Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Csp/29/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123320935

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Soňa Sura PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123320935.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16Csp/29/2023

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Soňou Sura, PhD., v právnej veci
žalobcuBENCONTCOLLECTION,a.s.,sosídlomVajnorská100/A,83104Bratislava,IČO:47967692,
zastúpeného KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanému A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, XXX XX
D., o zaplatenie 892,24 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

16Csp/29/2023

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 892,24 Eur, úrok vo výške 258,62 Eur a úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 892,24 Eur od 22. 01. 2014 do zaplatenia, a to v lehote do
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 81,4 %, a to v lehote 3 dní od

právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

16Csp/29/2023

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 30. 05. 2023 domáhal,
aby súd uložil žalovanej strane povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 892,24 Eur spolu s úrokom
vo výške 376,67 Eur, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 892,24 Eur od 22. 01. 2014 do
zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania, a to titulom neplnenia Zmluvy o úvere „dostupná pôžička“

uzatvorenej dňa 12. 10. 2011 (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), uzatvorenej v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z.

2. Z podaného návrhu súd zistil, že dňa 06. 10. 2016 uzavrela Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31340890, ako postupca a spoločnosť BENCONT COLLECTION,a. s., IČO: 47967692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zapísaná E. OS Bratislava I,
E.: F., G. H.: XXXX/X, ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej žalobca
nadobudol pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“) spolu

s jej príslušenstvom. Postupca zároveň listom oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Právny
predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 12. 10. 2011 Zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany právneho
predchodcu žalobcu v celkovej výške 1.000,- Eur v prospech žalovaného. Žalovaný sa podľa zmluvy
zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť dohodnuté úroky

podľa zmluvy. Právny predchodca žalobcu si svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z platne uzavretej
zmluvy splnil riadne a včas a žalovanému dňa 12. 10. 2011 pri platne uzavretej zmluve poskytol
prevodom na účet finančné prostriedky vo výške 1.000,- Eur. V dobe od uzatvorenia zmluvy žalovaný
splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania žalobca preukazuje
odkazom na predloženú listinu - výpis z úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný svoje zmluvné
povinnosti vyplývajúce mu z platne uzavretej zmluvy riadne a včas nesplnil, právny predchodca žalobcu

po predchádzajúcej výzve vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v zmysle Produktových obchodných
podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery ku dňu 12. 07. 2013. Žalovaný si ani napriek výzve zo
strany žalobcu svoj záväzok do dnešného dňa nesplnil. Medzi žalobcom a žalovaným bolo dňa 10. 10.
2013 dojednané uznanie dlhu. Súčasťou uznania dlhu je vyhlásenie žalovaného, ktorý svoj záväzok voči
veriteľovivcelomrozsahuuznalčodojehovýšky,akoajdoprávnehodôvodu.Žalobcaďalejpoukázalna

skutočnosť,žesiuplatňujeajpríslušnézákonnéúrokyzomeškaniavovýške5%ročne,atozistiny,ktorú
úročilajpozosplatneníúveru.Vsúladesvýpisomzúverusatakžalobcavtomtokonanívočižalovanému
žalobca domáha zaplatenia sumy vo výške 1.268.91 Eur, pozostávajúcej z nezaplatenej časti dlžnej
istiny vo výške 892,24 Eur a z príslušenstva v podobe nezaplatených zmluvných úrokov vo výške 376,67
Eur, t. j. v sume zodpovedajúcej výške, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný zaplatil ako cenu

peňazí po odpočítaní úhrad. Žalobca si od žalovaného zároveň nárokuje úhradu zákonného úroku z
omeškania vo výške 5 % ročne od dátumu poslednej platby vykonanej žalovaným. Celková čiastka
spojená s úverom (suma, ktorú má žalovaný zaplatiť) predstavuje sumu vo výške 1.690,21 Eur, z toho
suma poskytnutej istiny (výška úveru) predstavuje sumu vo výške 1.000,- Eur, z ktorej žalovaný uhradil
sumu 107,76 Eur, a suma zmluvných úrokov vo výške 690,21 Eur, z ktorej žalovaný uhradil sumu 313,54

Eur. Z vyššie uvedených právnych a skutkových dôvodov sa žalobca domáha zaplatenia dlžnej istiny
vo výške 892,24 Eur, dlžných zmluvných úrokov vo výške 376,67 Eur, dlžných zákonných úrokov z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy nesplatenej istiny vo výške 892,24 Eur od 22. 01. 2014 do
zaplatenia a trov konania.

3. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy, a to: zmluvu o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení
pohľadávok, zmluvu o úvere, výpis z úveru, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, uznanie dlhu.

4. Konajúci súd samotnú žalobu spolu s prílohami, ako aj poučeniami o procesných právach, doručoval
žalovanému v zmysle § 116 ods. 2 CSP, a to zverejnením oznámenia na úradnej tabuli súdu, ktoré bolo

zverejnené od 13. 10. 2023 do 28. 10. 2023, pričom po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba
považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa o nej žalovaný nedozvie (č. l. 80).

5. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), pojednávanie
nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia

strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. V súlade s § 297 písm. b) CSP súd vzhľadom na hodnotu sporu vo veci nenariadil pojednávanie,
pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP).

7. Žalovaný sa k žalobe, doručenej mu v zmysle § 116 ods. 2 CSP, nevyjadril.

8. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou stranou v súlade s
právnou úpravou platnou v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j. dňa 12. 10. 2011.

9. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanoveniaupravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatvárania

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len

„zákonom spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľov.

11. Podľa ustanovenia § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom
úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a

spotrebiteľská zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

13. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

15. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo.

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to žalobou
a listinami, ktoré k nej na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca (v rozsahu uvedenom v bode 3.

tohto odôvodnenia), ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise.

17. Z uvedených listinných dôkazov, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný
skutkový stav veci:

18. V konaní súd nepovažoval za sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom,
vystupujúcim v postavení dodávateľa, a žalovanou stranou ako dlžníkom, vystupujúcim v postavení
spotrebiteľa,boladňa12.10.2011uzatvorenáZmluvaoúvere„dostupnápôžička“,titulomktorejžalobca
poskytol žalovanej strane bezúčelový úver vo výške 1.000,- Eur. Žalovaná strana sa zaviazala úver
splácať v 50 mesačných splátkach vo výške 33,- Eur, vždy k 12. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc

dňom12.11.2011aposlednousplátkousplatnou12.12.2015.Predmetnýúverbolposkytnutýžalovanej
strane bez poistenia. Žalovaná strana sa dostala do omeškania so splácaním mesačných splátok.

19. Keďže si žalovaná strana svoje zmluvné povinnosti nesplnila riadne a včas, žalobca vyhlásil ku dňu
12. 07. 2013 predčasnú splatnosť úveru, o čom žalovanú stranu náležite informoval Výzvou na úhradu

dlžnej sumy zo dňa 12. 07. 2013, ktorá bola žalovanej strane doručená dňa 17. 07. 2013. V samotnej
výzve žalobca vyčíslil výšku zosplatneného dlhu nasledovne: dlžná istina 892,24 Eur, úrok 227,38 Eur,
poplatky za upomienky 39,28 Eur, t. j. spolu suma zosplatneného úveru 1.158,90 Eur.

20. Z výpisu, označeného ako Aktuálny stav úveru, vyplýva, že do vyvolania mimoriadnej splatnosti

úveru žalovaný na istinu uhradil sumu vo výške 107,76 Eur a na úroky sumu 313,54 Eur.

21. V konaní nebolo sporné, že žalovaný dňa 10. 10. 2013 písomne uznal dlh, ktorý sa stal splatným
dňa 12. 07. 2013, ktorý dlh mu voči Poštovej banke ako veriteľovi vyplýva zo Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX, a to vo výške 1.205,88 Eur, a to v plnom rozsahu čo do dôvodu ako aj do výšky, a tento
sa zaviazal v celom rozsahu splatiť.

22. Rovnako tak v konaní nebolo sporné, že po uvedenom uznaní dlhu žalovaný zaplatil len sumu 55,-
Eur, a to dňa 21. 01. 2014, ktorú žalobca podľa Aktuálneho stavu úveru započítal vo výške 39,28 Eur
na poplatky a vo výške 15,72 Eur na úroky.

23. V konaní nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca jeho aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje od

Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06. 10. 2016, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku
voči žalovanému zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“) spolu s jej
príslušenstvom.

24. Ako už súd uviedol, v danom prípade nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou stranou v rámci
ich záväzkovo-právneho vzťahu, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere zo dňa 12. 10. 2011, došlo zo strany

žalovaného dňa 10. 10. 2013, následne po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru k uznaniu dlhu.

25. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník písomne
uzná, že zaplatí svoj dlh. Uznanie dlhu zabezpečuje záväzok dlžníka tým, že uľahčuje procesné
postavenie veriteľa v prípade vymáhania pohľadávky súdnou cestou, čo znamená, že súd v prípade

súdneho sporu bude predpokladať existenciu dlhu v čase jeho uznania.

26. Uznanie dlhu tak v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka musí mať písomnú formu, a to
aj v prípade, že záväzok nevznikol na základe písomného úkonu, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku
pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento

dlh zaplatiť. Súd konštatuje, že všetky z uvedených náležitostí uznanie dlhu žalovaného zo dňa 10. 10.
2013 obsahuje a súd ho považuje za platné a súlade so zákonom.

27. Uznanie dlhu spôsobuje vznik právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. To znamená, že veriteľ
v prípade súdneho sporu nemusí dokazovať, že dlh v čase uznania existoval. Ak by dlžník namietal,

že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že napríklad zanikol splnením dlhu, musel by to preukázať.
Všeobecné popretie záväzku dlžníkom však nie je dôvodom na preskúmanie uznania nároku súdom.
Žalovaný ako dlžník bol však v celom tomto súdnom konaní nečinný.

28. Ďalším významným účinkom uznania dlhu je prerušenie premlčania a začiatok plynutia novej

desaťročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť dňom uznania dlhu, čo v danom prípade znamená,
že žalovaným platne uznaný dlh vo výške 1.205,88 Eur sa premlčuje v lehote od 01. 10. 2013 do 11.
10. 2023. Vzhľadom na dátum podania žaloby dňa 30. 05. 2023 súd konštatuje, že zo strany žalobcu
nebol v súdnom konaní uplatnený premlčaný dlh, nakoľko k jeho premlčaniu v čase začatia súdneho
konania ešte nedošlo.

29. Napriek skutočnosti, že v uznaní dlhu bola žalovanou stranou uznaná celková výška dlhu
zodpovedajúcasume1.205,88Eur,atobeztoho,abytátosumabolarozdelenánaistinuapríslušenstvo,
súd poukazujúc na obsah Výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 12. 07. 2013 a jej obsah dospel k záveru,
že žalovaný uznal dlh vo výške 1.205,88 Eur, ktorý predstavuje súčet istiny vo výške 892,24 Eur, úroku

vo výške 274,36 Eur a poplatkov vo výške 39,28 Eur, čo korešponduje aj so stavom úveru, tak ako ho
žalobca uviedol v listine Aktuálny stav úveru.

30. Čo sa však týka žalobcom uplatneného nároku voči žalovanému aj na ďalšie úročenie poskytnutého
úveru po jeho zosplatnení, a to nad rozsah sumy uznanej žalovaným, keď sa žalobca domáha toho, že

mu ako veriteľovi náleží aj úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný ako
dlžník zaplatil ako cenu peňazí, súd pristúpil k samotnému posúdeniu poskytnutého spotrebiteľského
úveru, a to konkrétne z pohľadu obsahu obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

31.Akoužbolovyššieuvedené,súddanúzmluvuposúdilakozmluvuspotrebiteľskúvzmyslecitovaných

ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď právny predchodca žalobcu mal pri uzatváraní
aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a na strane dlžníka – žalovanej strany vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala
zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva bolapripravená na formulári, ktorý vopred zo strany žalobcu bol pripravený bez možnosti žalovanej strany
meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu zmluvy sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce
sa žalovanej strany. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský a

aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Súčasne zo strany
žalobcu išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.

32.Medziobligatórnenáležitostizmluvyospotrebiteľskomúverevčasepodpisuzmluvyvzmyslezákona

o spotrebiteľskom úvere patrili údaje konkretizované v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom
vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že predmetná spotrebiteľská zmluva, uzatvorená medzi
žalobcom a žalovanou, nespĺňa náležitosti stanovené citovaným ustanovením zákona a jedná sa o úver,
ktorý je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov, a to poukazom na aplikáciu ustanovení
§ 9 ods. 2 písm. j) a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

33. Súd v prvom rade poukazuje na to, že z úverovej zmluvy vyplýva výška poskytnutého úveru 1.000,-
Eur, výška mesačnej splátky 33,- Eur a počet splátok 50. Pri jednoduchom matematickom prepočte 33
x 50 je tak potrebné dôjsť k záveru o sume 1.650,- Eur, ktorá má predstavovať celkovú čiastku, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť. V texte samotnej úverovej zmluvy však nielenže absolútne absentuje celková
čiastka, ktorú musí žalovaný zaplatiť, pri položke s názvom celková výška nákladov je v zmluve uvedená

suma 690,21 Eur, ktorá zase je v rozpore s vyššie uvedeným prepočtom, z ktorého je zrejmé, že výška
nákladov na poskytnutý úver má zodpovedať len sume 650,- Eur. V súvislosti s uvedenými zrejmými
nezrovnalosťami sa tak logicky následne je možné dostať aj k záveru o nesprávne uvedenej výške
RPMN banky, ktorá je v zmluve uvedená vo výške 32,73 %, čo rovnako tak vzhľadom na vyššie uvedený
prepočet súčinu počtu splátok a ich výšky nezodpovedá skutočnému stavu.

34. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žalobe je možné vyhovieť, avšak iba
čiastočne.

35. Súd rešpektujúc právne následky platného uznania dlhu žalovaného zo dňa 10. 10. 2013 (v rozpade
uznanej sumy na istinu vo výške 892,24 Eur, úrok vo výške 274,36 Eur a poplatky vo výške 39,28 Eur),
zohľadňujúc úhradu žalovaného vo výške 55,- Eur, realizovanú dňa 21. 01. 2014, a následne žalobcom
započítanú na uznanú celkovú sumu v časti 39,28 Eur, zodpovedajúcej uznaným poplatkom a v časti
15,72 Eur zodpovedajúcej uznaným úrokom, dospel súd k záveru, že žalobcom uplatňovaný nárok na

zaplatenie istiny vo výške 892,24 Eur je dôvodný.

36. Rovnako tak dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na príslušenstvo vo forme úroku
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 892,24 Eur od 22. 01. 2014 do zaplatenia je taktiež dôvodný.

37.Podľaustanovenia§3nariadeniavlády87/1995Z.z.,výškaúrokuzomeškaniajeo5percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
38. Žalovaná strana sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto má žalobca
nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok

z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,00 %. Súd preto priznal
žalobcoviúrokzomeškaniazistinypriznanejsúdom,tedavovýške5%ročnezosumy892,24Eurod22.
01. 2014 (t. j. úrok z omeškania len z dlžnej nezaplatenej uznanej istiny počnúc dňom nasledujúcim po
dni poslednej čiastočnej úhrady po zosplatnení a uznaní, realizovanej dňa 21. 01. 2014 a zohľadnenej pri

započítaní na časť uznanej sumy v zmysle bodu 35. tohto odôvodnenia v sume 55,- Eur) do zaplatenia.

39. Rovnako tak súd okrem žalovanej istiny a vyššie uvedeného úroku z omeškania so zaplatením
predmetnej istiny priznal žalobcovi sumu 258,62 Eur ako zvyšnú časť uznaného úroku, zníženého
o zápočet úhrady v zmysle bodu 35. tohto odôvodnenia. Súd poznamenáva, že žalobca si uplatnil voči

žalovanej strane aj nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy, a to v súlade s
aktuálnou rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít (R 5/2021: „Po vyhlásení predčasnej splatnosti
spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“). Odpoveď na otázku, či má veriteľ právo na zmluvne dohodnuté úrokyz poskytnutého úveru až do jeho vrátenia, a to aj za obdobie po splatnosti úveru, dal Najvyšší súd
SR aj v Uznesení zo dňa 16. 06. 2020, sp. zn. 5 Cdo 42/2020, podľa ktorého: „Dovolací súd dospel
k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške,

akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ (ods. 24. odôvodnenia). Z týchto
záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver
o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. Uvedené však platí výlučne v prípade,
ak by súd nedospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru, ako to bolo aj v tomto
prípade, vzhľadom na právne závery prijaté súdom v bodoch 32. a 33. tohto odôvodnenia, keď priznanie

ďalšieho úročenia nesplatenej istiny po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nebolo možné. Súd preto
vychádzal výlučne z uznania dlhu realizovaného žalovaným a v tomto konaní žalobcovi priznal len nárok
na žalovaným uznaný úrok vo výške 258,62 Eur, ktorý zodpovedá výške uznaného úroku, t. j. 274,36
Eur po odpočte čiastočnej úhrady zo dňa 21. 01. 2014 započítanej v sume 15,72 Eur práve na tento
uznaný úrok.

40. Súd žalobu vo zvyšnej časti (zodpovedajúcej práve nepriznanému úroku vo výške 118,05 Eur, t. j.
376,24 Eur – 258,62 Eur) zamietol.

41. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

42. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, t. j. pomerne podľa pomeru
úspechu strán sporu. V konaní bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej
časti trov konania. Žalobca si uplatnil žalobou nárok v celkovej výške 1.268,91 Eur (t. j. istina 892,24

Eur + kapitalizovaný úrok 376,67 Eur) - 100 %. Súd mu priznal nárok vo výške 1.150,89 Eur (uznaná
istina 892,24 Eur + uznaný kapitalizovaný úrok 274,36 Eur znížený o čiastočnú úhradu) – 90,7 %.
Neúspešný bol žalobca v časti o zaplatenie 118,05 Eur, ktorú súd zamietol – 9,3 %. Úspešnosť žalobcu
tak predstavuje 81,4 %. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu
trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

16Csp/29/2023

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej
Bystrici (§ 355 ods. 1 a 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).