Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120356543
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6120356543.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne:
A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX B. B., právne zastúpená ProAdvokat, s.r.o.,
so sídlom Cementárenská cesta 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 864 313, proti žalovanému: A. A.
A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX B. B., v konaní o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
14C/47/2020 - 274 zo dňa 10. júla 2023 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že:

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne A. A. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX a žalovaného A.
A. A., nar. XX.XX.XXXX vyporiadava tak, že z majetku nadobudnutého za trvania BSM p r i k a z u j
e do výlučného vlastníctva žalobkyne:

- byt č. X nachádzajúci sa vo vchode č. X na X. poschodí obytného domu súp. č. XXXX postaveného
na parcelách C-KN č. XXXX/X, C-KN č. XXXX/X, C-KN č. XXXX/X, C-KN č. XXXX/X, C-KN č. XXXX/X

spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve
o veľkosti 8355/585078 k celku,

- parcely C-KN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 244 m2, č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 235 m2, č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 236 m2, č.
XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 235 m2 a č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 244 m2, všetky v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 8355/585078 k celku,

všetky nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom na LV č.
XXXX vedenom pre okres Banská Bystrica, obec B. B., katastrálne územie E., v zostatkovej hodnote
179 000,- Eur.

Žalobkyňa j e p o v i n n á vyplatiť žalovanému podiel z titulu vyporiadania BSM vo výške 82 299,60
Eur, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 16.08.2020 domáhala zrušenia
a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“).

2. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej vyporiadal bezpodielové vlastníctvo manželov
žalobkyne A. A. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX a žalovaného A. A. A., nar. XX.XX.XXXX tak, že z majetku
nadobudnutého za trvania BSM, a to byt č. X v bytovom dome súp. č. XXXX, X. posch. nachádzajúci sa
na ulici C. F. X G. B. B. na parcelách registra C, zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X
o výmere 244 m2, parcelné číslo XXXX/X o výmere 235 m2, parcelné číslo XXXX/X o výmere 236 m2,

parcelné číslo XXXX/X o výmere 235m2 a parcelné číslo XXXX/X o výmere 244 m2 s podielom priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a pozemku 8355/585078
evidovanom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor pre katastrálne územie E., na LV
č. XXXX vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného v podiele 1/1 v zostatkovej hodnote 179 000,- Eur
prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne (I. výrok); žalobkyni uložil povinnosť vyplatiť podiel z titulu
vyporiadania BSM žalovanému vo výške 84 249,60 Eur, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia (II. výrok); žalovanému uložil povinnosť vyplatiť podiel z titulu vyporiadania BSM žalobkyni
vo výške 1 950,- Eur, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (III. výrok) a vyslovil, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).

3. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie

vyplynulo, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 37P/152/2017 zo dňa 09.08.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.08.2017. Za
trvania manželstva strany sporu nadobudli do BSM byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí obytného
domu súp. č. XXXX postavený na pozemku parc. C-KN č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č.
XXXX/X s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve

aspoluvlastníckympodielomkpozemkuoveľkosti8355/585078zapísanýnaLVč.XXXXprekatastrálne
územie E., a to na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 20.03.2014. Užívateľské práva
k predmetnémudružstevnému bytu kúpili strany sporu v roku 2001 za kúpnu cenu 665 000,- SK (22 074,-
Eur). Ďalej strany sporu za trvania manželstva nadobudli osobné motorové vozidlo H. I. zakúpené za
sumu 8 500,- Eur, ktoré žalovaný predal v roku 2019 za sumu 3 900,- Eur. Počas manželstva si strany

zobrali aj spotrebný úver vo výške 9 000,- Eur, ktorý žalovaný splatil dňa 15.09.2017 sumou 6 096,16
Eur.

4. Medzi stranami sporu nebola sporná hodnota bytu, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom
č. 022/2023 zo dňa 25.02.2023 na sumu 179 000,- Eur, ani to komu bude predmetný byt prikázaný,

keď tento žiadala nadobudnúť do výlučného vlastníctva žalobkyňa, s čím žalovaný súhlasil. Rovnako
medzi stranami nebolo sporné, že na kúpu bytu boli sčasti použité aj finančné prostriedky od matky
žalobkyne vo výške 16 596,96 Eur. Zároveň sa strany sporu zhodli aj na spôsobe vyporiadania osobného
motorového vozidla a na zohľadnení splatenia spotrebného úveru žalovaným.

5.Jedinouspornouskutočnosťoutakmedzistranamizostaloto,čifinančnéprostriedkyvsume16596,96
Eur poskytnuté na kúpu bytu tvoriaceho predmet BSM matkou žalobkyne, táto darovala len žalobkyni
alebo obom stranám sporu. Žalobkyňa tvrdila, že uvedené finančné prostriedky darovala jej matka, ktorá
žilavpredmetnombyteodjehokúpyaždomája2020,lenjej.Žalovanýtopopieralauvádzal,žefinančné
prostriedky darovala matka žalobkyne obom manželom a toto darovanie bolo slovne podmienené

spoločným bývaním vo vyporiadavanom byte. Na pojednávaní konanom sa dňa 10.07.2023 žalobkyňa
súdu prvej inštancie oznámila, že jej matka, ktorá mala byť vo vzťahu k darovaniu vyslúchnutá, vo
februári roku 2023 zomrela.

6. Na základe takto vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenie § 143, § 148 ods. 1, § 149,

§ 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej aj „OZ“) súd prvej inštancie
dospel k nasledovným záverom:

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko tvrdenia strán sporu ohľadom darovania finančných
prostriedkov neboli totožné, žalobkyňa mala povinnosť svoje tvrdenie, že finančné prostriedky boli

darovanélenjejajpreukázať,čosavšaknestalo.Stranysporuajsmaloletýmideťmiamatkoužalobkyne
žili spoločne v dvojizbovom byte v jej výlučnom vlastníctve a následne sa z priestorových dôvodov
rozhodli kúpiť väčší byt, do ktorého s nimi mala ísť bývať aj matka žalobkyne, ktorá im prispela na
kúpu bytu finančnými prostriedkami z predaja svojho dvojizbového bytu. Predaj dvojizbového bytu akoaj kúpa štvorizbového bytu sa uskutočnili v rámci sprostredkovania jednej realitnej kancelárie, pričom
finančné prostriedky sa len započítali z predaja bytu na kúpu nového bytu. S poukazom na takýto vývoj
skutkového stavu mal súd prvej inštancie za to, že dar v podobe finančných prostriedkov vo výške 16

596,96 Eur bol darovaný obom stranám sporu a bol podmienený spoločným bývaním. Na záver súd prvej
inštancie skonštatoval, že hoci dar (akýkoľvek) je zväčša darovaný vlastným rodinným príslušníkom, v
čase keď boli použité finančné prostriedky matky žalobkyne si nikto neuvedomoval právne následky v
prípade neurčenia obdarovanej osoby.

8. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie zaviazal žalobkyňu na vyplatenie podielu z titulu
vyporiadania BSM žalovanému vo výške 81 201,52 Eur, ktorý vypočítal ako 1/2 z hodnoty bytu určenej
znaleckým posudkom č. 022/2023 zníženú o polovicu hodnoty daru [(179 000 – 16 596,96) / 2 = 81
201,52]. Súd prvej inštancie tiež zaviazal žalobkyňu na vyplatenie podielu z titulu vyporiadania BSM
žalovanému sumou vo výške 3 048,05 Eur, ktorá predstavuje 1/2 zo žalovaným vyplateného zvyšku
spotrebiteľského úveru. Zároveň súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni

z titulu vyporiadania BSM sumu 1 950,- Eur, t.j. 1/2 zo sumy, za ktorú predal osobné motorové vozidlo H.
I. J., ktoré strany sporu nadobudli počas manželstva do BSM. S poukazom na lehotu na plnenie v petite
navrhovanom žalobkyňou ako aj vo vyjadrení žalovaného, určil súd prvej inštancie lehotu na plnenie 3
dni od právoplatnosti rozsudku.

9. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods.
1 v spojení s § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj
„CSP“). Poukázal na to, že konanie o vyporiadanie BSM je tzv. konaním „iudicium duplex“, v ktorom
majú obe strany tak postavenie žalobcu ako aj žalovaného, pričom rozhodnutie je v záujme obidvoch
sporových strán, ktorých úspešnosť nie je možné kategoricky posúdiť, ako to má na mysli § 255 ods. 1

CSP. Medzi stranami pred podaním žaloby prebiehali rokovania, ktoré pre ich rozdielne postoje neviedli
k uzavretiu dohody, pričom nemožno konštatovať, že by ktorákoľvek zo strán neprimeraným spôsobom
marila uzavretie dohody. Súd prvej inštancie preto rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej
zo strán podľa § 255 ods. 2 CSP.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyoa. Rozhodnutie
oznaeila za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP, t.j. z dôvodov, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla ma? za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutoeností; súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Žalobkyoa mala za to, že súd prvej inštancie sa nedostatoene vysporiadal s jej tvrdením, že sumu
16 596,96 Eur darovala jej matka len žalobkyni a nie obom sporovým stranám. Táto však zomrela
pred pojednávaním, na ktorom mala poda? svedeckú výpovei o predmetnej skutoenosti. Z logického

h3adiska je však zrejmé, že matka žalobkyne tieto finanené prostriedky darovala len žalobkyni, prieom
žalovaný žiadnym spôsobom neosvedeil, preeo by ich mala darova? aj jemu. Neobstojí odôvodnenie
súdu prvej inštancie, že žalobkyoa neuniesla dôkazné bremeno v tomto smere, keiže žalovaný urobil
kontradiktórne tvrdenie, kde rovnako dôkazné bremeno neuniesol, prieom súd prvej inštancie sa bez
vysvetlenia priklonil na jeho stranu.

12. Tiež poukázala na to, že hoci konanie prebiehalo od roku 2020, súd prvej inštancie plánoval
vypoeu? jej matku až v polovici roka 2023, a teda neeinnos?ou súdu prvej inštancie boli žalobkyni
odoaté jej procesné práva, kei jediný elovek, ktorý mohol dosvedei? pravdivos? jej tvrdení zomrel pred
pojednávaním, na ktorom mal vypoveda?. Ak by súd prvej inštancie svedkyou vypoeul na skorších

pojednávaniach, skutkový stav oh3adom sporného darovania by bol bez pochýb zistený.

13. Rovnako mal súd prvej inštancie pri vypoeítavaní náhrady, ktorú má žalobkyoa žalovanému z titulu
vyporiadania BSM vyplati?, vychádza? z toho, že hodnota daru matky žalobkyne rastie pomerne k cene
nehnute3nosti. Žalobkyoa v tomto smere uviedla vzorec výpoetu, na základe ktorého dospela k záveru,

že pomerne zvýšená hodnota finanených prostriedkov mimo BSM použitých na nadobudnutie majetku
do BSM je vo výške 134 586,20 Eur. Náhradu, ktorú by mala žalobkyoa zaplati? žalovanému teda
možno vypoeíta? tak, že hodnota bytu vo výške 179 000,- Eur sa vydelí dvomi, t.j. podiel žalobkyne
k bytu predstavuje sumu 89 500,- Eur, od ktorej sumy sa odráta pomerne navýšená hodnota daruvo výške 134 586,20 Eur, eo predstavuje mínus 45 086,20 Eur a teda žalovaný by mal žalobkyni
zaplati? titulom vyporiadania BSM sumu 45 086,20 Eur. Uvedené je logické s poukazom na to, že byt
bol kúpený z majoritnej easti za prostriedky darované žalobkyni. Aj keby súd prvej inštancie dospel

k záveru, že matka žalobkyne darovala finanené prostriedky obom sporovým stranám, suma, ktorú by
mala žalobkyoa zaplati? žalovanému titulom vyporiadania BSM by predstavovala sumu 22 206,90 Eur,
t.j. hodnota bytu ponížená o pomerne zvýšený dar matky, delené dvomi.

14. Žalobkyoa tiež namietla nepreskúmate3nos? rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu absencie

reálneho odôvodnenia, nako3ko nie je možné posúdi?, na základe akých úvah súd prvej inštancie
k danému rozhodnutiu dospel.

15. Záverom dodala, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ureil parienú lehotu 3 dni, prieom
žiadnym spôsobom nezis?oval finanenú situáciu žalobkyne, ktorá nedokáže získa? finanené prostriedky
v tak krátkej dobe. Súd prvej inštancie mal urei? parienú lehotu 30, resp. 60 dní.

16. Žalobkyoa preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie a priznal jej nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

17. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zo doa 03.10.2023 plne stotožnil s rozsudkom súdu
prvejinštancie.Zotrvalnasvojomtvrdení,žeišloodarmatkyžalobkyneobomsporovýmstranám,prieom
žalobkyoa vo vz?ahu k svojim skutkovým tvrdeniam dôkazné bremeno neuniesla. Uvedené potvrdzuje aj
tá skutoenos?, že ak by išlo o dar výluene žalobkyni, jej matka by na ou previedla už poeas svojho života
aj jej nehnute3ný majetok – pozemok parc. C-KN e. XXXX evidovaný na LV e. XXXX pre katastrálne

územie D., K. tento nadobudla žalobkyoa do svojho výlueného vlastníctva až uznesením o dediestve
sp. zn. 26D/125/2023 zo doa 05.05.2023.

18. Žalobkyoa v odvolacej replike zo doa 09.11.2023 uviedla, že s tvrdeniami žalovaného nesúhlasí
a v celom rozsahu sa pridržiava podaného odvolania. Na podporu svojich tvrdení oh3adom darovania

finanených prostriedkov priložila v prílohe k replike eestné vyhlásenia svojich súrodencov, ktorí
majú vedomos? o darovaní finanených prostriedkov zo strany matky žalobkyne výluene žalobkyni.
Skutoenos?, ei žalobkyoa nadobudla parcelu C-KN e. XXXX dedením alebo iným spôsobom s
prejednávanou vecou absolútne nesúvisí, a táto argumentácia žalovaného je bez právnej relevancie
k predmetu konania.

19. Žalovaný v odvolacej duplike zo doa 20.11.2023 k eestným vyhláseniam predloženým žalobkyoou
v odvolacej replike uviedol, že žalobkyoa mala poeas troch rokov trvania konania dos? easu na to, aby
tieto predložila pred skoneením dokazovania a tiež mala možnos? zabezpeei? eestné prehlásenie svojej
matky už v ease podania návrhu na vyporiadanie BSM. Takto oneskorené eestné vyhlásenia odporujú

zásade koncentrácie konania. V ialšom sa žalovaný obšírne vyjadril k sudcovskej koncentrácii konania
a zároveo zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

20. Krajský súd funkene príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne pod3a § 34 ods. 1 CSP
preskúmal vec v rozsahu odvolania pod3a § 379 CSP, len z dôvodov vymedzených v odvolaní pod3a §

380 ods. 1 CSP a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2
CSP, ktoré vady nezistil, bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania pod3a § 385 ods. 1 CSP a
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zmenil pod3a § 388 CSP len z formálnych dôvodov (po
obsahovej stránke je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny).

21. Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Obsahovo ide vo vz?ahu k spôsobu vyporiadania BSM
o potvrdzujúce rozhodnutie. Odvolací súd však pristúpil k formálnej zmene napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, nako3ko súd prvej inštancie v I. výroku nepresne špecifikoval predmet vyporiadania
BSM, z ktorého nie je zrejmé, že žalobkyni pripadá do výlueného vlastníctva aj spoluvlastnícky podiel
k pozemkom (k parcelám C-KN e. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X), na ktorých je obytný

dom postavený. Zároveo nebolo dôvodné uklada? povinnos? vzájomnej výplaty obom stranám sporu,
a preto odvolací súd po ich vzájomnom zapoeítaní formálne zmenil rozsudok súdu prvej inštancie aj
v tejto easti (II. a III. výrok) a zároveo v tejto easti pristúpil aj k zmene rozsudku súdu prvej inštancie vo
vz?ahu k ureeniu dažky lehoty na plnenie (tzv. parienej lehoty).22. Eo sa týka odvolacej argumentácie žalobkyne oh3adom darovania finanených prostriedkov na kúpu
bytu e. X, ktorý je predmetom vyporiadania BSM, odvolací súd sa plne stotožouje so záverom súdu

prvej inštancie, že žalobkyoa neuniesla dôkazné bremeno vo vz?ahu k svojmu tvrdeniu, že finanené
prostriedky vo výške 16 596,96 Eur boli darované zo strany jej matky výluene jej (a teda by mali by?
zoh3adnenéakovýluenývnosžalobkynedoBSM).Vsporovomkonanísauplatoujeprejednaciazásada.
Strana má jednak povinnos? tvrdenia, jednak dôkaznú povinnos?. V rámci dokazovania platí zásada,
že každá strana musí unies? dôkazné bremeno oh3adom svojho tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažiovaní

dôkazov leží zásadne na stranách sporu a strana, ktorá neoznaeila dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádza? zo
skutkovéhostavuzistenéhonazákladevykonanýchdôkazov.Dôkaznébremenomožnocharakterizova?
ako procesnú zodpovednos? strany za výsledok konania, prieom dôsledkom toho, že tvrdenie nie je
preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/217/2007 zo doa 27.07.2009).

23. Žalobkyoa v podanej žalobe tvrdila, že na kúpu bytu, ktorý tvorí predmet vyporiadania BSM boli
použité finanené prostriedky vo výške 16 596,96 Eur, ktoré žalobkyni darovala jej matka. Uvedené
tvrdeniežalobkynežalovanýúeinnepoprel,keivoveciuviedolvlastnéskutkovétvrdenie,atožefinanené
prostriedky matky žalobkyne boli darované obom stranám sporu z dôvodu, že matka žalobkyne so

stranami sporu v nadobudnutom byte mala následne býva?. Eo sa týka rozloženia dôkazného bremena
v civilnom sporovom konaní, dôkazné bremeno týkajúce sa skutoeností leží na tej strane sporu, ktorá z
ichexistencievyvodzujepresebapriaznivédôsledky,idetedaotústranusporu,ktoráexistenciutakýchto
skutoeností tvrdí (pozri uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2015 zo doa 21.01.2015). Pre
ureenie toho, kto je nosite3om dôkazného bremena, je k3úeová hmotnoprávna úprava vz?ahu, z ktorého

žalobca vyvodzuje svoje právo alebo povinnos? žalovaného. Dôkazné bremeno za?ažuje žalobcu,
v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutoeností zakladajúcich ním tvrdené
právo. Na druhej strane žalovaného za?ažuje dôkazné bremeno spoeívajúce v preukázaní skutoeností,
ktoré vylueujú existenciu uplatoovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (pozri rozsudok
Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/95/2011 zo doa 30.04.2012). K otázke nosite3a dôkazného bremena

porovnaj napríklad aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/256/2012 zo doa 26.06.2013,
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/6/2010 zo doa 22.09.2010, uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 8Cdo/140/2018 zo doa 11.09.2019). Pokia3 žalobkyoa v odvolaní namietala, že žalovaný
uviedol oh3adom darovania vlastné kontradiktórne tvrdenie, pri ktorom tiež neuniesol dôkazné bremeno,
avšak súd prvej inštancie sa bez vysvetlenia priklonil na stranu žalovaného, odvolací súd konštatuje,

že táto námietka nie je s poukazom na vyššie naznaeené rozloženie dôkazného bremena v civilnom
sporovom konaní dôvodná. V tomto smere dáva odvolací súd do pozornosti aj nález Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo doa 09.06.2020, v zmysle ktorého „je každá strana povinná dokazova?
skutoenosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ou priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet

(neobjasneného ureitého skutkového stavu, resp. ureitej relevantnej skutoenosti), teda procesných
následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej
normy, ktorej úeinkov sa domáhala, nedošlo.“ Pod3a ustanovenia § 150 OZ je pri vyporiadaní BSM
každý z manželov oprávnený požadova?, aby sa mu uhradilo, eo zo svojho vynaložil na spoloený
majetok. Vzh3adom na takúto hmotnoprávnu úpravu vz?ahu, z ktorej žalobkyoa vyvodzuje svoje právo

na zoh3adnenie výlueného vnosu do spoloeného majetku manželov, bolo na žalobkyni, aby uniesla
v tomto smere dôkazné bremeno oh3adom tvrdenej skutoenosti (že vložila nieeo zo svojho výlueného
majetku do spoloeného majetku manželov; t.j. že finanené prostriedky zo strany matky žalobkyne boli
darované výluene jej), v ktorej záujme je preukázanie pravdivosti tejto tvrdenej skutoenosti, a z ktorej pre
seba vyvodzuje priaznivé dôsledky (zoh3adnenie výlueného vnosu do BSM). Žalovaného by za?ažovalo

dôkazné bremeno spoeívajúce v preukázaní skutoeností, ktoré vylueujú existenciu uplatoovaného
práva, ak by jeho existenciu žalobkyoa preukázala, eo sa však nestalo.

24. Zároveo sa možno stotožni? aj so záverom súdu prvej inštancie, že stranami sporu prezentovaný
skutkový stav nasvedeuje tomu, že finanené prostriedky boli matkou žalobkyne darované obom stranám

sporu. „Pri obdarovaní manželov inou osobou je pre posúdenie toho, kto je obdarovaný, rozhodujúci
úmysel darcu, a to v tom zmysle, ei chcel darova? vec len jednému z manželov alebo obom. Na tento
úmysel možno vo väešine prípadov usudzova? z okolností, za ktorých k darovaniu došlo. Nepostaeí
pritom iba posudzovanie povahy predmetu daru, ei slúži potrebám celej rodiny alebo len jedného zmanželov, ale vždy treba vychádza? z úmyslu darcu“ (Cpj 86/71, R 42/1972). Z okolností, za ktorých
k darovaniu došlo je zrejmé, že darovanie sa uskutoenilo tým spôsobom, že finanené prostriedky
matky žalobkyne (z predaja jej dvojizbového bytu) sa zapoeítali rovno na kúpu štvorizbového bytu do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kei predaj dvojizbového bytu aj kúpa štvorizbového bytu
sa uskutoenili v rámci sprostredkovania jednej realitnej kancelárie, z eoho sa nejaví úmysel darkyne,
darova? tieto prostriedky výluene žalobkyni, ale naopak obom manželom do spoloeného majetku.

25. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalobkyne, že z dôvodu neeinnosti súdu

prvej inštancie jej mali by? odoaté procesné práva, keiže predmetné konanie zaealo v roku 2020,
prieom súd prvej inštancie plánoval vypoeu? matku žalobkyne až v polovici roku 2023. Eo sa týka
samotného výsluchu matky žalobkyne, tento dôkazný prostriedok bol zo strany žalobkyne navrhnutý
až na pojednávaní konanom sa doa 31.01.2022. Okrem toho žalobkyoa na predmetnom pojednávaní
trvala aj na nariadení znaleckého dokazovania za úeelom stanovenia hodnoty bytu, ktorý je predmetom
vyporiadania BSM. Súd prvej inštancie uznesením e.k. 14C/47/2020-135 zo doa 08.04.2022 uložil

žalobkyni povinnos? zloži? preddavok za úeelom vykonania znaleckého dokazovania, voei ktorému
žalobkyoa podala s?ažnos?, ktorá bola uznesením súdu prvej inštancie e.k. 14C/47/2020-145 zo doa
29.07.2022 zamietnutá. Potom, eo žalobkyoa zložila vo veci preddavok, súd prvej inštancie uznesením
e.k. 14C/47/2020-151 zo doa 23.08.2022 nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Znalecký posudok
e. 022/2023 zo doa 25.02.2023 bol súdu prvej inštancie predložený doa 17.03.2023. Tento súd prvej

inštancie zaslal stranám sporu s možnos?ou vyjadri? sa k nemu a následne nariadil pojednávanie
vo veci na doa 10.07.2023. V uvedenom procesnom postupe súdu prvej inštancie nemožno vidie?
neeinnos?, ei iné pochybenie zo strany súdu prvej inštancie. Zároveo odvolací súd zdôrazouje, že
úmrtie matky žalobkyne, ktorá mala v predmetnom konaní vypoveda? ako svedok, predstavuje okolnos?
vis maior (nepredvídate3nú, neoeakávanú udalos?), ktorú v žiadnom prípade nemožno pripisova? na

zodpovednos? súdu. Záverom odvolací súd ešte dodáva, že ako bolo už vyššie uvedené, iniciatíva
pri zhromažiovaní a zabezpeeovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, prieom žalobkyni nie
nebránilo zabezpeei? si v tomto smere na preukázanie svojho tvrdenia aj iný dôkaz, napr. eestné
vyhlásenie matky žalobkyne.

26. Pokia3 ide o eestné vyhlásenia súrodencov žalobkyne predložené v odvolacom konaní v odvolacej
replike zo doa 09.11.2023, na tieto odvolací súd prihliadnu? nemohol. Zákonná koncentrácia konania
sa uplatouje aj v odvolacom konaní, prieom lehota na podanie odvolania neohranieuje len samotné
podanie odvolania, ale aj odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie, ktoré možno meni? a
dopaoa? len do uplynutia tejto lehoty (§ 365 ods. 3 CSP). Po uplynutí lehoty na podanie odvolania

tak nemožno rozširova? ani meni? odvolacie dôvody, ani navrhované dôkazy. Eestné vyhlásenia
súrodencov žalobkyne predložené až v odvolacej replike, sú predložené v rozpore so zákonnou
koncentráciou konania a s ustanovením § 365 ods. 3 CSP.

27. Zároveo odvolací súd vo vz?ahu ku zákonnej koncentrácii konštatuje, že táto predstavuje objektívnu

easovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany.
Prostriedky procesnej obrany a procesného útoku je potrebné zásadne uplatni? pred súdom prvej
inštancie, inak sa strana sporu zbavuje možnosti ich uplatnenia v odvolacom konaní. Žalobkyoa v konaní
pred súdom prvej inštancie uvedené eestné vyhlásenia nepredložila (nezabezpeeila). So zrete3om na
nové skutoenosti alebo dôkazy uplatnené až v odvolacom konaní je možné vec samu preskúmava?

iba v prípadoch pod3a § 366 CSP, ktorý jasne hovorí o tom, že prostriedky procesného útoku alebo
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použi? len vtedy,
ak sa týkajú procesných podmienok (písm. a/), vylúeenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
(písm. b/), má by? nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli ma? za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (písm. c/) alebo ich odvolate3 bez svojej viny nemohol uplatni? pred súdom prvej

inštancie (písm. d/). Žalobkyoa mala možnos? zabezpeei? uvedené dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení už v konaní pred súdom prvej inštancie. Po výzve súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania
(e.l. 271 spisu), návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalobkyne podaný nebol. Po závereených
reeiach strán sporu vyhlásil súd prvej inštancie uznesením dokazovanie za skoneené (e.l. 272 spisu).
Aj s poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd nemohol prihliadnu? na nové dôkazy (eestné

vyhlásenia) ako prostriedok procesného útoku uplatnený až v odvolacom konaní (odvolacej replike),
ktorý nebol uplatnený pred súdom prvej inštancie, a ktorý zároveo nespaoal procesné podmienky
uvedené v ustanovení § 366 CSP.28. Eo sa týka odvolacej argumentácie žalobkyne, že súd prvej inštancie mal vychádza? z mechanizmu,
že hodnota daru matky žalobkyne, ktorý žalobkyoa použila na kúpu bytu (t.j. výlueného vnosu) rastie
pomerne k rastu ceny nehnute3nosti, tato nie je dôvodná (už len vzh3adom na to, že v konaní nebolo

preukázané, že by boli finanené prostriedky darované výluene žalobkyni). K uvedenej argumentácii
však odvolací súd tiež poznamenáva, že vnosy jedného z manželov z jeho výlueného majetku do
spoloeného majetku sa hradia zásadne vo výške, v akej boli poeas trvania BSM skutoene vynaložené.
Ak má vnos z oddeleného majetku podobu finaneného plnenia, pri stanovení náhrady sa vychádza
z výšky takto vynaloženej finanenej sumy. Ak je v dobe vyporiadania hodnota spoloenej veci vyššia ako

pôvodná hodnota, k takémuto zvýšeniu sa pri refundácii nákladov neprihliada. Je to z toho dôvodu, že
zvýšenie hodnoty sa prejavuje v tom, že vec je zaradená do bezpodielového spoluvlastníctva v tejto
vyššej hodnote (spoloená vec v takto zvýšenej hodnote patrí do bezpodielového spoluvlastníctva oboch
manželov). Nie je relevantná ani odvolacia námietka žalobkyne, ktorá uvádza, že aj v prípade záveru
súdu prvej inštancie o tom, že predmetné finanené prostriedky boli darované obom stranám sporu,
by mala žalovanému zaplati? z titulu vyporiadania BSM nižšiu sumu (22 206,90 Eur), keiže žalobkyoa

vychádza (okrem nedôvodne navýšenej hodnoty daru) z nesprávneho výpoetu vyrovnávacieho podielu
(hodnota bytu znížená o dar matky delené dvomi). Spoloený dar je totiž súeas?ou BSM, tvorí súeas?
hodnoty bytu patriaceho do BSM, teda aj z neho má každý z manželov (teda aj žalovaný) pri vyporiadaní
BSMpod3a§150OZarovnostipodielovprávonapolovicu.Niettedadôvoduodhodnotybytupatriaceho
do BSM odpoeítava? spoloený dar. Ust. § 150 OZ hovorí len o zoh3adnení vnosu z výlueného majetku

jedného z manželov do spoloenému majetku, resp. o zoh3adnení vnosu zo spoloeného majetku do
výlueného (ostatného) majetku jedného z manželov.

29. Napokon nie je dôvodná ani odvolacia námietka žalobkyne o absencii reálneho odôvodnenia a
nepreskúmate3nosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorá zakladá odvolací dôvod pod3a

§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP. K otázke nepreskúmate3nosti rozhodnutia súdu a jej právnym dôsledkom
prijalo obeianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR doa 03.12.2015 stanovisko R 2/2016, pod3a
ktorého: „nepreskúmate3nos? rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.
b/ Obeianskeho súdneho poriadku. Výnimoene, kei písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ís? o skutoenos?, ktorá zakladá

prípustnos? dovolania pod3a § 237 ods. 1 písm. f/ Obeianskeho súdneho poriadku.“ Z uvedeného
stanoviska pre úeely odvolacieho konania vyplýva záver, že len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch
môže nepreskúmate3nos? rozhodnutia súdu zaklada? vadu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, a to
napríklad vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia má také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom

a právnymi následkami blížia k „justienému omylu" (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Cdo/123/2020 zo doa 27.10.2021, 9Cdo/118/2020 zo doa 29.11.2021, 7Cdo/138/2019 zo doa
27.01.2021). Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a odvolania žalobkyne dospel
odvolací súd k názoru, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú zrejmé skutkové a právne
závery súdu prvej inštancie, z ktorých súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov

vychádzal. S poukazom na uvedené považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za dostatoene
a zrozumite3ne odôvodnený, súladný s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Napokon žalobkyoa v odvolaní
so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie nesúhlasí a vznáša voei nim námietky.
Ak by napadnuté rozhodnutie tieto náležitosti neobsahovalo, žalobkyoa by nemohla uplatni? odvolacie
dôvody pod3a § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

30. Eo sa týka lehoty na plnenie (parienej lehoty), táto môže by? rozhodnutím súdu predažená, ak to
odôvodoujú konkrétne okolnosti prípadu, t.j. spravidla v prípade, ak je splnenie povinnosti v lehote troch
dní objektívne nemožné. S poukazom na výšku vyrovnávacieho podielu, ktorý je žalobkyoa povinná
vyplati? žalovanému (82 299,60 Eur), ureil odvolací súd lehotu na plnenie v zmysle § 232 ods. 2 druhá

veta CSP na 30 dní od právoplatnosti rozsudku, aby mala žalobkyoa dostatoený easový priestor na
zabezpeeenie finanených prostriedkov pre vyplatenie žalovaného.

31. Záverom považuje odvolací súd za potrebné poukáza? na to, že súd prvej inštancie dospel pri
výpoete vyrovnávacieho podielu k jeho nesprávnej výške v neprospech žalovaného, kei ako vyplýva

z odôvodnenia rozsudku pri výpoete výplaty odrátal z hodnoty bytu (179 000,- Eur) hodnotu daru
(16 596,96 Eur) a následne z tejto sumy priznal žalovanému 1/2 ako výplatu (81 201,52 Eur). Súd prvej
inštancie v predmetnom prípade použil výpoeet, aký by bol odôvodnený v prípade, že by suma 16 596,96
Eur bola považovaná za výluený vnos žalobkyne. Vzh3adom na uvedené nie je vo vyrovnávacompodiele pre žalovaného zoh3adnená suma 8 298,48 Eur predstavujúca polovicu darovaných finanených
prostriedkov (nako3ko tieto boli darované obom stranám sporu) a vyrovnávací podiel žalovaného je
znížený o predmetnú sumu. Výplata žalovaného tak predstavuje nižšiu sumu, než na akú má pri

vyporiadaní BSM nárok. Nako3ko však s poukazom na elánok 16 ods. 3 základných princípov CSP
v odvolacom konaní nemôže by? rozhodnuté nepriaznivejšie pre odvolate3a (tzv. zákaz reformatio
in peius), prieom odvolanie podala len žalobkyoa, odvolací súd nemohol na túto skutoenos? pri
rozhodovaní prihliadnu?.

32. Vzh3adom na vyššie uvedené je rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (I. až III. výrok) vecne
správny a odvolací súd pristúpil k jeho zmene v zmysle § 388 CSP len z formálnych dôvodov (vii bod
21. odôvodnenia tohto rozsudku).

33. Odvolací súd v zmysle § 379 písm. a/ CSP preskúmal aj od I. až III. výroku vo veci samej závislý
IV. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštaneného konania. Súd prvej

inštancie dospel v rozsudku k správnemu záveru, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania. Obsahovo ide o potvrdzujúci výrok. Odvolací súd však pristúpil k jeho zmene v zmysle § 388
CSP z dôvodu formálnej zmeny celého rozsudku súdu prvej inštancie.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd pod3a § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Pod3a § 255 ods. 1 CSP by vzh3adom na
výsledok konania bola vznikla žalobkyni povinnos? zaplati? žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania z dôvodu plného úspechu žalovaného v odvolacom konaní (rozsudok súdu prvej inštancie bol
odvolacím súdom zmenený len z formálnych dôvodov). Nárok na náhradu trov odvolacieho konania
však žalovanému odvolací súd nepriznal z dôvodu, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli

(žalovaný právne zastúpený nie je). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo doa 28.02.2018 uverejnené v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí
súdov SR pod e. R 72/2018, ktorého právna veta znie: „Ak pod3a obsahu spisu strane v konaní žiadne
trovy nevznikli, je v súlade s el. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim
procesnú ekonómiu, rozhodnú? priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“

35. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania

lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11
ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek

výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).