Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010200
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3824010200.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 12.

marca 2024 v trestnej veci obžalovaného A. A. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. A., nar. X.XX.XXXX v Handlovej, okres Prievidza, trvale bytom B. C. XXX, D. A., toho
času vo výkone väzby v E. F. G. H. I. J. K.,

je vinný, že

dňa 15.12.2023 v čase o okolo 01:00 hod. v Prievidzi na Ul. L. J. M. C. XXX/XX, v byte č. 15, pod vplyvom
alkoholu, po predchádzajúcej hádke, týkajúcej sa toho, že si poškodená - bývalá družka D. N. dopisuje
s bratrancom obvineného ohľadom sexu, jej vulgárne nadával a následne ju fyzicky napadol, a to tak,
že ju niekoľkokrát udrel päsťami do oblasti tváre, dal jej facky, ťahal ju za vlasy a buchol ju o radiátor, a
následne sa jej mal vyhrážať slovami „Zabijem ťa“, že ju „dobije“ a že „ju dá zahrabať do nejakej rokliny“,
následne zaspal, a poškodená utiekla z bytu k susedovi o poschodie vyššie, ktorého požiadala o to, aby

zavolal políciu, pričom konanie obvineného u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
a spôsobil jej zranenia - opuch tváre a rozbité čelo, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie,

teda

inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú
obavu, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a na chránenej osobe - blízkej

osobe,

tým spáchal

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona v spojení s
§ 138 písm. d) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

a za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného

zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona „per anologiam“ k trestu odňatia slobody v trvaní
5 (päť) mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému u k l
a d á ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
A. A. (ďalej len obžalovaný) o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe sp. zn. 1Pv 562/23/3307,

doručenej súdu dňa 29.02.2024, a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku
nevykoná a vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, ochranného opatrenia a rozhodnutia o
väzbe.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, ktorý sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti, jej

spáchanieoľutoval.Akoďalejuviedol,celájehotrestnáčinnosťsúvisíajspožívanímalkoholu,jeochotný
a i chce sa podrobiť navrhovanému ochrannému protialkoholickému liečeniu.

Súd sa so súhlasom obžalovaného a prokurátora v zmysle § 268 ods. 1 Trestného poriadku oboznámil
so znaleckým posudkom č. 5/2024 na č.l. 77-88, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že u obvineného

bola zistená dlhoročná aktívna závislosť od alkoholu, pod vplyvom tejto závislosti došlo k deprivácii jeho
osobnosti, v čase spáchania skutku bol obvinený v stave ťažkej alkoholovej opojenosti jednoduchého
charakteru, jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli pod vplyvom alkoholu znížené, len ľahko,
vo forézne nevýznamnej miere, jeho pobyt na slobode znalec považuje za nebezpečný pre spoločnosť
v zmysle zvýšeného rizika páchania analogiskej trestnej činnosti v prípade recidívy závislosti, ktorá je

vysoko pravdepodobná z dôvodu absencie kritickosti obvineného k závislosti, a preto znalec odporučil
obvinenému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely Trestného zákona rozumie príbuzný
v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom

pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá
právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 127 ods. 5 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely trestných činov vydierania podľa §
189, znásilnenia podľa § 199 ods. 2, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2, sexuálneho zneužívania

podľa § 201 ods. 2, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 2, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, nebezpečného elektronického obťažovania
podľa § 360b alebo financovania terorizmu podľa § 419c ods. 2 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý
druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako
aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.

S poukazom na uznanie viny obžalovaného, vyššie uvedené skutočnosti, mal súd bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že obžalovaný inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým
spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
násilím a na chránenej osobe, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky

skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného
zákona v spojení s § 138 písm. d) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Súd sa oboznámil i s ďalšími listinnými dôkazmi, správami k osobe obžalovaného č.l. 105 a odpisom
registra trestov č.l. 106, z ktorých vyplýva, že bol viackrát postihnutý za priestupky proti občianskemu

spolunažívaniu, ktorého podstatou bolo čiastočne obdobné konanie obžalovaného, no na úrovni
priestupku, na obžalovaného sa hľadí, akoby súdne trestaný nebol.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods.
1Trestnéhozákona,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľomtým,žemu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadnyživot, a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu zohľadnil osobu obžalovaného, doterajší
spôsob života, motív jeho konania, následok, zohľadňoval a priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť

v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona – priznanie a oľutovanie, neexistenciu priťažujúcich okolností
v zmysle § 37 Trestného zákona, teda pri existencii prevyšujúceho pomeru poľahčujúcich okolností nad
priťažujúcimi okolnosťami, použijúc pri ukladaní trestu ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri
ukladaní trestu prihliadnuc i na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, zohľadniac síce
fakt, že ide osobu, u ktorej sa na predchádzajúce odsúdenia hľadí na jeho osobu, akoby súdne trestaný

nebol, no dopustil sa trestnej činnosti verbálneho charakteru, pri ktorej však použil i násilie, závery
znalca, že pri neabsolvovaní ochranného liečenia je predpoklad recidívy konania obžalovaného, a preto
jeho pobyt na slobode je nebezpečný, a pri zohľadnení všetkých týchto okolností potom dospel k záveru,
žeuobžalovanéhovyhlásenímouznaníviny,ktorésúdprijalatýmsúd,predovšetkýmvšakprokurátorna
hlavnom pojednávaní nevykonával dokazovanie k výroku o vine, a vzhľadom na postoj obžalovaného, a
takýto postoj mal obžalovaný už i v prípravnom konaní, kedy tiež svoju vinu uznával a žiadal prokurátora

okonaniedohodyouznanívinyauloženítrestu,ktakémutokonaniuvoveci1Pv562/23/3307ajdošlo,no
nedošlokuzavretiudohodypreprokurátoromnavrhovanýtrest,prizohľadnenívšetkýchtýchtookolností,
potom dospel k záveru, že u obžalovaného je namieste použiť „per analogiam“ ustanovenie § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Trestného zákona - o mimoriadnom znížení trestu v rámci konania o dohode o uznaní
viny a prijatí trestu, a potom dospel k záveru, že trest pri spodnej hranici upravenej trestnej sadzby -

trest odňatia slobody 5 mesiacov, no už aktuálne spojený s výkonom trestu nepodmienečne, pre výkon
ktorého zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle §
48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože nebol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia
slobody, v dostatočnej miere bude plniť účel trestu z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.

Takýto trest, podľa názoru súdu, v dostatočnej miere splní účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako
i generálnej prevencie, považoval ho súd za zákonný, dôvodný a spravodlivý. Nebol názoru, že pre
splnenie trestu je potrebné pôsobiť na obžalovaného trestom na spodnej hranici trestnej sadzby, tak ako
to v záverečnej reči navrhoval prokurátor. Tu treba zdôrazniť, že ani prokurátor v svojej záverečnej reči
tento dôvod nijakým relevantným spôsobom súdu bližšie nezdôvodnil, nezdôvodnil, čím je podľa jeho

názoru nedôvodné nepoužiť u obžalovaného „per analogiam“ ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4
Trestného zákona - o mimoriadnom znížení trestu a prečo potom takto uložený trest neplní účel trestu
u obžalovaného.

S poukazom na oboznámený znalecký posudok, jeho závery, súd vzhliadol ako dôvodné a potrebné

i ukladanie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou a takéto liečenie preto
i obžalovanému uložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.