Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-38Er/3232/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209224432
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Grancová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7209224432.2

Uznesenie

Mestský súd Košice v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., Hronského 2712,
093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039 proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom
C. X, XXX XX C., zomr. XX.X.XXXX o vymoženie pohľadávky vo výške 82,98 eur s prísl. a trov exekúcie
vedenej u súdneho exekútora JUDr. Miroslava Frigu, Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov ako
nástupcom súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Frigovi, Námestie SNP
538/16, 091 01 Stropkov trovy exekúcie vo výške 39,83 eur a to do 3 dní odo dňa doručenia tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie dňa 27.8.2009 domáhal u súdneho
exekútora vykonania exekúcie voči povinnému za účelom vymoženia svojej pohľadávky, a to na základe
exekučného titulu – zmenkového platobného rozkazu vydaného Krajským súdom v Košiciach č. k. 12Zm
1307/99-4 zo dňa 9.9.1999.

2. Podľa ust. § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len “Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ak tento zákon v ust. § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa ust. § 55 ods. 4 a 5 sa
použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

3. Dňa 16.10.2009 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

na základe ktorej a predložených dokladov mu súd vydal poverenie č. 5803 082996 zo dňa 28.10.2009.

4. Dňa 25.1.2016 doručil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného
podľa ust. § 243f Exekučného poriadku, ktoré bolo doručené na sídlo súdneho exekútora dňa 20.1.2016.

5.Podľaust.§39ods.4Exekučnéhoporiadkuvnávrhunavykonanieexekúcienapodkladerozhodnutia,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

6. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred

účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu navykonanie exekúcie náležitosti podľa ust. § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa ust. § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

7. Podľa ust. § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto
zákona odkladajú.

8. Podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní
v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

9. Podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1
písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

10. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd prijal záver, že lehota na doplnenie návrhu

oprávneného začala plynúť deň po uverejnení zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j. dňa
24.12.2015 a uplynula dňa 22.1.2016.

11. Novelizované znenie Exekučného poriadku určilo oprávnenému povinnosť doplniť návrh na
vykonanie exekúcie v začatých exekúciách, v ktorých sa uplatňuje nárok zo zmenky. Zákonodarca

sledoval touto novelou zvýšenú ochranu spotrebitelia, pričom dôkazné bremeno na preukázanie, či v
danej veci bol alebo nebol hospodársky dôvod vydanej zmenky spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi
konania, preniesol na oprávneného. V zmysle ust. § 243f ods. 1 v spojení s ust. § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku bol oprávnený povinný predložiť súdu do 22.1.2016 doplnenie návrhu, a to spolu s pripojenými
listinnými dôkazmi.

12. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. II. ÚS 774/2016-7, zo dňa 27.10.2016, uviedol:
„Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v
ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo
súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh

bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to
najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie,
o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6
Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej

sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu,
nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje na
to, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu
princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o

skutočnomčasevykonaniazákonompožadovanéhoprocesnéhoúkonu,atedaododržaníčinedodržaní
zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.“ (podobne viď uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III.
ÚS 752/2016-7 zo dňa 8.11.2016 a č. k. III. ÚS 564/2016-12 zo dňa 13. 9. 2016).

13. S prihliadnutím na uvedenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky súd prijal

záver, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie mal oprávnený doručiť v lehote do 22.1.2016 priamo
na súd, a nie na sídlo exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, ktorý doplnenie návrhu
potom postúpil súdu.

14. Ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku je kogentného charakteru a v prípade jeho

nedodržania to má obligatórne za následok zastavenie exekúcie podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného
poriadku. Právnym následkom konania oprávneného, kedy doplnený návrh najskôr doručil na sídlo
exekútora, ktorý bol následne exekútorom postúpený na súd po lehote ustanovenej zákonom, je nutnosť
konštatovaniasúduotom,ženávrhnavykonanieexekúcieneboldoplnenývlehotepodľaust.§243fods.
1 Exekučného poriadku, súd tak nemal inú možnosť ako exekúciu podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného

poriadku zastaviť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.15. Pre úplnosť súd uvádza, že aj keď sa v zmysle ust. § 233a Exekučného poriadku v spojení s ust. §
1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) v danom prípade jedná o tzv. „starú exekúciu“, nakoľko bola v zmysle ust.

§ 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcia zo zákona odložená, neuplynula tak rozhodná doba podľa
ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK, a táto sa predlžuje v zmysle ust. § 4 ods. 1 ZoUNEK. Z uvedeného dôvodu súd
nepostupoval podľa ustanovení ZoUNEK a aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku.

16. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto

zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

17. Podľa ust. 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Súd vo vzťahu k poučeniu o opravných prostriedkoch v tomto uznesení uvádza, že z dikcie ust.

§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane
použijú ustanovenia C.s.p., ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu
úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v ust.
§ 355 a nasl. C.s.p. Podľa ust. § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti

odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne
pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v ust. § 357 C.s.p. Exekučné konanie je upravené
v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k C.s.p. v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva,
že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v ust. § 357 C.s.p., pretože v
klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa ust. § 355 ods. 2 C.s.p. bude,

či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. Pri zastavení exekúcie podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučný
poriadok odvolanie (na rozdiel od iných typov uznesení napr. podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a), b), f)
až h), k) až m) Exekučného poriadku) nepripúšťa, preto v zmysle ust. § 355 ods.2 C.s.p. platí, že
odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné. (viď uznesenie Krajský súd Banská Bystrica, sp.
zn. 1CoE/164/2018).

19. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

20. Podľa ust.§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov,
ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

21. Podľa ust.§ 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

22. Podľa ust. § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov

(ďalej len „vyhláška“), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.

23. Súdny exekútor si uplatnil v predmetnom konaní náhradu trov exekúcie pozostávajúcich z odmeny
podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eur a DPH vo výške 6,64 eur, teda spolu vo výške 39,83

eur.

24. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

25. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.26. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške vo výške 33,19
eur a uplatnenú DPH z odmeny vo výške 6,64 eur, teda trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 eur.

27. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

28. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu a citovaných ustanovení súd zaviazal oprávneného

na náhradu trov exekúcie, nakoľko tento nepodal doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v lehote, čím
zmeškal zákonom stanovenú lehotu a v dôsledku toho, súd musel exekúciu zastaviť, teda zastavenie
exekúcie zavinil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.