Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 24Pc/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823217985
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Manová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3823217985.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou Mgr. Miriam Manovou v právnej veci navrhovateľa A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., štátneho občana SR, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Michaelou Šteiningerovou, Záhradnícka 24, 971 01 Prievidza, proti osobe oprávnenej
na výživné C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XXX, XXX XX D., štátnej občianky SR,
zastúpenej E. B., trvale bytom A. XXXX/XXX, XXX XX D., o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd s účinnosťou od 03.07.2021 z r u š u j e vyživovaciu povinnosť A. B., nar. XX.XX.XXXX v F. voči
plnoletej dcére C. B., nar. XX.XX.XXXX v F. naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Partizánske

č. k. 5P/67/2011-106 zo dňa 05.12.2011, právoplatným dňa 14.01.2012.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 09.06.2023 sa navrhovateľ A. B. domáhal
zrušenia vyživovacej povinnosti voči svojej dcére C. B., nar. XX.XX.XXXX odo dňa 02.07.2021 z dôvodu,
že je schopná sa sama sa živiť, a zároveň poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu
Partizánske 6Pc/15/2022 zo dňa 22.02.2023, v ktorom v bode 36 bolo konštatované, že hoci súd riešil
ako predbežnú otázku aj otázku trvania vyživovacej povinnosti povinného k navrhovateľke, a vyriešil ju

tak, že jeho vyživovacia povinnosť v čase rozhodovania súdu už netrvá, nemohol však túto vyživovaciu
povinnosť zrušiť, pretože taký návrh podaný nebol a o vyživovacej povinnosti rodičov k plnoletým deťom
súd môže rozhodnúť iba na návrh.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa A. B., osoby oprávnenej na výživné C. B.,
splnomocnenej zástupkyne osoby oprávnenej na výživné, oboznámil listinné dôkazy, a z vykonaného
dokazovania súd zistil skutkový stav veci.

3. Navrhovateľ po zákonnom poučení na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu na zrušenie
vyživovacej povinnosti voči svojej dcére s účinnosťou od 02.07.2011, pričom k žiadnym novým
skutočnostiam nedošlo, v rozsudku okresného súdu bolo podrobne zdôvodnené, prečo vyživovacia
povinnosť už netrvá. Navrhovateľ zároveň uviedol, že vyživovaciu povinnosť si plnil do skončenia jej
prvej vysokej školy, v súčasnosti je voči nemu vedené exekučné konanie kvôli vyživovacej povinnosti. Ku
vzťahu k plnoletej oprávnenej navrhovateľ uviedol, že vždy, keď bol doma, a neodmietla to C., že niekam
ide, a v jednom prípade povedala jej matka, že C. nepôjde, lebo je chorá, tak vždy pre ňu buď prišiel,

pár krát prišla autobusom do G., a tam ju zobral, a išli na B.. Čo sa týka stužkovej slávnosti, plnoletá
oprávnená ho pozvala, no rozprával sa s ňou, že stužková slávnosť bude v termíne, kedy nebude môcť
prísť, bol v práci v Nemecku. Čo sa týka staršej dcéry, je pravdou, že nebol na jej svadbe, a to z dôvodu,
že staršia dcéra, v tom čase s budúcim manželom boli u nich, po tomto rozhovore išli ku jeho matke,kde išli tiež oznámiť, že sa budú brať, staršia dcéra sa vyjadrila na jeho adresu, a na základe toho, že
staršia dcéra znevážila jeho osobu, tak povedal, že na tú svadbu nepôjde. S plnoletou oprávnenou na
dovolenke v zahraničí nikdy nebol, so súčasnou rodinou bol na dovolenke v Chorvátsku v roku 2016,

v roku 2017, a v roku 2020. Zároveň sa navrhovateľ vyjadroval ku svojím majetkovým pomerom.

4. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že jednou zo základných zásad civilného
konania je zásada právnej istoty, je toho názoru, že nie je možné, aby za situácie, kedy jeden
prvostupňový súd celkom jednoznačne konštatuje, že vyživovacia povinnosť otca voči plnoletému

dieťaťu zanikla, navyše za situácie, kedy toto plnoleté dieťa sa voči takémuto rozhodnutiu ani len
neodvolá, aby ďalší súd uviedol úplne iný právny názor, má za to, že v tomto prípade je potrebné
nahliadať na rozhodovaciu prax súdov na území SR, kedy sa prihliada v rámci výživného na plnoleté
dieťa, ako aj na zásadu dobrých mravov.

5. Plnoletá oprávnená osoba na výživné C. B. na pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že

snávrhomnazrušenievyživovacejpovinnostinesúhlasí,niejeschopnásasamaživiť,azároveňuviedla,
že ak by bola schopná sama sa živiť, nemala by som nárok na študentskú pôžičku, a ani na rodinné
prídavky na Slovensku. Keď žiadala o študentskú pôžičku, tak musela preukázať výdavky a podľa toho
jej určili sumu, na ktorú má nárok, v auguste 2023 jej bola daná pôžička vo výške 6.300 libier. Na
pojednávaní plnoletá oprávnená ďalej uviedla, že navrhovateľ – jej otec sa vyjadruje o tom, aký je

zodpovedný rodič, no v priebehu života nezaznamenala aktívne prejavy záujmu voči jej emocionálnemu
stavu alebo osobnému vývoju, finančná podpora sa tak stala jediným prejavovaním jeho zodpovednosti,
pričom jeho dobrovoľná absencia v jej živote vytvorila pocity opustenosti a frustrácie, nedostatok jeho
záujmu o jej osobných radostiach a ťažkostiach ju silne ovplyvnil, a nakoľko si bola vedomá následkov
tejto situácie na jej psychické zdravie, rozhodla sa vyhľadať terapeutickú pomoc. Terapia jej pomohla

porozumieť a zvládnuť jej emocionálne reakcie na neprítomnosť otca, poskytla jej nástroje na zlepšenie
jej duševného zdravia, a naučila sa spracovať stres súvisiaci s touto situáciou. Zdôraznila, že práve táto
terapia bola katalyzátorom pre jej rozhodnutie venovať sa oblasti psychologického poradenstva, otvorila
jej cestu k pochopeniu, že chce pracovať v tejto oblasti, kde môže poskytovať pomoc a podporu ľuďom,
ktorí prežívajú podobné emocionálne výzvy. Momentálne sa venuje štúdiu psychologického poradenstva

a jej ciele smerujú k práci s rodinami, ktoré zažívajú dysfunkciu a potrebujú pomoc v procese zvládania
ichvzťahov,pretožiadasúdzohľadniťtútočasťjejživotnejcestypriposudzovanížiadostiopokračovanie
výživného, keďže finančná podpora jej umožní lepšie naplniť ciele. Jediný dôvod, prečo nebola schopná
pokračovať v štúdiu, ale musela začať odznova, bolo, že jej chýbala praktická časť, na ktorej teraz robí,
a na predchádzajúcej škole praktická časť nebola, a nevedela, že má možnosť študovať to, čo robí teraz,

zistila to až neskôr, počas rokov štúdia.
Ku štúdiu na A. H. C. plnoletá oprávnená uviedla, že po roku štúdia a práce bola vyčerpaná, nebola
schopná psychicky zvládať pokračovaniu v štúdiu, podľa vlastného vyjadrenia nemala kapacitu v hlave,
aby pokračovala.
Ku obdobiu od ukončenia štúdia na D. A. D., t. j. od 3.7.2021 do začiatku štúdia na C. I. H., t. j. do

25.9.2022, plnoletá oprávnená uviedla, že nebola schopná sama sa živiť, nemala dostatočný príjem
na výdavky, v tomto čase sa pripravovala na ďalšie štúdium, nezaevidovala do evidencie uchádzačov
o zamestnanie, nenapadlo ju to, o sociálne dávky nežiadala, práceneschopná nebola, navštevovala
psychológa kvôli zdravotnému stavu, pričom si nemohla dovoliť súkromného psychológa, vyhľadala
charitu, ktorá jej ponúkla terapiu zadarmo, chodila tam každý týždeň na jednu hodinu, nemá o tom

žiadny doklad, ale kvôli zdravotnému stavu nebola schopná nadviazať iný pracovný pomer okrem toho,
že brigádovala v bare podľa potrieb zamestnávateľa, čo nikdy nebolo viac ako 15-20 hod. týždenne,
od septembra 2020 do decembra 2021 v škôlke, mesačne zarobila cca 500 libier, a od augusta 2021
do augusta 2022 ako záhradník, príjem mala cca 500 – 600 libier mesačne. K práci v bare predložila
listinné dôkazy, pričom uviedla, že v bare skončila brigádovať v septembri 2023, nakoľko už študovala,

a nebola schopná pracovať aj študovať, kontrakt bol uzatvorený tak, že odpracuje toľko, koľko ju bude
spoločnosť potrebovať, každý týždeň robila iný počet hodín.
Zároveň plnoletá oprávnená uviedla, že následne študovala na C. I. H., pričom ani nezisťovala, či jej
nejaké skúšky zo štúdia na A. H. C. uznajú, pretože sa necítila na to, aby mohla začať od druhého
ročníka, keďže určitý čas neštudovala, tak to všetko chcela začať znovu. O ukončenia štúdia na C. I. H.

požiadala, keď bola akceptovaná na H. J. E. C..

6. V písomnom vyjadrení zo dňa 30.06.2023 (č. l. 50) plnoletá oprávnená okrem iného uviedla
nasledovné: „Práve naopak, konanie a správanie sa môjho otca je v rozpore s dobrými mravmi. Celéroky sa dlhodobo o mňa nezaujímal. Nezaujímal a ani sa nezaujíma o môj život, o moje zdravie, ani o môj
duševný a emocionálny rozvoj. Nikdy som sa nemohla na neho obrátiť s požiadavkou o pomoc. Nie
len o peniaze. Nikdy nebol na blízku, keď som ho potrebovala. Keď som sa mu potrebovala zdôveriť ...

Odmietol prísť a ani neprišiel na moju stužkovú slávnosť, na ktorú som ho pozvala aj s jeho manželkou.
Bola som z toho veľmi smutná a sklamaná. Aj toto bolo podľa mňa v rozpore s dobrými mravmi. ... Ani
moja staršia sestra nezapríčinila rozpad manželstva našich rodičov. Jej sa rovnako otočil chrbtom. Nikdy
nebol na blízku ani jej. Odmietol jej prísť na svadbu. Ani neprišiel. Teraz má sestra štyri deti, ktoré náš
otec nepozná. Najmladšie dve ešte nevidel. Sú to jeho vnúčatá. ...“

7. V písomnom vyjadrení zo dňa 13.12.2023 (č. l. 219) plnoletá oprávnená okrem iného uviedla
nasledovné: „Nemám s otcom prežité z detstva žiadne zážitky, žiadne pekné spomienky. Týmto emočne
veľmi trpím dodnes. Nesiem si v sebe traumu z jeho nezáujmu o mňa. Cítim, že nie som pre môjho otca
vôbecdôležitá.Nikdymanikamnezobral.Nažiadnyvýletanidovolenku.Malasomibasedemrokov,keď
sa moji rodičia rozviedli. Ja som nebola dôvodom rozpadu ich manželstva. O jeho pozornosť som musela

odvtedy žobrať. Chcela som s ním tráviť čas, aj moja sestra. Ako deti sme túžili byť s ním. ... Presne
v auguste 2020 otec trávil, ako každý rok, so svojou rodinou dovolenku pri mori, tentokrát v Chorvátsku.
Ako vždy, bezo mňa. Zdôvodňuje to tým, že jeho syn má atopický exzém a preto chodia k moru. Aj ja
a aj moja sestra máme tiež atopický exzém, nás však k moru nikdy nezobral. Ani raz. ...“

8. Splnomocnená zástupkyňa plnoletej oprávnenej na pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že
s návrhom na zrušenie vyživovacej povinností nesúhlasí, plnoletá oprávnená študuje dennou formou
štúdia na vysokej škole, ktorú Slovenská republika uznala ako rovnocenné štúdium v Slovenskej
republike, sú jej vyplácané rodinné prídavky na nezaopatrené dieťa, a uplatňuje si daňový bonus na
nezaopatrené dieťa. Zároveň uviedla, že plnoletá oprávnená sa nestretáva so svojim otcom od jej 16tich

rokov, ak aj náhodou pre ňu prišiel, bolo to na jej žiadosť, navrhovateľ stratil akúkoľvek aktivitu na
stretávanie sa s dcérou, tieto stretnutia iniciovala vždy plnoletá oprávnená. Ohľadne stužkovej slávnosti
uviedla, že podľa jej názoru je pre dospievajúceho človeka, a aj podľa všeobecného spoločenského
názoru, stužková slávnosť vstupom mladého človeka do dospelosti, a navrhovateľ tým že odignoroval
pozvanie na túto slávnosť, preukázal, ako má svoju dcéru nadovšetko rád, pričom jej manžel, ktorý

takisto pracoval v tom čase v zahraničí, takisto v Nemecku, tak pre neho nebol žiadny problém prísť
na túto slávnosť na otočku. Ku sobášu staršej dcéry uviedla, že táto so svojim nastávajúcim manželom
boli navrhovateľa a jeho manželku osobne pozvať na sobáš, no navrhovateľ odmietol prísť na sobáš.
Plnoletej oprávnenej vždy bolo veľmi ľúto, keď sa dozvedela, že navrhovateľ trávi leto v Chorvátsku,
a ona nie, i keď mu možno o tom nepovedala. Keď plnoletá oprávnená odchádzala do C., požiadala

navrhovateľa o finančnú výpomoc, ktorej výšku nechala na jeho zvážení, nepýtala konkrétnu sumu,
len mu povedala, že si musí zaplatiť letenku a depozit na tri mesiace dopredu, čo činilo sumu 3.000
€, navrhovateľ povedal, že uvidí, čo sa bude dať robiť, ale neprispel jej ničím, neprispel jej ničím ani
potom neskôr. Plnoletá oprávnená stále nerozumie tomu, prečo navrhovateľ dopustil, aby sa ich vzťah
takto nenávratne poškodil, navrhovateľ bol dospelý rodič, on bol zodpovedný za budovanie ich vzťahu,

plnoletá oprávnená ho nedokázala žiadnym spôsobom prinútiť, aby bol ochotný tráviť s ňou čas podľa
jej potreby. Splnomocnená zástupkyňa ďalej uviedla, že k rozvodu manželstva došlo, keď oprávnená
mala sedem rokov, ona si nedokázala budovať vzťah so svojim otcom, bolo to výlučne na ňom, mohol
prísť po dcéru kedykoľvek, aj mimo toho, ako to bolo určené v rozsudku. Plnoletá oprávnená sa od
deviatich rokov venovala hádzanej, hrala za klub I. v G., no navrhovateľ sa ani raz neprišiel pozrieť na

jej zápas, ani tréning, čo rodičia bežne robia, že prídu svoje dieťa podporiť. Rodičia, ktorí majú svoje deti
nadovšetko radi, im pomáhajú aj bez určenia súdu, a aj dospelým deťom.

9. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. k. 5P/67/2011-106 zo dňa 05.12.2011, právoplatným dňa
14.01.2012 (č. l. 338 – 341) bola zvýšená vyživovacia povinnosť A. B. voči mal. C. B. na 77 € mesačne

s účinnosťou od 01.10.2011.

10. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske 6Pc/15/2022-147 zo dňa 22.02.2023, právoplatným dňa
19.04.2023 (č. l. 31 - 40) bol návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti a jednorazového zaplatenia
výživného za roky 2019,2020,2021 v celom rozsahu zamietnutý, pričom v odôvodnení okresný súd

uviedol nasledovné:
- v bode 32: „Pri hodnotení trvania vyživovacej povinnosti rodiča k plnoletému dieťaťu, ktoré neúspešne
ukončilo štúdium a (po určitom čase) sa rozhodlo pokračovať v inom štúdiu, najmä pri hodnotení
schopnosti samostatnej sa živiť, je možné vychádzať aj zo záverov odbornej literatúry i súdnej praxe.Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne
uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy – napríklad v prípade ťažkej
invaliditydieťaťa.Rozhodnevšakpovinnosťrodičovživiťsvojedieťanetrvá,akdieťaužukončiloprípravu

na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa o ne nemá
záujem a z vlastnej vôle nepracuje. (PAVELKOVÁ, Bronislava. § 62 [Určenie vyživovacej povinnosti
rodičovkdeťom].In:PAVELKOVÁ,Bronislava.Zákonorodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov.
3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 389.) Nie je možné vylúčiť ani situáciu, že vyživovacia
povinnosť rodičov k dieťaťu zanikne a dodatočne sa po určitom čase obnoví. Aj v prípade, že dočasne

zanikne povinnosť plniť výživné, pretože nie sú splnené predpoklady pre jeho existenciu – napríklad
dieťa je už schopné samo sa živiť – môže sa, ak dôjde k zmene týchto podmienok, vyživovacia povinnosť
obnoviť. Tento charakteristický znak vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sa nazýva elasticita.
Praktickým príkladom môže byť prípad, ak sa dieťaťu, ktoré sa samo živilo, zmení zdravotný stav tak,
že nemôže pracovať a neexistuje iný spôsob adekvátneho zabezpečenia jeho výživy (napr. dávkami
sociálneho alebo nemocenského poistenia). (tamtiež, s. 389.) Aj v takom prípade však platí, že výživné

nemožno priznať (a teda ani zvýšiť), ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 ZR).
Dobré mravy nie sú explicitne definované a pri určení, čo za ne možno požadovať, treba vychádzať
z konkrétnych okolností. Vo všeobecnosti platí, že ide o súhrn etických, všeobecne zachovávaných
a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát zabezpečované i právnymi normami tak,
aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

(STRAPÁČ, Peter. § 3 [Výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov]. In: K., A., DULAK,
Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, A. a kol. Občiansky
zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 22, marg. č. 2.) Dobré mravy sú definované aj
v súdnej praxi, napríklad Ústavný súdu SR, v rozhodnutí vo veci IV. ÚS 55/2011 uviedol, že dobrými
mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ

fundamentálneho hodnotového poriadku. „
- v bode 34: „V posudzovanej veci je nesporné, že navrhovateľka získala úplné stredoškolské vzdelanie.
Ďalej je nesporné, že po jeho skončení bezprostredne začala študovať na vysokej škole. Toto štúdium
neukončila a bezprostredne nato pokračovala v štúdiu na inej vysokej škole v inom (nepríbuznom)
študijnom odbore. Ani toto druhé štúdium neukončila a po jeho zanechaní po jednom akademickom roku

v ďalšom štúdiu už nepokračovala. Tým podľa záverov súdu nadobudla nepochybne schopnosť sama sa
živiť. Jej rozhodnutie nepokračovať v štúdiu bolo subjektívnym, sama dospela k záveru, že si potrebuje
„dať krátku pauzu od štúdia“. Počas prvého štúdia i počas druhého štúdia nemala schopnosť sama sa
živiť. V čase trvania týchto štúdií sa riadne pripravovala na svoje budúce povolanie a výsledkom štúdia
bola možnosť získať lepšie uplatnenie na trhu práce. Ani prvá zmena univerzity (z odboru psychológia

na odbor záhradníctvo) nie je v neprospech navrhovateľky, pretože ukončením iného odboru mohla
získať lepšie uplatnenie na trhu práce. Nevyhovuje však požiadavke súladu s dobrými mravmi v zmysle
ustanovenia§75ods.2ZR,abymalapokračovaťvyživovaciapovinnosťotca(rodičov)knej,akanidruhé
štúdium úspešne neukončila a nepokúsila sa v štúdiu pokračovať na rovnakom či príbuznom odbore
vysokoškolského štúdia. Už tretia zmena študijného odboru v poradí, tým viac, že k nej došlo až po

jednom roku od neúspešného ukončenia predchádzajúceho štúdia, je len účelovým predlžovaním štúdia
navrhovateľky. A to aj s prihliadnutím k tomu, že už jedno štúdium v tomto odbore bolo pre navrhovateľku
„veľmipsychickynáročné“acelýakademickýrokbola„psychickyvyčerpaná“atoboldôvodprvéštúdium
v odbore psychológia prerušiť. Obe predchádzajúce štúdiá navrhovateľky skončili zo subjektívnych
dôvodov na jej strane, prvé štúdium nezvládla psychicky, pri druhom štúdiu nezvládla zložiť záverečné

skúšky. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby povinný naďalej financoval neúspešnú cestu navrhovateľky
svojim profesionálnym životom a hľadanie samej seba. Obnovenie vyživovacej povinnosti povinného
k navrhovateľke (a tým viac aj jej zvýšenie) začatím v poradí tretieho vysokoškolského štúdia je už
v rozpore s dobrými mravmi. Je spoločensky žiadúce (súladné s dobrými mravmi) požadovať, aby rodičia
prispievali na výživu svojich detí počas ich sústavnej prípravy na budúce povolanie. Je však spoločensky

žiadúce (súladné s dobrými mravmi) zároveň od detí požadovať, aby pristúpili k budúcej príprave
na povolanie zodpovedne a aby vyživovaciu povinnosť rodičov nezneužívali. Bolo by akceptovateľné
požadovať od rodiča, aby financoval aj oprávnené náklady dieťaťa počas štúdia na inej vysokej škole po
tom, čo zistí, že z rôznych dôvodov nie je schopné skončiť prvé vysokoškolské štúdium. Je pochopiteľné,
že dieťa – študent zistí, že prvý študijný odbor bol pre neho zlou voľbou a z rôznych dôvodov bude

pre neho lepšie získať uplatnenie vyštudovaním iného odboru. Je však na druhej strane spravodlivé
a súladné s dobrými mravmi žiadať, aby dieťa prevzalo zodpovednosť za neúspech aj v tomto druhom
študijnom odbore. Požiadavka ďalšieho vyživovania rodičom počas tretieho štúdia na rovnakom stupni
vzdelávania je už v rozpore s dobrými mravmi.“- v bode 36: „Pre úplnosť súd dodáva, že hoci ako predbežnú otázku riešil aj otázku trvania
vyživovacej povinnosti povinného k navrhovateľke a vyriešil ju tak, že jeho vyživovacia povinnosť v čase
rozhodovania súdu už netrvá, nemohol túto vyživovaciu povinnosť zrušiť, pretože taký návrh podaný

nebol a o vyživovacej povinnosti rodičov k plnoletým deťom súd môže rozhodnúť len na návrh.“
Voči uvedenému rozsudku odvolanie nepodala ani navrhovateľka, a ani jej splnomocnená zástupkyňa.

11. Z vysvedčenia o maturitnej skúške I. J. K. G., C. zo dňa 23.05.2019 (č. l. 333) vyplýva, že C. B., nar.
XX.XX.XXXX v školskom roku XXXX/XXXX úspešne vykonala maturitnú skúšku.

12. Z potvrdenia A. H. C. zo dňa 15.10.2019 (č. l. 61, 320) súd zistil, že C. B. je zapísaná ako študentka
A. H. C. v prvom roku denného štúdia v študijnom programe BA Sociológia a psychológia so začiatkom
štúdia 23.09.2019 a plánovaným ukončením 30.06.2022.

13. Z písomného vyjadrenia C. B. zo dňa 13.12.2023 (č. l. 187) okrem iného vyplýva, že v čase od

07.09.2020 do 02.07.2021 študovala na D. A. D., záhradníckej škole, no štúdium sa jej nepodarilo
úspešne ukončiť, nepodarilo sa jej zložiť záverečné skúšky.

14. Z potvrdenia C. I. L. H. zo dňa 28.09.2022 (č. l. 74, 75) mal súd za preukázané, že C. B. je zapísaná
na univerzite C. I. L. H. v prvom roku v študijnom programe Bakalár v odbore psychológia so začiatkom

štúdia dňa XX.XX.XXXX a predpokladaným skončením štúdia dňa XX.XX.XXXX.

15. Z potvrdenia H. J. E. C. zo dňa 03.10.2023 (č. l. 108,110) súd zistil, že C. B. je zapísaná v prvom
ročníku na bakalárske štúdium v študijnom odbore poradenstvo od XX.XX.XXXX s predpokladom
ukončenia XX.XX.XXXX.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 75 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

19. Z bodu II. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 473/2012-16 zo
dňa 18.09.2012 okrem iného vyplýva nasledovné: „Pre posúdenie námietky sťažovateľky, v rámci ktorej

uvádza, že krajský súd rozhodol nad rámec zákona, a teda svojvoľne, je rozhodujúce, či právny názor
krajského súdu o možnosti žiadať zmenu vyživovacej povinnosti (v podobe jej zníženia alebo zrušenia)
odzmenypomerov,anieažodpodanianávrhu(zapredpokladu,ženávrhnazačatiekonaniazčasového
hľadiska nasledoval až po zmene pomerov), vyplýva ako jeden z možných interpretačných alternatív
zo vzájomného vzťahu § 163 ods. 1 OSP a § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona o rodine. Ustanovenia

§ 163 ods. 1 OSP vymedzujú okamih, od ktorého pri absencii osobitnej právnej úpravy možno zmeniť
rozhodnutie súdu v dôsledku zmeny pomerov. Výklad § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona o rodine pripúšťa
aj takú interpretačnú alternatívu, že § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona o rodine neobsahujú osobitnú
úpravu doby, na ktorú možno uplatniť zmenu pôvodného rozhodnutia v prípade, ak sa navrhuje zrušenie,
prípadne zníženie vyživovacej povinnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že právna úprava, ktorá danú

situáciuupravuje,jeobsiahnutáv§163ods.1OSPabolaajvýchodiskomkrajskéhosúdupreposúdenie
dôvodnosti na čiastočnú zmenu rozsudku okresného súdu.“

20. Po vykonanom dokazovaní v predmetnej veci súd dospel k záveru, že návrh na zrušenie vyživovacej
povinnosti voči plnoletej oprávnenej C. B. bol podaný dôvodne. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa bola

naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. k. 5P/67/2011-106 zo dňa 05.12.2011,
právoplatným dňa 14.01.2012. Plnoletá oprávnená C. B. úspešne vykonala dňa XX.XX.XXXX maturitnú
skúšku na I. J. K. G. M. C., a následne študovala:
- od 23.09.2019 do 03.07.2020 v prvom ročníku na A. H. C. M. K. G. I. a psychológia- od 07.09.2020 do 02.07.2021 na D. A. D., záhradníckej škole, no štúdium sa jej nepodarilo úspešne
ukončiť, nepodarilo sa jej zložiť záverečné skúšky
- od 26.09.2022 do 01.07.2023 v prvom ročníku na C. I. L. H., v študijnom programe Bakalár v odbore

psychológia
- od 25.09.2023 v prvom ročníku na H. J. E. C., v študijnom odbore poradenstvo
V období od ukončenia štúdia na D. A. D., t. j. odo dňa 03.07.2021 do 25.09.2022, kedy začala
študovať na C. I. L. H., plnoletá oprávnená neštudovala, v tomto období podľa vlastného vyjadrenia ani
nemohla čerpať finančné prostriedky zo študentskej pôžičky, nebola evidovaná v evidencii uchádzačov

o zamestnanie, nepožiadala o sociálne dávky, bývala v podnájme s viacerými ľuďmi, pracovala
brigádnicky v bare, od septembra 2020 do decembra 2021 v škôlke, mesačne zarobila cca 500 libier,
od augusta 2021 do augusta 2022 ako záhradník, príjem mala cca 500 – 600 libier mesačne.
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske 6Pc/15/2022-147 zo dňa 22.02.2023, právoplatným dňa
19.04.2023 bol návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti a jednorazového zaplatenia výživného za roky
2019, 2020, 2021 v celom rozsahu zamietnutý, pričom v odôvodnení okresný súd okrem iného uviedol,

že ako predbežnú otázku riešil aj otázku trvania vyživovacej povinnosti povinného k navrhovateľke
a vyriešil ju tak, že jeho vyživovacia povinnosť v čase rozhodovania súdu už netrvá, nemohol túto
vyživovaciu povinnosť zrušiť, pretože taký návrh podaný nebol a o vyživovacej povinnosti rodičov
k plnoletým deťom súd môže rozhodnúť len na návrh, pričom odvolanie voči uvedenému rozsudku
nebolo podané. V uvedenom rozsudku Okresný súd Partizánske zároveň uviedol, že počas prvého

štúdia i počas druhého štúdia plnoletá oprávnená nemala schopnosť sama sa živiť, v čase trvania
týchto štúdií sa riadne pripravovala na svoje budúce povolanie a výsledkom štúdia bola možnosť
získať lepšie uplatnenie na trhu práce, nevyhovuje však požiadavke súladu s dobrými mravmi v zmysle
ustanovenia § 75 ods. 2 ZR, aby mala pokračovať vyživovacia povinnosť otca (rodičov) k nej, ak ani
druhé štúdium úspešne neukončila a nepokúsila sa v štúdiu pokračovať na rovnakom či príbuznom

odbore vysokoškolského štúdia. Už tretia zmena študijného odboru v poradí, tým viac, že k nej došlo
až po jednom roku od neúspešného ukončenia predchádzajúceho štúdia, je len účelovým predlžovaním
štúdia navrhovateľky. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby povinný naďalej financoval neúspešnú cestu
navrhovateľky svojim profesionálnym životom a hľadanie samej seba. Obnovenie vyživovacej povinnosti
povinného k navrhovateľke (a tým viac aj jej zvýšenie) začatím v poradí tretieho vysokoškolského štúdia

je už v rozpore s dobrými mravmi.
Po vykonanom dokazovaní v predmetnej veci Okresný súd Prievidza dospel k totožným záverom ako
Okresný súd Partizánske, a to, že plnoletá oprávnená počas prvého vysokoškolského štúdia na A. H.
C., ako i počas druhého vysokoškolského štúdia na D. A. D., nemala schopnosť sama sa živiť, keďže
sa pripravovala na budúce povolanie s možnosťou získať lepšie uplatnenie na trhu práce. Plnoletá

oprávnená osoba je schopná sama sa živiť od 03.07.2021, t. j. po dni nasledujúcom po ukončení
vysokoškolského štúdia na D. A. D. (v poradí druhého vysokoškolského štúdia), kedy podľa vlastného
vyjadrenianebolauznanápráceneschopnou,doevidencieuchádzačovozamestnaniesanezaevidovala
(ani v N., ani na I.), o sociálne dávky nepožiadala, neštudovala, brigádovala v bare podľa potrieb
zamestnávateľa, čo nebolo viac ako 15 – 20 hodín týždenne, od septembra 2020 do decembra 2021

v škôlke, mesačne zarobila cca 500 libier, a od augusta 2021 do augusta 2022 ako záhradník, kde
dosahovala príjem cca 500 – 600 libier mesačne. Plnoletá oprávnená osoba v konaní poukazovala na
skutočnosť, že si nesie v sebe traumu z nezáujmu navrhovateľa o jej osobu, mala iba sedem rokov,
keď sa rodičia rozviedli, navrhovateľ ju nikdy nezobral na O., no so svojou rodinou chodí na dovolenky,
pozvala ho na svoju stužkovú slávnosť, neprišiel, jej sestra ho pozvala na svadbu, navrhovateľ na ňu

neprišiel, ako deti túžili byť s ním, navrhovateľova dobrovoľná absencia v jej živote vytvorila pocity
opustenosti a frustrácie, nedostatok jeho záujmu o jej osobných radostiach a ťažkostiach ju silne
ovplyvnil, a nakoľko si bola vedomá následkov tejto situácie na jej psychické zdravie, rozhodla som
sa vyhľadať terapeutickú pomoc, pričom terapia jej pomohla porozumieť a zvládnuť jej emocionálne
reakcie na neprítomnosť otca, poskytla jej nástroje na zlepšenie jej duševného zdravia, naučila sa

spracovať stres súvisiaci s touto situáciou, pričom od 03.07.2021 kvôli zdravotnému stavu nebola
schopná nadviazať iný pracovný pomer okrem brigád, súkromného psychológa si nemohla dovoliť,
vyhľadala charitu, ktorá jej ponúkla terapiu zadarmo, chodila tam jedenkrát týždenne na jednu hodinu
(doklad o tom nemá žiadny), čo súd nevyhodnotil vzhľadom na ostatné vyššieuvedené skutočnosti ako
okolnosť, pre ktorú by nebola schopná sama sa živiť.

Okresný súd mal ďalej za preukázané, že plnoletá oprávnená bola od 26.09.2022 študentkou prvého
ročníka na C. I. L. H. v odbore psychológia, t. j. v poradí už tretieho vysokoškolského štúdia, pričom
ani nezisťovala, či jej nejaké skúšky zo štúdia na A. H. C. (jej prvého vysokoškolského štúdia) uznajú,
podľa vlastného vyjadrenia sa necítila na to, aby mohla začať od druhého ročníka, a o ukončenieštúdia na C. I. H. požiadala, keď bola akceptovaná na H. J. E. C.. Okresný súd Prievidza zhodne
s Okresným súdom Partizánske dospel k záveru, že obnovenie vyživovacej povinnosti začatím štúdia
na C. I. L. H. dňa 26.09.2022, t. j. v poradí tretieho vysokoškolského štúdia, ku ktorému naviac

došlo až po roku od neúspešného ukončenia predchádzajúceho štúdia, je iba účelovým predlžovaním
štúdia plnoletej oprávnenej, a v rozpore s dobrými mravmi. Obdobne okresný súd vyhodnotil i štúdium
plnoletej oprávnenej na H. J. E. C., t. j. v poradí štvrté vysokoškolské štúdium, kde začala plnoletá
oprávnená študovať od 25.09.2023, a opätovne od prvého ročníka. Nie je v súlade s dobrými mravmi,
aby pokračovala vyživovacia povinnosť k plnoletej oprávnenej osobe, ak táto ani druhé vysokoškolské

štúdium úspešne neukončila, a opakovane začína ďalšie vysokoškolské štúdia, vždy od prvého ročníka,
a ani jedno vysokoškolské štúdium netrvalo dlhšie ako jeden rok.

21. V predmetnej veci mal súd zároveň za preukázané, že matka plnoletej oprávnenej osoby dňa
10.09.2020 požiadala I. I., N., o úver vo výške 15.000 € (č. l. 223), ktoré jej boli poskytnuté, následne
zaslala finančné prostriedky (spolu s 4.500 €) plnoletej oprávnenej na kúpu houseboatu. V apríli, resp.

v máji 2021 plnoletá oprávnená houseboat predala a finančné prostriedky vo výške 19.500 € vrátila
svojej matke. Navrhovateľ žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť odo dňa 02.07.2021, a keďže k predaju
houseboatu došlo v apríli, resp. v máji 2021, t. j. pred termínom, od akého žiadal navrhovateľ zrušiť
vyživovaciu povinnosť, predmetnou skutočnosťou sa súd podrobnejšie nezaoberal, hoci navrhovateľ na
ňu poukazoval.

22. Vzhľadom na vyššieuvedené skutočnosti okresný súd zrušil vyživovaciu povinnosť A. B., nar.
XX.XX.XXXX v F. M. plnoletej oprávnenej osobe C. B., nar. XX.XX.XXXX v F. naposledy určenú
rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. k. 5P/67/2011-106 zo dňa 05.12.2011, právoplatným dňa
14.01.2012, a to s účinnosťou odo dňa 03.07.2021, t. j. odo dňa zmeny pomerov, ktoré odôvodňujú

zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletej oprávnenej osobe.

23. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.