Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323010781
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2323010781.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., pre prečin výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a iné,
o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa
14.11.2023 č.k. 5T/42/2023 - 138, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.5.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 14.11.2023, č. k. 5 T/42/2023 - 138 rozhodol o obžalobe
podanej na obvineného A. B. tak, že podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku obžalovaného oslobodil
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 2 Pv 66/23/2202-6 zo dňa 06.07.2023 pre prečin
výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona v bode 1 obžaloby a pre prečin výtržníctvo

podľa § 364 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona v bode 2 obžaloby, ktorých sa mal dopustiť tak, že
1/ v presne nezistený deň, koncom mesiaca august roku 2020, sa v C. na poľnej ceste vedúcej popri
koryte rieky Váh, obnažoval pred osobami B. D., a E. B. a to takým spôsobom, že pred nich vyskočil
nahý s kuklou na hlave, dotýkajúc sa pri tom svojho pohlavného orgánu,
2/ v presne nezistený deň, približne v mesiacoch apríl-máj roku 2021, sa v C. na poľnej ceste vedúcej
popri koryte rieky Váh, obnažoval pred osobami B. D., a F. G. a to takým spôsobom, že pred nich vyskočil

nahý s kuklou na hlave, dotýkajúc sa pri tom svojho pohlavného orgánu,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor. Svoje odvolanie odôvodnil v
písomnom podaní zo dňa 07.12.2023, v ktorom uviedol:
2.1. Súd odôvodnil predmetný odsudzujúci rozsudok konštatovaním, že vyhodnotil vykonané dôkazy
jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že nebolo jednoznačne preukázané, že skutok spáchal

obžalovaný. Žiadny dôkaz priamo nespája obžalovaného s trestnou činnosťou, nakoľko žiadny
svedkovia, a teda poškodená B. D., poškodená F. G., poškodená E. B. nevideli tvár obžalovaného v čase
a mieste skutku v D. pri Váhu, keďže páchateľ mal síce nahé telo, ale na hlave mal nasadenú kuklu.
To vyvoláva dôvodné pochybnosti o význame rekognície s uvedenými poškodenými podľa tváre, keďže
uvedené poškodené v čase a mieste skutku tvár páchateľa nevideli. Uvedené poškodené vychádzajú
pri popise páchateľa len zo vzhľadu vodiča auta, ktorý sa pohyboval v čase skutku v blízkosti miesta

skutku. To je teda len nepriamy dôkaz, ktorý ani nepreukazuje, že práve uvedený vodič na aute bol
aj páchateľ. Uvedený vodič na aute sa mohol pohybovať v danom čase a mieste z rôznych dôvodov.
Nemožno vylúčiť takú verziu, že uvedený vodič na aute tam išiel za iným účelom, napríklad za účelom
športovania, keďže poškodené nemali po celý čas pod dohľadom uvedené auto. Okrem toho, v prípade
že by uvedený vodič bol páchateľ, tak by bolo logické očakávať, že by držal v ruke aspoň kľúče od
auta, lebo by predsa nenechal odomknuté auto bez dozoru. Avšak uvedené poškodené nevypovedajú

o tom, že by páchateľ držal v ruke kľúče od auta. Okrem toho, žiadny zo svedkov si nevšimol v čase a
v mieste skutku úplné EČV uvedeného auta, lebo svedkyňa B. D. až dodatočne v meste C. na Hlavnejulici zbadala auto, ktoré zodpovedalo popisu, a až vtedy si poznačila u uvedeného auta EČV: D.. Tu
je však potrebné zdôrazniť, že to určite nebude jediné auto na svete Volkswagen Sharan modrej farby,
lebo ide o sériovo vyrábané auto, ktoré podľa opisu poškodených nemá špeciálnu individuálnu úpravu

na zákazku. Neexistujú ani ďalšie nepriame dôkazy, keďže absentujú napríklad trasologické stopy alebo
daktyloskopické stopy alebo DNA stopy vo vzťahu k miestu skutku. Zápisnica o rekognícii s poškodenou
F. G. určite nie je usvedčujúci dôkaz, nakoľko označila figurantov. Zápisnica o rekognícii s poškodenou
E. B. má 2 rozporuplné závery, čo takisto nemožno označiť za usvedčujúci dôkaz. Nie je možné ani
potvrdiť, že popis tela páchateľa korešponduje s výpoveďami uvedených poškodených, ked' obžalovaný

tvrdí, že je nižší, a v spise nie je doložený príkaz na prehliadku tela a zápisnica o vykonaní prehliadky
tela obžalovaného, ktoré by zaznamenalo výšku a hmotnosť obžalovaného. Na základe vykonania a
zhodnotenia týchto dôkazov dospel súd k záveru, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný v
zmysle § 285 písm. c) Trestného poriadku. Okrem toho z evidenčnej karty vozidla vyplýva, že posledný
zápis nového držiteľa, ktorým je obžalovaný, bol uskutočnený dňa 22.9.2020, ale skutok č. 1 sa mal stať
v auguste 2020, a teda z časového hľadiska v čase spáchania skutku obžalovaný ani nebol držiteľom

auta Volkswagen Sharan EČV: D. XXX H., a teda je potrebné usudzovať na to, že to auto v auguste
2020 ani nepoužíval. Keďže podľa poškodenej B. D. ide o rovnakého muža pri prvom incidente a druhom
incidente, je potrebné usudzovať na to, že obžalovaný nie je páchateľom ani skutku č. 2.
2.2. S rozhodnutím súdu nie je možné sa stotožniť z nasledovných dôvodov:
2.3. Počas dokazovania pred súdom boli vypočuté svedkyne - poškodené B. D., F. G. a E. B., pričom

z výpovede svedka - poškodeného B. D., ktorá priebeh incidentu z augusta 2020 detailne popísala
vyplynulo, že sa s E. B. chodievali prechádzať na Váh, pri C., na C. strane. V inkriminovanom čase
okolo nich prešlo tmavomodré 8 miestne auto a odchádzalo smerom k Váhu. Potom ich to auto obišlo
znovu a vracalo sa k Váhu. Toto auto videli odparkované pri Váhu, keďže okolo neho išli peši, ale vtedy
nikohovnútrinevideli.Potomrovnakéautoišlookolonich,obchádzaloich.Vtedysipozrelaazapamätala

tvár vodiča. To auto zabočilo do kríkov, vzápätí vycúvalo a pokračovalo ďalej. Potom 15-20 minút auto
nevideli, následne išli domov, keď na parkovacom mieste videli rovnaké auto, napravo, pričom aj nahý
mužstálnapravoarukousadotýkalpohlavnéhoúdu.Svedkyňa-poškodenápočasvýsluchunahlavnom
pojednávaní uviedla, že nahý muž mohol byt' od nich vzdialený na 5 metrov, mal nasadenú kuklu, telo
mal nahé, nemal žiadne tetovania na prednej časti tela, ani ochlpenie na hrudi, kožu mal tmavšiu, výšku

do 170 cm, postavu mal vyšportovanú z manuálnej práce, nehovoril nič, len sa dotýkal pohlavného údu.
Čo sa týka vodiča, tohto videla na vzdialenosť 1 metra, pričom súčasne uviedla, že si je na 100 % istá,
že nahý muž a vodič sú rovnaké osoby, lebo aj vodič mal tmavšiu kožu a žiadne tetovanie a auto prešlo
okolo nich 3x. Na prechádzke inú osobu nevideli, ani iné motorové vozidlá alebo bicykle. K ďalšiemu
incidentu, ktorý sa stal v apríli - máji 2021, keď sa prechádzali s F. G. uviedla, že v kríku stál nahý

muž len s kuklou na hlave. Na to schmatla F. G. a bežali späť. Ten nahý muž vyskočil na cestu a držal
sa pohlavného orgánu. Ide o rovnakého muža ako z prvého incidentu. Pri opise muža sa pridržiavala
predchádzajúcehoopisu.Svedkyňa-poškodenáuviedla,žepotomakoutekali,prihlavnejplážinaVáhu,
spoza lesa vyšlo veľké 8 miestne, tmavomodré auto, z ktorého pod násypom vystúpil muž, ktorý bol
vodičom z prvého incidentu. Nahého muža videla na vzdialenosť 2-3 metre. Potom v roku 2022 išla s

kamarátkou v C. na ulici Hlavná a tam stál ten muž vedľa naštartovaného auta, na čo sa navzájom videli,
kedy muž zareagoval tak, že s autom odišiel. I. spoznala podľa toho, že ním bol vodič z prvého i druhého
incidentu. Vtedy si zapísala EČV do mobilu. Pri rekognícii na polícii z dvoch albumov podľa fotografií,
ktoré zachytávali 1'udské telo od ramien hore opoznala muža so 100 % istotou. Svedkyňa - poškodená
uviedla, že páchateľ pri sebe nemal žiadny iný predmet okrem časti 1'udského tela v čase a mieste

skutku. K autu uviedla, že to bol Volkswagen alebo Ford. V čase skutku nebola pod vplyvom alkoholu.
Svedkyňa - poškodená F. G. uviedla, že obžalovaného nepozná, videla ho iba 1 x, keď sa tá udalosť
stala, koncom júna 2021, keď išla s B. D. pri Váhu v C.. Zrazu ju B. D. schytila za ruku, lebo približne
vo vzdialenosti 1 meter od nich vyskočil nahý muž a dotýkal sa pohlavného orgánu s rukou a kričal ha-
ha. Mal na hlave kuklu, postavou bol väčší, zrejme od cvičenia alebo práce, koža svetlá - nebol opálený,

výška viac ako 169 cm. Na tetovanie alebo ochlpenie si nepamätá, to by si všimla. Nahého muža videla
len pár sekúnd. Auto bolo osobné, tmavšie, viac ako 4 miestne. Oni vychádzali na násyp, keď auto
išlo pred nimi, potom na hrádzi zastalo. Pri rekognícii vychádzala z vlastných spomienok, s nikým sa
neradila. Nespomína si, či ten nahý muž mal odložené oblečenie alebo osobné veci, že by držal nejaký
predmet v ruke, okrem svojej časti tela. V čase skutku nebola pod vplyvom alkoholu. Z výsluchu svedka

- poškodeného E. B. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že si stojí za tým, čo vypovedala na policajnej
stanici. Bola tam s B. D., keď natrafili na muža, ktorý na mieste onanoval, ale nepoznala ho. Mal na
hlave kuklu, muž stál pár metrov pred nimi. Nespomína si na výšku muža, ani a tetovania alebo jazvy,
nevie uviesť, akej farby, značky, akého EČV bolo motorové vozidlo. Svedkyňa - poškodená k rozporomvo svojej výpovedi učinenej na hlavnom pojednávaní oproti prípravnému konaniu, po prečítaní výpovede
z prípravného konania uviedla, že s ňou súhlasí. V tejto výpovedi uviedla, že páchateľa odhaduje tak
na 170 cm, pevnejšia postava, nie tučná, skôr mohutná, akoby od cvičenia, nebol zarastený na hrudi,

nemal tetovania a ani jazvy. Vlasy mal nakrátko ostrihané. Je presvedčená, že to bol vodič z toho auta,
ktoré ich stále dobiehalo, možno 2-3 krát. Auto bolo tmavomodré, väčšie rodinné, ŠPZ bola C.. Myslí
si, že to bol Volkswagen.
2.4. Z vyššie uvedených dôkazov v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi, a to najmä zápisnicou o
rekognícii (č.l 54-56) + fotoalbumami l A ,18 (č.l. 57-61, čl 62- 66), evidenčnou kartou vozidla, lustráciami

REGOB (č.1. 69-70), odpisom RT (č.1. 73), výpisom z ústrednej evidencie priestupkov (č.l. 71), správou
o povesti Mesta C. (č.1. 74), je možné konštatovať, že skutky definované v obžalobe sa bezpochyby
stali a tieto spáchal obžalovaný. Obžalovaný bol svedkyňou - poškodenou B. D. 100 % opoznaný.
Táto svedkyňa videla obžalovaného počas oboch incidentov, teda tak v auguste 2020, aj v apríli - máji
roku 2021. Tohto muža opoznala v roku 2022, keď išla s kamarátkou v C. na ulici Hlavná, kedy stál
tento muž vedľa naštartovaného auta a po tom, ako sa navzájom videli zareagoval tak, že s autom

odišiel. Pri rekognícii na polícii z dvoch albumov podľa fotografií, ktoré zachytávali ľudské telo od ramien
hore opoznala muža so 100% istotou. Vo vzťahu k prvému skutku si je svedkyňa na 100% istá, že
nahý muž a vodič sú rovnaké osoby, lebo vodič mal tmavšiu kožu, žiadne tetovanie a s autom okolo
nich prešiel 3x. Na prechádzke inú osobu nevideli, ani iné motorové vozidlá alebo bicykle. Rovnako sa
vyjadrila vo svojej výpovedi i svedkyňa - poškodená E. B., ktorá vyslovila presvedčenie, že páchateľom

bol vodič z toho auta, ktoré ich stále dobiehalo, možno 2-3 krát. Neobstojí preto argumentácia súdu
minimálne vo vzťahu ku skutku v bode 1) obžaloby, že vodič sa mohol pohybovať na danom mieste
a v čase napr. z dôvodu športovania, a to kvôli opakovaného obiehaniu svedkýň - poškodených
osobou obžalovaného s motorovým vozidlom, ktorá okolnosť bola práve naopak príznačná - pre osobu
páchateľa(sexuálnehoexbibicionistu),ktorýsinajprvsmotorovýmvozidlomurobilprieskummiestačinu,

rovnako si pritom vytypoval osoby poškodené, voči ktorým trestný čin spáchal, samozrejme tak, aby pre
ďalších prípadných svedkov (voči ktorým útok nesmeroval) bol čo najmenej nápadný, spozorovateľný,
opoznateľný a tým i usvedčiteľný. Uvedená okolnosť plne korešponduje i s charakterom spáchaného
trestného činu. Naviac, motorové vozidlo obžalovanému slúžilo ako prostriedok na možnosť vyzliekania
sa donaha, odloženia si osobných vecí - oblečenia, nasadenia si kukly a pre prípad možného odhalenia,

resp. po dokonaní skutku, i na urýchlené zmiznutie - únik z miesta činu.
2.5. Argumentácia súdu, že v prípade, ak by bol obžalovaný páchateľom skutku, držal by v ruke aspoň
kľúče od auta, lebo by nenechal odomknuté auto bez dozoru rovnako neobstojí, veď obžalovaný držal
v ruke svoj pohlavný úd a sústredil celú svoju pozornosť na vyvolanie verejného pohoršenia vykonaním
sexuálneho exhibicionizmu a svojho sexuálneho uspokojenia. Predstava, že by obžalovaný pri páchaní

sexuálne motivovaného trestného čine držal v ruke kľúče, s ktorými by prípadne i neobratne štrngotal
(nehovoriacomožnostiichvypadnutiazrukyasťaženiaúnikuzmiestačinu)vyznievapretoažúsmevne.
2.6.Konštatovaniesúdu,žežiadnazosvedkýňsinevšimlavčaseamiesteskutkuúplnéEČVuvedeného
auta, ktoré si až následne svedkyňa B. D. poznačila v meste C. na ulici Hlavnej vonkoncom nevyvracia,
že skutok nespáchal obžalovaný. Svedkyňa B. D. totiž uviedla, že potom ako toto motorové vozidlo

vzhliadla v roku 2022 v C. na ulici Hlavnej a popritom i osobu obžalovaného, s ktorým sa vzájomne videli,
tento zareagoval tak, že s autom odišiel ( s veľkou pravdepodobnosťou si uvedomil, že ho poškodená
opoznala). Navyše EČV, ktoré si poškodená pritom poznačila zodpovedalo tak značke motorového
vozidla, ako aj farbe uvádzanej poškodenými (E. B. uviedla, že EČV bolo C.).
2.7. Argument súdu, že údaj z evidenčnej karty vozidla o tom, že posledný zápis nového držiteľa (ktorým

bol obžalovaný) bol uskutočnený 22.09.2020, čo vylučuje spáchanie skutku č. 1 obžalovaným, nakoľko
sa mal stal' v auguste 2020, nie je relevantný, nakoľko k zápisu nového držiteľa motorového vozidla
do EK dochádza v bežnej praxi aj s podstatne väčším časovým odstupom, pričom práve túto okolnosť,
teda faktické používanie motorového vozidla obžalovaným, bez vykonania zápisu ako nového držiteľa,
mohol tento vedome a zámerne využiť, s cieľom zmarenia alebo aspoň podstatného sťaženia svojho

odhalenia ako páchateľa trestného činu.
2.8. S ohľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd Trnava v zmysle § 321 ods. 1 písm. b),
písm. c) Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. 5T/42/2023 zo dňa 14.11.2023 a vec
vrátil Okresnému súdu Galanta na nové konanie a rozhodnutie.
3. K odvolaniu prokurátora podal písomné vyjadrenie aj obžalovaný, prostredníctvom svojho obhajcu,

v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny, racionálne udržateľný, ako aj
zákonný. Orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili žiaden priamy dôkaz, ktorý by mal priamo
spájať obžalovaného so skutkom uvedeným v skutkovej vete obžaloby. Ani jeden zo svedkov/
poškodených nevideli priamu tvár obžalovaného v čase a mieste spáchania skutku, ktorého spáchaniesa obžalovanému kladie za vinu. Obhajoba spochybňuje výsledky rekognície, nakoľko rekognícia sa
vykonáva v prípade, aby opoznávajúce osoby znovu spoznali osobu alebo vec, ktorú predtým videli.
Páchateľ mal však na tváru kuklu. Zo strany orgánov činných v trestnom konaní neboli do súdneho

spisu zabezpečené žiadne trasologické, daktyloskopické, ani DNA stopy vo vzťahu k miestu a času
skutku. Popis tela páchateľa nekorešponduje s obsahom výpovedí poškodených/svedýň. Z dôkazov
produkovaných zo strany obžaloby, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, nie je možné bez dôvodných
pochybností,právnekonformnýmspôsobomskonštatovať,žeskutkyuvedenévskutkovejveteobžaloby,
spáchal obžalovaný. Preto navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného

poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z
dôvodov vymedzených odvolateľom, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Napadnutým rozsudok rozhodol prvostupňový súd o obžalobe podanej pre skutky, citované v bode
1 tohto rozsudku. Prvostupňový súd odôvodnil tak, ako to uviedol prokurátor vo svojom odvolaní a ako

je to citované v bod 2.1. tohto uznesenia.
7. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako i konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel
odvolací súd k záveru, že nenašiel žiadne dôvod na jeho zrušenie. Prvostupňový súd vykonal
dokazovanie v rozsahu dostatočnom na spravodlivé rozhodnutie. Odvolateľ rozsah dokazovania
nenamieta, namieta závery, ku ktorým súd dospel po zhodnotení vykonaného dokazovania.

8. Odvolacie námietky sú založené na tom, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie.
9. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že vykonané dôkazy neobsahujú také skutočnosti, ktoré
by jednoznačne, bez rozumnej pochybnosti, svedčili o tom, že to bol práve obžalovaný, ktorý spáchal
žalované skutky. Stotožniť obžalovaného ako osobou, ktorá spáchala skutky uvedené v obžalobe, nie
je možné iba na základe domnienky, že svedkyne poškodenej nadobudli presvedčenie, že obžalovaný

je tou osobou, ktorá mala spáchať skutky, hoci ho vedia identifikovať iba podľa vzhľadu hornej časti
tela, nie tváre. Z výpovedí svedkýň poškodených nevyplynuli skutočnosti, ktoré by, bez opoznania tváre
páchateľa, mohli s potrebnou dávkou istoty identifikovať obžalovaného, ako osobu, ktorá mala spáchať
žalované skutky. Pokiaľ ide o telo obžalovaného, ktoré bolo podrobené rekognícii zo strany svedkýň
poškodených, toto neobsahovalo žiadne zjavné markanty alebo iné rozpoznateľné a individuálne

charakterizujúce znaky (napríklad špecifické tetovanie, bradavice, jazvy), na základe ktorých by bolo
možné konštatovať, že telo obžalovaného je identické s telom páchateľa žalovaných skutkov. Úvahy
prokurátora citované v bode 2.4. tohto uznesenia, ktoré sa zaoberajú správaním sa vodiča motorového
vozidla, ktoré malo opakovane obiehať svedkyne poškodené, ako správanie príznačné pre sexuálneho
exhibicionistu,akoajúvahyotom,žemotorovévozidloobžalovanéhoslúžiloakoprostriedoknamožnosť

vyzliekania sa donaha a odloženia si osobných vecí, ako aj na urýchlený únik z miesta činu, sú iba
domnienkami, ktoré nemôžu slúžiť ako základ pre uznanie viny obžalovaného. V ostatnom odkazuje
odvolací súd na správne odôvodnenie prvostupňového rozsudku, s ktorým sa plne stotožňuje.10. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na
ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany.

S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré
svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia
dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní

alebo niektorá zo strán.
11. Ak sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na vnútornom presvedčení získanom po
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery boli vyvodené na podklade úplného
zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo, nemožno vytknúť
nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech obžalovaného úspešne odporovať
odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami.

12. Pokiaľ ide o skutkové zistenia prvostupňového súdu, odvolací súd nemá žiadne pochybnosti, že
žalované skutky sa stali a že tieto skutky sú trestnými činmi. To nerozporuje ani odvolateľ. Prvostupňový
súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda ich hodnotil
na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o osobu

páchateľatrestnýchčinov.Odvolacísúdnemôženapadnutýrozsudokzrušiťlenpreto,žesámnazáklade
svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom
prípadetotižniejemožnénapadnutémurozsudkuvytknúťžiadnuchybuvzmyslezákonnýchustanovení.
V prejednávanej veci odvolací súd ani sám, na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy
s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa, vo vzťahu

k vyriešeniu otázky obžalovaného ako páchateľa trestných činov.
13. Nie je to obžalovaný, ktorá má dokazovať, že nie je páchateľom trestného činu, pretože bremeno
tohto dôkazu nesie prokurátor a v tomto prípade ho neuniesol. Pri existencii dôvodných pochybností
o tom, či to bol obžalovaný, ktorý spáchal žalované skutky, správne rozhodol prvostupňový súd tak, že
ho spod obžaloby oslobodil podľa ustanovenia § 285 písm. c) Trestného poriadku.

14. Preto odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora v celom rozsahu ako nedôvodné a zamietol ho.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.