Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Brniaková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/122/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200291
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5022200291.2
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Brniakovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a A. B. C., v právnej veci žalobcu:
NEMCO s.r.o., so sídlom Ľudovíta Fullu 1641/2, 901 01 Malacky, IČO: 47 367 733, právne zastúpený:
TAX LAW, s. r. o., so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Číslo: 100418643/2022 zo dňa 04.03.2022, o návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu zo dňa 23.05.2022 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.05.2022 domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia
rozhodnutia žalovaného Číslo: 100418643/2022 zo dňa 04.03.2022 ako aj zrušenia rozhodnutia
Daňového úradu Žilina Číslo: 102241981/2021 zo dňa 11.11.2021, ktoré bolo uvedeným rozhodnutím
žalovaného potvrdené. Prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 a ods.
6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov určil rozdiel
v sume 5 000 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017. Zároveň správny orgán
prvého stupňa určil, že rozdiel dane v sume 5 000 Eur je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet správcu dane.
2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane vo výške 5 000 Eur, pričom
základné imanie žalobcu je 5 000 Eur. Žalobca poukazuje aj na ďalšie daňové konania, v ktorých bol
žalobcovi vyrubený rozdiel na dani v celkovej výške 25 000 Eur. Žalobca uvádza, že vzhľadom na výšku
základného imania by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila žalobcovi
závažná ujma predlženia v zmysle § 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. V tejto
súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/141/2017 zo dňa 30.01.2018
a žiadal, aby správny súd prihliadol na výšku základného imania žalobcu.
Žalobca ďalej uviedol, že výkonom rozhodnutia žalovaného žalobca ako podnikateľský subjekt nebude
schopný plniť svoje povinnosti vo vzťahu k príslušnému správcovi dane a vo vzťahu k zamestnancom
a všetky uvedené činnosti vo verejnom záujme by boli ukončené, čím by bol ohrozená možnosť
žalobcu podnikať. Podľa žalobcu medzi výkonom činnosti žalobcu a dôsledkami rozhodnutia ako aj
úkonov, na ktorých žalovaný stavia svoj názor, je v zjavnom nepomere a vytvára neprimeraný negatívny
následok pre žalobcu. Okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
žalovaného hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda, ako nenapraviteľný
následok, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a súčasne nejde
o dôvody len všeobecnej povahy.3. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 02.11.2022. Podľa žalovaného návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej
ujmy v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia, ktoré mu
predchádzalo. Iba samotné konštatovanie žalobcu o existencii hrozby závažnej ujmy nie je bez ďalšieho
možné považovať za dôvod, ktorý by zakladal opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.
4. Podľa § 185 SSP, správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
5. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho
súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej
v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na
ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne
správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch
stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku
je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil
v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.
6. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp.
iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného
vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na
skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť.
V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného
súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí
podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka
správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle
písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal
navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené.
Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho
odôvodnenia.“
7. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje
sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.
Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP.
8. Žalobcom uvedený dôvod podľa správneho súdu smeruje k rozhodnutiu o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe pre hrozbu daňovej exekúcie (hoci žalobca s tým inštitútom priamo v rámci
vymedzených tvrdení nepracuje), v dôsledku ktorej by podľa tvrdenia žalobcu bolo ohrozené jeho
podnikanie, ako aj jeho plnenie povinností vyplývajúcich z jeho statusu podnikateľa. Správny súd
poznamenáva,ževýkonrozhodnutia(exekúcia)jezákonnýmdôsledkomprávoplatnostiavykonateľnosti
exekučného titulu v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny súd máza to, že daňová exekúcia ako zákonný inštitút sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy
a nenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na
zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch, a
totak,žepokiaľžalobcadôvodí„iba“hrozbou(daňovej)exekúcie,malbyprávesohľadomnasubsidiaritu
správneho súdnictva vykonať kroky na jej zamedzenie bez ingerencie správneho súdu a využiť inštitúty
podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„daňovýporiadok“),ktoréumožňujúodvrátiťnepriaznivé
účinky daňovej exekúcie za splnenia určitých podmienok. Ide napr. o odloženie daňovej exekúcie podľa
§ 95 ods. 1 a 2 daňového poriadku (obdobne bod č. 10 odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č.
k. III. ÚS 386/2022 - 14 zo dňa 30.6.2022). Podľa názoru správneho súdu až v prípade, ak by správca
dane nevyhovel návrhu na odloženie exekúcie, mohlo by uvedené predstavovať dôvod na rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. I v takom prípade však správny súd vždy
hodnotí konkrétnu vec podľa konkrétnych okolností prípadu, čo správny súd zdôrazňuje.
9. Základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne
aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny
nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená
možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho
existencia. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a vymedziť nimi niektorý zo zákonných dôvodov pre
priznanie odkladného účinku žalobe; následne je povinnosťou žalobcu svoje tvrdenia správnemu súdu
aj osvedčiť.
10. K vymedzenému dôvodu žalobcu na priznanie odkladného účinku, ktorým žiadal súd, aby prihliadol
aj na výšku jeho základného imania, správny súd uvádza, že výška základného imania nie je odrazom
celkovej finančnej situácie žalobcu, ale základné imanie je súčtom počiatočných vkladov spoločníkov.
S týmto dôvodom podľa názoru správneho súdu nie je možné spájať záver o osvedčení existencie
hrozbyzávažnejujmyžalobcu,aniinéhovážnehonenapraviteľnéhonásledkupredpokladanéhoúpravou
Správneho súdneho poriadku v zmysle tvrdení žalobcu.
Vzhľadom na výšku uloženej povinnosti, ktorá predstavuje sumu 5 000 Eur, nevymedzením skutkových
okolností celkovej ekonomickej situácie žalobcu (príjmy, záväzky, vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných
vecí atď.) a neosvedčením týchto pomerov relevantnými dôkazmi (o aktuálnej ekonomickej situácii
žalobcu, jeho majetkových pomeroch atď.) žalobcom, nemohol správny súd považovať potenciálne
hroziaci výkon rozhodnutia za výrazne a nezvratne spôsobilý poškodiť žalobcu, ktorého následkom by
bolo predlženie žalobcu, jeho neschopnosť plniť si záväzky voči štátu či zamestnancom, resp. celkové
ukončenie podnikateľskej činnosti. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd uvádza, že podmienky
priznania /nepriznania odkladného účinku správnej žalobe vyhodnocuje správny súd vždy vo vzťahu ku
konkrétnemu preskúmavanému rozhodnutiu. V nadväznosti na to je všeobecná argumentácia žalobcu
poukazujúcanarozdielydanevinýchdaňovýchkonaniachvcelkovejvýške25000Eursprávnymsúdom
hodnotená ako neodôvodňujúca priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe.
Pre úplnosť správny súd dodáva, že z verejne dostupných zdrojov (D.) zistil, že žalobca v roku 2021
dosiahol zisk vo výške 26.470 Eur (v predchádzajúcom období bol v strate – 1.266 Eur) a zaznamenal
rast tržieb o 6 % na sumu 395.802 Eur. Ani tieto zistené skutočnosti neosvedčujú hrozbu, že vyrubením
danezpridanejhodnotyvsume5000Eurzaapríl 2017bymohlodôjsťkohrozeniuďalšejpodnikateľskej
činnosti žalobcu.
11. Pokiaľ žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/141/2017 zo dňa
30.01.2018,jepotrebnéuviesť,žekaždúvecjepotrebnéposudzovaťprísneindividuálne,sprihliadnutím
na všetky okolnosti prípadu. So záverom, ktorý žalobca citoval podľa tohto uznesenia, nie je záver
správneho súdu prijatý v prejednávanej veci ani v rozpore.
12. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie jeho pomerov
relevantnými dôkazmi, ako aj vzhľadom na absenciu osvedčenia príčinnej súvislosti medzi určením
rozdielu dane a celkovou ekonomickou situáciou žalobcu, správny súd nemohol posúdiť intenzitu ujmy
na strane žalobcu v dôsledku splnenia preskúmavaným rozhodnutím uloženej povinnosti. Žalobca si
teda svoju povinnosť uviesť tvrdenia a povinnosť osvedčiť správnemu súdu niektorý z dôvodov pre
priznanie odkladného účinku správnej žalobe náležite nesplnil, a preto správny súd návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemohol vyhovieť a v súlade s § 188 SSP ho zamietol.13. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť.
(§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.