Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122202900
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3122202900.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. X/X, E., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, zastúpeného Záhoráková
& Partners, s.r.o., so sídlom Krasovského 13, Bratislava, IČO: 47 232 412, proti žalovanej F. G., nar.
XX.XX.XXXX,bytomF.H.XXX,zastúpenejAdvokátskakanceláriaJUDr.MarekDoktor,s.r.o.,sosídlom

Legionárska 7735/31B, Trenčín, IČO: 52 536 891, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. októbra 2022, č. k. 15C/24/2022-95, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkom zodňa11.októbra2022,č.k.15C/24/2022-95súdprvejinštanciezamietolžalobu,ktorou
sa žalobca domáhal, aby určil, že je podielovým spoluvlastníkom o podiele 1 nehnuteľností zapísaných

na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. F. H., obec: I. H., okres: I., a to rodinný dom súpisné č. XXX
postavený na parcele registra „C“ č. 221, parcela registra „C“ č. 218 o výmere 1164 m2, druh pozemku:
záhrada, parcela registra „C“ č. 219 o výmere 979 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
parcela registra „C“ č. 221 o výmere 220 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len
nehnuteľnosti alebo sporné nehnuteľnosti) a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení uviedol, že v súčasnosti nie je žalobca evidovaný v katastri nehnuteľností ako podielový

spoluvlastník sporných nehnuteľností, keďže tieto sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej, čo zakladá
existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa § 137 C.s.p. Preto žalobu
meritórne prejednal. Žalobu však zamietol, pretože uzavrel, že neboli splnené podmienky žalobcom
požadovaného vydržania žiadaného spoluvlastníckeho podielu, nakoľko absentuje dobromyseľnosť
žalobcu ako držiteľa sporných nehnuteľností. Uvedený záver vyplýval súdu prvej inštancie už zo
žaloby, v ktorej žalobca popisoval, že sa rozhodol, že nehnuteľnosti nadobudne na meno žalovanej, že
nehnuteľnosti nadobudla žalovaná na základe kúpnej zmluvy a on jej účastníkom nebol, pretože mal

obavu z budúceho vývoja svojho trestného stíhania, z ktorého dôvodu sa dohodli so žalovanou, že bude
vystupovať pri kúpe ako jediná nadobúdateľka. Vychádzajúc aj len z týchto jeho tvrdení dospel súd prvej
inštancie k záveru, že žalobca od počiatku vedel, že kúpnou zmluvou do vlastníctva nadobudla sporné
nehnuteľnosti len žalovaná, pričom sa tak sám rozhodol, žalobca teda nemohol byť v dobrej viere v
tom, že by mu na podklade kúpnej zmluvy z 10.09.2012 mohli sporné nehnuteľnosti vlastnícky patriť čo
i len v časti. Žalobca nemohol byť objektívne a oprávnene v domnienke, že je ich spoluvlastník, pretože

to, že nehnuteľnosti nadobudla výlučne žalovaná, bolo v súlade s jeho vtedajšou vôľou a tento stav on
sám chcel (v záujme ochrany týchto nehnuteľností) docieliť. Ak žalobca uvádzal, že do držby sporných
nehnuteľností vstúpil už pred uzavretím zmluvy v roku 2000, kedy sa do nich spolu so žalovanou a deťminasťahovali, ani s týmto sa súd prvej inštancie nestotožnil, pretože ako v momente nasťahovania, tak
po celý čas až do uzavretia zmluvy v roku 2012 nemohol byť objektívne vo viere, že mu nehnuteľnosti
patria, pretože podľa jeho vlastných tvrdení vedel, že v tom čase nehnuteľnosti patrili manželom F.. V

danom čase neexistovala žiadna právna skutočnosť alebo právny úkon (čo i len s prípadnými vadami),
od ktorých by mohol žalobca odvodzovať domnienku o tom, že by mu mali nehnuteľnosti aj len v časti
patriť. Súd prvej inštancie poukázal, že žalobca v žalobe ani neuvádzal konkrétny jeden titul, od ktorého
by mala byť jeho dobromyseľnosť v tom, že mu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam patrí, vyvodzovaná.
K žalobcovmu tvrdeniu, že obsahom dohody medzi ním a žalovanou, na základe ktorej sa domnieval,

že aj jemu patrí spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach, bola dohoda o tom, že si budú
rovní, budú spoločne užívať nehnuteľnosti, spolu v nich budú vychovávať deti a starať sa o domácnosť,
súd prvej inštancie uviedol, že ani obsah takejto dohody nemôže založiť dobromyseľnosť žalobcu,
objektívne nie je možné z nej vyvodiť presvedčenie žalobcu o tom, že by mal byť čo i len čiastočne
vlastníkomnehnuteľností.Súdprvejinštancieuviedol,ženevykonalžalobcomnavrhovanédokazovanie,
nakoľko by to bolo nehospodárne. Ak sa navrhol vypočuť svedok G., aby opísal stretnutie v ÚVTOS

Ilava v máji 2022, uvedené je irelevantné skúmať, pretože ak by aj sa jeho výsluchom preukázalo, že
stretnutie prebehlo tak, ako tvrdí žalobca, nepreukazovalo by to dobromyseľnosť žalobcu v rozhodnom
čase. Okolnosti kúpy chaty v J. K. F., vo vzťahu k čomu sa mal vyjadrovať svedok L., boli vo vzťahu k
meritu veci úplne irelevantné, pretože aj keby sa preukázalo, že ju kúpil žalobca za svoje prostriedky,
uvedené by neviedlo ku konštatovaniu jeho dobromyseľnosti vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam.

Ak svedok L. mal potvrdiť existenciu dohôd strán sporu z času uzavretia kúpnej zmluvy v roku 2012 o
tom, že strany sporu mali nadobudnúť sporné nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, aj keby
takáto ústna dohoda medzi stranami sporu bola preukázaná tak, ako to tvrdí žalobca, takáto dohoda
by nemohla založiť jeho dobromyseľnosť a nemohla by byť relevantným titulom pre vydržanie podielu
na nehnuteľnostiach. Výsluch svedkov manželov F. bol nadbytočný, keďže títo v čestnom vyhlásení

potvrdili, že kúpnu cenu vyplatil žalobca, ale uvedené by nepostačovalo pre konštatovanie splnenia
podmienok vydržania, to všetko najmä pre to, aké tvrdenia žalobca produkoval, keď tieto jeho vlastné
tvrdenia vyvracali jeho vlastnú dobromyseľnosť. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
C.s.p. Vo veci citoval § 31 ods. 4, § 124, § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 133 ods. 2, § 134
ods. 1, 3, § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu
100 %, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
V odvolaní namietal, že súd nesprávne interpretoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka

na skutkový stav veci, nedostatočne zistený, keď nevykonal ním navrhované dokazovanie, a svojím
nesprávnym postupom mu neumožnil pripraviť sa v zákonom stanovenej lehote na pojednávanie, keďže
o tom, že je predvolaný na pojednávanie sa dozvedel v deň pojednávania. Namietal, že ho súd prvej
inštancie predvolal na pojednávanie, avšak bez toho, aby bolo zrejmé, za akým účelom, t. j. či za
účelom vykonania dôkazu – výsluchu sporovej strany v zmysle § 100 C.s.p., alebo v zmysle § 178

C.s.p. a že nie je zrejmé, či a akým spôsobom si súd prvej inštancie splnil svoju edičnú a informačnú
povinnosť v zmysle ustanovení § 189 a 190 C.s.p. Namietal, že sa o predvolaní na pojednávanie
nariadené na deň 11.10.2022 dozvedel priamo v tento deň, čím podľa neho súd prvej inštancie porušil
ustanovenie § 178 ods. 2 C.s.p., hoci mal objektívnu vedomosť o tom, že je vo výkone trestu odňatia
slobody, čo tvorí prirodzenú prekážku riadnej príprave na pojednávanie a porade so svojím právnym

zástupcom. Namietal, že súd nevykonal navrhované dôkazy, hoci boli pre vec významné. Výsluchom
navrhovaných svedkov L., manželov F. preukazoval existenciu dohody o tom, že žalované nehnuteľnosti
budú v spoločnom vlastníctve so žalovanou a že mu tieto nehnuteľnosti patria. Namietal, že súd prvej
inštancie z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, konkrétne, ak konzistentne
tvrdil, že žalované nehnuteľnosti budú „napísané“ na žalovanú, neznamená to, že jeho úmyslom bolo,

aby tieto nehnuteľnosti patrili do výlučného vlastníctva žalovanej. Označil za nesprávny záver, že
nie je podstatné, ktorá osoba uhradila kúpnu cenu, že nikdy nemal v úmysle nadobudnúť žalované
nehnuteľnosti, ale mal v úmysle, aby tieto nadobudla výlučne žalovaná. Žalobca poukazoval na to, že
žalované nehnuteľnosti zveľaďoval z vlastných finančných prostriedkov, rekonštruoval, vybudoval ďalšie
stavby, tieto tvrdenia žalovaná nijako nerozporovala. Práve tieto aktivity sú podľa neho dôkazom toho, že

sakžalovanýmnehnuteľnostiamsprávalakokvlastným.Žalobcauviedol,ženadobudnutievlastníckeho
práva k žalovaným nehnuteľnostiam odvodzuje od vydržania, nie od ústnej dohody. Tvrdenia súdu prvej
inštancie o pochybných zámeroch ohľadom nezapísania jeho osoby do katastra nehnuteľnosti vzhľadomna možný postih majetku z dôvodu trestného stíhania označil za celkom mylné, čo odôvodňoval tým, že
mu v trestnom konaní nehrozil žiadny trestný postih zhabania majetku.

3. Žalovaná sa k odvolaniu vyjadrila a navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila
s odvolaním, pretože neobsahuje žiadne skutočnosti či právnu argumentáciu, ktoré by boli dôvodom
na zmenu či zrušenie rozsudku, v danom prípade ide podľa nej len o pokus žalobcu predĺžiť konanie
prostredníctvom procesných námietok, ktoré žalobca vznáša v situácii, kedy si je vedomý, že po stránke
hmotnoprávnej nemôže byť v tomto konaní úspešný. K námietke týkajúcej sa predvolania uviedla,

že právny zástupca žalobcu mal v zmysle údajov súdneho spisu riadne doručené predvolanie na
pojednávanie dňa 21.09.2022, t.j. 20 dní pred termínom pojednávania, teda akákoľvek argumentácia
žalobcu v tomto smere je irelevantná. Rovnako tak o potrebe predviesť žalobcu na pojednávanie bol
dňa 06.09.2022 informovaný Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby v Ilave, kde
sa momentálne žalobca nachádza, teda lehota podľa ustanovenia § 178 ods. 2 C.s.p. bola bezpochyby
zachovaná . Uvedené údajné pochybenie súdu žalobca ani jeho právny zástupca nenamietali na

samotnom pojednávaní ani sa nedomáhali jeho odročenia. Je teda evidentné, že s tým, aby sa dané
pojednávanie uskutočnilo, súhlasili, a to bez námietok, čím by tento nedostatok (ak by aj existoval, čo
ale neexistuje) bol zhojený. Rovnako je podstatným, že žalobcovi tým neboli nijak poškodené jeho práva
na súdnu ochranu, keďže na pojednávaní bol prítomný aj so svojím právnym zástupcom a mal na ňom
riadne možnosť hájiť svoje práva, čo aj robil.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že na odvolaní a jeho argumentácií trvá. Poukazoval, že súd
predvolanie na pojednávanie jemu samotnému nezaslal, bol a aj v súčasnosti je umiestnený v ÚVV a
ÚVTOS v Ilave. Do dňa konania pojednávania tak on, ako aj jeho splnomocnená zástupkyňa, následne
právna zástupkyňa nemali žiadnu vedomosť o tom, že súd si nie postupom predvolania vyžiada účasť

žalobcu na pojednávaní, ale jeho účasť zabezpečoval osobitnou žiadosťou prostredníctvom príslušníkov
ZVJS, čo považuje za ako porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Uviedol, že od splnomocnenej
zástupkyni vedomosť o dátume pojednávania mal.

5. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že aj sám žalobca v ňom potvrdzuje, že mal vedomosť o

termíne pojednávania od svojej splnomocnenej zástupkyne, a teda dôvody, ktoré uviedol v odvolaní sú
celkom irelevantné, nemožno v danom prípade hovoriť o porušení práva žalobcu na spravodlivý proces.
V elektronickom súdnom spise je k dispozícii doručenka, z ktorej jasne vyplýva, že aj ÚVV a ÚVTOS v
Ilave (kde sa žalobca nachádza) bol viac ako mesiac pred termínom pojednávania v tejto právnej veci
informovaný o tom, že dané pojednávanie sa uskutoční dňa 11.10.2022. Pokiaľ mal žalobca pocit, že

nebol na pojednávanie riadne predvolaný, mohol a mal túto námietku vzniesť už na pojednávaní, na
ktorom bol prítomný aj so svojim právnym zástupcom.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok

súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
7. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom
rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku

súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

8.Pokiaľideohmotnoprávnenámietkyžalobcu, odvolacísúd saúplnestotožňujesprávnymposúdením
veci na základe dostatočne zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie. Pre vykonanie právneho
posúdenia veci (že ide o bezdôvodnú žalobu) totiž v tomto prípade postačoval opis skutkového stavu

žalobcom v žalobe. Ako uviedol súd prvej inštancie hneď na úvod svojho odôvodnenia v ods. 20, k
záveru o nesplnení podmienok vydržania dospel už z tvrdení žalobcu v žalobe.

9. Zo žalobcových tvrdení vyplynulo, že po celú dobu užívania nehnuteľností (spolu so žalovanou) vedel
o tom, že nie je zapísaným vlastníkom nehnuteľností, pretože vedel, že nehnuteľnosti nadobudla do

svojho výlučného vlastníckeho práva povolením vkladu do katastra nehnuteľností na základe písomnej
kúpnej zmluvy žalovaná, a to dokonca na základe jeho pokynu (rozhodnutia), preto nebol a nemohol
byť dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosti vlastnícky patria, nebol teda oprávneným držiteľom, čo
je základnou podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.10. Je správny záver súdu prvej inštancie, že v danej veci nie je podstatné, ktorá osoba uhradila kúpnu
cenu, ktorá osoba nehnuteľnosti zveľaďovala z vlastných finančných prostriedkov, rekonštruovala. To,

že žalobca nehnuteľnosti držal (užíval a požíval a v rámci toho zveľaďoval, udržiaval, rekonštruoval),
nie je v danej veci sporné. Samotná držba veci alebo práva však nepostačuje pre nadobudnutie
(spolu)vlastníckeho práva vydržaním. Táto držba musí byť totiž zároveň aj oprávnená, čo vyžaduje
dobromyseľnosť držiteľa o tom, že mu vec patrí, čo predpokladá, že držiteľ nevie a aj to len v dôsledku
ospravedlniteľného skutkového omylu, že nie je evidovaným (spolu)vlastníkom nehnuteľnosti. To však

v danej veci splnené nebolo. Ako už bolo vyššie uvedené, už z tvrdení žalobcu v žalobe vyplynulo, že od
počiatku nadobúdania nehnuteľností vedel o tom (výslovne si to vymienil), že nehnuteľnosti sa prevedú
kúpnou zmluvou výlučne na žalovanú, že na žalovanú bude vložené vlastnícke právo do katastra
nehnuteľností a že tá tak nadobudla vlastnícke právo a stala sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností.
Vie, že doposiaľ neuzavrel so žalovanou písomnú zmluvu o prevode podielu 1 na nehnuteľnosti.

11. Skutočnosť, od koho pochádzajú peniaze, ktorými sa zaplatila kúpna cena, tiež nie je v danej veci
významná. Peniaze použité na financovanie kúpy môžu byť predmetom rôznych záväzkových vzťahov
(typicky zmluva o úvere, zmluva o pôžičke, darovacia zmluva alebo mimozmluvných záväzkov), ktorých
vrátenia sa možno domáhať od nadobúdateľa nehnuteľností žalobou na plnenie. Ich pôvod však nie
je významný v spore o určenie vlastníckeho práva vydržaním, v ktorom bola zistené, že k prevodu

vlastníctva na žalovanú došlo na základe písomnej kúpnej zmluvy, v ktorej je jasne označená žalovaná
ako výlučný kupujúci (naviac s vedomím žalobcu v ním zvolenom postavení držiteľa nehnuteľností).

12. K námietke odvolateľa, že ak konzistentne tvrdil, že žalované nehnuteľnosti budú „napísané“ na
žalovanú, neznamená to, že jeho úmyslom bolo, aby tieto nehnuteľnosti patrili do výlučného vlastníctva

žalovanej a že bol presvedčený, že je spoluvlastníkom, odvolací súd uvádza, že uvedená námietka
len potvrdzuje správnosť zistení súdu prvej inštancie, že žalobca konzistentne vedel, že žalovaná
bude výlučným vlastníkom nehnuteľností a že vedel, že sa ním aj stala. K presvedčeniu žalobcu
odvolací súd uvádza, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere,
že mu vec patrí, musí byť objektívne. Dobrú vieru je potrebné posudzovať aj s prihliadnutím na

okolnosti konkrétneho prípadu, za ktorých by držiteľ (pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú od neho
možno vyžadovať) mal alebo mohol mať prípadné pochybnosti o existencii svojho práva. Nestačí
teda len jeho subjektívne vnútorné presvedčenie o tom, že je vlastníkom. Ak sú mu alebo musia byť
známe skutočnosti, ktoré jeho vlastníctvo dôvodne spochybňujú a svedčia v prospech vlastníctva inej
osoby, podmienka dobromyseľnosti nebude splnená. Tvrdené vnútorné presvedčenie žalobcu, že je

spoluvlastníkom, za súčasnej vedomosti, že ním objektívne nie je, je potom irelevantné a nemôže
vyvolať oprávnenú držbu ako podmienku nadobudnutia spoluvlastníckeho práva vydržaním. ´

13. Žiadne dôkazy navrhované žalobcom (výsluchy svedkov) nemali potenciál zmeniť správne
rozhodnutie súdu prvej inštancie. Sú zbytočné. Ani jeden z nich nedokáže spochybniť rozhodný

fakt, že neexistuje právny titul (hoc aj vadný, domnelý), od ktorého by žalobca odvodzoval svoju
dobromyseľnosť o nadobudnutom vlastníctve. Podstatné je zistenie, že žalobca od počiatku držby
nehnuteľností vedel o tom, že mu nehnuteľnosti vlastnícky nepatria, vedel, že neuzavrel potrebnú
písomnú zmluvu, na základe ktorej by mohlo dôjsť k prevodu spoluvlastníckeho práva k podielu na
nehnuteľnostiach z pôvodných vlastníkov alebo zo žalovanej, a tým k nadobudnutiu (spolu)vlastníckeho

práva. Žalobcovi (vysokoškolsky vzdelaná osoba) vychádzajúc aj z jeho tvrdení o jeho minulých
skúsenostiach s nadobúdaním nehnuteľností bol známy postup a podmienky vyžadované pre
nadobudnutiespoluvlastníctvaknehnuteľnostiam,čojeinakvšeobecneznámouskutočnosťoukaždému
priemerne zmýšľajúcemu človeku. Vedel, že pre nadobudnutie nehnuteľností (podielu) do vlastníctva
je potrebné uzavrieť vo svojom mene písomnú zmluvu (nepostačuje ústna dohoda), ktorá takýto

záväzok prevodcu obsahuje a ktorá sa eviduje do katastra nehnuteľností. Vie, že takú zmluvu neuzavrel
ani s pôvodnými vlastníkmi ani so žalovanou a naviac vie, že takú zmluvu uzavrela s pôvodnými
vlastníkmi žalovaná a že bola do katastra nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností
dokonca na základe jeho rozhodnutia a tak tomu je doposiaľ. Vie, musí vedieť, že ústna dohoda,
ktorú tvrdí, avšak žalovaná jej existenciu poprela, nezakladá a ani nemôže založiť jeho spoluvlastnícke

právo k nehnuteľnosti, nie je možné o nej uvažovať ako o domnelom právnom titule. Za takýchto
okolnosti nejde o ospravedlniteľný skutkový omyl žalobcu, teda jeho dobrú vieru, že mu nehnuteľnosť
vlastnícky patrí. Napokon žalobca to sám (prekvapujúco) doznal v ods. 15 svojho odvolania, keď
uviedol, že zo skutkového stavu nevyplýva, žeby vstupoval do držby v akomkoľvek omyle, resp. žeby pri nadobúdaní nehnuteľností konal v omyle. Žalobca nepreukázal existenciu žiadneho právneho
titulu (ani domnelého, neplatného, vadného), od ktorého by mohol odvodzovať právne relevantné
vnútorné presvedčenie o svojom vlastníctve. Nepreukázal tak základný predpoklad nadobudnutia

vlastníckeho práva vydržaním, a to so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľnosť o tom, že má k veci
(nehnuteľnostiam) vlastnícke právo.

14. Ostatné námietky žalobcu sa týkali porušenia jeho procesných práv v spojitosti s jeho predvolaním.

15. Odvolací súd z doručenky č.l. 71 spisu zistil, že predvolanie žalobcu súdom prvej inštancie na
pojednávaniekonanédňa11.10.2022 boloodoslanédňa06.09.2022naadresužalobcuv ÚVTOSIlava,
a bolo žalobcovi doručené dňa 22.09.2022. Žalobcovo tvrdenie, že sa o predvolaní na pojednávanie
nariadené na deň 11.10.2022 dozvedel priamo v tento deň, je tak nielenže nepreukázané, ale aj
v rozpore s dôkazom v spise. Predvolanie bolo podľa dôkazu doručené žalobcovi 19 dní vopred. Preto
žalobcova námietka, že súd prvej inštancie porušil ustanovenie § 178 ods. 2 C.s.p., je bezpredmetná.

V predvolaní bolo výrazným písmom uvedené cit. „Upozornenie: na pojednávaní je Vaša účasť nutná za
účelom Vášhovýsluchuakostranysporu.“ Okremtohosúdprvejinštancienadrámec zaslal zástupkyni
žalobcu aj oznámenie, v ktorom jej oznámil, že na pojednávaní vypočuje žalobcu ako stranu sporu
(č.l.128), ktoré oznámenie prevzala dňa 21.09.2022, t.j. 20 dní vopred. Preto aj námietka žalobcu, že
mu nebolo zrejmé, za akým účelom ho súd predvoláva t.j. či za účelom vykonania dôkazu – výsluchu

sporovej strany v zmysle § 100 C.s.p. alebo v zmysle § 178 C.s.p. je nepravdivá a bezpredmetná.
Žalobca sa pojednávania spolu so zástupkyňou zúčastnil, voči pojednávaniu nenamietal, nežiadal ho
odročiť, neodmietal ani svoj výsluch po poučení súdom v zmysle § 150 C.s.p. Súd prvej inštancie právo
žalobcu na spravodlivý proces neporušil. Odvolacia námietka je nedôvodná.

16. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil,
a preto rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vo výrokoch vecne správny.

17. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

18. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná,
a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).