Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219200331
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6219200331.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej, ako členiek senátu, v spore
žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F. F., 2/ G. H., nar.
XX. XXXX XXXX, bytom I. J. X, XXX XX K., 3/ D. H., nar. XX. XXXXXX XXXX, bytom I. J. X, XXX XX
K., všetci zastúpení Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom AK Komenského 759/3, 990 01
Veľký Krtíš, proti žalovanej: L. F., nar. XX. XXXX XXXX, bytom M. XXXX/XXX, XXX XX E., zastúpenej
Advokátska kancelária Andrej Cifra & partneri, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zriadenie
vecného bremena, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 2C/6/2019-511

zo dňa 7. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až IV. p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. o trovách konania m e n í tak, že žalobcovia 1/ až
3/ majú nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanej v rozsahu 100%, ktoré im je
žalovaná povinná zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu o ich výške.

III. Žalobcovia 1/ až 3/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100%,
ktoréimježalovanápovinnázaplatiťvlehotetrochdníodprávoplatnostirozhodnutiasúduprvejinštancie
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
2C/6/2019-511 zo dňa 7. marca 2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“)
rozhodol nasledovne:
I. Súd zriaďuje vecné bremeno práva prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky
vo výlučnom vlastníctve žalovanej, evidované Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre

okres Veľký Krtíš, obec a kat. úz. N. D. na Liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „CKN“ parc. č.
XXX/X trvalé trávne porasty vo výmere 1020 m2 v rozsahu geometrického plánu č. 40446751-40/2018
vyhotoveného dňa 23. 11. 2018 geodetom O. P., autorizovaného dňa 03. 12. 2018 geodetom a
kartografom O. M. J., úradne overeného dňa 06. 12. 2018 Ing. Zuzanou Kelementovou pod č. 373/2018
a v kat. úz. E. D. na Liste vlastníctva č. XXX na parcele registra „EKN“ parc. č. XXX orná pôda o
výmere 34135 m2 a parc. č. XXX orná pôda o výmere 13243 m2 v rozsahu geometrického plánu č.
40446751-39/2018 vyhotoveného dňa 27. 11. 2018 geodetom O. P., autorizovaného dňa 03. 12. 2018

geodetom a kartografom O. M. J., úradne overeného dňa 06. 12. 2018 O. K. C. pod č. XXX/XXXX, pre
každého nového vlastníka stavby vedenej Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre okres
Veľký Krtíš, obec a kat. úz. E. D. ako stavba rodinného domu súp. č. XXX na parcele registra „CKN“parc. č. XXXX v súčasnej dobe vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 1/ a k stavbe rodinného domu súp.
č. XXX na parcele registra „CKN“ parc. č. XXXX v súčasnej dobe v BSM žalobcov 2/ a 3/.
II. Súčasťou rozsudku je Geometrický plán č. 40446751-40/2018 vyhotovený dňa 23. 11. 2018 geodetom

O. P., autorizovaný dňa 03. 12. 2018 autorizovaným geodetom a kartografom O. M. J., úradne overený
dňa 06. 12. 2018 O. K. C. pod č. XXX/XXXX a Geometrický plán č. 40446751-39/2018 vyhotovený dňa
27. 11. 2018 geodetom O. P., autorizovaný dňa 03. 12. 2018 autorizovaným geodetom a kartografom
O. M. J., úradne overený dňa 06. 12. 2018 O. K. C. pod č. XXX/XXXX.
III. Žalobcovia 1/ až 3/ sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu za zriadenie

vecného bremena vo výške 91,00 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Súd zrušuje Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 24. 01. 2019 č.k. 12C/2/2019-33 o
nariadení neodkladného opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej.
V. Žalobcom 1/ až 3/ sa proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 %.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa 1/ sa žalobou domáhala, aby

súd zriadil vecné bremeno práva prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky vo
výlučnom vlastníctve žalovanej, evidované Okresným úradom Veľký Krtíš, odbor katastrálny, v k.ú.
N. D., na LV č. XXX ako parcela „CKN“ parc. č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere 10202 m2, v
rozsahu geometrického plánu č. 40446751-40/2018, vyhotoveného dňa 23.11.2018 geodetom O. P.,
autorizovaného dňa 03.12.2018 autorizovaným geodetom a kartografom O. M. J., úradne overeného

dňa 06.12.2018 O. K. C. pod č. 373/2018, ktorý je súčasťou rozsudku a v k.ú. E. D. na LV č. XXX
ako parcely registra „EKN“ parc. č. XXX, orná pôda o výmere 34135 m2, parc. č. XXX, orná pôda o
výmere 13243 m2 v rozsahu geometrického plánu č. 40446751-39/2018, vyhotoveného dňa 27.11.2018
geodetom O. P., autorizovaného dňa 03.12.2018 autorizovaným geodetom a kartografom O. M. J.,
úradne overeného dňa 06.12.2018 O. K. C. pod č. 374/2018, ktorý je súčasťou rozsudku pre každého

vlastníka stavby vedenej Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre obec a k.ú. E. D. na LV č.
XXXX ako stavba rodinného domu súpis. č. XXX na parcele registra CKN parc. č. XXXX bez nároku na
náhradu a priznal jej nárok na náhradu trov konania. V priebehu konania žalobkyňa 1/ navrhla, aby súd
do konania pripustil ako žalobcov aj D. H. a G. H. ako vlastníkov nehnuteľností evidovaných Okresným
úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre obec a k.ú. E. D. na LV č. XXX ako parcely registra CKN č.

XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1485 m2, rodinný dom súpis. č. XXX na parcela CKN č.
XXXX, kde sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 v režime
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Okresný súd uznesením zo dňa 26.10.2021 pripustil, aby
do konania na strane žalobcu vstúpila ako žalobkyňa 2/ G. H. a ako žalobca 3/ D. H., ktorí dali súhlas
so vstupom do konania.

1.2 Žalobkyňa 1/ a v podstate aj žalobcovia 2/ a 3/ svoju žalobu odôvodnili tým, že sú výlučnými, resp.
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. E. D., a to nielen pozemkov, ale
aj stavieb, a to stavby rodinného domu súpis. č. XXX na parcela registra C parc. č. XXXX (žalobkyňa 1/),
resp.rodinnýdomsúpis.č.XXXnaparceleč.CKNXXXX(žalobkyňa2/ažalobca3/).Knehnuteľnostiam

žalobcu sa pristupuje po ceste, ktorá vedie cez pozemky vo vlastníctve žalovanej; žalobcovia nemajú
prístup k stavbám, ktorých sú vlastníkmi. Žalobcovia vymenovali pozemky, cez ktoré prechádza cesta
k ich rodinným domom; vo výlučnom vlastníctve žalovanej sú pozemky v k.ú. N. D. na LV č. XXXX
a v k.ú. E. D. na LV č. XXX. Pri ostatných pozemkoch je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou; iní
spoluvlastníci pokojný stav nenarúšajú a rešpektujú právo prejazdu a prechodu cez svoje pozemky k

stavbám žalobcov. Žalobkyňa 1/, pokiaľ sa domáhala zriadenia vecného bremena, uviedla, že jej právni
predchodcovia, od ktorých stavbu nadobudla, od nepamäti využívali na prístup k svojej stavbe cestu
vedúcu cez pozemky vo vlastníctve žalovanej, iný prístup k stavbe neexistuje. Žalobkyňa 1/ stavbu
a priľahlé pozemky nadobudla v dobrej viere, že jej nebude bránené v prístupe k nehnuteľnosti. Po
nadobudnutí vlastníctva k rodinnému domu žalovaná začala brániť žalobkyni 1/ v prístupe k jej stavbe,

zatarasila cestu skalami. Po odstránení skál z cesty žalovaná vybudovala rampu na zámok, ktorá
žalobkyni 1/ bráni prejsť k svojim nehnuteľnostiam. Žalovaná podľa názoru žalobkyne 1/ neobmedzuje
len jej právo prechodu; obmedzuje aj ostatných vlastníkov pozemkov, ktorí nemajú inú možnosť prístupu
k svojim pozemkom a stavbám, ako cez pozemky žalovanej. Právne odôvodnila uplatnený nárok s
poukazom na ustanovenie § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka; uviedla, že prístup k stavbe potrebuje

z dôvodu, že stavba je zároveň sídlom spoločnosti CAROLINA J., s.r.o., IČO 36 691 313. Bez príjazdu
motorových vozidiel k stavbe nie je možné vykonať potrebnú rekonštrukciu stavby; je potrebné zaviesť
elektrickú energiu. Okresný súd Veľký Krtíš v inom konaní (12C/2/2019) nariadil neodkladné opatrenie; v
uznesenízodňa24.1.2019uložilpovinnosťpodaťžalobuvlehote30dníodprávoplatnostineodkladnéhoopatrenia. Pôvodne žalobkyňa 1/ navrhla, aby súd žalovanej nepriznal nárok na peňažnú náhradu za
zriadenie vecného bremena, nakoľko žalovaná rovnako pristupuje k svojim pozemkom a stavbám cez
pozemky žalobkyne 1/ bez toho, aby jej v tom žalobkyňa 1/ bránila.

1.3 Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietnuť a priznať jej
nárok na náhradu trov konania. Zdôraznila, že účelom práva cesty je zabezpečiť vlastníkovi stavby
prístup k verejnej komunikácii za účelom výkonu vlastníckeho práva k stavbe; navrhovaná cesta 4,5
km má však len sčasti viesť po pozemkoch vo vlastníctve žalovanej (600 m) a zvyšná časť má

viesť cez pozemky ďalších vlastníkov. Zriadenie vecného bremena iba k časti úseku cesty by bolo v
rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná ďalej argumentovala, že pri zriadení vecného bremena - práva
cesty, je súd povinný porovnávať vzájomné výhody plynúce vlastníkovi stavby a ujmy spôsobené
vlastníkovi pozemku, ktorý má byť zaťažený vecným bremenom prechodu a prejazdu. Právo cesty
nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka spravodlivo
požadovať, aby cestu trpel. Žalovaná zdôraznila špecifikum prejednávanej veci, a to skutočnosť, že

lokalita je neštandardná, ide o samotu na lazoch. Žalobkyňa (resp. žalobcovia) nemôžu očakávať,
že budú mať štandardný prístup do neštandardnej lokality. Zriadením vecného bremena by žalobkyni
vznikli značné škody; žalobkyňa na dotknutých pozemkoch podnikala, resp. má zámer podnikať v
oblasti poľnohospodárstva a agroturistiky. V dôsledku vzniknutého stavu (nariadenia neodkladného
opatrenia) bola žalobkyňa nútená v danej lokalite ukončiť svoje poľnohospodárske aktivity, presunúť

chov zvierat na iné miesto. V dôsledku prejazdu nevedela zabezpečiť súvislé oplotenie svojich
pozemkov. Žalovaná zdôraznila, že zriadenie vecného bremena pre ňu predstavuje neprimeraný zásah
do jej vlastníckeho práva. Ak sa žalobkyňa 1/ domáha práva prejazdu cez pozemky vo vlastníctve
žalovanej, je tomu preto, že tade vedie podľa nej najvhodnejšia cesta od stavby k verejnej komunikácii.
Uvedená cesta však bola zriadená a udržiavaná z veľkej časti žalovanou so zámerom realizácie jej

podnikateľských aktivít. Poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa má k dispozícii ďalších minimálne 6
alternatívnych prístupových ciest z verejnej komunikácie ku svojej stavbe, na ktoré v geometrických
náčrtoch (plánoch) poukázala. Aj keď niektoré z alternatívnych prístupových ciest by si vyžadovali
na celoročnú prejazdnosť určité náklady, nemôže byť uvedené pričítané na ujmu vlastníckeho práva
žalobkyne.Právevdôsledkumožnostialternatívnychaajkratšíchprístupovýchciestkstavbežalobkyne,

nie je naplnená hmotnoprávna podmienka pre zriadenie vecného bremena práva cesty cez pozemky
žalovanej. Pokiaľ ide o primeranosť náhrady za zriadenie vecného bremena podľa znaleckého posudku,
žalovaná zdôraznila, že náhrada by mala zodpovedať ujme spočívajúcej v obmedzení vlastníckeho
práva a mala byť primeraná tomuto obmedzeniu. Mala sa zvažovať pri určovaní primeranosti náhrady
aj strata žalobkyne, ktorú by utrpela v prípade trvalej nemožnosti vykonávať na svojich pozemkoch

doterajšie podnikateľské aktivity. Žalovaná totiž v dotknutej lokalite býva od roku 2012, postupne začala
rozvíjať svoje podnikateľské aktivity so zámerom chovu hospodárskych zvierat a turistiky. Za účelom
investícií získala úver v sume 39.000,-Eur. V roku 2021 mala zo svojich podnikateľských aktivít príjem
prevyšujúci 12.000,-Eur. Jej ujma v peňažnom vyjadrení potom spočíva v strate príjmu v rozpätí
od 12.000,-Eur ročne do 36.000,-Eur ročne, ktorá je jej odhadovaný príjem bez obmedzení formou

nariadeného neodkladného opatrenia.

1.4. Súd prvej inštancie sa oboznámil so žalobou, písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu,
vykonal rozsiahle dokazovanie, vykonal ohliadku na mieste samom, vyslúchol svedkov L. C., J. F., P.
I., O. P., J. G., oboznámil sa so znaleckým posudkom znalkyne z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad

hodnoty nehnuteľností O. G. Q., vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu,
resp. obsiahnutými v súdnom spise. Aplikoval ustanovenie § 151n, § 151o ods.1, ods.3 Občianskeho
zákonníka a ustanovenie § 337 ods.3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“).

1.5 Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že žalobkyňa 1/ je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností evidovaných na Okresnom úrade Veľký Krtíš, katastrálny odbor, pre okres Veľký Krtíš,
Obec Stredné Plachtince, kat. úz. E. D., vedených na LV č. XXXX ako parcela reg. CKN č. XXXX
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1096 m2 a stavba rodinného domu so súpisným č. XXX
na parcele reg. CKN p.č. XXXX; na uvedených nehnuteľnostiach má žalovaná zriadené aj sídlo

obchodnej spoločnosti CAROLINA J., s.r.o., IČO: 36 691 313, prostredníctvom ktorej vykonáva
podnikateľskú činnosť. Žalobcovia 2/ a 3/ sú v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú evidované na Okresnom úrade Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre
okres Veľký Krtíš, Obec Stredné Plachtince, kat. úz. E. D., vedených na LV č. XXX ako parcely registraCKN č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1485 m2, a stavba rodinného domu súp. č. XXX
na parcele reg. CKN p.č. XXXX. Z vykonaného dokazovania mal súd tiež preukázané, že žalobcovia 1/
až 3/ k svojim stavbám, ktorých sú vlastníci, v súčasnosti pristupujú po ceste vedúcej cez pozemky vo

vlastníctvežalovanejainýchosôb.IdeopozemkyevidovanénaOkresnomúradeVeľkýKrtíš,katastrálny
odbor, nachádzajúce sa v okrese Veľký Krtíš, Obec Horné Plachtince, kat. úz. N. D., vedené na LV
č. XXX ako parcela reg. CKN č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 10202 m2 , v k. ú. E. D. na LV
č. XXX ako parcely reg. EKN č. XXX orná pôda o výmere 34135 m2 a č. XXX orná pôda o výmere
13243 m2 , na LV č. XXXX ako parcela reg. EKN, č. XXX trvalý trávny porast o výmere 1906 m2,

na LV č. XXXX ako parcela reg. EKN č. XXX trvalý trávny porast o výmere 3345 m2, na LV č. XXXX
ako parcely reg. EKN č. XXX orná pôda o výmere 10912 m2 a č. 692 orná pôda o výmere 13246
m2, na LV č. XXX ako parcely reg. EKN č. XXX orná pôda o výmere 10815 m2, č. XXX orná pôda o
výmere 16422 m2, na LV č. XXX ako parcela reg. EKN č. XXX orná pôda o výmere 1824 m2, na LV
č. XXXX ako parcely reg. EKN, č. XXX orná pôda o výmere 2653 m2, č. XXX orná pôda o výmere
6223 m2 a č. XXX orná pôda o výmere 19892 m2. Z týchto pozemkov, po ktorých vedie prístupová

cesta, sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej len pozemky, evidované na Okresnom úrade Veľký Krtíš,
katastrálny odbor, pre okres Veľký Krtíš, Obec Horné Plachtince, kat. úz. N. D., vedené na LV č. XXX
ako parcela reg. CKN č. XXX/X trvalý trávny porast o výmere 10202 m2 a v kat. úz. E. D. na LV č.
XXX ako parcely reg. EKN č. XXX orná pôda o výmere 34135 m2 a č. XXX orná pôda o výmere 13243
m2. Zo spisu vyplýva, že práve na týchto pozemkoch žalovaná bráni žalobcom v prístupe k stavbám,

ktoré vlastnia. Pri ostatných vyššie uvedených pozemkoch je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 12C/2/2019 súd zistil, že okresný súd na
návrh žalobkyne 1/ uznesením zo dňa 24. 01. 2019 č.k. 12C/2/2019-33 nariadil neodkladné opatrenie,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 08. 2019, ktorým uložil žalovanej povinnosť strpieť prechod
peši a prejazd motorovými vozidlami žalobkyni a iným, žalobkyňou povereným osobám cez cestu,

vymedzenú v rozsahu geometrického plánu č. 40446751-40/2018 vyhotoveným dňa 23.11.2018 O. P.,
autorizovaným dňa 3.12.2018 autorizovaným geodetom a kartografom O. M. J., úradne overeným dňa
6.12.2018 O. K. C. pod č. XXX/XXXX prechádzajúcu cez pozemky vo vlastníctve žalovanej evidované
Okresným úradom Veľký Krtíš, odbor katastrálny v k. ú. N. D. na LV č. XXX ako parcela registra
CKN p. č. XXX/X trvalý trávnatý porast vo výmere 10202 m2 a v rozsahu geometrického plánu č.

40446751-39/2018 vyhotoveným dňa 27.11.2018 O. P., autorizovaným dňa 3.12.2018 autorizovaným
geodetom a kartografom O. M. J., úradne overeným dňa 6.12.2018 O. K. C. pod č. XXX/XXXX
prechádzajúcu cez pozemky vo vlastníctve žalovanej evidované Okresným úradom Veľký Krtíš, odbor
katastrálny v k. ú. N. D., v k. ú E. D. na LV č. XXX ako parcely registra EKN p. č. XXX orná pôda 34135
m2, p. č. 693 orná pôda o výmere 13243 m2, k stavbe vo výlučnom vlastníctve žalobkyne vedenej

Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre obec a k. ú. E. D. na LV č. XXXX ako stavba
rodinného domu súp. č. XXX na parcele registra CKN p. č. XXXX, a to až do právoplatnosti meritórneho
rozhodnutia súdu vo veci samej. K nariadeniu neodkladného opatrenia došlo v dôsledku toho, že súd
konajúci o návrhu na neodkladné opatrenie mal osvedčené, že žalovaná žalobkyni 1/ bránila v prechode
cez jej pozemky tak, že vyjazdenú cestu najskôr zatarasila skalami a neskôr na zabránenie prejazdu

nechala pre tento účel vybudovať rampu na zámok, čím zamedzila prejazdu po prírodnej ceste, ktorú
využívali žalobcovia. Neodkladným opatrením okresný súd uložil žalovanej tiež povinnosť zdržať sa
konania, ktorým by žalobkyni a iným žalobkyňou povereným osobám obmedzovala prechod peši a
prejazd motorovými vozidlami k stavbe vo výlučnom vlastníctve žalobkyne vedenej Okresným úradom
Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre obec a k. ú. E. D. na LV č. XXXX ako stavba rodinného domu súp.

č. XXX na parcele registra CKN p. č. XXXX, a to až do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia súdu vo
veci samej. Súčasťou uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia sú aj citované geometrické plány.
Neodkladným opatrením okresný súd žalobkyni 1/ uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej o určenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu k
sporným pozemkom, kde stranami sporu bude žalobkyňa 1/ a žalovaná L. F.. Na odvolanie žalovanej

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 24. júla 2019 č. k. 16Co/133/2019-77 uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdil. V priebehu konania vo veci samej je tak prístup žalovanej 1/ k stavbe v jej
vlastníctve zabezpečený formou neodkladného opatrenia.

1.6 Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na charakteristiku právneho inštitútu

vecného bremena; vecné bremená patria medzi vecné práva k cudzím veciam, pri ktorých je vlastník
veci vo svojich právach obmedzený právami iných osôb, a to tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa
zdržať alebo niečo konať. Subjektom povinností je vždy vlastník zaťaženej nehnuteľnosti a oprávneným
subjektom je zvyčajne určitá osoba. Práva zodpovedajúce vecným bremenám môžu byť spojené svlastníctvom určitej nehnuteľnosti, keď pôsobia in rem alebo patriace určitej osobne, keď pôsobia in
personam.

1.7 Posudzujúc uplatnený nárok a vychádzajúc z vykonaného dokazovania sa okresný súd zameral na
zistenie, či cez pozemky žalovanej vedie prístupová cesta; či táto cesta je zároveň jedinou, ktorou možno
zabezpečiť prístup k stavbám žalobcom a či žalobcom patrí právo vyplývajúce z tvrdeného vecného
bremena v rozsahu určenom geometrickými plánmi spolu vo výmere 890 m2 za náhradu.

1.8 Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vlastnícke právo žalovanej
k pozemkom parcela EKN č. XXX (LV č. XXX pre k.ú. E. D. a LV č. XXX) je už obmedzené
zriadením vecného bremena, zapísanom na liste vlastníctva, spočívajúcom v práve na existenciu a
prevádzkovanie vysielača Modrý Kameň v prospech oprávneného RK TOWER, s.r.o.; súčasťou práva z
vecného bremena pre oprávneného RK TOWER, s.r.o. je taktiež vstupovať v súvislosti so zriaďovaním,
prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť. Okresný súd tak dospel k záveru,

žeprístupovácestavedúcacezpozemkyexistuje.ParcelaCKNč.XXX/X,zapísanánaLVč.XXXprek.ú.
N. D. geograficky bezprostredne susedí s parcelou č. 687; prístupová cesta prirodzene pokračuje ako
súvislá cesta aj cez parcelu č. XXX/XX, ktorá ďalej pokračuje parcelou č. XXX/X až po tzv. „plachtinské
lazy“, odkiaľ vedie do lokality sporných pozemkov, a teda aj k stavbe žalobcov.

1.9 Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej, že k stavbám žalobcov majú viesť aj iné cesty, okresný súd
zdôraznil, že vykonaným dokazovaním, a to aj výsluchom svedkov O. P. a J. G., takúto skutočnosť
preukázanú nemal. Cesty, ktoré označila žalovaná, sú lesné cesty, nie sú vyznačené v katastri
nehnuteľností, ide o cesty s nespevneným povrchom a využívajú ich Lesy Slovenskej republiky svojimi
lesnými a terénnymi mechanizmami. Tieto cesty sa nachádzajú v strmom svahu, sú zarastené drevinami

a sú nezjazdné. Okresný súd tak uzavrel, že ani jedna z ciest označených žalovanou nie je prejazdná
celoročne aj po terénnej úprave a vložených investíciách. Žalobcovia súdu preukázali, že existovala
snaha a záujem nájsť, resp. vybudovať na vlastné náklady iné prístupové cesty; iná vhodná cesta
k stavbám žalobcov však neexistuje; cesta, ktorá vedie cez pozemky žalovanej, je minimálne 50 rokov
využívaná občanmi obcí, poľovníkmi a turistami bez obmedzenia prístupu k jej používaniu. Existenciu

inej vhodnej zjazdnej cesty súd nezistil ani ohliadkou na mieste samom. Ustálil tak, že prístupová
cesta vedúca cez pozemky žalovanej je jedinou cestou, ktorou možno zabezpečiť prístup k stavbám
žalobcov. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že je dôvodné žalobcom priznať právo vecného
bremena na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a to v rozsahu určenom geometrickými
plánmi. K uvedenému okresný súd poznamenal, že žalovaná od novembra 2021 vo svojom rodinnom

dome súpis. č. XXX, na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. E. D., nebýva a nezdržuje sa tam; vyjadrila sa,
že sa presťahovala na východné Slovensko; žalobcovia tak žalovanú rušiť a obmedzovať vo výkone
vlastníckeho práva k sporným pozemkom nemôžu.

1.10 Okresný súd pri priznaní náhrady za zriadenie vecného bremena uviedol, že výšku spornej náhrady

bolo potrebné určiť za pomoci znalca. Žalobcovia pritom predložili znalecký posudok znalkyne O. G.
Q., na základe ktorého okresný súd uzavrel, že zriadenie vecného bremena v žalobcom požadovanom
rozsahu je plne dôvodné. Žalovaná vo vzťahu k výške náhrady za zriadenie vecného bremena posudok
nepredložila; nenavrhla vykonanie žiadneho dôkazu na určenie výšky náhrady, ktorú by považovala za
primeranú. Žalobkyňa iba namietala primeranosť náhrady za zriadenie vecného bremena, poukazovala

na reálnu ujmu na vlastníckom práve k pozemkom, ktoré tvorili základ jej podnikania a obživy. Podľa jej
názoru mal okresný súd zohľadniť jej investície do rozvíjajúceho sa podnikania predstavujúce úverové
prostriedky a zároveň mal zohľadniť jej príjem z podnikateľských aktivít. Mala tak za to, že skutočná
ujma mnohonásobne prevyšuje hodnotu poľnohospodárskej pôdy v danej lokalite a tým aj náhradu za
zriadenie vecného bremena určenú znaleckým posudkom .

1.11 Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, zriadil vecné bremeno
práva prechodu peši a prejazd motorovými vozidlami cez pozemky vo výlučnom vlastníctve žalovanej
podľa pripojených geometrických plánov.

1.12 Okresný súd zároveň zrušil neodkladné opatrenie vydané Okresným súdom Veľký Krtíš, č.k.
12C/2/2019-33 zo dňa 24.01.2019 s poukazom na ustanovenie § 337 ods.3 C.s.p..1.13 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1
C.s.p. a žalobcom, v konaní v plnom rozsahu úspešným, priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná (ďalej
aj „odvolateľka“), v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil,
žalobu zamietol a žalobcov 1/, 2/ a 3/ zaviazal na náhradu trov celého konania, prípadne, aby rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnila odvolacie dôvody

uvedené v § 365 ods.1 písm. f) a h) C.s.p., tvrdila tak, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v rozsahu výrokov I.,
II., III. a V.

2.1 V konkrétnostiach poukázala na podmienky zásahu do vlastníckeho práva, ktorými sú obmedzenie

v nevyhnutnej miere, verejnom záujme, na základe zákona a za súčasného vyplatenia primeranej
náhrady. V prípade práva nevyhnutnej cesty musia byť súčasne splnené tri podmienky, a to vlastník
stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť
inak a neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Okresný súd napadnuté rozhodnutie
založil na konštatovaní, že cez pozemky vo vlastníctve žalovanej (parcely č. XXX/X, XXX L. XXX) vedie

jedinámožnáprístupovácesta,ktoroumožnozabezpečiťprístupkstavbámžalobcov;tentoprávnyzáver
považovalaodvolateľkazanesprávnyanatomtonesprávnomprávnomzávereprvoinštančnýsúdzaložil
svoje rozhodnutie. Vo vzťahu k zriadenému vecnému bremenu odvolateľka namietala neopodstatnenosť
a neúčelnosť vecného bremena; možnosť zabezpečiť prístup k stavbe aj inak; lokalitu stavieb žalobcov
považovala za neštandardnú s neštandardným prístupom za absencie dobrej viery žalobkyne 1/.

Taktiež namietala, že zriadením vecného bremena v prospech žalobcov v zmysle geometrického plánu
bude pre žalovanú trvalo zmarená možnosť na dotknutých pozemkoch pokračovať v predchádzajúcich
podnikateľských aktivitách; absentujú kvalitatívne, kvantitatívne a časové obmedzenia vecného
bremena, ktoré by aspoň sčasti rešpektovali právo žalovanej užívať svoje pozemky za účelom
podnikania. Podľa žalovanej taktiež absentuje špecifikácia osôb oprávnených z vecného bremena

a peňažnú náhradu za zriadenie vecného bremena v pomere k dôsledkom obmedzenia vlastníckeho
práva žalovanej považovala za neadekvátnu.

2.2 V podanom odvolaní odvolateľka poukázala na nesprávnosti v odôvodnení prvoinštančného
rozsudku; poukázala na konkrétne body rozsudku, a to bod 18, 19 a 21. Pokiaľ okresný

súd poukázal na už existujúce vecné bremeno podľa osobitného zákona spočívajúce v práve
na existenciu a prevádzkovanie vysielača Modrý Kameň v prospech oprávneného RK TOWER,
s.r.o., žalovaná zdôraznila, že využívanie cesty k vysielaču niekoľkokrát ročne je neporovnateľné
s frekvenciou prejazdov najmä žalobkyne 1/. Žalovaná mala a má vôľu hľadať seriózne riešenie, aby
žalobkyňa 1/ a ďalší žalobcovia mali umožnený prejazd k ich stavbám; nesúhlasí s riešením, ktoré

znemožňuje ďalšie využívanie pozemkov žalobkyne na účely prevádzkovania jej podniku – agroturistika
a poľnohospodárstvo. Pokiaľ okresný súd poukazoval, že ani jedna z ciest označených žalovanou nie
je prejazdná celoročne aj po terénnej úprave a vložených investíciách, žalovaná uviedla, že žalobcovia
majú možnosť dostať sa z verejnej komunikácie k svojim stavbám aj inak, ako trasou formulovanou
v žalovanom petite. Nie sú odkázaní len a výlučne na prejazd cez nimi určenú konkrétnu trasu po

pozemkoch žalovanej. Uvedené predpokladá vozidlo umožňujúce prejazd horskou lokalitou a lokalitou
aj po nespevnených úsekoch a vyžiadanie si súhlasov a povolení na prejazd cudzími pozemkami.
Záver, že cesta špecifikovaná v žalobnom petite je pre žalobcov jedinou, je nesprávny; táto cesta je
pre nich iba najpohodlnejšou a nevyžadujúcou žiadne investície, nie však jedinou možnou. Ak okresný
súd konštatoval, že z dôkazov predložených žalobkyňou vyplývala snaha žalobcov nájsť a vybudovať

si na vlastné náklady iné prístupové cesty, uvedený záver je nesprávny. Žalovaná nemá vedomosť, že
by žalobcovia v spore predložili žiadosť správcovi ciest o údržbu cesty a sprístupnenie ich stavieb alebo
predložili cenovú ponuku na spevnenie plôch, resp. úpravy ťažko prejazdných úsekov akýchkoľvek iných
ciest. Žalobcovia prvoplánovo presadzujú iba variantu uvedenú v žalobnom petite; nepreukázali, že by
sa akokoľvek pokúšali zabezpečiť si prejazd k svojim stavbám aj inak. Iba tvrdenia a dôkazy žalobcov,

že iné cesty sú celoročne neprejazdné motorovým vozidlom, nemôžu byť považované za poctivú snahu
žalobcov čo i len sa pokúsiť nájsť iné riešenie na prístup k ich stavbám. Okresný súd napadnuté
rozhodnutie založil aj na nesprávnom závere, že žalobcovia nemôžu žalovanú rušiť a obmedzovať
vo výkone vlastníckeho práva z dôvodu, že vo svojom rodinnom dome súpis. č. XXX v k.ú. E. D.nebýva a nezdržiava sa tam. K uvedenému žalovaná pristúpila v dôsledku právnej neistoty a v dôsledku
obmedzení neodkladného opatrenia, ktoré prinútilo žalovanú zastaviť investície do podnikania a neskôr
sa aj odsťahovať z hospodárstva v lokalite Plachtince. Úmyslom žalovanej nebolo odsťahovať sa, ale

zabezpečovať si príjem; žalovaná má záujem trvalo sa vrátiť do lokality Plachtince, keď jej to situácia
reálne umožní. Uvedenú skutočnosť okresný súd prekrútil, nakoľko táto bola vyvolaná neznesiteľnou
právnou situáciou v dôsledku začatia sporu, vydania neodkladného opatrenia a dĺžkou trvania súdneho
konania.

2.3 K neopodstatnenosti a neúčelnosti vecného bremena odvolateľka poukázala na závery vyplývajúce
z rozsudku Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 17Co/403/2017 zo dňa 29.11.2018 a závery vyplývajúce
z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo/29/2009 zo dňa 30.06.2010; v tomto smere zdôraznila,
že je vylúčené, aby medzi zaťaženým pozemkom a verejným priestranstvom ostávali ďalšie pozemky,
cez ktoré by vlastník stavby musel prechádzať, no nemohol by, pre absenciu právneho titulu k takémuto
prechodu. Poukázala na potrebu, aby nehnuteľnosť bola v právnom úkone o vecnom bremene dôsledne

lokalizovaná, identifikovaná a individualizovaná.

2.4Ksvojejargumentácii,žeexistujemožnosťzabezpečiťprístupinak,poukázalanazáveryvyplývajúce
z nálezu Ústavného súdu ČR, sp.zn. II.ÚS 268/2006 a rozsudky Najvyššieho súdu ČR, sp.zn.
22Cdo/3903/2008, sp.zn. 2Cdo/2854/2010. Zdôraznila, že právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom

na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka spravodlivo požadovať, aby cestu trpel.
Poukázala v tomto smere na zmarenie možnosti žalovanej na prevádzkovanie podniku. Zdôraznila tiež,
žezriadiťvecnébremenocesty,spočívajúcevprávecesty,niejemožné,pokiaľbybolprístupprežalobcu
iba pohodlnejší alebo by sa obišiel bez stavebných úprav, a teda bez určitých stavebných nákladov.

2.5 Žalovaná poukázala aj na ustanovenia zákona č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách
(ďalej len „Cestný zákon“); definovala pozemnú komunikáciu, medzi ktorú podľa nej patria aj poľné
a lesné cesty. Z vykonaného dokazovania pre ňu vyplynulo, že alternatívne prístupy ku stavbám
žalobcov objektívne existujú aj bez prejazdu po pozemkoch žalovanej. Dôvodom čiastočnej nezjazdnosti
iných ciest je však zanedbanie zákonných povinností správcu ciest (obec); z vykonaného dokazovania

nevyplynulo, že by sa žalobcovia čo i len raz obrátili na správcu ciest na zabezpečenie prístupu k ich
stavbám. Niektoré z poukazovaných trás sú napokon vedené ako obslužné miestne komunikácie.
Zotrvala na stanovisku, že záver, že jediný zákonne konformný prístup k stavbám žalobcov vedie len
cez jej pozemky podľa geometrického plánu, je nesprávny.

2.6 Vo vzťahu k argumentácii neprimeraného zaťaženia žalovanej vecným bremenom poukázala
na článok 20 ods. 4 Ústavy SR a závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn.
8Sžo/154/2010. Svoje tvrdenia oprela o argumentácie vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR,
sp.zn. 1Cdo/39/2021 a zdôraznila, že zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv
vlastníka pozemku. Preto je vždy treba porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by

vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Súd musí zabezpečiť, aby stavbu bolo možné
riadneužívať,aleajto,abyzriadenímcestybolvlastníkčonajmenejobmedzený.Súdbyvtakomprípade
mal aj za pomoci znaleckého posudku posúdiť možnosť takého rozsahu vecného bremena, ktorý by
zaťažoval vlastníka priľahlého pozemku čo najmenej a zároveň by zabezpečil vlastníkovi stavby prístup
k stavbe v nevyhnutnom rozsahu. V tomto smere súd prvej inštancie opomenul pri svojich úvahách

vziať do úvahy okolnosti predchádzajúcej kúpy stavby žalobkyňou 1/. Žalovaná totiž vopred žalobkyňu
1/ výslovne upozornila, že im prejazd na účely ich podnikateľských aktivít cez svoje pozemky nebude
môcť umožniť. Nasledoval konfrontačný a silový prístup žalobkyne 1/, ktorá následne predmetnú stavbu
kúpila, zriadila v nej sídlo spoločnosti s ručením obmedzeným a začala stavbu prestavovať s využitím
ťažkej techniky jazdiacej cez pozemky žalovanej. Práve takýmto spôsobom situácia eskalovala, napriek

snahe žalovanej ochrániť svoj majetok a podnikanie, bolo vydané neodkladné opatrenie. Žalovaná
vyjadrila, že žalobkyňa 1/ pri kúpe stavby vo vzťahu k právam žalovanej pristupovala hrubo, nedbanlivo
a s poškodzujúcim úmyslom; kupovala stavbu s vedomím, že nemá zaistené spojenie s verejnou cestou
na účely realizácie svojich aj podnikateľských aktivít a svoje zámery skryla pod navonok prezentovaný
nárok iba na zabezpečenie nevyhnutného prístupu vecným bremenom.

2.7 Žalovaná tvrdila, že rozhodnutie nedostatočne vymedzuje osoby oprávnené z vecného bremena.
Zriadenia vecného bremena práva cesty sa domáha žalobkyňa 1/; prejazd cez pozemky žalovanej
využívajú najmä iné osoby a nie žalobkyňa 1/, a to neprimerane často aj s nákladnými vozidlami.Žalobkyňa 1/ sa snaží zneužiť inštitút vecného bremena na získanie ekonomicky výhodnejšieho
postavenia na úkor žalovanej. Uvedenému svedčí skutočnosť, že vo svojej stavbe rodinného domu
zriadila sídlo obchodnej spoločnosti CAROLINA J., s.r.o.; k stavbe žalobkyne 1/ využívajú prístup cez

pozemky žalovanej v podstatnej väčšine prípadov cudzie osoby, resp. najmä manžel žalobkyne 1/.
Nejde tak iba o zabezpečenie nevyhnutného prístupu pre užívanie stavby samotnou žalobkyňou 1/,
nakoľko táto vecným bremenom práva prechodu a prejazdu získava možnosť podnikať prostredníctvom
neobmedzeného okruhu ňou poverených osôb pri využívaní jej stavby a jej okolitých pozemkov.
Žalovaná bola donútená prerušiť v dôsledku zriadenia vecného bremena svoje podnikateľské aktivity

a odsťahovať sa z lokality Horné Plachtince a Stredné Plachtince a za daného stavu už nemá ani šancu
ich opäť obnoviť. Žalovaná tak považuje požadovanie vecného bremena žalobkyňou 1/ za výkon práva
v rozpore s dobrými mravmi. V tomto smere poukázala na závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského
súdu Banská Bystrica, sp.zn. 15Co/401/2016 zo dňa 30.05.2018.

2.8 Žalovaná tiež namietla neprimeranosť náhrady za zriadenie vecného bremena; v tomto smere

poukázala na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Cdo/257/2021 zo dňa
28. februára 2022, ktorý konkretizovala nasledovne: „Vecné bremeno podľa § 151o ods.3 Občianskeho
zákonníka zriadi súd len za primeranú náhradu. Ide o vzájomne podmienený vzťah, čo musí vyplývať z
výroku súdneho rozhodnutia, a to aj v prípade, že sa takej náhrady nikto v spore nedomáhal. Vzájomná
podmienenosť je dôsledkom aplikácie článku 20 ods. 4 v spojení s článkom 152 ods. 4 Ústavy SR súdmi

Slovenskej republiky.“

2.9 Žalovaná napokon záverom podaného odvolania položila právne otázky, ktoré považovala za
zásadné, a to nasledovne:
1. Možno považovať rozhodnutie súdu o zriadení vecného bremena spočívajúce v práve cesty podľa §

151o ods. 3 Občianskeho zákonníka za účelné a opodstatnené, ak medzi stavbou oprávnenej osoby a
verejnou komunikáciou ostávajú okrem zaťažených pozemkov aj ďalšie pozemky, cez ktoré by musel
vlastník stavby prechádzať, no nemal by k takémuto prechodu právny titul?
2. Možno v danom špecifickom prípade horskej lokality bez verejných komunikácií, keď žalovaná
označila aj alternatívne cesty uzavrieť, že sú splnené zákonné podmienky na zriadenie práva vecného

bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, predovšetkým, že žalobcovia nemajú možnosť
zabezpečiť si nevyhnutný prístup k svojim osamotene stojacim stavbám inak len cez pozemky žalovanej
tak ako je vymedzené v geometrickom pláne?
3. Možno považovať rozhodnutie o zriadení vecného bremena práva cesty v rozsahu a takým spôsobom,
ktorý znemožní žalovanej ďalšie prevádzkovanie jej podnikania, za zákonné? Neexistuje žiadne iné

riešenie, aby možnosť žalovanej na ďalšie prevádzkovanie jej podnikania bola zachovaná a bola by
súčasne zabezpečená nevyhnutná cesta ku stavbám žalobcov inak?
4. Možno v danom prípade považovať rozhodnutie o zriadení vecného bremena práva cesty k stavbe
žalobkyne 1/ za výkon práva v súlade s dobrými mravmi, keď je v tejto stavbe sídlo obchodnej
spoločnosti, stavbu využíva žalobkyňa 1/ súčasne na podnikanie a právo cesty využíva aj široký okruh

iných osôb?
5. Možno považovať rozhodnutie súdu o určení jednorazovej náhrady vo výške 91,-Eur za primerané
ujme, ktorú vlastník pozemkov v dôsledku zriadenia vecného bremena utrpí? Primeranosť náhrady mala
povinnosť dokazovať žalovaná, alebo bolo zisťovanie primeranosti náhrady povinnosťou súdu, ktorý
rozhodol o zriadení vecného bremena?

3. Žalobcovia v spoločnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd odvolanie
žalovanej ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanú
zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania.

3.1 V podanom vyjadrení poukázali na rozsah vykonaného dokazovania, skutočnosti vyplývajúce z
ohliadky na mieste samom a v zhode so závermi súdu prvej inštancie ustálili, že ktorákoľvek z
ponúkaných alternatívnych ciest, uvádzaných žalovanou, nie je prístupovou cestou, ktorá je prejazdná
motorovýmvozidlom.Podľaichnázorusúčasnáprávnaúpravaumožňujevyužívaťlesnécestykaždému,
kto ich potrebuje na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečovanie starostlivosti o dotknuté územie a

stavby zriadené na tomto území; z lesnej cesty nie je možné bez porušenia predpisov spraviť skratku,
prípadne využívať ju na prejazd. Bola to samotná žalovaná, ktorá pri každej z alternatívnych ciest
uvádza, že ide o cestu sčasti neprejazdnú osobnými motorovými vozidlami a vyžadujúcu si väčšiu
finančnú investíciu vo vzťahu k jej úprave do stavu prejazdnosti; nevyjadrila sa však k tej skutočnosti,že súčasne využívaná cesta si nevyžaduje žiadnu väčšiu investíciu a bola využívaná ako prístupová
cesta už pred nadobudnutím vlastníctva žalobkyni v danej lokalite. Podľa názoru žalobcov sa tak
preukázalo, že jediná schodná prejazdná prístupová cesta osobnými motorovými vozidlami je cesta,

ktorá je predmetom súdneho konania a ku ktorej žalobcovia žiadajú zriadiť vecné bremeno práva
prechodu a prejazdu. Uvedené vyplýva aj z vykonaného dokazovania - výsluchov starostov Obce
Stredné Plachtince a Horné Plachtince, ako aj z výsluchov geodetov O. P. a J. G..

3.2 Žalobcovia zdôraznili, že prístupová cesta pretína veľké množstvo iných parciel, ktoré sú v stave

EKN v podielovom spoluvlastníctve veľkého množstva subjektov; ani jeden z týchto subjektov neurobil
žiadne opatrenia v snahe zamedziť prechod cez tieto pozemky tak, že by znemožnil prístup po uvedenej
ceste spôsobom ako žalovaná. Podstatné je, že právo prechodu bolo tolerované všetkými vlastníkmi od
zhotovenia tejto cesty až do príchodu (nadobudnutia vlastníctva, pozn. odvolacieho súdu) žalovanej.

3.3 Ak žalovaná tvrdila, že došlo k zmareniu jej podnikania, žalobcovia uviedli, že táto svoj „tichý

camp“ prevádzkovala bez príslušných povolení k prevádzkovaniu kempingu. Ak by aj žalovaná kemping
riadne prevádzkovala, skutočnosť, že túto cestu využíva v priebehu dňa niekoľko áut tam a späť
nijakým spôsobom nenarúšal, resp. nenarúšalo jej podnikateľské aktivity. Naopak, sa stávalo, že práve
klienti žalovanej pri prechádzkach okolitými pozemkami prišli až priamo k rodinnému domu žalobkyne
1/ a bez súhlasu vošli na jej ohradené pozemky. Navyše žalovaná v danej lokalite ukončila svoje

podnikateľské aktivity, časť nehnuteľností predala a zostávajúce nehnuteľnosti sú v ponuke na predaj.
Je tak zrejmé, že žalovaná už nemá záujem v predmetnej lokalite podnikať. Pokiaľ ide o príjem
uvádzaný žalovanou, tento nie je jej čistým príjmom a ziskom, ide o príjem dosiahnutý v rámci jej
podnikateľských aktivít, ktoré spočívajú nielen v prevádzkovaní kempingu, ale aj v chove hospodárskych
zvierat. Neodráža však reálnosť a opodstatnenosť požadovanej výšky náhrady za zriadené vecné

bremeno. K tomuto žalobcovia poukázali na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku, v ktorom
znalkyňa uviedla všeobecnú hodnotu práv a zásad pre zriadené právo prechodu a prejazdu.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení (replika) k vyjadreniu žalobcov zotrvala na podanom odvolaní a
dôvodoch v ňom uvedených. K otázke poľovných revírov na alternatívnych cestách žalovaná uviedla,

že rovnako aj pozemky žalovanej sú súčasťou poľovného revíru; z hľadiska bezpečnosti nie sú žiadne
rozdiely medzi alternatívnou trasou a trasou navrhovanou žalobcami. Poukázala na ustanovenie § 25
zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch a tvrdila, že existencia ďalších alternatívnych prístupových ciest pre
žalobcov, ktoré sú zjazdné a súčasne zákonom dovolené, bola preukázaná; nečinnosť žalobcov, ktorí
sa rozhodli nevyužiť existujúce alternatívne možnosti prístupu k ich nehnuteľnostiam dopadá na ťarchu

žalobcov a je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Užívanie alternatívnej „žltej trasy“ si vyžaduje len ochotu
a záujem dohodnúť sa na užívaní prístupovej cesty so správcom lesov; ak sa žalobcovia nepokúsili
osloviť správcu lesov za účelom rokovania o podmienkach dohody, nemôžu dôvodne tvrdiť, že prejazd
cez lesné pozemky pre nich nie je možný.

4.1Žalovanánespochybnila,ženiektorépovolenianaprevádzkovanieagroturistikyjejchýbali,pracovala
však na tom, aby ich dokázala získať, čo bolo zmarené neodkladným opatrením súdu v spojitosti so
stavebnou činnosťou žalobcov. Pokuta udelená zo strany regionálneho úradu verejného zdravotníctva
však v skutočnosti potvrdzuje, že žalovaná reálne na svojich pozemkoch prevádzkovala podnikanie v
oblasti agroturistiky, ktoré bolo pre žalovanú dôležitým zdrojom jej príjmu.

4.2Kpredajunehnuteľnostižalovanáuviedla,žehľadáalternatívneriešeniaaponúklanapredajniektoré
nehnuteľnosti (parcely podielové, alebo ktoré netvoria súvislú plochu jej majetku), čím sa snaží zmierniť
následky vytvorené žalobou na jej finančnú situáciu. Rozhodnutie žalovanej ako postupovať, či sa vráti
späť do lokality Plachtince alebo táto možnosť už nebude uskutočniteľná, bude závisieť od vývoja

súdneho sporu. Prejavila však záujem vrátiť sa do lokality Plachtince s možnosťou pokračovať v chove
hospodárskych zvierat a obnovenia podnikania v agroturistike.

5. Žalobcovia v ďalšom vyjadrení (duplika) na repliku žalovanej zotrvali na svojej dovtedajšej
argumentácii, žiadne nové podstatné skutočnosti neuviedli.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v prvej, druhej a tretej výrokovej výrokovej vete podľa § 387 ods. 1, ods.2 C.s.p. ako vecnesprávny potvrdil; rozsudok okresného súdu potvrdil aj v štvrtej výrokovej vete (ktorým okresný súd zrušil
prv nariadené neodkladné opatrenie), inak odvolaním nenapadnutom, ako výrok závislý. Rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku V. (o nároku na náhradu trov konania) formálne zmenil, z dôvodu potreby jeho

vykonateľnosti.

6.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6.2 Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Z odvolania vyplýva, že odvolateľka uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. f) a h)

C.s.p..

7.1 Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť
v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.1
písm.e/ C.s.p.), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových

zistení (§ 365 ods.1 písm.f/ C.s.p.).

7.2 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo/222/2009 zo dňa 26.2.2020); nesprávnym právnym posúdením sa rozumie

subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze
nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie
veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu
právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na
zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 2MCdo/4/2009).

8. Pokiaľ ide o vecné bremená tieto predstavujú vecnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu. Obmedzenie spočíva v tom, že vlastník nehnuteľnosti
zaťaženej vecným bremenom je v prospech niekoho iného povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo

niečo konať; tieto tri druhy obmedzení môžu byť rôzne kombinované. Vecnoprávny charakter vecných
bremien spočíva v tom, že táto povinnosť vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti prechádza s vlastníctvom
nehnuteľnosti na ďalších jej nadobúdateľov. Práva zodpovedajúce vecným bremenám môžu byť spojené
s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem) alebo patriace určitej osobe (in personam). Súd
môže svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno v prípade zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva rozdelením veci; pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby
neoprávnene zriadenej na cudzom pozemku a v prípade, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom
priľahlého pozemku a jeho prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Vecné bremeno vzťahujúce sa
na vec zaväzuje každého vlastníka nehnuteľností (oprávneného aj povinného z vecného bremena).

8.1 Pokiaľ ide o ustanovenie § 151o ods. 3, toto bolo do Občianskeho zákonníka doplnené zákonom
č.568/2007 Z.z. a má svoj pôvod v zákone č. 140/1896 ř.z., o prepožičiavaní nevyhnutných ciest, ktorý
bol zrušený Občianskym zákonníkom č. 141/1950 Zb. Od 1. apríla 1952 do 01.01.2008 vecné bremeno
spočívajúce v práve nevyhnutnej cesty (cesty z núdze) bolo možné zriadiť len podľa stavebného
zákona v súvislosti s vyvlastnením (§ 108 ods. 2 písm. d/ a § 109 ods. 1 Stavebného zákona). Prijatie

ustanovenia § 151o ods. 3 v roku 2007 zákonodarca odôvodnil potrebami praxe. Ustanovenie § 151o
ods.3 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o aký druh stavby ide; nie je rozhodujúce, k akému účelu
je stavba používaná; pre rozsah zriaďovaného vecného bremena je rozhodujúca hospodárska potreba
stavby, resp. spôsob a rozsah jej užívania. Vo vzťahu k uvedenému, pre stanovenie prípadného rozsahu
požadovaného vecného bremena z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že

stavby vo vlastníctve žalobcov 1/ -3/ sú obývané, pokiaľ ide o stavbu žalobkyne 1/, je v nej zriadené
sídlo obchodnej spoločnosti patriacej žalobkyni 1/; stavba žalobcov 2/-3/ v režime ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov slúži na rekreačné účely (nie je permanentne obývaná).8.2 Právom cesty cez cudzí pozemok je potrebné rozumieť nielen právo prechodu, ale aj právo prejazdu,
akjetopreriadnevyužitienehnuteľnostipotrebné;súdprávocestycezcudzípozemokmôže,alenemusí
zriadiť; vecné bremeno nezriadi, ak by malo za následok také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by

bolovovýraznomnepomerekvýkonuvlastníckychprávvlastníkastavbyaktorébybolomožnéspravidla
označiť aj ako výkon práv v rozpore so dobrými mravmi (§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka). Napokon
súd musí zobrať do úvahy aj princíp proporcionality platný pri obmedzení základných práv.

8.3 Predpokladom pre zriadenie vecného bremena podľa ustanovenia § 151o ods.3 Občianskeho

zákonníka spočívajúceho v potrebe zabezpečiť prístup k stavbe je, že vlastník stavby nemá prístup
k stavbe a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Za priľahlý pozemok je potrebné
považovať pozemok, ktorý so stavbou bezprostredne susedí, ale aj pozemok, ktorý bezprostredne
nesusedí s pozemkom (stavbou), ale je nevyhnutý pre zriadenie práva cesty. Odvolací súd zdôrazňuje,
že zákon nedáva možnosť zriadiť vecné bremeno práva cesty k pozemku, ale len k stavbe. Ďalšou
podmienkou je, že neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.

8.4 K zákonnej podmienke, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom pozemku odvolací súd
zdôrazňuje, že priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácii,
prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Súdna prax pri aplikácii
ustanovenia § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka používa širší výklad v prospech vlastníkov stavieb,

pokiaľ ide o výklad slovného spojenia „priľahlý pozemok“. V otázke priľahlého pozemku odvolací súd
zdôrazňuje, že pojem „priľahlý pozemok“ používa Občiansky zákonník v ustanovení § 151o ods. 3.
Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k
pozemku,zktoréhomámožnosťdostaťsakukomunikácii(Vojčík,P.akol.:Občianskyzákonník,Stručný
komentár, Iura Edition, Bratislava, 2008, s. 451). „Přilehlým pozemkem se nerozumí jen pozemek

bezprostředne přilehlý k pozemku vlastníka, ale všechny pozemky, kterých je ke zřízení cesty zapotřebí,
tedy i pozemky vzdálenější.“ (Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol.: Občanský zákonník
I. § 1-459. Komentář. 1. Vydání. Praha: C. H. Beck, 2008, s. 927). Pozemok, priľahlý k stavbe, s ktorou
svojím umiestnením a využitím tvorí funkčný celok nemusí byť len pozemok bezprostredne susediaci
s danou stavbou. Aby bolo možné určiť, či ide o priľahlý pozemok k stavbe, musia byť zohľadnené

rôzne kritériá každého jednotlivého prípadu. Kritérium bezprostrednej blízkosti je jedným z kritérií, avšak
nemožno posudzovať len túto skutočnosť, teda či ide o bezprostredne susediaci pozemok so stavbou,
ak všetky ostatné skutočnosti preukazujú, že ide o jeden funkčný celok. Ďalším z kritérií môže byť aj
otázka vlastníctva pozemkov a stavieb. Spravidla budú tieto pozemky a stavby vo vlastníctve toho istého
vlastníka, avšak nemožno vylúčiť ani prípad, že pozemok je vo vlastníctve inej osoby ako vlastníka

stavby. Priľahlým pozemkom sa preto nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku
vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, aj pozemky vzdialenejšie. Účelom
prístupu spočívajúceho v práve cesty podľa ustanovenia § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka je
zabezpečenie prístupu k verejnej komunikácii; priľahlými pozemkami sú tak všetky pozemky, cez ktoré
sa vlastník stavby môže k verejnej komunikácii dostať.

8.5 Pod možnosťou zabezpečiť prístup inak je potrebné rozumieť možnosť zabezpečiť si prístup
vlastníka stavby cez jemu patriace pozemky aj vtedy, ak by sa tento prístup javil ako obtiažnejší.
Na druhej strane nemožno vylúčiť zriadenie vecného bremena ani vtedy, ak by vlastník stavby síce
mohol zabezpečiť prístup cez jemu patriace pozemky, avšak zriadenie takéhoto prístupu by bolo

v zjavnom nepomere s obmedzením vlastníka susediaceho pozemku alebo jemu patriace susediace
pozemky nemôže užívať z iného dôvodu, pre ktorý nemôže byť prístup k stavbe realizovaný (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo/2317/2004).

8.6 Pokiaľ ide o zákonnú podmienku, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, odvolací

súd uvádza, že prístup nemožno zabezpečiť inak aj v prípade, že zabezpečenie takého prístupu bude
síce technicky možné, avšak náklady na jeho zriadenie budú objektívne také vysoké, že ich vynaloženie
nebude možné spravodlivo požadovať. Podmienka, že prístup vlastníka nemožno zabezpečiť inak, nie
je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu
pozemok alebo jeho časť odpredá, alebo že mu zriadi vecné bremeno zmluvou, a to za cenu obvyklú

(rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo/1897/2004 – R 32/2006).

8.7 Súd zamietne návrh na zriadenie práva cesty aj vtedy, ak by ujma vzniknutá zriadením práva
nevyhnutnej cesty vlastníkovi pozemku prevyšovala ujmu vzniknutú vlastníkovi stavby odmietnutímtakéhoto práva; vždy treba zvažovať konkrétne okolnosti prípadu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 22Cdo/3055/2012 alebo 22Cdo/950/1011).

8.8Pripusteniemožnostizriadiťvecnébremenospočívajúcevprávecestyjepodmienenéokreminéhoaj
hľadiskom funkčnosti; v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo/2711/2011
Občiansky zákonník vyžaduje, aby v prípade, že nehnuteľnú vec bez prístupu obklopuje niekoľko
susedných pozemkov, bola nevyhnutná cesta zriadená cez ten pozemok, ktorý vyhovuje potrebe
vlastníka nehnuteľnej veci riadne ju užívať, s nákladmi čo najmenšími, pričom sused musí byť zriadením

alebo užívaním nevyhnutnej cesty čo najmenej obťažovaný a jeho pozemok čo najmenej zasiahnutý.
Vecné bremeno podľa § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka nemožno zriadiť, ak si môže vlastník stavby
zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie; to neplatí, ak náklady s tým spojené sú neprimerane
vysokévporovnanísujmou,ktorábyzriadenímvecnéhobremenabolaspôsobenávlastníkovipriľahlého
pozemku. Odvolací súd dodáva, že oprávnenie z vecného bremena sa musí vykonávať tak, aby
povinného zaťažovalo čo najmenej a nespôsobovalo mu škody. Oprávnený z vecného bremena nesmie

prekračovať jeho rozsah.

8.9 Napokon finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom osoby, ktorá je
povinným subjektom z vecného bremena. Táto náhrada je jednorazová, nemá charakter opakovaného
plnenia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/26/2014). Zriadiť vecné bremeno

práva cesty podľa ustanovenia § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka možno za podmienok tam
uvedených len za náhradu, a to bez ohľadu na to, že citované zákonné ustanovenie hovorí o možnosti
zriadenia vecného bremena, nie však o poskytnutí náhrady. Na rozhodnutie o náhrade za zriadenie
vecného bremena nie je potrebný návrh vlastníka pozemku, pretože náhradu za zriadenie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu nutnej cesty súd určí a prizná aj bez návrhu (napr. rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn 22Cdo/2283/2013); výška odplaty musí byť primeraná ujme,
ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Na rozhodnutie o náhrade nie je potrebný
návrh vlastníka pozemku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 22Cdo/2317/200).

9. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej ako aj predchádzajúce

konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle,
riadne a dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne
ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil, že
by sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a relevantnou
právnou argumentáciou strán sporu; podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických

a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky
právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo
na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva
na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom

všeobecných právnych predpisov, resp. rozhodol v súlade s jej požiadavkami (napr. IV. ÚS 252/04, I.
ÚS 50/04, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom
súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo
k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

10. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými
úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný
a zrozumiteľný. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s právnymi závermi a argumentáciou súdu
prvej inštancie tak ako sa premietla do napadnutého rozhodnutia; na uvedenú argumentáciu odvolací

súd v celom rozsahu poukazuje; okresný súd rozhodol správne, pokiaľ žalobe v celom rozsahu vyhovel.

11. Pre pozitívne rozhodnutie o zriadení vecného bremena mal súd prvej inštancie splnené všetky
zákonné predpoklady vyplývajúce z ustanovenia § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka; vlastníci stavieb
vsporevprocesnompostavenížalobcovnemajúprístupkstavbám;prístupvlastníkovkstavbenemožno

zabezpečiťinýmspôsobomnezaťažujúcimžalovanúakovlastníčkususediacichnehnuteľností;zobsahu
spisu je zrejmé, že skutočnosti, ktoré by vylučovali zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
okresný súd nezistil.11.1 Okresný súd sa zaoberal všetkými zákonnými podmienkami pre zriadenie vecného bremena
v zmysle ustanovenia § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka a to:
a/ či vlastník stavby má prístup k stavbe,

b/ či prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a
c/ či existujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.

12. K podstatným otázkam, ktoré súd prvej inštancie riešil, zaujíma odvolací súd zhodné stanovisko
opierajúc sa o závery dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie; samotné dokazovanie považuje

odvolací súd za dostatočné; námietka nevykonania ďalších dôkazov v prvostupňovom konaní vznesená
nebola a ani v odvolacom konaní neboli navrhnuté ďalšie dôkazy, ktoré by boli prípustnými novotami
v zmysle ustanovenia § 366 Civilného sporového poriadku.

12.1 Žalobcovia, a teda žalobkyňa 1/ ako výlučná vlastníčka stavby – rodinného domu E. Q. XXX
postaveného na parcele registra CKN parc.č.XXXX pre k.ú. E. D. a žalobcovia 2/ a 3/ ako bezpodieloví

spoluvlastníci stavby – rodinného domu E. Q. XXX postaveného na parcele registra CKN parc.č.XXXX
pre k.ú. E. D., prístup k verejnej komunikácii v súčasnosti nemajú.

12.2 Účelom vecného bremena spočívajúcom v práve cesty je zabezpečenie prístupu k verejnej
komunikácií.

12.3 Pozemky žalobcov 1/-3/ nie sú pozemkami, ktoré by boli bezprostredne susediace s pozemkami,
na ktorých sa nachádza verejná komunikácia (cesta). Pozemky žalobcov, na ktorých majú postavené
stavby, sú k verejným komunikáciám dostupné len cez pozemky, ktoré sú vo vlastníctve (podielovom
spoluvlastníctve) iných subjektov; v podstatnej časti ide o lesné pozemky, v ktorých vykonávajú

hospodárenie Štátne lesy Slovenskej republiky, v časti ide o pozemky, ktorých vlastníkom je žalovaná
(v prípade žalovanej nejde o lesné pozemky), ktorá na týchto pozemkoch hospodári, resp. hospodárila
a mieni hospodáriť. Žalovaná mieni na svojich pozemkoch vykonávať podnikateľskú činnosť spojenú
s agroturistikou a súvisiacim chovom hospodárskych zvierat.

12.4 Prvý predpoklad spočívajúci v zistení, že vlastníci stavieb nemajú k stavbám prístup, je splnený;
odhliadnuc od ďalšej argumentácie.

13. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že daná lokalita (Plachtinské lazy a Španí laz) a stavby
(rodinné domy, hospodárske stavby) bola v minulosti obslužne zabezpečená z verejnej komunikácie

prostredníctvom cesty (prístupu) z obce Kladivíkovo; takáto cesta je doposiaľ zobrazovaná na všetkých
verejne dostupných mapách (google.sk/maps, maplandia.com/slovakia, mapa-mapy.info.sk a iné).

13.1 Ide o prístup do lokality Španí laz (kde sa okrem iného nachádza vysielač Španí laz, k obsluhe
ktorého už na pozemkoch žalovanej je zriadené vecné bremeno); v časti tento prístup do danej

lokality (kde sú umiestnené stavby žalobcov) prechádza cez pozemky, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve
žalovanej,aktorýprístupvkonečnomdôsledkuužívaajžalovaná. Zpredloženejmapovejdokumentácie
ako aj z mapovej dokumentácie verejne dostupnej prostredníctvom internetu je zrejmé, že lokalita
Španí laz je z južnej, východnej a západnej strany obklopená lesným porastom; pozemky žalovanej sa
nachádzajú severne od stavieb žalobcov; už z laického pohľadu ide o v minulosti laznícke osídlenie

v priestore západne od obcí Dolné Plachtince, Stredné Plachtince, Horné Plachtince; severne od obce
Príbelce a východne od obce Kladivíkovo. Nejde o rovinatý terén, od obcí Dolné, Stredné a Horné
Plachtinceideovýškovéprevýšenienajmenej100m(posúdenépodľavrstevnícnadostupnýchmapách),
prevýšenie minimálne 100m je zreteľné aj od obce Príbelce. Práve v častiach pozemkov, na ktorých sa
nachádza lesný porast, je zistiteľný najväčší sklon pozemkov.

13.2 Existencia tejto obslužnej komunikácie bola potvrdená výsluchmi svedkov – starostov obcí Stredné
Plachtince a Horné Plachtince. J. F., starosta Stredných Plachtiniec pri svojom výsluchu okrem iného
uviedol, že „táto cesta je tam vybudovaná asi pred 50 rokmi, čo viedla k tomu vysielaču, stále sa
používalatá,ajnašedružstvo,kýmfungovalo...,...evidujemejustáleakonašuobecnú,ajkeďjunemáme

zakreslenú, v katastri asi nie je zakreslená ako cesta, ale stále sa využívala“... „vo vedomí všetkých aj
našich občanov aj nás všetkých existuje len táto cesta, čo sme aj využívali aj turisti aj občania aj napr.
družstvo...“, „....do tejto cesty sme investovali..., ...investovali sme do čistenia aj zimnej údržby, aj pani
F. sme platili za zimnú údržbu.“. Svedok P. I., starosta obce Horné Plachtince uviedol, že „cesta bola takako je teraz, to je nejakých 40 možno 50 rokov určite..., ...čo si pamätám, tak bola táto cesta čo išla aj
k vysielaču k všetkým ostatným veciam, ktoré tam sú...“.

13.3 Odvolací súd na základe uvedeného uzatvára, že prístup do lokality Španí laz, vrátane prístupu
k stavbám žalovanej a žalobcov, bol vedený z verejnej komunikácie od obce Kladivíkovo; v súčasnosti
v časti, v ktorej sa žiada zriadenie vecného bremena prechádza cez pozemky, ktoré sú vo výlučnom
vlastníctve žalovanej. Záver súdu prvej inštancie o tom, že cesta (prístup) k stavbám žalobcov (v
rozsahu, v akom sa žiada zriadiť vecné bremeno) existuje, je v plnom rozsahu súladný s vykonaným

dokazovaním. Navyše možno uzavrieť, že na prístup do tejto lokality neboli vybudované iné cesty
za účelom zabezpečenia prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov; z výpovede starostu obce Stredné
Plachtince vyplýva úvaha o vybodovaní cyklotrasy do spornej lokality z obce Príbelce. Faktom ale je, že
vybudovanie takéhoto (nového) prístupu do lokality je v súčasnosti iba v rovine úvah.

13.4 V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd uzatvára, že právnym problémom majúcim dopad

na právne vzťahy súčasných vlastníkov stavieb a pozemkov v lokalite D. P. a J. P. je vo všeobecnosti
nedôslednosť a neprehľadnosť evidencie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam pred rokom 1989,
čomu nasvedčuje záver, že cesta do danej lokality vybudovaná bola, nie je však zrejmé, kto ju postavil,
faktom je, že tento prístup do spornej lokality je všeobecnej známy a akceptovaný ako jediný.

14. Žalovaná tvrdila existenciu iných známych ciest (lesných, poľných), prostredníctvom ktorých majú
žalobcovia prístup ku svojim stavbám; tvrdila tak, že prístup vlastníkov stavieb možno zabezpečiť inak.

14.1 Už z vyššie uvedenej argumentácie vyplýva, že ako prístup do spornej lokality, vedúci aj k stavbám
žalobcov, bol v minulosti zriadený prístup (cesta), ktorý vedie aj cez pozemky žalovanej a ku ktorému

sa vo vzťahu k pozemkom žalovanej navrhuje zriadiť vecné bremeno práva cesty. Lesné a iné cesty, na
ktoré poukazovala žalobkyňa, nie sú prístupom do danej lokality; ide prevažne o lesné cesty využívané
správcom lesa, tomu zodpovedajúcou kvalitou povrchu a údržby. Odvolací súd pripomína, že nejde
o cesty využiteľné bežným dopravným prostriedkom (na čom sa strany sporu zhodli), ide o cesty,
ktoré nie sú celoročne udržiavané, nemajú na celom svojom úseku pevný (asfaltový) povrch. Tieto

alternatívne trasy boli okresným súdom vyhodnotené, najmä pokiaľ ide o trasu označenú ako „žltá
trasa“, vo vzťahu k tejto (inak podľa tvrdení žalovanej najvhodnejšej trasy) bola vykonaná ohliadka na
mieste samom vrátane pokusu vykonať cestu motorovým vozidlom z verejnej komunikácie po žltej trase
k stavbám žalobcov, s negatívnym výsledkom a zistením, že táto alternatívna trasa nie je prejazdná
ani pre terénne motorové vozidlá, aj z dôvodu, že ide o lesnú cestu so zákazom vjazdu motorovými

vozidlami. Nezjazdnosť alternatívnej trasy potvrdil pri výsluchu svedok O. P. (geodet) poznajúci danú
lokalitu (cesta zo Stredných Plachtiniec je veľmi riziková, je tam veľký spád, v zime alebo v daždi je to
rizikové), taktiež nezjazdnosť, resp. rizikovosť alternatívnej trasy potvrdil svedok J. G..

14.2 Pokiaľ by mala byť možnosť inej, alternatívnej trasy k stavbám žalobcov, zabezpečujúcej

permanentný (celoročný) prístup vo všetkých poveternostných podmienkach, takáto trasa by musela
byť vybudovaná ako nová, resp. opravou, úpravou, rekonštrukciou a predĺžením už existujúcich lesných
ciest. Tieto cesty sú však využívané na lesné hospodárenie, nachádzajú sa na pozemkoch, ktoré nie
sú vo vlastníctve žalobcov. Už z charakteru okolitého reliéfu a jeho využitia (lesy, poľovný revír), je pre
odvolací súd zrejmé, že ak by aj bolo možné takéto rekonštruované alebo nové cesty využívať, ich

rekonštrukcia resp. vybudovanie by vyvolali objektívne neprimerané náklady, že ich vynaloženie nie je
možné spravodlivo požadovať, najmä v prípade, že prístup k stavbám existuje, práve na prístup do danej
lokality (a k stavbám žalobcov) bol vybudovaný a v minulosti aj využívaný (bližšie výsluch svedkov J.
F. a P. I.).

14.3Odvolateľkatvrdila,žedanálokalitajeneštandardnásneštandardnýmprístupom.Uvedenénebráni
zriadeniu vecného bremena na už existujúcej ceste, v minulosti inými vlastníkmi stavieb využívanej
a všeobecne verejnosťou (viď výpoveď svedka J. F.) akceptovanej ako prístup do danej lokality.

14.4 Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie nezaložil na konštatovaní už existujúceho vecného

bremena v prospech oprávneného RK TOWER s.r.o.. Na toto vecné bremeno poukázal pri konštatovaní,
že cesta, vo vzťahu ku ktorej sa žiada zriadiť vecné bremeno už existuje.14.5 Žalovaná namietala, že absentuje špecifikácia osôb oprávnených z vecného bremena. Uvedené
tvrdenie neobstojí, z charakteru vecného bremena zriadeného podľa ustanovenia § 151o ods.3
Občianskeho zákonníka, ktoré sa premietlo do výrokovej časti rozsudku, vyplýva, že oprávneným

z vecného bremena je vlastník stavby. Neobstojí postup, ktorý realizovala žalobkyňa po vydaní
neodkladného opatrenia tým, že uznesenie o neodkladnom opatrení dávala k dispozícii iným osobám,
za účelom preukazovania jej súhlasu s prechodom ku stavbe žalobkyne. Odvolací súd pripomína, že
aj výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podlieha všeobecnému princípu, že výkon práv
a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi; uvedenému zodpovedá primeraná realizácia

priznaného práva takým spôsobom, aby povinného z vecného bremena čo najmenej zaťažovalo.
Uvedené ale nie je otázka dôvodnosti zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty ale
výkonu takéhoto vecného bremena. Napokon, pokiaľ ide o obchodnú spoločnosť, ktorej vlastníkom
(spoločníkom) je žalobkyňa 1/, odvolací súd pripomína, že uvedená obchodná spoločnosti nie je
vlastníkom stavby a nie je tak oprávneným z vecného bremena.

14.6 Tvrdenie, že cesta špecifikovaná v žalobnom petite nie je jedinou, ale najpohodlnejšou
a nevyžadujúcou žiadne investície pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia neobstojí.
Ustanovenie § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka je potrebné vyložiť tak, že v prípade, ak stavbu
bez prístupu obklopuje niekoľko susedných pozemkov, má byť nevyhnutná cesta zriadená cez ten
pozemok, ktorý vyhovuje potrebe vlastníka stavby riadne ju užívať, s nákladmi čo najmenšími a sused

musí byť zriadením alebo užívaním nevyhnutnej cesty čo najmenej obťažovaný. Samozrejme, rozsah
obmedzenia vlastníka pozemku nesmie byť neprimeraný výhode, ktorú oprávnený z vecného bremena
jehozriadenímzíska;zvyššieuvedenéhovyplýva,žezriadenieinejcestyaleborekonštrukciaexistujúcej
lesnej cesty už aj z laického pohľadu je spojená s neprimerane vysokými nákladmi, ktoré od vlastníka
stavby vyžadovať nemožno. K otázke neprimeraného obmedzenia žalovanej ako vlastníka pozemku

a povinnej z vecného bremena sa odvolací súd vyjadrí v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozsudku.

14.7 Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľky, že žalobcovia, predovšetkým žalobkyňa 1/,
sa pri nadobudnutí vlastníckeho práva k stavbe prvoplánovo spoliehala, že prístup k stavbe existuje
prostredníctvom cesty vedúcej cez pozemok žalovanej. Neobstojí však tvrdenie, že (čo aj následne)

nezisťovala iné možné prístupy k stavbe, čo vyplýva zo stanoviska O. R. G., Geodetická kancelária
Vinica, ktorá sa prostredníctvom povereného pracovníka, J. G. vyjadrila, že bola poverená manželom
žalobkyne nájsť prístupovú cestu k jeho (jej) pozemku. Požadovať žiadosti o údržbu a spevnenie
ciest (lesných), ktoré zjavne k prístupu k stavbám žalobcov neslúžia, pri súčasnej existencii dlhodobo
všeobecne akceptovaným prístupom do spornej lokality, nevyžadujúcej si k zabezpečeniu prístupu

stavieb žiadne náklady, by bolo v rozpore s princípom, že nemožnosť zabezpečenia prístupu k stavbe
inak je splnená aj vtedy, ak náklady so zriadením iného prístupu (miesto existujúceho) sú neprimerane
vysoké, ktoré od vlastníka stavby nemožno spravodlivo požadovať.

14.8 Okresný súd napadnuté rozhodnutie nezaložil na závere, že žalovaná sa zo spornej lokality

odsťahovala a žalobcovia ju tak nemôžu rušiť vo výkone vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Okresný
súd uvedené konštatoval na podporu svojich iných záverov; uvedené je v konečnom dôsledku súladné
so zásadou, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia.
A skutočnosť, že sa žalovaná (čo aj dočasne) zo spornej lokality odsťahovala a obmedzila na tomto
území svoje aktivity, žalovaná nenamietla ani v podanom odvolaní.

15. Ako dôvod vylučujúci zriadenie vecného bremena žalovaná uviedla skutočnosť, že je vylúčené, aby
medzi vecným bremenom zaťaženým pozemkom a verejným priestranstvom ostávali ďalšie pozemky,
cez ktoré by vlastník stavby musel prechádzať, no nemohol, pre absenciu právneho titulu k takémuto
prechodu. K uvedenému odvolací súd poukazuje na otázku charakteru priľahlého pozemku; priľahlé

sú všetky pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže k verejnej komunikácii dostať. Spor, či môže
vlastník stavby prístup k verejnej komunikácii užívať, je len vo vzťahu k pozemkom vo vlastníctve
žalovanej; pri ďalších, s pozemkami žalovanej susediacich pozemkoch spor o užívanie prístupovej
cesty nie je; pozemky medzi nehnuteľnosťami žalovanej a verejnou komunikáciou sú v podielovom
spoluvlastníctve, tieto pozemky ako súčasť prístupu k verejnej komunikácii užíva aj samotná žalobkyňa.

U uvedených pozemkov je zrejmé, že existuje aspoň konkludentný všeobecný súhlas (resp. nie je
vyslovený nesúhlas) podielových spoluvlastníkov. Nemožno tak dôvodne konštatovať, že by vlastník
stavby cez ďalšie pozemky, nachádzajúce sa medzi nehnuteľnosťami žalovanej pozemkom, na ktorom
je verejná komunikácia, užívať nemohol.15.1 Odvolateľka namietala, že dôvodom vylučujúcim zriadenie vecného bremena je aj skutočnosť, že
od nej ako vlastníka povinného pozemku nie je možné spravodlivo požadovať, aby trpela existenciu

práva cesty práve z dôvodu zmarenia podnikateľských zámerov žalobkyne spočívajúcich v agroturistike
a súvisiacim chovom hospodárskych zviera.

15.1.1 Tu odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalobkyňu 1/ možno považovať za nedbalú nadobúdateľku
stavby (u žalobcov 2/ a 3/ toto konštatovanie vzhľadom na dátum nadobudnutia stavby do

bezpodielového spoluvlastníctva neplatí) z dôvodu, že v čase kúpy nehnuteľnosti sa iba spoliehala, že
prístup k stavbe má bez relevantného zmluvného základu, obdobné konštatovanie platí aj u žalovanej.
Žalovanávčasenadobudnutianehnuteľností,ktorémajúbyťpozemkamipovinnýmizvecnéhobremena,
bez akýchkoľvek pochybností musela mať vedomosť (čo aj ohliadkou lokality Španí laz) o tom, že
v mapách je vyznačená cesta prechádzajúca cez nadobúdané pozemky, ktorá nekončí pri jej stavbe
alebo na jej nehnuteľnosti, ale pokračuje ďalej cez jej pozemky k ďalším stavbám; žalovaná mala

vedomosť o vecnom práve súvisiacom so stavbou a údržbou telekomunikačného vysielača a pri
potrebnej starostlivosti musela mať vedomosť o všeobecnej akceptácii toho, že táto cesta slúži aj
iným stavbám. Je významný predpoklad, že celá lokalita v minulosti slúžila jednému užívateľovi
(prípadne vlastníkovi); týmto smerom okresný súd viazaný dôkaznými návrhmi dokazovanie nevykonal,
avšak čiastočne z dokazovania vyplývajú. Ide o tvrdenie starostu obce o tom, že spornú lokalitu

užívalo družstvo; iba následnými prevodmi jednotlivých častí v minulosti jednotného hospodárskeho
priestoru rôznym fyzickým osobám bez zodpovedajúcej úpravy práva cesty, došlo k situácii, že
vlastníci ďalších stavieb (žalobcovia), svoje nehnuteľnosti nenadobudli už s vecným bremenom.
Odvolací súd uvádza, že uvedenú skutočnosť nemožno pričítať výlučne na ťarchu žalovanej; žalovaná
však nemôže dôvodne poukazovať na nedbalosť predovšetkým žalobkyne 1/, pokiaľ sama bola pri

nadobudnutísvojichnehnuteľnostínedbalá.Uvedenýzávervyplývaajzpísomnéhovyjadreniažalovanej
k žalobe (čl.46 spisu), keď samotná žalovaná tvrdí, že časť poľnohospodárskych pozemkov, ktorých
užívania sa žalobkyňa domáha, žalovaná kupovala od právnych predchodcov žalobkyne – pôvodných
majiteľov stavby a pozemkov v jej vlastníctve ako aj od bývalých majiteľov domu susediaceho s jej
nehnuteľnosťami. Z uvedeného pre odvolací súd vyplýva, že v minulosti, pred nadobudnutím vlastníctva

žalobkyňou 1/ a žalovanou boli vlastníkmi stavby žalobkyne a vlastníkmi pozemkov žalovanej rovnaké
osoby, čo bezpochyby v minulosti nevyvolalo potrebu zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty;
vlastnícistavby(terazvovlastníctvežalobkyne1/)maliprístupkstavbezabezpečenýcezsvojepozemky
(teraz vo vlastníctve žalovanej).

15.1.2 Závery uvedené v predchádzajúcom bode sú aplikovateľné aj vo vzťahu k tvrdenému
neprimeranému obmedzeniu žalovanej vo vzťahu k jej zamýšľanému podnikaniu v oblasti agroturistiky;
žalovaná si musela byť pri nadobudnutí nehnuteľnosti a pri podnikateľskom zámere vedomá už
existujúceho vecného bremena v prospech prevádzkovateľa telekomunikačného vysielača a využívania
prístupovej cesty vlastníkmi iných stavieb v lokalite Španí laz. Odvolaciemu súdu sa javí, že nesúhlas

odvolateľky s vecným bremenom je spôsobený skôr intenzitou využívania prístupovej cesty;
k uvedenému odvolací súd zdôrazňuje už skôr vyslovený záver, že výkon práva zodpovedajúci vecnému
bremenu nesmie byť v rozpore so dobrými mravmi a nesmie nad mieru zaťažovať vlastníka povinného
pozemku.

15.2 Zriadenie vecného bremena obstojí aj pri teste proporcionality, a teda, či výhoda poskytnutá
vlastníkovistavbyspočívajúcavzriadenívecnéhobremenaniejevzrejmomnepomeresujmouvlastníka
povinného pozemku. V tomto smere odvolací súd poukazuje na fakt, že „novú“ cestu cez pozemky
žalovanej z dôvodu jej existencie nie je potrebné vybudovať; z tvrdení starostu obce vyplýva, že do
zriadenia cesty investovala a investuje aj do jej čistenia a údržby; obec poskytla žalovanej na údržbu

cesty finančné prostriedky; so zriadením vecného bremena a na jeho základe užívania cesty vlastníkmi
oprávnenej stavby nie sú spojené žiadne investície. Obmedzenie žalovanej spočívajúce v úplnej
nemožnosti podnikania je len v rovine tvrdenia, aj prípadní klienti žalovanej sa spravidla, čo aj z časti,
do mieneného kempingu budú dopravovať dopravnými (aj motorovými) prostriedkami. Odvolateľka
nemohla v rámci svojho podnikateľského zámeru dôvodne predpokladať, že priestor vymedzený jej

pozemkami úplne od okolitej lokality ohradí, najmä ak by tým úplne znemožnila možnosť prístupu do
lokality Španí laz južne od jej nehnuteľností, bez akéhokoľvek iného prístupu. Podľa názoru odvolacieho
súdu pri rešpektujúcom výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu realizácia podnikateľského
zámeru žalovanej nie je znemožnená, jeho rozsah je v dôsledku zriaďovaného vecného bremenaobmedzený;odvolacísúdvšakvýznamnýnepomervsúvislostisvýhodou,ktorúzískajúvlastnícistavieb,
nezistil.

16. K otázke výšky finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena okrem v bode 8.9 tohto rozsudku
uvedenej argumentácie odvolací súd poukazuje na závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo 257/2021 zo dňa 28. februára 2022, podľa ktorých „vecné bremeno
podľa § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka zriadi súd len za primeranú náhradu. Ide o vzájomne
podmienený vzťah, čo musí vyplývať aj z výroku súdneho rozhodnutia, a to aj v prípade, že sa takej

náhrady v spoje nikto nedomáhal. Vzájomná podmienenosť je dôsledkom aplikácie článku 20 ods.4
v spojení s článkom 152 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky. Určenie výšky náhrady za zriadenie
vecného bremena je výsledkom posúdenia individuálnych okolnosti každej prejednávanej veci. Každé
rozhodnutie o náhrade za zriadenie vecného bremena je založené na riešení individuálnych otázok.
Určenie náhrady za zriadenie vecného bremena je na úvahe súdu, pričom táto musí byť primeraná
ujmy, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia cesty utrpí. Ide o jednorazovú náhradu, ktorá má

kompenzovať ujmu, že vlastník iba z dôvodov na strane žalobcov ekonomicky využiť vlastný pozemok
v plnom rozsahu.

16.1 Je zrejmé, že súd prvej inštancie pri určení výšky primeranej náhrady vychádzal z vykonaného
dokazovania;žalobcoviapredložiliznaleckýposudokznalkyneO.G.Q.,znalkynevodborestavebníctvo,

odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, zo dňa 16.9.2021; účelom znaleckého posudku
bolo konkrétne stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena pre účely jednorazovej odplaty za
jeho zriadenie; znalkyňa všeobecnú hodnotu stanovila na sumu 91,- Eur, ktorú ako jednorazovú náhradu
okresný súd priznal.

16.2 Žalovanej (jej právnemu zástupcovi) bol znalecký posudok doručený, s možnosťou vyjadriť sa.
Žalovaná v písomnom vyjadrení iba vo všeobecnosti poukázala na primeranosť náhrady za zriadenie
vecného bremena; tvrdila obmedzenie vlastníckeho práva a z toho dôsledku vyplývajúcu stratu príjmu
v dôsledku nemožnosti pokračovať v podnikaní; tvrdila stratu príjmu v rozpätí od sumy 12.286,40 Eur
ročne do sumy 36.000,-Eur ročne a mala za to, že súd musí vychádzať zo skutočnej ujmy žalovanej,

ktorá mnohonásobne prevyšuje hodnotu poľnohospodárskej pôdy v danej lokalite.

16.3 Žalovaná však výsluch znalkyne nenavrhla, nenavrhla vykonať ďalšie, resp. kontrolné znalecké
dokazovanie, prostredníctvom ktorého by preukazovala nesprávnosť stanovenia všeobecnej hodnoty
vecného bremena tak, ako bol konštatovaný v posudku znalkyne O. G. Q..

16.4 Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje predpoklady pre výpočet primeranej hodnoty náhrady za
zriadenie vecného bremena, a to, že ohodnocované pozemky sa nachádzajú v extraviláne obce (mimo
zastavaného územia obce); predmetné parcely sú evidované ako trvalé trávne porasty a orná pôda;
skutočné využitie spočíva v tom, že je na nich vybudovaná spevnená cesta (príjazdová komunikácia

využívaná vlastníkmi okolitých nehnuteľností a turistami).

16.5 Nemožno opomenúť, že pozemky v rozsahu vymedzenom v geometrickom pláne v súvislosti so
zriaďovaným vecným bremenom už cestou sú (už je na nich vybudovaná spevnená cesta); v uvedenom
rozsahu je na nich zriadené vecné bremeno v prospech prevádzkovateľa telekomunikačného vysielača;

existenciaobmedzeniavlastníctvavecnýmbremenomsataknemení.Časťpozemku,vovzťahukuktorej
žalobcovia žiadajú zriadiť vecné bremeno, nesporne slúži ako prístupová cesta aj k stavbe žalovanej
a prípadnému prístupu jej klientov do kempingu, ktorý mieni (mienila) v rámci agroturistiky prevádzkovať.
Existencia oprávnenia žalovanej na podnikanie v oblasti agroturistiky a „tichého kempingu“ bola
spochybnená; žalovaná inak ako svojim tvrdením nepreukázala zisk, ktorý by bez zriadenia vecného

bremena dosahovala a že práve zriadenie vecného bremena (na už existujúcej a v minulosti všeobecne
akceptovanej prístupovej ceste) má za následok nemožnosť realizácie zamýšľanej podnikateľskej
aktivity, prípade jej významné obmedzenie.

16.6 Okrem potreby posúdenia individuálnych okolností každej prejednávanej veci pri určení výšky

náhrady za zriadenie vecného bremena tak súd prvej inštancie správne aplikoval aj princíp
kontradiktórnosti, ktorý ovláda civilné sporové konanie; argumentácia žalovanej bola len tvrdením
a nesúhlasom bez toho, aby svoje tvrdenia dôkazne podložila a preukázala rozsah obmedzenia
podnikateľských možnosti a príčinnú súvislosť práve a výlučne so zriaďovaným vecným bremenom.Uvedené platí najmä v prípade, ak spevnená cesta na pozemkoch inak zapísaných ako trvalé trávne
porasty a orná pôda reálne existuje a vlastnícke právo je už obmedzené iným vecným bremenom
v prospech prevádzkovateľa telekomunikačného vysielača.

17. V nadväznosti na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd v zhode s argumentáciu súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že zákonné predpoklady pre zriadenie vecného bremena podľa ustanovenia
§ 151o ods.3 Občianskeho zákonníka boli splnené; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je výsledkom

nesprávneho právneho posúdenia. Z uvedeného dôvodu odvolací súd postupom podľa ustanovenia §
387 ods.1, ods.2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu (výroky I.-III.) ako vecne
správny potvrdil.

17.1 Odvolateľ výslovne napadol výroky I.-III. a výrok V. o nároku na náhradu trov konania. Odvolací
súd však preskúmal vecnú správnosť aj výroku IV., ktorým okresný súd zrušil prv nariadené neodkladné

opatrenie; výrok IV. považoval odvolací súd za výrok závislý z dôvodu, že okresný súd aplikoval
ustanovenie § 337 ods.3, podľa ktorého súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší
rozhodnutím, ktorým žalobe samej vyhovel. Závislý výrok je výrokom, ktorého obsah je previazaný
(závislý) od iného výroku toho istého rozsudku; sám o sebe nemôže obstáť, pokiaľ by tento iný výrok bol
zrušený alebo zmenený. Samostatná existencia výroku o zrušení neodkladného opatrenia pri aplikácii

ustanovenia § 337 ods.3 C.s.p. neobstála. Odvolací súd aj výrok IV. napadnutého rozsudku považoval
za vecne správny, preto ho postupom podľa ustanovenia § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. potvrdil.

17.2 O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd tak, že žalobcom 1/ až 3/ proti žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100%; z odôvodnenia vyplýva, že okresný súd

aplikoval ustanovenie § 255 ods.1 C.s.p.; o trovách konania rozhodol podľa úspechu strán spore.

17.3 Odvolací súd však vo vzťahu k napadnutému výroku o nároku na náhradu trov konania poukazuje
na to, že napadnutý výrok je neurčitý, nevykonateľný; žalobcom síce priznáva nárok na náhradu trov
konania proti žalovanej v rozsahu 100%; neukladá však povinnosť žalovanej trovy konania nahradiť.

Súdny úradník rozhodujúci postupom podľa § 262 ods.2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia rozhoduje
o výške náhrady trov konania; jeho rozhodnutie, ale povinnosť náhrady trov konania neukladá.

17.4 V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6Cdo/41/2016 zo dňa 25.5.2017
rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné (§ 232 ods.1 C.s.p.),

pretože podľa výslovného znenia ustanovenia § 262 ods.2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník) už len o výške náhrady trov konania; súd prvej inštancie v rozhodnutí podľa § 262 ods.2 C.s.p.
nemôže rozhodnúť o uložení povinnosti jednej sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania druhej
sporovej strane. O povinnosti nahradiť trovy konania preto musí rozhodnúť súd rozhodujúci o nároku na

náhradu trov konania podľa § 262 ods.1 C.s.p.. Tomu musí zodpovedať aj formulácia tzv. náhradového
výroku, t.j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že iba o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov
konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania
v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným

titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.

17.5 Odvolací súd preto postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil výrok napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie o náhrade trov konania len z dôvodu, aby bolo vykonateľné a lehotu na plnenie určil
na tri dni od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p..

V predmetnom prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalobcovia, preto im odvolací súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100%.19. Iba na okraj odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne žiadali,
aby odvolací súd odvolanie žalovanej zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, že konanie je
vedené v režime civilného sporového konania podľa Civilného sporového poriadku, ktorý odvolaciemu

súdu umožňuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť (§ 387 C.s.p.), zmeniť (§ 388 C.s.p.) alebo zrušiť (389
C.s.p.). Požadované „zamietnutie odvolania“ je inštitútom podľa ustanovení Trestného poriadku, ktorý
odvolací súd aplikovať nemôže.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta

C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.