Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200417
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5020200417.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej v právnej veci
žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom: Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného:
SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom: Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému: Inšpektorát
práce Žilina, so sídlom: Hlavná 2, Žilina, o preskúmanie Protokolu o výsledku inšpekcie práce č.
IZA-71-05-2.3/P-E24,25-20 zo dňa 19. augusta 2020, v znení jeho Dodatku zo dňa 3. septembra 2020,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd Protokol Inšpektorátu práce Žilina č. IZA-71-05-2.3/P-E24,25-20 zo dňa 19. augusta 2020, v znení

jeho Dodatku zo dňa 3. septembra 2020 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu, vrátane trov kasačného konania, v sume aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania
vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Výkon inšpekcie práce a protokol

1. Žalovaný vykonal u žalobcu ako zamestnávateľa inšpekciu práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v
nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“) v dňoch 17.07.2020,
20.07.2020 a 19.08.2020 a na inšpektoráte práce v dňoch 30.07.2020, 05.08.2020 a 11.08.2020. O
výsledku inšpekcie práce bol spísaný protokol č. IZA-71-05-2.3/P-E24,25-20 zo dňa 19. augusta 2020,
ktorým inšpektor práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. nariadil žalobcovi: (i) „ ...

vyplatiť bývalému zamestnancovi A. B. C., nar. XX.XX.XXXX náhradu mzdy vo výške priemerného
zárobku za prekážky v práci podľa § 141 ods. 2, písm. i) Zákonníka práce dňa 12.12.2019, dňa
20.12.2019, dňa 23.12.2019, dňa 30.12.2019 ...“; (ii) „ ... vyplatiť bývalému zamestnancovi A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za štyri dni nevyčerpanej dovolenky z roku
2019, ktorú si zamestnanec nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru ...“ a (iii) „ ...
zosúladiť zabezpečenie povinností zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu v súlade s § 20 Zákonníka
práce ...“, pričom posledné opatrenie následne inšpektor práce na základe vyjadrenia žalobcu Dodatkom

k protokolu zo dňa 03.09.2020 vypustil.

Žaloba, žalobné body, argumentácia žalobcu2. Žalobca napadol vyššie uvedený Protokol v znení jeho Dodatku správnou žalobou, ktorou sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Podľa žalobcu nezákonnosť protokolu
spočíva v nesprávnom aplikovaní právneho predpisu, na základe ktorého žalovaný orgán verejnej

správy zistil údajné nedostatky v postupe žalobcu. Žalobca zároveň tvrdil, že administratívne konanie
predchádzajúce vydaniu opatrení v protokole bolo postihnuté takými vadami, ktoré mali vplyv na jeho
nezákonnosť, čím bol žalobca priamo ukrátený na svojich právach.

3. Žalobca uviedol, že inšpektor práce pri ukladaní opatrení vychádzal z inšpekciou práce zistených

skutočností, že žalobca ako zamestnávateľ zaznamenal v dochádzkovom systéme zamestnanca A. B.
C.(ďalejtaktiež„zamestnanec“)neospravedlnenúneprítomnosťvpráci(vprotokoleoznačenýchdňoch),
a preto mu bola doručená výzva na odôvodnenie jeho neprítomnosti v práci. Predmetná absencia mala
súvisieť s absolvovaním pracovného pohovoru. Zamestnanec však požiadavku na predloženie dokladu
o vyhľadaní pracovného miesta s odkazom na § 144 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) považoval za neopodstatnenú, následne

predložil celkovo štyri potvrdenia o hľadaní zamestnania, ktoré zamestnancovi vystavila spoločnosť
Tatry mountain resorts, a.s. S prihliadnutím na žalobcom identifikované nezrovnalosti týchto potvrdení
a predchádzajúce negatívne skúsenosti s dodržiavaním pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca,
žalobca zaslal spoločnosti Tatry mountain resorts, a.s. žiadosť o zaslanie informácií týkajúcich
sa vystavených potvrdení, na ktorú však táto nebola schopná potvrdiť absolvovanie predmetných

pohovorov. Neprítomnosť zamestnanca v práci v dňoch 12.12.2019, 20.12.2019, 23.12.2019 a
30.12.2019 tak bola zo strany žalobcu vyhodnotená ako neospravedlnená, v dôsledku čoho bola
zamestnancovi krátená dovolenka v zmysle § 109 ods. 3 Zákonníka práce.

4. Žalobca taktiež uviedol, že v čase zaslania výzvy, v ktorej bol zamestnanec informovaný o výsledku

neakceptovania predložených potvrdení o hľadaní zamestnania, mal zamestnanec už päť dní za sebou
neospravedlnenú absenciu, ktorá trvala dlhodobo až do skončenia jeho pracovného pomeru. Zdôraznil,
že všetky sporné nezrovnalosti v dochádzke zamestnanca sú aktuálne predmetom dvoch súdnych
konaní vedených na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 20Cpr/16/2020 a 18Cpr/43/2019.

5. Žalobca namietal, že žalovaný svoje zistenia o nedostatkoch uvedených v protokole opiera čisto
formalisticky o zamestnancom predložené písomné potvrdenia, ktorých dôveryhodnosť, ako podkladu k
akceptovaniu prekážky v práci, bola zo strany zamestnávateľa preukázateľne spochybnená. Žalovaný
nevyužil žiaden z ďalších dostupných prostriedkov k spoľahlivému zisteniu stavu veci, čím podľa názoru
žalobcu porušil zásadu materiálnej pravdy v administratívnom konaní. Uvádzal, že už v priebehu

inšpekcie práce žalovaného upozornil na nedostatočné zistenie skutkového stavu, no napriek tomu
dokazovanie nebolo žiadnym spôsobom zo strany žalovaného orgánu verejnej správy doplnené.
Podľa žalobcu je v spravodlivom administratívnom konaní nemysliteľné, ak je kontrolovaný subjekt
sankcionovaný len za to, že požadoval od svojho zamestnanca splnenie povinnosti vyplývajúcej zo
Zákonníka práce. Nielen zamestnanec, ale aj zamestnávateľ je subjektom hodným ochrany jeho práv

a oprávnených záujmov a ak je jeho oprávneným záujmom mať za preukázané, kde sa zamestnanec
zdržiava v čase, keď má podľa pracovnej zmluvy vykonávať prácu pre zamestnávateľa, je potrebné
a v právnom štáte očakávané tento záujem rešpektovať.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

6. Žalovaný k vyššie uvedeným tvrdeniam žalobcu uviedol, že z administratívneho spisu z výkonu
inšpekcie práce vyplýva, že skutkový stav bol inšpektorom práce dostatočne a spoľahlivo zistený a
na základe zistených nedostatkov boli žalobcovi nariadené jasné, zrozumiteľné, dostatočne určité, a
teda vykonateľné opatrenia. Potvrdenia o prekážke v práci týkajúce sa zamestnanca inšpekcii práce

predložil žalobca. Napriek skutočnosti, že žalobca pravosť potvrdení o dôvode a dĺžke prekážky v
práci spochybňuje, inšpektor práce nemal dôvod ich pravosť spochybňovať, resp. nebol na základe
vykonanéhodokazovaniatohonázoru,žebyichpravosťbolopotrebnéspôsobom,ktorýuvádzažalobca,
overovať. Predmetné potvrdenia o účasti zamestnanca u zamestnávateľa, u ktorého sa zamestnanec
uchádzal o zamestnanie (spoločnosť Tatry mountain resorts, a.s.), sú riadne datované, podpísané

a je tam uvedený dôvod účasti uchádzača o zamestnanie. Žalovaný uviedol, že sám žalobca v
žalobe uvádza, že nemá hodnoverne preukázané, že potvrdenia o prekážke v práci sú podvrhom a je
zneužité meno spoločnosti Tatry mountain resorts, a.s. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú.Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline

7. Krajský súd v Žiline po vykonaní súdneho prieskumu Protokolu v znení jeho Dodatku v intenciách §
12 ods. 2 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., rozsudkom č. k. 30S/161/2020-199 zo dňa
30.08.2022, žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

8. Krajský súd považoval doklady predložené zamestnancom A. B. C. za postačujúci dôkaz pre zistenie,

že označený zamestnanec sa zúčastnil pracovných pohovorov v spoločnosti Tatry mountain resorts,
a.s., na podklade čoho mu patrí náhrada mzdy podľa § 141 ods. 2 písm. i) Zákonníka práce. Uviedol,
že právna úprava nepozná inštitút „preukázateľného spochybnenia dôkazu“, ktorá okolnosť by mala
podľa úsudku žalobcu viesť k ďalšiemu dokazovaniu v administratívnom konaní. Správny orgán mal
oprávnenie posúdiť dôkazy v rámci voľného hodnotenia dôkazov, čo aj učinil, keď konštatoval, že
vo veci nie je nutné vykonať ďalšie dokazovanie. S uvedeným postupom sa správny súd stotožnil.

Predložené potvrdenia o absolvovaní pracovných pohovorov nevykazujú žiadne znaky falšovania, resp.
nebola zistená žiadna okolnosť znamenajúca spochybnenie skutočnej účasti zamestnanca na týchto
pohovoroch. Nie sú z nich zrejmé ani nezrovnalosti, ako to tvrdil žalobca. K námietke žalobcu, že
povinnosti uložené inšpektorom práce v Protokole sú predmetom prebiehajúceho súdneho konania,
uviedol, že na Okresnom súde Piešťany boli podané žaloby zo strany zamestnanca A. B. C. proti

spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady
mzdy (20Cpr/16/2020) a vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania (18Cpr/43/2019). V prvom
uvádzanom konaní žalobca požaduje okrem iného zaplatenie náhrady mzdy v súvislosti s účasťou na
pracovných pohovoroch, ktoré sú predmetom aj aktuálneho konania na správnom súde. K uvedenému
tiež uviedol, že dané konanie bolo neprávoplatne skončené čiastočným rozsudkom Okresného súdu

Ružomberok (ktorému bola vec postúpená) o neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou i o
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru s tým, že o ďalších nárokoch bude rozhodnuté
v konečnom rozsudku. Konštatoval, že civilný spor je samostatným konaním, nerieši predbežnú otázku
vo vzťahu ku konaniu vedenému na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/161/2020 (resp. ku konaniu
vedenému na správnom orgáne). Predmetom pracovnoprávneho sporu i administratívneho konania boli

fakticky tie isté otázky (oprávnenosti nároku na náhradu mzdy), avšak z pohľadu iných odvetí práva.
Pre správny súd ani pre správny orgán nebolo vedenie pracovnoprávneho sporu relevantné, a preto na
účely posúdenia dôvodnosti správnej žaloby nepovažoval správny súd za potrebné danú otázku bližšie
skúmať.

Rozhodnutie a právne závery kasačného súdu

9. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 6Ssk/13/2023 zo dňa 22.02.2024 na základe podanej
kasačnej sťažnosti žalobcu, rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/116/2022-199 zo dňa 30.08.2022
zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn.

2S/17/2024.

10. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozsudku v bode 21 uviedol: „Vychádzajúc z vyššie uvedených
záverov veľkého senátu (pozn. správneho súdu uznesenie sp. zn. 19 SVs 2/2022 zo dňa 04.12.2023)
a zohľadniac pritom obsah opatrení, resp. povinností uložených žalobcovi protokolom [najmä povinnosť

vyplatiť bývalému zamestnancovi náhradu mzdy v stanovenej (určenej) výške za presne vymedzené
časové obdobie] dospel najvyšší správny súd v prejednávanej veci k záveru o spôsobilosti protokolu
(opatrenia) byť predmetom prieskumu v správnom súdnom konaní, a preto ho v ďalšom preskúmal.“.

11. V odôvodnení zrušujúceho rozsudku NSS SR tiež uviedol (bod 22): „Pre výrok tohto rozhodnutia,

ktorým najvyšší správny súd ruší napadnutý rozsudok krajského súdu, bola rozhodným práve povaha
(obsahová náplň) opatrení, resp. povinností, ktoré inšpektor práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č.
125/2006 Z. z. nariadil žalobcovi. Abstrahujúc podstatu, inšpektor práce uložil žalobcovi povinnosť plniť
(vyplatiť) zamestnancovi peňažné plnenie v stanovenej (dostatočne určitej, resp. určiteľnej) výške (vo
výške priemerného zárobku za prekážky v práci) s jasne stanoveným termínom plnenia (11. september

2020). Prípadné nesplnenie tejto povinnosti zo strany žalobcu spája zákon č. 125/2006 Z. z. [§ 19 ods.
2 písm. b) bod 2 cit. zákona] s uložením pokuty („Inšpektorát práce uloží pokutu“) vo výške od 300
eur do 100 000 eur.“. Konštatoval (bod 23): „Ako správnemu orgánu, tak krajskému súdu bola známa
skutočnosť, že na všeobecnom súde boli podané žaloby zo strany zamestnanca proti žalobcovi vo vecineplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy (20Cpr/16/2020) a vo veci porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania (18Cpr/43/2019). Krajský súd ostatne v odôvodnení napadnutého rozsudku
sám konštatoval, že „V prvom uvádzanom konaní žalobca požaduje okrem iného zaplatenie náhrady

mzdy v súvislosti s účasťou na pracovných pohovoroch, ktoré sú predmetom aj aktuálneho konania
na správnom súde.“ (bod 28 napadnutého rozsudku). Krajský súd správne identifikoval obsahový
prienik pracovnoprávneho sporu a administratívneho konania, jeho dopad pre posúdenie protokolu však
vyhodnotil nesprávne.“. Ďalej kasačný súd uviedol (bod 25), že: „krajský súd správne uzavrel, že
predmet protokolu (povinnosť ním uložená) má obsahový presah s nárokom (v danom prípade jeho

časťou), ktorého sa zamestnanec domáha na všeobecnom súde. Konkrétne krajský súd v tejto súvislosti
uviedol, že „Predmetom pracovnoprávneho sporu i administratívneho konania boli fakticky tie isté otázky
(oprávnenosti nároku na náhradu mzdy), avšak z pohľadu iných odvetí práva.“. Uvedené (správne)
konštatovanie však krajský súd ďalej nerozvinul, čo viedlo k tomu, že následne nedoznalo relevantnej
reflexie (viď nižšie) v rámci posúdenia samotného protokolu.“

12. Podľa kasačného súdu (bod 26) „Paralelná existencia pracovnoprávneho sporu a administratívneho
konania je samozrejme z povahy veci možná (a v praxi nie ojedinelá). Každé z týchto konaní má svoj účel
a chránený záujem, ktorých možný presah však neodôvodňuje, aby jedno z konaní nahrádzalo alebo
marginalizovalo konanie druhé. Každé z týchto konaní má samozrejme aj svoju procesnú reguláciu.
V prípade protokolu je povinnosť uložená priamo inšpektorom práce (hoc protokol nie je priamo

vynútiteľným exekučným titulom, element donútenia spočíva v uložení sankcie za správny delikt podľa
§ 19 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona č. 125/2006 Z. z.) bez možnosti opravného prostriedku. Naopak,
povinnosť (obsahovo tá istá) v rámci pracovnoprávneho sporu je uložená súdom v súdnom konaní s
atribútom inštančnosti, s dostupnými riadnymi i mimoriadnymi opravnými prostriedkami.“

13. Najvyšší správny súd SR v odôvodnení svojho rozsudku uviedol (bod 27), že „...protokol je
podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní, v ktorom však správny orgán nemá kompetenciu uložiť
kontrolovanému subjektu povinnosť obsahovo identickú s predmetom konania v pracovnoprávnom
spore. Správny orgán nemá právomoc rozhodnúť ani o ne/platnosti skončenia pracovného pomeru,
ani o nárokoch zamestnanca z neplatného skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Vychádzajúc z

vyššie uvedeného dospel najvyšší správny súd po preskúmaní protokolu k záveru, že povinnosti, ktoré
inšpektor práce v protokole žalobcovi nariadil, prekročili rámec jeho oprávnení daných ustanovením §
12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z.“ V ďalšom konaní uložil správnemu súdu opätovne posúdiť
obsah protokolu vo svetle vyššie uvedeného záväzného právneho názoru a vo veci opätovne rozhodnúť
a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov - dôvody rozsudku správneho súdu

14. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý prešiel výkon súdnictva od 01.06.2023 z krajských súdov vo
všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v

Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline, podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona
č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako správny
súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP, po oboznámení sa s obsahom
súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, v rozsahu uplatnených

žalobných bodov (§ 134 ods. 1, 2 SSP), zároveň riadiac sa vysloveným právnym názorom kasačného
súdu, vec opätovne prejednal, a to bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 SSP,
nakoľko v ďalšom konaní nezistil žiaden z dôvodov pre nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods.
1 písm. a) až e) SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli
Správneho súdu v Banskej Bystrici a na webovom sídle súdu dňa 02.05.2024. Rozsudok bol verejne

vyhlásený vyvesením skráteného znenia rozsudku dňa 15.05.2024 (vyvesené po dobu 14 dní - 137
ods. 3 SSP). Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že Protokol v znení jeho Dodatku v
časti uložených opatrení, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vyústilo do zrušenia
Protokolu v znení jeho Dodatku podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a k vráteniu veci žalovanému na ďalšie
konanie v zmysle § 191 ods. 4 SSP.

15. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právomchránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z.; na základe výsledkov inšpekcie práce a
podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených
nedostatkov.

17. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z.; v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené
alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je

podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

18. Podľa § 14 ods. 1, prvá veta zákona č. 125/2006 Z. z.; protokol obsahuje označenie príslušného
inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie
kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je

zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia
predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo
ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším
skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum

vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky.

19. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z.; v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému
zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na
odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z
kolektívnych zmlúv a ich príčin.

20. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.; inšpektor práce
a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej
osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce,
vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie alebo ku ktorému pripojí toto vyjadrenie a svoje stanovisko

k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu,
b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave
upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a
nie je zamestnávateľom.

21. Predmetom tohto konania je preskúmanie Protokolu Inšpektorátu práce Žilina č. IZA-71-05-2.3/P-
E24,25-20 zo dňa 19.08.2020 v znení jeho Dodatku zo dňa 03.09.2020. Žalobca v žalobe namietal
nesprávny postup pri hodnotení potvrdení o prekážkach v práci podľa § 141 ods. 2 písm. i)
Zákonníka práce predložených zamestnancom A. B. C. žalobcovi ako zamestnávateľovi. Podľa žalobcu
boli uvedené doklady „preukázateľne spochybnené“, v dôsledku čoho mal žalovaný vykonať ďalšie

dokazovanie a pokiaľ k tomu nedošlo, ide o nedostatky v procese zisťovania skutkového stavu v
administratívnom konaní.

22. Výsledkom inšpekcie, počas ktorej boli zistené nedostatky, je tiež autoritatívne uloženie opatrení
kontrolovanému subjektu na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Je zrejmé, že nejde o

sankciu, napriek tomu však uloženie opatrení v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. predstavuje
zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Preto aj takéto uloženie opatrení
odstrániť nedostatky zistené inšpekciou musí vzísť z procesu súladného s princípmi správneho konania.23. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.; na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b),
d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19
a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Pri

vydaní oprávnenia, osvedčenia, dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti, preukazu a povolenia podľa
tohto zákona sa rozhodnutie len vyznačí v spise a namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia sa
účastníkovi konania vydá príslušný doklad.

24. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.; tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti

verejnejsprávysprávneorgányrozhodujúoprávach,právomchránenýchzáujmochalebopovinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

25. Je zrejmé, že v ustanovení § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. nie je explicitne uvedené znenie
§ 12 ods. 2 písm. b), avšak napriek tomu Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní,
najmä zásady správneho konania, je aplikovateľný vždy okrem prípadov, kedy taký postup je výslovne

vylúčený osobitnou právnou úpravou, čo však nie je tento prípad.

26. Správny súd zastáva názor, že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav umožňujúci prijať záver
o existencii nedostatkov uvedených v Protokole. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že činnosť
inšpektorov práce, ktorou zabezpečovali dôkazy pred vyhotovením Protokolu a jeho Dodatku, nie je

možné vnímať ako správne konanie o uložení sankcie. Až v konaní o uložení sankcie sa musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Spôsobilosť protokolu ako dôkazného prostriedku preukázať
protiprávne konanie na účely prípadného administratívneho konania o uložení sankcie (teda aj skutočná
existencia týchto zistených nedostatkov) sa preskúmava správnym súdom v prípade podania správnej
žaloby v inom súdnom konaní.

27. Predmet súdneho prieskumu v prípade protokolu z inšpekcie práce je zúžený výlučne na
uložené opatrenia, pretože len tie sú spôsobilé zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov
kontrolovaného subjektu. Preto sa správny súd podrobne nezaoberá namietanými skutočnosťami proti
jednotlivým nedostatkom, pretože ide o časť protokolu, ktorá sa pri prieskume protokolu nepreskúmava

(porovnaj závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/141/2022 zo dňa 27.03.2024).

28. V zmysle záverov veľkého senátu vyslovených v uznesení sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023
je (zásadne) vylúčený v zmysle § 7 písm. e) SSP súdny prieskum aj u tých uložených opatrení podľa § 12
ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedených v protokole, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba

formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie.
V tejto veci je však súdny prieskum daný, čo uzavrel kasačný súd, ako to vyplýva z bodu 21 odôvodnenia
jeho zrušujúceho rozsudku.

29. Zo záverov vyššie uvedeného uznesenia veľkého senátu tiež vyplýva, že opatrenia sa neukladajú vo

forme rozhodnutia, ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá na
presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia. V protokole inšpektor podľa
§ 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z
kolektívnych zmlúv a opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) citovaného zákona zaviaže kontrolovaného,
aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti,

ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len
upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už
beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné doklady predložené zamestnancom A. B. C. považovať

za postačujúci dôkaz osvedčujúci, že sa zúčastnil pracovných pohovorov spoločnosti Tatry mountain
resorts, a.s. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nevykonal ďalšie dokazovanie tvrdiac, že predložené
potvrdenia o absolvovaní pracovných pohovorov sú nepostačujúce, správny súd sa s tvrdením žalobcu
a s jeho argumentáciou nestotožňuje. Žalovanému nemožno vytýkať, že sa bližšie nezaoberal otázkou
neplatnosti, až falšovania predložených potvrdení, vrátane vykonania dokazovania ohľadom ich ne/

platnosti, pretože žalovanému neprináleží riešiť otázku určenia prípadnej neplatnosti týchto listín, čo
patrí výlučne do pôsobnosti všeobecných súdov. Správny súd zastáva názor, že žalovaný vykonal
dokazovanie v postačujúcom rozsahu pre vyvodenie záveru o existencii konštatovaných zistenýchnedostatkoch, teda pre uvedenie zistených porušení právnych predpisov žalobcom v protokole v zmysle
§ 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z.

31. Žalovaný však pochybil pri ukladaní opatrení, keď inšpektor v protokole žalobcovi nariadil také
povinnosti, pri ukladaní ktorých prekročil rámec jeho oprávnení daných ustanovením § 12 ods. 2
písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., ako to vyplýva zo záväzného právneho názoru Najvyššieho
správneho súdu SR vysloveného v rozsudku sp. zn. 6Ssk/13/2023 zo dňa 22.02.2024. Najvyšší
správny súd SR v tomto rozsudku tiež konštatoval, že správny orgán nemá právomoc rozhodnúť ani

o ne/platnosti skončenia pracovného pomeru, ani o nárokoch zamestnanca z neplatného skončenia
pracovnoprávneho vzťahu. Vzhľadom na povahu uložených opatrení, keď inšpektor žalobcovi uložil
povinnosť (zaplatiť) zamestnancovi peňažné plnenie v stanovenej (dostatočne určitej, resp. určiteľnej)
výške, a to vo výške priemerného zárobku za prekážky v práci s jasne stanoveným termínom plnenia
(11.09.2020),jevýsledkomnesprávnehoprávnehoposúdeniavecipriaplikovaníustanovenia§12ods.2
písm. b) č. 125/2006 Z. z., v dôsledku prekročenia oprávnení inšpektora.

32. Správny súd rešpektujúc vyslovený právny názor kasačného súdu, po preskúmaní Protokolu v znení
jeho Dodatku, výlučne v časti uložených opatrení žalobcovi, vzhľadom na povahu (obsahovú náplň)
týchto opatrení, žalobou napadnutý Protokol z inšpekcie práce a jeho Dodatok aplikujúc ustanovenie §
191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 SSP.

33. V ďalšom konaní, keďže opatrenie uložené kontrolovanému subjektu v zmysle § 12 zákona č.
125/2006 Z. z. možno považovať za opatrenie smerujúce k nastoleniu zákonného stavu a k odstráneniu
nedostatkov v činnosti kontrolovaného subjektu, vzhľadom na zistený skutkový stav a popísané
zistené nedostatky v Protokole, žalovaný vo vzťahu k nim nariadi také opatrenia, ktoré budú svojou

povahou a obsahom prípustné, teda inšpektor pri ich ukladaní neprekročí rámec jeho oprávnení daných
ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. Zohľadní pritom, že účelom ukladania
opatreníjelendosiahnuťstavriadnehofungovaniaverejnejsprávy,t.j.navodiťzákonnýstav.Priukladaní
opatrení bude postupovať v zmysle ustanovenia § 3 ods. 7 Správneho poriadku a primerane aplikovať
ustanovenia o základných pravidlách správneho konania uvedených v § 3 ods. 1 až 6 Správneho

poriadku.

34. V zmysle ustanovenia § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku. Viazanosť právnym názorom
správneho súdu však nie je absolútna, platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie

posudzovaného prípadu.

35. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný, správny súd mu priznal právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, vrátane trov kasačného konania, v súlade s § 167 ods. 1 SSP a § 467 ods. 3
SSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym

úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 175 ods. 2 SSP.

36. Rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú

sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesťa) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.