Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Ek/299/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119230885
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zdechovanová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6119230885.6

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1/ A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXX/XX, XXX XX D. C., 2/ E. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. H. XXX/XX, XXX XX D. C., v konaní
zastúp.: JUDr. Lukáš Slanina, advokát a spoločník v ARROWS advokátní kancelář, s.r.o., IČO: 067
17 586, se sídlem Plzeňská 3350/18, Praha, proti povinnému: Obec Vyšný Mirošov, so sídlom Vyšný
Mirošov100,09011VyšnýMirošov,IČO:00331244,vkonanízastúp.:JUDr.MichalMichalovčík,advokát

so sídlom Makovická 768/20, 089 01 Svidník, o vymoženie 45.997 Eur s príslušenstvom, o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/299/2019 zo dňa 06. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/299/2019
zo dňa 6. mája 2022 z a m i e t a .

II. Oprávnení 1/ a 2/ s ú p o v i n n íspoločne a nerozdielne nahradiť povinnému trovy exekučného
konania vo výške 268,05 Eur, k rukám právneho zástupcu povinného, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

III. Súd oprávneným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 06.05.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie
pod sp. zn. 24Ek/299/2019, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a zároveň oprávneným priznal
nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie
vo výške 798,66 Eur (výrok II.) a súčasne zaviazal oprávnených na úhradu trov súdneho exekútora vo

výške 72 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tm, že oprávnení 1/ a 2/ sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným
súdu dňa 12.02.2019 domáhali voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 45.997 Eur s
príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice, sp. zn. N 13/2018, Nz
675/2018, NCRIs 686/2018, spísanej notárom JUDr. Pavlom Doričom PhD., na Notárskom úrade

so sídlom Hlavná 40, 040 01 Košice, dňa 10.01.2018 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 06.06.2019
poveril súd vykonaním exekúcie súdnu exekútora Mgr. Róberta Segľu, so sídlom exekútorského úradu
v Prešove, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 212EX 301/19. V priebehu konania predložil súdny
exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmaním návrhu a doručeniek bolo súdu
preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehote.

3. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie žiadal exekúciu zastaviť v súlade s ustanoveniami
§ 61k ods. 1 písm. d), pričom poukazoval na to, že nebol účastníkom žiadneho zmluvného vzťahus oprávnenými, ktorého predmetom malo byť poskytnutie pôžičky vo výške 55.000 Eur. Uviedol, že
zmluva o pôžičke zo dňa 27.12.2017 ako aj uznanie záväzku sú absolútne neplatné. Podľa povinného
odkazuje notárska zápisnica na Uznesenie obecného zastupiteľstva č. 75/2015 zo dňa 30.12.2015,

avšak takéto uznesenie sa nekonalo, teda ani uznesenie obecného zastupiteľstva č. 75/2015 zo dňa
30.12.2017 nemohlo byť nikdy prijaté. Povinný sa odvoláva tiež na to, že obecné zastupiteľstvo nikdy
neschválilo bývalému starostovi obce oprávnenie narábať s finančnými prostriedkami samostatne do
výške 100.000 Eur. Zároveň povinný namietal aj neurčitosť predmetného uznesenia č. 75/2015, nakoľko
z jeho popisu nevyplýva, či dispozícia s finančnými prostriedkami sa týka sumy 100.000 Eur jednorazovo

alebo opakovane. Povinný považuje úrok vo výške 0,5% denne z dlžnej sumy (čo predstavuje 182,5%
ročne) za rozporný so zákonom ako aj dobrými mravmi. Vyslovil tiež podozrenie, že zápisnica zo
zasadnutia obecného zastupiteľstva č. 75/2015 zo dňa 30.12.2015 bola sfalšovaná. Uviedol, že podniká
právne kroky k oznámeniu týchto skutočností orgánom činným v trestnom konaní. Uznesením obecného
zastupiteľstva č. 48/2015 zo dňa 29.11.2015 bol starosta obmedzený disponovaním s finančnými
prostriedkami do výšky 300 Eur na deň bez súhlasu obecného zastupiteľstva. Pôžička poskytnutá

oprávnenými nebola nikdy predmetom rokovania a rozhodovania obecného zastupiteľstva, preto
povinný považuje zmluvu o pôžičke za absolútne neplatnú. Povinný taktiež tvrdil, že predmetné finančné
prostriedky neboli nikdy v účtovnej evidencii obce a nikdy neboli pripísané na bankový účet obce. Taktiež
notárska zápisnica ani zmluva nebola nikdy zverejnená na úradnej tabuli obce resp. internetovej stránke
obce. Konanie starostu považuje povinný za svojvoľné, keďže na tieto úkony nemal oprávnenie. Vo

svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukazoval na ustanovenie § 11 ods. 4 písm. b), c), zákona
o obecnom zriadení v spojení s § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Povinný mal za to,
že sa jedná o absolútne neplatný úkon. Z uvedených dôvodov navrhol exekúciu zastaviť v zmysle § 61k
ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

4. Vyšší súdny úradník v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol formálne a materiálne náležitosti
stanovené pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poukázal na možnosť vecného
prieskumu záväzku obsiahnutého v notárskej zápisnici. Aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej
notárskej zápisnice platí, že ak má byť vykonateľná, jej obsah musí byť určený presným a nepochybným
spôsobom, teda notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného,

presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia (s poukazom na nález
Ústavného súdu sp.zn. I.ÚS 5/2000). Exekučný poriadok explicitne umožňuje súdu vykonať vecný
prieskum notárskych zápisníc, čo umožňuje posúdenie notárskej zápisnice z hľadiska možného rozporu
so zákonom alebo s dobrými mravmi. Vzhľadom na právomoc exekučného súdu ísť aj do jej vecného
prieskumu, vyšší súdny úradník preskúmal predloženú notársku zápisnicu aj z tohto hľadiska.

5. Vo vzťahu k námietke povinného, že obecné zastupiteľstvo nedalo súhlas starostovi k spísaniu
notárskej zápisnice, vyšší súdny úradník odkázal na ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého „Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach
života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenie a nakladania s majetkom obce

a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať
hospodárenie s ním. Schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať
záverečný účet obce, vyhlásiť dobrovoľnú zbierku a ustanoviť jej podmienky, schvaľovať emisiu
komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1, rozhodovať o prijatí úveru
alebo pôžičky, o prevzatí záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu;

v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať starosta“. Vyšší súdny úradník
konštatoval, že úkon týkajúci sa majetku resp. majetkových práv obce, ako aj samotné uzatvorenie
zmluvy o pôžičke, patrí do kompetencie obecného zastupiteľstva. Odkázal pritom na § 12 ods. 7 zákona
o obecnom zriadení, podľa ktorého je obecné zastupiteľstvo spôsobilé sa uznášať a rokovať ak je
prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Vyšší súdny úradník sa ďalej zaoberal uznesením

obecného zastupiteľstva č. 48/2015 zo dňa 29.11.2015, podľa ktorého mal preukázané, že obecné
zastupiteľstvo schválilo starostovi obce oprávnenie vykonávať objednávky a hotovostné platby do výške
300 Eur. Uznesenie č. 75/2015 zo dňa 30.12.2015, ktoré je uvedené v notárskej zápisnici, a z ktorého
vyplýva, že obecné zastupiteľstvo malo starostovi schváliť disponovanie s finančnými prostriedkami do
výške 100.000 Eur, nebolo podľa názoru vyššieho súdneho úradníka zverejnené na webovej stránke

obce G. I., kde sú uvedené všetky uznesenia obecného zastupiteľstva a taktiež nebolo súčasťou
notárskej zápisnice. Vyšší súdny úradník poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR z 21.10.2009,
sp. zn. 5Obdo/44/2018, ako aj rozsudky Najvyššieho súdu SR z 21.10.2009, sp. zn. 2Sžo 277/2008,
a právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku z 29.01.2008, sp. zn. 2Cdo/2841/2006 podľaktorého majetkovoprávne úkony o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil len starosta
bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože
by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny

úkon ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním
obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže
jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky. Vyšší súdny úradník uviedol, že ak by aj predmetné
uznesenie č. 75/2015 bolo schválené, nie je možné zistiť na aké úkony mal starosta byť pri nakladaní
s majetkom obce oprávnenie. Následne odkázal na názor vyslovený Krajským súdom v Nitre, v uznesení

zo dňa 27.12.2019, sp. zn. 15CoE/111/2019, podľa ktorého pri inštitúte takej právnej sily ako je notárska
zápisnica v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku je nutné bezpodmienečne zaistiť taký
právny stav, pri ktorom je nepochybné, že s uznaním záväzku povinný naozaj súhlasil a bol si vedomý
všetkých právnych následkov s tým spojených. Ak niekto vysloví súhlas za povinnú osobu napriek tomu,
že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas povinnej osoby. Vyšší súdny úradník napokon dospel
kzáveru,žepredmetnánotárskaniejemateriálnevykonateľná.Snámietkouohľadomčiastočnýchúhrad

zo strany povinného sa vyšší súdny úradník vysporiadal tak, že na takéto čiastočné úhrady neprihliadol
z dôvodu koncentračnej zásady. Exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu.

6. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi oprávnených doručené

dňa 22.05.2022, podali oprávnení dňa 06.06.2022 sťažnosť. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola
podaná včas.

7. V podanej sťažnosti oprávnení namietajú nesprávnosť rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky a to
z dôvodu konštatovania, že notárska zápisnica bez súhlasu obecného zastupiteľstva nespĺňa materiálnu

vykonateľnosť exekučného titulu, nakoľko bola spísaná neoprávnenou osobou. Oprávnení majú za
to, že notárska zápisnica je jednostranný úkon ako aj uznanie dlhu. Podľa oprávnených ústne
uzatvorená zmluva nepodlieha povinnému zverejňovaniu na úradnej tabuly resp. internetovej stránke
obce. Oprávnení zdôrazňujú, že konali v dobrej viere, že starosta bol legitimovaný na uzatvorenie
zmluvy o pôžičke a spísanie notárskej zápisnice. Tvrdia, že vyššia súdna úradníčka vybočila z rozsahu

prieskumu návrhu na zastavenie exekúcie, pričom navrhli napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť vyššej
súdnej úradníčke na ďalšie konanie, prípadne zmeniť toto uznesenie tak, že súd návrh na zastavenie
exekúcie zamieta. Zároveň si žiadali priznať náhradu trov konania od povinného.

8. Povinný sa k sťažnosti oprávnených vyjadril v tom zmysle, že pokiaľ oprávnení tvrdia, že notárska

zápisnica ako jednostranný právny úkon (uznanie dlhu), i Zmluva o pôžičke ako ústne uzatvorený
kontrakt, nepodliehajú povinnému zverejňovaniu, opomínajú skutočnosť, že dôvodom vyslovenia
nespôsobilosti exekučného titulu pre vedenie tejto exekúcie nie je len absencia zverejnenia v zmysle §
47 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ale predovšetkým absencia akejkoľvek vôle Obce G. I. vstupovať do
právnych vzťahov s oprávnenými. Vôľa obce nemôže byť stotožňovaná so svojvôľou jej predstaviteľa

konajúceho navonok za obec. Povinný má za to, že ani odvolávanie sa na dobrú vieru nemôže v
danom prípade obstáť, obzvlášť s poukazom na skutočnosti, že zo strany oprávnených nebolo vôbec
konané ani len so základnou obozretnosťou, najmä vo vzťahu k samotnej Obci G. I., predovšetkým
však s prihliadnutím na zásady zákonnosti a transparentnosti, ktorých prejavom je aj bežný a zákonný
schvaľovací proces v rámci obecného zastupiteľstva (§ 11 ods. 4 zákona č. 360/1990 Zb. o obecnom

zriadení), tiež povinnosť zverejňovania aktov v obci ( § 47 ods. 4 Občianskeho zákonníka), aby tieto boli
vôbec dostupné dotknutej verejnosti (obyvateľom obce). Na základe uvedených skutočností povinný
navrhol sťažnosť oprávnených zamietnuť ako nedôvodnú a povinnému priznať právo na náhradu trov
sťažnostného konania.

9. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti
rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

10. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok), proti uzneseniu súdu
prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods.
2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

13. V zmysle § 250 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť
zamietne.

14. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný
titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho

exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

15. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

16. V zmysle § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

17. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná
osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

18. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249
CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne,
a preto ju zamietol.

19. V nadväznosti na obsah podanej sťažnosti a po oboznámení sa s napadnutým uznesením súd prvej
inštancie konštatuje, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyšší
súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Odôvodnenie napadnutého uznesenia
považuje za dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie
vo veci relevantnými tvrdeniami povinného a toto rozhodnutie súd prvej inštancie považuje za vecne

správne.Sťažnostnýsúdpoukazujenato,žeobsahomzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania
a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS
3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať
s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým

a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto
procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade
s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník
konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (II.
ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru súdu prvej inštancie učinil

i konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

20. V prvom rade je nevyhnutné uviesť, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať
zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo

potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011). V danom prípade bola zo strany
oprávneného predložená ako exekučný titul notárska zápisnica. Súd prvej inštancie dáva do pozornosti,
že s účinnosťou od 01. 04. 2017 došlo v Exekučnom poriadku k zásadnej zmene, keď exekučnému
súduokremposudzovaniaformálnejamateriálnejvykonateľnostinotárskejzápisniceExekučnýporiadokukladá posudzovať ju aj v rozsahu či záväzok v nej obsiahnutý neodporuje zákonu alebo či nie je v
rozpore s dobrými mravmi (§ 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku), čo v podstate predstavuje
prieskum notárskej zápisnice aj po hmotnoprávnej stránke. Notárska zápisnica obsahujúca záväzok,

ktorý je v rozpore so zákonom, je materiálne nevykonateľnou a exekúcia na jej podklade sa podľa
§ 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku ani nemala začať. Súdu prináleží právomoc na podklade
materiálne nevykonateľného exekučného titulu exekúciu zastaviť aj kedykoľvek v jej priebehu, ak také
skutočnosti zistí (napr. už spomínané rozhodnutie Ústavného súdu SR z 23.11.2011, sp. zn. I. ÚS
456/2011, ale napr. aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ECdo 215/2013 z 10. 06. 2014, sp.

zn. 4Cdo 51/2004 z 29. 09. 2005).

21. Z textu exekučného titulu vyplýva, že dňa 15.01.2010 sa pred notárku dostavil povinný Obec G.
I. prostredníctvom, ktorého konal starosta obce I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. I. XXX, XXX
XX G. I.. Povinný uzatvoril s oprávnenými ústnu zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bol záväzok
osoby povinnej vrátiť finančné prostriedky v celkovej výške 55.000 Eur , a to oprávnenému 1/ sumu

22.500 Eur a oprávnenému 2/ sumu 22.500 Eur. Povinný v notárskej zápisnici vyhlásil, že finančné
prostriedky boli poskytnuté za účelom financovania projektu – Opatrenia mimo vodného toku obci G.
I.. V predloženej notárskej zápisnici je tiež uvedené, že povinný je oprávnený nakladať s finančnými
prostriedkami samostatne do výške 100.000 Eur na základe uznesenie č. 75/2015 schváleného
obecným zastupiteľstvom dňa 30.12.2015. Osoba povinná sa zaviazala vrátiť veriteľom finančné

prostriedky najneskôr v lehote do dňa 31.05.2018. Osoba povinná sa zaviazala zaplatiť v prípade
omeškania veriteľom úrok vo výške 0,5% denne za každý začatý deň omeškania, a to odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do jeho úplného splatenia. Povinný súhlasil s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice v prípade, ak riadne a včas svoj záväzok nesplní.

22. Súd prvej inštancie zároveň zistil, že obecné zastupiteľstvo vo G. I. Uznesením č. 48/2015 zo
dňa 29.11.2015 v zmysle § 11 ods. 4 písm. g) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,
schválilo starostovi obce objednávky a hotovostné platby do výšky 300 Eur. Vyšší súdny úradník správne
poukázal na ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého Obecné
zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady

hospodárenie a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie
úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. Schvaľovať rozpočet obce a jeho
zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, vyhlásiť dobrovoľnú zbierku a
ustanoviť jej podmienky, schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa
§ 20 ods. 1, rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí záruky za poskytnutie návratnej

finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu
vykonávať starosta. Vyšší súdny úradník poukázal tiež na to, že úkon týkajúci sa majetku resp.
majetkových práv obce, ako aj samotné uzatvorenie zmluvy o pôžičke patrí do kompetencie obecného
zastupiteľstva. V notárskej zápisnici bola uvedená skutočnosť, že starosta bol oprávnený nakladať
samostatne s finančnými prostriedkami do výške 100. 000 Eur samostatne na základe Uznesenia

obecného zastupiteľstva č. 75/2015 zo dňa 30.12.2015. Toto uznesenie však nebolo súčasťou notárskej
zápisnice, a zároveň lustráciou na stránke obce K. súd zistil, že takéto uznesenie nebolo nikdy
zverejnené. Taktiež z vyjadrenia poslancov obecného zastupiteľstva vyplýva, že zasadnutie obecného
zastupiteľstva sa dňa 30.12.2015 nekonalo. Starosta obce tak nemal oprávnenie uzatvoriť ústnu zmluvu
o pôžičke, ako ani notársku zápisnicu ako exekučný titul bez predchádzajúceho schválenia obecným

zastupiteľstvom.

23. V rámci sťažnostného konania sa súd prvej inštancie oboznámil so zadováženými rozsudkami
Okresného súdu Svidník č.k. 1T/112/2014 a Krajského súdu v Prešove č.k. 8To/49/2022 zo dňa
21.06.2022. Z uvedených rozhodnutí mal súd preukázané, že bývalý starosta obce G. I. (I. J.) bol

právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov nepodmienečne ako aj na trest
zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu zamestnania, povolania a funkcie spojenej s rozhodovacou
právomocou v orgánoch územnej samosprávy na dobu 7 rokov. Uvedené trestné konanie sa síce
netýkalo konania (skutku) tvoriaceho podklad tohto exekučného konania, ale na základe odôvodnenia
rozhodnutí trestných súdov mal sťažnostný súd za preukázané, že bývalý starosta obce svojvoľne

vyberal a posielal finančné prostriedky na účty známych a tí mu následne tieto finančné prostriedky
vyberali. Starosta obce následne tieto peniaze používal na stávkovanie športových zápasov za vysoké
finančné čiastky. Preto možno mať pochybnosti o jeho hospodárení v pozícii starostu, nakoľko ani
finančné prostriedky vyplývajúce z exekučného titulu neboli poslané na účet Obec G. I. a samotnéobecné zastupiteľstvo nemalo vedomosť o pôžičke resp. spísaní notárske zápisnice starostom. Bývalý
starosta obce tak konal v rozpore so zákonom č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení ako aj v rozpore
so zákonom č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí.

24. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska zápisnica,

ktorá nemá uvedené náležitosti, nie je spôsobilá byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia
(exekúciu). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul notársku zápisnicu,
neznamená to, že by exekučný súd nebol povinný skúmať, či na jej podklade možno
vykonať exekúciu. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva
v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je

predpísaná v ustanovení § 45 ods. 1 Exekučným poriadkom, podľa ktorého nevyhnutnými
náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (o. i.) súhlas povinnej osoby
s vykonateľnosťou. Práve súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je
najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej
osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej

v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými
slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a
účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké
právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Tento súhlas udeľuje buď ten, kto je
osobne prítomný pri spísaní notárskej zápisnice, alebo ten, kto je ako zástupca oprávnený konať v

mene zastúpeného (účastníka notárskej zápisnice, ktorý robí právny úkon, o ktorom sa spisuje notárska
zápisnica). Ak niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek
tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nemožno „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
udelený „zástupcom“ považovať za súhlas povinnej osoby (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
7ECdo159/2013 zo dňa 09.01.2014). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona

a pôsobí voči každému. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna
neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením. Z uvedených dôvodov dospel sťažnostný
súd k záveru zhodnému so záverom vyššieho súdneho úradníka, že ak za daných okolností bývalý
starosta Obce G. I. v notárskej zápisnici udelil za povinného (t.j. Obec) „súhlas“ s jej vykonateľnosťou,
chýba podstatná náležitosť materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice v zmysle § 45 ods. 1 písm.

c) Exekučného poriadku.

25. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo
rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a
nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce

sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.

26. Berúc do úvahy ustanovenie § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, starosta obce nemôže
sám rozhodovať za zastupiteľský zbor obce, pokiaľ ako štatutárny orgán obce v majetkových veciach
chce rozhodovať o majetku obce a na takéto rozhodovanie o majetku obce nemá stanovisko obecného

zastupiteľstva. V prejednávanom prípade je možné ustáliť, že starosta obce porušil § 8 ods. 2 zákona o
obecnom zriadení, pokiaľ rozhodoval o majetkových záväzkoch obce a teda aj o zmenšovaní majetku
obce pri spísaní notárskej zápisnice sp. zn. N 13/2018 zo dňa 10.01.2018 a záväzku obce vyplatiť
oprávneným sumu celkovo 55.000 Eur s príslušenstvom. Ako vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu
SR, napr. z uznesenia sp.zn.2 Cdo 284/2006: „U obce ako právnickej osoby je potrebné rozlišovať

vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená
vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, respektíve aký právny úkon
obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s
cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým
je nesporne starosta obce, znamená výhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t. j. prejavovať

vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia však sama o sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie
vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok v podobe právnych úkonov urobených na
základe uvedeného konateľského oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom,či, resp. aký právny úkon obec urobí (prejaví), je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny
orgán a obecné zastupiteľstvo“.

27. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, schváleniu
obecnýmzastupiteľstvompodliehajúvždyzmluvnéprevodyvlastníctvahnuteľnéhomajetkunadhodnotu
určenú obecným zastupiteľstvom, ako aj nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote.

28. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom

obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší ale je prejavom vôle
obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá
však len vtedy ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o
majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného
zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právny úkonom vznik, zmenu alebo zánik
právneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil

len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali
obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce
majetkovoprávny úkon ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva
a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva
oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky. Vychádzajúc z uvedených záverov

ústavný súd vyvodzuje, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona o majetku obcí treba vykladať
zužujúco, pokiaľ ide o oprávnenie starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného
majetku obce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom
alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je
zároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom

zriadení, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa
majetku obce. Extenzívny výklad spočíva v tom, že skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a
nakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom neodníma tomuto orgánu obecnej samosprávy
právo záväzne sa vyjadrovať k najdôležitejším úkonom týkajúcim sa majetku obce. (z Nálezu Ústavného
súduSlovenskejrepublikysp.zn.III.ÚS389/08z1.apríla2009).Exekučnýsúdzastávanázor,žeprávny

úkon – uzavretie zmluvy o pôžičke finančných prostriedkov v sume 55.000 Eur od fyzických osôb českej
štátnej príslušnosti zo dňa 27.12.2017 a spísanie notárskej zápisnice sp.zn. N 13/2018, ktorou sa obec
zaviazala uhradiť oprávneným finančné prostriedky v sume 55.000 Eur spolu so zmluvným úrokom 0,5
% denne za každý aj začatý deň omeškania,, jednoznačne možno zaradiť do skupiny najdôležitejších
právnych úkonov týkajúcich sa majetku obce.

29. V danom prípade bolo teda potrebné zaoberať sa predovšetkým otázkou materiálnej vykonateľnosti
predloženej notárskej zápisnice. V prípade, že notársku zápisnicu podpísala osoba, ktorá na to nebola
oprávnená, ide o materiálne nevykonateľný exekučný titul. Starosta obce nemal oprávnenie uzatvoriť
zmluvu o pôžičke ani samotnú notársku zápisnicu, nakoľko uznesením Obecného zastupiteľstva č.

48/2015 zo dňa 29.11.2015 (zverejneným aj na webstránke obce) bolo jeho oprávnenie disponovať
s peňažnými prostriedkami obce bez súhlasu zastupiteľstva obmedzené na objednávky a hotovostné
platby do výšky 300 Eur. Aj s týmto záverom sa vyššia súdna úradníčka správne vysporiadala.
Pri hospodárení s vyššou sumou akou 300 Eur mal akýkoľvek úkon starostu podliehať schváleniu
obecného zastupiteľstva. Oprávneným ako osobám poskytujúcim pôžičku obci nič nebránilo, aby si pred

samotnýmposkytnutímpôžičkyoverili,zaakýchpodmienokavakomrozsahumalstarostaJ.oprávnenie
nakladať s majetkom obce, nakoľko všetky uznesenia obecného zastupiteľstva boli zverejňované
na webovej stránke obce. Obecné zastupiteľstvo nielenže neudelilo bývalému starostovi oprávnenie
nakladať s finančnými prostriedkami samostatne do výšky 100.000 Eur pri vybavovaní projektov,
projektovej dokumentácie, spolufinancovania, pôžičiek ohľadne projektu na základe Uznesenia

obecného zastupiteľstva č. 75/2015 (tak ako to deklaroval v notárskej zápisnici), ale ani dodatočne
neschválilo úkon uzavretia zmluvy o pôžičke a podpísanie predmetnej notárskej zápisnice, z čoho
možno vyvodiť záver, že v danom prípade absentovala akákoľvek vôľa Obce G. I. vstupovať do
právnych vzťahov s oprávnenými. S poukazom na uvedené skutočnosti má sťažnostný súd za to, že
ide o absolútne neplatný právny úkon, na ktorý starosta obce nebol poverený ani oprávnený. Možno

sa domnievať, že išlo o protiprávne konanie starostu v neprospech oprávnených. Oprávnení teda majú
možnosťuplatniťsisvojnárokvtrestnomkonanívočibývalémustarostoviJ.,prípadneosobitnoužalobou
na náhradu škody voči fyzickej osobe – I. J., ktorá im vznikla v súvislosti s konaním bývalého starostu.30. Sťažnostný súd teda dospel k záveru, že vyššia súdna úradníčka postupovala správne a v súlade
so zákonom, keď v danej veci zastavila exekúciu vedenú na podklade materiálne nevykonateľného
exekučného titulu, podpísaného neoprávnenou osobou. Keďže vyššia súdna úradníčka rozhodla

v súlade s ustálenou judikatúrou, súd sa nemohol stotožniť s názormi oprávnených uvádzanými
v sťažnosti. S poukazom na uvedené má súd za to, že exekúcia bola zastavená správne a preto
sťažnosť oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/299/2019 zo dňa
06.05.2022 ako nedôvodnú zamietol.

31. O trovách tohto sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na § 255 ods.
1 CSP v spojení s § 199d ods. 2 Exekučného poriadku. Keďže sudca sťažnosť oprávnených zamietol,
nárok na náhradu trov konania o sťažnosti priznal povinnému ako úspešnej strane, nakoľko si nárok na
náhradu trov uplatnil vo vyjadrení k podanej sťažnosti. Pokiaľ ide o ich výšku, súd povinnému priznal
náhradu trov v sume 268,05 Eur spočívajúcu v odmene za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie
k sťažnosti zo dňa 16.06.2022 vo výške 256,42 Eur + 11,63 Eur režijný paušál za rok 2022; to všetko v

zmysle § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 2 písm. c) a ods. 5, § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z .z.
v platnom znení. Uvedené trovy exekúcie sú oprávnení 1/ a 2/ povinní spoločne a nerozdielne nahradiť
k rukám právneho zástupcu povinného v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.).

32. Čo sa týka náhrady trov exekúcie uplatnených zo strany povinného, súd prvej inštancie mu túto

náhradu nepriznal, nakoľko nebol v konaní o sťažnosti úspešný, preto mu náhrada vynaložených trov
za úkony právnej služby súvisiace s podanou sťažnosťou nepatrí (výrok III.).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného
poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods.
4 Exekučného poriadku).

V Banskej Bystrici dňa 31. mája 2024

JUDr. Katarína Zdechovanová
sudkyňa