Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/196/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207572
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5617207572.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Fond na podporu

vzdelávania, so sídlom Bratislava, Panenská 29, IČO: 47 245 531, zastúpeného GARAJ & Partners
s.r.o., so sídlom Bratislava, Jozefská 3, IČO: 35 951 125, proti žalovaným: 1) A. B. C., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom B. D., E. F. XXX/XX, 2) G. C., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom B. H., D. B. XXX/XX
I. I. X) J. C., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom B. D., E. F. XXX/XX, v spore o zaplatenie 3308,30 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná 1) a žalovaný 2) sú povinní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 18,44 eura a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 42,36 eura, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom

plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Žalovaná 1) a žalovaná 3) sú povinné zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 72,56 eura a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 113,65 eura, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
pričom plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej.

Konanie o zaplatenie 4024,35 eura sa zastavuje.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej 1) a žalovanému 2) spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.
Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej 1) a žalovanej 3) spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 11. 12. 2017, v spojení s jej doplneniami
zo dňa 12. 7. 2018 a 7. 9. 2018, sa žalobca domáhal voči žalovanej 1) a žalovanému 2) zaplatenia
istiny vo výške 894,38 eura, spolu s úrokom vo výške 4,5 % ročne zo sumy 894,38 eura od 8. 11.

2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 831,42 eura od 26. 10. 2017
do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 42,36 eura a poistného vo výške
6,98 eura a ďalej vo výške 3,5 ‰ zo zostatku istiny ročne za každý začatý rok, s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a voči žalovanej 1)
a žalovanej 3) zaplatenia istiny vo výške 2399,85 eura, spolu s úrokom vo výške 4,5 % ročne zo
sumy 2399,85 eura od 8. 11. 2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
2406,40 eura od 26. 10. 2017 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške

113,65 eura a poistného vo výške 18,74 eura a ďalej vo výške 3,5 ‰ zo zostatku istiny ročne za každý
začatý rok, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého
žalovaného. V žalobe uviedol, že dňa 10. 10. 2011 požiadala žalovaná 1) o poskytnutie pôžičky zo
Študentského pôžičkového fondu pre študentov v akademickom roku 2011/2012. Dňa 15. 11. 2011 bolaso žalovanou 1) uzatvorená zmluva o pôžičke číslo 5262/2011, ktorú žalovaný 2) podpísal ako ručiteľ.
Na základe uvedenej zmluvy bola žalovanej 1) poskytnutá pôžička vo výške 1327,76 eura. Dňa 30. 10.
2012 požiadala žalovaná 1) o poskytnutie pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu pre študentov

v akademickom roku 2012/2013. Dňa 19. 2. 2013 bola so žalovanou 1) uzatvorená zmluva o pôžičke
číslo 2669/2012, ktorú žalovaná 3) podpísala ako ručiteľ. Na základe uvedenej zmluvy bola žalovanej
1) poskytnutá pôžička vo výške 1062,40 eura. Dňa 30. 10. 2013 požiadala žalovaná 1) o poskytnutie
pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu pre študentov v akademickom roku 2013/2014. Dňa 13. 1.
2014 bola so žalovanou 1) uzatvorená zmluva o pôžičke číslo 221/2013, ktorú podpísala žalovaná 3) ako

ručiteľ. Na základe uvedenej zmluvy bola žalovanej 1) poskytnutá pôžička vo výške 2500 eur. Žalovaná
1) mu dňa 20. 2. 2012 oznámila ukončenie štúdia, preto jej zaslal výzvu na vrátenie neoprávnene
čerpanej pôžičky. Na základe potvrdenia o štúdiu zo dňa 20. 2. 2012 uzavrel so žalovanou 1) dohodu
o splátkach pôžičky, v ktorej sa žalovaná 1) zaviazala pôžičku splácať v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 14,60 eura. Z dôvodu pokračovania v štúdiu rozhodol dňa 13. 11. 2012 o odklade
splátok do septembra 2015. Dňa 23. 11. 2015 zaslal žalovanej 1) upozornenie na začiatok splatnosti

pôžičky od januára 2016, s výškou mesačnej splátky 83,77 eura. Po doručení diplomu žalovanou 1), jej
dňa 18. 12. 2015 zaslal upozornenie na začiatok splatnosti pôžičky, so splatnosťou prvej splátky v marci
2016. Upomienkou číslo 1 zo dňa 4. 4. 2016 vyzval žalovanú 1) na zaplatenie nedoplatku vo výške
83,77 eura. Nakoľko žalovaná 1) na túto upomienku nereagovala, dňa 2. 5. 2016 ju upomienkou číslo 2
vyzval na zaplatenie nedoplatku vo výške 167,54 eura. Uvedená upomienka bola zaslaná na vedomie aj

žalovaným 2) a 3). Keďže žalovaná 1) na upomienku nereagovala, riaditeľskou upomienkou zo dňa 29.
3. 2017 ju vyzval na zaplatenie nedoplatku vo výške 250,16 eura. Riaditeľská upomienka bola zaslaná
na vedomie aj žalovaným 2) a 3). Nakoľko žalovaná 1) bola v omeškaní s viac ako tromi mesačnými
splátkami pôžičky, dňa 27. 9. 2017 ju vyzval na jednorazovú úhradu zostatku pôžičky v celkovej výške
3641,01 eura, v lehote do 25. 10. 2017. Výzva bola zaslaná na vedomie aj žalovaným 2) a 3). Žalovaná

1) a žalovaná 3) si výzvu neprevzali v odbernej lehote, žalovaný 2) výzvu prevzal 2. 10. 2017. Žalovaní
boli výzvou zo dňa 23. 11. 2017, prostredníctvom právneho zástupcu, vyzvaní na úhradu dlhu. Poukázal
na skutočnosť, že činnosť, ktorú vykonáva, nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo inú podnikateľskú
činnosť. Je verejnoprávnou inštitúciou, účelovým fondom, ktorý podstatou a povahou svojej činnosti
nespĺňa pojmové znaky dodávateľa. Zmluva, ktorú uzavrel so žalovanou 1), nie je spotrebiteľskou

zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že ku dňu 26. 10. 2017 predstavoval
dlh 3303,24 eura a pozostával z istiny vo výške 4890,16 eura, poplatkov a náhrad vo výške 311,61
eura, zmluvného úroku vo výške 328,71 eura, po odpočítaní vykonaných splátok vo výške 2227,25
eura. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavujú náklady za výzvu na úhradu v sume
tarifnej odmeny advokáta, vrátane režijného paušálu a dane z pridanej hodnoty. Keďže za splnenie

záväzkužalovanej1)sazaručiliviaceríručitelianazákladeviacerýchzmlúv,rozpočítalvýškuvzájomným
pomerom medzi jednotlivými pôžičkami tak, že nárok voči žalovanej 1) a žalovanému 2) predstavuje
27,15 % a nárok voči žalovanej 1) a žalovanej 3) 72,85 %.

2. V doplnení žaloby zo dňa 12. 7. 2018 žalobca uviedol, že pôžičku, poskytnutú žalovanej 1),

nemožno kvalifikovať ako spotrebiteľský úver a ani vzťah zo zmluvy o pôžičke nemožno považovať
za spotrebiteľský právny vzťah. Poukázal na zákonné ustanovenie § 1 ods. 3 písm. p) zákona číslo
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré výslovne ako na osobitný predpis
odkazuje na zákon číslo 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov.

Poukázal tiež na zákonné ustanovenie § 1 ods. 3 zákona číslo 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu
vzdelávania v znení neskorších predpisov, podľa ktorého vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme,
pričom na poskytovanie pôžičiek sa nevyžaduje povolenie podľa osobitného zákona. Uviedol, že je
neštátnym účelovým fondom, ktorého hlavným predmetom činnosti je poskytovanie pôžičiek študentom
vysokých škôl a pedagógom, pričom uvedenú činnosť vykonáva vo verejnom záujme. Poukázal tiež

na skutočnosť, že prostriedky fondu možno použiť len na poskytovanie pôžičiek a správu fondu,
nedochádza teda k rozdeleniu zisku vo forme dividend, ako je to obvyklé pri obchodných spoločnostiach.
Činnosť, ktorú vykonáva, nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť.

3. Podaním, doručeným súdu dňa 15. 3. 2024, žalobca oznámil, že žalovaná 1) vykonala po podaní

žaloby čiastkové úhrady, a to dňa 19. 2. 2020 vo výške 800 eur, 15. 5. 2020 vo výške 2400 eur a 23. 7.
2020 vo výške 824,35 eura. Uvedené úhrady boli započítané na istinu v celkovej výške 3294,23 eura,
v dôsledku čoho je istina v plnom rozsahu uhradená, úroky v celkovej výške 365,24 eura, v dôsledku
čoho sú úroky uhradené v celom rozsahu a poistné za roky 2017 až 2020 v celkovej výške 51,57 eura,v dôsledku čoho je poistné uhradené v celom rozsahu. Úroky z omeškania vyčíslil na 404,31 eura,
z toho úroky z omeškania vyčíslené vo vzťahu k žalovanej 1) a žalovanému 2) na 103,50 eura a úroky
z omeškania vyčíslené vo vzťahu k žalovanej 1) a žalovanej 3) na 300,81 eura. Z zostávajúcej sumy

úhrad žalovanej 1) vo výške 313,31 eura potom žalobca podľa pomerov započítal na úroky z omeškania
uplatnené vo vzťahu k žalovanej 1) a žalovanému 2) 27,15 %, čo činí 85,06 eura a na úroky z omeškania
uplatnené voči žalovanej 1) a žalovanej 3) 72,85 %, čo činí 228,25 eura. Žalobu v časti o zaplatenie
sumy 4024,35 eura vzal späť a navrhol, aby súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 1) a žalovanému 2)
úroky z omeškania v celkovej výške 18,44 eura (vo výške 5 % ročne zo sumy 831,42 eura od 26. 10.

2017 do 19. 2. 2020, t. j. 11,29 eura a zo sumy 614,22 eura od 20. 2. 2020 do 15. 2. 2020, t. j. 7,15 eura)
a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 42,36 eura a žalovanej 1) a žalovanej 3) úroky
z omeškania v celkovej výške 72,56 eura (vo výške 5 % ročne zo sumy 2406,40 eura od 26. 10. 2017
do 19. 2. 2020, t. j. 50,63 eura, zo sumy 1923,60 eura od 20. 2. 2020 do 15. 5. 2020, t. j. 21,23 eura
a zo sumy 75,20 eura od 16. 5. 2020 do 23. 7. 2020, t. j. 0,70 eura) a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 113,65 eura.

4. Žalovanej 1) bola žaloba doručená postupom podľa zákonného ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, teda zverejnením oznámenia o podaní žaloby na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu, keďže súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanej na adresu evidovanú v Registri
obyvateľov Slovenskej republiky, pričom súd vykonal všetky úkony potrebné na zistenie skutočného

pobytu žalovanej. Žalovaná má v Registri obyvateľov Slovenskej republiky evidovaný trvalý pobyt v B.
D., E. F. XXX/XX, od 11. 11. 1991. Obvodné oddelenie PZ Liptovský Hrádok súdu oznámilo, že zásielku
sa žalovanej 1) na uvedenú adresu doručiť nepodarilo. Následne súd doručoval žalovanej 1) zásielku
do Veľkej Británie, na adresu oznámenú žalovanou 3). Podľa oznámenia doručujúceho orgánu vo Veľkej
Británii bola žalovanej 1) doručená zásielka jej vložením do poštovej schránky. Súdu však nebol

doručený listinný dôkaz, preukazujúci doručenie žaloby do vlastných rúk žalovanej 1). Žalovaná 1)
následne, dňa 5. 8. 2020, súdu oznámila, že zásielku dostala. Žalovaná 1) v priebehu ďalšieho konania
na mailové správy nereagovala. Súdu sa nepodarilo zistiť adresu žalovanej 1) ani prostredníctvom Obce
Liptovský Peter, ktorá oznámila, že sa v obci dlhodobo nezdržiava, ani prostredníctvom polície, ani
prostredníctvom žalovanej 3). Z adresy vo Veľkej Británii sa dňa 12. 10. 2023 vrátili zásielky nedoručené,

z dôvodu, že žalovaná 1) je na adrese neznáma. Žalovanej 1) boli následne, v súlade so zákonným
ustanovením § 116 ods. 3 Civilného sporového poriadku, písomnosti doručované na adresu evidovanú
v Registri obyvateľov Slovenskej republiky.

5. Žalovaní 1) až 3) nevyužili svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 2

Civilného sporového poriadku a ku podanej žalobe sa nevyjadrili, hoci boli na to vyzvaní uznesením zo
dňa 10. 4. 2019, ktoré bolo žalovanej 1) doručené dňa 15. 11. 2023, žalovanému 2) dňa 21. 4. 2020
a žalovanej 3) dňa 2. 5. 2019. Žalovaná 1) súdu dňa 5. 8. 2020 mailom oznámila, že nevie o čo ide,
nakoľko pôžičku už tento rok splatila.

6. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie v neprítomnosti advokáta žalobcu a žalovaných, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie
riadne a včas doručené. Advokát žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu
hospodárnosti konania a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Žalovaným 1) až 3)
bolo predvolanie na pojednávanie doručené fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového

poriadku na adresu trvalého bydliska evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Žalovaní 1)
až 3) svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili včas a vážnymi dôvodmi.

7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

8. Žalovaná 1) dňa 30. 9. 2011 požiadala Študentský pôžičkový fond o poskytnutie pôžičky pre
študenta študujúceho v zahraničí dennou formou vo výške 1327,76 eura. Študentský pôžičkový fond
ako veriteľ, žalovaná 1) ako dlžník a žalovaný 2) ako ručiteľ uzatvorili dňa 14. 11. 2011 zmluvu číslo
5262/2011 o pôžičke zo Študentského pôžičkového fondu so študentom študujúcim na zahraničnej

vysokej škole v akademickom roku 2011/2012, v ktorej si dojednali poskytnutie pôžičky vo výške 1327,76
eura, s výškou mesačnej splátky 14,60 eura.9. Žalovaná 1) dňa 20. 10. 2012 požiadala Študentský pôžičkový fond o poskytnutie pôžičky
v akademickom roku 2012/2013 vo výške 1328 eur. Študentský pôžičkový fond ako veriteľ, žalovaná
1) ako dlžník a žalovaná 3) ako ručiteľ uzatvorili dňa 15. 2. 2013 zmluvu číslo 2669/2012 o pôžičke

zo Študentského pôžičkového fondu v akademickom roku 2012/2013, v ktorej si dojednali poskytnutie
pôžičky vo výške 1062,40 eura, s výškou mesačnej splátky 12,80 eura.

10. Žalovaná 1) požiadala dňa 20. 10. 2013 žalobcu o poskytnutie pôžičky pre študentov v akademickom
roku 2013/2014 vo výške 2500 eur. Žalobca ako veriteľ, žalovaná 1) ako dlžník a žalovaná 3) ako

ručiteľ uzatvorili dňa 10. 1. 2014 zmluvu číslo 221/2013 o pôžičke z Fondu na podporu vzdelávania
v akademickom roku 2013/2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 2500 eur. Podľa
zmluvy výška minulých nesplatených pôžičiek činila 1820,50 eura. Zmluvné strany si dojednali úrok 4,5
% ročne, lehotu splatnosti pôžičky 5 rokov a výšku mesačnej splátky 83,77 eura. V článku VI. ods. 18
bod 18.1. sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ je oprávnený žiadať jednorazové vrátenie celej pôžičky,
resp. jej nesplateného zostatku, vrátane príslušenstva, v prípade omeškania so zaplatením viac ako

3 splátok, a to v lehote určenej veriteľom vo výzve. V článku VII. ods. 2 zmluvy bol dojednaný nárok
dlžníka na odklad splátok, ak je študentom vysokej školy v Slovenskej republike alebo rovnocenného
štúdia v zahraničí a nemá ukončené vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa. V článku VI. ods. 4 bod
4.1. sa zmluvné strany dohodli, že dlžník, ktorý je študentom na 1. stupni vysokoškolského štúdia je
povinný splácať pôžičku a uhradiť prvú splátku pôžičky v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po 6

mesiacoch odkladu splátok pôžičky v prípade riadneho skončenia vysokoškolského štúdia na 1. stupni,
t. j. v 7. kalendárny mesiac po mesiaci, v ktorom dlžník riadne ukončil študijný program 1. stupňa.
Podľa článku IX. ods. 3 zmluvy, ak dlžník ako študent uzatvoril v minulosti s veriteľom alebo s jeho
právnym predchodcom Študentským pôžičkovým fondom zmluvu o pôžičke alebo viac zmlúv o pôžičke,
uzatvorením zmluvy sa predchádzajúce zmluvy o pôžičke rušia a nahrádzajú sa touto zmluvou, pričom

celková výška nesplatenej istiny pôžičky dlžníka sa určí ako súčet pôžičky poskytnutej podľa tejto
zmluvy a nesplatených pôžičiek poskytnutých dlžníkovi v minulosti podľa zrušených zmlúv o pôžičke.
Podľa článku IX. ods. 5 zmluvy sa na celkovú nesplatenú pôžičku vzťahujú úrokové sadzby uvedené
v zmluve a lehota splatnosti celkovej nesplatenej pôžičky je rovnaká ako lehota splatnosti pôžičky
uvedená v zmluve. Podľa článku IX. ods. 6 zmluvy, ak dlžník uzatvoril s veriteľom alebo jeho právnym

predchodcom zmluvu o pôžičke alebo viac zmlúv o pôžičke, je mesačná splátka pôžičky uvedená
v tejto zmluve určená ako celková výška mesačnej splátky za účelom splatenia celkovej nesplatenej
pôžičky. Podľa článku IX. ods. 7 zmluvy, ručenie, ktorým bola zabezpečená pohľadávka veriteľa zo
zrušených zmlúv o pôžičke, uzatvorených medzi dlžníkom a veriteľom v minulosti, zabezpečuje aj
pohľadávku veriteľa podľa tejto zmluvy. Ak je však ručiteľ podľa tejto zmluvy odlišný od ručiteľa podľa

zrušených zmlúv o pôžičke, trvá zabezpečenie poskytované ručiteľmi podľa zrušených zmlúv o pôžičke
len v rozsahu pôvodného záväzku vyplývajúceho zo zrušených zmlúv o pôžičke.

11. Z výpisu z účtu žalobcu mal súd preukázané poukázanie súm pôžičky na účet žalovanej 1), a to
dňa 18. 11. 2011 vo výške 663,88 eura, dňa 1. 2. 2012 vo výške 663,88 eura, dňa 20. 2. 2013 vo výške

1062,40 eura a dňa 30. 1. 2014 o výške 2500 eur.

12. Podľa diplomu, vydaného Vysokou školou ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave dňa
25. 8. 2015, ukončila žalovaná 1) vysokoškolské štúdium v bakalárskom študijnom programe verejná
správa.

13. Dňa 23. 11. 2015 upozornil žalobca žalovanú 1), že splatnosť pôžičky nastáva v mesiaci január 2016,
s výškou splátky 89,77 eura. Dňa 18. 12. 2015 upozornil žalobca žalovanú 1), že mesiacom marec 2016
začína splatnosť pôžičky, s výškou splátky 83,77 eura mesačne.

14. Upomienkou číslo 1 zo dňa 4. 4. 2016 žalobca vyzval žalovanú 1) na úhradu nezaplatenej splátky
vo výške 83,77 eura, v lehote 10 dní od doručenia upomienky. Upomienkou číslo 2 zo dňa 2. 5.
2016 žalobca vyzval žalovanú 1) na úhradu nedoplatku v celkovej výške 167,54 eura, v lehote 10
dní od doručenia upomienky. Uvedená upomienka bola doručovaná na vedomie aj žalovanému 2)
a žalovanej 3). Riaditeľskou upomienkou z 29. 3. 2014 vyzval žalobca žalovanú 1) na úhradu nedoplatku

v celkovej výške 250,16 eura, v lehote do 25. 4. 2017, a súčasne ju upozornil na možnosť predčasného
jednorazového zosplatnenia zostatku dlhu v prípade omeškania so splácaním pôžičky o viac ako 3
splátky. Uvedená upomienka bola doručovaná na vedomie aj žalovanému 2) a žalovanej 3).15. Dňa 27. 9. 2017 vyzval žalobca žalovanú 1) na jednorazovú úhradu celého zostatku dlhu, vrátane
príslušenstva,vcelkovejsume3641,01eura,vlehotedo25.10.2017.Uvedenúvýzvuzaslalnavedomie
aj žalovanému 2) a žalovanej 3). Žalovanej 1) a žalovanej 3) zásielka nebola doručená a bola vrátená

žalobcovi s poznámkou, že si ju adresát neprevzal v odbernej lehote. Zásielky boli uložené na pošte dňa
29. 9. 2017. Žalovaný 2) zásielku prevzal dňa 2. 10. 2017.

16. Výzvou zo dňa 23. 11. 2017 vyzval žalobca žalovaných 1) až 3), prostredníctvom svojho advokáta,
na úhradu dlhu, a to žalovanú 1) vo výške 3308,30 eura, žalovaného 2) vo výške 898,20 eura a žalovanú

3) vo výške 2410,09 eura.

17. Z výpisov z účtov žalobcu mal súd preukázané, že na účet žalobcu pod variabilným symbolom,
ktorým bolo rodné číslo žalovanej 1), bolo po podaní žaloby zaplatené dňa 19. 2. 2020 800 eur, dňa
23. 7. 2020 824,35 eura a dňa 15. 5. 2020 2400 eur.

18. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

19. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

20. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

21. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 4024,35 eura
zastavil, nakoľko žalobca vzal v uvedenej časti podanú žalobu späť, pričom uvedený dispozitívny úkon
mu prislúchal. Súd nezisťoval stanovisko žalovaných k čiastočnému späťvzatiu žaloby, nakoľko k nemu
došlo pred otvorením pojednávania, preto by aj ich prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.

22. Podľa § 1 ods. 1 zákona číslo 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších
predpisov, zriaďuje sa Fond na podporu vzdelávania (ďalej len "fond") ako neštátny účelový fond.

23. Podľa § 1 ods. 4 zákona číslo 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších
predpisov, fond vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme. Na poskytovanie finančných prostriedkov

podľa tohto zákona sa nevyžaduje povolenie podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 11 ods. 1 zákona číslo 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších
predpisov, fond poskytne pôžičku študentovi na základe žiadosti o pôžičku, ak spĺňa podmienky
ustanovené týmto zákonom.

25. Podľa § 13 ods. 3 zákona číslo 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších
predpisov, dlžník fondu podľa § 12 ods. 5 má nárok na odklad splátok
a) ak je študentom študijného programu na vysokej škole v Slovenskej republike alebo rovnocenného
štúdia v zahraničí a neskončil vysokoškolské štúdium druhého stupňa; odklad splátok je možný celkovo

na sedem rokov,
b) počas šiestich mesiacov od riadneho skončenia vysokoškolského vzdelávania v prvom stupni.

26. Podľa § 23 ods. 2 zákona číslo 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších
predpisov, právnym nástupcom Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkového fondu pre začínajúcich

pedagógov je od 1. januára 2013 fond.

27. Podľa § 23 ods. 3 zákona číslo 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších
predpisov, práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré uzatvorili Študentský pôžičkový fond a
Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov podľa doterajších predpisov vrátane tých práv a povinností,

záväzkov a pohľadávok, ktoré vyplývajú zo zmlúv o pôžičke alebo vznikli na základe týchto zmlúv,
prechádzajú na fond podľa tohto zákona k 1. januáru 2013.28. Podľa § 23 ods. 15 zákona číslo 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších
predpisov, ak má študent s fondom uzavretú zmluvu alebo viac zmlúv o pôžičke podľa doterajších
predpisov a fond študentovi poskytne pôžičku pre študentov podľa tohto zákona, uzavrie s ním novú

zmluvu podľa tohto zákona, ktorou sa zrušia predchádzajúce zmluvy o pôžičke.

29. Podľa § 1 ods. 1 zákona číslo 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších
predpisov, zriaďuje sa Študentský pôžičkový fond (ďalej len "fond") ako neštátny účelový fond na
poskytovanie pôžičiek študentom vysokých škôl.

30. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

31. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

32. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

33. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

35.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba K. L. A. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

37. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

38. Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci

ho na to veriteľ písomne vyzval.

39. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu v zostávajúcej časti
(po vykonanom čiastočnom späťvzatí žaloby) v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej
dôvodnosť. Predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo už len zaplatenie časti úrokov

z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal
právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmlúv o pôžičkách zo Študentského pôžičkového fondu
a Fondu na podporu vzdelávania, uzavretých so žalovanou 1) ako dlžníkom a žalovanými 2) a 3)
ako ručiteľmi. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že, na základe žiadostí žalovanej 1) o poskytnutie
pôžičiek, boli postupne uzavreté tri zmluvy o pôžičkách, a to dve zmluvy so Študentským pôžičkovým

fondom ako veriteľom a jedna zmluva so žalobcom ako veriteľom. Medzi stranami sporu taktiež nebolo
sporné reálne poskytnutie pôžičiek na základe uvedených zmlúv žalovanej 1), ktoré žalobca preukázal
aj výpisom zo svojho účtu. Nebola sporná ani skutočnosť, že záväzky z uvedených zmlúv sa stali
splatnými a výška žalovanej sumy. Pokiaľ aj žalovaná 1) v mailovej správe zo dňa 5. 8. 2020 uvádzala,
že pôžičky sú splatené, bola to nepochybne reakcia na úhrady vykonané po podaní žaloby, v čase pred

zaslaním mailu.

40. Z listinných dôkazov, predložených žalobcom, mal súd preukázané, že zmluvou o pôžičke číslo
221/2013 zo dňa 10. 1. 2014 došlo k zrušeniu dvoch predchádzajúcich zmlúv o pôžičkách, pričomžalovaná 1) sa zaviazala záväzky zo všetkých uvedených zmlúv splácať v splátkach vo výške 83,77
eura mesačne. Počas doby trvania vysokoškolského štúdia si zmluvné strany dojednali odklad splácania
splátok,pričompovinnosťsplácaťsplátkynastalapouplynutí6mesiacovodukončeniavysokoškolského

štúdia v 1. stupni. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná 1) ukončila vysokoškolské
štúdium na 1. stupni dňa 25. 8. 2015, v dôsledku čoho ku splatnosti prvej splátky pôžičky došlo
v mesiaci marec 2016. Medzi stranami sporu tiež nebolo sporné, že žalovaná 1) si povinnosť splácať
dojednané splátky neplnila, čo mal súd preukázané aj z opakovaných upomienok zaslaných žalovanej 1)
žalobcom. V dôsledku uvedenej skutočnosti žalobca dňa 27. 9. 2017 využil svoje oprávnenie dojednané

v zmluve o pôžičke číslo 221/2013 vyhlásiť predčasnú splatnosť pôžičky. Žalovanému 2) bola výzva na
jednorazové splatenie pôžičky doručená dňa 2. 10. 2017, žalovanej 1) a žalovanej 3) bola uložená na
pošte dňa 29. 9. 2017, kedy sa uvedený právny úkon, v zmysle zákonného ustanovenia § 45 ods. 1
Občianskeho zákonníka, v spojení s ustálenou judikatúrou, dostal do sféry ich dispozície.

41. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje

vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má reálnu povahu, preto
na vznik záväzkového vzťahu zo zmluvy o pôžičke sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi.
Vznik pôžičky predpokladá dohodu účastníkov zmluvy o podstatných náležitostiach zmluvy, teda dohodu
o záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi dočasne druhovo určenú vec a o záväzku dlžníka vrátiť vec
rovnakého druhu. Samotná pôžička však vzniká až reálnym úkonom, a to odovzdaním predmetu pôžičky

dlžníkovi. Zmluva o pôžičke nemusí byť uzavretá v písomnej forme. V prípade uplatnenia nároku na
vrátenie pôžičky je preto žalobca povinný preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke, poskytnutie pôžičky
a nevrátenie pôžičky riadne a včas. Súd mal v konaní preukázané a medzi stranami nebolo sporné
uzavretie zmlúv o pôžičkách, reálne poskytnutie pôžičiek žalovanej 1) a skutočnosť, že žalovaná 1)
pôžičky, spolu s dojednaným úrokom, nevrátila žalobcovi v plnom rozsahu. Už len okrajom súd uvádza,

že na zmluvy o pôžičkách, uzavreté medzi stranami sporu, nie je možné aplikovať ustanovenia zákona
číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko ustanovenie § 1 ods.
3 písm. p) uvedeného zákona výslovne určuje, že spotrebiteľským úverom nie je úver poskytovaný na
účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby

nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby,
ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu. Ako osobitný predpis zákon
v poznámke po čiarou uvádza aj zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení
neskorších predpisov. Medzi stranami sporu nevznikol ani spotrebiteľský právny vzťah podľa § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca, resp. jeho právny predchodca Študentský pôžičkový
fond nespĺňajú znaky dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.). Študentský pôžičkový fond aj žalobca boli zriadení ako neštátne účelové
fondy. Žalobca vykonáva zo zákona svoju činnosť vo verejnom záujme. Zákon presne určuje, aké sú

zdroje žalobcu a ako s nimi môže nakladať. Žalobca nespĺňa znaky podnikateľa v zmysle zákonného
ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, t. j. najmä nevykonáva činnosť za účelom dosiahnutia
zisku.

42. Žalovaná 1) si povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku, zaplatiť dojednaný úrok ako aj poistné

a ostatné príslušenstvo pohľadávky, nárok na ktoré vznikol žalobcovi z dôvodu omeškania s plnením
(úroky z omeškania, náklady spojené s uplatnením pohľadávky) nesplnila. Po podaní žaloby žalovaná 1)
uhradila žalobcovi celkovo 4024,35 eura, ktoré žalobca započítal na nezaplatenú istinu a úroky, ako aj na
časť nezaplatených úrokov z omeškania. Nezaplatená zostala časť úrokov z omeškania, a to vo vzťahu
k úrokom z omeškania uplatneným voči žalovanej 1) a žalovanému 2) vo výške 18,44 eura a vo vzťahu

k úrokom z omeškania uplatneným voči žalovanej 1) a žalovanej 3) vo výške 72,56 eura. Žalobcovi
vznikol nárok na úroky z omeškania v dôsledku omeškania žalovanej 1) so splácaním dlhu. Súd preto
žalobcovi uplatnený nárok na úroky z omeškania, po vykonanom čiastočnom späťvzatí žaloby, v celom
rozsahu priznal. Súčasne priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, pozostávajúcich z tarifnej odmeny, prislúchajúceho režijného paušálu a dane z pridanej

hodnoty za zaslanie výzvy na úhradu zo dňa 23. 11. 2017, a to vo vzťahu k žalovanej 1) a žalovanému
2) vo výške 42,36 eura a vo vzťahu k žalovanej 1) a žalovanej 3) vo výške 113,65 eura. Súd považoval
uvedený úkon právnej služby za účelný, vzhľadom na skutočnosť, že vo výzve na jednorazové splatenie
dlhu zo dňa 27. 9. 2017, ktorá bola doručená aj žalovaným 2) a 3), nebola vyčíslená pohľadávka vovzťahu k jednotlivým žalovaným, ale len celková výška dlžnej sumy. Vo výzvach na úhradu zo dňa
23. 11. 2017 už bola vyčíslená výška dlhu vo vzťahu ku každému zo žalovaných osobitne. Žalovaní
výšku žalobcom uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nerozporovali. Žalovaní

nerozporovali ani žalobcom vykonané percentuálne určenie podielu na jednotlivých uplatnených
nárokoch, a to podľa výšky poskytnutých pôžičiek a v nadväznosti na to ani výšku započítania
vykonaných úhrad na úroky z omeškania.

43. Nakoľko žalovaný 2) a žalovaná 3) ako ručitelia prevzali záväzok zaplatiť dlh v prípade, ak tak neučiní

žalovaná 1), súd uložil povinnosť zaplatiť priznané plnenie žalovanej 1) so žalovaným 2) a žalovanej
1) so žalovanou 3) tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého
žalovaného. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca žalovanú 1)
na splnenie dlhu písomne vyzval, v nadväznosti na čo, v súlade so zákonným ustanovením § 548 ods.
1 Občianskeho zákonníka, vznikla povinnosť uhradiť dlh žalovanému 2) a žalovanej 3) ako ručiteľom.

44. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Nakoľko v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, vznikol mu voči žalovaným nárok na
náhradu trov konania. Pokiaľ aj bolo konanie v časti zastavené, zastavenie konania z procesného
hľadiska zvinili žalovaní, resp. žalovaná 1), keďže časť žalovanej pohľadávky zaplatila po podaní žaloby.
Preto aj v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, bol úspešný žalobca. Súd preto priznal žalobcovi voči

žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to spoločne a nerozdielne voči žalovanej
1) a žalovanému 2) a spoločne a nerozdielne voči žalovanej 1) a žalovanej 3). V súlade s ustanovením
§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov.