Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/301/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717207270
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8717207270.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.,
Bratislava, Mlynské nivy 59/A, IČO: 35 829 141, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s. r. o, Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovaným 1/ C. M., narodenému L., X.,
2/ C. M., narodenej J., X., zastúpeným advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Bratislava, Podbrezovská
34,ourčeniepriebehuhranicepozemkov,vedenomnaOkresnomsúdePopradpodsp.zn.17C/32/2017,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 5. mája 2021 sp. zn. 3Co/9/2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 5. mája 2021 sp. zn. 3Co/9/2021 ako aj rozsudok Okresného
súdu Poprad zo 7. októbra 2020 sp. zn. 17C/32/2017 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Poprad
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) rozsudkom zo 7.

októbra 2020 č. k. 17C/32/2017-454 (v poradí druhým rozsudkom) žalobu zamietol (prvý výrok) a priznal
žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie uznesením po právoplatnosti rozsudku (druhý výrok).

1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou proti
žalovaným 1/, 2/ domáhal určenia, že priebeh hraníc medzi pozemkom nachádzajúcim sa v okrese P.,

obci X., katastrálnom území X., evidovaným Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom na LV č.
XXXX ako pozemok parc. reg. „C“ č. 2202/20-zastavané plochy a nádvoria o výmere 1267 m2 a medzi
pozemkom vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/ nachádzajúcim sa v okrese P., obci X., katastrálnom území
X., evidovaným Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako pozemok parc.
reg. „C“ č. 2202/69-trvalé trávne porasty o výmere 998 m2, je určený spojnicou lomových bodov tak,
ako je uvedené vo vytyčovacom náčrte na hranicu medzi pozemkami parc. č. 2202/20 a č. 2202/69 z

28. mája 2015, vyhotoveným Jánom Jurčom ml. a autorizačne overeným Ing. Františkom Hricom.

1.2. Súd prvej inštancie po citácii § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) uviedol, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či
tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté a ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim
určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví tým, že

určovací rozsudok bude podstatným spôsobom užitočný.

1.2.1. Žalobca odôvodnil naliehavý právny záujem tým, že spočíva v nevyhnutnosti určenia hranice
predmetných pozemkov z dôvodu značného ohrozenia žalobcovho vlastníckeho práva, ohrozenia
bezpečnosti a zdravia zamestnancov a rekreantov žalobcu a neistoty žalobcovho právneho postavenia.
Vydaním súdneho rozhodnutia v predmetnej právnej veci by sa zabránilo neistému postaveniu žalobcu

v jeho vlastníckych vzťahoch k jeho pozemku, a tým by bola odstránená spornosť vlastníckeho práva k
pozemku žalobcu. Žalovaný 1/ v minulosti spôsobil žalobcovi viackrát škodu, na pozemku žalobcu vypílilstromy, pri novej výsadbe stromov napadol zamestnanca žalobcu, ponechal si drevnú hmotu zo stromov.
Uvedené konanie bolo tiež predmetom priestupkového konania na Obvodnom oddelení Policajného
zboru SR vo Svite. Podľa názoru žalobcu spornosť a konfliktnosť situácie potvrdil aj žalovaný 1/, keď

na pojednávaní konanom dňa 20. apríla 2018 uviedol, že hneď po kúpe v r. 1994 začali spory ohľadne
hranice pozemkov medzi žalovanými 1/, 2/ a žalobcom. Predovšetkým s ohľadom na spornosť priebehu
hranice medzi susednými pozemkami, ako aj s ohľadom na správanie sa žalovaného 1/, bolo a je v
eminentnom záujme žalobcu vzniknutú situáciu vyriešiť a meritórnym rozhodnutím súdu určiť priebeh
hranice tak, aby viac nebola predmetom sporu.

1.2.2. Žalovaný 1/ nesúhlasil s tým, že by žalobcovi spôsobil škodu, ohrozoval zamestnancov žalobcu
alebo rekreantov žalobcu. Naopak, uvádzal, že rekreanti žalobcu sa bežne zdržiavajú na pozemku
žalovaných 1/, 2/ (teda nie ani iba na spornej časti pozemku), nemá s nimi najmenší problém, naopak
je voči nim ústretový.

1.3. Súd prvej inštancie uviedol, že po doplnení dokazovania obhliadkou na mieste samom dospel k
názoru, že v danej veci žalobca nemá naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe. Sporná
časťpozemkuprechádzavstredepozdĺžceléhopozemku,jetopomerneúzkydlhýpáspozemku,pričom
žalobca reálne spornú časť pozemku neužíva a v zásade pokiaľ ju užívajú rekreanti žalobcu, týmto
žalovaní 1/, 2/ umožňujú užívať aj ich značnú časť pozemku.

1.3.1.Naspornejčastipozemkusanachádzačasťžumpypostavenejžalobcom,pričompodľavyjadrenia
žalovaného 1/ odpad zo žumpy presakuje až do chaty žalovaných 1/, 2/.

1.3.2. Podľa názoru súdu prvej inštancie určenie hranice pozemkov nijako neodstráni uvedený problém,

keď hrozí ďalší súdny spor o ochranu vlastníckeho práva. Vyriešenie otázky hranice pozemkov nemá
žiadny praktický význam pre žalobcu, žalobcov sporný „pás“ pozemku nemá reálne akým spôsobom
využiť. Navyše žalovaní 1/, 2/ by museli odstrániť drevenú stavbu na uloženie lyžiarskych potrieb, pričom
žalobca nemá záujem pozemok nejako reálne využívať.

1.4. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pokiaľ žaloba neslúži potrebám praktického života, ale vedie len
k ďalším sporom, nie je daný naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe s poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“ alebo ,,dovolací súd“) sp.
zn. 5Cdo/31/2011.

1.5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal
úspešným žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vyslovil, že o výške trov konania
súd prvej inštancie rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“ alebo ,,krajský súd“) rozsudkom z 5. mája 2021 č. k.

3Co/9/2021-511 (v poradí druhým rozhodnutím) potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (I. výrok) a priznal
žalovaným 1/, 2/ voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie uznesením po právoplatnosti rozsudku (II. výrok).

2.1. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že ak má byť žaloba o určenie vlastníckeho

práva úspešná, musia byť z hľadiska procesného splnené dve podmienky: a) strany sporu majú vecnú
legitimáciu, b) žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

2.1.1. Vecná legitimácia strán sporu, či už aktívna alebo pasívna, predstavuje hmotnoprávny
vzťah ,,účastníkov“ k prejednávanej veci. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo

právo je, alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré
v konaní ide.

2.1.2. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm.
c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či

podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa beztohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu
pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však
určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah ,,účastníkov“ sporu, je prípustná aj

napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba.

2.1.3. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na
určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).

2.1.4. Odvolací súd (zhodne s názorom prvoinštančného súdu) konštatoval, že žalobca nesplnil
podmienku procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, teda nepreukázal
naliehavý právny záujem na určení priebehu hranice. Žalobca aj napriek nepochybne existujúcej
spornosti priebehu hranice medzi stranami sporu, nereagoval svojím dispozičným oprávnením na
zistený skutkový stav súdom prvej inštancie a zotrval na definovaní žalobného petitu o určenie priebehu
hranice tak, ako je táto zaznačená v katastrálnom ,,aparáte“. Problém celého sporu pritom spočíva v

tom, že obidve strany sporu tvrdia, že im vlastnícky patrí určitá sporná časť pozemku. Preto sa žalobca
mal domáhať vypratania, resp. vydania spornej plochy, resp. ochrany vlastníckeho práva.

2.1.5. Keďže podstatou obsahu a rozsahu uplatneného nároku bolo vyriešenie otázky vlastníctva k
spornej ploche pozemku, preto súčasťou sporu o priebehu hranice mal byť daný spor o vlastníctve k

určitej ploche. Táto ochrana sa poskytne na základe žaloby vlastníka susedného pozemku, do ktorého
práva sa zasiahlo. Ak sa žalobca v konaní domáhal určenia priebehu hraníc tak, ako je priebeh
hraníc vedený v katastri nehnuteľností, žalobca nemôže mať na takomto určení naliehavý právny
záujem, pretože takéto súdne rozhodnutie nebude podkladom pre vykonanie zmeny v zápise katastra
nehnuteľností. Žalobca nesprávne naformuloval petit žaloby, pretože podstatou spornosti vzhľadom na

tvrdenia obidvoch strán bolo vyriešenie otázky vlastníctva k spornej ploche pozemku. To znamená, že
žalobca sa mal domáhať napr. vydania (vypratania) spornej plochy alebo zákazu, aby sused túto plochu
užíval, resp. z nej odstránil stromy, veci (drevenú stavbu) a podobne.

2.1.6. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcom zadefinovaný žalobný

petit, ktorým je súd viazaný, neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k ďalším sporom, pretože
rozhodnutie o určení priebehu hranice tak, ako je tento priebeh evidovaný v katastri nehnuteľností, nie je
podkladom pre vykonanie zmeny v zápise katastra nehnuteľností, a preto nie je spôsobilým právnym
prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami sporu.

2.2. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1/, 2/ v odvolacom konaní priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobca (ďalej len ,,žalobca“ alebo ,,dovolateľ“) podal dovolanie.

Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 432 CSP.

3.1. Podľa jeho názoru sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu z
dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke
posúdenia žaloby o určenie priebehu hranice ako prostriedku, ktorý nie je spôsobilý odstrániť právnu

neistotu v skutočných právnych vzťahoch medzi stranami sporu, ako aj v otázke posúdenia existencie
naliehavého právneho záujmu.

3.2. Žaloba o určenie priebehu hranice medzi pozemkami je osobitným druhom určovacej žaloby, ktorým
možno v prípade sporného priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami dosiahnuť určenie toho,

komu sporná plocha patrí. Ako procesný inštitút má žaloba o určenie priebehu hranice preventívny
charakter a je opodstatnená tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty
v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Podobne je opodstatnená aj
v prípadoch, v ktorých účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec.

3.2.1.Kotázkeaplikáciežalobyourčeniepriebehuhranicemedzispornýmipozemkami akoprocesného
inštitútu smerujúceho k vyriešeniu otázky vlastníctva spornej plochy pozemku sa najvyšší súd vyjadril
v rozsudku z 28. mája 2009 sp. zn. 1Cdo/205/2009, podľa ktorého:...(„)Ak priebeh hranice je sporný, čiuž došlo alebo nedošlo zároveň aj k zásahu do vlastníckeho práva, hranicu medzi pozemkami určuje
všeobecný súd. Spravidla je súčasťou sporu o priebeh hranice pozemku aj spor o vlastníctvo k určitej
ploche, a preto je pre rozhodovanie takéhoto sporu daná právomoc súdu. Ide o prípad petitórnej ochrany

vlastníckeho práva. Táto ochrana sa poskytuje na základe žaloby vlastníka susedného pozemku, do
ktorého práva sa zasiahlo. K zásahu do vlastníckeho práva majiteľa susedného pozemku môže v
praxi dôjsť napr. posunutím oplotenia, zložením stavebného materiálu sčasti aj na susedov pozemok,
postavením základov domu čiastočne na vedľajšom pozemku, odoraním medze, posunutím kamenného
medzníka, vykopaním alebo vybraním železných stĺpikov zo zeme. Žaloba o určenie priebehu hranice

pozemkov sa použije vtedy, keď správnosť hranice medzi susednými pozemkami je medzi účastníkmi
sporná a jeden zo susedov sa obráti na súd s cieľom dosiahnuť jej určenie. Podstatou žaloby je
vyriešenie otázky vlastníctva k spornej ploche pozemku. Súd je povinný zaoberať sa otázkou hranice
pozemku bez ohľadu na to, ako žalobca naformuloval žalobný petit, tzn. žalobca sa môže domáhať
vydania spornej plochy, vypratania spornej plochy, alebo zákazu, aby sused túto plochu užíval, prípadne
navrhuje určenie priebehu spornej hranice medzi susediacimi pozemkami.(“)...

3.2.2. Obdobne najvyšší súd v rozsudku z 26. augusta 1997 sp. zn. 1Cdo/11/97 (R 6/1999) uviedol: ...
(„)Určenia priebehu hraníc sa v administratívnom konaní možno domáhať v prípadoch, ak nedošlo
súčasne aj k porušeniu vlastníckeho práva a pôvodnú hranicu medzi susediacimi pozemkami treba
len rekonštruovať. Ak však došlo k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa

ochrany svojho vlastníckeho práva aj návrhom na určenie hranice medzi jeho pozemkom a pozemkom
susediacim, lebo v takomto prípade totiž ide o určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí
sporná plocha. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa určenia priebehu
hraníc v konaní pred katastrálnym úradom možno domáhať v prípadoch, ak nedošlo súčasne k
porušeniuvlastníckychpráv;vkatastrálnomkonanípretonepôjdeovyriešeniespornejotázkyvlastníctva

dotknutých nehnuteľností, ale o vyriešenie predovšetkým technických problémov určenia priebehu
hranice pozemkov za použitia technických podkladov vyhotovených katastrálnym úradom, prípadne za
použitiaznaleckéhoposudkualeboinéhotechnickéhopodkladu.Akvšakdôjdekporušeniuvlastníckeho
práva, vlastník má právo domáhať sa na súde ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom z okruhu
určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi

spornými pozemkami, lebo v takomto prípade ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych
práv a „určenie hranice“ treba považovať za spôsob, ktorým účastník konania vyjadril, že mu ide o
určenie, ktorá časť zo spornej plochy patrí tomu-ktorému vlastníkovi susediacich pozemkov.(“)...

3.2.3. V rozpore s uvedenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu odvolací súd konštatoval, že ...

(„)žiadaným žalobným petitom rozsudku žalobca nijako nedosiahne odstránenie neistoty vzťahu medzi
stranami sporu a takto podaná žaloba ani nemôže vytvoriť pevný základ pre usporiadanie vlastníckych
vzťahov medzi stranami sporu. Žalobcom zadefinovaný žalobný petit, ktorým je súd viazaný, neslúži
potrebám praktického života, ale vedie len k ďalším sporom, pretože rozhodnutie o určení priebehu
hranice tak, ako je tento priebeh evidovaný v katastri nehnuteľností nie je podkladom pre vykonanie

zmeny v zápise katastra nehnuteľností. Žaloba žalobcu o určenie priebehu hranice tak, ako je táto
zaznačená v katastrálnom operáte, nie je spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o
skutočných právnych vzťahoch medzi stranami sporu.(“)...

3.2.4. Mal za to, že odvolací súd vyvodil zo skutkových záverov nesprávne právne závery, v dôsledku

čoho je rozsudok odvolacieho súdu zaťažený vadou nesprávneho posúdenia veci a je v rozpore s
ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu.

3.2.5. Podľa názoru odvolacieho súdu má on po štyroch rokoch vedenia sporu v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia odvolacím súdom podať novú (opätovnú) žalobu o tom istom predmete sporu a

žiadať (i) vypratanie nehnuteľností, (ii) zdržanie sa užívania nehnuteľností, prípadne (iii) odstránenie
vecí/stromov (žalobu na plnenie), a to aj napriek skutočnosti, že prejudiciálnou otázkou v uvedených
konaniachbudenesporneustálenieskutočnosti,kadiaľvediehranicapozemkov,atedaakésúvlastnícke
pomery strán sporu.

3.2.6. Vzhľadom na uvedené nemožno súhlasiť s argumentáciou odvolacieho súdu o nesprávne
formulovanom petite žaloby.3.2.7. Žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov je v posudzovanej veci procesne vhodným
prostriedkom spôsobilým odstrániť neistotu vzťahu strán a vytvoriť pevný základ pre jeho usporiadanie.
Výrokom súdu o priebehu hranice by sa docielilo ustálenie priebehu hranice pozemkov ako takej a

predovšetkým tiež vlastníckych pomerov strán sporu k dotknutým pozemkom.

3.2.8. Tvrdenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, že „vyriešenie otázky hranice
pozemkov nemá žiadny praktický význam pre žalobcu, žalobcov sporný „pás“ pozemku nemá reálne
akým spôsobom využiť“ považoval za vybočenie z prieskumnej právomoci súdu, keďže hospodárske

využívanie pozemkov nemá s uvedeným žiaden súvis.

3.3. K posúdeniu (ne)existencie naliehavého právneho záujmu uviedol, že naliehavý právny záujem
je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom,
ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom
odstrániť. Nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla (viď rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.

2Cdo/137/2003).

3.3.1. Existencia naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie
je, je nevyhnutnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého
právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne

prípustným nástrojom ochrany jeho práva, ktorý spornosť odstraňuje, alebo len zbytočne vyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Uvedenou otázkou je súd povinný
zaoberaťsavprvomkroku,predposúdenímžalobyzvecnejstránky.Vprípade,aksúddospejekzáveru,
že naliehavý právny záujem daný je, mal by pristúpiť k posudzovaniu žaloby ako takej a v nadväznosti
na uvedené vykonať dokazovanie. Opačný prístup je nehospodárny a je tiež v rozpore s ustálenou

rozhodovacou praxou dovolacieho súdu.

3.3.2. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie najvyššieho súdu zo 4. marca 2009 sp. zn.
3Cdo/241/2008, podľa ktorého: „Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním
požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd

dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu
bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.“

3.3.3. Súdy nižších inštancií v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu podrobili

žalobu meritórnemu prieskumu, v rámci ktorého vykonali dokazovanie, aby žalobu napokon zamietli
s odôvodnením, že „žaloba žalobcu o určenie priebehu hranice tak, ako je táto zaznačená v
katastrálnom operáte, nie je spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných
právnych vzťahoch medzi stranami sporu.“ Uvedený postup je pre neho prekvapujúci, argumentačne
nekonzistentný a je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu.

3.4. Zdôraznil, že žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov predstavuje spôsobilý, vhodne zvolený
právny prostriedok ochrany práva, pričom súd je podľa ustálenej dovolacej praxe povinný zaoberať sa
otázkou priebehu hranice pozemkov.

3.5. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil
vrátane rozsudku súdu prvej inštancie tak, že ,,určuje priebeh hraníc medzi pozemkami nachádzajúcimi
sa v k. ú. X. pozemkom parcela reg. „C“ parc. č. 2202/20 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1
267 m2 zapísaným na LV č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad a pozemkom parcela
reg. „C“ parc. č. 2202/69 - trvalé trávne porasty o výmere 998 m2 zapísaných na LV č. XXXX na

Okresom úrade odbor katastrálny Poprad je určený spojnicou lomových bodov tak, ako je uvedené vo
vytyčovacom náčrte Jána Jurča ml. z 28. 05. 2015 autorizačne overeného Ing. Františkom Hricom,
ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku a žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu,“ eventuálne zrušil ,,uznesenie“ odvolacieho súdu a vec vrátil odvolaciemu súdu na
ďalšie konanie.

4. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že je správny názor súdov oboch inštancií, podľa
ktorého nemožno žalovať o určenie priebehu hranice, pokiaľ možno objektívne priebeh určiť, a že
žalobca sa mal domáhať vypratania pozemku ako časti parcely, ktorý mu oni mali neoprávnene zaberať.4.1. Žalobcom ,,žiadané“ rozhodnutie nebude podkladom pre vykonanie zmeny hranice uvedenej v
mapovom operáte katastra nehnuteľností, preto vôbec neslúži potrebám praktického života a išlo o

zbytočný spor, v ktorom by sa len potvrdila mapová, ale nie vlastnícka hranica.

4.2. K neexistencii naliehavého právneho záujmu na určení mapovej hranice dospeli súdy nižších
inštancií až po vykonaní dokazovania, na základe ktorého zistili, že mapovú hranicu možno objektívne
zistiť, ale je zrejmé, že táto mapová hranica nie je hranicou vlastníckou, takže ide vlastne o spor o

vlastníctvo k hraničnému pruhu pozemku, ktorý možno vyriešiť jedine iným druhom vlastníckej žaloby
(vindikačnou, resp. negatórnou), preto žalobu odvolací súd správne posúdil ako nespôsobilý právny
prostriedok ochrany práv žalobcu.

4.3. Podľa ich názoru rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na správnom právnom posúdení veci, v
dôsledku čoho dovolanie nie je prípustné, preto navrhli dovolanie žalobcu odmietnuť, alebo ho zamietnuť

a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala
v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie
vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie

podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

7. V danom prípade dovolateľ v dovolaní dovolacie dôvody vymedzil podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP,
podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej

inštancie, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

8. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

9. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá
vymedzenie, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Právnym posúdením
veciječinnosťsúduspočívajúcavpodradenízistenéhoskutkovéhostavupríslušnejprávnejnorme,ktorá

vedie súd k záveru o existencii, resp. neexistencii subjektívnych práv a povinností subjektov konkrétneho
právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne,
ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený
skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť

nesprávnym, či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou
použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na
zistený skutkový stav.

10. Ak nemá dovolanie, prípustnosť ktorého strana sporu vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP,

vykazovať nedostatky, ktoré by v konečnom dôsledku viedli k znemožneniumeritórneho dovolacieho
prieskumu a odmietnutiu dovolania podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa
v dovolaní vysvetliť, o ktorú z možností uvedených v ustanoveniach v § 421 ods. 1 písm. a) až c)
CSP ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
1Cdo/206/2017, 1Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/89/2017, 7Cdo/20/2017, 8Cdo/186/2016).

11. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne
vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre
posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky,ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide
skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.

12. V zmysle zákonných ustanovení dovolací súd môže len konštatovať, že výsledok posúdenia
prípustnosti dovolania je teda podmienený tým, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a doloží),
že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky. K
uvedenému dovolací súd poznamenáva, že otázka relevantná podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP
musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom

prípade nie o skutkovú otázku). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení
založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie
odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i
keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z
hľadiska tohto ustanovenia.

13. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by mal dovolateľ: a)
konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a
označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom
odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) uviesť, ako by mala byť táto otázka
správne riešená.

14. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na
nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti
dovolania. Právna úprava dovolacieho konania dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.

15. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti
dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442
CSP).

16. Dovolací súd aplikujúc ustanovenie § 124 CSP posudzoval dovolanie žalobcu podľa jeho obsahu a v
snahe autenticky porozumieť textu dovolania ako celku [viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej len ,,ústavný súd“) z 25. mája 2021 sp. zn. IV. ÚS 15/2021 alebo nález ústavného súdu z 9. júna
2020 sp. zn. I. ÚS 336/2019] dospel k záveru, že žalobca sa v podstate opýtal, či v prípade porušenia
vlastníckeho práva má vlastník právo domáhať sa na súde ochrany vlastníckeho práva žalobou na

určenie hranice medzi spornými pozemkami.

17. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje.

18. Podľa § 137 ods. 1 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

19. Určovacia žaloba je upravená v § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Určovacia žaloba sa môže týkať určenia
práva alebo povinnosti, pričom úspešne možno podať určovaciu žalobu len vtedy, ak žalobca má na
požadovanom určení naliehavý právny záujem.

20. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby, je

existencianaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčení,pričomsatýmrozumieprávnyzáujem
žalobcu. Nepostačuje len tvrdenie žalobcu o takomto záujme. Právny záujem žalobcu musí byť podľa
požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nielen nevyhnutnosť tvrdiť, ale
aj dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,

čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť.

21. Z rozsudku najvyššieho súdu zo 6. decembra 2012 sp. zn. 5Cdo/31/2011 vyplýva...(,,)Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm.
c) O. s. p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou

môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu

sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu,
je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti

prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie).(“)...

22. Dovolací súd konštatuje, že samostatnú skupinu vlastníckych sporov predstavujú spory o určenie
hranice susediacich nehnuteľností.

23. Za zásadné pre prejednávanú vec je potrebné považovať rozhodnutie najvyššieho súdu z 26.
augusta 1997 sp. zn. 1Cdo/11/97, publikované ako R 6/1999, ktorého právna veta znie:

„Určenia priebehu hraníc sa v administratívnom konaní (§ 48 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z.) možno
domáhať v prípadoch, ak nedošlo súčasne aj k porušeniu vlastníckeho práva a pôvodnú hranicu
medzi susediacimi pozemkami treba len rekonštruovať. Ak však došlo k porušeniu vlastníckeho práva,
vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj návrhom na určenie hranice medzi
jeho pozemkom a pozemkom susediacim; v takomto prípade totiž ide o určenie, komu z vlastníkov

susediacich pozemkov patrí sporná plocha.“

23.1. Z citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu ďalej vyplýva: ...(,,)Vlastník má právo na ochranu proti
tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od
toho,ktomujuneoprávnenezadržuje(§126ods.1Občianskehozákonníka).Vlastníksamôžedomáhať

ochrany svojho vlastníckeho práva predovšetkým návrhom na vydanie veci, návrhom na zdržanie sa
zásahov do vlastníckeho práva, ako aj návrhom na určenie vlastníckeho práva, ak má na požadovanom
určení naliehavý právny záujem. Z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno
vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami. V takomto prípade totiž ide o vzájomné
vymedzeniepredmetudvochvlastníckychprávaslová„určeniehranice“trebapovažovať zavyjadrovací

spôsob, ktorým tak účastníci, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode,
ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí.(“)...

24. V rozsudku z 28. mája 2009 sp. zn. 1Cdo/205/2009 najvyšší súd uviedol:..(„)Ak priebeh
hranice je sporný, či už došlo alebo nedošlo zároveň aj k zásahu do vlastníckeho práva, hranicu

medzi pozemkami určuje všeobecný súd. Spravidla je súčasťou sporu o priebeh hranice pozemku aj
spor o vlastníctvo k určitej ploche, a preto je pre rozhodovanie takéhoto sporu daná právomoc súdu.
Ide o prípad petitórnej ochrany vlastníckeho práva. Táto ochrana sa poskytuje na základe žaloby
vlastníka susedného pozemku, do ktorého práva sa zasiahlo. K zásahu do vlastníckeho práva majiteľa
susedného pozemku môže v praxi dôjsť napr. posunutím oplotenia, zložením stavebného materiálu

sčasti aj na susedov pozemok, postavením základov domu čiastočne na vedľajšom pozemku, odoraním
medze, posunutím kamenného medzníka, vykopaním alebo vybraním železných stĺpikov zo zeme.
Žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa použije vtedy, keď správnosť hranice medzi susednými
pozemkami je medzi účastníkmi sporná a jeden zo susedov sa obráti na súd s cieľom dosiahnuť jej
určenie. Podstatou žaloby je vyriešenie otázky vlastníctva k spornej ploche pozemku. Súd je povinný

zaoberať sa otázkou hranice pozemku bez ohľadu na to, ako žalobca naformuloval žalobný petit, tzn.
žalobca sa môže domáhať vydania spornej plochy, vypratania spornej plochy, alebo zákazu, aby sused
túto plochu užíval, prípadne navrhuje určenie priebehu spornej hranice medzi susediacimi pozemkami.
(“)...25. ...(,,)Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa určenia priebehu hraníc
v konaní pred katastrálnym úradom možno domáhať v prípadoch, ak nedošlo súčasne k porušeniu

vlastníckych práv; v katastrálnom konaní preto nepôjde o vyriešenie spornej otázky vlastníctva
dotknutých nehnuteľností, ale o vyriešenie predovšetkým technických problémov určenia priebehu
hranice pozemkov za použitia technických podkladov vyhotovených katastrálnym úradom, prípadne za
použitiaznaleckéhoposudkualeboinéhotechnickéhopodkladu.Akvšakdôjdekporušeniuvlastníckeho
práva, vlastník má právo domáhať sa na súde ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom z okruhu

určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi
spornými pozemkami, lebo v takomto prípade ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych
práv a „určenie hranice“ treba považovať za spôsob, ktorým účastník konania vyjadril, že mu ide
o určenie, ktorá časť zo spornej plochy patrí tomu-ktorému vlastníkovi susediacich pozemkov.(“)...
(uznesenie najvyššieho súdu z 29. júna 2010 sp. zn. 1 Rkc 2/2009).

26. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že porušenie vlastníckeho práva sa v tomto prípade odvíja od
sporu medzi vlastníkmi susediacich pozemkov, ktorý sa týka priebehu hranice medzi pozemkami.

26.1. Žalobca odôvodnil naliehavý právny záujem tým, že žalovaní 1/, 2/ nerešpektujú hranice medzi
susediacimi pozemkami, najmä žalovaný 1/ vyvoláva konfliktné situácie v dôsledku nerešpektovania

hranice medzi pozemkami, ohrozuje bezpečnosť a zdravie zamestnancov a rekreantov žalobcu, pričom
i v minulosti žalovaný 1/ spôsobil škodu na majetku žalobcu.

27. Podľa názoru dovolacieho súdu, keďže medzi stranami sporu existuje aktuálny stav objektívnej
neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a konkrétne okolnosti danej veci odôvodňujú

záver o preukázaní existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení priebehu hranice medzi
pozemkami, preto za tohto stavu je treba pripustiť ochranu vlastníckeho práva žalobcu formou žaloby o
určenie priebehu hranice medzi pozemkami, nakoľko správnosť hranice medzi susednými pozemkami
je medzi stranami sporná a jeden zo susedov (žalobca) sa obrátil na súd s cieľom dosiahnuť jej určenie.

28. Ak došlo k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníctva
aj žalobou o určenie hranice medzi jeho pozemkom a susediacim pozemkom. V takom prípade
ide totiž o určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha.

29. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu (i súdu prvej inštancie) vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci v právnej otázke (špecifikovanej v bode 16. odôvodnenia),
pričom v riešení právnej otázky odvolacím súdom (i súdom prvej inštancie) došlo k odklonu od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

30. Pretože dovolanie žalobcu bolo nielen prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP, ale

aj dôvodné, dovolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§
450 CSP).

31. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej

inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

32. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.