Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. máj 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 11C/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624201750
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6624201750.2

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v právnej veci žalobcu: Hlavná Invest, s.r.o., IČO: 44 852 410, so sídlom T. G.
Masaryka 7, 984 01 Lučenec, zast. JUDr. Erika Golská, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom T. G.
Masaryka 7, 984 01 Lučenec, IČO: 52 849 261, proti žalovanému: Veroniqe, s.r.o., IČO: 51 671 107,
so sídlom Sklárska 508/11, 987 01 Poltár, o návrhu na spísanie predmetu záložného práva osobou
poverenou súdom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na spísanie predmetu záložného práva osobou poverenou súdom z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu domáhal spísania predmetu záložného práva osobou
poverenou súdom podľa §672 Občianskeho zákonníka.

Podaný návrh odôvodnil tým, že v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 10/2020 uzatvorenej
dňa 30.10.2020 medzi Hlavná Invest, s.r.o. v právnom postavení prenajímateľa a Veroniqe s.r.o. v
právnom postavení nájomcu, v zmysle Dodatku č. 1/2021 zo dňa 09.02.2021, Dodatku č. 1/2022
zo dňa 26.09.2022 a Oznámenia č. 1/2023 zo dňa 15.02.2023 prenechal prenajímateľ nájomcovi do
dočasného užívania nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Lučenci na Ulici T.G.Masaryka 7, a to miestnosť
číslo 10 nachádzajúcu sa na prízemí budovy vrátane príslušenstva o výmere prenajatej plochy 60,03

m2, vykurovacia plocha spolu činí 60,03 m3, plus podiel na príslušenstve.
Žalovaný ako nájomca je v zmysle zmluvných dojednaní a oznámenia prenajímateľa povinný uhrádzať
pravidelne mesačne odplatu za užívanie predmetu nájmu, to jest nájomné a zálohové platby za služby,
ktoré od 01.03.2023 predstavujú sumu 364,00 € s DPH.
Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že nájomca si svoje povinnosti uhrádzať nájomné a platby za služby
poskytovanévsúvislostisužívanímnebytovéhopriestoruneplníodmesiacafebruár2023dosúčasnosti,

pričom dlžná suma predstavuje 5.181,58 €. Z tohto dôvodu právna zástupkyňa prenajímateľa zaslala
nájomcovi dňa 28.12.2023 predžalobnú upomienku, ktorou ho vyzvala na dodatočnú úhradu dlžnej
sumy. Nájomca na predžalobnú upomienku reagoval dňa 10.01.2024 prosbou o splátkový kalendár,
avšak následne doručený návrh uznania záväzku spolu s možnosťou uhrádzať dlh v splátkach
nepodpísal.
Navrhovateľ napokon v návrhu uviedol, že odporca má v prenajatých nebytových priestoroch hnuteľné

veci – svadobné šaty, nakoľko prevádzkuje svadobný salón, resp. požičovňu svadobných šiat a vo
vzťahu k daným hnuteľným veciam si ako prenajímateľ chce na zabezpečenie svojej pohľadávky voči
nájomcovi uplatniť zákonné záložné právo v zmysle § 672 Občianskeho zákonníka, preto sa obrátil na
súd s návrhom na spísanie predmetu záložného práva prenajímateľa osobou poverenou súdom.

2. Dokazovanie súd vykonal prečítaním výpisov z OR SR, nájomnej zmluvy, Dodatku č. 1/2021,

Dodatku č. 1/2022, oznámenia č. 1/2023 o zmene výšky zálohových platieb za služby k Zmluve
o nájme nebytových priestorov č. 10/2020 zo dňa 15.02.2023, stavu pohľadávky nájomcu – marec 2024,predžalobnej upomienky zo dňa 28.12.2023, žiadosti nájomcu zo dňa 10.01.2024 a uznania záväzku
zo dňa 16.01.2024.

3. Z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v Lučenci, na Ul. T. G. Masaryka 7, a to miestnosť číslo 10 na prízemí budovy na LV
č. XXXXX, parc.č. 1858/1, 1858/3, popis stavby Dom služieb.
Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 30.10.2020 uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov
č. 10/2020 v znení jej dodatkov, na základe ktorej prenechal žalobca ako prenajímateľ žalovanému

ako nájomcovi do dočasného užívania nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Lučenci na Ulici T.G.Masaryka
7, a to miestnosť číslo 10 nachádzajúcu sa na prízemí budovy vrátane príslušenstva o výmere
prenajatej plochy 60,03 m2, vykurovacia plocha spolu činí 60,03 m3, plus podiel na príslušenstve. V
zmysle zmluvných dojednaní a oznámenia prenajímateľa bol žalovaný ako nájomca povinný uhrádzať
pravidelne mesačne odplatu za užívanie predmetu nájmu, to jest nájomné a zálohové platby za služby,
ktoré od 01.03.2023 boli v sume 364,00 € s DPH.

Žalovaný neplatil nájomné riadne a včas, preto právna zástupkyňa prenajímateľa zaslala nájomcovi dňa
28.12.2023 predžalobnú upomienku, ktorou ho vyzvala na dodatočnú úhradu dlžnej sumy. Nájomca na
predžalobnú upomienku reagoval prosbou o splátkový kalendár dňa 10.01.2024, avšak následne návrh
uznania záväzku spolu s možnosťou uhrádzať dlh v splátkach nepodpísal.

4. Podľa § 672 ods.1 Občianskeho zákonníka, na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ
nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo
osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
5. Podľa § 672 ods.2 Občianskeho zákonníka, záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než
boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási

svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci,
napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na
vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí
veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.
6. Podľa § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať,

aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno
však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.
7. Podľa § 151s ods.4 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť
dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch.
8. Vyhovenie návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa

tvrdí a osvedčí, že existuje nájomný vzťah medzi stranami a osvedčí sa splnenie predpokladov pre
uplatnenie zádržného práva a včasnosť podania návrhu na vykonanie takto zadržaných hnuteľných
vecí. Je potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce vykonať
súpis hnuteľných vecí. Bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi súpisu hnuteľných vecí.
Osvedčenie z procesného hľadiska znamená, že konkrétne tvrdenie navrhovateľa je možné považovať

za s veľkou pravdepodobnosťou zodpovedajúce skutočnému stavu, t. j. ktoré umožňuje konajúcemu
súdu prijať záver o existencii takého skutkového stavu, ktorý je navrhovateľom tvrdený. Preukázanie
alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich vykonať súpis hnuteľných vecí posudzuje súd len podľa
obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

9. Zákonné zádržné právo patrí prenajímateľovi a je zabezpečovacím prostriedkom, ktorého primárny
účel je poskytnúť bezodkladnú ochranu právam prenajímateľa na uspokojenie jeho pohľadávky na
nájme voči nájomcovi v prípade, ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci napriek tomu, že
nájomné nie je zaplatené. Z citovaného ustanovenia § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že
prenajímateľ môže žiadať o súpis hnuteľných vecí osobou poverenou súdom za predpokladu existencie

nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom a za kumulatívneho splnenia ďalších podmienok,
a to: 1. nájomca sa sťahuje alebo sa odstraňujú veci, 2. nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené,
3. prenajímateľ už zadržal veci na vlastné nebezpečenstvo, 4. do 8 dní od zadržania vecí na vlastné
nebezpečenstvo požiadal prenajímateľ o súpis osobou poverenou súdom.
Pokiaľ tieto podmienky prenajímateľ nedodrží, platí, že tieto veci musí nájomcovi vydať, v dôsledku

čoho mu záložné právo nadobudnuté na základe ustanovenia § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka k
hnuteľným veciam zanikne. Preto lehota 8 dní je v danom prípade zásadná. Ak nedôjde k osvedčeniu
splnenia čo i len jedného z vyššie uvedených zákonných predpokladov, nie je možné vyhovieť návrhu
na udelenie vykonania súpis zadržaných hnuteľných vecí.10. Z obsahu návrhu žalobcu vyplýva, že tento požiadal súd o vykonanie súpisu hnuteľných vecí
nachádzajúcich sa v predmetnom nebytovom priestore dôvodiac, že dlžník je v omeškaní s úhradou

nájomného v zmysle Zmluvy o nájme zo dňa 30.10.2020 v znení dodatkov a nereagoval na upozornenia
prenajímateľa o existencii nedoplatku, ani na zaslaný splátková kalendár a uznanie dlhu, o ktorý sám
žalovaný ako nájomca požiadal.

11. Na základe predložených listinných dôkazov súd konštatuje, že žalobca síce osvedčil existenciu

nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, čo vyplýva z priloženej nájomnej zmluvy a má
preukázanú podmienku existencie nájomného vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom, pričom
žalovanýakonájomcamávočinavrhovateľovakoprenajímateľovidlhnanájomnomvsume5181,58Eur,
no z návrhu žalobcu nevyplýva osvedčenie ďalšej zo základných podmienok aplikácie ustanovenia § 672
ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to že nájomca sa sťahuje alebo že sa odstraňujú veci napriek tomu, že
nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, pričom z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé,

že na aplikáciu ustanovenia § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné, aby nájomca už v čase
zadržania vecí vykonal objektívne úkony smerujúce k sťahovaniu, resp. k odstraňovaniu hnuteľných vecí
z prenajatej nehnuteľnosti. Z podstaty veci vyplýva, že stačí, ak vykonáva čo i len prípravné úkony. Tieto
skutočnosti žalobca v návrhu nielenže neosvedčil, ale ani netvrdil.
V tejto súvislosti súd uvádza, že k uplatneniu zádržného práva môže dôjsť len v situácii, ak

nájomca odstraňuje veci alebo sa sťahuje. Samotné tvrdenia žalobcu o existencii nájomného vzťahu
a nezaplatenom nájomnom nie sú dostatočným dôvodom podania návrhu na vykonanie súpisu
hnuteľných vecí.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne uzatvára, že neboli splnené ani osvedčené zákonné

podmienky pre vyhovenie návrhu žalobcu a z tohto dôvodu bol nútený jeho návrh zamietnuť.

13. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru úspechu vo veci.

14. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Týmto rozhodnutím sa na súde končí konanie o návrhu na nariadenie súpisu zadržaných hnuteľných
vecí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Pretože bol žalovaný v spore v

celom rozsahu úspešný ( súd návrh žalobcu zamietol) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania, no
vzhľadom k tomu, že žalovanému podľa spisu nijaké trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd
Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že,

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.