Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614203064
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1614203064.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov

senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: D.. P. A. T. J. Á.
Č. , Z.Ý. L. XX.XX.XXXX, K. B. B., Q. Č.. XXXX/., zastúpený JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou,
Holíč, Námestie sv. Martina č. 3A, proti žalovaným: I. X. H. J. M. Š. T. Z. Q. A. Ý. , Z. L. XX.X.XXXX,
K. B. U., U. Č.. XXX/XX, D.. T. H. J. M. Š. T. Z. Q. A. Á. , Z. L. XX.XX.XXXX, K. B. F., L. Č.. XXX/XX,
obaja zastúpení JUDr. Ľuboslavom Linderom, advokátom, Sekule, Družstevná č. 706, o odstránenie
neoprávnenej stavby, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 31. mája
2018, č. k. 5 C 178/2014-252, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 31. mája 2018, č.k. 5 C 178/2014-252, vo výroku, ktorým
žalovaným uložil, aby do 90 dní od právoplatnosti rozsudku spoločne a nerozdielne na vlastné náklady
odstránili stavbu - rozostavaný rodinný dom nachádzajúci sa na pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/
X v katastrálnom území v obci U., evidovanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky,
katastrálnym odborom, p o t v r d z u j e a vo výroku o trovách konania
m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči spoločnej a nerozdielnej
povinnosti žalovaných v I. a II. rade v rozsahu 100 %.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov predchádzajúceho a tohto odvolacieho konania voči
spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných v I. a II. rade v rozsahu 100 %.

III. Žalovaným v I. a II. rade spoločne a nerozdielne p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu
trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 31.5.2018, č. k. 5 C 178/2014-252, vyhovel žalobe
žalobcu a uložil žalovaným, aby do 90 dní od právoplatnosti rozsudku spoločne a nerozdielne na vlastné

náklady odstránili stavbu - rozostavaný rodinný dom, nachádzajúci sa na pozemku parcely reg. „C“ č.
XXXX/X, v kat. území v obci U., evidovanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky,
katastrálnym odborom. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 123, § 132 ods. 1, §
135c ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobca ako podielový
spoluvlastník nehnuteľnosti, pozemku registra „C“ parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 2853 m2, zapísanom na LV č. XXXX, v katastrálnom území U., obec U., evidovaným Okresným
úradom Malacky, katastrálnym odborom, sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným odstrániť stavbu

špecifikovanú v žalobe. Žalobu odôvodnil tým, že na konci 90. rokov sa žalovaný v I.
rade a jeho právni predchodcovia rozhodli svojvoľne začať stavať na uvedenej nehnuteľnosti - rodinný
dom, pričom tvrdili, že pozemok nadobudli vydržaním. Okresný súd Malacky rozsudkom sp. zn. 4 C
355/1999, zo dňa 28.1.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2003, určil vlastníctvo žalobcua ďalších spoluvlastníkov k nehnuteľnosti, pozemku, na ktorom žalovaní neoprávnene postavili svoju
stavbu. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Bratislava v konaní sp. zn. 5 Co 131/2003.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2 Cdo 275/2004, dovolanie žalovaných odmietol. V

konaní Okresného súdu Malacky sp. zn. 4 C 355/1999, bolo vydané uznesenie, ktorým súd žalovanému
v I. rade zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou, keďže žalovaný v I. rade v tom
čase už vykonával na nehnuteľnosti stavebné práce. Súd uložil žalovaným aj povinnosť nevykonávať
akékoľvek stavby na predmetnej nehnuteľnosti. Predbežné opatrenie bolo potvrdené odvolacím súdom
v konaní sp. zn. 19 Co 139/2000. Napriek tomu, že žalovaným bola uložená povinnosť nevykonávať

stavebné práce, toto nerešpektovali a práce vykonávali naďalej, konali svojvoľne, v rozpore so zákonmi
a súdnymi rozhodnutiami.
1.2. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, navrhli, aby sa súd vysporiadal s tým, či ide o
neoprávnenústavbu,poukázalinato,žestavbuzačalistavaťnazákladeriadnevydanéhoprávoplatného
stavebného povolenia a až neskôr sa situácia s vlastníctvom pozemku zmenila. Dôvodili, že hodnota
stavby je v značnom nepomere k hodnote pozemku, navrhli prihliadnuť na hodnotu pozemku v

čase začatia stavby. Poukazovali aj na charakter pozemku, keďže v minulosti išlo o neudržiavaný,
nevyužívaný pozemok, smetisko, ktoré zhodnotili. Poukázali aj na možnosť zriadenia vecného bremena
za náhradu, ktorého výška by sa mala stanoviť znaleckým posudkom, prípadne na možnosť prikázať
vlastníctvo pozemku vlastníkovi stavby za náhradu.
1.3.Vykonanýmdokazovanímsúdprvejinštanciezistil,ženotárskouzápisnicouspísanoudňa16.4.1998

na notárskom úrade notárky JUDr. P. A. bolo osvedčené, že od roku 1969 užívajú P. U. a manželka
T. U., obaja bytom U., U. č. XXX, nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území U., zapísanú
v PK vložke č. XXXX, parcela č. XXXX, v rozsahu, v akom bola zameraná geometrickým plánom č. XXX-
XXXX-XX/XX,zodňa6.7.1977,atonovovytvorenúparceluč.XXXX/X-ostatnéplochy ovýmere
2853 m2. Notárskou zápisnicou bolo osvedčené, že P. U. s manželkou novovytvorenú parcelu č. XXXX/X

nerušene užívajú od roku 1969, kedy túto odkúpili od majiteľky, nebohej P. A. a túto doposiaľ užívajú ako
vlastnú, súc presvedčení, že sú právoplatnými vlastníkmi nehnuteľnosti. V takejto držbe neboli počas
celého trvania nikým rušení. Darovacou zmluvou zo dňa 12.6.1998 darujúci P. U. a manželka T. U.,
rod. H., obaja bytom U., U. č. XXX, darovali nehnuteľnosť, parcelu č. XXXX/
X - ostatná plocha, o výmere 2853 m2, X. H., rodenému U., žalovanému v I. rade. Okresný úrad v

Malackách, katastrálny odbor povolil vklad vlastníctva na základe uvedenej darovacej zmluvy pod č.
V-XXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.1998. Následne bolo vlastníctvo k nehnuteľnosti,
parcele č. XXXX/X, o výmere 2853 m2 - ostatná plocha, zapísané ako vlastníctvo žalovaného v I.
rade. Okresný úrad Malacky, odbor životného prostredia vydal dňa 30.6.1999 pod č. j. ŽP/XXXX-
XX/XX-K/XXX, stavebné povolenie žalovaným v I. a II. rade na stavbu rodinného domu, žumpy a

prípojok na inžinierske siete (voda, plyn, odkanalizovanie a elektro) na pozemku parcely č. XXXX/X,
v katastrálnom území U.. Stavebný úrad stavbu povolil. Okresný súd Malacky v konaní sp. zn. 4 C
355/1999, uznesením zo dňa 14.9.1999, rozhodol o vydaní predbežného opatrenia, ktorým žalovanému
vI.radezakázalakýmkoľvekspôsobomnakladaťsnehnuteľnosťouvkatastrálnomúzemíU.,parcelnéč.
XXXX/X, najmä aby túto nepreviedol na iného, nezriadil závet, nezaložil ju, nezaťažil vecným bremenom

a nevykonával akékoľvek stavby na nej. Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 22.10.1999. Obec
U. ako vecne, miestne a správne príslušný stavebný úrad rozhodol rozhodnutím č. j. SOÚ/00039/05/
MP, zo dňa 21.2.2005, tak, že s okamžitou platnosťou zastavil všetky stavebné práce na stavbe
žalovaných. Stavebný úrad svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebník uskutočňuje stavbu v rozpore
s predloženou projektovou dokumentáciou. Ďalšia dokumentácia, ktorú žalovaní predložili, nebola

opečiatkovaná stavebným úradom. Stavebný úrad tiež konštatoval, že zmeny stavby sú takého rozsahu,
že ich nemožno povoliť v kolaudačnom konaní, a preto už listom zo dňa 26.4.2004 boli žalovaní
vyzvaní, aby zastavili všetky stavebné práce na stavbe a požiadali stavebný úrad o dodatočné povolenie
zmeny stavby pred jej dokončením. Vo svojom rozhodnutí stavebný úrad tiež uviedol, že žalovaní
dňa 19.5.2004 požiadali o dodatočné povolenie zmeny stavby, ale v stavebných prácach pokračovali.

Žalovaní pokračovali v nepovolenej stavebnej činnosti a uložené opatrenia nesplnili. Okresný súd v
Malackách rozhodol rozsudkom zo dňa 28.1.2003 v konaní sp. zn. 4 C 355/1999 tak, že určil, že
žalobcovia Ing. P. A., V. A., M. A., G. A., A. A., F. A., sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti vedenej
pre obec a katastrálne územie U., parcely č. XXXX/X - ostatná plocha, o výmere 2853 m2, žalobca
je spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti v podiele 2/3 a ďalší žalobcovia v príslušných spoluvlastníckych

podieloch. Proti uvedenému rozsudku sa žalovaní odvolali. Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. 5
Co 131/2003, dňa 21.10.2003 potvrdil rozsudok Okresného súdu v Malackách č. k. 4 C 355/1999-174.
Dovolanie žalovaných najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Cdo 275/2004, zo dňa 13.7.2005, odmietol.1.4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, pozemku, parcely č. XXXX/X, o výmere
2853 m2 - zastavané plochy a nádvoria, v katastálnom území U., v

spoluvlastníckom pomere XX/XX. Vlastníctvo žalobcu je zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu
Malacky, katastrálneho odboru. Ďalší spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti sú zapísaní na LV č. XXXX,
pre kat. územie U. a vlastnia dotknutú nehnuteľnosť každý v pomere X/XX. Títo spoluvlastníci žalobu
na súd nepodali. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca má právo na ochranu svojho vlastníctva
podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že žalovaní síce začali stavať stavbu na základe

riadne stavebného povolenia (stavebné povolenie zo dňa 30.6.1999) avšak už dňa 14.9.1999 bolo
predbežným opatrením nariadeným súdom prvej inštancie žalovanému v I. rade zakázané vykonávať
na parcele č. XXXX/X, v kat. území U., akékoľvek stavby. Napriek tejto skutočnosti žalovaní v I. a II.
rade v stavbe pokračovali. Nerešpektovali ani rozhodnutie príslušného stavebného úradu (obec U.), aby
stavbu zastavili. Stavbu, podľa zistenia stavebného úradu, realizovali v rozpore s vydaným stavebným
povolením. Na výzvu stavebného úradu, aby doložili doklad oprávňujúci vykonávať stavbu inak ako bola

povolená, nereagovali. Žaloba, ktorou sa vlastníci pozemku domáhali určenia vlastníctva k spornému
pozemku bola na súd podaná dňa 16.7.1999, teda cca 2 týždne po tom, ako žalovaným bolo vydané
stavebné povolenie. Žalovaní od začiatku vedeli, že vlastníctvo k pozemku, parcele č. XXXX/X, v kat.
území U., je sporné, vedeli, že na súd bola podaná žaloba o určenie vlastníctva. Žalovanému v I.
rade bolo doručené dňa 4.3.2000 uznesenie, ktorým bolo zakázané na pozemku, parcelné č. XXXX/

X, vykonávať akékoľvek stavby. Prvoinštančný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.1.2003 a
ako zistil stavebný úrad, aj v ďalšom období žalovaní v stavbe pokračovali, a to dokonca v rozpore
s vydaným stavebným povolením. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaní v priebehu celého
konania neponúkli žalobcovi žiadny reálny návrh na vyriešenie protiprávneho stavu. Najmä žalovaný
v I. rade sa zameral v podstate iba na opakované spochybňovanie rozhodnutia Okresného súdu v

Malackách vo veci, v ktorej bolo rozhodnuté o vlastníctve pozemku č. XXXX/X, v kat. území
obce U.. Žalovaní argumentovali aj škodou, ktorá im vznikne prípadným vyhovením návrhu. Súd prvej
inštancie konštatoval, že obhliadkou nepovolenej stavby na parcele č. XXXX/X, v katastrálnom území U.,
zistil, že sa jedná o rozsiahlu stavbu, ktorá je v súčasnosti v štádiu hrubej stavby. Považoval za zbytočné
zisťovať súčasnú hodnotu zrealizovanej stavby. Na stavbe sa dlhodobo nepracuje. Z obhliadky bolo

však nepochybné, že na dokončenie stavby, v rozsahu v akom bola začatá, by boli potrebné finančné
prostriedky rádovo v rozsahu desiatok tisíc eur. Súd, poukazujúc na § 135c Občianskeho zákonníka,
ktorý rieši problematiku stavby na cudzom pozemku konštatoval, že je preukázané, že žalovaní v I. a
II. rade nemajú k pozemku, na ktorom začali realizovať stavbu, spoluvlastnícke právo, ani iné právo
umožňujúce výstavbu. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka upravuje spôsoby usporiadania

vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Všetky v zákone uvedené spôsoby sú viazané na
návrh vlastníka pozemku, len on môže navrhnúť spôsob vyrovnania takýchto vzťahov, má teda výlučnú
aktívnu legitimáciu. Takáto legitimácia neprislúcha stavebníkovi ani v prípade, ak by sa chcel domôcť
vyrovnania vzájomných vzťahov podľa ods. 3 § 135c Občianskeho zákonníka. Zákon nepredpokladá
také riešenie, že súd prikáže pozemok do vlastníctva vlastníkovi stavby, čo navrhovali žalovaní. Žalobca,

ktorý je oprávnený a je aktívne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 135c Občianskeho zákonníka,
žiadal odstrániť stavbu na náklady toho, kto ju zriadil (§ 135c ods. 1). Z vykonaného
dokazovaniamalsúdpreukázané,žežalovanínerešpektovalisúdnerozhodnutia,nerešpektovalivýzvya
rozhodnutia stavebného úradu. Napriek tomu, že im bolo po mnoho rokov známe, že stavajú na cudzom
pozemku, vo výstavbe pokračovali. Vedeli, že ich stavba je neoprávnená. Stavba im bola zakázaná

vydaním predbežného opatrenia. Žalovaným bolo síce vydané stavebné povolenie, ale už veľmi krátko
na to bola na súd podaná žaloba, ktorou sa vlastníci domáhali určenia vlastníctva k pozemku, v čom mali
aj úspech. Žalovaní konali protiprávne, keď po dlhé obdobie pokračovali vo výstavbe napriek tomu, že im
to bolo priamo zakázané. Takéto konania žalovaných nemôže mať súdnu ochranu. Súd prvej inštancie
tak bol toho názoru, že sú splnené všetky podmienky pre vyhovenie žalobe podľa § 135c

ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto žalobe vyhovel.
1.5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 C.s.p. a tým, že žalobca bol v konaní plne procesne úspešný, preto mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 %.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalivzákonnejlehoteodvolaniežalovaní vI.aII.radedôvodiac,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovaným, aby uskutočňovali im
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutiesúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaných napadaný
rozsudok súdu prvej inštancie trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, v rozsudku absentuje
odôvodenie vychádzajúce z vykonaných dôkazov, je tendenčné a z toho dôvodu arbitrárne. Dôkazy, na

ktoré sa súd odvoláva vo svojom odôvodnení rozsudku, vôbec neboli v tomto súdnom konaní vykonané,
okruh účastníkov nezodpovedá vlastníckym vzťahom k parcele pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/
X. Podaniu žaloby o odstránenie stavby predchádzalo a je stále neukončené súdne konanie sp. zn. 5 C
335/2008 o zaplatenie 37.577,83 € s príslušenstvom ako neoprávnené obohatenie za užívanie parcely
reg. „C“ č. XXXX/X žalovanými pod spornou stavbou, podanou žalobcom, v ktorom sa súd oboznámil s

dôkazmi, na ktoré poukazuje, no v tomto konaní sp. zn. 5 C 178/2014 vôbec vykonané
neboli. Uvedená skutočnosť vyplýva ako zo zápisníc z pojednávania, tak i zo zvukového
záznamu z pojednávania. Na základe riadne nezdôvodneného právneho záveru prvoinštančného súdu,
podľa názoru žalovaných, prišlo k takému zásahu do ich procesných práv, že im bola
odňatá možnosť konať pred súdom, v dôsledku čoho bolo porušené ich právo na
spravodlivý súdny proces. Žalovaní sú presvedčení o tom, že bolo povinnosťou prvoinštančného súdu

nielen zdôvodniť právne úvahy vedúce súd k záveru, že odstránenie stavby je jediné možné riešenie
sporu, ale aj uviesť, z akých dôvodov sa rozhodnutie rozchádza s judikatúrou uvedenou žalovanými ako
procesná obrana. Poukázali na to, že žalobu na odstránenie stavby môže podať len vlastník pozemku,
v prípade spoluvlastníkov nadpolovičná väčšina, počítaná podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov.
Nakoľko u spoluvlastníkov ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, ten spoluvlastník pozemku, ktorý

nie je žalobcom, musí byť žalovaným. V tomto prípade je účastníkom konania len žalobca Ing. P. A.,
ktorý je podielovým spoluvlastníkom parcely reg, „C“ č. XXXX/X v spoluvlastníckom podiele XX/XX
= X/X. Je nesporné, že na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie U. sú zapísaní okrem žalobcu
aj ďalší piati spoluvlastníci pozemku, ktorí nie sú účastníci konania, ani na strane aktívnej ani na
strane pasívnej, čo je podľa výkladu § 135c Občianskeho zákonníka vylúčené, navyše v konaní sp.

zn. 5 C 335/2008, o zaplatenie 37.577,83 € s príslušenstvom sa ostatní spoluvlastníci vyjadrili, že
nesúhlasia s rozhodnutím väčšinového spoluvlastníka o odstránení stavby, žalobcu v tomto konaní, a
žiadajú len finančné vyrovnanie. Prvoinštančný súd v stále prebiehajúcom konaní sp. zn. 5 C 335/2008
o zaplatenie 37.577,83 € so značnými prieťahmi (žaloba bola podaná dňa 16.7.1999) koná za účasti
všetkých spoluvlastníkov, uznesením zo dňa 24.10.217 prerušil konanie z dôvodu úmrtia spoluvlastníka

F. A.. Rovnako už cca 9 rokov bolo prerušené konanie z dôvodu úmrtia iného spoluvlastníka. V tomto
súdnom konaní žalovaní namietali účasť len žalobcu Ing. P. A., no súd námietku neakceptoval a vo
veci rozhodol v rozpore s § 77 C.s.p. Odvolatelia poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 22 Cdo 4896/2014 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 22 Cdo 4082/2013. Nesúhlasili s bodom 26. odôvodnenia rozhodnutia, keďže konanie

o odstránenie stavby je konanie, v ktorom zo znenia ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka
vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Súd nie je v tomto konaní viazaný návrhmi
účastníkov, keďže Občiansky zákonník v ustanovení § 135c ods. 3 dáva súdu možnosť usporiadať
pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak. Poukázali na dôležité okolnosti, ktoré
prvoinštančný súd nezobral do úvahy pri rozhodovaní. Právni predchodcovia žalovaného v

I. rade, jeho rodičia, boli presvedčení, že parcelu reg. „C“ č. XXXX/X., zastavané plochy a nádvoria, vo
výmere 2853 m2, v súčasnosti vedenú na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie U., nadobudli
do vlastníctva v 70-tych rokoch 20. storočia kúpou od právnych predchodcov žalobcu, rovnako ako
ostatní vlastníci stavieb rodinných domov na susediacich pozemkoch (pôvodne vo vlastníctve právneho
predchodcu žalobcu). Z toho titulu rodičia žalovaného urobili vyhlásenie pred notárom JUDr. P. A., Z. č.

X, B., ktorá vydala Notársku zápisnicu č. NZ 87/98, ktorou osvedčila nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním P. U. a T. U.. Skutočnosť, že bola kúpna cena vyplatená, potvrdil listom zo dňa 13.3.1989
JUDr. T. E., advokát spisujúci kúpnu zmluvu v roku 1969, ktorý mal vo svojom archíve poznámku
s uvedením poštovej zloženky č. XXXX zo dňa 10.3.1969, ktorou mala byť kúpna cena právnym
predchodcom žalovaného v I. rade uhradená, no samotná zloženka sa nezachovala. Z

dôvodu nepredloženia geometrického plánu nebol prevod vlastníckeho práva v tom čase dokončený.
Po vykonaní zápisu vlastníckeho práva záznamom na základe NZ 87/98 do katastra nehnuteľností bol
pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/X, v tom čase vedený ako ostatná plocha na liste vlastníctva XXX
pre k.ú. U., darovaný zmluvou zo dňa 12.6.1998 žalovanému v I. rade, ktorý bol rozhodnutím o povolení
vkladu vlastníckeho práva V-XXXX/XX zapísaný na list vlastníctva v časti LV-B ako výlučný vlastník. Dňa

2.9.1999 nadobudlo právoplatnosť stavebné povolenie zo dňa 30.6.1999, ktorým Okresný úrad Malacky,
odbor životného prostredia, na základe žiadosti žalovaných, povolil žalovaným v I. a II. rade vykonanie
stavby rodinného domu a príslušenstva na pozemku registra „C“ č. XXXX/X v katastrálnom území
U.. Na základe právoplatného stavebného povolenia v tom čase na pozemku, ktorého bol vlastníkomžalovaný v I. rade, začali žalovaní v I. a II. rade dobromyseľne výstavbu rodinného domu. Následne dňa
16.7.1999 bola podaná na Okresný súd Malacky pod sp. zn. 4 C 355/1999 žalobcom žaloba o vyslovenie
neplatnosti notárskej zápisnice NZ 97/98. Žalovaný v I rade bol presvedčený, že je vlastníkom pozemku

a že v súdnom spore bude úspešný. Okresný súd Malacky vydal dňa 14.9.1999 uznesením sp. zn. 4
C 355/1999, vykonateľným dňa 22.10.1999, predbežné opatrenie, ktorým žalovanému v I. rade zakázal
akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou v k.ú. U. parc. č. XXXX/X a najmä,
aby túto nepreviedol na iného, nezriadil závet, nezaložil ju, nezaťažil vecným bremenom a nevykonával
akékoľvek stavby na nej. Žalovaní majú za to, že na základe predbežného opatrenia žalovaný v I.

rade stavebné práce nevykonával. Na základe právoplatného stavebného povolenia ich vykonávala len
žalovaná v II. rade, ktorá nemala predbežným opatrením zakázané s vecou nakladať ani zriaďovať
stavby. Uvedenú skutočnosť preverovalo Okresné riaditeľstvo PZ v Malackách ako podozrenie zo
spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, na základe trestného oznámenia podaného
žalobcom. Trestné konanie vo veci bolo zastavené, nakoľko sa skutok nestal. Bolo procesnou chybou
žalobcu, že nenavrhol vydanie predbežného opatrenia účinného aj voči žalovanej v II. rade. Rozsudkom

Okresného súdu Malacky zo dňa 28.1.2003, sp. zn. 4 C 355/1999, potvrdeným rozsudkom
Krajského súdu Bratislava v konaní sp. zn. 5 Co 1361/2003 bolo
určené, že spoluvlastníkmi pozemku parcely č. XXXX/X je Ing. P. A., V. A., M. A., G. A., A. A., F. A.. Nie
je v súlade so skutočnosťou, že žalovaní neponúkli žalobcovi žiadny reálny návrh na
vyriešenie protiprávneho stavu, ako sa uvádza v bode 23 odôvodnenia rozsudku. Odvolatelia poukázali

na to, že na vyriešenie protiprávneho stavu sa taktiež vedie konanie na návrh žalobcu o zaplatenie
37.577,83 € za neoprávnené užívanie pozemku (sp. zn. 5 C 335/2008), kde žalovaní niekoľkokrát
navrhovali, rovnako ako aj v tomto konaní, stanoviť všeobecnú hodnotu pozemku, ktorú by uhradili
žalobcom. Žalovaní uvádzali, že hodnota veci sa určí v čase vzniku neoprávneného obohatenia, čiže ku
dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté, že spoluvlastníkmi sú žalobca

a spol. a príslušenstvo. S uvedeným návrhom žalovaných žalobca nesúhlasil. Súd neakceptoval ani
v tomto konaní návrh žalovaných na ustanovenie znalca na stanovenie všeobecnej ceny pozemku.
Žalobcovia argumentovali, že súkromný znalecký posudok, ktorým by sa určila hodnota pozemku v roku
2003 nie je možné urobiť, vzhľadom na veľký časový odstup, pretože znalci nedisponujú s relevantnými
historickými údajmi. Odvolatelia poukázali aj na to, že v konaní sp. zn. 5 C 335/2008 Okresný súd

Malacky vychádzal z ceny predmetného pozemku, ktorá bola určená na základe právneho predpisu
a to vo výške 19.971,00 SK/662,92 €. No žalobca požaduje neúmerne vyššiu sumu len za užívanie,
nie kúpnu cenu. Parcela reg. „C“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, je vo výmere XXXX m2.
Žalobca je oprávnený s pozemkom nakladať, taktiež ho môže rozdeliť minimálne na polovicu a tú časť
pozemku, na ktorej sa stavba nenachádza, je oprávnený scudziť. Súd v odôvodnení v bode 24 uvádza,

že obhliadkou bolo zistené, že sa jedná o rozsiahlu stavbu v štádiu hrubej
stavby. Konštatuje, že považoval za zbytočné zisťovať súčasnú hodnotu zrealizovanej stavby, no sám
určil, že na dokončenie stavby by boli potrebné finančné prostriedky rádovo v rozsahu desiatok tisíc
eur. Uvedené odôvodnenie sa nezakladá na žiadnom relevantnom dôkaze. Hodnota stavby je však
podstatná aj pri rozhodovaní o odstránení stavby, vzhľadom na majetkový a ekonomický dopad. Ak

by boli hodnota stavby k hodnote pozemku v značnom nepomere, je odstránenie stavby neúčelné. Na
základe súdnej praxe, ktorú žalovaní navrhovali a súd sa s ňou nestotožnil, je rozhodnutie o prikázaní
pozemku do vlastníctva vlastníka stavby namieste, vzhľadom na pomer hodnoty stavby k hodnote
pozemku, napríklad aj po jeho rozdelení na polovicu. Rozdelenie pozemku je technicky možné a sám
žalobca takéto riešenie počas obhliadky navrhol. Ďalej poukázali na skutočnosť, že vecne a miestne

príslušný stavebný úrad U. rozhodnutím č. j. SOÚ/00039/05/MP, zo dňa 21.2.2005, zastavil všetky
stavebné práce na stavbe žalovaných, na základe názoru stavebného úradu vykonaných žalovanou v
II. rade v rozpore s projektovou dokumentáciou, čo je vo vzťahu k predmetu tejto žaloby irelevantné.
Stavebné konanie je vedené podľa hmotnoprávnych aj procesných zákonov samostatne a oddelene od
súdneho konania. Poukázali na to, že odstránenie stavby je podmienené vydaním povolenia stavebného

úradu v zmysle § 88 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon v platnom znení, pokiaľ
nebolo v stavebnom konaní (správne konanie) nariadené jej odstránenie. Podľa § 88 ods. 3 zákona
č. 50/1976 Zb. stavebný zákon v platnom znení na odstránenie stavby, pokiaľ nebolo nariadené, je
potrebné povolenie stavebného úradu, ak tento zákon neustanovuje inak. O povolenie môže žiadať
vlastník stavby. V žiadosti o povolenie vlastník stavby uvedie druh, účel, miesto a označenie stavby,

dôvody odstránenia stavby a dátum predpokladaného začatia a skončenia prác, či stavbu odstráni
svojpomocne alebo prostredníctvom zhotoviteľa, ako sa naloží s odpadom a s uvoľneným pozemkom a
aké opatrenia sú potrebné na zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb. Podľa § 88 ods. 1 zákona
č. 50/1976 Zb. stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie a) závadnej stavbyohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť, b) stavby postavenej bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa
§ 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď

dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, c) stavby, na ktorú bolo
zrušené stavebné povolenie (§ 102 ods. 3), d) dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania
alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená. Vzhľadom na to, že príslušný stavebný úrad nerozhodol o
povolení ani odstránení stavby, ani takáto povinnosť nie je obsahom výroku rozsudku, je výrok rozsudku
nevykonateľný. Stavebný úrad ani nevyjadril stanovisko k návrhu na odstránenie stavby, čo je taktiež

pre rozhodnutie súdu potrebné. Odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne a
právne správny. Poukázal na to, že žalovaní, napriek jeho výzvam, rozhodnutiam súdov a správneho
orgánu, svojvoľne pokračovali v zásahoch do cudzieho vlastníckeho práva, arogantne sa spoliehajúc

na následnú „legalizáciu“ ich nezákonného konania. Svojvoľne oplotili cudzí pozemok, postavili si na
ňom studňu a žumpu. Výstavba rodinného domu, žumpy a studne poukazuje na to, že žalovaní sa
evidentne pripravujú na bývanie na cudzom pozemku, ktorý bez právneho titulu obsadili a oplotili, čím
skutočnému vlastníkovi o. i. bránia v užívaní predmetu jeho vlastníckeho práva. Predbežné opatrenie
nezakázalo vykonávať stavebné práce len osobne žalovanému v I. rade, ale zakázalo mu ich vykonávať

aj prostredníctvom tretej osoby, tzn. eventuálne aj prostredníctvom jeho manželky. To, že žalovaní aj
v odvolaní znova potvrdili, že napriek zákazu nariadenému predbežným opatrením ďalej pokračovali
v zakázanej činnosti, dokazuje úctu žalovaných k súdom ako takým, ale aj k právam ostatných.
Zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že sa skutok nestal, nie je rozhodujúcim pre občianske konanie.
Žalobca poukázal na to, že žalovaní v odvolaní nevysvetlili, prečo pokračovali v

stavebných prácach aj potom, čo ich v roku 2004 (26.4.2004) stavebný úrad obce U. jednoznačne
vyzval (a to oboch žalovaných) na ukončenie akýchkoľvek stavebných prác. Z listinnej
dokumentácie vyplýva, že žalovaní v stavebných prácach, i napriek uvedenej výzve, naďalej pokračovali
apokračovalivnichajnapriekďalšímžiadostiamstavebnéhoúraduoichzastavenie.Dňa21.2.2005bolo
preto vydané ďalšie rozhodnutie, ktorým stavebný úrad obce U. s okamžitou platnosťou opäť nariadil

zastavenie všetkých stavebných prác, ktoré boli aj v tom čase ešte vždy vykonávané. Práce na stavbe
však pokračovali aj napriek uvedenému, čoho svedkom bol priamo žalobca a na uvedenú skutočnosť
niekoľkokrát upozorňoval aj stavebný úrad. Dňa 7.12.2017 bola vykonaná súdom obhliadka na mieste,
kde bolo zistené, že stavba je už omietnutá, na stavbe sú už osadené okná, vybudovala sa dokonca
studňa a funkčná žumpa, el. rozvody boli čiastočne dokončené a stavba oplotená. Na pojednávaní dňa

14.11.2017 žalovaná v II. rade potvrdila vedomosť o zákaze pokračovania v stavbe, ktorý však žalovaní
vedome nerešpektovali. Stavebný úrad opakovane konštatoval pokračovanie v stavebných
prácach i napriek ich priamemu a výslovnému zákazu. Žalovaní nerešpektovali ani stavebné povolenie
vydané na základe neplatného vydržania ako aj neplatnej notárskej zápisnice (rozsudok Okresného
súdu Malacky č. k. 4 C 355/1999-174 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5 Co

131/2003, zo dňa 21.10.2003) a stavali svojvoľne a v rozpore s ním. Žalobca uviedol, že dva
roky pred vydržaním matka žalovaného v I. rade oslovila jeho matku s tým, že chce predmetný pozemok
od nej odkúpiť, matka žalobcu s tým nesúhlasila (viď vyjadrenie na pojednávaní dňa 26.2.2018). Žalobca
poukázal aj na to, že podľa súdnej praxe je v prípade neoprávnenej stavby na cudzom pozemku bez
významu, či bolo stavebné povolenie vydané. Z obsahu odvolania je zrejmé, že cieľom žalovaných je

v skutočnosti zabratie pozemku a dostavanie rodinného domu, ktorý by následne využívali. Vzhľadom k
počtu miestností (10) by mohol slúžiť aj na komerčné účely. Konanie žalovaných tak zjavne (a žalovaní
sa tým vôbec netaja) vždy smerovalo k postaveniu si domu na cudzom pozemku, bez ohľadu na práva
iných. Žalobca ďalej uviedol, že stavebný úrad obce U. už konštatoval, že konanie žalovaných je tak
neprípustným, že ku kolaudácii stavby nepríde. Nemožno tak hovoriť o účelnom využívaní stavby a jej

odstránenie (aj vzhľadom na okolnosti prípadu) je jedinou možnosťou, ako uchrániť práva a legalizáciou
„neodmeniť“ niekoho za ich permanentné, svojvoľné a cielené porušovanie. V právnej spoločnosti
nemožno súhlasiť s názorom prezentovaným žalovaným v I. rade, že „...sa musí dať
obísť aj zákon, keď nie je iná možnosť“. Žalobca poukázal na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 19/09 striktne konštatuje, že na cudzom pozemku sa jednoducho nestavia.

Vlastníctvo musí byť pokojne užívané a nerušené, pretože jednotlivec sa nemôže cítiť právne ani ľudsky
v bezpečí, ak je to naopak, dodáva ústavný súd. Zásahy do vlastníckeho práva zo strany žalovaných a
pokračovanie v stavbe napriek evidentným zákazom v tomto konaní (predbežné opatrenia ale aj zákazy
zo strany stavebného úradu) sú takým zásahom do zásad právneho štátu, že súd inú možnosť akonariadenie odstránenia stavby ani nemá. Ústavný súd opakovane dôvodil, že deliktuálne správanie
nemôže byť nikomu na prospech. Akékoľvek iné rozhodnutie ako odstránenie stavby by v konečnom
dôsledku žalovaných odmeňovalo, a to legalizáciou ich nezákonného konania a doslova nemorálnym

a nezákonným „vyvlastnením“ pozemku. Samotná zásada účelnosti nemôže byť aplikovaná v prípade,
že škodca o škodlivosti svojho konania nielenže vedel, ale vedome, cielene a dokonca úmyselne konal
škodlivým spôsobom aj napriek jeho zákazu. V správaní žalovaných tak nikdy neexistovali žiadne
objektívne ani subjektívne okolnosti, na základe ktorých by priemerne rozumný človek nemal vedomosť
o neoprávnenosti svojho konania. Žalovaní poukazujú o. i. aj na údajné nedostatky podania, ktoré však

v odvolaní nešpecifikovali. Poukazujú pritom na rozhodnutia českých súdov, ktoré však netvoria ani
len ustálenú súdnu prax. Súdna prax slovenských súdov opakovane dôvodila, že ochrany vlastníckeho
práva sa môže domáhať každý zo spoluvlastníkov aj samostatne (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 80/2002). Rozhodnutia najvyššieho súdu opakovane dôvodili, že
odstrániť stavbu je povinný jej vlastník aj v prípade, že ju síce na základe dohody s vlastníkom pozemku
mohol postaviť, ale pozemok mohol užívať len dočasne. Po uplynutí tohto času totiž stráca právo mať

naďalej na pozemku vo vlastníctve iného umiestnenú stavbu a teda zasahuje do vlastníckeho práva
iného. Ak súdy v takomto prípade nariaďujú odstránenie stavby, musí byť uvedené aplikované aj pri
zásahu do vlastníckeho práva účelovo a v hrubom rozpore s dobrými mravmi. V prípade vykonateľnosti
rozsudku žalobca poukázal na exekučný poriadok, ktorý v prípade dobrovoľného nesplnenia si uloženej
nepeňažnej povinnosti stanovuje postup na jej vymoženie. Navyše úlohou súdu určite nie je stanoviť

povinnému každý krok pre splnenie povinnosti, ktorú mu uložil. Je naopak povinnosťou žalovaných
zabezpečiť všetky potrebné náležitosti pre jej splnenie. Iný výklad by bol arbitrárnym. Odvolaciemu súdu
navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v I. rade, vo vyjadrení neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré

by mali vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Z uvedeného dôvodu ako aj z dôvodu hospodárnosti
odvolací súd uvedené vyjadrenie žalobcovi už nedoručoval.

5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470
ods. l, ods. 2, § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, (ďalej len „C.s.p.“) ], túto prejednal

bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p.
neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje
todôležitýverejnýzáujem)adospelkzáveru,žeodvolaniežalovanýchniejedôvodné.Rozsudokverejne
vyhlásil dňa 28. apríla 2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené
zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej

inštancie v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). S poukazom na ustanovenie §
135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka konštatoval, že cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby
alebostaviteľajekaždýpozemok,kuktorémunemávlastníckealebospoluvlastníckeprávo,prípadneiné
právoumožňujúcevýstavbu.Akstavebníkzriadistavbunatakomtopozemku,ideoneoprávnenústavbu.
Neoprávnená stavba je spravidla aj nepovolenou stavbou, t.j. stavbou, na ktorú nebolo v stavebnom

konaní vydané povolenie podľa stavebnoprávnych predpisov (zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších
predpisov). Na druhej strane však treba uviesť, že napriek tomu, že na stavbu bolo vydané stavebné
povolenie v zmysle citovaných predpisov, môže ísť o neoprávnenú stavbu. Vychádzajúc z citovaného
ustanovenia, zákon upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku.
Všetky tieto spôsoby sú viazané na návrh vlastníka pozemku, ktorý má v tomto prípade výlučnú

aktívnu legitimáciu. Táto legitimácia neprislúcha stavebníkovi ani v prípade, ak by sa chcel domôcť
vyrovnania vzájomných vzťahov podľa odseku 3 citovaného ustanovenia. Poradie spôsobov vyrovnania
právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon. Vlastník sa
môže ochrany domáhať tak, že bude žalovať: a) o odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady
žalovaného neoprávneného stavebníka. Predpokladom uplatnenia tejto občianskoprávnej sankcie

je zistenie zavinených hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom ako aj zanedbanie
povinností neoprávneného stavebníka v tom, že stavba je neoprávnená. Predpokladom tohto spôsobu
vyrovnania je aj to, že odstránenie stavby je účelné; účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať
so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky
výhodnejšie; b) o prikázanie stavby do jeho vlastníctva, ak odstránenie stavby by nebolo účelné ani

so zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená
stavba. Podaním takejto žaloby vlastník pozemku výslovne súhlasí s tým, aby sa stavba prikázala
do jeho vlastníctva. Ak však žaluje o odstránenie stavby podľa odseku 1 a súd dôjde k záveru, že
nie sú splnené podmienky na odstránenie, iba na vyrovnanie podľa odseku 2, t.j. prikázanie stavbyvlastníkovi pozemku, je na to potrebný súhlas vlastníka. Podľa niektorých názorov, ak vlastník s
prikázaním stavby do jeho vlastníctva nesúhlasí, súd mu nemôže prikázať stavbu za náhradu; v takomto
prípade súd posúdi aplikáciu odseku 3 alebo žalobu musí zamietnuť pre jej neopodstatnenosť. Podľa

iných názorov súd nie je viazaný petitom, a preto, ak nemôže prikázať stavbu za náhradu, zriadi
najmä vecné bremeno podľa odseku 3. Žalobu však nezamietne, pretože tým by sa nevyriešil sporný
právny vzťah do budúcnosti. Prikázanie neoprávnenej stavby do vlastníctva vlastníkovi pozemku je
nadobudnutím vlastníckeho práva na základe konštitutívneho rozhodnutia občianskoprávneho súdu,
ktorým na jednej strane zaniká vlastnícke právo neoprávneného stavebníka k stavbe, a na druhej strane

sa vlastník pozemku stáva aj vlastníkom tejto stavby. Súd musí súčasne rozhodnúť o náhrade patriacej
neoprávnenému stavebníkovi z titulu zriadenia stavby. Táto náhrada sa musí opierať o cenové predpisy.
V súčasnosti však nemožno vylúčiť ani náhradu, ktorú v súlade s § 3 Občianskeho zákonníka určí súd s
prihliadnutím na trhovú hodnotu stavby. Vlastník pozemku nemôže žalovať o spôsob vyrovnania vzťahu
medzi ním a neoprávneným stavebníkom, ktorý vyplýva z odseku 3. V tomto odseku je dispozícia,
ktorá sa musí použiť vtedy, keď nie sú splnené zákonné predpoklady na odstránenie stavby, ani na

jej prikázanie vlastníkovi pozemkov. Táto dispozícia citovanej právnej normy je základom procesnej
obrany neoprávneného stavebníka. Ak súd mieni usporiadať pomery podľa odseku 3, vychádza z toho,
že vlastnícke vzťahy zostávajú zachované. Stavebník je naďalej vlastníkom neoprávnenej stavby a
nemení sa ani vlastnícky vzťah k pozemkom. Súd teda v žiadnom prípade nemôže svojím rozhodnutím
opierajúcimsao§135cods.3zmeniťvlastníckeprávoktýmtonehnuteľnostiam.Súdvtakomprípadena

základe geometrického plánu zriadi stavebníkovi vecné bremeno, ktoré je účelovo zamerané a súčasne
aj obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka k stavbe. Tento
nevyhnutný výkon vlastníckych práv je podobný nevyhnutnému výkonu týchto práv podľa ustanoveniu
§ 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, takže pri zriaďovaní tohto vecného bremena sa možno opierať
aj o citované ustanovenie. Vecné bremeno sa zriaďuje za náhradu, ktorú spravidla vyčísľuje znalec.

Pri úvahe, či treba aplikovať analyzovaný spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a
neoprávneným stavebníkom, sa použitie tohto spôsobu principiálne viaže len na zistenie, že odstránenie
stavby nie je účelné, a na to, že vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním stavby za náhradu do jeho
vlastníctva.

6.1. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanom prípade, napriek
spochybňovaniu vlastníckeho práva žalobcu k pozemku, na ktorom sa nachádza stavba, odstránenia
ktorejsažalobcadomáha,žalovanými,jenesporné,žežalobcajespoluvlastníkompozemkuparcelyreg.
„C“ č. XXXX/X, v katastrálnom území v obci U., evidovanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom
Malacky, katastrálnym odborom, v podiele X/X. Uvedené je výsledkom súdneho konania vedeného na

Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4 C 355/1999, v spojení s konaním Krajského súdu Bratislava sp.
zn. 5 Co 1361/2003, táto skutočnosť vyplýva aj z LV č. XXXX na č. l. 10 spisu. Pokiaľ
žalovaný v I. rade v odvolaní namietal, že v čase začatia stavby mal k dotknutému pozemku
vlastnícky vzťah, odvolací súd poukazuje na to, že stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa
2.9.1999, pričom Okresný súd Malacky už dňa 14.9.1999 predbežným opatrením uložil žalovanému v

I. rade nevykonávať na dotknutom pozemku akékoľvek stavby. Žalovaný v I. rade tak mal
vedomosť o súdnom konaní, v ktorom bolo jeho vlastnícke právo k dotknutému
pozemku spochybnené a nedôvodne sa spoliehal, že bude v súdnom spore o určenie vlastníctva
pozemku úspešný. Jeho oprávnenie k dotknutému pozemku tak odpadlo, bolo časovo limitované, o čom
mal žalovaný v I. rade vedomosť. Z uvedeného dôvodu, podľa názoru odvolacieho súdu, je potrebné

považovať stavbu, ktorá je predmetom sporu, za neoprávnenú. Ako súd uviedol vyššie a ako bolo
zistené vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie, Okresný súd Malacky rozhodnutím č. k. 4
C355/99-34zodňa14.9.1999,vykonateľnýmdňa22.10.1999,zakázalžalovanémuvI.radeakýmkoľvek
spôsobom nakladať s pozemkom parcela reg. „C“ č. XXXX/X, v kat. území v obci U., evidovanom na
LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom,

najmä nepreviesť na iného, nezriadiť závet, nezaložiť, nezaťažiť vecným bremenom a nevykonávať
akékoľvek stavby na ňom (č. l. 34 pripojeného spisu Okresného súdu Malacky, sp. zn. 4 C 355/99). Ďalej
bolo zistené, že obec U. ako vecne, miestne a správne príslušný stavebný úrad vydala dňa 21.2.2005
rozhodnutie č. j. SOÚ/00039/05/MP, ktorým s okamžitou platnosťou zastavila všetky stavebné práce
na stavbe rodinného domu žalovaných na pozemku parcele č. XXXX/X v katastrálnom území U. (č.

l. 95 spisu). Z listu obce U. zo dňa 23.3.2007, č. j. SOÚ/500/07/MP/519/3 (č. l. 98 spisu) vyplýva, že
stavebný úrad po vykonanom štátnom stavebnom dohľade výzvou zo dňa 26.4.2004 vyzval stavebníkov,
aby zastavili všetky stavebné práce na stavbe rodinného domu. Na základe štátneho stavebného
dohľadu vykonaného dňa 28.10.2004, v ktorom bolo skonštatované, že napriek výzve na zastaveniestavebných prác stavebníci v nich pokračujú, bolo dňa 21.2.2005 vydané rozhodnutie, ktorým stavebný
úrad opätovne s okamžitou platnosťou zastavil všetky práce na stavbe rodinného domu. Stavebníci
rozhodnutie neprevzali, preto bolo dňa 3.8.2005 vydané nové rozhodnutie č. j. SOÚ/00039//05/

MP, v ktorom stavebný úrad s okamžitou platnosťou zastavil všetky práce na rodinnom dome. Doposiaľ
nebolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení zmien stavby pred dokončením, preto je v platnosti
rozhodnutie o zastavení všetkých prác na stavbe rodinného domu. Stavebný úrad vykonal obhliadku
na predmetnej stavbe a zistil, že stavebníci pokračujú v stavebných prácach a vydané rozhodnutia
stavebného úradu ignorujú.

6.2. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom
pozemku určuje zákon, súd nie je návrhom spôsobu vyrovnania viazaný. Aktívna legitimácia svedčí
vlastníkovi pozemku. Žalobca navrhol spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a stavebníkmi a to
odstránenie neoprávnenej stavby, s prikázaním stavby do jeho vlastníctva nesúhlasil. Súd má povinnosť
takémuto návrhu vyhovieť, okrem, ak by odstránenie stavby nebolo účelné. Účelnosť odstránenia
stavby je treba posudzovať nielen z pohľadu účelnosti odstránenia stavby a jej možného využitia, ale

predovšetkým z pohľadu záujmov vlastníka pozemku, najmä so zreteľom na účelnosť využitia pozemku
jeho vlastníkom, ktorý môže svoj pozemok potrebovať na inú stavbu alebo na iný, dôležitejší účel,
než je práve neoprávnená stavba, ktorá je predmetom sporu. Z dokazovania vykonaného pred súdom
prvej inštancie vyplynulo, že žalovaní v I. a II. rade hrubo porušili práva vlastníka pozemku, keď
nerešpektovali súdne rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia, ktorým súd zakázal žalovanému

v I. rade nevykonávať akékoľvek stavby na pozemku v spoluvlastníctve žalobcu a nerešpektovali viaceré
výzvy ako aj rozhodnutia stavebného úradu, vydané v rámci štátneho stavebného dohľadu, ktorým tento
zastavil všetky práce na stavbe rodinného domu. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu
prvej inštancie, že takéto konanie žalovaných nemôže požívať súdnu ochranu. Pri obhliadke stavby
vykonanej súdom prvej inštancie tento konštatoval, že sa jedná o rozsiahlu stavbu, v štádiu hrubej

stavby. Je zastrešená keramickou krytinou, na stavbe sú osadené okná. Z vonkajšej strany je omietnutá,
stavba nie je ukončená konečnou fasádovou omietkou. Z vnútornej časti sa jedná o nedokončenú
stavbu. Steny z vnútornej strany sú v niektorých častiach omietnuté. Zastrešenie stavby je riešené
dreveným krovom, na ktorom je drevené laťovanie - drevené dosky. Stavba je bez sociálneho zariadenia,
bez kúrenia, čiastočne odkanalizovaná. V hrubej stavbe sú riešené prívody elektriny do jednotlivých

miestností stavby. Rozvody sú čiastočne dokončené, v ďalšej časti rodinného domu sú nedokončené.
Súd prvej inštancie konštatoval, že na stavbe sa dlhodobo nepracuje, z obhliadky je nepochybné, že na
dokončenie stavby, v rozsahu v akom bola začatá, by boli potrebné finančné prostriedky
rádovo v rozsahu desiatok tisíc eur. Podľa názoru odvolacieho súdu tak boli splnené zákonné podmienky
na to, aby súd vyhovel žalobe a rozhodol o odstránení stavby. Tento záver podporuje skutočnosť, že

žalovaní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia mali vedomosť
o tom, že právo žalovaného v I. rade k pozemku, na ktorom stavbu realizovali, je spochybnené, v
stavbe pokračovali napriek rozhodnutiu súdu o zákaze vykonávania akýchkoľvek stavieb na dotknutom
pozemku, ako aj po vydaní viacerých rozhodnutí stavebného úradu o zastavení všetkých prác na stavbe
rodinného domu. Uvedený záver podporujú aj skutočnosti, že stavba nie je dokončená, vlastník stavby

ani jeho rodina v stavbe nebývajú. Je treba prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca ako vlastník pozemku,
ihneďpopodanížalobyourčenievlastníckehoprávakdotknutémupozemku,zakročilprotineoprávnenej
stavbenávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorým,okreminého,navrholuložiťžalovanému
v I. rade nevykonávať na dotknutom pozemku akékoľvek stavby. Obrana žalovaného v I. rade, že táto
povinnosť bola uložená len jemu a nie aj žalovanej v II. rade je prejavom nerešpektovania zákona a

vlastníckeho práva iného. K námietke žalovaných, týkajúcej sa zistenia hodnoty stavby odvolací súd
poukazuje na to, že žalovaní na pojednávaní konanom dňa 14.11.2017, ako vyplýva zo zápisnice z
pojednávania na č. l. 87 nasl. spisu uviedli, že preukážu, že hodnota stavby je v značnom nepomere
k hodnote pozemku doložením znaleckého posudku. V priebehu celého konania pred súdom prvej
inštancie takýto znalecký posudok, resp. odborné vyjadrenie do spisu nedoložili, pričom odvolací súd

poukazuje na to, že strana sporu zodpovedá za to, aby označila dôkazy, resp. predložila dôkazy,
preukazujúce jej tvrdenia. Ak neunesie dôkazné bremeno, má to pre ňu nepriaznivý následok v tom, že
súd pristúpi k vydaniu pre stranu nepriaznivého rozhodnutia vo veci. Žalovaní tak v konaní nepreukázali
takú hodnotu stavby, ktorá by mala za následok neúčelnosť jej odstránenia.
6.3. Pokiaľ žalovaní namietali, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku a žalobu o odstránenie stavby

musí podať nadpolovičná väčšina spoluvlastníkov, odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 69/2006, podľa ktorého „Z charakteru podielu ako výrazu
vlastníctva k spoločnej veci vychodí, že spoluvlastník musí mať možnosť, aby aj samostatne čelil
protiprávnym zásahom do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Je preto aj sámlegitimovaný na podanie negatórnej žaloby (žaloby vlastníka na odvrátenie protiprávnych zásahov do
jeho spoluvlastníctva zo strany tretích osôb)“ a ktorý je aplikovateľný v otázke aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu aj v prejednávanom prípade. Odvolací súd uvádza, že v prípade žaloby spoluvlastníka pozemku

o odstránenie neoprávnenej nejde o rozhodovanie o hospodárení so spoločnou vecou podľa §
139ods.2Občianskehozákonníka,oktoromrozhodujúspoluvlastníciväčšinoupočítanoupodľaveľkosti
podielov.
6.4. Žalovaní v odvolaní vytýkali súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s ich návrhom, podľa ktorého
navrhli, aby súd prikázal pozemok do ich vlastníctva. Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, s poukazom

na odôvodnenie v bode 10.2. tohto rozhodnutia, že takýto spôsob vysporiadania neoprávnenej stavby
na cudzom pozemku Občiansky zákonník neupravuje.
6.5. Pokiaľ odvolatelia v odvolaní namietali, že odstránenie stavby je podmienené vydaním povolenia
stavebného úradu v zmysle § 88 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., pokiaľ nebolo v stavebnom konaní
(správne konanie) nariadené jej odstránenie, odvolací súd poukázal na to, že takáto skutočnosť zo
znenia § 135c Občianskeho zákonníka nevyplýva a tvrdenie žalovaných tak nemá oporu v citovanom

zákone. Povinnosť odstrániť neoprávnenú stavbu, uložená súdom v súlade s § 135c ods. 1 Občianskeho
zákonníka je najprísnejšou občianskoprávnou sankciou postihujúcou neoprávneného stavebníka za
jeho protiprávne konanie, na rozdiel od administratívnej sankcie odstránenia stavby podľa § 88 ods.
1 zákona č. 50/1976 Zb. z dôvodov taxatívne vymedzených v odseku 1 písm. a) až d). Odvolací
súd sa preto nestotožňuje ani s tvrdením odvolateľov, podľa ktorého vzhľadom na to, že príslušný

stavebný úrad nerozhodol o povolení o odstránení stavby, ani takáto povinnosť nie je obsahom výroku
rozsudku, je výrok rozsudku nevykonateľný. Vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie je jednoznačne
špecifikovaná stavba - rozostavaný rodinný dom, nachádzajúci sa na pozemku parcele reg. „C“ č.
XXXX/X v katastrálnom území v obci U., evidovanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom
Malacky, katastrálnym odborom, ktorú sú žalovaní povinní na vlastné náklady odstrániť. Rozsudok je

tak vykonateľný jedným zo spôsobov upravujúcich uspokojenie práv na nepeňažné plnenie podľa § 180
a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov.
6.6. Odvolatelia v odvolaní namietali, že dôkazy, na ktoré sa súd odvoláva vo svojom odôvodnení
rozsudku, vôbec neboli v tomto súdnom konaní vykonané, pričom neuvádzajú konkrétne, o ktoré dôkazy

ide. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie
výsluchomstránsporu,listinnýmidôkazmi,založenýmidospisustranamisporuakoajobhliadkoustavby,
odstránenia ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha. Výsluch strán sporu vyplýva zo zápisníc na č. l.
87 a nasl., č. l. 198 a nasl., č. l. 239 a nasl. Vykonanie obhliadky je zrejmé zo zápisnice na č. l. 173 a
nasl. spisu. Pokiaľ ide o vykonanie listinných dôkazov odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia

§ 204 C.s.p., podľa ktorého dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo
oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a
ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva,
že čítanie alebo oznamovanie obsahu listín nie je potrebné, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane
sporu v priebehu konania doručený (aj fikciou doručenia) a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou

spochybnené. Ako vyplýva z predloženého spisu, z č. l. 16, č. l. 72, č. l. 75, č. l. 99, č. l. 177, č. l.
198 a nasl., všetky listinné dôkazy doručené do spisu stranami sporu boli doručené protistrane a ich
obsah nebol protistranou spochybnený. Odvolaciu námietku odvolateľov preto odvolací súd považuje
za nedôvodnú.
6.7. Odvolatelia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri tomto odvolacom dôvode ide o taký postup súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, pri ktorom súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré
z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Takýto postup súdu
prvej inštancie nebol odvolacím súdom zistený. Súd prvej inštancie postupoval pri hodnotení dôkazov
podľa § 191 C.s.p. a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, ktorým
postupom dospel aj k správnemu záveru o dôvodnosti žaloby.
6.8. Odvolatelia namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v prejednávanej veci náležite zistil
skutkový stav, z ktorého vyvodil aj správne právne závery. Nesprávnym právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodilnesprávne právne závery. Súd prvej inštancie v tomto nepochybil, na vec aplikoval správny právny
predpis (zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník), pričom tento aj
správne interpretoval a zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolatelia v

odvolacom konaní nepredložili relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol
takej povahy, že by mohol priniesť pre nich priaznivejšie rozhodnutie.

7. Žalovaní napadli odvolaním aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento uložil žalovaným
povinnosťuhradiťžalobcovitrovykonaniavrozsahu100%,oktorýchvýškerozhodnesúdprvejinštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd poukázal na to, že po prijatí novej
procesnej právnej úpravy, účinnej od 1.7.2016 má rozhodovanie o trovách konania dve štádiá. Podľa
§ 262 ods. 1, 2 C.s.p. je povinnosťou súdu rozhodnúť najprv o nároku na náhradu trov konania a to
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a až po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, rozhodnúť o výške trov konania, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prvej
inštancie rozhodoval o trovách konania už za účinnosti novej procesnej právnej úpravy, avšak znenie

výroku, ktorým rozhodol o trovách konania celkom nezodpovedná zneniu § 262 ods. 1 C.s.p., keďže
súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania, nerozhodol tak o nároku
na náhradu trov konania. Preto odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách
konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže žalovaní sú
ako manželia stavebníkmi stavby, ktorá je predmetom sporu a majú v konaní postavenie nerozlučných

spoločníkov podľa § 77 C.s.p., súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti spoločnej a
nerozdielnej povinnosti žalovaných.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100

% proti spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných.

9. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní namietajúc, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v tejto súvislosti vytýkali odvolaciemu súdu nedostatočné

odôvodnenie jeho rozhodnutia a tým jeho arbitrárnosť. Ďalej namietali, že vo veci rozhodoval vylúčený
sudca. Poukázali na to, že z ustanovenia § 49 C.s.p. vyplývajú dva zákonné
dôvody zaujatosti, pre ktoré má byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, a to na jednej
strane pre pomer sudcu k sporu alebo k stranám, prípadne k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným
na konaní, ak možno mať dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti alebo pre skutočnosť, že sudca

prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie. Uviedli, že sudkyňa Okresného
súdu Malacky JUDr. F. vydala v konaní Okresného súdu Malacky sp. zn. 4 C 355/1999 uznesenie zo dňa
14.9.1999, ktorým súd žalovanému v I. rade zakázal akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou.
Keďže toto rozhodnutie, resp. rozsah obmedzenia len žalovaného v I. rade je jeden z dôvodov, prečo
žalovaná v II. rade mohla v súlade so zákonom pokračovať vo výstavbe, môže sa považovať, že toto

predbežné opatrenie má príčinnú súvislosť s týmto konaním, a teda tá istá sudkyňa rozhodovala na súde
inej inštancie. V konaní nastala situácia, že tá istá sudkyňa ako predsedníčka senátu odvolacieho súdu
posudzuje svoje vlastné rozhodnutia, ktoré sú pre toto konanie dôležité, resp. od nich sa odvíja toto
konanie. Okrem predbežného opatrenia, ktorým bol žalovaný v I. rade povinný nenakladať s pozemkom,
táto istá sudkyňa rozhodla aj v konaní o neplatnosť notárskej zápisnice. Žalovaní sú toho názoru, že

samotná žaloba „o neplatnosť notárskej zápisnice“ mala byť zamietnutá, pretože zákon neupravuje
takúto žalobu, napriek tomu bolo vo veci rozhodnuté, a to bez toho, aby boli odstránené chyby v podaní.
Na základe tohto súdneho rozhodnutia zanikol vlastnícky vzťah žalovaného v I. rade k pozemku parcele
č. XXXX/X a v súvislosti s tým mohla byť podaná táto žaloba o odstránenie neoprávnenej stavby. Je
zrejmé, že sú dané dôvody na obavy, že sudkyňa bude ovplyvnená svojimi predošlými rozhodnutiami.

Zákon na takého prípady pamätá a vyslovene to upravuje v § 49 C.s.p.

10. O dovolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29. novembra
2023, sp. zn. 9 Cdo 332/2021 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. apríla 2021,
sp. zn. 15 Co 303/2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení, okrem iného, uviedol, že

základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Do obsahu práva na nestranný súd patrí aj to, aby rozhodnutia v konkrétnej veci boli výsledkom konania
nestrannéhosúdu,čoznamená,žesúdmusíkaždúvecprerokovaťarozhodnúťtak,abyvočiúčastníkompostupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti
závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké
príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o

takomto práve rozhodnúť (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 71/97 a sp.
zn. III. ÚS 36/2011). Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným
súdom je v občianskom súdnom konaní zaručené prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho
pojednávaniaarozhodnutiaprezaujatosť.Nestrannosťsudcusadefinujeakoabsenciapredsudkualebo
zaujatosti, treba ju skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. treba

zistiť osobné presvedčenie sudcu, ktorý vo veci koná, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. či sú
poskytnuté dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. Pri posudzovaní
subjektívnehohľadiskanestrannostisapredpokladánestrannosťsudcuaždopredloženiadôkazuopaku
(Piersack v. Belgicko, rozsudok ESĽP z 1. októbra 1982). Zmysel a účel právnej normy obsiahnutej v §
49 ods. 2 C.s.p. spočíva okrem iného v rozvinutí princípu inštančnej oddelenosti konania na jednotlivých
funkčne príslušných súdoch, ako záruky vnútornej nezávislosti súdnej sústavy a tým aj práva každého

na spravodlivý proces. Vylúčenie sudcu podľa tohto ustanovenia súvisí s prvotnou skutočnosťou, že
sudca spor (právnu vec) prejednával a rozhodoval. Ak je daný tento dôvod vylúčenia sudcu, nie je
potrebné ďalej hodnotiť, či z tohto dôvodu možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dovolací súd
ďalej konštatoval, že predsedníčka senátu odvolacieho súdu JUDr. F. O. sa ako sudkyňa Okresného
súdu Malacky v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 355/99 oboznámila so skutkovým stavom

veci v takej miere, že mala možnosť vnímať a aj hodnotiť dokazovanie vykonané v preskúmavanej veci
komplexnejšie ako sudca odvolacieho súdu (zvyšní členovia senátu), ktorý sa s výsledkami dokazovania
vykonaného prvostupňovým súdom oboznamuje až prostredníctvom dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu
súdu prvej inštancie. Bola oboznámená so sporom strán o vlastníctvo k pozemku, na ktorom mala
byť postavená neoprávnená stavba, ktorej odstránenie je predmetom tohto konania, ako aj s tým, že

žalovanému v I. rade bolo v konaní neodkladným opatrením zakázané na pozemku stavať.
Túto skutočnosť je potrebné považovať za relevantnú pre hodnotenie obavy dovolateľov o nezaujatosti
predsedníčky senátu odvolacieho súdu JUDr. O., ktorý túto vec prejednal a rozhodol o nej (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 2012, sp. zn. 4 M Cdo 21/2010, z
25. augusta 2021, sp. zn. 1 Cdo 16/2021, obdobne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. IV. ÚS 71/2013). Dovolací súd zároveň konštatoval, že preskúmaním veci zistil, že o tejto na
odvolacom súde rozhodovala sudkyňa, ktorá bola podľa ustanovenia § 49 ods. 2 C.s.p. vylúčená, keďže
prejednávala a rozhodovala o spore medzi stranami na súde prvej inštancie. Uvedeným postupom
odvolacieho súdu došlo k pochybeniu, ktoré je dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení § 420 písm.
e) C.s.p. To, že nešlo o inštančne totožnú vec, nie je pre posúdenie námietky dovolateľa relevantné,

a to z toho dôvodu, že predmetom súdneho konania Okresného súdu Malacky vedeného sp. zn. 4 C
355/99 bol spor strán osôb zúčastnených aj v tomto konaní, týkal sa stavby a vlastníctva pozemku, o
ktorých sa rozhodovalo v konaní Okresného súdu Malacky vedenom pod sp. zn. 5 C 178/2014, ktorého
rozhodnutie vo veci samej bolo preskúmavané odvolacím súdom vo veci vedenej pod sp. zn. 15 Co
303/2018, proti ktorému dovolanie žalobcu smeruje. Dovolanie je preto v tejto časti nielen prípustné, ale

tiež dôvodné, lebo je v ňom opodstatnene uplatnený relevantný dovolací dôvod v zmysle ustanovenia
§ 431 ods. 1 C.s.p. Dovolací súd dôvodil, že vzhľadom na zistenie, že v konaní došlo k procesnej vade
uvádzanej v ustanovení § 420 písm. e) C.s.p., pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy
zrušiť, nakoľko rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované za správne, najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 Cs.p.) a vec mu

vrátil na ďalšie konanie (§ 450 C.s.p.) a nezaoberal sa ďalšími námietkami žalovaných uplatnenými v
dovolaní.

11. Odvolací súd opätovne preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§
470 ods. 1, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č.

160/2015 Z. z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže
neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať
dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalovaných nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. marca 2024; o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378

ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku ktorým
žalovanýmuložilspoločneanerozdielnenavlastnénákladyodstrániťstavbu,do90dníodprávoplatnosti
rozsudku, potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.).12.1. Dôvodom zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu dovolacím súdom bola výlučne skutočnosť, že
o tejto veci na odvolacom súde rozhodovala sudkyňa, ktorá bola podľa ustanovenia § 49 ods. 2 C.s.p.
vylúčená, keďže prejednávala a rozhodovala o spore medzi stranami na súde prvej inštancie vo veci

vedenej pod sp. zn. 4 C 355/1999. Podľa zberného spisu odvolacieho súdu k sp. zn. 15 Co 303/2018,
JUDr. Mária Hajdínová, postupom podľa § 50 ods. 1 C.s.p., oznámila skutočnosti v
súlade s ustanovením § 49 ods. 1, ods. 2 C.s.p., podaním zo dňa 1. marca 2021, doručeným predsedovi
Krajského súdu v Bratislave dňa 4.3.2021. V podaní uviedla, že podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v
Bratislave na rok 2018 je v prejednávanej veci sp. zn. 15 Co 303/2018 predsedom senátu a referujúcim

sudcom vo veci JUDr. Eva Mészárosová. Základom tohoto sporu je vec vedená na Okresnom súde
Malacky pod sp. zn. 4 C 355/1999, v ktorej sa žalobcovia: 1. Ing. P. A., narodený dňa XX.XX.XXXX
(žalobca aj v predmetnej právnej veci), 2. V. A., rodená A., narodená dňa XX.XX.XXXX, 3. M. A.,
narodený dňa XX.XX.XXXX, 4. G. A., narodený dňa XX.XX.XXXX, 5. A. A., narodený dňa X.XX.XXXX, 6.
F. A., narodený dňa XX.X.XXXX, proti žalovaným: I. P. U., narodený dňa XX.X.XXXX, II. T. U., narodená
dňa X.X.XXXX, III. X. H., narodený dňa XX.X.XXXX (žalovaní aj v predmetnej právnej

veci), domáhali vyslovenia neplatnosti notárskej zápisnice, a iné. Súd vo veci rozhodol rozsudkom
zo dňa 28.1.2003, č. k. 4 C 355/1999-174 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 21.10.2003, č. k. 5 Co 131/2003-199, ktorým určil, že navrhovatelia v 1. až 6. rade sú podieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti vedenej pre Obec a katastrálne územie U. v LV č.
XXXX ako parcela č. XXXX/X-ostatná plocha vo výmere 2853 m2 tak, že navrhovateľ v 1. rade v

podiele 2/3, navrhovateľka v 2. rade v podiele 1/15, navrhovatelia v 3. až 6. rade každý v podiele 1/15;
vo zvyšku súd návrh zamietol a ďalej rozhodol o poplatkovej povinnosti a o trovách konania. V danej
veci na Okresnom súde Malacky rozhodla ako zákonný sudca. Ide o tú istú nehnuteľnosť, na ktorej
neskôr žalovaní postavili stavbu, odstránenia ktorej sa žalobca domáha. Vzhľadom na to, že meritórne
rozhodla na Okresnom súde Malacky rozsudkom zo dňa 28.1.2003, č. k. 4 C 355/1999-174, ktorý má

priamy súvis s vecou vedenou na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5 C 178/2014 (na Krajskom súde
v Bratislave vedenou pod sp. zn. 15 Co 303/2018), je tou skutočnosťou (§ 49 ods. 1, ods. 2 C.s.p.), pre
ktorú môžu vzniknúť pochybnosti o jej nezaujatosti pri meritórnom rozhodovaní. Z uvedeného dôvodu
vec predkladá bezodkladne po tom, ako som sa o tejto skutočnosti dozvedela, podľa ustanovenia § 50
ods. 1 C.s.p. (pri príprave veci na rozhodnutie). Ďalej uviedla, že v obdobnom prípade ako je tento, vo

veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2 S 230/2018, členka zákonného
senátu dňa 29.6.2020 bola vylúčená z dôvodu, že bol priamy súvis s vecou vedenou na Okresnom súde
Bratislava I. pod sp. zn. 11 C 230/2010, v ktorej rozhodla ako zákonný sudca v merite.
12.2. Predseda Krajského súdu v Bratislave o vyššie uvedenom podaní JUDr. F. Hajdínovej zo dňa 1.
marca 2021, k sp. zn. 15 Co 303/2018, rozhodol uznesením zo dňa 24.3.2021, podľa ktorého sudkyňa

Krajského súdu v Bratislave JUDr. F. O. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného
na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 15 Co 303/2018. V odôvodnení, s poukazom na ustanovenia §
49 ods. 1, ods. 2, § 50 ods. 1, ods. 2 C.s.p. uviedol, že predmetný spor bol predložený Krajskému súdu
v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 5 C 178/2014-252,
zo dňa 31.5.2018, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť odstrániť stavbu rozostavaného rodinného

domu na pozemku parcele reg. „C“ č. XXXX/X, katastrálne územie U.; náhodným výberom bol pridelený
senátu15Co,ktoréhopredsedníčkoujeJUDr.F.O..Jezrejmé,žedôvodomjejvylúčeniazprejednávania
a rozhodovania sporu nemôže byť skutočnosť v zmysle § 49 ods. 2 C.s.p., t. j. že by prejednávala
a rozhodovala ten istý spor na súde prvej inštancie (túto skutočnosť nakoniec ani sama vo svojom
oznámení neuvádza). Dôvodom jej vylúčenia v zmysle § 49 ods. 1 C.s.p. má byť skutočnosť, že bola

zákonnou sudkyňou v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4 C 355/1999. V
tomto spore rozhodla rozsudkom č. k. 4 C 355/1999-174, zo dňa 28.1.2003, ktorým bolo určené, že
navrhovatelia 1/ až 6/ sú podieloví spoluvlastníci pozemku parcely č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere
2853 m2 v katastrálnom území U., t. j. pozemku, na ktorom sa nachádza stavba, povinnosť odstránenia
ktorej bola uložená napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 5 C 178/2014-252, zo dňa

31.5.2018. Samotná táto skutočnosť (určenie podielového spoluvlastníctva k pozemku) však nezakladá
dôvod pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania sporu v konaní o
uloženie povinnosti odstránenia stavby nachádzajúcej sa na uvedenom pozemku na odvolacom súde
v dôsledku jej pomeru k sporu. Účelom § 49 ods. 1 C.s.p. je totiž prispieť k nestrannému prejednaniu
sporu, k nezaujatému prístupu súdu k stranám sporu, k ich zástupcom a

k osobám zúčastneným na konaní a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska
uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, o.i. k sporu, v rámci ktorého by mal sudca
svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu alebo konania. Žiaden takýto vzťah sudkyňa
JUDr. F. O. vo svojom oznámení ani len netvrdila. Pokiaľ sudkyňa poukázala na uznesenie predseduKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 S 230/2018, 2 S 94/2019, zo dňa 29.6.2020, tak uvedeným
uznesením bola vylúčená sudkyňa Krajského súdu v Bratislave, ktorá ako sudkyňa súdu prvej inštancie
rozhodlarozsudkomvsporeozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva.Vpreskúmavaných

rozhodnutiach správneho orgánu sa z hľadiska nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva riešila kolízia
práve medzi uvedeným rozsudkom na jednej strane a kúpnou zmluvou na druhej strane. V tomto bol
daný špecifikovaný pomer sudkyne k veci, pre ktorý bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.
Išlo tak o iný prípad ako v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 303/2018, kde o žiadny pomer sudkyne
k sporu nejde.

13. V zmysle vyššie uvedeného v prejednávanej veci rozhodoval sudca, ktorý z prejednania a
rozhodovania sporu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 15 Co 303/2018, za
použitia ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2, § 50 ods. 1, ods. 2 C.s.p., nebol vylúčený z dôvodov uplatnených
žalovanými v dovolaní proti rozhodnutiu odvolacieho súdu.

14. Dôvodom zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu č. k. 15 Co
303/2018-303, zo dňa 28. apríla 2021, dovolacím súdom bola výlučne skutočnosť, že vec prejednával a
rozhodoval vylúčený sudca, pričom ďalšími námietkami žalovaných uplatnenými v dovolaní sa dovolací
súd už nezaoberal. Vzhľadom na dôvody uvedené v bode 12. odôvodnenia tohto rozhodnutia, ako aj na
to, že odvolací súd, prejednávajúc opätovne odvolanie žalovaných proti rozsudku súdu prvej inštancie

v novom zložení senátu, nemal dôvod odkloniť sa od svojho právneho názoru vysloveného vo svojom
rozhodnutí č. k. 15 Co 303/2018-303, zo dňa 28. apríla 2021, rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku, ktorým žalovaným uložil, aby do 90 dní od právoplatnosti rozsudku spoločne a nerozdielne
na vlastné náklady odstránili stavbu - rozostavaný rodinný dom nachádzajúci sa na pozemku parcele
registra „C“, parcele č. XXXX/X v katastrálnom území v obci U., evidovanom na LV č. XXXX vedenom

Okresným úradom Malacky katastrálnym odborom, potvrdil (§ 387 C.s.p.) a vo výroku o trovách konania
zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti
žalovaných vI.aII.radevrozsahu100%(§388C.s.p.). Dôvodomzmenyvýrokuotrováchkonaniabola
skutočnosť, že po prijatí novej procesnej právnej úpravy, účinnej od 1.7.2016 má rozhodovanie o trovách
konania dve štádiá. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. je povinnosťou súdu rozhodnúť najprv o

nároku na náhradu trov konania a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a až po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodnúť o výške trov konania, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Súd prvej inštancie rozhodoval o trovách konania už za účinnosti novej procesnej
právnej úpravy, avšak znenie výroku, ktorým rozhodol o trovách konania celkom nezodpovedná zneniu §
262 ods. 1 C.s.p., keďže súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania,

nerozhodol tak o nároku na náhradu trov konania. Preto odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej
inštancie o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
zároveň, keďže žalovaní sú ako manželia stavebníkmi stavby, ktorá je predmetom sporu a majú v konaní
postavenie nerozlučných spoločníkov podľa § 77 C.s.p., priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
protispoločnejanerozdielnejpovinnostižalovanýchvI.aII.rade(§255ods.1,§262ods.1,§77C.s.p.).

15. Odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (predchádzajúceho a tohto) tak, že v
odvolacomkonaníplneprocesneúspešnémužalobcovipriznalnároknanáhradutrovpredchádzajúceho
a tohto odvolacieho konania voči spoločnej a nerozdielnej povinnosti žalovaných v I. a II. rade v rozsahu
100 % (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 77 C.s.p.).

16. V dovolacom konaní boli úspešní žalovaní, preto odvolací súd rozhodol tak, že im spoločne a
nerozdielne priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 453
ods. 3, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.).

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods.
10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).