Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3722203130
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3722203130.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu - sudcov JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Považská Bystrica, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: B. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX/XX-XX, XXX XX E. F., zastúpenej splnomocneným zástupcom: G. H. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. XX/XX, XXX XX E. F. a otca: B. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX E.,
zastúpeného splnomocneným zástupcom: JUDr. Roman Henčel, advokát, so sídlom K. D. L. X, XXX
XX E., v konaní o uloženie výchovného opatrenia formou napomenutia, o odvolaní otca dieťaťa proti

rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 10P/81/2022-102 zo dňa 29. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Považská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) napadnutým
rozsudkom, č.k. 10P/81/2022-102 zo dňa 29. marca 2023 rozhodol tak, že návrh otca zamietol (výrok
v poradí prvý). Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok
v poradí druhý). Okresný súd posudzoval návrh otca, ktorý sa dovolával napomenutia dcéry a matky

z dôvodu nerešpektovania právoplatného rozhodnutia súdu o styku otca s dieťaťom, ktorého výkon bol
zamietnutý. Napomenutie ako výchovné opatrenie považoval okresný súd za nevhodné, neefektívne
a kontraproduktívne. Mal preukázané, že styk otca s maloletou dcérou sa nerealizuje dlhodobo, a to
od roku 2019. Vzťahy medzi rodičmi sú vyhrotené. Maloletá A. má 16 rokov a je rozumovo vyspelá
natoľko, že je schopná prezentovať svoj názor aj pomenovať príčiny nefungujúceho vzťahu s otcom.
Pred súdom uviedla, že negatívne vyjadrenia otca na adresu matky a príbuzných zo strany matky vníma
citlivo, neželá si, aby sa otec takto vyjadroval. Takéto správanie otca ju zraňuje a ona nemá záujem

ich počúvať, a preto odmieta sa s otcom stretávať a komunikovať s ním. Otec uviedol, že sa nebude
s dcérou stretávať, kým nebude psychologicky vyšetrená, keďže dochádza k manipulácii s dcérou zo
stranymatky.Okresnýsúdvbode18.rozsudkupoukázalnacharakternapomenutiaakonajmiernejšieho
výchovného opatrenia uloženého za účelom nápravy správania maloletého dieťaťa, rodiča alebo iných
fyzickýchosôb,ktoréohrozujúalebonarušujújehoriadnuvýchovu.Vzhľadomnadĺžkukonanítýkajúcich
sastykudieťaťavrátanekonaniaonávrhunavýkonrozhodnutia,ktorébolozamietnuté,konfliktnévzťahy
medzi účastníkmi konania, sa nejavilo navrhnuté opatrenie ako spôsob, ktorým by otec dosiahol svoj cieľ

a obnovilo by sa stretávanie s dcérou. Potrestanie dcéry a matky, ktorého sa otec dovoláva, nie je podľa
okresného súdu cestou k zmiereniu a k obnoveniu komunikácie a skôr odradí dieťa od otca. Maloletá A.
negatívne vníma aj to, že otec prakticky neprejavoval záujem o ňu počas štyroch rokov, čo neprispelo k
zlepšeniu vzťahu, nepodpísal jej ani prihlášku na strednú školu. Súd u maloletej nezistil žiadne problémyv správaní, ktoré by boli dôvodom na napomenutie súdom tak, ako to má na mysli § 37 ods. 2 písm.
a/ Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Na odmietaní stretnutí dcéry s otcom
v značnej miere participuje samotný otec, ktorý nevyužil priestor a situáciu, keď sa A. chcela s otcom

stretávať tak, ako to vyjadrila pred súdom v roku 2021 v konaní sp. zn. 3Em/1/2020, keď stretnutie s
otcom podmienila želaním, aby otec citlivo vnímal, že bola v stave po dlhej dobe odlúčenia od otca cca
2 roky, mala k nemu pozitívny vzťah, avšak potrebovala čas na to, aby zistila, či otec má o ňu úprimný
záujem a iniciatíva bola na strane otca. V rozpore s tým sa otec nepokúsil o postupné zblíženie s dcérou
a podal návrh o uloženie napomenutia. Keďže u maloletej neboli zistené žiadne problémy v správaní,

ktoré by malo byť dôvodom napomenutia podľa § 37 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine, súd uvedený návrh
zamietol. Uviedol, že Krajský súd v Trenčíne v uznesení, č. k. 19CoE/15/2021-117 zo dňa 12.10.2021
uviedolknámietkeotca,ktorýtvrdil,žedieťajemanipulovanématkou,žepokiaľotectvrdí,žerešpektoval
názor maloletej a jej želanie, a preto v roku 2019 podal návrh na zverenie maloletej do jeho osobnej
starostlivosti, maloletá vypovedala, že názor o tom, že chce žiť u otca, bol otcom vynútený, čo vyplynulo
z konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica, sp. zn. 4P/1/2019. Návrh otca na zverenie

mal. A. do jeho osobnej starostlivosti bol rozhodnutím súdu vo veci sp. zn. 4P/1/2019 zamietnutý. Krajský
súd Trenčín tiež v citovanom rozhodnutí skonštatoval k námietke otca, že dieťa je „v područí“ matky a
musí „robiť“ čo chce matka, že otec si musí byť vedomý, že maloletá je zverená do osobnej starostlivosti
matky. Osobná starostlivosť zahŕňa aj povinnosť starať sa o duševné zdravie maloletej a musí byť
zachovaný vzťah dôvery medzi matkou a maloletou, aby mohla byť výchova efektívna a len z dôvodu,

že maloletá prezentuje názor, v zmysle ktorého si želá, aby otec urobil ústretový krok k realizácii styku,
vhodným spôsobom oslovil, zaujal, presvedčil maloletú a vzbudil u nej záujem o stretávanie sa s ním,
nie je možné uzavrieť tým, že matka maloletú manipuluje tak, aby maloletá odmietala styk s otcom.
Od uvedeného rozhodnutia ubehli viac ako dva roky. V súčasnosti má maloletá 16 rokov, je študentkou
gymnázia a s prihliadnutím na jej vek a rozumovú vyspelosť vie vypovedať o situácii za posledné dva

roky. Otec vypovedal, že po výsluchu dcéry 07.05.2021 dcéru neoslovil, lebo ako uviedol, nemal e-mail
a ani telefonický kontakt a chcel to riešiť právnou cestou a nebude sa s ňou stretávať, kým nebude
psychologicky vyšetrená. Z výpovede A. pred súdom 29.03.2023, ale aj výpovede otca dňa 08.03.2023,
je zrejmé, že otec neurobil ústretový krok k realizácii styku, ktorý si pred dvomi rokmi dcéra želala. Na
základe uvedeného preto uzavrel okresný súd, nie je možné napomínať maloletú A. a ani jej matku,

keďže nie je možné ani predpokladať, že uložením napomenutia môže dôjsť k náprave a k obnoveniu
vzťahu medzi otcom a dcérou.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletej dňa 04.05.2023 prostredníctvom
splnomocneného zástupcu. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec

okresnému súdu na ďalšie konanie, keďže rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, čím bol daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Odvolanie odôvodnil okolnosťami, ktoré ho
viedli k tomu, aby podal tento návrh. V roku 2019 podal návrh na Okresnom súde v Považskej Bystrici
na zmenu rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, kde žiadal, aby mu

bola mal. A. zverená do osobnej starostlivosti. Okresný súd Považská Bystrica rozhodol rozsudkom
v konaní sp. zn. 4P/1/2019 zo dňa 08.10.2019 tak, že návrh otca v celom rozsahu zamietol. Krajsky
sud v Trenčíne rozsudkom, sp. zn. 5Cop/6/2020 zo dňa 20.05.2020 rozsudok okresného súdu potvrdil.
Pôvodne maloletá tvrdila, že má vôľu bývať s otcom, pri ďalších úkonoch diametrálne zmenila svoj
názor a začala uvádzať, že chce zostať v osobnej starostlivosti matky a do skončenia predmetného

konania o zverenie do osobnej starostlivosti sa s otcom stretávať nebude, čo otec s nevôľou rešpektoval.
Po skončení konania matku maloletej vyzval, aby došlo k obnoveniu stretávania s maloletou A. podľa
právoplatného rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 4P/43/2021 a sp. zn. 3P/56/2012
zo dňa 04.07.2012, ktorým bola schválená rodičovská dohoda s úpravou styku otca. Matka uviedla,
že maloletá zmenila postoj k otcovi a odmieta sa s ním stretávať aj napriek jeho neustálemu záujmu.

Otec tento postoj rešpektoval. Otec bol oprávnený podľa rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica,
sp. zn. 4P/43/2021 sa stretávať s maloletou každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do
nedeledo17.00hod..VzmyslerozsudkuOkresnéhosúduPovažskáBystrica,sp.zn.4P/29/2013zodňa
08.12.2015 bol otec oprávnený stýkať sa s maloletou v súdom určených časoch v priebehu vianočných
prázdnin, Veľkonočných sviatkov, jarných a letných prázdnin. Stretnutie sa v týchto termínoch už

viac ako štyri roky nerealizuje. Preto podal návrh na nútený výkon rozhodnutia, kde rozsudkom
Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 4P/43/2011-308 zo dňa 16.02.2012 a č.k. 4P/29/2013-773 zo
dňa 08.12.2015 v spojení s opravným uznesením, č.k. 4P/29/2013-773 zo dňa 09.12.2015, ktorým súd
schválil rodičovskú dohodu ohľadom stretávania sa otca s maloletou A.. Uznesením č. k. 3Em/1/2020-95zodňa13.05.2021boljehonávrhzamietnutý,pričomrozhodnutiebolopotvrdenéodvolacímsúdom,proti
ktorému podal dovolanie, ktoré však bolo odmietnuté. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie
existenciou ospravedlniteľných dôvodov. Podľa súdu matka nebráni v styku otca s deťmi a maloletá A.

uviedla, že s otcom sa nevidela 2 roky a po tak dlhej doby by s otcom do E. v termínoch stanovených
predmetným rozsudkom ísť nechcela. Vie si predstaviť krátke stretnutie s otcom na verejnom mieste,
avšak želala si, aby otec urobil prvý, ale zároveň správny krok. Uviedla, že jej vzťah k otcovi narušili
jeho vyjadrenia na jej osobu v minulosti, ktoré ju nahnevali. Otec písal e-maily matke bez odozvy
a z toho titulu ich prestal posielať. Nevie, kde jeho dcéra býva, nevie jej e-mail ani telefónne číslo. Na

pojednávaní dňa 08.03.2023 žiadal matku maloletej o poskytnutie kontaktu, aby mohol opätovne svoj
vzťah formovať, na čo matka uviedla, že poskytnutie takýchto údajov považuje za zásah do integrity
dieťaťa a má možnosť využiť zaslanie listu rodičom matky maloletej. Vzhľadom k vzťahu s rodičmi
matky maloletej otec nepovažoval za korektné snažiť sa o opätovný styk s maloletou prostredníctvom
nich. Pri výsluchu maloletej dňa 29.03.2023 musela maloletá prejsť popri otcovi. Bola však obkolesená
matkou, ujom a starým otcom tak, aby nemohol nastať ani len očný kontakt medzi mini. Dieťa je od neho

separované, matkin názor na otca je zasievaný do jej mienky a podľa otca bola citeľná manipulácia a
emocionálne vydieranie zo strany matky. Maloletá je v štádiu, že všetkému verí, čo jej bolo nahovorene.
Nepokladá za podstatné mať otca vo svojom živote. Z tohto dôvodu otec mal podozrenie, že negatívny
vplyv matky na maloletú a antipatia matky a jej rodiny oproti jeho rodine majú podstatný vplyv na
správanie maloletej. Otec uviedol, že podanie návrhu na prijatie výchovného opatrenia považuje za

poslednú právnu možnosť domáhať sa svojich práv otca stretávať sa s dcérou. Je trestaný za to, že
sa správal podľa želania mojej dcéry a túto situáciu zneužila matka maloletej, ktorá ju svojim vplyvom
na maloletú označila za otca, ktorý o ňu nemá záujem. Matka maloletej pod zámienkou ochrany práv
maloletejaakceptáciejejželaniamuodmietaposkytnúťnaA.čoilentelefonickýkontakt,resp.e-mailový
kontakt a prípadnú komunikáciu musí riešiť cez matku. Má podozrenie, že matka maloletej v minulosti

komunikáciu medzi otcom a maloletou cenzurovala a dávala jej upravené informácie. Otec nemá ani
informáciu, kde dcéra skutočne býva, keďže túto informáciu matka odmietla uviesť. Počas súdneho
konania informoval súd, že netvrdí, že matka sa správa tak, že by ohrozovala zdravý a mravný vývoj
maloletej, ale považoval za nesprávne a nezákonné, ak sa matka maloletej správa tak, že maloletú
vedie k nerešpektovaniu práv iných osôb, t. j. práv jeho ako otca a nerešpektovanie súdnych rozhodnutí.

Maloletá počas výpovede sama uviedla, že napriek súdnemu rozhodnutiu sa s otcom nechce stretávať.
V súvislosti s posúdením správania sa maloletej otec mal za to, že táto si názor na otca urobila nie z jeho
správania k nej, ale z obsahu súdnych podaní a rozhodnutí, s ktorými ju matka oboznámila. Dokonca ju
oboznamovala aj s podaniami doručenými súdu, keď mala 12 rokov, napriek výslovnému zákazu súdu,
aby maloletú účastníci neoboznamovali s obsahom podaní a vyjadrení účastníkov. Z obsahu výsluchu

maloletej je zrejmé, že je pod vplyvom matky a rodiny. Keďže sa dňa 08.03.2023 matka vyjadrila, že
neoznámi adresu, na ktorej s maloletou skutočne býva, odmietla žiadosť kolízneho opatrovníka, aby
zistil pomery maloletej návštevou v jej domácnosti a odmieta otcovi dať čo i len priamy e-mailový, resp.
telefonický kontakt na maloletú bez jej súhlasu, kolízny opatrovník sa predbežne vyjadril, že prípadné
napomenutie matky je namieste a priklonil sa k návrhu na prijatie výchovného opatrenia. Následne však

po výsluchu maloletej sa priklonil kolízny opatrovník k vyjadreniu maloletej. Otec vytýkal okresnému
súdu jeho záver, že výchovné opatrenie je nevhodné a kontraproduktívne a neviedlo by k zmiereniu ani
k obnoveniu komunikácie. Pri dôkladnom posúdení vyjadrení matky a posúdení výpovede maloletej je
zrejmé, že maloletá len kopíruje správanie sa matky, za posledné štyri roky matka maloletej vytvorila
situáciu, kedy jej prezentuje len negatívne názory na otca a utvrdzuje ju v tom, že na chybe je len

otec a jeho rodina. Otec s maloletou nemohol štyri roky ani komunikovať a jej súčasné správanie je
správaním dieťaťa, ktoré je výhradne pod vplyvom jedného rodiča a bolo by namieste prijať výchovné
opatrenie, ktorým by súd napomenul matku o nevhodnosti jej správania. Maloletá sa vyjadrila, že toto
konanie vníma ako snahu napomenúť matku a matke ublížiť. Prezentovala tak názor, ktorý jej povedal
niekto iný. Taktiež sa vyjadrila, že prípadnú pomoc psychológa na úrade práce považuje za zbytočnú

a nie je naklonená takémuto riešeniu a otca už nechce vidieť. Keďže otec nebol štyri roky s maloletou
v kontakte, je jej vyjadrenie dôvodom na úvahu, aký vplyv má matka na maloletú. Otec maloletej nijako
neublížil a mal záujem veci riešiť právnou cestou, vždy sa to všetko otočilo proti nemu. Vplyvom matky
a nerešpektovaním jeho práv stratil dcéru.

3. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca dňa 30.05.2023, kde uviedol, že maloletá A. bola počas
konania vypočúvaná, kde jasne a zrozumiteľne poukázala na skutočnosť, že otec o jej osobu neprejavil
za posledné roky skutočný záujem. Nezmenil ani svoj postoj k jej rodine, o ktorý ho v poslednom konaní
žiadala. Nevyvíjal dostatočne presvedčivú iniciatívu stretnúť sa s ňou hoci len v kaviarni, aj keď prejavilazáujem o takúto možnosť. Otec svoj postoj za celé roky nezmenil, skôr pritvrdil, nakoľko sú jeho slová
v rámci návrhu plné nenávisti voči jej rodine. Žije minulosťou, ktorá mu zatieňuje výhľad do budúcnosti.
Za zraňujúce považuje to, že otec žiadal jej psychiatrické vyšetrenie, pričom jej matka nebránila v

styku. Matka ju informovala vždy, keď sa otec ozval, príp. napísal list. Následkom nátlaku z otcovej
strany, veľmi narušených vzťahov v rodine, sústavného rozhodovania sa medzi rodičmi, ktorý je ten
lepší, nastal u maloletej zlom v takej podobe, že začala otca odmietať. Podľa názoru otca je dlhodobo
ovplyvňovaná matkou. Poslednou zraňujúcou situáciou bolo odignorovanie prihlášky na gymnázium.
Maloletá vnímala túto situáciu veľmi citlivo a nepoznala dôvody, prečo otec zvolil spôsob, ktorým jej

situáciu skomplikoval. Matka je vzťahovo jej najbližšia osoba, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, na
základe čoho kolízny opatrovník nevylúčil, že má podstatný vplyv na rozhodovanie a názor maloletej,
čo je však prirodzené. Maloletá je schopná vlastného úsudku a uvedomuje si následky svojich vyjadrení
vzhľadom k jej vyspelému veku, kedy sa vie sama rozhodnúť. Keďže bolo preukázané, že matka nebráni
maloletej v styku s otcom, ale je to práve maloletá, ktorá odmieta otca kvôli jeho správaniu a nezáujmu,
navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu a konal bez nariadenia

pojednávania.

4. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca, ktoré bolo súdu doručené dňa 15.06.2023, kde navrhla, aby
odvolací súd v plnom rozsahu potvrdil rozsudok okresného súdu. Otec svojim odvolaním preukázal, že
nič nepochopil a je zbytočné mu niečo opakovať a vysvetľovať. Maloletá sa podrobne a plnohodnotne

vyjadrila pred súdom za prítomnosti kolíznej opatrovníčky a v spise sú vyjadrenia matky k celej situácii.
Z otcovho odvolania vyplýva, že sa mu nejedná o dcéru, ale len o útočenie na matku a viac ako
absencia styku s dcérou mu prekáža fakt, že nevie, kde matka býva, nedostal od nej telefón a e-mail
na dcéru a samozrejme jej vplyvom a kvôli nej stratil dcéru. Matka poprela, že by mala komunikáciu
medzi otcom a dcérou cenzurovať a dávať jej upravené informácie. Ešte počas konania o zverenie

do otcovej starostlivosti alebo práve preto poslal dcére dva e-maily – jeden k meninám v auguste
2019 a jeden k narodeninám v apríli 2020. Potom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým mu bol
zamietnutý návrh na zverenie. Následne matke poslal cez svojho advokáta absurdný e-mail, že mu
má odovzdať dcéru na leto 2020 (kedy sa už 13 mesiacov s dcérou nevidel) podľa platného rozsudku.
Následne si podal návrh na výkon aj trestné oznámenie na matku. To bola celá komunikácia. Čo sa

týka oboznamovania s podaniami, dcéra bola súčasťou celého procesu, jednalo sa o ňu, chodila na
sedenia na úrad práce k psychologičke, na niečom sa s otcom u nej dohodli, ale otec si vzápätí podal
návrh na neodkladné opatrenie, ktorým mala byť okamžite odobratá matke. Dcéra bola predvolávaná
na súd, aby sa vyjadrovala - takže logicky jej matka všetky podania otca, vyjadrenia, rozhodnutia dávala
čítať. Dcéra sa nie raz vyjadrila, že jej práve otec s rodičmi v E. čítavali vyjadrenia, rozsudky, len akurát

otec bol ten, ktorý robil výber toho, čo mu vyhovovalo. Tak isto otcove tvrdenie, že prezentuje dcére len
negatívne názory na neho, sú ďalším príkladom jeho paranoje. Ako môže vedieť názory, ktoré prezentuje
dcére, keď s dcérou nekomunikoval a dcéra sa opakovane vyjadrila, že matka a jej rodina nie sú tí,
ktorí na otca nadávajú, ale naopak. Otec si vždy nájde zámienku na to, aby vykonštruoval nejaký svoj
príbeh, blud alebo komentár. Tak aj z pár sekúnd, keď dcéra prišla na chodbu súdu a prešla okolo

otca do pojednávacej miestnosti, dokázal vytvoriť odstavec v odvolaní, ako bola obkolesená rodinnými
príslušníkmi a nemohla mať s ním očný kontakt. Matka bola na pojednávaní len s bratom, ktorý ju v
konaní zastupuje. Dcéru priviedol do budovy súdu cez strážnikov pred jej vypočutím otec matky. Otec
maloletejsedelsosvojímprávnikomhneďzadveramipojednávacejmiestnosti,matkasbratomďalej.Na
očný kontakt je treba minimálne 4 oči a matka a jej príbuzní nemôžu za to, že dcéra mu nevenovala svoj

pohlaď. Otec v konaní uviedol, že sa s dcérou nebude stretávať, kým nebude psychologicky vyšetrená.
Toto sa matka odmietla pokúšať vysvetliť, nieto ešte vyvrátiť.

5. Otec sa vyjadril k vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu dňa 22.06.2023. Podľa neho kolízny
opatrovníka napomáha matke už od 03.08.2011, odkedy ich oboznámil so životom s družkou v E.

a dôvodom jeho podania o zverenie vtedy 4-ročnej dcéry. Odkedy prebiehalo v poradí druhé jeho
konanie do starostlivosti v decembri 2018 a dcéra sa vyjadrila spontánne, že chce žiť u otca v E., jej
výpoveď nebola rešpektovaná ani súdmi, ani Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica
(ďalej aj „ÚPSVaR Prievidza“). Následne sa začal v Považskej Bystrici praktizovať už opísaný nátlak
na dcéru, ktorý sa stupňoval na otca a jeho rodičov z E. a vygradoval do štádia odtrhnutia dcéry od

jej otca, čo sú momentálne štyri roky a dva mesiace. Dcére je celé roky na škodu tzv. „súčinnosť“
ÚPSVaR Považská Bystrica so súdom, keď kopú za matku tak, ako jej otec kopal do dverí prvej kolíznej
opatrovníčke F. M. G.. Kolízny opatrovník F. N. I. sa nepozastavila nad vyjadreniami maloletej na súde,
ako dcéra sudkyni odpovedala, že nebude rešpektovať rozhodnutia súdu. Preto bola dôležitá s jehodcérou konfrontácia, ktorú štátne orgány v Považskej Bystrici odignorovali. Nahrávka z 29.03.2023
je poškodená, tzn. neexistuje, ale v zápisnici bola prezentovaná dcérina výchova ako dôkaz, na čo
sa v konaniach neraz upozorňovalo, aká výchova hrozí jeho dcére. Zmanipulovaná dcéra predviedla

súdu materiál, na ktorý nemá hlavu, aj keď sa s ňou otec učil. Takto vyplýva podporovanie dcéry v
patologickom správaní, na ktorom je rukopis rodiny B.. Maloletá dcéra je pre štátne orgány cudzie dieťa,
ku ktorému si nenašli cestu na komunikáciu, kolízny opatrovník F. N. I., keď si nenašla cestu pred súdom
ani na gymnázium v Považskej Bystrici, kde chodí dcéra do školy. Nezistila, či je komunikatívna, či
je uzavretá, súdu nechýbala žiadna informácia, len otcovi chýba informácia, prečo matka s jej bratom

chodili po šiestich psychológoch, ktorí dcére nepomohli. Na základe ochraňovania matky sa zvyknú na
sociálke v Považskej Bystrici z dieťaťa a rodiča smiať, čo už otec ako E. v Považskej Bystrici zažil.
Dňa 29.03.2023 informoval otec súd a na súde vysvetlil, že dcérine prihlášky na stredné školy mu boli
doručené poštou v dvoch obálkach a boli na nich úplne čisté papiere. Preto nepodpísal čisté papiere, čo
byurobilkaždý.PodľanehotozodpovedaloštýlupísaniatexturodinyB..Tentojerodineotcaveľmidobre
známy na základe ich niekoľkých zákerných, lživých trestných oznámení z nedávneho obdobia. Matka

začala po 13-tich mesiacoch (čo s dcérou prestal byť v kontakte) vypisovať, už vtedy, že nemá záujem
o dieťa, bolo mu jasné, že matka mu bude umývať mozog a zneužívať odlúčenie. Celú dobu matka
nedodržiavala dve súdne rozhodnutia. Takto zariadila izoláciu od dieťaťa. Toto podľa otca pripustila
sociálka, okresný súd bez navrhnutých odborníkov to takýmto smerom rozbehol, čím určuje matku ako
výlučného vlastníka nejakého predmetu, nie človeka ich dieťaťa. Zlý úmysel matky, jej brata vrátane

rodičov je podľa neho preukázaný výchovou proti nemu, necitlivým zaobchádzaním s ich dieťaťom, čo
sa už prejavilo ignorovaním dieťaťa na súde. Matkin otec žije minulosťou a matka tak používa na dcére
metódy výchovy, na ktoré bol jej otec ešte v minulom režime vyškolený. Súd prikazoval neubližovať
dieťaťu, lebo matke nechal dieťa po jeho vyjadrení žiť v E. F.. Tá tvrdosť matky sa prejavuje v tom,
že všetko, čo píše otec na súd, dáva čítať nedospelému človeku, ktorého ho zaťažuje a deptá. Inak

by sa nebola dcéra vyjadrovala tak, ako sa vyjadrila, že otec je psychicky chorý a nebude rešpektovať
rozhodnutia súdov. Nahrávka zo dňa 29.03.2023 je nefunkčná. Odteraz 16-ročná dcéra bude musieť
na jeho žiadosť a jeho podnet vypovedať nie poza búčky, ale zoči-voči ako deti v jej veku a omnoho
mladšie deti. Pokiaľ sa týka miesta stretnutia s dcérou, nebolo podľa otca vhodné stretnutie v kostole so
14-ročnou dcérou po takej dlhej dobe nedobrovoľného odlúčenia. Počas Covid-19 sa dieťa bálo otcovi

ozvať a zatelefonovať aj starým rodičom, čo potvrdzuje, že dieťa sa bálo vôbec niečo žiadať v rodine
matky. Podľa otca v E. bolo dieťa celé roky slobodné, čo vnímali aj ľudia v E.. Ďalej uviedol, že v živote
na matku pred svojim dieťaťom nenadával, dokonca dcére núkal i cez letné prázdniny mobil, aby matke
zavolala, čo však odmietla. Matka 4 roky krivo vypovedala a krivo otca obviňovala, že nie je spoluvlastník
motorového vozidla, čo odzrkadľuje charakter, morálku, výchovu, drzosť, bezočivosť a nenávisť. Dcére

po štyroch rokoch mohol v pokoji povedať, že nie je zlodej, ako sa ho to 5-ročné dieťa opýtalo pri hre na
koberci v detskej izbe. Sociálka v Považskej Bystrici na každú jeho požiadavku odpovedala, že nemá
na nič kompetenciu. Momentálne vo vyjadrení z 25.05.2023 použila kolízna opatrovníčka slovo nátlak
na otca, aby zatienila vyjadrenie znalca O. F., že matka na neho vyvíjala neprimeraný nátlak a poukázal
tak, už pred rokmi na taktiku matky, ktorá sa odmietla dať vyšetriť. Na súde vypovedal, že žiadny list

dcére nepísal, nie je taká hlúpa, aby na miesto e-mail použila slovo list. Malo by zaujímať súd, kto ho
napísal. Dňa 20.02.2019 dcéra vypovedala a vyjadrila sa na súde v Považskej Bystrici, že chce s otcom
žiť v E. z dôvodov, že jej nevyhovovalo matkine správanie, nezáujem, nekomunikovanie, pociťovala
odstrkovanie a necítila sa bezpečne pri matke. Kolízna opatrovníčka F. N. I. si dovolila prekrúcať nátlak
na otca. Otec poukazoval na nátlak matky, upozorňoval na to, že sudkyňa po výpovedi dieťaťa matke

dieťa nechala. Na tomto mala podľa neho podiel aj sociálka, ktorá dieťa neochránila a vystavila dieťa
matkinmu nátlaku tzn. citovému vydieraniu. Nátlak z otcovej strany nikdy nebol a je to tiež nelogické
vzhľadom k prvej výpovedi dieťaťa, ktoré roky chcelo odísť žiť do E. k otcovi. Matka robí na každého
nátlak, čo zistil aj klinický psychológ. Aj jej priestupok mal byť trestným činom. Matka do špinavého
zaobchádzania s otcom zaťahuje dieťa, čím mu ubližuje. Otec mal už roky informáciu od policajta

z Považskej Bystrice, že sociálka ako keby v Považskej Bystrici nebola, čo mal také skúsenosti, ktoré
zažil, preto už bolo dosť hluchej doliny v Považskej Bystrici prostredníctvom neprofesionálneho riešenia
nekompetentného riešenia nekompetentného pôsobenia dvoch kolíznych opatrovníčok vedených pod
O. N.. Len preto chcú zvrátiť všetko, aby mali pokoj. Zainteresovaní zamestnanci na ÚPSVaR PB nechcú
použiť svoje kompetencie voči matke a čo môžu, čo sa dá, snažia sa zamlčať i ututlať ako napr. v máji

2019 odmietnutá rodinná konferencia matkou, ktorá by bola odbremenila množstvo písania, ťarchy, čo
matka spôsobila štátnemu orgánu, nielen otcovi a jeho rodičom. Neotočilo sa to proti matke, ako v iných
mestách na Slovensku je to bežné. Sú vraj za to sankcie. Ako dôkaz označil otec nahrávku od O. N.
z 03.05.2019. Podľa otca dcéra dňa 29.03.2023 predviedla vystúpenie, ktoré je scenárom rodiny B..Od psychologičky ÚPSVaR v Považskej Bystrici sa otec dňa 25.06.2019 dozvedel, že postoj dieťaťa
neísť na víkend do E. sa mal týkať „len“ jedného víkendu toho (03.05.2019-05.05.2019) a o tom, že
matka dieťa nepripravuje, neodovzdávala sa psychologička dozvedela pred pár dňami a tento stav trvá

dodnes. Otec chcel upozorniť štátne orgány, že iná cesta neviedla od začiatku počas izolácie od dieťaťa,
len nedávať žiadny podnet jedincom ako je matka s jej rodinou. Preto zvolil riešenie situácie úradnou
cestou tak, aby konečne matka dodržiavala dva právoplatné rozsudky. Pre nedodržiavanie rozsudkov
si zvolila plytkú cestu a to dieťa proti svojmu otcovi, že otec nemal po 13-tich mesiacoch záujem o
dieťa. Vyšla s tým matka s jej bratom, ktorý ju zastupuje. Matka je zodpovedná, že s bratom, ktorý

nie je právnik, využili a použili dieťa ako zbraň jedine proti samému dieťaťu, no ich zámer bol aj proti
otcovi. Druhom patologického správania je násilie voči iným jednotlivcom a skupinám. To sa deje voči
otcovi a starým rodičom z E. bez príčiny. Príčinou patologického správania je napr. netolerancia, aj
nedostatočná informovanosť, čoho aktérom je agresor. Ako dôsledok patologického správania u obeti
je poškodzovanie duševného a telesného zdravia, strata schopnosti zaradiť sa do spoločnosti. Deti
takto prichádzajú o svojich otcov, ktorí im neublížili a vedia, čo deťom tzv. „matky“ spôsobujú, a tým

ich takýto nezodpovedný, egoistický, bezcitný rodič poznačí na celý život. V súvislosti s posúdením
správania sa maloletej otec poukázal na to, že z jej vyjadrení vyplýva, že názor na neho ako otca si
urobila nie z jeho správania sa k nej, ale z obsahu súdnych podaní a rozhodnutí, s ktorými ju jej matka
roky izolácie, od seba, oboznamovala. Dokonca ju oboznamovala aj s podaniami doručenými súdu,
ešte len keď mala dcéra 12 rokov a v konaní o zmenu osobnej starostlivosti to matka maloletej robila

napriekvýslovnémuzákazusúdu,abymaloletúúčastnícineoboznamovalisobsahompodaníavyjadrení
účastníkov. Matka to na pojednávaniach od roku 2019 suverénne priznala. Podľa otca je z obsahu
výsluchu maloletej je zrejmé, že je viac ako piaty rok pod vplyvom matky, jej rodičov, vrátane matkinho
brata, ktorý matku v konaní zastupuje. Na toto mala adekvátne tzn. nezaujato, profesionálne reagovať
nová kolízna opatrovníčka F. N. I.. Nie je sporné, že otec sa s dcérou fyzicky nestretol 4 roky a 2 mesiace,

a preto je dieťa pod vplyvom jedného rodiča. Možný, očividný, negatívny vplyv matky s plynúcim časom
urýchlilo jeho druhé podanie do jeho osobnej starostlivosti o dieťa, kedy sa vzápätí opäť matka násilnícky
prejavila. Celý mesiac robila matka nátlak na dieťa citovým vydieraním od 20. februára 2019 do konca
marca 2019. Plačom B. C. B. s matkou O. B., dosiahli, aby dieťa zlomili tak, že potom s ňou chodili,
ako sa vyjadril jej brat poisťovák G. H. B. po šiestich psychológoch, ktorí jej nepomohli. Počas ich dvoch

posledných stretnutiach mu dcéra povedala to, čo povedala psychologičke P., že dlhodobo plakávali.
Matke nestačil dcérin zmenený názor. Otec uviedol, že dňa 03.08.2011 oznamoval všetkým štátnym
orgánom, že sa jedná o špecifický prípad, lebo mali vedomosť a zlú skúsenosť zo zlého zaobchádzania
so 4-ročným mal. dieťaťom. Čo riešila prievidzská prokuratúra, mal Okresný súd v Považskej Bystrici
riešiť matku detailne, čo sa neriešilo. Za ten čas bola maloletá zničená. Je nutné, aby sa s dieťaťom otec

začalznovustretávaťpodľadvochsúdnychrozhodnutí,abyhonezničili.Situácia,vktorejsavsúčasnosti
nachádza s dcérou, je podľa odbornej literatúry pomenovaná sadizmom.

6. Otec sa vyjadril k vyjadreniu matky k odvolaniu dňa 26.06.2023, kde uviedol, že trvá na podanom
odvolaní. Pokiaľ matka uvádza, že otcovi nejde o stretávanie sa dcérou, ale len o útočenie na matku,

poukázal na to, že matka sama vo svojom vyjadrení uviedla, že otec nevie, na akej adrese jeho
dcéra býva, nedostal od nej na dcéru telefón a e-mail. Toto podľa otca matka potvrdila aj v rámci
konania na súde prvej inštancie s tým, že bez súhlasu dcéry tieto kontaktné údaje neoznámi otcovi.
Čo sa týka oboznamovania sa s podaniami adresovanými súdu, je podľa neho preukázané, že matka
oboznamovala dcéru s otcovými podaniami napriek upozorneniu zo strany súdu, aby tým nebola

zaťažovaná. Keďže otec nebol v kontakte s dcérou viac ako 4 roky, nevie, ako by ju mal oboznamovať
s obsahom podaní a čítať jej rozsudky. Toto tvrdenie nie je pravdivé. On len podaniami chcel dosiahnuť,
aby súd využil svoju autoritu a v rámci možností, ktoré dáva zákon o rodine, prijal výchovné opatrenia
voči matke, resp. maloletej práve v súvislosti s tým, že práve matka svojim postojom k veci a vplyvom
na maloletú spôsobila, že ju 4 roky nestretol. Nie je pravdivé tvrdenie, že on spôsobil tento stav, keď

mal záujem sa stretávať s dcérou, matka uvádzala, že do skončenia konania o návrhu o zverenie do
osobnej starostlivosti sa dcéra s otcom stretávať nechce. Keď konanie skončilo, písomne sa obrátil na
matku so žiadosťou o obnovenie stretávania sa, pričom stále na jej strane boli nejaké dôvody, prečo
nie. Najzávažnejším dôvodom, ktorý akceptovali súdy, bolo vyjadrenie maloletej, že ona sa s otcom
stretávať nechcela. Otcovi nezostalo nič iné, len využívať reálne prostriedky, ktorými sa domáhal svojich

práv, avšak neúspešne. Vplyvom matky si dcéra voči otcovi vypracovala obranný mechanizmus tak, že
dcéra v súčasnosti tvrdí, že na vine súčasného stavu je len otec a ona sa s ním stretávať nechce. Preto
výchovné opatrenie je potrebné, aby súd upozornil matku a dieťa, že takéto správanie nie je vhodné a jepotrebné maloletú viesť k tomu, aby rešpektovala súdne rozhodnutie. Napriek tomu, že je preukázaný
vplyv matky na dcéru, okresný súd neprijal výchovné opatrenie.

7. Matka sa vyjadrila k vyjadreniam otca dňa 13.07.2023, kde uviedla, že v hodine dvanástej odišla aj
s dcérou pred 12 rokmi od človeka – psychického tyrana. Súhlasí s jeho tvrdením, že týraní ľudia si
tak zvyknú na spôsoby tyrana, že si zvyknú na ich nenormálne maniere a ani nevedia, že sú týraní.
Matke sa našťastie otvorili oči a mala kam ujsť. Podľa nej sa našťastie oči otvorili aj dcére, ale tiež si
muselaniečímprejsťazažiťpsychickúmanipuláciuatyraniuzostranyotcaajehorodičov.Tento„prípad“

nemusel dospieť až do tohto štádia, keby príslušní pracovníci konali a postupovali ako mali. Sociálkou
v Považskej Bystrici boli roky do popredia takmer doktrínovo presadzované práva otca. Z matkinej strany
neboli tieto práva nijako spochybňované a upierané, práve naopak, konala aj nad rámec odporúčaní
a jeho práv. Opakovane poukazovala na neprofesionálne konanie vtedajšej kolíznej opatrovníčky pani
G. a na jej nadštandardný vzťah s otcom maloletej. Opakovane podávala žiadosti o zmenu tejto osoby,
ktorásaprejavovalaakoopatrovníčkaotca,niedieťaťa,ktorúnezaujímaliposudkyznalcov,psychológov,

vyjadrenia dieťaťa, ale stačil jej rozhovor otca a jeho predložené fotky, básničky, ktorými ju ohúril. Dieťa
malo povinnosť a otec právo. Takto si otec zvykol a prvýkrát napísal niečo za dieťa a proti otcovi a
to nemôže zniesť a je z toho zmätený. ÚPSVaR Považská Bystrica roky závery psychológov, znalcov
zľahčoval, podceňoval, nerešpektoval a dokonca šiel proti nim, aby sa viac priklonili na stranu otca.
Matku nebavilo chodiť nikdy po psychológoch a nejakých vyšetreniach a sedeniach, a pokiaľ to robila,

bolotonazákladeakútnychduševnýchstavovdcéryvtom-ktoromobdobí.Pokiaľotectvrdí,žesvojvoľne
aj s bratom chodila po nejakých psychológoch v počte 6 – 7, tak jedná sa o počet psychológov, ktorých
dcéraodjej4do12rokovnavštívila,resp.navštevovala,abyzvládalaznášaťnátlakasituácievE..Ztoho
dvoch súdnych znalcov nariadil súd, spoznala dve psychologičky pôsobiace na ÚPSVaR Považská
Bystrica, a to p. Q. a p. P., jedna sa jej venovala v poradni CPPPaP PB na odporúčanie riaditeľky

materskej školy. Jedna bola štátna psychologička v nemocnici po odporúčaní obvodnej lekárky, ktorá
dcéru hneď k nej odporučila, keď videla, v akom stave sa vracia po víkendoch v E. (pani D.) a jedna
súkromná nezávislá pani doktorka úplne mimo Považskej Bystrice v období, keď sa dcéra vracala z E.
v stavoch, že tupo hľadela nemá do steny, posunkami si zamykala ústa, že nám nemôže nič povedať a
pod. Všetci títo dcére pomáhali rôznymi metódami, aby zvládala pobyty v E. a enormný tlak vyvíjaný zo

strany otca a jeho rodičov. Akékoľvek ich pokusy a snahy vysvetliť niečo otcovi boli márne. On mal svoju
opatrovníčku, pani G.. Pani G. mala k dispozícii tieto posudky a správy od ostatných, čo nepomohlo.
Podľa matky nastal bod zlomu, keď dcéra v 12 rokoch prekonala svoj strach a aj napriek strachu, že
by mama išla do basy, keď nepôjde do E. - čím ju dopovala trojica v E., nabrala odvahu povedať, že
už tam ísť nechce. Dcéra sa odvážila obhajovať sama, pretože úplne stratila dôveru v dospelých a

príslušné inštitúcie, ktoré majú mať na zreteli najlepší záujem dieťaťa, keď ju už brali vďaka veku ako
človeka, ktorý vie čo a prečo hovorí. Matka uviedla, že otec do tohto štádia ešte nedospel, ani keď dcéra
má už 16 rokov a považuje ju za akúsi nesvojprávnu hlupaňu, ktorá vraj predvádza na súde nejaké
vystúpenia, na ktoré nemá hlavu. Pokiaľ otec charakterizuje matku ako nezrelú osobu a poukazuje na
jej schválnosti a krivdy, poukázala, že v prvom posudku z r. 2012 bola posúdená osobnosť otca ako

„nerovnomerne štruktúrovaná, so symptomatológiou nevyváženého vývinu. Zisťujeme nerovnomernosť
vyzrievaniasociálnejinteligencie,vpopredíosobnostnýchčŕtjesenzitívnavzťahovačnosťažparanoidita
(podozrievavosť) voči iným, tendencia k sebapresadzovaniu, zvýšený egocentrizmus, nižšia hladina
konformity (sociálnej prispôsobivosti), ale aj zvýšená sugestibilita (ovplyvnitelnosť)“. Toto len potvrdil aj
druhý súdnoznalecký posudok s pridaním vyhodnotenia osobnosti ako nezrelej s infantilnými črtami.

Paranoja u otca sa stále stupňuje a je dôležité nebrať túto diagnózu na ľahkú váhu, pretože črty a prejavy
tejto diagnózy môžu byť nebezpečné. V prípade zvýšenej záťaže znalkyňa podľa matky nevylúčila ani
prejavy agresie. Matky uviedla, že akákoľvek snaha o realistické a rozumné vysvetlenia v komunikáciách
sú márne a v podstate nemožné. Nedokáže to dospelý, nedokáže to inštitúcia, psychológ, úradník, súd,
nieto ešte dieťa. Takýto človek je podľa nej presvedčený o svojich bludoch, ktoré sa pre neho stávajú

skutočnosťou a má potrebu sa neustále hádať, protirečiť, hľadať vinníka, súdiť sa, napádať. Otec by
bol schopný počúvať asi len svoju matku, ktorá je pre neho modlou. Matka poukázala podľa nej na zlé
morálnym hodnotám akými bol otec maloletej vedený a vychovávaný, keď ho rodičia nabádali k takému
chrapúnskemu správaniu, aké predvádzal, že z neho vychovali zlodeja matkiných osobných denníkov,
ktoré si poupravoval a rozširoval. Podľa nej mu príde zaťažko a čuduje sa, na koho to vlastne platí,

že doslova musí posielať na dcéru pár eurové výživné, keď súčasné výživné určil až krajský súd, keď
dieťa ešte navštevovalo 1. stupeň ZŠ. Teraz je stredoškoláčka. Predpoklad, že si to otec sám od seba
uvedomí, je nulový. Aj keď matka bola vychovávaná a vedená rodičmi k tomu, že zákony, nariadenia,
štát, úrady a ich rozhodnutia sa majú rešpektovať a počúvať, nikto nemôže byť donútený tráviť svojčas s niekým, s kým nechce, kto mu ubližuje, zastrašuje ho a uráža. Matka prejavila obavu z ohrozenia
zo strany otca a nedôveru v zabezpečení ochrany zo strany štátu. V deň matkinho úteku sa jej otec
vyhrážal akousi mafiou, že jej zoberie dcéru a nikdy v živote ju neuvidí, nehovoriac o jeho chorobných

prejavoch žiarlivosti, keď nájdený chlp na podlahe bol dôkaz, že spáva so psom a podobne. Vždy sa
snažila nebrániť styku dcéry s otcom, aby to, čo sa stalo medzi dospelými, neprenášalo na dcéru a aby
bola čo najmenej zasiahnutá konfliktami, keďže je to jej otec, jediná vnučka jeho rodičov a možno sa
všetko časom upokojí. Podľa nej je však opak pravdou a s dcérou sa opakovane presviedča o tom, že
jemu a im o dcéru vôbec nejde.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
účastníkom konania (§ 362 CSP, § 359 CSP, § 7 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario CSP) a postupom podľa ustanovenia § 378 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 219
ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

9. V predmetnej veci okresný súd rozhodoval o návrhu otca na uloženie výchovného opatrenia –

napomenutiamatkeadcére,ktorýzamietol.Otecdetí,ktorýrozsudoknapadolvplnomrozsahu,namietal
poukazujúc aj na celú anamnézu konaní, že maloleté dieťa je ovplyvňované zo strany matky, že sa na
ňu prenáša negatívny vplyv, antipatia matky a jej rodiny proti otcovi a jeho rodine. Uvedené podľa neho
vyplýva z neochoty matky, čo sa prejavilo aj v tom, že matka neoznámila adresu, na ktorej s maloletou
skutočne býva, odmietla žiadosť kolízneho opatrovníka, aby zistil pomery maloletej a maloletej vytvorila

situáciu, kedy maloletej prezentuje len negatívne názory na ňu ako otca a maloletú utvrdzujúc v tom,
že na chybe je len otec a jeho rodina.

10. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu a rozsudku okresného súdu mal za to, že okresný
súd riadne zistil skutkový stav na základe vykonaného dokazovania a rozhodnutie okresného súdu je

vo všetkých výrokoch vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia. V súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatujúc správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne právne a skutkovo vyhodnotil charakter
výchovného opatrenia -napomenutie maloletého dieťaťa a jeho rodičov – uvedené v bode 18. rozsudku,
ako najmiernejšieho opatrenia ukladaného v prípadoch, keď možno predpokladať, že jeho uložením

môže dôjsť k náprave správania maloletého dieťaťa alebo rodiča, ktoré ohrozujú alebo narušujú jeho
riadnu výchovu. Pokiaľ sa otec dovolával napomenutia dcéry a matky, je významným momentom
skutočnosť to, že otcov návrh na výkon rozhodnutia ohľadom stretávania sa s dcérou bol zamietnutý
okresným súdom, toto rozhodnutie bolo potvrdené súdom druhej inštancie a dovolanie otca voči tomuto
bolo zamietnuté. Dôvody prečo dieťa odmieta stretávanie s otcom pretrvávajú. V súčasnosti má maloletá

A. 16 rokov. Súdy sú povinné v konaniach o starostlivosti o maloleté deti prihliadať na názor maloletých
detí a tento aj riadne vyhodnocovať. O to viac, ak sa jedná o dieťa, ktorého vek sa blíži k vekovej
hranici plnoletého dieťaťa. Takéto dieťa je už schopné uvedomiť si následky svojho rozhodnutia, posúdiť
a zvážiť svoje rozhodnutie, a niesť za svoje rozhodnutie zodpovednosť a prípadné následky. Preto
v takomto prípade aj správne okresný súd postupoval, keď vzhľadom na vek dieťaťa, na jeho rozumovú

vyspelosť, schopnosť prezentovať svoj názor a pomenovať príčiny nefungujúceho vzťahu s otcom
rešpektoval jeho názor a riadne naň prihliadal. Odmietanie stretávanie sa s otcom pre dôvody, ktoré
uviedlo maloleté dieťa, t. j. nesplnenie jeho želania, keď bola v stave dlhšej odlúčenosti, na zistenie
úprimného záujmu otca ako aj to, že otec sa nepokúšal o postupné zblíženie dcéry ako aj samotné
podanie návrhu na uloženie napomenutia v kontexte uvedeného, nesleduje účel stanovený v § 37 ods. 1

zákonaorodine,ktorýmjeochranazáujmumaloletéhodieťaťa,vtomtoprípadevyjadrenájehonázorom.
Preto sa nejedná o nevhodné správanie dieťaťa, ktoré by malo byť postihované pokarhaním, vzhľadom
nato, že ide o rozhodnutie podmienené otcovým necitlivým prístupom resp. vyvierajúcim z otcovho
správania v minulosti. Keďže ide o rozhodnutie dieťaťa, ktoré vzhľadom na svoju rozumovú a vekovú
vyspelosť je schopné sa samostatne rozhodnúť a posúdiť následky svojho konania, neprichádza do

úvahy, aby uvedené bolo pričítané na vrub matky dieťaťa. Nebolo preukázané, že z jej strany ide
o zanedbávanie rodičovských práv a povinností voči dieťaťu. Z dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie ako aj z podaní predložených v rámci odvolacieho konania jasne vyplynulo, že medzi rodičmi je
vážne narušená rodičovská komunikácia, existujú medzi nimi negatívne vzťahy, cez ktoré sa nedokázalipreniesť a absentuje určitá konštruktívnosť komunikácie umožňujúca funkčné medziľudské vzťahy.
Z názoru dieťaťa vyplývajú dôvody neochoty styku s otcom spočívajúce v osobnosti otca, neochoty
zmeniť svoj postoj vo vzťahu k matke a jej rodine a poukazujú na skutočnosti z predchádzajúcich konaní,

v ktorých sa otec domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia, ktoré maloleté dieťa od otca odpudzuje
a nerobí dobre jeho psychike. Vzhľadom na uvedené prihliadajúc aj na názor dieťaťa, je zrejmé, že
takéto napomenutie by nesledovalo účel, ktorý stanovuje v § 37 ods. 1 zákona o rodine a teda by nebolo
vzáujmemaloletéhodieťaťa.Pretonemožnopristúpiťkjehouloženiuvočidcéreanimatke.Zuvedených
dôvodov odvolací súd rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, rovnako aj s ním súvisiaci výrok

o náhrade trov konania podľa § 52 CMP, keďže žiaden z účastníkov si neuplatnil náhradu trov konania.

11. O výške trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v nadväznosti na § 2 ods.
1 CMP tak, že podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12.Totorozhodnutieodvolaciehosúduboloprijatéhlasovanímvsenátepomeromhlasov3(za):0(proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak
rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b)
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o
peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je
prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).