Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-12C/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522200091
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Hovančáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7522200091.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX,

bytom C. XXX, proti žalovanému: SLOVAKIAN WOOD, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom v Lučenci,
Bazovského 4419/9, IČO: 35 852 941, správca konkurznej podstaty: JUDr. Gabriela Muránska
Matušková, PhD., so sídlom v Banskej Bystrici, Ulica prof. Sáru 44, o zaplatenie 2.930,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice – okolie (od 1.6.2023 už Mestský súd
Košice, ďalej aj len „súd“ alebo aj „súd prvej inštancie“) dňa 7.1.2022 domáhala proti žalovanému
zaplatenia sumy 2.930,- Eur s príslušenstvom titulom zaplatenia zmluvnej pokuty za nedodržanie zmluvy

o dielo pri výstavne rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne a za odcudzenie rohoží z pozemku
žalobkyne pracovníkmi žalovaného, čím odôvodnila podanú žalobu.
2. O žalobe žalobkyne rozhodol (prvýkrát) súd uznesením zo dňa 16. marca 2023, č.k. 12C/3/2022-120
tak, že konanie zastavil (I. výrok) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok),
aplikujúc ust. § 47 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurzne a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 7/2005 Z.z.“) v spojení s ust. § 161 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď vychádzal z vykonanej lustrácie v Obchodnom

vestníku, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4K/14/2021-185 zo dňa 29.11.2021 bol
vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, ktorý je žalovaným v tomto konaní, ktoré uznesenie bolo v
Obchodnom vestníku zverejnené dňa 3.12.2021. Vychádzal z úvahy, že ustanovenie § 47 ods. 5 zák. č.
7/2005 Z.z. upravuje osobitnú procesnú podmienku súdnych konaní za predpokladu, že na strane sporu
vystupuje subjekt, na majetok ktorého už bol v čase začatia konania vyhlásený konkurz, pričom predmet
daného civilného konania sa týka majetku podliehajúceho konkurzu. V takýchto prípadoch je možné
začať súdne konanie len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade so zák. č. 7/2005

Z.z., príp. na podnet orgánu príslušného na konanie s tým, že namiesto úpadcu v ňom vystupuje ako
účastník konania správca konkurznej podstaty. Začatie súdneho konania v rozpore s daným zákonným
ustanovením pritom predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, následkom ktorého
je obligatórne zastavenie konania. Na základe uvedeného súd uzavrel, že za uvedeného stavu nie je
možné podať žalobu na príslušný civilný súd priamo proti žalovanému, ale žalobkyňa mala svoj nárok
uplatniť voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu - žalovaného. Keďže však žalobkyňa takto neurobila,
pričom konanie sa nepochybne týka majetku žalovaného podliehajúceho konkurzu, súd konanie podľa

§ 161 ods. 2 CSP zastavil z dôvodu existencie neodstrániteľnej procesnej podmienky konania.
3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa. Odvolací súd rozhodujúc o podanom
odvolaní napadnuté uznesenie súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keď
upriamil pozornosť na to, že v súdenej veci je potrebné dôsledne posúdiť, či označenie žalovanéhov tomto spore, za situácie, ak žaloba bola podaná po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného,
pri aplikácii ust. § 47 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z., sa jedná o nedostatok procesnej podmienky alebo
dôsledkom nesprávneho označenia žalovaného je záver o nedostatku vecnej legitimácie. V tejto

súvislosti poukázal na to, že si nemožno zamieňať nedostatok procesnej subjektivity a procesnej
spôsobilosti s nedostatkom vecnej legitimácie v spore, keď uvedenú problematiku riešil Najvyšší súd
SR napr. v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/110/2008, v ktorom vo všeobecnosti poukázal na to, že nedostatok
vecnej legitimácie účastníkov konania nespôsobuje vadu konania, ale nedostatok hmotnoprávnej
legitimácie (vecnej, aktívnej alebo pasívnej legitimácie) môže mať iba vecný dopad na výsledok sporu v

podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým sa žaloba zamietne (obdobne R34/1993). Ak v konaní
žalobcaniejeaktívnevecnelegitimovaný(niejenositeľomhmotnéhopráva)alebo,naopak,žalovanýnie
je pasívne vecne legitimovaný (nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti), nespôsobuje to nedostatok
spôsobilosti byť účastníkom konania (procesnej subjektivity) a procesnej spôsobilosti.
4. Po vrátení veci súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 27. marca 2024, na ktorom žalobkyňa uviedla,
že na podanej žalobe voči žalovanému trvá, pričom dodala, že vychádzala zo skutočnosti, že žalovaný

v konkurze nie je, ktorú skutočnosť si overovala pred podaním žaloby aj u žalovaného poukazujúc na
jeho odpoveď zo dňa 12.2.2020, z ktorého vyplýva, že menovaná spol. naďalej existuje, avšak zmenila
svoje meno na SLOVAKIAN WOOD, s.r.o. z pôvodného obchodného názvu spol. SILICATE WORLD,
s.r.o.
5. Na pojednávaní prítomná správkyňa konkurznej podstaty zastupujúca žalovaného uviedla, že z ust.

§ 47 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. vyplýva nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ako úpadcu
v tomto súdnom konaní, nakoľko pred podaním žaloby bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, čo je
dôvodom pre zamietnutie žaloby žalobkyne. Na podporu svojho tvrdenia poukázala na závery rozsudku
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4Cob/74/2020. Zdôraznila, že vecnú legitimáciu strany sporu, či už
aktívnu, alebo pasívnu, skúma súd aj bez návrhu. Zistenie nedostatku pasívnej vecnej legitimácie má

vždy za následok zamietnutie žaloby. Vo veciach, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty, je počas konkurzu
pasívne legitimovaný výlučne správca, t.j. akýkoľvek návrh na začatie súdneho alebo iného konania,
ktoré sa týka konkurznej podstaty možno podať iba voči správcovi, nie voči úpadcovi. Vzhľadom na
uvedené navrhla, aby súd žalobu žalobkyne podanú voči úpadcovi zamietol a zaviazal ju na náhradu
vzniknutých trov konania v rozsahu 100%.

6. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. vyhlásením konkurzu sa začína konkurz a dlžník sa stáva
úpadcom.
7. Podľa ust. 67 ods. 1zák. č. 7/2005 z.z. konkurzu podlieha a) majetok, ktorý patril úpadcovi v
čase vyhlásenia konkurzu, b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, c) majetok, ktorý
zabezpečuje úpadcové záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

8. Podľa § 44 ods. 1, 2 zák. č. 7/2005 Z.z. oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim
konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu
prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
9. Podľa § 47 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho
konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom

podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie,
pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
10. Podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 200/2011 Z.z. o Obchodnom vestníku, Obchodný vestník je informačný
systém verejnej správy sprístupnený na webovom sídle vydavateľa, prostredníctvom ktorého povinné
osoby zverejňujú údaje o sebe, o svojej činnosti alebo o činnosti tretích osôb podľa osobitných predpisov.

11. Podľa ust. § 2 ods. 4 zák. č. 200/2011 Z.z. o Obchodnom vestníku, zverejnením údajov je ich
sprístupnenie tretím osobám podľa odseku 2.
12.Podľaust.185ods.2CSPsúdmôžeajbeznávrhuvykonaťdôkaz,ktorývyplývazverejnýchregistrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami v súlade s ust. § 204
CSP a lustráciou v Obchodnom vestníku a zozname úpadcov a zistil tento skutkový stav.
14. Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 2.930,- Eur titulom zmluvnej pokuty a náhrady
škody, t.j. nárok, ktorý sa týka majetku žalovaného podliehajúcemu konkurzu.
15. UznesenímOkresnéhosúduBanskáBystrica,č.k.4K/14/2021-185zodňa29.11.2021bolvyhlásený

konkurz na majetok dlžníka, ktorým je žalovaný v tomto spore a ktorý naďalej prebieha. Vyhlásenie
konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 232/2021 dňa 3.12.2021. Žaloba bola podaná na
súd dňa 7.1.2022.16. V zmysle zák. č. 7/2005 Z.z. je potrebné rozlišovať procesnoprávne a hmotnoprávne účinky
vyhlásenia konkurzu. Hmotnoprávne účinky spojené s vyhlásením konkurzu sa prejavujú predovšetkým
zásahom do práv úpadcu, najmä do práv a povinností zo záväzkových vzťahov, ale aj do práv druhého

účastníka záväzkových vzťahov. Základná zmena právnych pomerov dlžníka po vyhlásení konkurzu
spočíva v tom, že oprávnenie nakladať s majetkom, ktorý podlieha konkurzu, prechádza na správcu.
Správca je oprávnený konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku. Vyhlásením konkurzu
úpadca nestráca právnu subjektivitu a naďalej má spôsobilosť na práva a povinnosti a aj spôsobilosť
na právne úkony v takom rozsahu, ako ju mal do vyhlásenia konkurzu. Do spôsobilosti na právne

úkony sa mu zasahuje tým, že obmedzuje dlžníka ohľadne právnych úkonov, ktoré sa týkajú majetku
podliehajúceho konkurzu a výrazne, pokiaľ ide o nakladanie s majetkom.
17.Ktojestranoukonaniavymedzujeprávoprocesné.Odpodmienok,zaktorýchsaniektostávastranou
konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z
hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania.
V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane

žalobcu a pasívnu - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu
v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu.
Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej
povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je ním označený žalovaný.
18. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou súdneho
konania. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu
legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca
žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu

zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné
zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného
neoznačil.
19. Podľa vyššie cit. ust. § 47 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. hmotnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu
je to, že súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi,

možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s
týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto
úpadcu je správca.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného vo veciach, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty v prípade, že
žaloba bola podaná po vyhlásení konkurzu úpadcom alebo proti úpadcovi, tento nie je aktívne resp.

pasívne vecne legitimovaný na konanie, pretože dispozičné oprávnenia k majetku podstaty prešli na
správcu, a len on je v takýchto konaniach aktívne resp. pasívne vecne legitimovaný, pretože má právo
nakladať s majetkom podstaty, aj keď sa tým nestáva účastníkom hmotnoprávnych vzťahov. Zároveň
počas účinkov vyhlásenia konkurzu možno žalobu voči správcovi efektívne podať iba v prípadoch a
spôsobmi predpokladanými zákonom (ide najmä o žaloby incidenčné a excindačné).

21. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žaloba bola podaná na súd po vyhlásení konkurzu na majetok
žalovaného a za žalovaného bol žalobkyňou označený úpadca, súd žalobu zamietol pre nedostatok
pasívnej legitimácie žalovaného. Pre záver súdu bola pritom irelevantná skutočnosť, že žalobkyňa v
čase podania žaloby nemala vedomosť o tom, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz.
22. S poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 CSP) bolo vzhľadom na záver o nedostatku

pasívnej legitimácie žalovaného nadbytočné zaoberať sa ostatnými skutkovými tvrdeniami žalobkyne.
23. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.
26. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorej zmyslom
je, že úspešná strana sporu má voči neúspešnej nárok na náhradu trov účelne vynaložených na
uplatnenie alebo bránenie svojho práva.
27. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku, k použitiu ktorej možno pristúpiť len vo výnimočných

prípadoch. Skutočnosť, či v danom sporovom konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
oprávňujúce súd pristúpiť k aplikácii ustanovenia § 257 CSP, skúma súd z úradnej povinnosti. Účelom
ustanovenia § 257 CSP je zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Podľa
ustálenej súdnej praxe jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu amusí mať výnimočný charakter. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
konaniam alebo určitej procesnej situácii. Druhá oblasť možnosti jeho aplikácie sa týka sociálnych
dôvodov a dochádza k nej vtedy, ak v priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že povinná

strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len
s veľkými ťažkosťami.
28. V posudzovanom prípade existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa súd videl v aspektoch
sociálnych, kedy osobitne súd prihliadol na aktuálnu majetkovú, sociálnu a osobnú situáciu na strane
žalobkyne, deklarovanú v konaní, ktorá skutočnosť viedla súd k tomu, že o trovách konania nerozhodol

podľa zásady úspechu (kde pri zamietnutí žaloby patrí náhrada trov konania žalovanému ako úspešnej
strane sporu), ale výnimočne, aplikujúc cit. ust. § 257 CSP, použitie ktorého protistrana nenamietala,
rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.