Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34Pc/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522208262
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7522208262.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Bc. Filipom Ballom, advokátom so sídlom Hlavná
24, 040 01 Košice, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G.
X, XXX XX H., zastúpený: Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 7, 040 01
Košice, za účasti maloletého dieťaťa: D. B., nar. X.X.XXXX, bytom u navrhovateľky, v tomto konaní
zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9,
040 01 Košice, v konaní o určenie otcovstva a úprave rodičovských práv a povinností k maloletej, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že E. F., nar. XX.X.XXXX je otcom maloletej D. B., nar. X.X.XXXX z matky A. B., nar.

X.X.XXXX.
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností vrátane styku otca
s maloletou D. B., nar. X.X.XXXX v tomto znení:
Z v e r u j e maloletú D. B., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať
v bežných veciach a spravovať jej majetok.

Styk otca s maloletou D. B., nar. X.X.XXXX sa n e u p r a v u j e.

Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú D. B., nar. X.X.XXXX vo výške 150,- Eur mesačne
vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 3.10.2019.

Dlžné výživné v celkovej výške 8.240,36 Eur za obdobie od 3.10.2019 do 30.4.2024 otcovi p o v o ľ u j
e splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 50,- Eur pod následkom straty výhody
splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
IV. Štát m á voči otcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V. Otec j e p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania v sume 476,40 Eur do 60 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
VI. Otec j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 66,- Eur na
účet Mestského súdu Košice do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným Okresnému súdu Košice – okolie dňa 3.10.2022 žiadala, aby súd

určil, že E. F., nar. XX.X.XXXX je otcom maloletej D. B., nar. X.X.XXXX. Zároveň žiadala maloletú D.
zveriť do svojej osobnej starostlivosti, styk domnelého otca upraviť v prípade, ak má o styk domnelý
otec záujem a zároveň určiť domnelému otcovi vyživovaciu povinnosť tri roky spätne odo dňa začatia
konania.2. Návrh na začatie konania navrhovateľka odôvodnila najmä tými skutkovými tvrdeniami, že
s domnelým otcom sa zoznámila dňa 7.1.2010 a to v čase, keď sa rozvádzal. Ich vzťah domnelý

otec ukončil v roku 2011, avšak tento v júli v roku 2014 obnovili. Spoločnú domácnosť nikdy neviedli,
stretávali sa najmä u nej doma, resp. u jej rodičov. Podotkla, že rodina domnelého otca mala voči ich
stretávaniu a vzťahu výhrady. V septembri 2018 zistila, že je tehotná. Navrhovateľka v tejto súvislosti
doplnila, že počas tohto obdobia sa intímne stýkala len s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené.
Uviedla, že tehotenstvu sa potešila, domnelý otec sa však snažil tehotenstvo pred ostatnými zatajiť.

Počas tehotenstva sa naďalej stretávali, avšak o dieťati, o pôrode sa nerozprávali. Napriek tomu sa
snažila domnelého otca presvedčiť, aby došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov na
príslušnej matrike, čo však domnelý otec odmietol urobiť. Navrhovateľka poukázala tiež na skutočnosť,
že všetky záležitosti ohľadom tehotenstva, zabezpečenia potrebnej výbavy pre dieťa riešila výlučne
sama, domnelý otec sa neangažoval, a ani jej finančne neprispel. O narodení maloletej domnelého
otca informovala, avšak domnelý otec o maloletú neprejavil žiadny záujem. Snažila sa byť trpezlivá,

ponechať domnelému otcovi čas, počas ktorého by sa zotavila z pôrodu. Domnelý otec sa jej ozval
po troch týždňoch od pôrodu maloletej D., nebola však proti stretnutiu, nakoľko bola rada, že domnelý
otec prejavil záujem stretnúť sa s maloletou. Domnelý otec jej sľúbil, že sa nechá zapísať ako otec do
rodného listu maloletej, a preto súhlasila, aby ich vzťah naďalej pokračoval, ktorý neskôr bez vysvetlenia
domnelý otec ukončil dňa 12.9.2022. Následne sa dozvedela, že dôvodom bola ďalšia intímna známosť

domnelého otca s inou ženou, z ktorej sa aj narodilo dieťa. Navrhovateľka zdôraznila, že domnelý otec
jej počas tehotenstva, a ani po narodení maloletej D. finančne neprispel, a ani sa nesnažil zdieľať
starostlivosť o maloletú. Zvýšené výdavky na maloletú D. navrhovateľka odôvodnila jej zdravotným
stavom, nakoľko je vedená v kardiologickej ambulancii a neurologickej ambulancii.

3. Okresný súd Košice – okolie postúpil vec Okresnému súdu Košice I dňa 26.10.2022 z dôvodu, že
v konaniach vo veciach starostlivosti o maloletých platí výlučná miestna príslušnosť, ktorá má prednosť
pred všeobecnou miestnou príslušnosťou určenou v súlade s ust. § 3 ods. 2 Civilného mimosporového
poriadku. Vzhľadom k skutočnosti, že rozhodujúcim kritériom pre posúdenie miestnej príslušnosti je
bydlisko dieťaťa, ktoré má maloletá v tomto prípade evidované na adrese C. X, D., vyslovil svoju miestnu

nepríslušnosť a vec postúpil podľa ust. § 4, ust. § 3, ust. § 6 a ust. § 112 Civilného mimosporového
poriadku príslušnému Okresnému súdu Košice I (poznámka súdu - v súčasnosti Mestskému súdu
Košice).

4.1 Bývalý Okresný súd Košice I svojím uznesením zo dňa 15.12.2022 vydaným pod č.k. 34Pc/16/2022

– 61 na žiadosť navrhovateľky priznal navrhovateľke oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky,
nakoľko po posúdení majetkových a sociálnych pomerov navrhovateľky dospel k jednoznačnému
záveru, že tieto odôvodňujú priznanie oslobodenia od ich platenia v plnom rozsahu.
4.2 Uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2023.

5. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, sa k návrhu navrhovateľky vyjadril v písomnom podaní, ktoré
bolo súdu doručené dňa 13.2.2023. Uviedol, že sa s navrhovateľkou pozná, avšak už niekoľko rokov
s ňou neudržiava žiaden kontakt. Má vedomosť, že aj v čase, keď bol s navrhovateľkou v kontakte,
navrhovateľka udržiavala intímny styk s inými mužmi. Tvrdenie navrhovateľky, že je otcom maloletej, je
pre neho prekvapivé, najmä ak navrhovateľka prichádza s takýmto tvrdením niekoľko rokov po narodení

maloletej. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby sa účastníci konania podrobili testom DNA za účelom
zistenia pravdepodobnosti otcovstva a k úprave práv a povinností sa žiadnym spôsobom nevyjadril.

6. Kolízny opatrovník na základe výzvy súdu prešetril pomery v rodine maloletej D.. V podanej správe
poukázal na zdravotný stav maloletej, ktorý vyžaduje zvýšené výdavky zo strany matky. Uviedol, že

u maloletej je diagnostikovaná aj adaptačno emocionálna porucha a inkotencia tretieho stupňa, ktorá je
nezvratná. Vzhľadom k vyjadreniam domnelého otca, ktorý poprel svoje otcovstvo k maloletej, navrhol
nariadiťvoveciznaleckédokazovanieavprípade,žedomnelýotecjeotcommaloletejD.,zveriťmaloletú
do osobnej starostlivosti matky a vyživovaciu povinnosť určiť s prihliadnutím na odôvodnené potreby
dieťaťa, ako aj s prihliadnutím na príjmové, majetkové schopnosti a možnosti na strane oboch rodičov.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu navrhovateľky, vyjadreniami
účastníkov konania, výsluchom účastníkov konania a ďalšími listinami založenými v spise.8. Navrhovateľka vo svojom účastníckej výpovedi zotrvala na svojich skutkových tvrdeniach. Uviedla, že
nerozumie, prečo domnelý otec popiera skutočnosť, že s ňou udržiaval kontakt aj po narodení maloletej,
a aj po podaní návrhu na začatie konania. Snažila sa o to, aby si založili rodinu, aby zdieľali spoločný

život, pričom domnelý otec vedel, že bol jediný muž v jej živote, a to celých 12 rokov od ich zoznámenia.
Má za to, že dieťa si zaslúži poznať oboch rodičov.

9. Domnelý otec na pojednávaní zotrval na svojom návrhu, aby súd vo veci nariadil znalecké
dokazovanie z odboru genetiky, odvetvia analýzy DNA.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie preto vo veci nariadil znalecké dokazovanie, a to
znalkyňou z odboru genetika, odvetvie analýza DNA a za znalkyňu ustanovil B. I. C. s miestom výkonu
činnosti Gorkého 8 v Košiciach.
Súdom ustanovená znalkyňa predložila súdu prvej inštancie znalecký posudok č. 34/2023 zo dňa
21.12.2023, zo záverov ktorého vyplýva, že otcovstvo E. F. voči maloletému dieťaťu D. B. je prakticky

dokázané s pravdepodobnosťou 99,99%.

11.Na pojednávaní konanom dňa 9.4.2024 účastníci konania zhodne uviedli, že po potvrdení
otcovstva znaleckým dokazovaním, otec začal prejavovať záujem o maloletú D., trávia spolu čas, našli
si k sebe cestu a ich vzájomný vzťah sa intenzívne buduje. V priebehu konania sa rodičia dohodli na

úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že maloletá bude zverená do osobnej
starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných
veciach, otec bude rozhodnutím súdu zaviazaný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150,-
Eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 3.10.2019. Dlžné výživné
za obdobie od 3.10.20219 do 30.4.2024 na maloletú vo výške 8.240,36 Eur bude otec splácať spolu

s bežným výživným v mesačných splátkach po 50,- Eur až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody
splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich. Účastníci konania sa dohodli, že styk otca s maloletou
súd neupraví.

12. Kolízny opatrovník rodičmi navrhnutú dohodu vo veci úpravy rodičovských práv a

povinností k maloletej odporúčal súdu schváliť s odôvodnením, že je v záujme maloletej D. a neodporuje
zákonu. Zároveň uviedol, že starostlivosť o maloletú od narodenia zabezpečuje matka, ktorá ju zvláda
a sociálnym šetrením neboli v jej starostlivosti zistené žiadne nedostatky. Čo sa týka úpravy styku
s maloletou, vzhľadom k skutočnosti, že vzťah medzi maloletou a jej otcom je potrebné pomaly
vybudovať a rozvíjať, považoval za vhodné, aby styk nebol súdom nateraz upravený.

13. Podľa ust. § 1 a § 2 Civilného mimosporového poriadku podľa tohto zákona súdy prejednávajú
a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy
žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a

konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

14. Podľa ust. § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku účastníkom je ten, koho tento zákon za
účastníka označuje.

15. Podľa ust. § 105 Civilného mimosporového poriadku konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú
konanie o
a) určenie materstva,
b) určenie otcovstva,
c) zapretie otcovstva a

d) prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.

16. Podľa ust. § 106 Civilného mimosporového poriadku na konania vo veciach určenia rodičovstva je
miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný
súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.

17. Podľa ust. § 107 Civilného mimosporového poriadku konanie sa začína len na návrh.18. Podľa ust. § 108 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku účastníkom konania o určenie
otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má
byť určené.

19.Podľa ust. § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených
v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

20. Podľa ust. § 94 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným

vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil
súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia
dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

21. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou
stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre
jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných
jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne
opatrenia.

22. Podľa ust. článku 7 Dohovoru, každé dieťa má právo poznať svojich rodičov a právo na ich
starostlivosť.

23. Podľa ust. § 110 Civilného mimosporového poriadku s konaním o určenie otcovstva je spojené

konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

24. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia §24, §25 a § 26
sa použijú primerane.

25. Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

26.Podľa ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

27.Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

28.Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

29.Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

30.Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.31.Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

32.Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

33.Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

34.Určenie otcovstva sa v Zákone o rodine opiera o tri domnienky otcovstva, ktoré sú vyvrátiteľné:
1. domnienka otcovstva svedčiaca manželovi matky, 2. domnienka svedčiaca mužovi, ktorý spolu s

matkou súhlasne vyhlási, že je otcom dieťaťa a 3. domnienka otcovstva svedčiaca mužovi, ktorý s
matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako
300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Poradie uplatnenia domnienok je fixné. V
danom prípade nedošlo k uznaniu otcovstva a ani k súhlasnému vyhláseniu. Otcovstvo súd určoval
na základe domnienky otcovstva svedčiacej mužovi, ktorý s matkou dieťaťa súložil v dobe rozhodnej

pre počatie dieťaťa. Na základe vykonaného dokazovania a výsledkov znaleckého posudku z odboru
genetika, odvetvia DNA analýza, ktorý potvrdil otcovstvo E. F. voči maloletej D. B., súd preto otcovstvo
k maloletej určil tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.

35.Keďže s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a

povinností a o výžive maloletého dieťaťa a rodičia maloletej D. sa ohľadne úpravy práv a povinnosti
k maloletej dohodli, súd schválil rodičovskú dohodu, ktorá je podľa súdu v záujme maloletej, javí sa
primeraná veku a potrebám maloletej ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov.

36.Na tomto mieste súd dodáva, že keďže vyživovacia povinnosť bola súdom určená spätne, pričom

(označený) otec si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne voči maloletej D. od narodenia neplnil, a ani
jej ničím neprispel, súd rozhodol aj o zročnom výživnom za obdobie tri roky spätne od podania návrhu
(návrh na začatie konania bol podaný dňa 3.10.2022) do posledného dňa v mesiaci, v ktorom bol
rozsudok súdom vyhlásený (30.4.2024). Dlžné výživné tak v tomto prípade zodpovedá sume 8.240,36
Eur, ktorú podľa dohody rodičov súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,-

Eur spolu s bežným výživným. Na ochranu práv maloletej D. súd stanovil možnosť straty výhody splátok
pre prípad, že by otec dlžné výživné riadne a včas neplatil.

37.Podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

38.Podľa ust. § 53 Civilného mimosporového poriadku v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v
konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali
vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

39.Podľa ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy,
ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

40.Podľa ust. § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o
trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

41. Podľa ust. § 55 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku o nároku na náhradu a o výške
trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa ust. § 55 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku o nároku štátu na náhradu trov konania

a o výške náhrady trov konania štátu môže súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.43. Súd rozhodol o náhrade trov konania účastníkov konania v súlade s ust. § 52 Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

44.1 V danom prípade však vznikli štátu trovy spojené s nariadeným znaleckým dokazovaním. Súd
prvej inštancie uznesením zo dňa 4.1.2024 vydaným pod č.k. 34Pc16/2022 – 155 priznal súdom
ustanovenej znalkyni B. I. C. znaleckú odmenu vo výške 476,40 Eur a nariadil učtárni Mestského súdu
Košice vyplatiť znalkyni znalečné v priznanej výške 476,40 Eur preddavkovo z finančných prostriedkov

štátu.
44.2 Štát má podľa výsledku konania proti účastníkom nárok na náhradu trov konania, ktoré platil. Keďže
výsledkom konania bolo vyhovenie návrhu na určenie otcovstva a (označený) otec bol teda neúspešným
účastníkom, súd ho zaviazal k povinnosti nahradiť štátu vzniknuté trovy. Vzhľadom k výške trov konania,
ako aj vzhľadom k jeho ďalším povinnostiam vyplývajúcim z tohto súdneho rozhodnutia, súd otcovi určil
dlhšiu ako zákonom stanovenú trojdňovú lehotu na plnenie, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

45. Podľa ust. § 2 ods. 2, prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov ak je poplatník od poplatku oslobodený
a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

46. Podľa Položky 9 Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov z návrhu na začatie konania
vo veciach určenia rodičovstva v čase podania návrhu na začatie konania navrhovateľkou bol určený
súdny poplatok z takéhoto návrhu vo výške 66,- Eur.

47. V prejednávanej veci bolo navrhovateľke uznesením súdu zo dňa 15.12.2022, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 3.1.2023, priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Súd preto postupom
podľaust.§2ods.2citovanéhozákonaosúdnychpoplatkochuložilpovinnosťzaplatiťsúdnypoplatokza
návrh vo výške 66,-Eur podľa položky č. 9 sadzobníka súdnych poplatkov v tomto konaní neúspešnému

otcovi maloletej. Aj v tomto prípade súd určil otcovi maloletej z rovnakých dôvodov dlhšiu ako zákonnú
lehotu na splnenie si zákonnej povinnosti, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti výrokom I., III., IV. a V. rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach (ust. § 355 Civilného sporového

poriadku).

Odvolanie môže podať ten účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti,
v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.

Podľa ust. § 365 odsek 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniamg) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil .

Proti výroku II. rozhodnutia, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, nie sú rodičia oprávnení podať
odvolanie (ust. § 122 Civilného mimosporového poriadku).

Proti rozhodnutiu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok odvolanie nie je prípustné.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.)