Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 52Ek/2805/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123458807
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123458807.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v exekučnom konaní: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: 1/ A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XX, XXX XX C., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XX, XXX XX
C., o vymoženie 4 201,37 eura s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/2805/2023 zo dňa 25. 01. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/2805/2023 zo
dňa 25. 01. 2024 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/2805/2023 zo dňa 25. 01. 2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, vydaným vyšším súdnym úradníkom, sp. zn.
52Ek/2805/2023 zo dňa 25. 01. 2024 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods.
3 písm. f) bod 4. Exekučného poriadku zamietol, keď dospel k záveru, že exekučný titul je materiálne
nevykonateľný z dôvodu neplatného uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy.
2. Proti uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, že v rámci

vykonanéhoposúdenianebolizistenéapreukázanéžiadnedôvodyprezamietnutienávrhunavykonanie
exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku; exekučný súd dospel k záveru o neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z.z. a exekučný súd pri posudzovaní
platnosti rozhodcovskej zmluvy z pohľadu ochrany spotrebiteľa a aplikácie ustanovenia § 53 a nasl.
Občianskeho zákonníka dospel k záveru, ktorý je v rozpore so zákonom a rozhodovacou činnosťou
(okrem iného) aj jemu nadriadeného súdu. Tiež uviedol, že na základe exekučného titulu už exekučné

konanie vedené bolo.
3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z.

(ďalej len „CSP“), ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
5. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k
záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého
uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z
takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom
odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení

apodľa§202ods.2Exekučnéhoporiadkunemusírozhodnutieobsahovaťodôvodnenie,nazdôraznenie
správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nepovažuje rozhodcovský rozsudok za vykonateľný exekučný titul.6. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie
a rozhodovanie v spore medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená ako samostatný dokument.
Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav

jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012
zo dňa 16. 01. 2013). Oprávnený tvrdil, ale nepreukázal, že by išlo o individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Kvalifikačným kritériom

pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Súdna kontrola je možná aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený
v samostatných listinách. Nie je dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na
samostatnej listine, ak nebola preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si dohodnúť, aby prípadné
spory bol oprávnený riešiť rozhodcovský súd, v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa.

Podstatou individuálne nevyjednanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv,
ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.
Vychádzajúc z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že jediné skutočnosti, ktoré sa do rozhodcovskej
zmluvy dodatočne dopisovali (tzn. tie, ktoré neboli vopred formulárovo pripravené dodávateľom), boli:

číslo zmluvy, údaje o dlžníkovi (meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska a dátum narodenia), deň a
miestopodpisuzmluvyapodpisyzmluvnýchstrán.Samotnýobsahajednotlivénáležitostirozhodcovskej
zmluvy boli vopred pripravené dodávateľom (oprávneným) a spotrebiteľ (povinný) ich nemohol ovplyvniť.
Natejtoskutočnostiničnemeníanitvrdenieoprávneného,ževzmyslezneniarozhodcovskejzmluvytáto
nemalabyťpodmienkouuzatvoreniaavykonávaniazmluvyorevolvingovomúvere(t.j.„hlavnej“zmluvy).

Toto vyhlásenie je totiž nevýrazne zakomponované do ostatného textu rovnako ako aj prehlásenie, že
spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Táto
skutočnosť vzbudzuje pochybnosti o tom, že spotrebiteľ sa skutočne oboznámil s obsahom
rozhodcovskej zmluvy a následkami jej uzavretia, čo umocňuje, že zmluva bola podpísaná v rovnaký
deň, ako zmluva o revolvingovom úvere a teda nie v čase vyššej bdelosti

spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej spotrebiteľ nemusel
prikladať vyšší význam, keď jeho vôľa smerovala primárne k uzavretiu hlavnej zmluvy a získaniu úveru.
Preto predformulovanie určitých náležitostí dodávateľom v písomnej forme do rozhodcovskej zmluvy na
samostatnej listine ešte neznamená, že tomu skutočne tak aj je a že spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť
uzavrieť rozhodcovskú zmluvu.

7. Rozhodcovská zmluva nie je individuálne dojednaná, nakoľko v ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka je zakotvená vyvrátiteľná právna domnienka, že každá zmluva medzi spotrebiteľom
a dodávateľom sa nepovažuje, pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz opaku, za dojednanú individuálne, ale
sa považuje za zmluvu štandardnú. Túto domnienku nie je povinný vyvracať spotrebiteľ ani súd ale
dodávateľ. Rovnako čl. 4 smernice 93/13/EHS zakotvuje, že keď predajca alebo dodávateľ vznesie

námietku, že zmluvnú podmienku dojednal individuálne, dôkaz tohto tvrdenia zaťažuje predajcu alebo
dodávateľa. Bolo teda na oprávnenom ako dodávateľovi, aby preukázal, že povinný ako spotrebiteľ
mohol odmietnuť uzavretie rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo pre neho nepriaznivý následok
spočívajúci v neposkytnutí peňažných prostriedkov. Tvrdenia oprávneného o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej zmluvy vyvracia už samotná rozhodcovská zmluva, ktorú nerobí individuálne dojednanou

iba skutočnosť, že je pripravená na samostatnej listine a tiež ustanovenie rozhodcovskej zmluvy o tom,
že spotrebiteľ môže od nej jednostranne odstúpiť. Ak by sa zmluvné strany dohodli na jej uzatvorení,
potom jednostranné odstúpenie stráca svoj význam.
8. Zo znenia rozhodcovskej zmluvy síce vyplýva, že spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nemusia
byť riešené len v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní, ide ale len o zdanlivú alternatívu,

pretože výber spočíva na žalobcovi, ktorým je vo väčšine prípadov práve dodávateľ, ako veriteľ. Ten
sleduje riešenie sporov práve v rozhodcovskom konaní, čo je aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú zmluvu
naformuloval. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní
ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol

nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej zmluvy, ktorá je
svojou podstatou taktiež spotrebiteľskou zmluvou je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi žalobu na
ním vopred vybranom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje právavo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv v rozhodcovskom konaní dodávateľ. Znenie
rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi
dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in

fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym
úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami
sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL.ÚS
16/95 zo dňa 24. 05. 1995). Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne
záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom

zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný.
Konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto správa formálne podľa práva, ale tak,
aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 314/07 zo dňa 16. 12. 2008). Rozhodcovská
zmluva núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch
ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred

nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským
súdom. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva atribútmi nositeľa verejnej
moci. Aj keď rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradná, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna.
Pokiaľ má spotrebiteľ postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už
nemôže zvoliť všeobecný súd. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že dodávateľ

už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcovským súdom za účelom
reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
9. Nesúlad rozhodcovskej zmluvy s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka potvrdzuje samotná
rozhodcovská zmluva, ktorá vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá žalobu voči spotrebiteľovi
na rozhodcovskom súde, núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť právomoci rozhodcu vybraného

dodávateľom a spôsobuje tak nemožnosť riešiť svoj spor s dodávateľom na všeobecnom súde.
10.ObdobnézáveryexekučnéhosúduvinýchveciachboliposudzovanéajÚstavnýmsúdomSlovenskej
republiky, ktorý uznesením IV. ÚS 371/2018-43 zo dňa 20. 06. 2018 sťažnosti obchodnej spoločnosti
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., odmietol ako zjavne neopodstatnené. Poukazy oprávneného na
dve rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica považuje preto súd za nenáležité a rozporné

s rozhodnutím ústavného súdu.
11. K poukazu oprávneného na predchádzajúce exekučné konanie súd uvádza, že ide o novú exekúciu,
nie o pokračovanie v starej exekúcii. Uvedený záver podporuje napríklad aj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 106/2022-19 zo dňa 24. 02. 2022, podľa ktorého, či už zákon o starých
exekúciách (233/2019 Z.z. – pozn.) alebo Exekučný poriadok neobsahujú žiadne ustanovenia, z ktorých

by bolo možné vyvodiť, že nový návrh na vykonanie exekúcie nemôže exekučný súd posúdiť inak a
nepreskúmať exekučný titul. Účelom zákona o starých exekúciách bolo zastaviť jasne vymedzený okruh
exekučných konaní. Z toho však nemožno vyvodiť, že nové návrhy na vykonanie exekúcie na podklade
starých exekučných titulov by boli vyňaté z procesu ich posúdenia v prípade, ak sa oprávnený rozhodol
podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie.

12. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1
Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 52Ek/2805/2023 zo dňa 25. 01. 2024 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa
stotožnil so záverom, že rozhodcovský súd nemal právomoc na vydanie exekučného titulu, keď
rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným je absolútne neplatná, následkom

čoho je oprávneným predložený exekučný titul nevykonateľný, a preto podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4
je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.
13. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o
oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).