Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17P/247/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623205153
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6623205153.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci navrhovateľky: A. B.,

narodená XX.XX.XXXX, bytom C. A. XXX/XX, D., štátna občianka Slovenskej republiky a manžela
navrhovateľky: E. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom Lučenec, toho času: Ústav na výkon väzby a Ústav
na výkon trestu odňatia slobody, Kpt. Nálepku 1, priečinok XXX, F., štátny občan Slovenskej republiky,
za účasti maloletých detí: G. B., narodená XX.XX.XXXX a E. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako
matka, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, v konaní
o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I.Súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX B. H., ktoré je zapísané v knihe

manželstiev I. J. D., E. J. H., vo zväzku 4, ročník XXXX, strana 89, poradové číslo 1 r o z v á d z a .

II. Na čas po rozvode z v e r u j e maloletú G., narodenú XX.XX.XXXX a maloletého E., narodeného
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec j e p o v i n n ý platiť na maloleté deti, na každé dieťa zvlášť, výživné v minimálnom rozsahu
vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona

vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku.

IV. Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi.

V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom. S manželom
sa zoznámili pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Krátko po zoznámení otehotnela a v priebehu
nasledujúceho roka sa zosobášili, narodili sa im dve deti. Manželstvo uzatvorili dňa 09.01.2004.

Spočiatku bolo manželstvo harmonické. Pozdejšie sa s odporcom odcudzili, prestali si rozumieť. Ich
citový vzťah postupne zoslabol a manželstvo si neplnilo svoje funkcie. Manželstvo je trvalo rozvrátené,
prestali si rozumieť a opakovali sa časté hádky. O maloleté deti nejaví záujem, nevenuje sa im. Tento
narušený vzťah pretrváva dlhšiu dobu a nevidí žiadnu perspektívu pre ďalší spoločný život. S manželom
vedú spoločnú domácnosť, na ktorú dlhodobo finančne neprispieva, nakoľko sa momentálne nachádza
vo výkone trestu odňatia slobody.

2. Otec zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súhlasí s rozvodom a s výškou výživného, nakoľko
sa mu to zdá správne, ale nesúhlasí s úpravou práv a povinností na čas po rozvode a to z toho dôvodu,
že žiada o úpravu styku s maloletými deťmi, nakoľko si ich momentálne nevie užiť už dlhšiu dobu, preto
by si to chcel vynahradiť a byť s nimi tak často, ako to pôjde. Posledných dvanásť mesiacov nemajúspoločný majetok s manželkou, taktiež jej momentálne nevie nič dávať, nakoľko nie je zárobkovo činná
osoba.

3. Zo správy z prešetrenia pomerov vykonanej kolíznym opatrovníkom dňa 01.02.2024 vyplýva, že
vykonali sociálne šetrenie v domácnosti matky, ktorá žije s maloletými deťmi v dvojizbovom prenajatom
byte. Okrem nich v domácnosti žije aj plnoletá dcéra, ktorá maloletým deťom poskytuje opateru v čase
neprítomnosti matky. V prostredí, v ktorom maloleté deti žijú, vyhovuje ich potrebám. V domácnosti majú
vytvorený priestor na pokojný spánok a na prípravu do školy. Pani B. pracuje ako opatrovníčka starších

ľudí v Rakúsku. Uviedla, že na podanom návrhu trvá, nakoľko ich manželstvo neplní si svoj účel. Otec
maloletých detí je momentálne umiestnený v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia
slobody, C.. Ona všetky potreby maloletých detí uspokojuje sama a o obnovu manželského spolužitia do
budúcnosti nemá záujem. Z rozhovoru s maloletými deťmi vyplynulo, že majú k otcovi pozitívne citové
väzby. Maloletý E. s otcom telefonicky komunikuje skoro každý deň, s otcom komunikuje aj maloletá
G.. Maloleté deti otca vo výkone trestu navštevujú nepravidelne. Otec je v base asi štyri roky za lúpež.

Podľa maloletej G. sa otec o nich zaujíma, napríklad ako sa im darí v škole. Keď s nimi žil, tak bol k
nim dobrý, ale podľa slov maloletej G. „mama je mama“. Obidve deti preferujú starostlivosť mamy, ktorá
je pre nich blízka osoba a keď mama nie je doma, stará sa o nich plnoletá sestra Irena. Matka dňa
01.02.2024 v telefonickom rozhovore doplnila, že maloleté deti udržiavajú relatívne pravidelný kontakt
s otcom telefonicky alebo prostredníctvom skypu, ona im v tom nebráni. Na výživu detí otec zasiela

sumu od 30 eur do 40 eur mesačne. Na základe vykonaného sociálneho šetrenia konštatujú, že matka
maloletých detí poskytuje im vyživovaciu povinnosť, osobnú starostlivosť a starostlivosť o ich spoločnú
domácnosť v rozsahu zodpovedajúcom vlastným schopnostiach, možnostiam a majetkovým pomerom.
V bydlisku matky majú deti vytvorený primeraný priestor pre svoj priaznivý, psychický a fyzický vývin.
Matka je spôsobilá sa o maloleté deti starať a preto je v záujme maloletých detí zveriť ich do jej osobnej

starostlivosti.Výškuvýživnéhoponechávajúnarozhodnutiesúduvzhľadomnareálnepríjmovémožnosti
povinného. Úpravu styku s druhým rodičom nenavrhujú upraviť vzhľadom na pobyt otca vo výkone trestu
odňatia slobody.

4. Matka na pojednávaní uviedla, že návrh podala z dôvodu, že dvadsať rokov boli manželmi, ale skoro

väčšinu času manžel trávil vo väzbe a keď bol aj doma, tak sa flákal. Všetky deti vychovala sama,
nepomáhal jej. Momentálne si zvykli na tento pokoj aj na život bez neho. Výživné chce len to základné
zo zákona. Nechce od neho nič, chce mať len od neho pokoj. Keď sa vráti z basy, ona mu nebude brániť,
aby sa s deťmi stretával. Teraz nemá význam upraviť styk, keď je vo výkone trestu odňatia slobody.

5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že v prípade rozvodu navrhujú zveriť maloleté deti do
starostlivosti matky, ktorá ich vychováva, zabezpečuje ich starostlivosť. Ohľadne výživného v danej
situáciijemožnéurčiťlenminimálnevýživné,nakoľkosaotecnachádzavovýkonetrestuodňatiaslobody
a ohľadne úpravy styku s maloletými deťmi momentálne nie je v záujme detí úprava styku, nakoľko otec
je vo výkone trestu. Po prepustení sa uvidí, ako bude ďalej pokračovať vzťah otca s deťmi.

6. Súd pojednával v neprítomnosti otca, ktorý doručenie mal vykázané.

7. Účastníci konania uzatvorili dňa XX.XX.XXXX manželstvo v H.. U oboch účastníkov je manželstvo
prvé. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Posledné spoločné bydlisko bolo v D..

8. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

9. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.10. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

11. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa § 24 ods. 6 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

13. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

14. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa ods. 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

15. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

16. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa
b) zastupovanie maloletého dieťaťa
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

17. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Pri ich

výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo

svojho životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

21. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

25. Podľa § 1 ods. 1 zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe
ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených

týmto zákonom.

26. Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

27. Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

28. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté deti je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh.

30. Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva, ako jeden zo spôsobov zániku manželstva, na ktorý
však zo zákona nie je právny nárok. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadať najmä na to, či je
medzi manželmi vážny, ale hlavne trvalý rozvrat, pre ktorý už manželstvo nemôže plniť svoj účel a pre
ktorý už nemožno od manželov očakávať ani obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu je
teda daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu je závislá od toho, do akej miery sa nezhody

manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia a v akom rozsahu manželia porušujú po
vzájomnom správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi
manželmi je teda odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný
stav vzhľadom na výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu.

31. Súd sa postavil na to stanovisko, že sú splnené podmienky vyššie citovaných zákonných ustanovení.
V manželstve účastníkov konania došlo k hlbokému a trvalému rozvratu. Vzťahy medzi manželmi sú
tak vážne narušené, že ďalšie udržiavanie manželstva by aj do budúcnosti prinášalo len rozpory, hoci
z manželstva pochádzajú maloleté deti. Spolužitie nechce obnoviť ani jeden z manželov. Obidvaja
súhlasia s rozvodom manželstva, preto je spoločensky odôvodnené, aby takto rozvrátené manželstvo

bolo rozvedené. V tomto prípade si to vyžaduje aj záujem maloletých detí. Takéto manželstvo nedáva
záruku ani dobrý príklad pre ich výchovu a preto bolo rozvedené, nakoľko je už len formálnym zväzkom.
Maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje všetku ich starostlivosť a má na to
vytvorené vhodné podmienky.

32. Súd neupravil styk otca s maloletými deťmi napriek tomu, že ho požadoval upraviť, nakoľko za danej
situácie, keď otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, by sa styk nemohol realizovať, aj
keby ho súd upravil. Matka uviedla, že na styku po prepustení z výkonu trestu sa budú vedieť dohodnúť
a keby nedošlo k dohode, otec môže kedykoľvek podať návrh na súd na jeho úpravu podľa jeho predstáv
a danej situácie s tým, aby takýto styk vyhovoval aj maloletým deťom.

33. Z dôvodu, že maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky, súd určil povinnosť prispievať na
ich výživu. Vzhľadom na tú skutočnosť, že otec maloletých detí je vo výkone trestu odňatia slobody,
súd mu určil platiť výživné len v minimálnom rozsahu zodpovedajúcom 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktorým je

zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je minimálna
suma výživného, ktorou je rodiť povinný prispievať na výživu nezaopatreného dieťaťa, t. j. maloletých
detí, suma 36,80 eura mesačne. V tejto sume súd určil otcovi platiť výživné na maloleté deti počnúc
právoplatnosťou rozsudku na každé dieťa zvlášť.34. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) je odvolanie možné
odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie
dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 C. m. p. odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 C. m. p. odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 C. m. p. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

U p o z o r n e n i e :

Manžel, ktorý pri uzatvorení manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko,
môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu
oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.