Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 16. jún 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Er/536/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614210028
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7614210028.2

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Stacho
Chladný, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, pod EX 2010/14 na návrh
oprávneného: Thorpe recovery, družstvo, Stráž 8419, Zvolen, IČO: 46662324 právne zastúpený
advokátom JUDr. Petrom Psotkom, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 42 193 389, proti
povinnému: A. A., nar. X.X.XXXX, bytom A. B. XX o vymoženie istiny 115,46 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že dňa 01.01.2020 došlo k zastaveniu exekúcie vedenej na Okresnom súde Spišská Nová
Ves pod sp. zn. 4Er/536/2014.

II. Súdnemu exekútorovi nepriznáva náhradu paušálnych trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdSpišskáNováVesnažiadosťsúdnehoexekútora,ktorejpredchádzalnávrhoprávneného

na vykonanie exekúcie vydal dňa 6.6.2014 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora na
vymoženie istiny v sume 115,46 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie.

2. Dňa 20.12.2019 postúpil súdny exekútor súdu návrh oprávneného na čiastočné zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktorým oprávnený žiada 541 exekúcií

(vrátane exekúcie zn. EX 20120/14) v časti sumy 1 Eur zastaviť.

3. Prípisom zo dňa 20.01.2020 súd k vyššie uvedenému návrhu oprávneného oznámil súdnemu
exekútorovi, že v tomto štádiu konania nebude rozhodovať samostatným uznesením o návrhu na
čiastočné zastavenie exekúcie v časti sumy 1 Eur, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej
exekúcii splnené podmienky na zastavenie starej exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení

niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4. Dňa 27.1.2020 súdny exekútor doručil súdu vyjadrenie, v ktorom poukázal, že dňa 09.12.2019
mu bolo doručené podanie účastníka exekučného konania (oprávneného), a to návrh na zastavenie
exekúcie v časti, ktoré bezodkladne postúpil súdu. Nakoľko sa jedná o podanie, ktoré bolo doručené
pred účinnosťou zákona č. 233/2019 Z.z. má za to, že je potrebné o tomto podaní rozhodnúť. Apeloval

na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 233/2019 pričom podľa jeho názoru zákon nerozlišuje
medzi návrhom na zastavenie exekúcie podaným pred účinnosťou zákona v celom rozsahu resp.
len čiastočnom. Súdny exekútor vychádza z litery zákona - zákon č. 233/2019 v intenciách ktorého
rozhodovanie o zastavení exekúcie predstavuje limitáciu inak stanovenej rozhodnej doby podľa § 3 ods.
1 zákona č. 233/2019 pričom zákonodarca nekonkretizuje zastavenie exekúcie výlučne na rozhodovanie
exekúcie v celosti, a tým je nevyhnutné pod danú zákonnú podmienku (tzv. výnimku aplikovanú pri

predĺženírozhodnejdoby)zahrnúťajrozhodovanieozastaveníexekúcievčasti,poukazujúc,žezákonný
termín „rozhoduje o zastavení exekúcie“ predstavuje širší pojem než „rozhoduje o zastavení exekúciev časti“, a preto je nevyhnutné tento procesný stav ipso facto zahrnúť ako súčasť termínu „rozhoduje
o zastavení exekúcie“. Uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k účastníkom konania, čím sa predmetné
ustanovenie vzťahuje tak na rozhodovanie o návrhu na zastavenie exekúcie podaného zo strany

povinného, ako aj na rozhodovanie o zastavení exekúcie na základe podaného návrhu na zastavenie
exekúcie zo strany oprávneného. V tejto súvislosti príkladmo poukázal práve na zákonné ustanovenie §
4 ods. 2 písm. e) zákona č. 233/2019, v rámci ktorého zákonodarca expressis verbis stanovil, že pokiaľ
súd rozhoduje o návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného, uvedený stav
predstavuje výnimku z aplikácie zákonného ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 výlučne vtedy,

ak súd rozhoduje len o určitom type návrhov na pripustenie zmeny účastníkom, a teda vylučuje tým
všetky procesné situácie, v rámci ktorých sa rozhoduje o návrhoch na pripustenie zmeny účastníkov
exekučných konaní na strane oprávnených. Z uvedeného vyplýva, že v rámci štruktúry právnej normy
– ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 233/2019 je jedna z podmienok „oklieštená“ len na určité procesné
situácie, avšak pri podmienke deklarovanej bodom b) absentuje akékoľvek tzv. „oklieštenie/ohraničenie/
zúženie“, čím sa tento prípad musí vzťahovať na všetky prípady, kedy exekučný súd rozhoduje v rámci

starej exekúcie o zastavení starej exekúcie (na podklade návrhu jedného z účastníkov konania), a to aj o
zastavení exekúcie v časti. Uvedená limitácia daná zákonodarcom (v podobe rozhodovania o zastavení
starej exekúcie v časti podaného zo strany účastníka konania pred účinnosťou zákona č. 233/2019)
predstavuje podľa právneho názoru súdneho exekútora zákonné predĺženie rozhodnej doby určenej
v súlade so zákonom č. 233/2019. Súdny exekútor má za to, že príslušne konajúci exekučný súd je

povinný rozhodnúť zákonným spôsobom o podaní účastníka exekučného konania, a to i pre prípad ak by
došlo k skončeniu exekučného konania, nakoľko platný a účinný zákon nepozná stav, kedy by exekučný
súd bol oprávnený „ignorovať podanie účastníka exekučného konania“ a nerozhodovať vo vzťahu k
takémuto návrhu. Sumarizujúc uvedené, odvolávajúc sa na de lege lata opakovane žiadal exekučný
súd, aby rozhodol o podanom procesnom úkone účastníka exekučného konania (oprávneného), ktorý

bol súdu preukázateľne doručený pred účinnosťou zákona č. 233/2019 a vydal rozhodnutie podľa
zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.

5. Súdny exekútor žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu výnimky v zmysle ustanovenia § 2 ods.
2 písm. f/ zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

6. Vzhľadom k uvedenému súd dňa 19.2.2020 zaslal súdnemu exekútorovi „Žiadosť o rešpektovanie
právneho názoru súdu“ v ktorej uviedol, že trvá na tom, že toto predmetné exekučné konanie bolo
zastavené ex lege v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých

exekučných konaní (ďalej len ako „ZoUNEK“). Vzhľadom na skutočnosť ukončenia exekučného konania
uplynutím rozhodnej doby súd stratil právomoc vo veci konať a rozhodovať, preto nerozhodovanie
o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie v časti istiny vo výške 1,- € nie je arbitrárny výklad, či
postup súdu, ale práve rešpektovanie platnej zákonnej úpravy, ktorej skutočným účelom je zastavenie
starých exekúcií a odbremenenie okresných súdov a nie vytváranie rámca na špekulatívny postup

účastníkov a súdnych exekútorov. Vo vzťahu k výkladu § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK ako relatívnej
výnimke súd považoval za nevyhnutné uviesť, že napriek tomu, že toto zákonné znenie expressis
verbis nešpecifikuje „rozhodovanie o zastavení exekúcie“, tak pri použití spomenutého teleologického
výkladu je celkom nepochybne možné vyvodiť záver, že zákonodarca mal na mysli rozhodovanie
o zastavení exekúcie na návrh povinného. Tento výklad najlogickejšie sleduje zámer skutočne ukončiť

staré „neefektívne“ exekúcie, pretože v opačnom prípade by len (chtiac či nechtiac) vytvoril priestor
pre jeho účelové obchádzanie predovšetkým zo strany oprávneného, ktorý by každých 12 mesiacov
mohol podávať obdobný návrh na čiastočné zastavenie exekúcie v akejkoľvek nepatrnej výške a tým
by zamedzil naplneniu účelu zákona. Je potrebné v tejto spojitosti poukázať aj na čl. 5 Civilného
sporového poriadku, ktorý jednoznačným spôsobom nepriznáva právnu ochranu „zjavnému zneužitiu

práva“. Ak preto zo skutkových okolností vyplýva, že ide o „zjavné zneužitie práva“, súd je oprávnený
odmietnuť procesný úkon účastníka, ktorý celkom zjavne slúži na zneužitie práva alebo na svojvoľné
a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v časti
1,- € je podľa názoru súdu evidentným procesným úkonom, ktorého cieľom je zneužiť aktuálny právny
stav (nezastaviť starú exekúciu napriek tomu, že sú splnené podmienky na jej zastavenie). Súd tiež

vyjadriť odôvodnenú pochybnosť o nezaujatosti súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného v tomto
a obdobných exekučných konaniach s totožným návrhom oprávneného, a to z dôvodu, že je to právne
súdny exekútor, ktorý „sa bije“ za domnelé práva oprávneného a nie on sám, a to aj napriek skutočnosti,
že má právne zastúpenie. Súdny exekútor je štátom poverená osoba na vykonávanie núteného výkonusúdnych rozhodnutí a nie na zastupovanie záujmov účastníkov exekučného konania. Taktiež nie je
osobou kompetentnou na podávanie záväzného výkladu právnych noriem, pretože táto úloha bola na
základe Ústavy SR a príslušných zákonov zverená sústave všeobecných súdov a Ústavnému súdu

SR. Súdny exekútor je preto povinný rešpektovať súdom vyjadrený právny názor a to aj v prípade,
ak by nekorešpondoval s názorom jeho osobným alebo s názorom účastníkov konania. Uvedenú
pochybnosťonezaujatostivšaktaktiežniejesúdoprávnenývtomtoštádiuposudzovať,nakoľkoužstratil
právomoc vo veci konať, avšak môže byť jedným z dôvodov na disciplinárne stíhanie súdneho exekútora
v prípade, že tento bude naďalej nerešpektovať právny názor súdu. Okrajovo súd považoval za potrebné

podotknúť, že názory iných všeobecných súdov nie sú v tomto prípade právne relevantné, nakoľko súd
nimi nie je viazaný a v predmetnej problematike neexistuje ani žiadne záväzné stanovisko Veľkého
senátu Najvyššieho súdu SR alebo Ústavného súdu SR. Navyše výklad súdu korešponduje s výkladom
Ministerstva Spravodlivosti SR k danej problematike. Vzhľadom na to je súd viazaný iba zákonom, ktorý
konajúci sudca vykladá s najlepším vedomím a svedomím, ako tomu je aj v tomto prípade. Zároveň
požiadal povereného súdneho exekútora o rešpektovanie právneho názoru vyjadreného v skorších

oznámeniach a aj v tejto žiadosti a dal mu na vedomie, že viac sa už obdobnými podaniami nebude
zaoberať. V prípade pretrvávajúceho nerešpektovania právneho názoru súdu a nepostupovania podľa
§ 5 a nasl. ZoUNEK, je súd pripravený využiť všetky dostupné právne prostriedky na vyvodenie
disciplinárnej zodpovednosti súdneho exekútora.

7. Dňa 27.5.2024 súd vyzval súdneho exekútora v lehote 30 dní na podanie správy o stave starej
exekúcie, ako aj na oznámenie v akom štádiu sa nachádza exekučné konanie, nakoľko ide o starú
exekúciu a doposiaľ súdu nebolo doručené Upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Zároveň bol
vyzvaný, aby ak nie je možné vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie preukázal listinnými
dôkazmi všetky výťažky od 1.7.2018.

8. Na výzvu súdu súdny exekútor dňa 13.6.2024 oznámil, že do exekučného spisu bol zo strany
účastníka konania doručený návrh účastníka exekučného konania (oprávneného) na zastavenie
exekúcie v časti, a síce procesné podanie účastníka konania doručené do konania pred účinnosťou
zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej v texte aj „zákon č. 233/2019“), ktorým sa novelizuje Exekučný poriadok a o predmetnom
návrhu na zastavenie exekúcie v časti podaného oprávneným je potrebné v intenciách Exekučného
poriadku rozhodnúť, čo spôsobuje dôvod, pre ktorý sa predmetná exekúcia podľa zákona č. 233/2019
toho času nezastavuje, t.j. toho času neexistujú podmienky v zmysle zákona č. 233/2019 na podklade
ktorýchbymalodôjsťkvydaniuupovedomeniaozastavenístarejexekúciezostranysúdnehoexekútora,

keďže spôsobom stanoveným zákonom č. 233/2019 došlo k predĺženiu rozhodnej doby. Povedané
inak, predmetná exekúcia sa z dôvodu existencie tzv. relatívnej výnimky stanovenej ustanovením § 4
ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 nezastavuje. V konaní neboli v období posledných 18 mesiacov
pred účinnosťou zákona č. 233/2019 vymožené žiadne plnenia, uvedené však žiadnym spôsobom
nemá vplyv na existenciu relatívnej výnimky v konaní, kedy dochádza k predĺženiu rozhodnej doby.

V danom konaní teda nebolo v súdom uvedenom období vymožené žiadne peňažné plnenie, avšak
súdny exekútor dodáva, že svoju funkciu vykonáva nezávisle a nestranne, je viazaný Ústavou SR,
zákonmi, a rozhodnutiami príslušného exekučného súdu, nie je nijakým spôsobom viazaný právnym
výkladom súdu, ktorý tento vyjadruje vo svojich prípisoch. V prípade, ak má exekučný súd iný právny
názor ako súdny exekútor, v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní

má možnosť vydaním uznesenia súdnemu exekútorovi uložiť povinnosť, aby vyhotovil upovedomenie
o zastavení starej exekúcie, pričom takýmto uznesením by bol súdny exekútor v prípade jeho vydania
viazaný. Rovnako tak dodávame, že súd môže taktiež v zmysle tohto osobitného predpisu sám určiť,
že došlo k zastaveniu starej exekúcie (§ 8 daného zákona). Vzhľadom na vyššie uvedené teda súdny
exekútor opakovane dodáva, že v prípade ak má v tejto exekúcii súd odlišný právny názor než súdny

exekútor, je potrebné, aby postupoval zákonom predpokladaným spôsobom, a nie zasielaním výziev/
prípisov, v ktorých je síce prezentovaný právny názor súdu v danej veci, avšak takéto podanie nie je
možné považovať za zákonom stanovenú formu rozhodnutia súdu.

9. Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, postup ukončenia exekučných konaní začatých
pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.10. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2020, a ktorý bol prijatý
za účelom riešenia neúnosnej situácie na exekučných súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní

viedli exekúcie proti povinným dlhodobo neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do
kolízie s princípom istoty subjektov exekučného konania.

11. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula

rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

12. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o (a)
vymoženie pohľadávky na výživnom,(b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia
práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, (c) vymoženie pohľadávky

vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných
z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, (d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím
inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, (e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím
správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, (f)
starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa

tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, (g) starú exekúciu, v ktorej
je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu
upravujúceho konkurzné konanie.

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa
doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak
§ 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

14. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o
zastavení starej exekúcie.

15. Podľa čl. 5 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, zjavné zneužitie práva nepožíva

právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné
úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie
alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

16. Na základe obsahu spisového materiálu súd dospel k záveru, že dňom nadobudnutia účinnosti

zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, t.j. dňom 01.01.2020, došlo k objektívnemu zastaveniu starej exekúcie z dôvodu podľa § 2
ods. 1 písm. a) tohto zákona v dôsledku uplynutia rozhodnej doby piatich rokov od doručenia prvotného
poverenia na vykonanie exekúcie pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 19.02.2007. V danej exekučnej
veci sa nejedná o starú exekúciu, ktorá sa v zmysle § 2 ods. 2 tohto zákona nezastavuje, a ani po výzve

adresovanej súdnemu exekútorovi nebolo zo spisu preukázané, žeby došlo k predĺženiu rozhodnej doby
podľa § 4 tohto zákona.

17. Pokiaľ pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov podal oprávnený návrh na zastavenie exekúcie v

časti vymáhanej sumy 1,- eur, súd uvádza, že tento návrh nie je skutočnosťou, ktorá by spôsobovala
predĺženie rozhodnej doby podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pri výklade uvedeného zákonného
ustanoveniajepotrebnévychádzaťzozákladnéhopredpokladu,žezákonodarcajeracionálny.Zámerom
zákonodarcu pri tvorbe zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o

zmene a doplnení niektorých zákonov bolo odbremenenie súdov a súdnych exekútorov od agendy
starých (nemajetných) exekúcií, a preto by bolo absurdné predpokladať, že zákonodarca mienil predĺžiť
rozhodnú dobu v nemajetnej exekúcii v prípade, ak pred nadobudnutím účinnosti zákona oprávnený
využije svoje dispozičné oprávnenie a podaním návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie prejaví, ženemá záujem pokračovať v exekúcii na vymoženie časti pohľadávky v rozsahu 1,- eur, ohľadne ktorej
zastavenienavrhol.Návrhoprávnenéhonačiastočnézastavenieexekúciedoručenýsúdudo31.12.2019
logicky nemôže vyvolať taký právny následok, že by v dôsledku podania tohto návrhu pokračovala aj po

01.01.2020 exekúcia, ktorá by v prípade, že by tento návrh oprávnený nepodal, už bola ako nemajetná
zastavená ex lege. Využitie dispozičného oprávnenia oprávneným smeruje k zastaveniu exekúcie a
nemôže preto spôsobiť jej predĺženie. Výklad právnej normy ad absurdum treba vždy odmietnuť.

18. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému
najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá
sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor
oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

19. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, ak exekútor nezašle oprávnenému upovedomenie o zastavení starej
exekúcie v lehote podľa § 5 ods. 3, súd mu aj bez návrhu uznesením uloží, aby upovedomenie o
zastavení starej exekúcie vyhotovil a zaslal oprávnenému v určenej lehote, alebo súd uznesením určí,
že došlo k zastaveniu starej exekúcie. Exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o
určení, že došlo k zastaveniu starej exekúcie.

20. Nakoľko súdny exekútor nevydal Upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote uvedenej v
§ 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, tak súd postupoval podľa § 8 ods. 2 tohto zákona a určil, že došlo k zastaveniu starej
exekúcie z dôvodu § 2 ods. 1 písm. a) zákona, keďže na to boli splnené všetky zákonné predpoklady.

21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 6 ods. 4 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého exekútor nemá nárok na
náhradu paušálnych trov, pretože vo veci nevydal Upovedomenie o zastavení exekúcie a v zákonom
stanovenej lehote ho nezaslal oprávnenému.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.