Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616203994
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1616203994.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobkyne: L.. Y. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, V., proti žalovaným: X/ C.. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/
X, V., zastúpený Advokátska kancelária VIS LEGIS s.r.o., IČO: 47 728 949, so sídlom Panenská 7,
Bratislava, Xa/ M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, Xb/ M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. X. XXXX/
X, V., 2c/ U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, zastúpený matkou M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XXX, (právni nástupcovia pôvodného žalovaného 2/ U. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom U.. F. Z. X, V.), o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, o

odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 5C/87/2016-280 zo dňa 15.11.2022,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd v odvolacom konaní p o k r a č u j e na strane žalovaných s právnymi nástupcami
žalovaného X/ U. L., narodeného dňa XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom U..
F. Z. X, V. a to s 1/ M. L., narodenou XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 2/ M. F., narodenou XX.XX.XXXX,
bytom F.. X. XXXX/X, V., 3/ U. L., narodeným XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, zastúpený matkou M. L.,
narodenou XX.XX.XXXX.

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. 5C/87/2016-280 zo dňa 15.11.2022, p o t v
r d z u j e.

III. Žalovaní 1 a 2a, 2b, 2c majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom č.k. 5C/87/2016-280 zo dňa 15.11.2022 zamietol žalobu žalobkyne
zo dňa 06.05.2016, ktorou žiadala určiť neplatnosť zmluvy o odplatnom prevode 1 spoluvlastníckeho
podielu žalovaného 1/ kúpou, k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, rodinný dom, súp. č. XXXX
na parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zast. plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/XX o výmere XXX
m2 - zast. plochy a nádvoria v kat. úz. U. X, D. F., okres U. (ďalej aj nehnuteľnosti) uzavretej medzi
žalovaným 1/ a žalobkyňou a zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ podľa podmienok
uvedených v ponuke zo dňa 07.04.2016 na realizáciu predkupného práva. Žalovaným 1/ a 2/ priznal

plný nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú manželia. Ich bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 15C/510/01-18zo dňa 02.04.2002. Žalobkyňa a žalovaný 1/ nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy
X.-XXXX-XX a na základe zápisu rozhodnutia mesta Stupava č.k. XXXX/XXXX/PA, právoplatné
01.08.2007 (rodinný dom), každý z nich vo veľkosti podielu 1. Na základe zmluvy o prevode časti

podielu k nehnuteľnostiam na spoluvlastníka zo dňa 11.02.2010, previedol žalovaný 1/ na žalobkyňu
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1. Podľa tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že hodnota podielu 1
na nehnuteľnostiach predstavuje 89.318,22 eur. Dňa 11.04.2016 a 22.04.2016 boli žalobkyni doručené
ponuky žalovaného 1/ na uplatnenie predkupného práva na 1 spoluvlastníckeho podielu žalovaného
1/ na nehnuteľnostiach za cenu 70.000,- eur. Kúpne zmluvy, ktorých neplatnosti sa žalobkyňa podľa

žalobného petitu domáha neboli uzavreté.

3. Podľa žalobkyne predmetná ponuka vo výške ceny 70.000,- eur predstavuje pre ňu nevýhodné
podmienky spočívajúce v tiesni. Tvrdí, že konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, pretože
žalovaný 1/ vie, že žalobkyňa má od decembra 2014 vážne zdravotné ťažkosti, ktoré jej nedovoľujú
vykonávať aktívne prax advokáta. Žalobkyňa považovala konanie žalovaného 1/ a jeho úmysel previesť

minoritný podiel na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu cudziu osobu k rodinnému domu, kde doteraz
bývala ich dcéra a žalobkyňa, s poukázaním na to, že z vlastných finančných prostriedkov nehnuteľnosť
dostavala a skolaudovala, za amorálne, smerujúce k finančnému vydieraniu. Podľa žalobkyne je
nereálne, aby cudzia osoba obývala rodinný dom. Takýmto konaním by sa dosiahlo odsťahovanie
žalobkyne z nehnuteľnosti.

4. Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalobe skúmal v zmysle ustanovenia § 137, v spojení s ustanoveniami
§ 131, § 216 odsek 1, 2, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku a ustanoveniami §
2, § 34, § 43a odsek 1, § 43c odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka jej procesnú
prípustnosť. Poukázal na to, že v súdenej veci neexistuje hmotnoprávny základ, keď z obsahu spisu

vyplýva, že nebola uzavretá žiadna kúpna zmluva, ktorej neplatnosti by sa žalobkyňa mohla domáhať.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že je viazaný podľa § 216 CSP žalobným návrhom. Jediné čo žalovaný
1/ vo vzťahu k žalobkyni urobil je to, že jej zaslal návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, podľa ktorého by
si žalobkyňa odkúpila podiel na spoločnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa návrh kúpnej zmluvy nepodpísala,
na návrh nepristúpila. Podľa súdu prvej inštancie ide v prejednávanej veci o zbytočný spor, na ktorého

podaní neexistuje naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak
by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neistým, prípadne tam kde sa určovacou žalobou predíde žalobe na plnenie (R24/1995).
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy ak ňou požadované určenie má povahu (len)
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä

vtedy ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenia obsahu spornosti daného
právneho vzťahu alebo práva (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/98/2004, 3Cdo/112/2004, 1Cdo/91/2006,
uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/56/2011). V posudzovanom prípade naliehavý právny záujem žalobkyne
na podanej žalobe neexistuje. Neexistuje uzavretá zmluva, ani iný právny úkon, ktorým by došlo k
ohrozeniu vlastníckych práv žalobkyne. Takýmto súdnym sporom žalobkyňa nezíska iné postavenie vo

vzťahu k spoločnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie uviedol, že v spore oboznámil listy vlastníctva
kde je zapísané iné vlastníctvo nehnuteľných vecí žalovaného 1/, oboznámil aj doklady o investíciách
do spoločnej nehnuteľnosti a aj ďalšie predložené doklady, avšak na rozhodnutie v prejednávanej veci
tieto nemali žiaden vplyv. Z týchto dôvodov žalobu pre jej procesnú neprípustnosť zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 odsek 1 zákona CSP a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu

trov konania v celom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa s poukazom na ustanovenie § 365 odsek 1 písmeno
e/, f/, h/ CSP odvolanie. Uviedla, že žalobou podanou dňa 06.05.2016 sa domáhala v zmysle § 80
písmeno c/ Občianskeho súdneho poriadku určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorým žalovaný 1/

realizoval ponuku na využitie predkupného práva voči žalobcovi, s ktorým je v blízkom príbuzenskom
vzťahu (sú manželia). Ponuka zo dňa 07.04.2016 bola doručená dňa 22.04.2016 aj so zmluvou na
podpis resp. s návrhom zmluvy, ktorý mala podpísať v lehote 60 dní v zmysle ustanovenia § 140 a
§ 605 Občianskeho zákonníka a zároveň zložiť finančné prostriedky do notárskej úschovy notárovi
JUDr. Ondrejovi Ďuriačovi. Ponuka na využitie predkupného práva, ako aj kúpna zmluva na podpis

zo dňa 02.05.2016 jej bola doručená dňa 21.05.2016 s podmienkou, že ak nezloží v lehote finančné
prostriedky, tak žalovaný 1/ uzavrie zmluvu s p. L. (žalovaným 2/) za rovnakých podmienok. Žalobkyňa
argumentuje, že tieto jednostranné právne úkony žalovaného 1/ z titulu obsahu sú jasné a zrozumiteľné
aj s hmotnoprávnymi účinkami pri realizácii predkupného práva, takže nie je pravdou, že ide len onejaké zaslanie návrhu. Ochrany vlastníckeho práva sa domáha žalobou podľa ustanovenia § 80
OSP, účinného v čase podania žaloby. Žalobkyňa k predkupnému právu podľa § 140 OZ, tvrdí, že
medzi manželmi neplatí predkupné právo, a preto sa použijú ustanovenia o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím alebo uzavretím kúpnej, alebo
inej zmluvy uzatvorenej v zmysle OZ, pričom odkázala na záver rozhodnutia NS SR vo veci sp.zn.
6Cdo/115/2011. Ponuka urobená v rámci predkupného práva nie je klasickým návrhom na uzavretie
zmluvy vychádzajúcim so všeobecnej zmluvnej voľnosti, v ktorom môže povinný z predkupného práva
svojim prejavom vôle vymedziť lehotu na prijatie návrhu, čo však neplatí pri osobe blízkej. Žalobkyňa

namieta, že určovacia žaloba podaná za účinnosti OSP sa v zmysle § 470 ods. 2 CSP posudzuje podľa
OSP. Súd musí úkony účastníkov sporu posudzovať v zmysle § 470 ods. 2 CSP, podľa podmienok
uvedených v OSP, teda v právnom predpise platnom a účinnom v čase ich uskutočnenia. Súd prvej
inštancie mal rozhodnúť či je právny úkon platný alebo neplatný a to kúpna zmluva realizovaná
predkupným právom voči manželke osobe blízkej. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie sa
nezaoberal realizáciou predkupného práva ponukami, ktoré boli riadne podpísané žalovaným 1/, ktorého

hmotnoprávne podmienky majú účinky a prijal právny názor, že ide o zbytočný súdny spor keďže k
uzavretiu zmluvy nedošlo nakoľko žalobkyňa, ani žalovaní 1/, 2/ zmluvu nepodpísali a že predmet
sporu neexistuje. To, že predmetnú zmluvu nepodpísala pre rozpor jej obsahu so zákonom spôsobuje
podľa žalobkyne jej absolútnu neplatnosť. Žalobca sa pridržiava všetkých doteraz podaných právnych
podkladov a vyjadrení. Žalobkyňa zdôraznila, že podľa listu vlastníctva XXXX neexistuje blokácia na

podiel 1 vo vlastníctve žalovaného 1/, žalovaný 2/ môže s podielom nakladať, vlastnícke práva nie sú
obmedzené, prebiehajúci súdny spor je vyznačený len v poznámke. Žalovaný 2/ môže daný podiel
odkúpiť od žalovaného 1/, čo sa nestalo. Skutočnosť, že žalovaný 2/ po dobu 7 rokov svoju ponuku
na kúpu spoluvlastníckeho podielu 1 vo vlastníctve žalovaného 1/ nerealizoval a zmluvu neuzavrel
znamená, že ponuka a jej cena nie je reálna a aktuálna a zrejme od návrhu odstúpil. Žalobkyňa tvrdí,

že túto skutočnosť mal overiť súd prvej inštancie v rámci konania a vyhodnotiť v jej prospech. To
však nebráni tomu, aby žalovaní 1/, 2/ uzavreli kúpnu zmluvu kedykoľvek, preto je potrebné vyriešiť
otázku realizácie predkupného práva žalovaným 1/. Ak súd prvej inštancie dospel k názoru, že žaloba je
neprípustnáazmätočná,ženeexistujepredmetsporumalpostupovaťpodľa§129ods.lCSP.Žalobkyňa
uviedla, že ju súd prvej inštancie v priebehu konania 7 rokov nikdy neupozornil na vadu žaloby ani

na inú prekážku, nežiadal podanie zmeniť, upraviť alebo doplniť, ale zvolil procesný postup taký, že
žalobuposiedmichrokochzamietolakoneprípustnú.Zároveňanineakceptovalzhoršenýzdravotnýstav
žalobkyne, v čase mimoriadnej situácie počas pandémie Covid 19, že sa nemôže dostaviť na súd pre zlý
zdravotný stav aj keď ošetrujúci lekár a žalobkyňa tieto skutočnosti preukázali. Súd prvej inštancie bol
upozornený na jej finančnú tieseň, že nemôže vykonávať svoju prax a rozhodol o úhrade trov konania v

plnej výške pre úspech vo veci pre žalovaných 1/, 2/. Žalobkyňa namieta, že pritom bolo jasné, že nemá
na to finančné prostriedky, tým súd prvej inštancie vytvoril pohľadávky žalovaných 1/, a 2/ voči žalobkyni
a táto bude uplatnená v exekučnom konaní, čím dôjde k bezprostrednému ohrozeniu vlastníckeho
práva žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa namieta, že ak mal súd prvej inštancie za to,
že neexistuje predmet sporu a žaloba je nedôvodná tak v zmysle § 138 ju mal vyzvať na späťvzatie

žaloby. Tým podľa žalobkyne došlo k chybám v procesnom postupe súdu prvej inštancie a poškodenie
procesného postavenia žalobkyne pri uplatňovaní naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm.
c/ OSP. Skutočnosť, že kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ uzavretá nebola nespôsobuje
podľa žalobkyne zánik sporu, pretože žalovaný 1/ má dispozičné právo nakladať s nehnuteľnosťou v
podiele 1/4 a taktiež uzatvoriť zmluvu so žalovaným 2/ podľa ponuky z predkupného práva. Skutočnosť,

že žalovaný 2/ zmluvu neuzavrel potvrdzuje podľa žalobkyne tvrdenia o neplatnom právnom úkone a mal
byťsúdomprvejinštancievyhodnotenývjejprospech.Žalovaní1/a2/môžuzmluvuuzavrieťkedykoľvek
bez jej súhlasu, preto mal súd prvej inštancie overiť či skutočne k uzavretiu zmluvy nedošlo. Žalobkyňa
ďalej argumentuje, že preukázala nadobudnutie výlučného majetku výpismi z účtov aj financovanie
1/4 vo vlastníctve žalovaného 1/ a podaním zo dňa 08.11.2022 požiadala o doplnenie dokazovania o

preukázanie finančných príjmov žalovaného 1/ v prvom a namieta, že tieto dôkazy súd prvej inštancie
nevykonal.Podľažalobkynejetátožalobakonečnábezhrozbyďalšiehosúdnehosporuatozdôvodu,že
ak žalovaný 1/ prevedie podiel na tretiu osobu, ona si nebude môcť svoje práva uplatniť voči tretej osobe
a preto má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Na základe uvedeného
žalobkyňa odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe tak, ako je uvedená v jej

petite vyhovel, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.6. Žalovaní 1/ a 2/ k odvolaniu predniesli, že žalobkyňa nedostatočne zdôvodnila odvolacie dôvody.
Argumentujú, že súd prvej inštancie v súdenej veci vzal do úvahu listinné dôkazy, ktoré boli predložené
k žalobe, a to samotnú výzvu zo dňa 07.04.2016 označenú ako ,,Ponuka na využitie predkupného

práva“ (ďalej aj ponuka), ktorou žalovaný 1/ dal žalobkyni možnosť uplatniť predkupné právo k
spoluvlastníckemu podielu vo vlastníctve žalovaného 1/ vo výške 1 k nehnuteľnostiam. Žalobkyni zaslal
aj predvyplnený vzor kúpnej zmluvy. Žalovaný 1/ vzor kúpnej zmluvy nedatoval a ani nepodpísal.
Rovnako ani sama žalobkyňa uvedený vzor kúpnej zmluvy nepodpísala a ani nepristúpila k základnej
podmienke na riadne uplatnenie predkupného práva, a to k vyplateniu kúpnej ceny. Tieto listiny sú

založené v súdnom spise a súd prvej inštancie ich aj v rámci odôvodnenia rozsudku zohľadnil. Súd
prvej inštancie konštatoval, že žiadna kúpna zmluva uzatvorená nebola, a preto v prejednávanom spore
neexistuje žiadny hmotnoprávny základ. Keďže ide o žalobu určovaciu, nie je preto ani žiadny naliehavý
právny záujem žalobkyne na tom, aby bol žalobkyni priznaný uplatňovaný nárok. Tento skutkový
záver žalobkyňa v odvolaní potvrdila. Žalovaní 1/ a 2/ nesúhlasia s argumentáciou žalobkyne, že na
určovaciu žalobu podanú pred nadobudnutím účinnosti CSP by sa mali aplikovať procesné ustanovenie

predchádzajúceho Občianskeho súdneho poriadku s odkazom na § 470 ods. 2 CSP, pretože o tejto
skutočnosti § 470 ods. 2 CSP nepojednáva. Žaloba žalobkyne je podľa žalovaných 1/ a 2/ úkonom
bez akéhokoľvek právneho a skutkového základu a ani len sudcovská koncentrácia konania nebola
vykonaná v tom zmysle, že by žalobkyňa nemala možnosť predkladať dôkazy (tie ktoré predložila boli
vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantné). Žalobu považujú za neprípustnú v rozpore s ustanovením

§ 137 CSP, čo zakladá dôvod, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a to bez potreby vykonávania
ďalšieho dokazovania. Žalobkyňa podala žalobu na Okresný súd Malacky dňa 06.05.2016 za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj
OSP). V ustanovení § 80 písm. c) OSP uvedený právny predpis pripúšťal možnosť uplatniť si návrhom
na začatie konania, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem. Pokiaľ ide o samotnú obligatórnu náležitosť určovacej žaloby, a to
preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, tak naliehavý právny
záujem žalobkyne v tomto prípade nie je daný. Žalobkyňa nemá žiadnym spôsobom ohrozené svoje
vlastnícke právo k jej spoluvlastníckemu podielu na dotknutých nehnuteľnostiach a do tohto vlastníckeho
práva jej nebolo ani zasiahnuté. Určovacia žaloba v zmysle CSP, ale aj predtým v zmysle OSP, má

výlučne preventívny charakter, ak je právo ohrozené a má sa takouto vyriešiť neistý právny stav alebo
predísť budúcim sporom, čo však nie je tento prípad. Žalovaní 1/ a 2/ zdôraznili, že žalobkyňa sa
domáhaneplatnostikúpnychzmlúvbezichriadnehooznačeniaašpecifikácie(chýbanapríkladzákladné
označenie dátumu, kedy by údajne sporné zmluvy mali byť vôbec uzatvorené) v žalobnom návrhu,
čo spôsobuje že žalobný návrh sám o sebe je nezrozumiteľný a nevykonateľný. Nie je zrejmé, či má

žalobkyňa na mysli len návrhy zmlúv, ktorých neplatnosti sa domáhať z podstaty veci nemožno, alebo
nejaké iné zmluvy, ktoré už uzatvorené boli, ale o týchto nemajú žalovaní 1/ a 2/ ani vedomosť (pričom,
ak by mali byť žalovaní zmluvnou stranou akejkoľvek zmluvy, ktorá by bola uzatvorená, o tomto by
vedomosť mali). Kúpna zmluva (ktorákoľvek v zmysle petitu v žalobe), ktorej neplatnosti sa žalobkyňa
domáha, uzatvorená nebola. Žalobkyňa prípadné uzatvorenie tejto kúpnej zmluvy nepreukázala. Aj vo

všeobecnosti platí, že sa nemožno domáhať neplatnosti takého právneho úkonu, ktorý neexistuje, a
teda ani kúpnej zmluvy, ktorá ani nebola uzatvorená. Podľa žalovaných 1/ a 2/ podanie žaloby zo strany
žalobkyne vykazuje znaky konania v zmysle čl. 5 CSP. Takéto konanie nemá požívať právo na ochranu a
samotná žaloba má byť zamietnutá z dôvodu, že sa jedná o svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva. Žalovaný 1/ považuje žalobu žalobkyne za šikanózny výkon práva v rozpore s dobrými

mravmi. Podľa neho žalobkyňa zneužíva právny systém tak, aby žalovaný 1/ nemohol disponovať so
svojím spoluvlastníckym podielom k dotknutým nehnuteľnostiam, pričom tento zásah do jeho práv a
právom chránených záujmov trvá už od roku 2016. Žalovaný 1/ má za to, že ponuka na uplatnenie
predkupného bola platným právnym úkonom urobeným v súlade s § 140 v spojení s § 605 Občianskeho
zákonníka, a teda splnil všetky zákonné podmienky na to, aby mohol previesť svoj spoluvlastnícky

podiel k nehnuteľnostiam buď žalobkyni, ak by mala záujem alebo akejkoľvek tretej osobe. Žalobkyni
dal možnosť uplatniť predkupné právo k dotknutej nehnuteľnosti. Ponuka obsahovala všetky zákonné
náležitosti,žalobkyňanevykonalažiadnyprávnyúkon,nazákladektoréhobyriadneavčasprejavilavôľu
realizovať svoje predkupné právo a kúpiť spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ za ponúkanú kúpnu cenu,
t.j. najmä nevyplatila kúpnu cenu v stanovenej lehote žiadnym zákonom predpokladaným spôsobom

(ani len zložením do notárskej alebo súdnej úschovy). Žalovaní 1/ a 2/ argumentujú, že žalobkyni
uplynutím ponúknutej a zákonom predpokladanej lehoty, v ktorej si svoje predkupné právo neuplatnila,
toto právo voči žalovanému 1/ zaniklo a žalovaný 1/ bol a je oprávnený predať svoj spoluvlastnícky
podiel akémukoľvek inému záujemcovi bez potreby opätovne vyzývať žalobkyňu. Žalobkyni by sa ani pritakomto predaji jej právne postavenie nezmenilo a nemala by tak ani naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a prípadným záujemcom. Podľa žalovaných
1/ a 2/ je správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Tvrdia, že

žalobkyňa zneužíva inštitút podania žaloby a súdne konanie šikanóznym spôsobom a vystavuje tak
žalovaných 1/ a 2/ nielen právnej neistote, ale aj povinnosti sa brániť proti nezmyselne uplatňovaným
nárokom, ktorý nemá žiadnu oporu v platných právnych predpisoch. O šikanóznom správaní žalobkyne
má svedčiť aj jej neustále ospravedlňovanie sa z účastí na pojednávaní, ktoré sa opakovane odročovali
viac ako 6 rokov a predlžovali tak právnu neistotu žalovaných. Skutočnosť, že žalobkyňa nemá finančné

prostriedky nemôže slúžiť na ťarchu žalovaných 1/ a 2/, ktorí sú terčom jej šikanóznych procesných
útokov a majú za to, že žalobkyňa by mala niesť zodpovednosť za svoje konanie, a to aj v podobe
jej povinnosti nahradiť trovy konania obom žalovaným. Žalovaní 1/ a 2/ odvolaciemu súdu navrhli, aby
napadnutý rozsudok potvrdil.

7. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaných zopakovala argumentáciu z odvolania. Zdôraznila, že

žalobou podľa § 80 písm. c/ OSP bolo možné sa domáhať rozhodnutia o určení či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. V rámci rekodifikácie je možné sa
domáhať podľa § 137 písm. c/ CSP určenia či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem. Naliehavý právny záujem netreba preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa písm.
d/ § 137 CSP je možné sa domáhať určenia právnej skutočnosti, k to vyplýva z osobitného predpisu.

Určovacia žaloba podaná za účinnosti OSP sa v súlade § 470 ods. 2 CSP posudzuje podľa OSP, súd
musí úkony strán sporu posudzovať podľa podmienok uvedených v OSP v znení účinnom v čase ich
uskutočnenia (§ 470 ods. 2 CSP). Preto podľa žalobkyne bolo potrebné osvedčiť naliehavý právny
záujem výlučne vo vzťahu k pôvodnému postupu podľa § 80 písm. c/ OSP. Z týchto dôvodov tvrdenia
žalovaných 1/ a 2/ o neprípustnosti žaloby po účinnosti CSP nie sú podľa žalobkyne namieste. Súd

prvej inštancie mal rozhodnúť či je právny úkon platný alebo neplatný, a to kúpna zmluva realizovaná
predkupným právom voči manželke osobe blízkej, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Súd
prvej inštancie sa nezaoberal realizáciou predkupného práva ponukami, ktoré boli riadne podpísané
žalovaným 1/, ktorého hmotnoprávne podmienky majú účinky a prijal právny názor, že ide o zbytočný
súdny spor, keďže k uzavretiu zmluvy nedošlo nakoľko žalobca, ani žalovaní 1/ a 2/ zmluvu nepodpísali,

a že predmet sporu neexistuje. Žalobkyňa zopakovala, že to že predmetnú zmluvu nepodpísala pre
rozpor jej obsahu so zákonom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Žalobkyňa sa pridržiava všetkých
doteraz podaných právnych podkladov a vyjadrení. Žalobkyňa žiada o využitie možnosti uzavretia
zmieru a o nápravu chyby súdu prvej inštancie, že o túto možnosť sa nepokúsil. Vo veci ide o rodinný
majetok a spor medzi manželmi, preto je potrebné túto skutočnosť akceptovať a zároveň je podľa

žalobkyne potrebné, aby žalovaný 1/, preukázal kde býva lebo okrem domu v Stupave, ktorého je
podielovým spoluvlastníkom nemá vo vlastníctve žiadnu ďalšiu skolaudovanú nehnuteľnosť a predajom
tretej osobe by sa zbavil bývania a tretia osoba by s majoritným vlastníkom obývala nehnuteľnosť.
Je bežné že súdne spory trvajú 7 a viac rokov, je to z dôvodu zahltenia súdov právnou agendou a
nedostatkom sudcov. Súd prvej inštancie nepojednával 3 roky z dôvodu pandémie Covid 19 počas

núdzového stavu a mimoriadnej situácie až do roku 2022 v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti,
ktorá upravovala postup súdov počas pandémie. Súd prvej inštancie nepojednával i z dôvodov zmeny
právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/. Súd prvej inštancie niekoľkokrát pojednával aj v jej neprítomnosti,
na čo dala súhlas, aby nevznikali prieťahy. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej zdravotný stav sa zhoršil v r.
2015 z dôvodu vážneho autoimunného ochorenia spojivových tkanív, ktoré spôsobuje zápaly orgánov

a bola stále hospitalizovaná a podrobená operáciám v priebehu 7 rokov. Ochorenie jej bráni vykonávať
povolanieadvokáta.Žalobkyňapoukázalanato,žežalovaný1/sanezaujímaozdravotnýstavmanželky,
naopak prostredníctvom finančných nárokov, ktoré sú neprimerané a v rozpore so zákonom vymáha
ďalších 70 tisíc, ktoré už raz dostal zaplatené. Cela nehnuteľnosť je postavená a financovaná výlučne
z jej finančných prostriedkov. Doplnenie dokazovania preukázaním finančných zdrojov žalovaného 1/

je nevyhnutné z dôvodov preukázania pôvodu majetku, ktorý nadobudol do výlučného vlastníctva a
ako manželka má právo namietať aj zákonnosť a legálnosť takto nadobudnutého majetku. Žalobkyňa
namieta tvrdenie žalovaných 1/ a 2/ o šikanóznom konaní. Uviedla, že zo zdravotných dôvodov nebola
so žalovaným 1/ ako manželom v kontakte od r. 2011, žaloba smeruje k manželskému problému a to
neustálemu ťahaniu peňazí zo žalobkyne rozpredávaním majetku, tak ako to bolo v minulosti. Každý

občan má povinnosť oznámiť nekalé praktiky, ak sú mu známe z tlače, alebo z iných verejne dostupných
zdrojov. Žalovaného 2/ osobne ani sprostredkovane nepozná, rovnako ani jeho rodinné a majetkové
pomery, nebola s ním v osobnom ani inom kontakte. Dostupné sú jej len informácie z obchodného
registra, že sa jedná o osobu z podnikateľského prostredia. Preto nie je možné uvažovať o šikane aohováraní. Len vo vzťahu k žalovanému 1/ ako osobe blízkej sa prostredníctvom súdu snaží preukázať
nadobúdanie majetku a finančných zdrojov, na čo má ako manželka právo a žalovaný 2/ sa zaplietol
do rodinných záležitostí. Z judikatúry vyplýva, že pri určovacích žalobách podľa OSP, vo všeobecnosti

treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný
aktuálny stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným l/, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto
neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie posúdenia
tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia

právnych povinností iným subjektom. Na základe uvedeného žalobkyňa tvrdí, že v tomto prípade iný
dostupný právny prostriedok ochrany ako podanie určovacej žaloby nebol. Určovacia žaloba je vždy
prípustná pri nehnuteľnostiach.

8. Žalovaní 1/ a 2/ v duplike k vyjadreniu žalobkyne predniesli, že tvrdenia, ktorými sa snaží
zdôvodniť odvolacie dôvody, sú nesprávne a nepreukázané. Žalovaní 1/ a 2/ považujú žalobu žalobkyne

za procesne neprípustnú z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení
žalobných nárokov v zmysle žalobného návrhu. V plnom rozsahu sa stotožňujú s odôvodnením
rozsudku, pretože žalobkyňa do konania predložila len ponuku žalovaného 1/ adresovanú žalobkyni
na predaj predmetného spoluvlastníckeho podielu s návrhom textácie kúpnej zmluvy. Uviedli, že táto
ponuka predstavovala výzvu žalovaného 1/ žalobkyni, aby žalobkyňa podľa svojho dobrovoľného

rozhodnutia realizovala svoje predkupné právo. Žalobkyňa však reálne uzatvorenie akejkoľvek kúpnej
zmluvy nepreukázala. Žalobkyňa sa pritom nemôže domáhať neplatnosti takého právneho úkonu,
ktorý neexistuje, a teda ani určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá ani nebola uzatvorená. V tomto
súdnom konaní neexistuje právny úkon, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa domáha, čím neexistuje
ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti takéhoto právneho úkonu a celkovo neexistuje ani

samotná podstata konania, a to existencia sporu medzi stranami. Nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno k preukázaniu existencie akejkoľvek kúpnej zmluvy, ktorej určenia neplatnosti sa domáha, niet
pochýb o správnosti skutkových zistení - záverov súdu prvej inštancie o neexistencii predmetu sporu a
neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne. Vykonanie akýchkoľvek iných dôkazov, ktoré by
sa nedotýkali existencie kúpnych zmlúv alebo uzatvorenia týchto zmlúv (ako napríklad dôkazy ohľadom

finančnej situácie strán sporu alebo ich ekonomickej a sociálnej väzby k predmetnej nehnuteľnosti), by
bolo bezpredmetné a navyše v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Žalovaní 1/ a 2/
poukázali na to, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/115/2011 zo dňa 23.05.2012 žiadnym
spôsobom neodôvodňuje správnosť odvolacích námietok uvádzaných žalobkyňou, nakoľko v tomto
uznesení Najvyšší súd SR riešil otázku možnosti použitia úpravy o predkupnom práve zaradenej do

ôsmejčastidruhejhlavydruhéhooddieluv§602až§606Občianskehozákonníkanavzťahyvyplývajúce
zúpravyvecnéhopredkupnéhoprávaupravenéhovustanovení§140Občianskehozákonníka.Žalovaní
ďalej nesúhlasia s tvrdeniami žalobkyne uvedenými v replike o údajnom porušení jej procesných práv,
zdôvodnené odkazom na ustanovenie § 129 CSP. Postup súdu prvej inštancie, kedy by žalobkyňu
vyzýval na uvedenie a preukázanie naliehavého právneho záujmu by predstavoval postup porušujúci

právo žalovaných na spravodlivý proces spočívajúci v rovnosti strán, pričom takouto výzvou by súd
neposkytoval žalobkyni poučenie o jej procesných povinnostiam v zmysle § 160 CSP a ani by nežiadal o
odstránenie vád žaloby v zmysle § 129 CSP, ale práve naopak, súd prvej inštancie by poučil žalobkyňu o
jej právach a povinnostiach vyplývajúcich z hmotného práva. O právach a povinnostiach, ktoré pre strany
sporu vyplývajú z hmotného práva súd nie je oprávnený strany sporu poučovať. Povinnosť žalobkyne

preukázať naliehavý právny záujem určuje vecnú legitimáciu žalobkyne a prejaví sa až vo výsledku
sporu, t.j. v samotnom rozsudku súdu. Žalovaní 1/ a 2/ nesúhlasia ani s tvrdeniami žalobkyne o porušení
jej procesných práv poukazom na ustanovenie § 138 CSP. Bez ohľadu na skutočnosť, či súd prvej
inštancie vyzval alebo nevyzval žalobkyňu na späťvzatie žaloby v dôvodu jej zjavnej nedôvodnosti, z
ustanovení žiadneho právneho predpisu nevyplýva priamy následok, ak by súd nepostupoval v zmysle

138 CSP. Ak súd postupuje v konaní tak, že koná o celkom alebo sčasti nedôvodnej žalobe bez toho,
aby toto uviedol žalobcovi a vyzval ho na späťvzatie žaloby, nie je možné dospieť k záveru, že by
takýto postup súdu bol vadou konania odôvodňujúcou prípadné zrušenie rozhodnutia vo veci samej.
Žalovaní 1/ a 2/ majú za to, že neexistuje dôvod, aby sa odvolací súd týmto tvrdením zaoberal, keďže
žalobkyňauvedenénenamietalaatototvrdenieanižiadnymspôsobomnepreukázaladouplynutialehoty

na podanie odvolania voči rozsudku.9. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Odvolací súd na základe lustrácie v registri obyvateľov zistil, že žalovaný 2/ U. L., dňa XX.XX.XXXX
zomrel. Vykonaným šetrením bolo zistené, že dedičská vec poručiteľa U. L. je pridelená súdnemu
komisárovi, notárovi JUDr. Ivanovi Macákovi a je vedená pod sp.zn. 44D/227/2023, Dnot/85/2023M,
pričomdanávecniejeešteskončená.ZosprávynotáraJUDr.IvanaMacákazodňa04.03.2024vspojení

so správou zo dňa 06.03.2024 vyplýva, že právnymi nástupcami po poručiteľovi U. L. sú manželka M.
L., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, dcéra M.na F., narodená XX.XX.XXXX, bytom F.. X. XXXX/
X, V., a syn 3/ U. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom M.R. XXX.

11. Podľa § 378 ods. 1, 2 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 63 ods. 1 až 3 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (odsek
1). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje
s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo

povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (odsek 2). Ak to povaha sporu
pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve (odsek 3).

13. Odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že povaha sporu pripúšťa, aby v odvolacom konaní
pokračoval, pričom mal za to, že v konaní je potrebné pokračovať s právnymi nástupcami žalovaného

2/, preto podľa § 63 odsek 3 CSP rozhodol, že s týmito subjektmi bude pokračovať v odvolacom konaní.

14. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle ustanovenia § 34 CSP po zistení, že odvolanie
podala žalobkyňa včas, a že ho podala proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods.
1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) prejednal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380

ods. 1 CSP, s postupom podľa § 382 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

15. Odvolací súd z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal zo zistení súdu prvej inštancie, pričom
pre danú vec považoval za rozhodujúce, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú manželia. Ich bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov bolo právoplatne dňom 12.04.2002 zrušené rozsudkom Okresného súdu

Bratislava II, č.k. 15C/510/01-18 zo dňa 02.04.2002. Sú podielovými spoluvlastníkmi sporných
nehnuteľností, žalobkyňa v podiele 3 a žalovaný 1/ v podiele 1. V súvislosti s rozhodnutím žalovaného
1/ predať tento svoj spoluvlastnícky podiel za cenu 70.000,- eur, doručil žalovaný 1/ dňa 11.04.2016 a
22.04.2016 žalobkyni ponuku zo dňa 07.04.2016 na využitie predkupného práva. Vyzval ju na uzavretie
kúpnej zmluvy do 60. dní a oznámil jej, že v prípade ak túto ponuku nevyužije, uzavrie kúpnu zmluvu

s pôvodným žalovaným 2/.

16. V súdenej veci sa žalobkyňa žalobou zo dňa 06.05.2016 domáha dvoch určení, a to 1./ neplatnosti
kúpnej zmluvy o odplatnom prevode 1 spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam
vedeným na LV č. XXXX, rodinný dom, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zast.

plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zast. plochy a nádvoria v kat. úz. U. X,
obec F., okres U. (ďalej nehnuteľnosti) na žalobkyňu, 2./ neplatnosti kúpnej zmluvy o odplatnom prevode
1 spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, rodinný dom,
súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zast. plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/XX
o výmere XXX m2 - zast. plochy a nádvoria v kat. úz. U. X, obec F., okres U. (ďalej nehnuteľnosti) na

pôvodného žalovaného 2/, v obidvoch prípadoch podľa podmienok uvedených v ponuke žalovaného 1/
zo dňa 07.04.2016 na realizáciu predkupného práva.

17. Podľa ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú
spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Inštitút predkupného

práva medzi spoluvlastníkmi je prostriedkom obmedzujúcim právo spoluvlastníka v jeho dispozícii s
majetkom - vo voľnej možnosti previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu. Predkupné právo
medzi podielovými spoluvlastníkmi vyplýva priamo zo zákona a má vecno - právnu povahu, je trvalým
obmedzením jednej z troch najvýznamnejších zložiek práva vlastníckeho - práva nakladať so svojouvecou, konkrétne previesť ju na iného. Pôsobí voči každému spoluvlastníkovi veci i jeho právnym
nástupcom a pre spoluvlastníka veci zakladá povinnosť, aby v prípade, že chce svoj spoluvlastnícky
podiel scudziť, prednostne ho ponúkol na kúpu ostatným spoluvlastníkom. Ide o právny vzťah, v ktorom

právu jednej strany na prednostnú ponuku na kúpu a možnosti jej využitia zodpovedá povinnosť strany
druhej. Práva a tomu zodpovedajúce povinnosti, ktoré tvoria obsah tohto právneho vzťahu, sú stanovené
priamo zákonom (uznesenie NS SR sp.zn. 7MCdo/1/2013). V podmienkach tejto veci, ale bez reálneho
výkonu práva nakladať so spoluvlastníckym podielom na sporných nehnuteľnostiach, teda uzavretím
príslušnej zmluvy žalovaným 1/, nie je predmetná žaloba spôsobilá vyriešiť otázku predkupného práva

žalobkyne.

18. V prípade určovacej žaloby procesný predpis vyžaduje existenciu naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení, žalobca je povinný existenciu naliehavého právneho záujmu tvrdiť
a preukázať, existencia naliehavého právneho záujmu je predpokladom k tomu, aby žaloba mohla
byť vecne prejednaná. Ak je žaloba zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení, nie je dôvod k jej vecnému prejednaniu, respektíve je vylúčené, aby bola žaloba
preskúmaná po vecnej stránke. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
skúma súd z úradnej povinnosti. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že v podmienkach
tejto veci nie je daný naliehavý právny záujem, avšak nesúhlasí so súdom prvej inštancie, ktorý túto
podmienku vyhodnotil postupom podľa ustanovenia § 137 CSP.

19. Podľa § 80 OSP možno návrhom na začatie konania uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

20. S účinnosťou od 01. júla 2016 platí pre civilný súdny proces nový právny predpis, zákon č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok.

21. Podľa § 137 CSP možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu

22. Intertemporálna úprava v § 470 ods. 1 CSP vychádza z princípu okamžitej aplikability zákona, to
znamená,žesanováprávnaúpravaaplikujeajvkonaniachzačatýchzaúčinnostiObčianskehosúdneho

poriadku.

23. Ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, ale deklaruje zásadu zachovania účinkov procesných úkonov. Teda
zachovávajú sa účinky všetkých procesných úkonov súdu a aj procesných úkonov sporových strán.

24. Žaloba žalobkyne bola na súd podaná ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
umožňoval domáhať sa aj určenia či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem. Účinky úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku zostávajú v zmysle
§ 470 ods. 2 CSP zachované a v súlade s týmto prechodným ustanovením CSP a v súlade s tým, že
je potrebné chrániť v dobrej viere nadobudnuté práva, ktoré v čase ich nadobudnutia právne predpisy

priznávali bolo preto v súdenej veci potrebné osvedčiť naliehavý právny záujem výlučne vo vzťahu k
pôvodne predvídanému postupu v ustanovení § 80 písm. c/ OSP (rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Cdo
15/2017, sp.zn. 6 Cdo 30/2018, 4 Cdo 17/2019 a 5 Obo 12/2018).

25. Podľa konštantnej judikatúry žaloba na určenie má z pohľadu danosti naliehavého právneho záujmu,

tak ako na to poukázal aj súd prvej inštancie miesto tam, kde pomocou takejto žaloby možno eliminovať
stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak.
Tento záver sa viaže nielen k žalobe na určenie ako takej, ale aj k tomu, akého konkrétneho určenia sa
žalobca domáha. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť k zbytočnémurozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto súčasne daný len
vtedy, ak je (objektívne vzaté) určenie spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu alebo ohrozenie
jeho práva. Žaloba o určení nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu

predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä
vtedy, ak taká prejudiciálna otázka nerieši alebo nemôže (objektívne vzaté) riešiť celý obsah alebo dosah
sporného právneho vzťahu alebo práva. Ak je posúdenie platnosti právneho úkonu otázkou predbežnou
vo vzťahu k riešeniu otázky (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu, ktorý mal byť týmto právnym
úkonom založený, zmenený alebo ukončený, potom na takom určení nie je daný naliehavý právny

záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) OSP.

26. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúcej najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú.

27. Právny úkon možno definovať ako prejav vôle fyzickej či právnickej osoby smerujúci k vzniku,

zmene alebo zániku právnou normou upraveného právneho vzťahu, ktorého obsahom sú subjektívne
práva a povinnosti účastníkov tohto vzťahu. V zmysle § 43a ods. 1 Obč. zák. prejav vôle, smerujúcej k
uzavretiuzmluvy,ktorýjeurčenýjednejaleboviacerýmurčitýmosobám,jenávrhomnauzavretiezmluvy,
ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 44 ods. 1 Obč. zák. zmluva je uzatvorená okamihom, kedy prijatie návrhu na uzavretie zmluvy

nadobúda účinnosť. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na uzavretie zmluvy ešte neaktivuje príslušný
právny vzťah, ale predstavuje počiatočné štádium procesu uzatvárania zmluvy. Preto je potrebné tento
inštitút dôsledne odlišovať od inštitútu zmluvy, ktorej uzavretím sa zakladá príslušný právny vzťah. Podľa
§ 46 ods. 2 Obč. zák. na uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k
jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej

istej listine. Zmluva je dvojstranný alebo viacstranný právny úkon, ktorý vzniká dosiahnutím konsenzu,
t.j. úplným bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy (ponuky).

28. V súdenej veci nebolo sporným, že kúpne zmluvy ohľadom prevodu spoluvlastníckeho podielu
žalovaného 1/ na sporných nehnuteľnostiach, vo vzťahu ku ktorým žalobkyňa žiada vysloviť ich

neplatnosť, neboli do dňa rozhodnutia sporu súdom prvej inštancie uzavreté. Keďže podľa § 80 OSP
o naliehavý právny záujem môže zásadne ísť len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že
právny vzťah alebo právo existuje/neexistuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho právne
postavenie stalo neistým, muselo by ísť u žalobkyne o právny vzťah (právo) už existujúci (aspoň v
čase vydania rozhodnutia), alebo o takú jej procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by v už

existujúcom právnom vzťahu mohla byť ohrozená, čo ale nie je prejednávaný prípad. V podmienkach
tejto veci právne postavenie žalobkyne nespochybňuje žiadna zmluva o prevode spoluvlastníckeho
práva žalovaného 1/ na sporných nehnuteľnostiach, teda nedošlo k založeniu tomu zodpovedajúcemu
záväzkovému právnemu vzťahu, čo znamená, že práva žalobkyne sa nestali neistými, neexistuje
zmluva, titulom ktorej by sa žalobkyňa alebo pôvodný žalovaný 2/ stali vlastníkmi spornej nehnuteľnosti,

respektíve na základe ktorej by mohlo začať katastrálne konanie o povolení vkladu vlastníctva.
Vzhľadom na to, že v súdenej veci neexistuje hmotnoprávny základ porušenia predkupného práva
žalobkyne, pretože zmluvy o existencii ktorých má byť rozhodnuté nevznikli, jednoducho povedané nie
je možné určiť neplatnosť niečoho čo nie je, dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa nemá naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení bráni vecnému prejednaniu žaloby, preto je vecná odvolacia argumentácia žalobkyne ohľadom
predkupného práva v rámci podielového spoluvlastníctva spojená s odvolaním sa na sa rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo/115/2011, respektíve poukázanie na skutočnosť, že žalovaný 1/ svoj
spoluvlastnícke podiel doposiaľ na inú osobu nepreviedol, čím mal podľa žalobkyne uznať nereálnosť
kúpnej ceny, je v podmienkach tejto preskúmavanej veci, ako aj vykonávanie dokazovania k meritu veci,

bezpredmetné.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu procesný postup súdu prvej inštancie prebiehal v zmysle právnej
úpravy Civilného sporového poriadku a nebol v procesnom postupe poznačený porušením ustanovenia
§ 138 CSP, ktoré žalobkyňa obsahom tvrdenia v odvolaní súdu prvej inštancie vyčíta. Žalobkyňa tvrdí,

že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru o neprípustnosti a zmätočnosti žaloby mal ju vyzvať na jej
doplnenie alebo opravu podľa § 129 CSP, respektíve späťvzatie. Ustanovenie § 129 CSP rieši procesnú
situáciu žaloby, ktorá nemá náležitosti podľa ustanovenia § 127 CSP, čo nie je ale prejednávaný prípad.
Na obsah predmetnej námietky dopadá ustanovenie § 138 CSP, podľa ktorého ak zo skutočnostítvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná,
súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť. Z citovaného
ustanoveniavyplýva,žezákonsúdunepredpisujekonkrétnyspôsobpreprednespredbežnéhoprávneho

posúdenia, a keďže na tento účel môže žalobcu vyslúchnuť, môže tak urobiť aj na pojednávaní.
Žalobkyňa sa mohla o prípadnej nedôvodnosti svojej žaloby dozvedieť na pojednávaní dňa 15.11.2022,
ktorého sa nezúčastnila, ani neriešila ochranu svojich práv prostredníctvom zástupcu na ustanovenie
ktorého ju podľa § 183 ods. 2 CSP súd prvej inštancie vyzval oznámením, ktoré prevzala dňa 20.10.2022
(č.l. spisu - 257, 259), pretože predchádzajúce pojednávania dňa 21.09.2021 (č.l. spisu - 149), dňa

16.11.2021 (č.l. spisu - 183), dňa 14.06.2022 (č.l. spisu 242) boli odročené pre jej neprítomnosť
zo zdravotných dôvodov. Schopnosť súdu uzavrieť prejednávaný prípad ovplyvňuje predovšetkým
správanie sa strán sporu a kvalita ich výkonu procesných práv a povinností. Navyše na okolnosť,
že v prípade nepredloženia kúpnej zmluvy by bola žaloba zrejme bezúspešným uplatnením práva
bola žalobkyňa upozornená aj v uznesení Krajského súdu v Bratislave, č.k. 14Co/346/2016-81, ktorým
bolo zamietnutý návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v preskúmavanej veci. Preto

žalobkyňa nedôvodne v odvolaní súdu prvej inštancie vytýka procesné pochybenie vo vzťahu k postupu
rozhodnutia o jej žalobe.

30. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou civilného sporového konania. Ustanovenia
Civilného sporového poriadku sú pri náhrade trov konania primárne koncipované tak, že sa priznáva

náhrada trov podľa úspechu v spore, z ktorej vychádzal aj súd prvej inštancie. Avšak výnimočne
nemusí súd úspešnej sporovej strane priznať náhradu trov konania, teda neuložiť povinnosť neúspešnej
sporovej strane nahradiť trovy konania úspešnej sporovej strane (§ 257 CSP). Každé rozhodnutie
súdu, ktorým úspešnej sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty
výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností

konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 CSP a v ňom obsiahnutej
formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnu prax.
To však neznamená, že sa tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Ustanovenie § 257 CSP
preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov

podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia
o určitom druhu nárokov. Zmyslom inštitútu náhrady trov konania je poskytnúť strane sporu náhradu tých
trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo mala nepochybne zaplatiť,
pričom by tieto zaplatiť nemusela, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Žalobkyňa, navyše
povolaním advokátka, si musela byť vedomá aj rizika prípadného neúspechu v tomto spore a jeho

dôsledku v podobe povinnosti nahradiť trovy konania protistrane, ako aj rizika možného exekučného
konania v prípade svojho neúspechu. Preto okolnosť nedostatku finančných prostriedkov žalobkyne a
s tým spojená hrozba exekučného konania samé osebe nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záveru
súdu prvej inštancie v rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania z hľadiska procesného úspechu
žalovaných podľa § 255 odsek 1 CSP. V podmienkach posudzovanej veci nie je daný žiaden dôvod k

tomu, aby žalovaní 1/a 2/ sami znášali trovy, ktoré museli vynaložiť na svoju procesnú obranu.

31. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odsek 1 CSP ako
vo výroku vecne správny potvrdil.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262
odsek 1 CSP. Žalovaným, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).