Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. december 2023

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 2T/52/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323010488
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Poperník
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2023:4323010488.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice samosudcom JUDr. Lukášom Poperníkom v trestnej veci proti obžalovaným A. B.
pre zločin prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 355 odsek 2 písmeno
a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona a C.
D. E. F. pre zločin prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 355 odsek 1,
odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 11.12.2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
A. B., narodený XX.XX.XXXX v G., A. republika, štátny občan A. republiky, trvale bytom H. D. B. I. XX,
J., G., A. K., t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody F. od 07.12.2022,

C. D. E. F., narodený XX.XX.XXXX v L. M., M. republika, štátny občan M. republiky, prechodne bytom
H. N. XX, I. X B., A. K., t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody I. od

07.12.2022,

s a u z n á v a j ú v i n n ý m i ž e

po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 07.12.2022 v presne nezistených nočných hodinách na
presne nezistenom mieste v B., niekde v lesnom poraste, A. B. umožnil nastúpiť do vypožičaného

motorového vozidla zn. H. J., EČV:O., imatrikulované v A., VIN: P., hnedej farby, vo vlastníctve
obchodnej spoločnosti B. N. D., za vypožičanie ktorého mu C. D. E. F. dal peniaze, pätnástim štátnym
občanom Sýrskej arabskej republiky bez príslušných platných dokladov, ktorí nie sú štátnymi občanmi
Slovenskej republiky ani osobami s udeleným trvalým pobytom na jej území, a ktorí sa pred policajnou
hliadkou identifikovali nasledujúcim údajmi: B. B., nar. XX.XX.XXXX, Q. D., nar. XX.XX.XXXX, B. A.,
nar. XX.XX.XXXX, D. L., nar. XX.XX.XXXX, B. D., nar. XX.XX.XXXX, A. D., nar. XX.XX.XXXX, Q. B.,
nar. XX.XX.XXXX, D. D. nar. XX.XX.XXXX, L. R., nar. XX.XX.XXXX, B. D., nar. XX.XX.XXXX, G. D.,

nar. XX.XX.XXXX, S. D., nar. XX.XX.XXXX, G. D., nan XX.XX.XXXX, D. T., nar. XX.XX.XXXX a B.
D., nar. XX.XX.XXXX, a následne viedol uvedené motorové vozidlo s týmito osobami vo vnútri cez
Maďarsko až ku hranici so Slovenskou republikou podľa GPS súradníc, ktoré mu na jeho mobilný
telefón oznamoval C. D. E. F., ktorý ho vpredu počas celej cesty spolu s doposiaľ ďalšou nestotožnenou
osobou mužského pohlavia sprevádzal na motorovom vozidle zn. G., sivej farby s bližšie nezistenými
údajmi a evidenčným číslom, spoločne prešli cez hraničný priechod Šahy - Parassapuszta a v čase

približne o 04.30 h. pokračovali cez územie Slovenskej republiky zo U., kde na rázcestí pred obcou
R. L. s motorovými vozidlami obaja zastavili, vystúpili, C. D. E. F. dal A. B. pokyn, aby otvoril svoje
motorové vozidlo, následne ukázal, aby päť osôb vystúpilo, čo si zaznamenával kamerou mobilného
telefónu, počas čoho sa A. B. vrátil do svojho motorového vozidla na miesto vodiča, a keď spredu zbadal
prichádzajúcu policajnú hliadku Obvodného oddelenia Policajného zboru Želiezovce, otvoril predný kryt
motora,abyodpútalichpozornosťaC.D.E.F.spolusďalšounestotožnenouosoboumužskéhopohlavia
nachádzajúcou sa v motorovom vozidle zn. G., sivej farby s bližšie nezistenými údajmi a evidenčnýmčíslom medzitým z miesta ušli, pričom za uskutočnenie prevozu bola A. B. sľúbená odmena vo výške
600,-Eur až 700,- Eur spočívajúca v preplatení nákladov na cestu a ušlého príjmu.

t e d a

obžalovaný A. B.
spoločným konaním s C. D. E. F. v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu osobe, ktorá nie je

štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
umožnil nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

obžalovaný C. D. E. F.
spoločným konaním s A. B. pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou

s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, umožnil nedovolené prekročenie štátnej hranice
Slovenskej republiky a prechod cez jej územie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na
viacerých osobách,

t ý m s p á c h a l i

obžalovaný A. B.
zločin prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 355 odsek 2 písmeno a),
odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona,

obžalovaný C. D. E. F.
zločin prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 355 odsek 1, odsek 3
písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona

a z a t o i m u k l a d á

obžalovanému A. B.

podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona za použitia § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, §
37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3
písmeno d) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky na dobu 7 (sedem) rokov.

Obžalovanému C. D. E. F.

podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona za použitia § 36 písmeno j) Trestného zákona,
§ 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, trest

odňatia slobody vo výmere 4 /štyri/ roky 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky na dobu 7 (sedem) rokov. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice sp. zn. 1Pv 521/22/4402 zo dňa
27.04.2023,podanejprezločinprevádzačstvaspolupáchateľstvompodľa§20Trestnéhozákonak§355

odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného
zákona a pre zločin prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 355 odsek 1,
odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, prejednal
Okresný súd Levice trestnú vec proti obžalovaným A. B. a C. D. E. F. a na hlavnom pojednávaní vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovaných, výsluchom znalca V. K. O., prečítaním zápisníc o výpovedi
svedkov z prípravného konania a vykonaním listinných dôkazov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 10.07.2023 po príslušnom zákonnom poučení podľa

§ 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie o tom, že sa cíti byť vinný zo skutku, ktorý mu je kladený
za vinu v obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3
písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku
prokurátorky, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania
skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vyhlásenie obžalovaného A. B. o vine bolo v zhode s dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní,
pričom protiprávnym úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty
zločinu prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, ako po stránke subjektívnej, tak aj po stránke
objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom

uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný.

Obžalovaný C. D. E. F. na hlavnom pojednávaní dňa 10.07.2023 po príslušnom zákonnom poučení
podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie o tom, že sa cíti byť nevinný.

Obžalovaný A. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že spoluobžalovaný E. F. mu
vybavil prácu, pričom sa malo jednať o dovoz stavebného materiálu zo zahraničia. Na začiatku dostal
tisíc eur, 500,-Eur pre seba a 500,-Eur, ktoré mali slúžiť ako kaucia za prenájom vozidla. 6. decembra
2022 sa vydali na cestu do Maďarska. A. B. šiel na prenajatom vozidle, pričom obžalovaný E. F. a ďalšia,
pre A. B. neznáma osoba, šli na druhom vozidle. Keď prišli do Maďarska, E. F. povedal obžalovanému,

aby ďalej pokračoval podľa súradníc a oni ho počkajú. Obžalovaný pokračoval podľa súradníc, až prišiel
do cieľa, pričom sa jednalo o nejaký les. Obžalovaný sa chcel otočiť a vrátiť, avšak zavolal mu E.
F. z iného čísla a povedal mu, aby tam počkal. Ako sa obžalovaný s autom otáčal, zaklopal mu na
okno neznámy muž. Keď vystúpil, obkolesilo ho viacero osôb, ktoré sa dožadovali, aby otvoril auto.
Obžalovaný v strachu auto otvoril a tieto osoby nastúpili do auta. Keď obžalovaný vyšiel s autom z lesa,

E. F. mu povedal, aby išiel za ich autom. Následne mu poslali na mobil nové súradnice cesty. Obžalovaný
E. F. počas cesty zisťoval, či je všetko v poriadku, uisťoval obžalovaného, aby nemal obavy, že je
všetko v poriadku. Keď sa priblížili k hranici, najprv prešiel autom E. F. s ďalšou osobou a následne dali
obžalovanému informáciu, že je všetko v poriadku a môže cez hranicu pokračovať aj on. Po asi piatich
minútach mu auto E. F. skrížilo cestu a spoluobžalovaný mu kázal vystúpiť a otvoriť auto. Následne

E. F. mobilom fotil osoby, ako vystupovali z auta. Počas toho pri nich zastavilo policajné auto, pričom
následne neznámy vodič druhého auta ušiel a obžalovaný E. F. ušiel pešo. Počas celej cesty obžalovaný
komunikoval a dostával pokyny výlučne od obžalovaného E. F..

Obžalovaný C. D. E. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nie je zločinec, nikdy nespáchal žiadny

trestný čin. Obžaloba je podľa neho nezákonná, zakladá sa iba na predpokladoch, chýbajú materiálne
dôkazy.PodľaobžalovanéhosihoprokuratúrapomýlilastreťouosobouM.W.aonotomtotrestnomčine
nemal žiadnu vedomosť. Na otázku prokurátorky, prečo vo svojej výpovedi pred sudcom pre prípravné
konanie pri rozhodovaní o návrhu na vzatie do väzby sa ku skutku priznal, uviedol, že v tej chvíli bol bez
advokáta, bol zľaknutý, mal strach a bol v strese. Povedal to preto, aby sa čím skôr dostal domov. Bál

sa, že si môže priťažiť, ak bude zapierať.Znalec V. K. O. na hlavnom pojednávaní popísal komunikáciu a správy zabezpečené z mobilného
telefónu obžalovaného A. B., popísal, ktoré správy sú identifikované ako odoslané, ktoré ako prijaté

správy a zároveň prehral hlasové hovory, ktorých obsah bol preložený a zároveň pretlmočený prítomným
tlmočníkom. Obžalovaný A. B. uviedol, na ktorých hlasových nahrávkach je jeho hlas, pričom nevedel
s istotou povedať, aj vzhľadom na odstup času od skutku, že druhý hlas na nahrávkach patrí
spoluobžalovanému E. F.. Uviedol však, že počas skutku komunikoval výhradne so spoluobžalovaným,
ktorý mu dával pokyny a podľa tých on aj postupoval. Obžalovaný E. F. uviedol, že hlas na

zabezpečených nahrávkach nepatrí jemu.

Z výpovede svedka D. T. z prípravného konania vyplýva, že počas cesty zastavili iba raz. Vodič im otvoril
dvere a ukázal, že päť ľudí má vystúpiť. Keď vystupoval, bola pri dverách ďalšia osoba tmavšej pleti
s kučeravými vlasmi, ktorá držala v ruke mobilný telefón, svietila na nich a fotila ich alebo si ich natáčala
na video. Po príchode polície tento muž ušiel.

Z výpovede svedka G. K. z prípravného konania vyplýva, že počas cesty zastavili iba raz. Vodič im otvoril
dvere a ukázal, že päť ľudí má vystúpiť. Na mieste sa nachádzala aj ďalšia osoba, jednalo sa o mladého
muža tmavšej pleti s kučeravými vlasmi, chudej postavy, vysokého približne 175 cm, ktorý po príchode
polície z miesta ušiel.

Obžalovaný C. D. E. F. nebol doposiaľ súdne trestaný, nebol priestupkovo postihovaný a nie je voči
nemu vedené iné trestné stíhanie.

Obžalovaný A. B. nebol doposiaľ priestupkovo postihovaný, nie je voči nemu vedené iné trestné stíhanie

a nebol doposiaľ súdne trestaný na území Slovenskej republiky. Na území Talianskej republiky bol
obžalovaný v minulosti súdne trestaný za vydieranie a za nedovolenú držbu alebo používanie zbraní,
strelných zbraní, ich súčastí a komponentov, streliva a výbušnín.

Okresný súd Levice v predmetnej veci vykonal dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými

dôkazmi tak, aby bol náležite zistený skutkový stav v danej trestnej veci v rozsahu nevyhnutnom pre
rozhodnutie súdu. Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach
v zmysle ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k záveru bez akýchkoľvek rozumných
pochybností, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku a že ho spáchali
obžalovaní.

Na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, uznal súd
obžalovaného C. D. E. F. vinným zo spáchania zločinu prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestnéhozákonak§355odsek1,odsek3písmenod)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písmeno
j)Trestnéhozákona,nakoľkodospelkzáveru,žeprokurátorakonositeľdôkaznéhobremenanahlavnom

pojednávaní v rámci kontradiktórneho procesu preukázal, že obžalovaný v uvedenom prípade spáchal
skutok uvedený v obžalobe a zároveň preukázal, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva podľa § 355 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona po subjektívnej aj objektívnej stránke. Po
subjektívnej stránke sa jedná o priamy úmysel v zmysle § 15 písmeno a) Trestného zákona, keďže

obžalovaný chcel porušiť právne vzťahy, ktoré sú chránené Trestným zákonom a aj ich porušil.

Obžalovaný C. D. E. F. počas celého súdneho konania svoju vinu popieral, s výnimkou výsluchu pred
sudcom pre prípravné konanie, kedy svoju vinu v celom rozsahu priznal, svoje konanie oľutoval a vyjadril
ochotu spolupracovať, keďže mal vedomosť, že mu hrozí vysoký trest. Vina obžalovaného C. D. E.

F. je jednoznačne preukázaná výpoveďou obžalovaného A. B., ktorý podrobne opísal celý priebeh
skutku, ako ho E. F. najal na prácu, pričom mu nepovedal, že sa bude jednať o nelegálny prevoz
osôb. Obžalovaný A. B. počas celého priebehu komunikoval len so spoluobžalovaným, od ktorého
dostával pokyny, a ktorý ho ubezpečoval, aby nemal obavy, že všetko je v poriadku. Súd výpovede A. B.
vyhodnotil ako vierohodné, nakoľko počas priebehu celého trestného konania vypovedal o podstatných

okolnostiach zhodne a nedošlo z jeho strany k zmene výpovede. Naproti tomu obžalovaný E. F. nevedel
hodnoverne vysvetliť svoju účasť na skutku a svoje vyjadrenia v priebehu trestného konania zmätočne
modifikoval. Pri rozhodovaní o väzbe pred sudcom pre prípravné konanie svoju vinu v celom rozsahu
priznal, následne v ďalšom priebehu konania už svoju vinu popieral. Obžalovaný E. F. dňa 13.03.2023pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby uviedol, že žiadnu osobu s menom B. nepozná. Naproti
tomu na hlavnom pojednávaní uviedol, že spoluobžalovaného pozná, nakoľko bývajú v rovnakom meste
a stretli sa v minulosti v bare, na diskotéke, kde on pracoval. Tieto rôzne vyjadrenia obžalovaného

E. F. a odlišné opisy skutočností z jeho strany majú za následok, že súd popieranie spáchania
skutku zo strany obžalovaného považuje za účelové s cieľom dosiahnuť oslobodenie obžalovaného
spod obžaloby. Obžalovaný preukázateľne počas priebehu trestného konania menil svoju výpoveď,
konkrétne skutočnosti opisoval diametrálne rôznymi spôsobmi, preto súd jeho popieranie spáchania
skutku hodnotil ako nedôveryhodné, motivované snahou vyhnúť sa vlastnej trestnej zodpovednosti za

spáchaný skutok. Z výpovedí svedkov – prevážaných osôb, vyplýva, že pri vystupovaní ich mala na
mobilný telefón natáčať osoba s dlhými kučeravými vlasmi. Obaja obžalovaní sa vo svojich výpovediach
zhodli, že ďalšia, na skutku prítomná osoba, označená ako M. W., je plešatá. Je preto nepravdepodobné,
že by si migranti osobu obžalovaného E. F. zmýlili s inou osobou. Navyše, pokiaľ by obžalovaný E. F.
nemal mať žiadnu účasť na spáchanom skutku, nemal by dôvod vystupovať zo sprievodného vozidla
v čase príchodu polície, čo by malo za následok, že z miesta činu ujde na sprievodnom vozidle s ďalšou

tam prítomnou osobou. Keďže však na sprievodnom vozidle sa podarilo z miesta činu ujsť len tretej,
nestotožnenej osobe, jediným logicky prijateľným záverom je, že obžalovaný E. F. sa v čase príchodu
polície nachádzal mimo svojho vozidla, a to pri vozidle, ktoré prepravovalo dané osoby a tie natáčal na
mobilný telefón za účelom preukázania ich úspešného prekročenia štátnej hranice.

Výpoveď obžalovaného A. B. je síce rozhodujúcim dôkazom, na ktorom je založený výrok o vine
obžalovaného C. D. E. F., tá je však podporená aj ďalšími dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní,
a to výpoveďou svedkov – prevážaných osôb, ako aj výpoveďou vtedy obvineného E. F. pred sudcom
pre prípravné konanie.

Vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich
a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom
obžaloby, spáchal obžalovaný C. D. E. F.. Z týchto dôkazov možno vyvodiť len jediný záver o
tom, že skutok spolu s obžalovaným A. B. spáchal obžalovaný C. D. E. F. a vylúčiť tým možnosť
prijatia iného záveru. Obžalovaný E. F. konal v priamom úmysle, pretože vyššie uvedeným spôsobom

chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom. S poukazom na uvedené je súd presvedčený, že
vykonaným dokazovaním bola trestná činnosť obžalovaného E. F. v celom rozsahu preukázaná a jeho
následná trestná zodpovednosť je plne dôvodná. Konanie obžalovaného, ktorý je plne trestnoprávne
zodpovedným subjektom, naplnilo všetky zákonné znaky zločinu prevádzačstva spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona k § 355 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, a ktorý ich

vykazuje tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej, čím je predmetný trestný čin
protiprávny v zmysle ustanovenia § 8 Trestného zákona.

Súd zároveň odmietol návrhy na vykonanie dôkazov navrhnutých obhajobou, a to vypočutie osoby
označenej ako M. W. a svedkov – prevážaných osôb, nakoľko tieto dôkazy považoval za nadbytočné,

keďže sa týkali okolností, ktoré boli zistené už skôr vykonanými dôkazmi.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu v prípade obžalovaného C. D. E. F. vychádzal súd z kritérií
uvedených v § 34 odsek l, 3, 4, 6 Trestného zákona a prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, zároveň súd prihliadol na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností
dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že nezistil u obžalovaného žiadnu
priťažujúcu okolnosť a zároveň zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona, a to že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, postupoval v zmysle §
38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorého, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností,

znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pre zločin prevádzačstva
podľa § 355 odsek 3 Trestný zákon stanovuje trestnú sadzbu v rozpätí od 7 rokov až do 10 rokov.
Po znížení hornej hranice o jednu tretinu bola určená trestná sadzba odňatia slobody v rozpätí od 7
rokov do 9 rokov. Súd zároveň skúmal, či v prípade ukladania trestu obžalovanému neprichádza do
úvahy použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu. Súd dospel k záveru, že použitie trestnej

sadzby ustanovenej zákonom by bolo vzhľadom na pomery obžalovaného neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V osobe obžalovaného sa jedná
o osobu, ktorá je rodičom maloletých detí, ktoré sú odkázané na jeho výživu a výchovu.S poukazom na tieto skutočnosti súd uložil trest pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej
sadzby podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, a to vo výmere štyri roky šesť
mesiacov. Súd je toho názoru, že takto uložený trest bude spĺňať tak individuálnu, ako aj generálnu

prevenciu s poukazom na aktuálnu spoločenskú situáciu a zvyšujúci sa nárast trestnej činnosti v oblasti
nelegálnejmigrácie,akoajsdôrazomnaodradenieodpáchaniadanejtrestnejčinnosti.Takýmtotrestom
bude podľa názoru súdu dosiahnutý jeho účel, pretože postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti
pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho
prevýchovu tak, aby viedol riadny život a súčasne aj iných odradí od páchania trestnej činnosti.

Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, pretože obžalovaný v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin.

Zároveň súd obžalovanému, ktorý je štátny príslušník M. republiky, ktorému nebol poskytnutý na území
Slovenskej republiky azyl ani doplnková ochrana, uložil trest vyhostenia na dobu 7 rokov, ktorý spočíva
v tom, že osobe, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol poskytnutý azyl
alebo bola poskytnutá doplnková ochrana, sa zakáže zdržiavať sa na území Slovenskej republiky.
ÚčelomtrestuvyhosteniajeodňaťpáchateľovitrestnéhočinumožnosťzdržiavaťsanaúzemíSlovenskej

republikyatýmmuzabrániťajvďalšompáchanítrestnejčinnostinajejúzemí.Súdzároveňpoukazujena
všeobecný záujem Slovenskej republiky, ktorým je ochrana spoločnosti pred ďalším páchaním rovnakej
trestnej činnosti.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného A. B. postupoval súd v zmysle ustanovení §
34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného
činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa
a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný bol uznaný vinným zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a), odsek
3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona s ustanovenou
trestnou sadzbou sedem rokov až desať rokov. Posudzovaný zločin prevádzačstva, ktorého sa
obžalovaný dopustil, je úmyselným trestným činom.

Súd zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l) a písmeno n) Trestného
zákona, t. j. že sa k spáchaniu trestného činu priznal, úprimne ho oľutoval a že napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti. Taktiež súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m)
Trestného zákona, keďže obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený.

Súd obžalovanému ukladal trest podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona, kde je základná trestná sadzba
ustanovenávosobitnejčastiTrestnéhozákonaod7do10rokov.Súdzohľadnilpomeramieruzávažnosti
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri prevažujúcom pomere
poľahčujúcich okolností § 38 odsek 3 Trestného zákona a znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu
tretinu, tzn. takto upravená trestná sadzba bola od 7 rokov do 9 rokov.

Súd zároveň skúmal, či v prípade ukladania trestu obžalovanému neprichádza do úvahy použitie
ustanoveniaomimoriadnomzníženítrestu.Súddospelkzáveru,žepoužitietrestnejsadzbyustanovenej
zákonom by bolo vzhľadom na pomery obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnostipostačujeajtrestkratšiehotrvania.Vosobeobžalovanéhosajednáoosobu,ktorájerodičom

maloletých detí, ktoré sú odkázané na jeho výživu a výchovu. Súd taktiež prihliadol na okolnosti prípadu,
keď obžalovaný z miesta činu neušiel, zotrval na mieste, od začiatku svoju vinu priznával, s príslušnými
orgánmi spolupracoval, vyjadril kritický postoj k vlastnej trestnej činnosti a snahu po náprave.

S poukazom na tieto skutočnosti súd uložil trest pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby

podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, a to vo výmere dva roky šesť mesiacov.
Súd je toho názoru, že takto uložený trest bude spĺňať tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu, s
dôrazom na odradenie od páchania danej trestnej činnosti. Takýmto trestom bude podľa názoru súdu
dosiahnutý jeho účel, pretože postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred obžalovaným tak, žemu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu tak, aby viedol
riadny život a súčasne aj iných odradí od páchania trestnej činnosti.

Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, pretože obžalovaný v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin.
Zároveň súd obžalovanému, ktorý je štátny príslušník A. republiky, ktorému nebol poskytnutý na území

Slovenskej republiky azyl ani doplnková ochrana, uložil trest vyhostenia na dobu 7 rokov, ktorý spočíva
v tom, že osobe, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol poskytnutý azyl
alebo bola poskytnutá doplnková ochrana, sa zakáže zdržiavať sa na území Slovenskej republiky.
ÚčelomtrestuvyhosteniajeodňaťpáchateľovitrestnéhočinumožnosťzdržiavaťsanaúzemíSlovenskej
republikyatýmmuzabrániťajvďalšompáchanítrestnejčinnostinajejúzemí.Súdzároveňpoukazujena
všeobecný záujem Slovenskej republiky, ktorým je ochrana spoločnosti pred ďalším páchaním rovnakej

trestnej činnosti.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp. zn. 2T/52/2023.
O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Poškodený

môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.