Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310206591
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6310206591.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej

a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobkyne A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E., t. č. bytom F. B., G., H., I. XXX, G., proti žalovanej I. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, právne zastúpenej J. K. L., L., M. M. H. H., N. A. X, o vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 21.410,08 Eur s príslušenstvom, v konaní po povolení obnovy
konania vedeného na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 5C/334/2010, o odvolaní žalovanej, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalovanej na zmenu rozsudku Okresného súdu
Breznoč.k.5C/334/2010-136 zodňa 02.03.2012,ktorejzmenyrozsudkusažalovanádomáhalapotom,
ako jej bola povolená obnova konania vedeného na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 5C/334/2010.
V konaní, sp. zn. 5C/334/2010 ( ďalej aj „pôvodné konanie“ ) si žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 21.410,08 Eur s príslušenstvom titulom vrátenia kúpnej ceny
zaplatenej na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 06.11.2006 medzi ňou ako kupujúcou a A. O.

ako predávajúcim (ďalej v texte len „kúpna zmluva“), ktorou nadobudla nehnuteľnosti vedené na
LV č. XXX pre k. ú. E., a to parc. KN č. 2269 a KN č. 2270 s rodinným domom súp. číslo XXX
na parc. KN č. 2270 (ďalej v texte len „nehnuteľnosti“). Predávajúci A. O. bol pri uzatváraní kúpnej
zmluvy zastúpený na základe písomného plnomocenstva svojou dcérou I. C., t. j. žalovanou. Kúpna
zmluva bola v zmysle rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C 248/2006-142 zo dňa 17.04.2009
právoplatného dňa 29.01.2010 na základe potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 02.12.2009 pod č. k. 17Co/266/2009-189 určená ako neplatný právny úkon, a to z dôvodu,

že v čase keď A. O. udelil splnomocnenie na predaj nehnuteľností svojej dcére, t. j. žalovanej, nebol
spôsobilý na právne úkony v dôsledku toho, že trpel vážnou duševnou poruchou. Tomuto rozsudku č. k.
5C/334/2010-136 zo dňa 02.03.2012 predchádzal už v tom čase právoplatný rozsudok Okresného súdu
Brezno č. k. 6C/248/2006-142 zo dňa 17.04.2009, ktorým okresný súd rozhodol, že do dedičstva po
A. O. patria aj nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet kúpnej zmluvy, pričom tomuto rozsudku zo dňa 17.
04.2009 predchádzalo ďalšie rozhodnutie, a to rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 8Ps/1/2007-36
zo dňa 24.04.2007, ktorým bol A. O. pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Práve

z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 6C/248/2006-142 právoplatným dňa 29.01.2010
boli nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, a za ktoré žalobkyňa zaplatila kúpnu cenu,
určené do dedičstva po nebohom A. O. a následne na základe dedičského konania sa žalovaná stala
ich výlučnou vlastníčkou, pričom na žalobkyňu nepreviedla tieto nehnuteľnosti a ani jej nevrátila kúpnucenu, domáhala sa žalobkyňa ako kupujúca vrátenia tejto kúpnej ceny od žalovanej titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/334/2010 rozsudkom zo dňa
02.03.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.07.2015 žalobe vyhovel

a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 21.410,08 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia
spolu s príslušenstvom.

2. Žalovaná sa následne domáhala povolenia obnovy konania, ako aj zmeny rozsudku v pôvodnom
konaní, z dôvodu, že po právoplatnosti vyššie uvedeného rozhodnutia, ktorým bola zaviazaná na

zaplatenie bezdôvodného obohatenia žalobkyni, došlo k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Brezno
č. k. 8Ps/1/2007-36 zo dňa 24.04.2007, ktorým bol jej otec pozbavený spôsobilosti na právne úkony
rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 2Ps/2/2012-254 zo dňa 03.07.2014. Na základe týchto
skutočností a tým aj nového právneho stavu mala za to, že na jej nebohého otca sa má hľadieť, akoby
nikdy nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a ani mu táto spôsobilosť nebola obmedzená,
v čoho kúpna zmluva zo dňa 06.11.2006, ktorou žalobkyňa kúpila nehnuteľnosti, je platným právnym

úkonom. Vlastníkom týchto nehnuteľností je podľa žalovanej žalobkyňa, preto jej nevznikol nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná konkretizovala, že práve rozsudok Okresného súdu
Brezno, ktorým bol zrušený rozsudok o tom, že jej nebohý otec bol pozbavený spôsobilosti na právne
úkony, môže pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie, pričom tento rozsudok nemohla ako žalovaná v
pôvodnom konaní bez svojej viny použiť.

3. Vyššie uvedené dôvody na povolenie obnovy konania vedeného pod sp. zn. 5C 334/2010 boli uznané
za dané, a to rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 9C/12/2017-228 zo dňa 15. 12. 2020 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/34/2021-299 zo dňa 28.07.2021. Okresný
súd Brezno v rozsudku zo dňa 15.12.2020 v spojení s rozsudkom krajského súdu, ktorým bola povolená

obnova pôvodného konania konštatoval, že posúdenie, či existuje prípadne iný dôvod (skutková
podstata) bezdôvodného obohatenia žalobkyne, na základe iných skutkových tvrdení a rozdielneho
právneho posúdenia veci presahoval rámec konania o povolenie obnovy konania, pričom nové skutkové
tvrdenia a nové právne posúdenie veci, z ktorých môže vyplynúť vecná správnosť pôvodného rozsudku,
môže súd hodnotiť až v konaní po povolení obnovy konania (§ 416 CSP).

4. Okresný súd tak po povolení obnovy konania vykonal dokazovanie a aplikujúc ust. § 417 a nasl.
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“) v spojení s ust. § 451 Občianskeho
zákonníka dospel k záveru, že návrh na zmenu pôvodného rozsudku zo dňa 02.03.2012 nie je
dôvodný a pôvodné rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Konštatoval, že po povolení obnovy

konania je skutkovou podstatou vydania bezdôvodného obohatenia odpadnutie právneho dôvodu, t. j.
že v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti zapríčinenej žalovanou právny dôvod, na základe ktorého sa
poskytlo plnenie ( kúpna cena ), dodatočne odpadol. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie získané
plnením na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, vzniká podľa zákona tomu, kto ho získal, t. j.
žalovanej. Rozsudok vydaný v pôvodnom konaní, i keď z dôvodu inej skutkovej podstaty bezdôvodného

obohatenia, je vo výroku vecne správny a jeho zmena nie je dôvodná.

5. K vyššie uvedenému skutkovému a právnemu záveru o tom, že návrh na zmenu rozsudku okresného
súdu po povolení obnovy v zmysle § 416 CSP nie je dôvodný a rozhodol v zmysle § 417 ods. 1 CSP
tak, že návrh na zmenu napadnutého rozhodnutia zamietol, okresný súd odôvodnil nasledovne:

Okresný súd mal po právoplatnom povolení obnovy preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Brezno
č. k. 5C/334/2010-136 zo dňa 02. 03. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica zo
dňa 30.07.2015 bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 21.410,08
Eur s príslušenstvom na základe skutočnosti, že žalovaná uzatvorila ako splnomocnená zástupkyňa
A. O. (svojho otca), ako predávajúceho, dňa 06.11.2006 so žalobkyňou A. B. ako kupujúcou kúpnu

zmluvu o predaji nehnuteľností. A. O., predávajúci a otec žalovanej bol rozsudkom 8Ps/1/2007-36 zo
dňa 24.04.2007 pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Kúpna zmluva bola preto
rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 6C/248/2009-142 zo dňa 17.04.2009 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici prejudiciálne vyhlásená za absolútne neplatnú a zároveň bolo súdom
určené, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, patria do dedičstva po nebohom A.

O., ktorý v priebehu konania vedeného pod sp. zn. 6C/248/2006, zomrel. V dedičskom konaní sa
dedičky, dcéry nebohého A. O. vrátane žalovanej dohodli, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
kúpnej zmluvy, nadobudne do vlastníctva žalovaná, ktorej bola zároveň uložená povinnosť úhrady
odstupujúcim dedičkám každej po 3.650,- Eur do 30.09.2010. Nebolo sporné, že žalobkyňa vyplatilažalovanej na základe kúpnej zmluvy kúpnu cenu vo výške 21.410,- Eur (v pôvodne platnej mene
645.000,- Sk), ktoré finančné prostriedky žalovaná prevzala od kupujúcej, napriek tomu túto kúpnu cenu
žalobkyni nevrátila a zároveň žalovaná ani po dedičskom konaní, na základe ktorého sa stala výlučnou

vlastníčkou nehnuteľností, tieto nepreviedla späť na žalobkyňu. Okresný súd preto rozsudkom, ktorej
zmeny sa tohto času žalovaná domáha, zaviazal žalovanú vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, a
dôvodom priznania tohto nároku bola ťažiskovo skutočnosť, že kúpna zmluva zo dňa 06.11.2006, bola
posúdená prejudiciálne ako absolútne neplatná z dôvodu nespôsobilosti prevodcu A. O. na právne
úkony.

6. V obnovenom konaní žalobkyňa žiadala návrh na zmenu pôvodného rozsudku zo dňa 02.03.2012
zamietnuť, keď opätovne poukázala na skutočnosť, že ešte v roku 2006 kúpila od žalovanej, ako
splnomocnenej zástupkyne jej otca A. O. nehnuteľnosti za kúpnu cenu 21.410,08 Eur, pričom kúpnu
cenu vyplatila žalovanej pri podpise kúpnej zmluvy dňa 06.11.2006, a aj napriek tomu, že od vyplatenia
kúpnej ceny uplynulo 16 rokov, nemá ani tieto finančné prostriedky, ale ani nehnuteľnosti, vo vzťahu

ku ktorým je v katastri nehnuteľností vedená ako výlučná vlastníčka žalovaná. Žalobkyňa dala preto do
pozornosti súdu, že napriek skutočnosti, že sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, na
základe dedičského konania, tieto nehnuteľnosti doposiaľ na žalobkyňu nepreviedla, vlastníkmi sú tretie
osoby a ani jej žalovaná nevrátila vyplatenú kúpnu cenu.

7. Tohto času mal okresný súd za preukázané, že žalovaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností, ktoré
nadobudla v dedičskom konaní, na základe dedičskej dohody, nie len že nepreviedla na žalobkyňu,
ale nevrátila jej ani kúpnu cenu a súčasne nevyplatila ani svoje sestry ako ustupujúce dedičky každej
po 3.650,-Eur v lehote do 30.09.2010. Dôsledkom tohto konania žalovanej, bolo exekučné konanie,
v ktorom okresný súd uznesením č. k. 2Er 1879/2010-270 zo dňa 02.07.2018 schválil príklep udelený

súdnym exekútorom A. P. A. F., E. vydražiteľom manželom Q., ktorí urobili najvyššie podanie vo výške
10.200,-Eur s tým, že uznesenie o schválení príklepu nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2018. Týmto
uznesením sa tak stali vlastníkmi nehnuteľností tretie osoby.

8. Počas celého obnoveného, ako aj pôvodného konania mal okresný súd za preukázané, že žalobkyňa

ako kupujúca vyplatila dňa 06.11.2006 pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 06.11.2006 vyššie uvedenú
sumu žalovanej - dcére predávajúceho A. O. ako splnomocnencovi predávajúceho, na základe
písomného splnomocnenia zo dňa 13.10.2006. Kúpnu cenu vyplatila žalobkyňa žalovanej v hotovosti,
prevzatie ktorej sumy potvrdila žalovaná svojím podpisom na kúpnej zmluve. Výška vyplatenej kúpnej
ceny nebola sporná, ako ani to, že táto suma bola vyplatená žalovanej. Aj napriek tomu, že až na

pojednávaní v obnovenom konaní dňa 05.10.2022 žalovaná prvýkrát tvrdila, že jej žalobkyňa vyplatila
len kúpnu cenu 600.000,-Sk v pôvodne platnej mene a 45.0000,-Sk v pôvodne platnej mene vyplatila
realitnému maklérovi, okresný súd dospel k záveru, že uvedené tvrdenie žalovanej nič nemení na
skutočnosti, že podľa kúpnej zmluvy žalovaná svojim podpisom potvrdila vyplatenie a prevzatie kúpnej
ceny v celosti, teda vo výške 645.000,-Sk v pôvodne platnej mene. Žalovaná nijakým spôsobom

v priebehu celého konania – pôvodného aj obnoveného, nepreukázala odovzdanie kúpnej ceny svojmu
otcovi – predávajúcemu, a táto suma - kúpna cena nebola ani predmetom dedičského konania, nebola
zahrnutá do aktív dedičstva po nebohom A. O., ktorý zomrel XX.XX.XXXX.

9. Po povolení obnovy konania mal okresný súd za preukázané, že v zmysle rozsudku č. k. 2Ps

2/2012-254 zo dňa 03.07.2014, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu o pozbavení spôsobilosti
A. O. na právne úkony, sa na A. O. hľadí akoby nikdy nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony
a ani mu táto spôsobilosť nebola obmedzená. V dôsledku toho konštatoval, že kúpna zmluva zo dňa
06.11.2006 je platným právnym úkonom, a na žalobkyňu mala byť ich vlastníčkou. Napriek uvedenému
v dedičskom konaní po nebohom A. O. síce boli predmetom dedičstva nehnuteľnosti, za ktoré žalobkyňa

vyplatila žalovanej kúpnu cenu, avšak táto kúpna cena už predmet dedičstva netvorila. V dedičskom
konaní po nebohom A. O., vedenom pod sp. zn. 4D 195/2010 bola uzavretá dohoda dedičov, a to dohoda
žalovanej so sestrami, že žalovaná nadobudne do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré
boli predmetom kúpnej zmluvy a zároveň, že ustupujúce dedičky vyplatí. Žalovaná však ustupujúce
dedičky v zmysle osvedčenia o dedičstve č.k. 4D 195/2010 zo dňa 14.07.2010 nevyplatila a aj napriek

hrozbe predaja nehnuteľnosti vrámci exekúcie si nesplnila svoju povinnosť. Ustupujúce dedičky, sestry
žalovanej podali návrh na exekúciu voči žalovanej ako povinnej, v rámci ktorého exekučného konania
okresný schválil príklep vydražiteľom K. Q. a A. Q., ktorí sú t. č. vedení ako vlastníci nehnuteľností.
Okresný súd preto konštatoval, že práve v dôsledku neseriózneho správania a konania žalovanej bolinehnuteľnosti, za ktoré žalobkyňa zaplatila žalovanej kúpnu cenu v rámci exekučného konania predané
tretej osobe. Okresný súd pri posúdení návrhu na zmenu pôvodného rozsudku ale musel zohľadniť, že
noví vlastníci týchto nehnuteľností – tretie osoby, tieto zmenili tak, že pôvodné nehnuteľnosti buď úplne

zrušili, a to pozemok parc. KN č. XXXX o výmere 119 m2 už neexistuje, a pôvodný rodinný dom súp.
č. XX postavený na parc. KN č. XXX R. výmere 1055 m2, ktorého vlastníkom bol nebohý A. O., noví
vlastníci úplne zrekonštruovali a tento je evidovaný už na parc. KN č. XXXX/X o výmere 1002 m2 a na
novovytvorenej parc. KN č. XXXX/X o výmere 172 m2, vedenej ako zastavaná plocha a nádvorie, je už
vybudovanýnovýrodinnýdomč.súp.XXX.Uvedenéokolnostimalizanásledok,žeskutkovoupodstatou

vydania bezdôvodného obohatenia žalobkyni bolo odpadnutie právneho dôvodu, t. j. že v dôsledku
ďalšej právnej skutočnosti zapríčinenej žalovanou právny dôvod, na základe ktorého sa poskytlo plnenie
( kúpna cena ), dodatočne odpadol.

10. Okresný súd sa vysporiadal i s námietkou žalovanej vznesenou po povolení obnovy konania, a to
námietkou jej pasívnej legitimácie. Žalovaná tvrdila, že v konaní nie je pasívne legitimovaná, pretože

predávajúcim bol jej otec, ktorý ju perfektným splnomocnením splnomocnil len na predaj nehnuteľností.
Keďžepodľažalovanejpopovoleníobnovykonaniaodpadoldôvodabsolútnejneplatnostikúpnejzmluvy
( zrušením rozsudku o pozbavení spôsobilosti na právne úkony jej otca ako predávajúceho a zároveň
splnomocniteľa),takodpadolajdôvodnavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,pretožetietonehnuteľnosti
žalovaná riadne žalobkyni odpredala, žalobkyňa je ich vlastníčkou a ako ich vlastníčka sa nemôže

domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Okresný súd uvedenej argumentácii neprisvedčil. Uznal,
že kúpna zmluva je platným právnym úkonom ( po povolení obnovy ), avšak platným právnym úkonom
je potom aj splnomocnenie A. O. zo dňa 13.10.2006, ktorým splnomocnil žalovanú uzatvoriť kúpnu
zmluvu, a aby za neho a v jeho mene, vykonala všetky potrebné úkony pri uzatvorení tejto kúpnej zmluvy,
a to nie len podpísať kúpnu zmluvu, ale aj dohodnúť výšku kúpnej ceny, túto finančnú čiastku prevziať

od kupujúcej, riadne ju uschovať až do vydania tohto obnosu predávajúcemu, zúčastniť sa všetkých
jednaní v tejto veci, dávať návrhy, predkladať písomné podania a zastupovať ho pri podávaní návrhu
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a v celom katastrálnom konaní. Žalovaná však
v konaní nijakým spôsobom nepreukázala, ani v pôvodnom a ani v obnovenom konaní, že by žalobkyňou
vyplatenú kúpnu cenu, v čase kedy ešte jej otec žil do 8. januára 2008, jemu aj odovzdala. Žalobkyňou

vyplatená finančná suma nebola ani predmetom dedičského konania po nebohom A. O.. Vzhľadom na
všetky tieto skutočnosti preto okresný súd považoval žalovanú za pasívne legitimovanú.

11. Žalovaná v konaní zároveň vzniesla námietku premlčania nároku žalobkyne, vo vzťahu k čomu
okresný súd uzavrel, že ani uvedená námietka nie je dôvodnou. Konštatoval, že žaloba o vydanie

bezdôvodného obohatenia bola okresnému súdu doručená 16. 09. 2010 z dôvodu absolútne neplatného
právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy zo dňa 06. 11. 2006, ktorej predchádzalo absolútne neplatné
písomné splnomocnenie zo dňa 13.10.2006 a v čase podania žaloby na súd vlastníčkou nehnuteľností,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy bola žalovaná. Žalobkyňa v čase, kedy podala žalobu nemala ani
nehnuteľnosti, ani vyplatené peniaze. Okresný súd zdôraznil, že pre začiatok plynutia behu subjektívnej

premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná,
nielen predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal bezdôvodné obohatenie,
pričom nie je rozhodujúce, že sa oprávnený môže o tom dozvedieť neskoro aj pri vynaložení potrebnej
starostlivosti. V prípade bezdôvodného obohatenia získaného z neplatného právneho úkonu je potom
podľa okresného súdu rozhodujúci subjektívny okamih, kedy oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých

možno vyvodiť, že právny úkon, na základe ktorého sa plnilo je neplatný. V danom konkrétnom
prípade podľa okresného súdu mohla začať plynúť subjektívna lehota právoplatnosťou rozhodnutia súdu
o určenie, že veci ( nehnuteľnosti ) patria do dedičstva, teda rozhodnutím č.k. 6C/248/2006 zo dňa
17.04.2009, ktorým bolo určené, že nehnuteľnosti, za ktoré žalobkyňa zaplatila kúpnu cenu, patria do
dedičstva po nebohom A. O., ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.01.2010. V predmetnej

veci žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy a až na
základe súdneho rozhodnutia zo dňa 17.04.2009 bola kúpna zmluva prejudiciálne určená ako neplatná
a následným rozhodnutím o prejednaní dedičstva zo dňa 14.07.2010 sa výlučnou vlastníčkou týchto
nehnuteľností stala žalovaná. V čase podania žaloby - 16. 09.2010 bola žalovaná tou, ktorej bola kúpna
cena vyplatená a tou, ktorá sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, za ktoré kúpnu cenu prevzala.

Žalovaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností finančné prostriedky - kúpnu cenu žalobkyni nevrátila,
preto okresný súd poukázal na ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sú účastníci
neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, súd prihliadne na
námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Žalovanej námietkapremlčania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia preto nepatrí, čo zodpovedá spravodlivému
usporiadaniu vlastníckych vzťahov strán sporu a zásade spravodlivosti.

12. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 417 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP a rozhodol tak o nároku na náhradu trov konania vedeného pod č. k. 9C 12/2017 o povolení
obnovy konania, ako aj po povolení obnovy konania tak, že žalobkyni priznal nárok voči žalovanej na
náhradu trov obnovy konania v rozsahu 100%. Za úspech v prospech žalobkyni považoval okresný súd
konanie o obnove konania ako celok, nakoľko aj keď súd obnovu konania povolil, pôvodný rozsudok

zostal nezmenený.

13. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v zmysle ust. § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP. Prioritne namietala, že v konaní nie je vecne pasívne legitimovaná, pretože
pri prevode nehnuteľností v prospech žalobkyne neprevádzala svoje nehnuteľnosti, ale nehnuteľnosti,
ktoré vlastnícky patrili jej otcovi. Na základe splnomocnenia ju otec splnomocnil nielen na prevod

nehnuteľností, ale aj na prevzatie ich kúpnej ceny, preto ak aj došlo k bezdôvodnému obohateniu
vzniklo na strane jej otca. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka. S jej
obranou sa však okresný súd nevysporiadal, resp. vysporiadal nesprávne, nakoľko odovzdanie kúpnej
ceny žalovanou svojmu otcovi nebolo predmetom dokazovania. Absencia potvrdenia o tom, že jej otec
prevzal kúpnu cenu od nej neznamená, že by túto kúpnu cenu svojmu otcovi neodovzdala. Vytýkala

preto okresnému súdu, že ju na poslednom pojednávaní síce vypočúval, ale túto otázku vôbec neriešil
a nežiadal od nej, aby sa vyjadrila či túto kúpnu cenu odovzdala. Závery okresného súdu preto považuje
v tomto smere za nepodložené. Ona, ako splnomocnená osoba, uzatvorila so žalobkyňou kúpnu zmluvu
v mene a na účet svojho otca, v dôsledku čoho mala byť žaloba zamietnutá.

14. Žalovaná sa nestotožnila so záverom okresného súdu o nepremlčaní nároku žalobkyne. Ak by
totiž podľa nej malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobkyne, došlo by k nemu už dňa
06.11.2006 odovzdaním kúpnej ceny, preto jej nárok, ak by vznikol, bol by premlčaný dňom 06.11.2009.
Keďže žaloba bola vo veci podaná až 16.09.2010, právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ak by takéto právo mala, bolo už v čase podania žaloby premlčané. Aplikáciu ust. § 107

ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorú ponúkol okresný súd nepovažuje za správnu, nakoľko ho nie je
možné v tejto veci aplikovať z viacerých dôvodov, a to najmä, že žalobkyňa a žalovaná neboli nikdy
účastníkmi neplatnej alebo zrušenej zmluvy, jednak preto, že okresný súd rozhodol o tom, že predmetné
nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej otcovi, teda do majetkovej sféry jej otca ku dňu jeho smrti,
v dôsledku čoho nemohla nič od žalobkyne dostať a ani dostať nemala. Naďalej preto považuje nárok

žalobkyne za premlčaný.

15. Žalovaná sa v odvolaní nestotožnila ani s právnym záverom okresného súdu o existencii skutkovej
podstaty bezdôvodného obohatenia po povolení obnovy. Poukázala na to, že aj z rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/34/2021 vyplýva, že v pôvodnom konaní môže dôjsť z hľadiska

skutkových zistení a právneho posúdenia veci, k priaznivejšiemu rozhodnutiu práve dôsledkom toho,
že rozsudok okresného súdu o pozbavení spôsobilosti na právne úkony jej nebohého otca bol zrušený.
Keďže odpadol dôvod absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy ako skutkovej podstaty bezdôvodného
obohateniažalobkyne,týmbolopovedané,ženároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniaodôvodnený,
neexistuje. Keďže dôvod absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy odpadol, je podľa nej zrejmé, že sa jedná

o platnú kúpnu zmluvu, a teda žalobkyňa uhradila kúpnu cenu na základe platnej kúpnej zmluvy. Z logiky
veci podľa nej vyplýva, že plnenie na základe platnej zmluvy nemôže byť bezdôvodným obohatením,
keďže sa jedná o plnenie na základe platného právneho úkonu. V priebehu celého konania po jeho
obnove tvrdila, že niet skutkovej podstaty, na základe ktorej sa mohla obohatiť, a teda že ona, ani
jej otec, sa na úkor žalobkyne nikdy bezdôvodne neobohatili. Je preto celkom nepochopiteľné, aký

dôvod plnenia, ktorý mal údajne jej zapríčinením odpadnúť, má konajúci súd na mysli, pričom okresný
súd v bode 30. odôvodnenia rozsudku tieto skutočnosti vysvetlil spôsobom, ktorým vôbec nerozumie.
Nevidí taktiež dôvod, akú relevanciu pre rozhodnutie vo veci má exekučné konanie, na základe
ktorých boli nehnuteľnosti vydražené. V tomto smere považuje rozhodnutie za nekorektné, ak okresný
súd konštatuje, že zapríčinila exekúciu nehnuteľností. Využila totiž všetky možnosti vrátane odkladu

exekúcie, aby dražbe zabránila, avšak okresný súd jej snahy zamietol. Ak by aj dražbu zapríčinila,
uvedené nemohlo mať žiadny vplyv na toto konanie. Naopak, práve žalobkyňa mala byť aktívna potom,
ako sa dozvedela, že rozsudok o pozbavení spôsobilosti A. O. na právne úkony bol zrušený. Bola to
práve žalobkyňa, ktorá sa nedomáhala svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a nevyužila animožnosť uplatniť svoj nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil alebo v celom rozsahu zamietol.

16. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že okresný súd sa vysporiadal so
všetkými argumentmi žalovanej správne a táto uvedené argumenty zopakovala len v rámci odvolacích
dôvodov. Napadnutým rozsudkom okresný súd podrobne opísal priebeh mnohých súdnych sporov, ktoré
špekulatívne vyvolala žalovaná s jasným cieľom nevrátiť finančné prostriedky, ktoré preukázateľne od
nej prevzala a tieto si ponechala. Okresný súd tak dôsledne aplikoval jeden zo základných princípov

Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ochrana ohrozených a porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, teda
že spor bude rozhodnutý spravodlivo. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom
rozsahu.

17. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej a napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo preskúmal v medziach daných § 379 a §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok okresného
súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.

18. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovanej za obsahové vymedzenie svojho

odvolania ako aj rozsah odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať rozsah
odvolania a svoju viazanosť odvolacími dôvodmi.

20.Popreskúmaníodvolaniaakonania,ktorémupredchádzalo,odvolacísúdkonštatuje,žeokresnýsúd
vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191

ods.1CSPasvojerozhodnutieajnáležiteodôvodnilpodľa§220ods.2CSP.Zodôvodneniarozhodnutia
okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi dôvodmi na strane druhej. Odvolací súd preto v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil
rozhodnutie okresného súdu, ktorým okresný súd návrh žalovanej na zmenu pôvodného právoplatného
rozhodnutia zamietol.

21. Okresný súd založil svoje rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté odvolaním žalovanej v konaní po
povolení obnovy konania, na tom skutkovom a právnom závere, že skutkovou podstatnou vydania
bezdôvodného obohatenia žalobkyni žalovanou je, že právny dôvod, na základe ktorého sa plnenie
( kúpna cena ) poskytlo, dodatočne odpadol. Okresný súd uznal, že v pôvodnom rozsudku okresného

súdu č. k. 5C/334/2010-307 zo dňa 02. 03. 2012 bolo skutkovou podstatou vydania bezdôvodného
obohatenia plnenie z neplatného právneho úkonu z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy a
písomného splnomocnenia, ktoré mu predchádzalo.

22. Po povolení obnovy konania však mal okresný súd naďalej za preukázané, že žalovaná prijala

sumu od žalobkyne vo výške 21.410,08 Eur titulom platnej kúpnej zmluvy, avšak zavinením žalovanej
odpadol právny dôvod prevodu, ktorý v čase poskytnutia plnenia ( kúpnej ceny ) existoval, v dôsledku
ďalšej právnej skutočnosti, na základe ktorej stratil svoje právne účinky, t .j. že predmet kúpnej zmluvy,
nehnuteľnosti, ktoré kupovala kúpnou zmluvou a za ktoré vyplatila kúpnu cenu žalovanej, nadobudli
tretie osoby. Noví vlastníci, ktorí nehnuteľnosti nadobudli v dražbe realizovanej v exekučnom konaní

vedenom pod sp. zn. 2Er 1879/2010, tieto nehnuteľnosti rekonštruovali, prestavali a novovybudovali. t.
j. zveľadili do takej miery, že nehnuteľnosti, ktoré kupovala žalobkyňa a za ktoré vyplatila žalobkyňa
žalovanej kúpnu cenu, už neexistujú. Okresný súd konkretizoval, že noví vlastníci zmenili nehnuteľnosti
tak, že pôvodné nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy buď úplne zrušili, a to pozemok
parc. KN č. XXXX o výmere 119 m2, ktorý už neexistuje, a pôvodný rodinný dom súp. č. 11 postavený

na parcele KN č. 227 o výmere 1 055 m2, ktorého vlastníkom bol nebohý A. O., noví vlastníci úplne
zrekonštruovali a tento je evidovaný už na inej parcele, a to parcele KN č. XXXX/X o výmere 1 002 m2,
a taktiež na novovytvorenej parcele KN č. XXXX/X o výmere 172 m2 vedenej ako zastavaná plocha a
nádvorie, na ktorom pozemku je vybudovaný nový rodinný dom č. súpisné 555.23. Vyššie uvedené skutkové a právne závery okresného súdu žalovaná v odvolaní nespochybnila. So
všetkýminámietkamižalovanejvkonanísaokresnýsúdvysporiadal,preto odvolacísúdnaodôvodnenie

napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu odkazuje, najmä v bodoch 15. až 30. Okresný súd
chronologicky a vnútorne konzistentne popísal priebeh konaní, ktoré jednak predchádzali rozhodnutiu,
ktorého zmeny sa žalovaná po povolení obnovy domáhala, ako aj konaní, ktoré boli na okresnom súde
vedené po tom, ako bol rozsudok o pozbavení spôsobilosti na právne úkony A. O., zrušený. Všetky
okolnosti, ktoré nastali po tom ako bola obnova pôvodného konania sp. zn. 5C/334/2010 povolená, boli

okresným súdom posúdené a okresný súd vytvoril celkový konzistentný obraz o konaní a správaní
žalobkyne a žalovanej. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné:

24. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom zisteným okresným súdom považoval za preukázané,
že žalovaná prevzala od žalobkyne sumu 21.410,08 Eur titulom kúpnej ceny, na základe kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovanou ako splnomocnenou zástupkyňou

predávajúceho A. O.. Konkrétne predávajúci splnomocnil svoju dcéru, aby za neho a v jeho mene
vykonala všetky potrebné úkony pri uzatvorení kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľností a zároveň bola
na základe tohto splnomocnenia oprávnená a povinná za predávajúceho nie len podpísať kúpnu
zmluvu, dohodnúť výšku kúpnej ceny, ale túto finančnú čiastku od kupujúcej aj prevziať, riadne ju
uschovať až do vydania tohto obnosu predávajúcemu, zúčastniť sa všetkých konaní v tejto veci,

dávať návrhy, predkladať písomné podania, zastupovať ho pri podávaní návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností a v celom katastrálnom konaní. Žalovaná prevzatie kúpnej ceny od
žalobkyne v celom rozsahu potvrdila svojim podpisom na kúpnej zmluve, pričom nijakým spôsobom
nepreukázala, že by žalobkyňou vyplatená kúpna cena bola odovzdaná jej otcovi a ani to, že by mala
byť predmetom dedičského konania po nebohom otcovi. To, že žalovaná v konaní pred okresným

súdom nepreukázala odovzdanie týchto finančných prostriedkov svojmu otcovi a uvedené okolnosti
neboli predmetom dokazovania, je na ťarchu žalovanej. Žalobkyňa totiž od počiatku tvrdila, že finančné
prostriedky odovzdala žalovanej, preto ak tieto nezostali v jej dispozícii, bolo jej úlohou, aby preukázala,
že tieto odovzdala svojmu otcovi. Strany majú totiž povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu v zmysle ust. § 150 ods. 1 CSP, teda žalovaná mala

od počiatku tvrdiť a preukazovať, že finančné prostriedky, ktorých vydania sa žalobkyňa domáha, neboli
v jej dispozícii a tieto boli odovzdané otcovi. Prívlastok „skutkové“ slúži práve na zvýraznenie, že nejde
o tvrdenia právne. Porušenie povinnosti tvrdiť pravdivo a úplne má za následok prehru sporu. Skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa totiž považujú za nesporné. Ak aj strana poprie
skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, musí uviesť následne vlastné pravdivé

tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Tak v pôvodnom, ako aj
obnovenom konaní žalobkyňa trvala na tom, že sa na jej úkor obohatila práve žalovaná. Bolo úlohou
žalovanej tvrdiť a preukázať, že finančnými prostriedkami, prevzatou kúpnou cenou nedisponuje, a že
táto bola v dispozícii jej otca. Uviedla to až po povolení obnovy a až v odvolacom konaní namietala,
že v tomto smere okresný súd nevykonal dokazovanie. Dokazovanie vykonáva súd na návrh. Takýto

návrh a ani jemu predchádzajúce tvrdenie žalovanej zo spisu nevyplýva. Tvrdenia o tom, že je bežné,
že medzi deťmi a rodičmi sa potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov, prípadne ako to nazvala
žalovaná „takéto transakcie“ nevystavujú, nemožno považovať za preukázanie odovzdania finančných
prostriedkov predávajúcemu. Tvrdenie žalovanej v odvolaní, že absencia takéhoto potvrdenia bez
ďalšiehoneznamená,žebykúpnucenusvojmuotcovineodovzdala,jesícesprávna,alemôžeznamenať

aj to, že žalovaná kúpnu cenu svojmu otcovi neodovzdala. Je preto nesprávne vytýkať okresnému súdu,
že súd nežiadal, aby sa vyjadrila, či kúpnu cenu otcovi odovzdala alebo nie, ak bremeno tvrdenia, ako
aj bremeno dôkazu bolo práve v tomto smere na strane žalovanej.

25. Naviac, žalobkyňou vyplatená finančná suma nebola ani predmetom dedičského konania po

nebohom A. O., preto v prípade, ak by aj boli odovzdaná do dispozície nebohého A. O., musela by byť
predmetom dedičského konania, k čomu však nedošlo. Nejde o sumu, ktorá by bola zanedbateľnou,
bežne spotrebovateľnou v domácnosti, či už v zmysle jej odovzdania predávajúcemu alebo v súvislosti
s dedičským konaním. Naopak, predmetom dedičského konania po nebohom A. O. boli nehnuteľnosti,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, avšak kúpna cena, ktorá bola vyplatená žalovanej, už predmetom

dedičského konania nebola. Po dedičskom konaní sa žalovaná stala ich výlučnou vlastníčkou a mala
na základe osvedčenia o dedičstve svoje sestry ako ustupujúce dedičky vyplatiť. Ani k uvedenému
vyplateniu ustupujúcich dedičiek však zo strany žalovanej nedošlo. Okresný súd správne konal so
žalovanou ako pasívne legitimovanou v konaní, ktorá prevzala finančné prostriedky – kúpnu cenu, beztoho, aby poskytla protiplnenie. Objektívne došlo na strane žalovanej k nadobudnutiu hodnoty vo výške
kúpnej ceny.

26. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkovoprávny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu,
na úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Žalobkyňa vyplatila kúpnu
cenu na základe kúpnej zmluvy reálne žalovanej, ktorá ju prevzala a zároveň sa po smrti svojho otca
stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. V prípade bezdôvodného

obohatenia ide o objektívnu zodpovednosť. Až dodatočne bol rozsudok, ktorým bol predávajúci
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, zrušený, na základe ktorých skutočností došlo aj k zmene
posúdenia skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia tak, ako to vo svojom závere uviedol okresný
súd. Je totiž nutné poukázať na tú skutočnosť, že pôvodne bola žalobkyňa na základe ňou podanej
žaloby dňa 16. 09. 2010 úspešná a o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie žalovanou žalobkyni bolo
rozhodnuté právoplatným súdnym rozhodnutím. Až po povolení obnovy konania a vedenia obnoveného

konania došlo ku skúmaniu, resp. posúdeniu, či aj tohto času existuje prípadný iný dôvod - skutková
podstata bezdôvodného obohatenia žalovanej. Nové skutkové tvrdenia a nové právne posúdenie môže
mať vplyv na vecnú správnosť pôvodného rozsudku. Povolenie obnovy konania v sebe totiž zahŕňa
možnosť opätovného prehodnotenia správnosti, a to vecnej správnosti rozhodnutia, ktoré už nadobudlo
svoju právoplatnosť. Uvedené odvolací súd uvádza aj vo vzťahu k námietke žalovanej o premlčaní

jej nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. To, že v čase, kedy bola pôvodne žaloba podaná,
nebol nárok žalobkyne premlčaný, bolo nutné posudzovať v čase jej podania, pričom s uvedenou
skutkovou a právnou otázkou sa okresný súd zaoberal už v rozhodnutí č. k. 5C/334/2010-136 zo
dňa 02. 03. 2012. Už v tomto rozhodnutí okresný súd konštatoval, že v prípade bezdôvodného
obohatenia získaného z neplatného právneho úkonu je potom rozhodujúci subjektívny okamih, kedy

oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, na základe ktorého sa plnilo,
je neplatný. Tento záver vyplýval práve zo skutočnosti, že predávajúci A. O., bol pozbavený spôsobilosti
na právne úkony rozhodnutím súdu, a až na tomto skutkovom a právnom závere, mohla žalobkyňa
dospieť k presvedčeniu, že k prevodu nehnuteľností nedošlo platne. Až zistením týchto okolností, teda
rozhodnutím o tom, že predávajúci nebol spôsobilým na platný prevod, až týmto okamihom bolo zrejmé,

že kúpna cena bola poskytnutá na základe neplatného právneho úkonu, v dôsledku ktorého žalobkyňa
nedisponovala finančnými prostriedkami, ktoré ako kúpnu cenu vyplatila, ale ani nehnuteľnosťami, o
ktorých bolo určené, že patria do dedičstva po nebohom A. O., nakoľko tento v priebehu konania zomrel.
Na základe súdneho rozhodnutia o tom, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a následne rozhodnutia
o prejednaní dedičstva sa výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností stala žalovaná, ktorá žalobkyni

finančné prostriedky nevrátila. V čase, kedy bol rozsudok okresného súdu o vydaní bezdôvodného
obohatenia žalobkyni pôvodne vydaný, teda dňa 02. 03. 2012, bola žalovaná vlastníčkou nehnuteľností,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, pričom žalobkyňa kúpnu cenu od žalovanej neobdržala.

27. Ak aj žalovaná tvrdí, že aplikácia ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka neobstojí z dôvodu,

že žalobkyňa a žalovaná neboli nikdy účastníkmi neplatnej alebo zrušenej zmluvy, nemožno jej
argumentáciu prijať. Na charaktere synalagmatického záväzku nič nemení ani okolnosť, že účastníkovi
neplatnej zmluvy má byť vrátená kúpna cena nie od účastníka zmluvy, ale od vlastníka nehnuteľností,
ktorý kúpnu cenu prijal. Z hľadiska aplikácie ustanovenia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je
rozhodujúce, že sa prevod vlastníctva z dôvodu neplatnosti zmluvy neuskutočnil. O to viac, ak aj po

povolení obnovy platí, že kúpnu cenu na základe platného splnomocnenia prevzala žalovaná a je to
práve žalovaná, ktorá bola vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy aj po tom,
ako bolo súdom určené, že patria de dedičstva. Argumentácia žalovanej o premlčaní nároku žalobkyne
v odvolaní preto neobstojí.

28. Žalovaná v odvolaní zotrvala na závere, že skutková podstata bezdôvodného obohatenia v
zmysle § 451 Občianskeho zákonníka neexistuje. Okresnému súdu vytýkala, že jeho odôvodnenie
je nesprávne a celkom nezrozumiteľné, keď nepochopila aký dôvod plnenia, ktorý mal údajne jej
zapríčinením odpadnúť, mal konajúci súd na mysli. Odvolací súd preto opakovane poukazuje v tomto
smere na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a to nie len v bode 30, ale najmä na tomuto

bodu predchádzajúce odôvodnenie v bodoch 24. až 30. Okresný súd výslovne konštatoval, že
žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej, pretože aj keď je kúpna
zmluva zo dňa 06. 11. 2006 platná, právny dôvod, ktorý v čase poskytnutia plnenia existoval, následne
v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti stratil svoje právne účinky tým, že predmet kúpnej zmluvy– nehnuteľnosti, ktoré kupovala žalobkyňa kúpnou zmluvou, a ktoré boli vo výlučnom vlastníctve
žalovanej, sa stali predmetom dražby. Nehnuteľnosti po povolení obnovy konania nadobudli tretie
osoby, noví vlastníci, ktorí nehnuteľnosti rekonštruovali, prestavali a novovybudovali, t. j. zveľadili do

takej miery, že nehnuteľnosti, ktoré kupovala žalobkyňa, a za ktoré vyplatila kúpnu cenu podľa kúpnej
zmluvy 06.11.2006, už neexistujú. Tieto skutkové a právne závery okresného súdu žalovaná v odvolaní
nespochybnila, neuviedla, akým spôsobom by sa mala stať žalobkyňa po dražbe nehnuteľností ich
vlastníčkou, ak tvrdí, že žalobkyňa je ako kupujúca na základe platnej kúpnej zmluvy ich vlastníčkou.
Tieto tvrdenia nie sú pravdivé, vlastníkmi nehnuteľností sú tretie osoby bez akéhokoľvek vzťahu

k žalobkyni. Tieto tretie osoby nemajú povinnosť nehnuteľnosti previesť na žalobkyňu, a naviac to nie je
ani reálne možné. Tohto času, aby sa žalobkyňa stala vlastníčkou nehnuteľností, za ktoré poskytla kúpnu
cenu, je z objektívneho hľadiska nemožným, táto nemožnosť nastala až následne dôsledkom exekúcie,
ktorú vyvolala žalovaná, a ide o nemožnosť trvalú. Žalovaná bola tou, ktorá kúpnu cenu prevzala, a stala
sa v dôsledku dedenia ako právna nástupkyňa A. O., výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli
predmetom kúpnej zmluvy.

29. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalovaná napriek tomu,
že ako splnomocnenec svojho otca ako predávajúceho prevzala kúpnu cenu od žalobkyne ako
kupujúcej, ponechala finančné prostriedky vo svojej dispozícii, po rozhodnutí o tom, že predávajúci bol
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, kúpnu cenu nevrátila. Naopak, stala sa výlučnou vlastníčkou

nehnuteľností, ktoré tvorili predmet kúpnej zmluvy titulom dedičského konania, na základe ktorého mala
ustupujúce dedičky aj vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam vyplatiť. Ani ustupujúce dedičky ňou vyplatené
neboli, v dôsledku čoho došlo na návrh ustupujúcich dedičiek k exekučnému konaniu, v rámci ktorého
dražbou nadobudli nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy tretie osoby, ktoré noví vlastníci
zmenili tak, že pôvodné nehnuteľnosti ako ich mala nadobudnúť žalobkyňa, neexistujú. Práve tieto

skutočnosti predstavujú nové skutkové a právne zistenia, na základe ktorých okresný súd správne
dospel k právnemu záveru, že žalovaná sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila tým, že prevzala
finančné prostriedky od žalobkyne titulom kúpnej zmluvy, ktorá je už tohto času opäť platnou, avšak
žalobkyňasavlastníčkounehnuteľností,ktorébolipredmetomkúpnejzmluvy,nestala,aanistaťnemôže.
Vtomtosmerenemožnoinéakozotrvaťnazáveroch,kuktorýmdospelokresnýsúd,ževprávedôsledku

správania sa a konania žalovanej došlo k predaju nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy,
tieto nehnuteľnosti nadobudli noví vlastníci, ktorí ich zmenili tak, že sa úplne zmenil ich stav a charakter,
ktorý mali v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, t. j. tieto nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy
už neexistujú, v dôsledku čoho nemôže dôjsť k naplneniu kúpnej zmluvy uzavretej 06. 11. 2006, aby sa
žalobkyňa stala ich vlastníčkou.

30. Ak by žalovaná v čase, kedy bola vlastníčkou nehnuteľností tieto previedla na žalobkyňu, iba v takom
prípade by bolo dôvodným, aby žalobkyňa na žalobe nemala právny dôvod zotrvať. V opačnom prípade
je však rozhodnutie okresného súdu nie len vecne správne, ale i spravodlivé.

31.Odvolacísúdkonštatuje,žeokresnýsúdrozhodolvecnesprávneajonáhradetrovkonania.Uvedené
konštatuje napriek tomu, že odvolacími dôvodmi rozhodnutie o náhrade trov konania nebolo žalovanou
napadnuté, avšak ide o výrok závislý.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, teda

podľa úspechu v odvolacom konaní. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa,
preto uložil žalovanej povinnosť nahradiť jej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje ae) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).