Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/2/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519010376

Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8519010376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.05.2024 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného A. B. z r u š u j

e v rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/144/2019 zo dňa 28.05.2021 výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému A. B. - nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom
C. D., E. F. G. B. H., I. XX

u k l a d á

podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2
(dvoch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona pre výkon uloženého trestu odňatia slobody ho zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na
dobu 5 (piatich) rokov.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/144/2019 zo dňa 28.05.2021.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/144/2019 zo dňa 28.05.2021 bol obžalovaný

A. B. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukázaním na
ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 6.5.2019 v čase o 18:00 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky MERCEDES-
BENZ Vito Tourer, tabuľka s evidenčným číslom C., po ceste na ulici Mierovej v Starej Ľubovni smeromod plavárne na ulicu Tatranskú, kde pri odbočovaní vľavo pri prejazde križovatkou ulíc Mierovej a
Tatranskej pod obchodným domom Družba, v ktorej sa nachádza priechod pre chodcov, nedal prednosť
v tom čase po danom priechode pre chodcov prechádzajúcej chodkyni J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom

L. XXXX/XX, C. D., ktorá prechádzala cez priechod z pohľadu vodiča sprava doľava, nereagoval na
prítomnosť chodkyne na priechode pre chodcov, pričom narazil prednou pravou plochou v oblasti rohu
nárazníka vozidla a následne pravým spätným zrkadlom vozidla do chodkyne, ktorú následkom zrážky
s motorovým vozidlom odhodilo a spadla na vozovku, čím jej spôsobil zranenia, a to krvné podliatiny,
kožné odreniny, tržnozmliaždené rany, priečnu zlomeninu horného konca ľavej ramennej kosti, priečne

zlomeniny obidvoch kostí pravého predkolenia v členku, prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných v
čelovej oblasti obojstranne, v spánkovej oblasti vpravo s prekrvácaním pravého spánkového svalu a
v čelovospánkovej oblasti vľavo, zlomeninu lebečnej klenby v oblasti zadného okraja pravej temennej
kosti pokračujúcu na lebečnú spodinu, zlomeniny lebečnej spodiny v zadnej lebečnej jame vpravo
pokračujúcu do strednej lebečnej jamy vpravo a do strednej lebečnej jamy vľavo a končiacu v dolnom
okraji ľavej temennej kosti, prekrvácanie tvrdej pleny mozgu v mieste zlomenín, zakrvácanie medzi

mäkké pleny mozgu, pomliaždenie na spodine pravého čelového a pravého spánkového laloka, povlak
krvi v komorách mozgu, zlomeniny 7. – 11. rebra vpravo v lopatkovej čiare s výraznejším prekrvácaním
svaloviny a pohrudnice, 3. – 7. rebra vľavo v pazušnej čiare s ľahkým prekrvácaním svaloviny a
pohrudnice, bez ich roztrhnutia, zlomeninu horného ramienka pravej lonovej kosti, povrchové natrhnutie
pečene na bránicovej ploche pravého laloka, opuch mozgu s mozočkovým kužeľom, pričom v dôsledku

pomliaždenia mozgu a vnútrolebečného krvácania došlo k porušeniu riadiacej činnosti centrálneho
nervovéhosystému,čobezprostredneviedloksmrtiJ.K.dňa18.5.2019o11:45hod.,pričomobžalovaný
v čase dopravnej nehody viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu v množstve najmenej
0,33 mg etylalkoholu na liter vo vydychovanom vzduchu, čo predstavuje koncentráciu najmenej 0,70
promile etylalkoholu v krvi, čím svojim vyššie uvedeným konaním obžalovaný porušil povinnosti uložené

mu ako vodičovi motorového vozidla ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. c/, písm. f/, ods. 2 písm. d/ zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to závažným spôsobom
podľa § 137 ods. 2 písm. a/, písm. c/, písm. r/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov,

za čo mu bol podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona uložený trest odňatia
slobody vo výmere 36 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2
písm. a) Tr. zákona trest odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých

druhov na dobu 6 rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodená strana H., a. s., Bratislava-mestská časť Petržalka, bola so
svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie okresný prokurátor proti výroku o treste v neprospech
obžalovaného dňa 02.06.2021 a obžalovaný proti výroku o vine a treste dňa 10.06.2021.

Okresný prokurátor podané odvolanie po rekapitulácii výrokov rozsudku a časti odôvodnenia rozsudku
vo vzťahu k napadnutému výroku o treste odôvodnil tým, že odvolanie podané v neprospech

obžalovaného čo do výroku o výške trestu odôvodňuje jednak charakter skutku, ktorý je obžalovanému
kladený za vinu, ako aj samotná osoba obvineného.
Z hľadiska charakteru skutku, ktorý je odsúdenému kladený za vinu je nevyhnutné zdôrazniť a poukázať
na skutočnosť, že obžalovaný dňa 06.05.2019 v čase o 18,00 hod. viedol osobné motorové vozidlo
továrenskej značky MERCEDES- BENZ Vito Tourer, tabuľka s evidenčným číslom C. pod vplyvom

alkoholu v množstve najmenej 0,33 mg etylalkoholu na liter vo vydychovanom vzduchu, čo predstavuje
koncentráciu najmenej 0,70 promile etylalkoholu v krvi, pričom nedal prednosť v tom čase po danom
priechode pre chodcov prechádzajúcej chodkyni J. K., čím porušil povinnosti uložené mu ako vodičovi
motorového vozidla ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. c), písm. i), ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to závažným spôsobom podľa § 137

ods. 2 písm. a), písm. c), písm. r) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, následkom čoho J. K. utrpela vážne zranenia, ktorým podľahla dňa 18.05.2019 v
čase o 11:45 hod..Okresný súd v odôvodnení rozsudku správne poukázal na všetky vyššie uvedené okolnosti skutku,
ktorý je obžalovanému kladený za vinu, pričom pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal
zo zásad pre ukladanie trestov upravených v § 34 Trestného zákona, kde vychádzajúc z § 34 ods. 6

Trestného zákona a základného rozpätia trestnej sadzby, ktorá je upravená v § 149 ods. 2 Trestného
zákona (t.j. 2 až 5 rokov), súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov (3 roky) a
pokiaľ ide o výmeru trestu zákazu činnosti, tu okresný súd zohľadnil skutočnosti upravené v § 34 ods. 1,
ods. 4 Trestného zákona a obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého
druhu, ktorý ako primeraný v rozsahu 6 rokov.

Druh, ako aj výmeru uložených trestov okresný súd podrobne zdôvodnil v obsahu odôvodnenia
rozsudku.
Z pohľadu prokuratúry v danom prípade boli splnené podmienky na uloženie trestu odňatia slobody vo
výmere 36 mesiacov, ako aj na uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidla každého druhu na
6 rokov, avšak vzhľadom k povahe skutku a osobe obvineného sú uložené tresty neprimerane mierne a
nepostačujúce, tak na nápravu páchateľa, ako ani na ochranu spoločnosti.

U obžalovaného A. B. bolo pri posudzovaní primeranosti ukladaného trestu potrebné vychádzať z
ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, v zmysle ktorého je účelom trestu ochrana spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov a trest zákazu činnosti v trvaní 6 rokov však

z pohľadu prokuratúry nezabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, keďže obžalovaný
bol v minulosti opakovane postihnutý za priestupky na úseku cestnej premávky a taktiež bol aj
právoplatne odsúdený za drogovú trestnú činnosť, čo nesporne svedčí o sklonoch obžalovaného páchať
protispoločenskú činnosť súvisiacu s vedením motorových vozidiel a užívaním návykových látok, ktoré
preukázateľne požil aj dňa 06.05.2019, kedy spôsobil predmetnú dopravnú nehodu.

Obdobne k nedostatočnosti uloženého trestu z hľadiska ochrany spoločnosti je potrebné uviesť, že tak,
ako to vyplýva z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, účelom trestu je okrem individuálnej prevencie aj
generálna prevencia , ktorá spočíva v tom, že uložený trest odradí iných od páchania trestných činov
a zároveň vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Uložený trest odňatia slobody, ako ani
uložený trest zákazu činnosti, však tento účel nespĺňa, keďže pri tak závažnej trestnej činnosti, akou je

nepochybne trestný čin usmrtenia, nie sú tresty vo výmere uloženej okresným súdom dostatočnými pre
ochranu spoločnosti a takto uložené tresty neodradia ďalších potencionálnych páchateľov od páchania
trestnej činnosti obdobnej alebo totožnej trestnej činnosti.

' Cl1}

Záverom odvolateľ uviedol, že uložený trest považuje za neprimeraný závažnosti trestnej činnosti a
osobe obvineného, a z tohto dôvodu navrhol, aby Krajský súd v Prešove v zmysle ustanovenia § 321
ods. 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok a obžalovanému uložil trest odňatia slobody a
trest zákazu činnosti vo výmere vyššej, ako je výmera trestov uložených rozsudkom sp. zn. 1T/144/2019
zo dňa 28.05.2021.

Obžalovaný dôvody odvolania predložil prostredníctvom svojho obhajcu. V nich obhajca vyslovil, že
obžalovaný popiera, že by k zrážke s poškodenou došlo na priechode pre chodcov a necíti sa byť vinný
z dopravnej nehody tak, ako je to ustálené v skutkovej vete vo výrokovej časti rozsudku. Na hlavnom
pojednávaní sa obžalovaný podrobne vyjadril ku skutku, tak ako je to uvedené na str. 4 až 5 rozsudku,

pričom uviedol, že si je istý, že keď prešli ten priechod, po skontrolovaní, že na priechode nikto nebol,
v tom začul náraz, nevie odkiaľ.
Pri odstraňovaní rozporov z prípravného konania s jeho výpoveďou zo dňa 3.6.2019 vo vzťahu k
miestu zaregistrovania nárazu, keďže v prípravnom konaní vypovedal, že „skutočne som na prechode
pre chodcov nikoho nevidel, no vo chvíli, keď som prechádzal cez prechod, zaregistroval som nejaký

buchot“, uviedol, že to bude preklep, že povedal, že keď prešiel cez prechod, že si to nevšimol, ani
keď si preštudoval spis. Súd však v celom odôvodnení na túto skutočnosť poukazuje, teda vychádza
z výpovede obžalovaného zo dňa 3.6.2019, pričom však aj z výsluchov svedkov vyplýva, že k zrážke
obžalovaného s poškodenou došlo za prechodom pre chodcov. Svedok K. C. vo svojej výpovedi jasne
uviedol,žekeďvchádzalipri„MP“dokrižovatky,tambolprechod,niktotamnebol.Keďbolizaprechodom

tak počul ranu, nikoho nevidel. V prípravnom konaní uviedol, že videl celý prechod, na HP uviedol, že
nevidel celý prechod, videl to od strany od kostola, teda ako je ostrovček, potom ako je prechod od pravej
strany z ich smeru jazdy. Teda túto časť, odkiaľ prichádzala poškodená prechod videl. V podobnom
duchu vypovedal svedok A. H. v prípravnom konaní, ktorý uviedol, že je si istý, že to nebolo na priechodepre chodcov, bolo to pod ním. Mercedes bol podľa neho už za prechodom, keď došlo k zrážke, keď
sedel na lavičke (pod miestom dopravnej nehody) videl, že na trávniku poniže dopravnej značky stojí
nejaká pani, nezdalo sa mu, že by chcela vstúpiť do cesty. Po náraze sa zranená osoba nachádzala

za prechodom, asi meter od neho. Pri obrubníku. Uvedený svedok nebol v príbuzenskom pomere s
obžalovaným, ani ho nepoznal, jeho výpovedi však súd neuveril, podľa nášho názoru nezapadala do
kontextu ustálenej skutkovej vety.
Súd na strane 16 posledný odsek rozsudku uvádza, že vyhodnotením výpovedí obžalovaného a
svedkov vyplýva, že chodkyňa poškodená v inkriminovanom čase a mieste prechádzala cez vozovku po

priechode pre chodcov a nie mimo neho. Túto okolnosť konštatuje po vyhodnotení výpovedí samotného
obžalovaného, ktorý rozpor vo výpovedi vysvetlil na hlavnom pojednávaní ako preklep, resp. sa
gramaticky nie správne vyjadril, ináč by netrval na vyhotovení nového znaleckého posudku ak by nebol
presvedčený, že k nehode došlo za priechodom pre chodcov, výpovede svedka A. H., ktorú výpoveď
súd označil ako klamlivú, i keď podľa nášho presvedčenia nemal dôvod klamať, výpovede svedka C.,
ktorý jasne uviedol, že ranu počul, keď boli za prechodom. Pokiaľ ide o výpovede znalcov z odboru

zdravotníctvo, v znaleckom posudku ani nemali ako znalci z daného odboru uvádzať, že chodkyňa
prechádzala po prechode pre chodcov, jednoducho tú časť skutkovej vety prevzali ešte z uznesenia o
začatí trestného stíhania a najviac zarážajúcejšie je, že znalec z odboru dopravy G. A. pri vypracovaní
znaleckého posudku uviedol, že vychádzal vyjadrenia súdnych znalcov že poškodená prechádzala cez
prechod pre chodcov. Je úlohou znalca z odboru dopravy určiť, či poškodená prechádzala cez priechod

a nie svoje vyjadrenie odvodzovať od toho, že tak uviedli súdni znalci z odboru zdravotníctvo. Uvedení
znalci predsa nemohli vedieť, v ktorom mieste bola chodkyňa zrazená. Napokon aj jeho záver, že
k zrážke došlo s najväčšou pravdepodobnosťou na prechode pre chodcov nemôže byť dostatočným
podkladom na to, aby v skutkovej vete mohol súd konštatovať, že poškodená prechádzala cez priechod
pre chodcov. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu si vyžaduje jednoznačné zistenie a bezpečne

preukázané fakty, nie iba pravdepodobnosť, ako to konštatoval znalec. Na hlavnom pojednávaní sa
znalec G. A. vyhol konštatácii, že poškodená prechádzala cez prechod pre chodcov a uviedol, že
bezprostrednou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna reakcia vodiča A. B. na vzniknutú situáciu.
Súd podľa ich názoru všetky okolnosti nehody hodnotil na základe ním prijatého záveru, že svedkyňa
kráčala po priechode pre chodcov a všetky uvádzané skutočnosti tomuto presvedčeniu podriadil.

Znalecký posudok G. A. z ich hľadiska nespĺňa kritériá odbornosti a aj z uvedeného dôvodu požiadali
o vyhotovenie znaleckého posudku znalca mimo regiónu, ktorý detailne, z ich hľadiska odborne a
podrobne / sám súd konštatuje na str. 26 posledný odsek, že závery ním podaného posudku /posudku
G. M./ vyznievajú presvedčivo, hoci len na prvý pohľad, z nášho pohľadu si dovolíme poznamenať - lebo
nesúladí s vysloveným záverom súdu, že poškodená prechádzala cez priechod pre chodcov. Nesúhlasia

s konštatáciou súdu, že znalec G. M. znalecké dokazovanie oprel v zásade o výpoveď obžalovaného
o tom, že na priechode nikto nebol a toto brať ako nespochybniteľný fakt a odvodzujúc od toho potom
simulovať priebeh nehody. Poukazujú na výpoveď znalca G. M. na HP dňa 11.9.2020, str. 4 až 10, a
samotný znalecký posudok, kde znalec uviedol, že výpovede účastníkov a svedkov bral do úvahy iba
po tú mieru, pokiaľ je údaj uvedený vo výpovedi technicky prijateľný.

Ako vyplýva zo spisovej dokumentácie, súd po podaní obžaloby vydal v danej veci trestný rozkaz v
zmysle obžaloby, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným a bol mu uložený trest odňatia slobody vo
výmere 28 mesiacov nepodmienečne. Keďže obžalovaný bol presvedčený o tom, že k nehode nedošlo
na prechode pre chodcov, čo tvrdili aj svedkovia vypočutí v konaní, inicioval vyhotovenie kontrolného
znaleckého posudku znalcom z odboru cestná doprava. Po vykonám dôkazov na hlavnom pojednávaní,

kde sa svedkovia jednoznačne vyjadrili, že k nárazu došlo za priechodom pre chodcov, súd tieto
tvrdenia neakceptoval tak ako samotný posudok znalca G. M., ktorého závery sú diametrálne odlišné
od znaleckého posudku G. A., a z ktorých vyplýva, že k nehode nedošlo na priechode pre chodcov.
Okrem iného popisu nehodového deja oproti prvému znaleckému posudku konštatoval, že technickou
príčinou dopravnej nehody bolo nedodržanie ust. zákona č. 8/2009, § 53, ods. 1,2 zo strany chodkyne,

čím vytvorila takú kolíznu situáciu, ktorá znemožnila vodičovi Mercedes Vito A. B. zabrániť dopravnej
nehode. Vodičovi bola vytvorená prekážka náhla, nakoľko pri správnej technike jazdy by vodič nezastavil
do miesta zrážky, resp. by neodvrátil dopravnú nehodu. Poloha vozidla a chodkyne v čase zrážky je
znázornená na str. 23 obr. 29, teda za prechodom pre chodcov. V uvedenej súvislosti aj znalec G. A. na
str. 29 posudku konštatuje, že poškodená mohla dopravnej nehode zabrániť, ak by sa pred vstupom do

koridoru zľava prichádzajúceho vozidla Mercedes presvedčila, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva.
Súd sa v odôvodnení rozsudku „pýta“ str. 17 prečo by poškodená mala zrazu ísť nie cez priechod, ale
po teréne , tak si dovolíme takisto polemizovať a teda, možno mala závrat, prišlo jej zle, mala svojezdravotné problémy, ako to uviedol jej syn A. K., ako aj znalci z odboru súdne lekárstvo, kde poukázali
u poškodenej na pokročilý stav aterosklerózy, možno si chcela skrátiť cestu a pod.
Súd v odôvodnení rozsudku poukázal aj na to, že celý čas obžalovaný hovoril, že to nedopadne dobre.

Hovoril to v súvislosti s tým, že mu namerali alkohol v krvi. Sám tomu nechcel veriť, preto sa pýtal na
odber krvi, v čom mu nebolo vyhovené, až následne, pričom výsledok bol negatívny. Prinajmenšom
neexistuje záznam, že by odmietol odber krvi za účelom náležitého zistenia alkoholu v krvi vodiča.
Nemožno teda s určitosťou povedať, že údaj získaný až následným prepočtom je jednoznačný. V
každom prípade podľa vyjadrenia znalca L. L. B. v doplnení znaleckého posudku 225/2019, č. zn.

úkonu 371/2019 na str. 8 predposledný odsek je uvedené, že až od hodnoty 0,80 promile etylalkoholu
v krvi je možné hovoriť, že vodič nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo. V konaní nebolo
preukázané, že výška alkoholu v krvi zistená následným prepočtom spôsobila také zníženie fyzických a
psychickýchschopností,vdôsledkuktorýchobžalovanýnebolschopnýbezpečneviesťmotorovévozidlo
a tiež nebolo preukázané, že požitý alkohol bol v príčinnej súvislosti so vzniknutou nehodou. Obžalovaný
však v tomto smere pristupuje k sebe kriticky a akokoľvek, aj keď neštandardne predsa len bol zistený

alkohol počas dychovej skúšky, aj keď následne výsledok krvnej skúšky bol negatívny, pripisuje sebe
za vinu, že nejazdil bez akéhokoľvek náznaku alkoholu, chce za to niesť zodpovednosť a preto plne
rešpektuje rozhodnutie súdu 1. stupňa o zákaze činnosti viesť motorové vozidlo každého druhu na šesť
rokov, aj keď to bude preňho veľká prekážka z hľadiska jeho zamestnania, keďže cestuje za prácou
do zahraničia. Obžalovaný ako vyplýva z obsahu spisu sa ospravedlnil poškodenému - synovi neb. K.

a prejavil úprimnú sústrasť. Je mu ľúto, že vyhasol ľudský život. Sám poškodený A. K. na hlavnom
pojednávaní dňa 10.1.2020 na str. 8 uviedol, že si našiel správu na sociálnej sieti Facebook, kde mu
obžalovaný napísal, že by sa chcel stretnúť a porozprávať. Ja som na ňu nereagoval, uviedol K.. Pred
pojednávaním však obžalovaný prišiel ku mne, keďže sme známi, podali sme si ruky a obžalovaný sa
mi ospravedlnil za tú nehodu, čo sa stala. Povedal mi, že sa mi ospravedlňuje za to, čo sa stalo, že mu

je ľúto smrti mojej mamy. Ja som reagoval tak, že som mu odpustil. Viem, že by to chcela aj mama,
tak som mu odpustil. Obžalovaný každý deň prežíva bolesť, keď si na túto tragickú udalosť spomenie,
v dôsledku čoho sa podrobil aj psychologickej liečbe a boli mu predpísané lieky na upokojenie a proti
depresii. Na dôvažok bol dlhodobo v stave právnej neistoty, keď mu súd doručil rozsudok po viac ako 2,5
roka po jeho vyhlásení, čo sa v praxi bežne alebo vôbec nestáva. Za danej situácie si obžalovaný trest

už fakticky odpykal a takto uložený trest už z uvedeného hľadiska nemôže splniť svoj účel, nehovoriac
o tom, že boli porušené práva obžalovaného tak podľa vnútroštátnych a medzinárodných predpisov.
Nemôžu sa stotožniť so stanoviskom súdu, že u obžalovaného nedošlo k žiadnej sebareflexii a
oľutovaniu svojho konania. Sám súd predsa konštatoval, že došlo k oľutovaniu konania obžalovaným,
ospravedlnil sa poškodenému K.. Obžalovaný chce niesť zodpovednosť a následky v súvislosti so

zistením alkoholu počas dychových skúšok, i keď jeho výsledky nie sú celkom jednoznačné.
Pokiaľ uvádza súd, že nedošlo k priznaniu viny, uvádzajú, že obžalovaný je presvedčený, že k nehode
nedošlo na priechode pre chodcov, vyplývalo to aj z výpovedí svedkov nehody, výsledky dokazovania
znalca G. M. považuje za správne a za takej situácie nemožno spravodlivo žiadať, aby vyhlásil vinu z
prečinu usmrtenia. Na rozdiel od súdu sú presvedčení, že dosiahnutie účelu trestu, ak by bol právoplatne

uznaný vinným, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, dosiahnutie nápravy by bolo možné dosiahnuť
aj podmienečným odložením výkonu trestu pri uložení primeraných obmedzení a povinností. Od doby
vyhlásenia rozsudku dňom 18.5.2021 sa podľa ich vedomostí nedopustil žiadneho protiprávneho
konania, snaží sa žiť riadnym životom majúc na zreteli negatívnu skúsenosť, ktorú zažil a od uvedenej
doby ani nesadol za volant, čo je doba už vyše 2,5 roka.

Vzhľadom na dôkaznú situáciu nie je možné podľa ich presvedčenia bez akýchkoľvek pochybností a
jednoznačne ustáliť, že dopravnú nehodu zavinil obžalovaný a v dôsledku toho niesť zodpovednosť za
usmrtenie, tak ako sa to uvádza v rozsudku.
Zuvedenýchdôvodovpretonavrhli,abyodvolacísúdobžalovanéhoA.B.povyhodnotenídôkazovpodľa
§285písm.b)Tr.poriadkuoslobodil,nakoľkonebolodokázané,žeskutok,ktorýsakladieobžalovanému

za vinu je trestným činom.

Na podklade takto riadne a včas podaných odvolaní obžalovaným a prokurátorom ako osobami na
to oprávnenými krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa § 316
ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov

napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, a zistil, že dôvodné je iba
odvolanie obžalovaného vo vzťahu k výroku o treste.Konajúci súd vykonal hlavné pojednávanie, v rámci ktorého obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku
skutku, ako aj k dôkazom, pri ktorých bol prítomný, pretože podstatnú časť hlavného pojednávania
súd vykonal v jeho neprítomnosti so súhlasom obžalovaného, ktorý ale bol zastúpený na ňom

zvoleným obhajcom. V rámci záverečných rečí obhajca v mene obžalovaného mal možnosť predložiť
argumentáciu o nevine obžalovaného. Dôkazy boli na hlavnom pojednávaní vykonané podľa pravidiel
stanovených procesným predpisom a proces dokazovania ani namietaný nebol. V rámci týchto postupov
konajúci súd dodržal práva na obhajobu.

Výsledky vykonaného dokazovania konajúci súd vyhodnotil v súlade so zásadou stanovenou v § 2 ods.
12 Tr. poriadku, pričom podľa § 168 Tr. poriadku dodržal kritéria na odôvodnenie písomne vyhotoveného
rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž nevyplýva len obsah dokazovania, ktorý je
podrobne rozvedený, predovšetkým pokiaľ ide o znalecké dokazovanie z odboru cestnej dopravy, ale
v ňom prezentoval aj úvahy, na základe ktorých dospel k svojmu rozhodnutiu, o ktoré skutočnosti opieral
ustálenie skutkových zistení, keďže ich považoval za dokázané. S hodnotením dokazovania sa odvolací

súd stotožnil, keďže je dosť podrobné, logické a reaguje aj na obhajobu obžalovaného a na závery
znaleckého posudku ním predloženého v súdnom konaní, ktoré boli odlišné z pohľadu technického
posúdenia dopravnej nehody, ako závery znalca pribratého do konania.

Konajúci súd z procesu dokazovania vyvodil, že poškodená J. K. prechádzala cez priechod pre chodcov

a nie mimo neho. V rámci ustálenia tejto skutkovej okolnosti konajúci súd vyhodnotil znalecký posudok
G. M., ktorý určil za technickú príčinu dopravnej nehody náhlu prekážku vytvorenú poškodenou J.
K., ktorú nebolo možné správnou technikou jazdy vodiča odvrátiť, ako nesprávny, nezodpovedajúci
ostatným výsledkom vykonaného dokazovania. Závery znalca napokon tvorili aj podstatu obhajoby
obžalovaného v súdnom konaní.

Úvahy prezentované konajúcim súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku k dôvodom neprijatia
znaleckých záverov podaných znalcom G. M. korešpondujú so zisteniami plynúcimi z vykonaného
dokazovania. Z nich totiž vyplynulo, že obžalovaný v prípravnom konaní popísal miesto zrážky na
priechode pre chodcov, svedok K. C. v prípravnom konaní vypovedal, sa že hlavne pozeral doprava

k Tescu, keď povedal A., že môže ísť, vo chvíli, keď A. pridal, cítil náraz do jeho pravej strany auta. Z tejto
výpovede možno usudzovať na miesto stretu na priechode pre chodcov, pretože pokiaľ obžalovaný
pridal, vchádzal do jazdného pruhu na hlavnú cestu a teda vchádzal na priechod pre chodcov. I keď tieto
výpovede boli pozmenené v konaní pred súdom, odvolací súd zastáva názor, že opis nehodového deja si
obžalovanýasvedoklepšiepamätalipriichvýsluchochvmesiacijún2019,pričomkzmenevýpovedeich

mohla viesť aj účelovosť, u obžalovaného vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie, a u svedka
K. C. napomôcť kamarátovi zmierniť jeho zavinenie. Účelovosť zmien vo výpovediach obžalovaného
a svedka K. C. možno vyvodiť aj z výpovede svedka B. C., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že brat
K. mu zaplakaný volal a povedal mu, že A. zrazil tetu na priechode. Ide o ďalšiu výpoveď, ktorá nepriamo
potvrdzuje, že svedok K. C. vypovedal v prípravnom konaní v súlade s priebehom nehodového deja tak,

ako sa stal, na rozdiel od hlavného pojednávania, kde si to už nemusel presne pamätať, alebo vypovedal
účelovo v prospech obžalovaného. Výpoveď svedka K. C. z prípravného konania je totiž dôkazom,
ktorý podporuje verziu, že k stretu motorového vozidla, ktoré viedol obžalovaný, s chodkyňou došlo na
priechode pre chodcov.

Okrem toho svedok A. H. vypovedal, že keď sa otočil k autu po tom, čo Mercedes pridal plyn, zbadal
na rohu auta ženu. Aj keď menovaný svedok v ďalšom vypovedal, že k tomu, ako to auto zachytilo
tú pani, tak to nebolo na priechode pre chodcov, bolo to pod priechodom pre chodcov a keď došlo
k zrážke, k stretu, tak auto bolo na úrovni dopravnej značky, ktorá je pri pravom okraji cesty, bolo to
blízko pri obrubníku, nebolo to viac ako 0,5 m. Už aj táto výpoveď svedka poukazuje na iné miesto

stretu motorového vozidla s chodkyňou, ako ho určil znalec G. M.. Túto výpoveď svedka je však
potrebné hodnotiť v kontexte ním povedaného, teda že moment stretu motorového vozidla a chodkyne
nevidel, periférne registroval už len moment, kedy svedkyňa bola „na rohu auta“, teda išlo o vnímanie
nehodového deja po jeho začiatku, pričom motorové vozidlo „nieslo“ poškodenú smerom dopredu,
keďže bolo v pohybe. Menovaný svedok tak vnímal nehodový dej pod väčším uhlom, keďže zrak

nebol zameraný na udalosť a tá nebola v centre pozornosti svedka, preto muselo nevyhnutne dôjsť
k nepresnému vnímaniu priebehu skutkového deja. Z uvedeného dôvodu svedkom popisované detaily
bolo potrebné hodnotiť s určitou toleranciou. To napokon vyplynulo aj zo záverov znaleckého posudku
znalca G. A..Závery znalcov z odvetvia súdneho lekárstva vypovedajú o možnosti priebehu nehodového deja
z pohľadu vzniku jednotlivých poranení, ktoré poškodená J. K. pri dopravnej nehode utrpela. Znalec

L. N. zotrval pri výpovedi na mechanizme vzniku poranenia pravého predkolenia, teda, že toto
poranenie vzniklo kontaktom pravého predkolenia na pravú prednú plochu nárazníka v oblasti jeho
rohu. Tomuto záveru korešponduje svedecká výpoveď A. H. v tej časti, keď vnímal poškodenú „na rohu
auta“. Podľa charakteru tejto zlomeniny ako aj zlomenín vonkajšieho a vnútorného pravého členka,
ktoré vznikli v dôsledku jeho podvrtnutia po vzniku zlomeniny predkolenia, znalec vyhodnotil, že je

nepravdepodobné až vylúčené, aby vznikli pri páde. Mechanizmus vzniku poranenia tak nezodpovedá
priebehu nehodového deja stanoveného znalcom G. M., ktorý za prvý kontakt medzi poškodenou
s pravým predkolením a motorovým vozidlom označil pravú bočnú plochu predného nárazníka vozidla.
V takom prípade by totiž k zlomenine pravého predkolenia s následnými zlomeninami vonkajšieho
a vnútorného pravého členka nedošlo.

Znalec G. A. stanovil stret poškodenej s motorovým vozidlom na priechode pre chodcov a aj keď
znalec G. M. spochybňoval jeho znalecké závery a považoval ich za technicky neprijateľné, už z vyššie
uvedeného obsahu dôkazov možno usúdiť, že k stretu motorového vozidla a poškodenej došlo na
priechode pre chodcov, teda tieto svedčia v prospech záverov znalca G. A..

Okolnosť, že poškodená J. K. prechádzala vozovku cez priechod pre chodcov možno vyvodiť
nepriamo aj z výpovede svedkyne L. C., s ktorou sa pred prechodom cez priechod pre chodcov
poškodená rozprávala iba niekoľko metrov od priechodu pre chodcov. Je potrebné súhlasiť s úvahou
konajúceho súdu, že je nelogické, aby poškodená, ktorá stála so svedkyňou L. C. pri poraste tují,
ktorý je v bezprostrednej blízkosti priechodu pre chodcov, sa rozhodla prechádzať vozovku spôsobom

naznačeným na obrázku 25 na čísle listu 369 spisu (znalecký posudok G. M.), teda mimo priechod
pre chodcov spod ihličnatých stromov z dôvodu skrátenia cesty kolmo cez vozovku a za tým účelom
išla niekoľko metrov po nerovnom mokrom teréne, ak si súčasne trasu týmto spôsobom predĺžila a po
prechode vozovkou by sa opätovne dostala na trávnik a musela by sa tak vrátiť na chodník, na koniec
priechodu pre chodcov.

Prezentované úvahy konajúceho súdu v rámci hodnotenia procesu dokazovania a obsah dôkazov, na
ktoré poukázal vyššie aj odvolací súd, neumožňujú prijať závery znalca G. M. o mieste dopravnej
nehody, pretože sú nimi vo vážnej miere spochybnené. Znalec G. M. totiž pri podávaní znaleckého
posudku neprihliadal na celý obsah dokazovania, ale účelovo si vybral iba časť obsahu dôkazov, na

základe ktorých prispôsoboval priebeh nehodového deja. Ide napr. o zmenené výpovede obžalovaného
a svedka K. C. z hlavného pojednávania, v ktorých tvrdili, že k nárazu došlo až za priechodom
pre chodcov, a vôbec neposudzoval dopravnú situáciu podľa ich výpovedí z prípravného konania.
Neakceptoval mechanizmus vzniku poranení posúdený znalcami zo súdneho lekárstva, ktoré boli
objektívne zistené a preto ich nemožno odignorovať. Na tieto, ako aj ďalšie nezrovnalosti týkajúce sa

znaleckých záverov G. M. poukázal aj konajúci súd, s nimi sa odvolací súd stotožnil, preto ich vo svojom
rozhodnutí neopakuje, ale v tomto rozsahu odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku.

V súvislosti s hodnotením znaleckých posudkov si dovoľuje odvolací súd poznamenať, že znalecký
posudok je iba jedným z dôkazov, na ktorý súd prihliada pri hodnotení dôkaznej situácie, a hodnotí ho

jednotlivo, ako aj vo vzájomnom súhrne s ostatnými dôkazmi. Aj znalecké posúdenie dopravnej situácie
má brať do úvahy skutočnosti plynúce z procesu dokazovania a nemôže byť s nimi v rozpore. Znalec nie
je osobou, ktorá vnímala priebeh skutkového deja, hoci ho posudzuje po odbornej stránke a objasňuje
skutočnostidôležitépretrestnékonanie,alejehoodbornéposúdeniemusímaťpodkladvskutočnostiach
zistených dokazovaním, inak naň nemožno prihliadať pre vzniknuté vážne pochybnosti o správnosti

znaleckého posudku.

Inak povedané, ak existujú dôkazy, z ktorých možno vyvodiť miesto dopravnej nehody a nimi sú
v posudzovanej veci výpovede obžalovaného a svedka spolujazdca, ktoré sú podporované ďalšími
dôkazmi, hoci nepriamo a to výpoveďami svedka B.. C. a svedkyne C., či iným znaleckým posudkom

z odboru cestnej dopravy, ktorý korešponduje uvádzaným dôkazom, potom záver znalca G. M.
o vytvorení náhlej prekážky poškodenou J. K. mimo priechodu pre chodcov je v rozpore s týmito dôkazmi
a preto je neprijateľný.K uplatňovanej odvolacej námietke obžalovaného vo vzťahu k hodnoteniu výpovede svedka A.
H. odvolací súd uvádza, že túto výpoveď nemožno vyhodnotiť vo všetkých jeho vyjadreniach ako
hodnovernú, pretože jeho tvrdenia možno verifikovať zisteniami z iných dôkazov, ako na to správne

poukázal aj konajúci súd na strane 17-18 napadnutého rozsudku. Medzi ne napr. patrí tvrdenie svedka,
že si sadol na lavičku a pozeral sa smerom na parkovisko Tesca, hoci v ten deň mrholilo a bolo mokro,
čo znie nelogicky, a aj keď pozeral smerom na cestu, napriek tomu, nevedel konkretizovať, odkiaľ
motorové vozidlo do križovatky prichádzalo. Tvrdenie svedka, že videl na trávniku pod značkou stáť
nejakú pani, nezodpovedá jeho skoršiemu vyjadreniu, že pozeral dole k cintorínu a potom hore ako

keby na parkovisko pri Tescu. Toto jeho tvrdenie je nelogické aj z toho dôvodu, že ženu zbadal prvýkrát
až na rohu Mercedesu.

Na vyjadrenie znalcov z odvetvia súdneho lekárstva o prechode poškodenej po priechode pre chodcov
konajúci súd neprihliadal, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Tento postup je logický,
pretože vypočutý znalec pred súdom objasnil, prečo v znaleckom posudku uvádzali prechádzanie

poškodenej cez priechod pre chodcov, a posúdenie tejto okolnosti nebolo úlohou znalcov. Uvedenie
tejto okolnosti tak nemá žiadny vplyv na závery znaleckého posúdenia o príčine smrti poškodenej.
Námietka obžalovaného, že znalec G. A. vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku z vyjadrenia
znalcov, že poškodená prechádzala cez priechod pre chodcov, je neopodstatnená. Uvádzaná okolnosť
obžalovaným je v rozpore s vyjadrením znalca na strane 16 jeho znaleckého posudku čl. 117), keď

v druhom odseku uvádza: Pri posúdení vzniku dopravnej nehody zo dňa 06.05.2019 ..... vychádzam zo
smeru a spôsobu jazdy motorového vozidla Mercedes, postavenia chodkyne, poškodenia motorového
vozidla Mercedes, konečnej polohy vozidla Mercedes po dopravnej nehode, podľa zaznamenania
políciou,konečnejpolohyzrazenejchodkynepodľaudaniasvedkov,zraneniachodkyne,stavuapovrchu
vozovky, informácií získaných zo spisového materiálu, odbornej literatúry a vykonanej obhliadky miesta

činu.“ Znalec G. A. zrozumiteľne prezentoval, že vyjadrenie znalcov z odvetvia súdneho lekárstva, že
chodkyňa prechádzala po priechode, nebral do úvahy. Námietka obžalovaného, že znalec vychádzal
z vyjadrenia iných znalcov o prechode poškodenej po priechode tak nie je opodstatnená, pretože nemá
žiadny dôkazný podklad.

Aj námietku obžalovaného týkajúcu sa nameranej hladiny etylalkoholu vo vydychovanom vzduchu
vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Obžalovaný sa podrobil štyrom dychovým skúškam, v troch
prípadoch boli výsledky pozitívne a mali klesajúcu tendenciu, pričom analyzátor dychu bol certifikovaný.
Niet dôvodu neveriť technickému zariadeniu, ktoré opakovane po určitých časových prestávkach
zaznamenávalo výsledky merania vždy s pozitívnym výsledkom zodpovedajúcim odbúravaniu alkoholu

v krvi. Niet pochybností ani o tom, že aj nižšie hladiny etylalkoholu v krvi ovplyvňujú správanie jedinca.
Aj keď u obžalovaného išlo o opitosť so stanovením 0,70 až 0,72 g/kg (promile) etylalkoholu v krvi, jeho
psychické schopnosti už boli ovplyvnené požitým alkoholom. Je všeobecne známe, že už pri ovplyvnení
alkoholom s 0,5 promile v krvi je jedinec menej pozorný, uvoľnený, odbúravajú sa zábrany správania sa,
minimálne došlo k zhoršeniu postrehu, k horšiemu vnímaniu farieb, k zhoršenej schopnosti sústredenia,

či k zlému odhadu vzdialenosti (auto.sme.sk/c/3010694/nebezpecny-zostatkovy-alkohol.html).

Správne ustálené skutkové zistenia boli po právnej stránke kvalifikované konajúcim súdom zákonu
zodpovedajúcim spôsobom. Konanie obžalovaného, keď ako vodič po požití alkoholu na priechode pre
chodcovnedalprednosťchodkynianarazildonej,vdôsledkučohojejspôsobiltaképoranenia,ktorýmna

12-y deň podľahla, zodpovedá objektívnej stránke prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona, keď
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť. Obžalovaný spáchal tento prečin porušením dôležitej povinnosti
podľa § 138 psím. h) Tr. zákona, pretože nedodržal povinností v cestnej premávke podľa § 4 ods. 1 písm.
c) zák. č. 8/2009 Z. z. - venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, podľa
§ 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 8/2009 Z. z. - dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza

cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť, a podľa § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 8/2009 Z. z.
- viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu, alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná
návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme. Podľa § 137 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009
Z. z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je jazda pod vplyvom alkoholu alebo
inej návykovej látky, či podľa § 137 ods. 2 písm. t) zák. č. 8/2009 Z. z. ohrozenie chodca, ktorý vstúpil

na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov.

Nedanie prednosti chodcovi prechádzajúcemu cez priechod pre chodcov vodičom motorového vozidla
v dôsledku jeho nepozornosti je nielen porušením ustanovenia § 4 ods. 2 písm. f) zák. č. 315/1996 Z. z.(v súčasnosti § 4 ods. 2 písm. písm. f) zák. č. 8/2009 Z. z.) , ale zásadne aj porušením dôležitej povinnosti
uloženej vodičovi zákonom v zmysle § 224 ods. 2 Tr. zákona (v súčasnosti § 138 písm. h) zák. č.
300/2005 Z. z.), keďže porušenie uvedenej povinnosti a to aj pri nižšej rýchlosti vozidla ako je všeobecne

povolená pre jazdu v obci, má spravidla za následok reálne nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie,
čo podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosti (závažnosti trestného činu) [primerane
NS SR 5Tz/16/2003]. K tejto povinnosti, ktorá bola porušená, pristúpila i ďalšia dôležitá povinnosť, a tou
je jazda pod vplyvom alkoholu. V kombinácii možno potom usudzovať, a to aj vzhľadom na okolnosti
prípadu, že práve vedenie motorového vozidla obžalovaným pod vplyvom alkoholu viedlo obžalovaného

k nedostatočnému venovaniu sa vedeniu motorového vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke,
keďže pod vplyvom alkoholu mal obžalovaný zníženú koncentráciu pozornosti. V tomto smere ani
odvolací súd nepochybuje, že kvalifikačný znak porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu podľa
zákona ustanovený v § 138 písm. h) Tr. zákona bol konajúcim súdom správne aplikovaný.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c), f) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke je vodič povinný okrem iného

venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a dať prednosť chodcovi, ktorý
vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre
vodiča električky.

Podľa § 4 ods. 2 písm. d) Tr. zákona vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo

inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme;
toto neplatí pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho
vozidla jazdiaceho v obci a pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča
samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho po cestičke pre cyklistov, ak množstvo alkoholu v jeho
organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení

dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri
lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou,

Neohrozením podľa § 2 ods. 2 písm. o) zák. č. 8/2009 je povinnosť účastníka cestnej premávky počínať
si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o cestnej premávke pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne
použiť priechod pre chodcov, miesto na prechádzanie, nadchod alebo podchod. Chodec nesmie
vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na
vozovke, musí takémuto vozidlo bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Chodec je povinný umožniť

električke plynulý prejazd.

Podľa vety tretej § 53 ods. 2 zák. č. 8/2009 z. z. chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri
použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže
cez vozovku bezpečne prejsť.

Prečin ublíženia na zdraví podľa § 149 Tr. zákona je nedbanlivostným trestným činom, preto sa zisťuje
a určuje rozsah potrebnej miery opatrnosti páchateľa. Tá je založená na objektívnom a subjektívnom
hľadisku pri predvídaní spôsobenia poruchy alebo ohrozenia záujmu chráneného trestným zákonom.
Objektívne hľadisko je vymedzené povinnosťami plynúcimi zo zákona o cestnej premávke, pre

posudzovaný prípad to znamená povinnosti plynúce z § 4 ods. 1 písm. c), f), ods. 2 písm. d)
zák. č. 8/2009 Z. z.. Subjektívne hľadisko spočíva v možnosti predvídať porušenie alebo ohrozenie
záujmu chráneného trestným zákonom vzhľadom na osobné pomery páchateľa. Tie sú u obžalovaného
založené na vedomosti, že za danou križovatkou sa nachádza frekventovaný priechod pre chodcov
medzi obytnými zónami, pričom podľa znaleckého posudku G., A. mohol na poškodenú reagovať vo

vzdialenosti 30,3 m, kedy bola poškodená od miesta zrážky vzdialená 4,94 m. Obžalovaný však na
poškodenú nereagoval a začal prejazd križovatkou pridaním plynu bez toho, aby sa pozeral pred seba
a teda skontroloval si dopravnú situáciu, pričom na priechode pre chodcov sa už nachádzala poškodená
J. K., ktorú pri prejazde priechodom pre chodcov zachytil svojou pravou prednou stranou vozidla. Aj
keď obžalovaný tvrdil, že si skontroloval priechod pre chodcov, tomuto nevenoval dostatočnú pozornosť,

pretože pokiaľ by sa tak stalo, vozidlo by nezrýchlil za účelom prejazdu cez križovatku, za ktorou sa
hneď nachádzal priechod pre chodcov. Vychádzajúc z týchto úvah odvolací súd uzavrel formu zavinenia
u obžalovaného ako nevedomú nedbanlivosť. V závere už iba odvolací súd pripomína, že priechod
pre chodcov má byť bezpečnou zónou pre osoby prechádzajúce cez vozovku s pocitom istoty, pretomiera opatrnosti každého vodiča by mala byť pri priechode pre chodcov podstatne vyššia, ako sa bežne
uplatňuje na cestách. Uvedené platí aj pre blízke okolie priechodu pre chodcov.

Po prieskume výroku o vine, ktorý považoval odvolací súd za vecne správny, bol posudzovaný aj výrok
o treste, ktorý považoval obžalovaný za prísny a prokurátor za mierny.

Konajúci súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s určením
spôsobu jeho výkonu zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na
dobu 6 rokov. V rámci ustálenia skutkového stavu k výroku o treste neboli zistené žiadne poľahčujúce ani
priťažujúce okolnosti. Pri ukladaní trestu konajúci súd však prihliadal na spôsobenie nenapraviteľného
následku, na okolnosti spáchania činu, ako aj na účel trestu, ktorý sa má zabezpečiť v individuálnej
ale aj v generálnej rovine, a uzavrel, že ním uložený trest je primeraný k všetkým okolnostiam prípadu,
k osobe obžalovaného a k jeho pomerom, ako aj k možnostiam jeho nápravy.

Odvolací súd sa s takto uloženým trestom nestotožnil z dôvodu, že obžalovaný prvýkrát porušil pravidlá
v cestnej premávke v trestnoprávnej rovine, o vine a uložení miernejšieho trestu bolo rozhodnuté
v skrátenom konaní a v konaní pred konajúcim súdom došlo k zbytočným prieťahom po vyhlásení
rozsudku.

Vo veci bol vydaný trestný rozkaz dňa 31.10.2019, proti ktorému podal účinne odpor iba obžalovaný.
Týmto trestným rozkazom bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2
písm. a) Tr. zákona na zhodnom skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine v napadnutom
rozsudku, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov nepodmienečne s určením

spôsobu výkonu trestu zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Súčasne bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
všetkých druhov na 6 rokov.

Od vydania trestného rozkazu do vyhlásenia rozsudku nedošlo ani po vykonanom dokazovaní

k podstatným zmenám v neprospech obžalovaného či už v skutkových zisteniach, alebo v okolnostiach
prípadu a nezmenili sa ani pomery na strane obžalovaného. Obžalovaný síce v prípravnom konaní
uvádzal, že k zrážke došlo na priechode pre chodcov, pričom na hlavnom pojednávaní tvrdil, že sa
tak stalo až za priechodom pre chodcov, avšak táto zmena jeho výpovede nemala zásadný vplyv
na skutkový stav veci. Dôvody, ktoré viedli konajúci súd k sprísneniu trestu, nie sú z odôvodnenia

napadnutého rozsudku zrejmé, preto odvolací súd uzavrel, že nebol dôvod na sprísnenie uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody z výmery dvoch rokov na výmeru troch rokov, keďže okolnosti
prípadu ostali rovnaké a nepribudli k nim ďalšie porušenia povinností. Hodnotenie osoby obžalovaného
je v zásade rovnaké, i keď je nutné konštatovať, že obžalovaný v čase odvolacieho konania žije
v komunite ľudí pod vedením kňaza a má snahu zmeniť svoj doterajší spôsob života, čo vyplynulo

z návrhu Inštitútu Krista Veľkňaza, Žakovce, na prevzatie záruky za ďalšie správanie obžalovaného
ponúknutej k rozhodovaniu o treste.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu tiež zistil, že bez pričinenia konania obžalovaného
došlo k bezdôvodným prieťahom v konaní na súde prvého stupňa, ktorý vyhlásil rozsudok dňa

28.05.2021 a k jeho písomnému vyhotoveniu došlo až 29.11.2023, ktorá skutočnosť plynie z referátu
sudcu a overovacej doložky o prijatí písomného vyhotovenia rozsudku. Vyhotovenie rozsudku tak trvalo
2,5roka,načomsaobžalovanýžiadnymspôsobomnepodieľal.Týmtopostupomkonajúcehosúdudošlo
k porušeniu práva obžalovaného na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Aby došlo v zmysle čl. 41 Dohovoru k spravodlivému zadosťučineniu za

porušenie práva obžalovaného na konanie v primeranej lehote, odvolací súd zvažoval spôsob nápravy
a ten vzhliadol v zmiernení trestu, ktorý bol obžalovanému uložený.

Prvotne uložený trest odňatia slobody konajúcim súdom pri rozhodovaní v skrátenom konaní trestným
rozkazom považoval odvolací súd za trest primeraný k všetkým okolnostiam prípadu, k forme zavinenia,

k spôsobenému následku, k osobe obžalovaného a k možnostiam jeho nápravy. Trest odňatia slobody
vo výmere 28 mesiacov, je trestom pri dolnej hranici trestnej sadzby, keďže za prečin usmrtenia podľa
§ 149 ods. 2 Tr. zákona je stanovená trestná sadzba v rozmedzí na dva roky až päť rokov. Okolnosťou,
na ktorú prihliadal aj odvolací súd a tá ovplyvňovala aj posúdenie primeranosti výmery určeného druhutrestu odňatia slobody, bolo zistenie, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, ktorá
hladina síce nezodpovedala zákonnému znaku uvedenému v ods. 4 § 149 Tr. zákona „stav vylučujúci
spôsobilosť vykonávať činnosť vodiča dopravného prostriedku“, a že k stretu ním vedeného motorového

vozidla s poškodenou došlo na priechode pre chodcov, teda v priestore, ktorému zákon o cestnej
premávke priznáva status zóny istoty a bezpečia. Súčasne zistené okolnosti prípadu, predovšetkým
požitie alkoholu pred jazdou a spôsobenie nenapraviteľného následku viedli aj odvolací súd k záveru,
že výkon trestu odňatia slobody bezprostredne obmedzením osobnej slobody je nevyhnutným na
zabezpečenie účelu trestu tak v individuálnej rovine, ako aj pri výchovnom pôsobení na ostatných členov

spoločnosti, keďže vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu sa stalo fenoménom tejto doby.

So zreteľom na zistenie, že trestné stíhanie sa bezdôvodne predĺžilo o 2,5 roka, v dôsledku čoho
obžalovaný bol v neistote, keďže nepoznal právoplatné rozhodnutie v jeho veci, odvolací súd uzavrel,
že ako spravodlivé zadosťučinenie za porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote
stanoveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru bude zmena rozhodnutia o uložení trestu v jeho prospech a to

znížením výmery trestu odňatia slobody na 2 roky nepodmienečne. Okrem toho odvolací súd uzavrel,
že uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 6 rokov nie je primeraný, hoci
obžalovaný spôsobil nenapraviteľný následok pod vplyvom alkoholu práve v súvislosti s vedením
motorového vozidla, keďže mu bol súčasne uložený trest odňatia slobody spojený s obmedzením
osobnej slobody za prvé porušenie pravidiel v cestnej premávke s následkom v trestnoprávnej rovine.

S poukázaním na tieto úvahy odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného podľa § 321 ods.
1 písm. e), ods. 3 Tr. poriadku zrušil výrok o treste a obžalovanému uložil miernejší trest odňatia
slobody vo výmere 2 rokov bez priznania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keďže tieto zistené
neboli. Pre výkon uloženého trestu odňatia slobody bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.

zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný
pred spáchaním činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin a súčasne sa
trest ukladal za nedbanlivostný trestný čin. Obžalovanému bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 5 rokov z dôvodu zabránenia obžalovanému v páchaní
trestnej činnosti v súvislosti s touto činnosťou. Takto uložený trest považoval odvolací súd za primeraný

k všetkým okolnostiam prípadu, včítane zohľadnenia neprimeranej dĺžky konania, ktorá bola základom
pre priznanie spravodlivého zadosťučinenia.

Z pohľadu uvedeného k výroku o treste odvolací súd konštatuje, že odvolanie prokurátora je nedôvodné,
pokiaľ sa domáhal uloženia prísnejšieho trestu. Odvolací súd vyhodnotil jeho odvolanie ako nelogické

a zmätočné so zreteľom na zistenie, že prokurátor nepodal odpor proti trestnému rozkazu, ktorým bol
obžalovanému uložený miernejší trest, teda s ním súhlasil, a po vykonaní dokazovania sa domáhal
uloženia podstatne prísnejšieho trestu. Je faktom, že obžalovaný v prípravnom konaní uvádzal, že
k stretu s poškodenou došlo na priechode pre chodcov, avšak táto okolnosť s poukázaním na jeho
celkovú výpoveď nenašla svoj odraz v priznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona,

čo je zrejmé aj z trestného rozkazu.

Odvolací súd preskúmal aj výrok o náhrade škody, ktorým bola poškodená strana H. O. A., a. s., so
svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces, pričom nezistil dôvody na zmenu toho
výroku poukazujúc pritom na vecne správnu argumentáciu konajúceho súdu.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhovel odvolaniu obžalovaného iba čiastočne tým, že
mu zmiernil trest, a odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.