď napr. rozsudok Okresného súdu Levice sp.zn. 7Csp/140/2020 alebo Okresného
súdu Banská Bystrica sp.zn.13Csp/7/2020.

55. Žalobca nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich
splatnosti, ale žiadal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni keď v zmysle jeho názoru

vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorázovo, čo súd vzhľadom na dispozičný
princíp nemohol prekročiť a preto úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po dni skutočnej
splatnosti celého dlhu, t.j. po dni splatnosti poslednej splátky bezúročného úveru. Vzhľadom k tomu,
že úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal na tento úver zaplatiť veriteľovi
len sumu poskytnutej istiny vo výške 258,-eur. Keďže nepochybne šlo o úver, ktorý sa mal splácať
v mesačných splátkach od 20.12.2020 a výška mesačnej splátky bola jednoznačne a zrozumiteľne

v zmluve dohodnutá v sume 20,-eur, potom žalovaný úver ( len vo výške reálne mu poskytnutej úverovej
istiny) mal v skutočnosti splatiť v 13 splátkach ( 258 eur : 20 eur) a teda poslednú splátku by hradil po
13 mesiacoch v mesiaci december 2021, konkrétne 20.12.2021. Keďže sa tak nestalo, dňa 21.12.2021
žalovaný už bol preukázateľne v omeškaní so zaplatením nevráteného zostatku úverovej istiny, preto
súd úrok z omeškania priznal až od tohto dňa. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odo dňa

21.12.2021 preukázateľne bol v omeškaní so zaplatením nevrátenej úverovej istiny vo výške 238,-eur
a jeho omeškanie trvá, uložil mu súd spolu so sumou 238,-eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 238,-eur od 21.12.2021 do zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených
uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný
nemohol dostať ani do omeškania, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej

sumu nevrátenej úverovej istiny súd žalobu zamietol a z už uvedených dôvodov zamietol ju aj čo do
požadovaného úroku z omeškania za dobu pred 21.12.2021.

56. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods.3
veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty

na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol do dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh.
Žalovanému bola žaloba riadne doručená, ten napriek výslovnej výzve súdu na vyjadrenie sa k nej
nijako na ňu nereagoval, nevyjadril sa ani k samotnému nároku, ani k jeho splatnosti. Preto nebol dôvod
na určenie inej ako základnej zákonnej trojdňovej lehoty na plnenie dlhu, na úhradu ktorého žalovaný
navyše po uzavretí zmluvy uhradil len jedinú splátku a viac ako 3 roky už nezaplatil nič. Uvedené

žalovanému nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s takouto
žiadosťou priamo na žalobcu.

57. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil
podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je

taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti
úspešní, v časti neúspešní.

58. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ
na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky- úrok

z omeškania ( v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo
1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo
uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom
prezentovanýmajvovyššieuvedenýchrozhodnutiachvyššíchsúdov,vzmyslektoréhoprocesnýúspech
žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej

pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade
trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" ( citované z
Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).

59. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej
právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj
na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne
pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje
sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.

60. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 ( už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán
podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9. Súd v súvislosti s názorom, že
aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať za čiastočný neúspech a zohľadniť

ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež rozsudky Krajského súdu v Prešove
sp.zn.16Co/18/2017 resp. 4Co/114/2017.

61. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku ( §
217 ods.1 veta prvá CSP) činí 288,44 eur ( 252,23 eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 36,21
eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 252,23 eur od

29.05.2021).

62. Úspech žalobcu reprezentovaný prisúdenou sumou 238,-eur s úrokom z omeškania kapitalizovaným
ku dňu vyhlásenia rozsudku ( § 217 ods.1 veta prvá CSP) činí 265,45 eur ( 238,-eur ako prisúdená
istina + 27,45 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy

238,-eur od 21.12.2021).

63. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 92,03 %, žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 7,97 %.

64. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 7,97 % od úspechu žalobcu v rozsahu 92,03 % vznikol

vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,06 %.

65. Postupujúc podľa § 255 ods.2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru
úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust.§ 262 ods.1 CSP v treťom
výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu

84,06 %.

66. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust.§ 262 ods.2 CSP rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ

domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.