Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: BR-6C/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123203347
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123203347.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci

žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXXX/XX, 2/ D. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G., H. I. E. XX, obaja práv. zast.: JUDr. Rudolf Guniš, advokát, so sídlom AK Brezno, Kiepka 80, proti
žalovanému: D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. K. E. XXXX/X, práv. zast.: Urbáni & Partners s.r.o.,
IČO: 36 646 181, so sídlom AK Banská Bystrica, Skuteckého 17, v konaní o zaplatenie 63 000,- Eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 63 000,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 %
ročne od 31.12.2022 až do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet žalobcov

č. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

II. Žalobcom sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa vo veci domáhali toho, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť im titulom
bezdôvodného obohatenia sumu 63 000,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne
z dlžnej sumy od 31.12.2022 až do zaplatenia. Žalobu zdôvodnili tým, že medzi stranami bola uzavretá
zmluva o prevode vlastníctva k bytu dňa XX.XX.XXXX, kde predávajúcim bol žalovaný a kupujúcimi boli
žalobcovia, títo mali nadobudnúť byt v podieloch po 1. Predmetom kúpy bol trojizbový byt č. XX, na

X. poschodí bytového domu so súp. č. 1231, vchod č. XX, v Brezne. Kúpna cena bola dohodnutá na
63 000,- Eur. Sumu 1 000,- Eur kupujúci vyplatili predávajúcemu ako zálohu za kúpnu cenu v hotovosti,
sumu33000,-Eurzaplatilizposkytnutéhoúverunabývaniezpeňažnéhoústavuanapokon29000,-Eur
taktiež previedli na účet predávajúceho dňa 25.10.2019. Po nadobudnutí predmetného bytu žalobcovia
tento zrekonštruovali a vynovili, do čoho investovali približne 30 000,- Eur.

2. Pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy, ešte dňa 18.05.2011, bol podaný návrh na súd o určenie

vlastníctva k tejto nehnuteľnosti, kde žalobcom bol v 1/ rade M. B. a v 2/ rade D. B., ako manželia sa
domáhali voči žalovanému v 1/ rade M. G. a žalovanej v 2/ rade B. G. určenia vlastníctva k predmetnému
bytu, na základe neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi nimi. Krajský súd v Banskej Bystrici dňa
26.10.2021 v odvolacom konaní v uvedenej veci pripustil zmenu na strane žalovaných, kde namiesto
pôvodne žalovaných manželov G. vstúpili do konania žalobcovia tohto konania. Okresný súd Brezno
v uvedenej veci zamietol žalobu o určenie vlastníctva, a to rozsudkami zo dňa 05.12.2013 a následne
16.03.2017, druhý rozsudok vo veci bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo

dňa 29.05.2019 pod č.k. 17Co/334/2017-529. Po (zrušujúcom) rozhodnutí Ústavného súdu SR zo dňa
19.08.2020 rozhodoval o veci znovu Krajský súd v Banskej Bystrici a svojím rozsudkom z 23.03.2022
vyslovil, že predmetný byt patrí do dedičstva po nebohých manželoch M. B. a D. B., okrem iného aj na
základe neplatnosti kúpnych zmlúv, ktoré boli následne k bytu uzavreté. Z dôvodu neplatnosti aj zmluvyuzatvorenej medzi stranami vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v rozsahu 63 000,-
Eur, ktoré mu žalobcovia vyplatili na kúpnu cenu, z toho dôvodu sa voči nemu domáhajú vydania tohto
bezdôvodného obohatenia.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a uviedol, že Krajský súd v Banskej Bystrici
síce svojím posledným rozhodnutím určil, že neplatnou je kúpna zmluva medzi M. B. a D. B. ako
predávajúcimi a M. G. a B. G. ako kupujúcimi, to však neznamená, že je neplatnou aj kúpna zmluva
uzatvorená medzi manželmi G. a žalovaným, ktorej predmetom bol rovnaký byt. Zmluva medzi manželmi

G. a žalovaným bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX, keď prebiehalo na Krajskom súde v Banskej Bystrici
konanie o neplatnosti kúpnej zmluvy, kde stranami boli manželia G. a manželia B.. Manželia G.
však žalovaného žiadnym spôsobom neinformovali, že takýto spor prebieha, túto skutočnosť nemohol
žalovaný zistiť ani z výpisu z katastra nehnuteľností, čo vyplýva jednak z vtedy aktuálneho výpisu z listu
vlastníctva, aj z obsahu kúpnej zmluvy, kde takáto právna vada spomenutá žiadnym spôsobom nebola.
Na strane žalovaného teda išlo o dobromyseľné nadobudnutie vlastníctva, ktoré je v zmysle judikatúry

ústavného súdu chránené (žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR č. I ÚS 549/2015). Pre
prípad,žesúdnebudetentoargumentodobromyseľnostibraťdoúvahyakúpnuzmluvumedzimanželmi
G. a žalovaným a následne aj kúpnu zmluvu medzi žalovaným a žalobcami bude považovať za neplatné,
žalovaný vzniesol námietku premlčania v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože ak bola
predmetná zmluva medzi stranami uzavretá dňa XX.XX.XXXX, a kúpna zmluva by mala byť od začiatku

neplatná, teda už dňa XX.XX.XXXX, žalobcovia boli oprávnení v trojročnej objektívnej premlčacej dobe
uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo však neurobili. Žaloba bola podaná až po
uplynutí premlčacej doby.

4. K vznesenej námietke premlčania sa žalobcovia vyjadrili tak, že o výsledku súdneho konania pred

Krajským súdom v Banskej Bystrici sa dozvedeli až v roku 2022, až v deň rozhodnutia súdu nadobudli
vedomosť o tom, kto a v akom rozsahu resp. z akého právneho dôvodu sa na ich úkor obohatil,
premlčacia doba v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka v trvaní 2 rokov teda začala plynúť až
v uvedený deň a do podania žaloby neuplynula.

5. Súd v prvom rade konštatoval, že skutkové tvrdenia a skutkový stav v tejto veci medzi stranami
nebol sporný. Zo zhodných tvrdení oboch sporových strán a zároveň z doložených listinných dôkazov
vyplynulo, že medzi stranami bola uzavretá zmluva o prevode vlastníctva bytu dňa XX.XX.XXXX, ktorej
predmetom bol byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí v bytovom dome so súp.č. XXXX, vchod
č. XX, v G., postavenom na pozemkoch s parc.č. registra „C“ katastra nehnuteľností XXX/X, XXX/X,

XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/XX. Spolu s vlastníctvom bytu bol prevádzaný aj spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti XXXX/XXXXXXX,
a napokon aj spoluvlastnícky podiel na uvedených pozemkoch v rovnakej veľkosti spoluvlastníckeho
podielu. Tieto nehnuteľnosti sú evidované na liste vlastníctve č. XXXX v katastrálnom území G.. Pri
podpise zmluvy bola zložená záloha na kúpnu cenu vo výške 1 000,- Eur v hotovosti, ostatná časť

kúpnej ceny vo výške 62 000,- Eur mala byť v zmysle zmluvy vyplatená žalobcami ako kupujúcimi
v sume 29 000,- Eur na určený účet v deň uzatvorenia zmluvy a v sume 33 000,- Eur na určený účet
v lehote a za podmienok stanovenej bankou, ktorá financuje túto časť kúpnej ceny za účelom kúpy
nehnuteľnosti. Doložená bola zo strany žalobcov aj zmluva o poskytnutí úveru na bývanie s registračným
číslom XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, zo dňa XX.XX.XXXX, kde Všeobecná úverová banka, a.s., ako

poskytovateľ úveru bol zaviazaný žalobcom ako dlžníkom z úveru poskytnúť finančné prostriedky na
kúpu predmetnej nehnuteľnosti vo výške 33 000,- Eur. Okrem horeuvedenej zloženej zálohy v deň
podpisu zmluvy bola dňa XX.XX.XXXX poukázaná aj prvá stanovená suma splátky kúpnej ceny vo výške
29 000,- Eur, a to platobným príkazom z účtu žalobkyne v 2/ rade. Medzi stranami napokon nebolo
sporné ani to, že k úhrade jednotlivých splátok kúpnej ceny došlo postupne pripísaním sumy 29 000,-

Eur v prospech účtu žalovaného dňa 28.10.2019, ako aj pripísaním sumy 33 000,- Eur v prospech
účtu žalovaného dňa 30.10.2019. Nespornými v tejto veci sú aj skutkové okolnosti súdnych sporov
ohľadne vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, keď dňa 18.05.2011 došlo k podaniu žaloby zo
strany pôvodných vlastníkov týchto nehnuteľností, M. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX.
V uvedenom súdnom spore (v prvej inštancii na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 4C/99/2011) sa

domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú k týmto nehnuteľnostiam uzavreli dňa XX.XX.XXXX
s M. G., nar. XX.XX.XXXX a B. G., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcimi. K zmene na strane žalobcov došlo
v dôsledku úmrtí M. B. dňa XX.XX.XXXX a D. B. dňa XX.XX.XXXX. K zmene na strane žalovaných na
druhej starne došlo v dôsledku ďalších prevodov vlastníckeho práva kúpnymi zmluvami, z manželov G.na žalovaného v tomto konaní (dňa XX.XX.XXXX) a následne bola uzavretá hore citovaná zmluva na
žalobcov dňa XX.XX.XXXX.

6. Konečným rozhodnutím v uvedenej veci tak bolo rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici,
ako súdu odvolacieho, ktorý svojím rozsudkom č.k. 11Co/87/2020-928 zo dňa 23.03.2022 určil, že
predmetné nehnuteľnosti patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov M. B.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa
XX.XX.XXXX. Súd tak rozhodol na základe toho, že v dôsledku nedostatku vôle pôvodných žalobcov,

manželov B., na uzavretí spornej kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX, je táto absolútne neplatná v zmysle § 37
ods.1Občianskehozákonníka,súčasnevdôsledkuodpočiatkunedostatkuvôlepôvodnýchžalovaných,
teda manželov G., zaplatiť dojednanú kúpnu cenu v sume 46 000,- Eur riadne a včas je sporná kúpna
zmluva zo dňa XX.XX.XXXX absolútne neplatná aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe
absolútne neplatnej spornej kúpenej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX sa pôvodní žalovaní, teda manželia
G., nemohli stať vlastníkmi sporného bytu, nemohli platne nadobudnúť vlastnícke právo k nemu, preto

v zmysle zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv než sám má, pôvodní žalovaní
nemohli platne previesť vlastnícke právo k spornému bytu na ďalšieho evidovaného katastrálneho
vlastníka D. J., ktorý následne nemohol kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX platne previesť vlastnícke
právo k spornému bytu na A. a F. B.. Súd v uvedenom konaní zároveň dôvodil aj tým, že podľa aktuálnej
súdnejpraxenanadobudnutievlastníckehoprávaodnevlastníka,nazákladeabsolútneneplatnejkúpnej

zmluvynepostačujeanidobromyseľnosťnadobúdateľa,pretožedobrávieranadobúdateľanehnuteľnosti
v správnosť k nej zapísaných údajov v katastri nehnuteľností o jej predchádzajúcom vlastníkovi
nepostačuje pre záveru súdu o tom, že mohol nadobudnúť vlastnícke právo (a pre poskytnutie ochrany
tomuto právu), ak sa preukáže, že táto zapísaná osoba v skutočnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy
nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, napr. z dôvodu, že predchádzajúca zmluva o prevode

nehnuteľnosti predstavovala absolútne neplatný právny úkon. Odkázal tým aj na rozhodovaciu prax
a zjednocovacie rozhodnutie veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súd SR pod sp.zn.
1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021 (R56/2021), ako aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
v tomto smere.

7. Nesporným napokon nebolo ani to, že v súčasnosti sú ako vlastníci predmetného bytu a príslušenstva
zapísaní na LV č. XXXX, pre k.ú. G., žalobcovia v režime BSM, a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený pod V-3613/2022 zo dňa XX.XX.XXXX, to znamená na základe ďalšej uzavretej
kúpnej zmluvy s právnymi nástupcami pôvodných vlastníkov manželov B..

8. Pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania voči uplatnenému peňažnému nároku žalobcov
súd vychádzal zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu v tomto konaní, a to uznesenia
KrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.16Co/2/2024-303zodňa07.02.2024,kdeodvolacísúdvyslovil,že
samotným zaplatením kúpnej ceny žalovanému v čase, keď sa kúpna zmluva ešte považovala za platnú,
resp. kým nebolo rozhodnuté o jej neplatnosti, nemôže byť bezdôvodným obohatením dovtedy, kým sa

kúpna zmluva nevyhlásila za neplatnú. Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vzniká v okamihu, kedy odpadol právny
dôvod už poskytnutého plnenia; až týmto okamihom začína plynúť tak subjektívna, ako aj objektívna
premlčacia doba. V toto smere odvolací súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.09.2011,
sp.zn. 4Cdo/256/2010. V súdenej veci v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu odpadol právny dôvod

už poskytnutého plnenia až vyhlásením rozsudku krajského súdu, ktorým sa predmetná kúpna zmluva
vyhlásila za neplatnú a teda tak subjektívna, ako aj objektívna premlčacia doba začala plynúť až dňom
24.03.2022, žaloba v tejto veci teda bola podaná v rámci premlčacej doby, teda včas (dátum podania
žaloby v tejto veci bol odvolacím súdom uvedený mylne dňa 20.02.2022, namiesto správneho údaju
31.12.2022, pozn. súdu prvej inštancie).

9. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia na základe toho, že titulom uzatvorenej kúpnej zmluvy so žalobcami dňa XX.XX.XXXX došlo
k plneniu z ich strany, ako je to uvedené vyššie, v celkovej sume 63 000,- Eur. Právny dôvod tohto
plnenia po rozhodnutí súdu o neplatnosti tejto kúpnej zmluvy, ako aj jej predchádzajúcich kúpnych zmlúv

(neplatnosť riešená ako predbežná právna otázka) a rozhodnutí o tom, že tieto nehnuteľnosti patria
do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov B., tak odpadol a v zmysle § 251 ods. 1
Občianskeho zákonníka je žalovaný povinný takto získané bezdôvodné obohatenie vydať. Súd preto
uzavrel, že žaloba v tejto veci je dôvodná a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 63 000,-Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd zároveň vyhovel aj uplatnenému nároku na úrok
z omeškania, ktorý bol žalobcami požadovaný až odo dňa podania žaloby (31.12.2022), pričom bolo
možné konštatovať, že v tomto prípade splatnosť povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie nastala

skôr, a to na základe výzvy žalobcov na vrátenie vyplatenej kúpnej ceny, ktorú písomne adresovali
žalovanému dňa 30.05.2022, ktorá bola na poštu podaná toho istého dňa a v tejto stanovili lehotu na
vrátenie kúpnej ceny 15 dní odo dňa doručenia listu žalovanému (§ 563 Občianskeho zákonníka). Nárok
a výška na zaplatenie úroku z omeškania vyplýva z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar.
vlády č. 87/1995 Z.z., určená je podľa sadzby Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania.

10. K formulovaným právnym argumentom žalovaného voči takémuto postupu súdu a právnemu
posúdeniu v zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, ako je to formulované vyššie, je
potrebné dodať nasledovné:

11. Žalovaný po rozhodnutí odvolacieho súdu v tejto veci argumentoval, že odvolací súd rozhodol

nesprávne, nezákonne a v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou v podstatnej právnej otázke.
Pri odvolaní sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci pod sp.zn. 4Cdo/256/2010
z 28.09.2011 opomenul, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu vychádza z iných skutkových
okolností a už v ďalšom rozhodovaní iných súdov v obdobných veciach bolo posúdené ako
neaplikovateľné na prípad, keď bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť z dôvodu neplatného právneho

úkonu. Táto nesprávnosť by mala byť dôvodom výnimky z pravidla podľa § 391 ods. 2 C.s.p., keď
je prvoinštančný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Nejde totiž o absolútne pravidlo,
výnimkou je niekoľko situácií, okrem iného aj ak ide o očividnú chybu rozhodnutia vyššieho súdu, ktorá
vyústila do závažnej nespravodlivosti, tj. výraznej nerovnosti alebo zániku práva, ktorá z toho rezultuje.
Pre zjavný rozpor s ustálenou súdnou praxou pri rozhodovaní odvolacieho súdu v tejto veci preto

podľa názoru žalovaného prvoinštančný súd nie je viazaný závermi krajského súdu. Ďalej žalovaný
argumentoval, že bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozlišuje 4
základné situácie, kedy takéto bezdôvodné obohatenie môže vzniknúť. Každá takáto situácia prináša
rozličné právne účinky, okrem iného aj rozdielne počítanie začiatku objektívnej premlčacej doby. Inak
sa táto počíta v prípade, ak ide o bezdôvodné obohatenie vzniknuté z právneho dôvodu, ktorý odpadol

(vtedy je to od momentu, kedy dôvod odpadol), naopak v prípade, ak bezdôvodné obohatenie vzniklo na
základeabsolútneneplatnéhoprávnehoúkonu,potomzačiatokbehupremlčacejdobyjepotrebnéustáliť
nadeňvykonaniaprávnehoúkonu,resp.nadeňposkytnutiaplneniaztohtoneplatnéhoprávnehoúkonu,
pričom rozhodnutie súdu o neplatnosti právneho úkonu nemá na beh premlčacej lehoty vplyv, keďže ide
len o deklaratórne rozhodnutie. Odvolací súd toto rozlišovanie a právne následky úplne opomenul, čím

zároveň porušil princíp právnej istoty, ktorý je okrem iného základným princípom obsiahnutým aj v článku
2 ods. 2 C.s.p., a to v dôsledku odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe súdov – odklon pritom nebol
dostatočne zdôvodnený. Žalovaný zdôraznil, že v tomto prípade plynutie premlčacej lehoty je potrebné
počítať od vykonaných úhrad zo strany žalobcov, ako to bolo ustálené pri zisťovaní skutkového stavu,
teda od 25.10., 28.10. a 30.10.2019.

12. Súd k týmto námietkam žalovaného uvádza, že odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, či
nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom sú dôvodmi pre podanie mimoriadneho opravného
prostriedku, dovolania, v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) a § 432 ods. 1 C.s.p. Odvolací súd svoj právny
názor, odlišný od právneho názoru prvoinštančného súdu, zdôvodnil dostatočným spôsobom, ako je to

citované vyššie. Z toho dôvodu prvoinštančný súd postupoval v súlade s § 391 ods. 2 C.s.p. a pri svojom
ďalšom rozhodovaní v tejto veci sa riadil uvedeným vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu.

13. K argumentu žalovaného, že právne závery Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní pod
sp.zn. 11Co/87/2020, formulované v rozhodnutí z 23.03.2022, nie sú záväzné pre súd v tomto spore,

najmä ohľadne záverov o platnom nadobudnutí predmetných nehnuteľností žalovaným, a to na základe
ochrany jeho dobrej viery pri nadobúdaní nehnuteľností, je potrebné znovu zopakovať, že v uvedenom
konaní Krajský súd v Banskej Bystrici výslovne v rámci vyriešenia predbežných právnych otázok (odsek
odôvodneniarozsudkuč.4.11.4)vyslovil,ževdôsledkunedostatkuvôlepôvodnýchžalobcovnauzavretí
spornej kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2010 je táto absolútne neplatná v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka,súčasnevdôsledkuodpočiatkunedostatkuvôlepôvodnýchžalovanýchv1/a2/radezaplatiť
dojednanú kúpnu cenu v sume 46 000,- Eur riadne a včas je sporná kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX
absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, na základe absolútne neplatnej spornej
kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX sa pôvodní žalovaní nemohli stať vlastníkmi sporného bytu, nemohliplatne nadobudnúť vlastnícke právo k spornému bytu, preto v zmysle zásady, podľa ktorej nikto nemôže
previesť na iného viac práv, než má sám pôvodní žalovaní nemohli platne previesť vlastnícke právo
k spornému bytu na ďalšieho evidovaného katastrálneho vlastníka D. J., ktorý následne nemohol kúpnou

zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX platne previesť vlastnícke právo k spornému bytu na žalovaných v 1/ a 2/
rade.Vobidvochprípadochtakišloonadobudnutievlastníckehoprávaodnevlastníka.Nepochybneteda
ide o vec rozsúdenú medzi stranami uvedeného konania (právni nástupcovia manželov B. a žalobcovia),
a to aj v otázke platnosti zmluvy z XX.XX.XXXX.

14. Zuvedenéhookreminéhovyplýva,žeakbysúdakceptovalargumentžalovanéhoodobromyseľnom
nadobudnutí vlastníckeho práva, pričom žalobu v tejto veci by zamietol, žalobcovia by na základe svojej
druhej uzavretej kúpnej zmluvy a druhýkrát vyplatenej kúpnej ceny právnym nástupcom manželov B.
museli uplatňovať voči týmto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak by títo právni nástupcovia
neboli ochotní požiadavke žalobcov vyhovieť, títo by sa museli so svojím nárokom obrátiť na súd.
V takomto hypotetickom súdnom spore by proti sebe stáli A. B. a F. B., A. N. na strane žalobcov a D. B.,

O. B. a P. B. ako právni nástupcovia zomrelých M. B. a D. B., pričom predbežnou právnou otázkou pri
posudzovaní dôvodnosti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia by bolo aj posúdenie neplatnosti
druhej uzavretej kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam žalobcami, a takáto neplatnosť by mohla
byť vyslovená jedine vtedy, ak by predchádzajúca zmluva, uzavretá medzi žalobcami a žalovaným dňa
XX.XX.XXXX, bola posúdená ako platná. Bez vyslovenia platnosti zmluvy z XX.XX.XXXX by totiž súd

nemohol vysloviť neplatnosť druhej uzavretej zmluvy, z ktorej by si žalobcovi odvodzovali právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Platnosť či neplatnosť zmluvy z XX.XX.XXXX však už bola ako
predbežná otázka súdom riešená, a to medzi rovnakými sporovými stranami, teda medzi právnymi
nástupcami manželov B. a medzi žalobcami z tohto konania, a to práve v rozhodnutí Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 23..03.2022 ako bolo citované vyššie. Argument žalovaného v tomto smere teda

nemohol byť súdom uznaný.

15. Napokon súd neuznal ani posledné dva argumenty žalovaného, teda že by v prípade vyhovenia
žalobe išlo o výkon práv žalobcov v rozpore s dobrými mravmi (keďže žalovaný bude v pozícii, keď
nebude ani vlastníkom bytu a príde aj o peniaze, ktoré mu boli zaň vyplatené), resp. že títo počas

toho, ako sa stali účastníkmi konania pred Krajským súdom v Banskej Bystrici v hore uvádzanom
odvolacom konaní, nevyzvali žalovaného na vstup do konania v pozícii intervenienta. K tomu súd
uvádza, že v čase, keď sa žalobcovia stali sporovou stranou v uvedenom súdnom konaní pred Krajským
súdom v Banskej Bystrici, a to práve po uzavretí kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX, žalobkyňa v 2/ rade
písomne žalovaného o tomto prebiehajúcom súdnom konaní a o tom, že sa žalobcovia stali jeho

sporovou stranou, informovala. Ak je vstup do súdneho konania v pozícii intervenienta v zmysle § 82
ods. 1 C.s.p. možný z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia podľa § 86 C.s.p., potom vstup
žalovaného do uvedeného konania nebol závislý na výslovnej výzve žalobcov v zmysle § 86 ods. 1
C.s.p., mohol tak urobiť už na základe toho, že bol informovaný o prebiehajúcom súdnom konaní, kde
bolo vlastníctvo nových vlastníkov spochybnené, tj. bolo to na jeho vôli. Tento argument teda neobstojí.

Hľadisko dobrých mravov pri uplatňovaní práv jednotlivých účastníkov posudzovaných zmlúv potom
je možné zohľadniť len pri uvedomení si nastoleného právneho stavu. Rozhodnutie súdu v podstate
vrátilo vlastnícky status k predmetným nehnuteľnostiam do momentu prvej neplatnej kúpnej zmluvy, tj.
v dôsledku vyslovenej absolútnej neplatnosti právnych úkonov majú byť tieto považované za také, ku
ktorým vôbec nedošlo. Riadiac sa právnou normou, ktorá takú situáciu reguluje (§ 457 Občianskeho

zákonníka) sú si všetci účastníci povinní vrátiť vzájomné plnenia, a to v celej reťazi neplatných právnych
úkonov a plnení. Pri uplatnení vydania bezdôvodného obohatenia z týchto plnení nemôže byť žiadne
z nich považované za rozporné s dobrými mravmi, ak do právnych vzťahov vstupovali dobromyseľne.
Závažnouotázkounazodpovedaniejevšaksúladsdobrýmimravmi,akniektorýzpovinných(navydanie
bezdôvodného obohatenia) vznesie námietku premlčania voči oprávnenému subjektu, ktorý v dôsledku

súdneho rozhodnutia, ktoré vrátilo vlastnícky status k nehnuteľnostiam o vyše jedenásť rokov (!) späť,
nemal faktickú možnosť ochrany svojich práv pred uplynutím premlčacej doby. V žiadnom prípade však
nemožno uzavrieť, že by uplatnenie si vydania bezdôvodného obohatenia žalobcami v tomto prípade
bolo v rozpore s dobrými mravmi, ako to predpokladá ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka.

16. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1 C.s.p., keď úspešnými
v spore boli žalobcovia a patrí im náhrada trov konania voči žalovanému, zároveň sú tu ale dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu žalobcom nepriznal. Týmito sú hore opísané skutkové
okolnostipostupnéhoprevádzaniapredmetnýchnehnuteľnostívreťaziúčastníkovzmlúvodmanželovB.až k žalobcom. Súdnym rozhodnutím deklarovaná neplatnosť jednotlivých kúpnych zmlúv nepochybne
nebola zavinená žalobcami ani žalovaným, obe strany však znášajú jednak finančnú záťaž spojenú
s uplatňovaním z toho vyplývajúcich práv, ako aj rôznymi administratívnymi úkonmi, vrátane súdnych

konaní, ktoré musia pri riešení týchto právnych otázok a uplatňovaní či bránení práv podstúpiť. Ak
teda súd v merite žalobcom vyhovel, finančná záťaž (v dôsledku neplatnosti predchádzajúcich kúpnych
zmlúv) dopadá na žalovaného, preto mu neuložil povinnosť náhrady trov napriek tomu, že bol vo veci
neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno
na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).