Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8623200450
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8623200450.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú
V. G., narodenú XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Z., dieťa rodičov matky O. G., rod. S., narodenej XX.XX.XXXX, bytom S. XX,
XXX XX Z., zastúpená advokátom JUDr. Marekom Bujdošom, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov a otca L.
G., narodeného X.X.XXXX, bytom S. XXXX, XXX XX Z., t.č. bytom G. XXX/X, XXX XX Z., o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej V., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov, č.k. SK-2P/10/2023-71 zo dňa 29.6.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., IV..

II. Mení rozsudok vo výroku V. tak, že:
- otec je oprávnený a povinný stretávať sa s maloletou V. v nepárnom kalendárnom týždni v utorok a
štvrtok v čase od 15.00 do 17.00 hod., v párnom kalendárnom týždni v pondelok od 15.00 hod. do
17.00 hod..

- otec je oprávnený a povinný maloletú V. v určený čas prevziať v školskom zariadení, v školskom klube
a po ukončení styku v určenom čase je povinný ju v mieste bydliska matky odovzdať matke. Matka je
povinná maloletú prevziať po ukončení styku v mieste jej bydliska.

Počas školských prázdnin a štátnych sviatkov je otec oprávnený a povinný maloletú v určený čas
prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku v určenom čase je povinný ju v mieste bydliska
matky, matke odovzdať. Matka je povinná maloletú prevziať po ukončení styku v mieste jej bydliska.

- otec je oprávnený a povinný stretávať sa s maloletou V. v párnom kalendárnom týždni v čase od piatka
od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod.,

- otec je oprávnený a povinný stretávať sa s maloletou V. počas vianočných sviatkov v nepárnom
kalendárnom roku od 22.12. od 08.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od
26.12 od 08.00 hod. do 01.01. do 18.00 hod.

- otec je oprávnený a povinný stretávať sa s maloletou V. počas veľkonočných sviatkov v nepárnom
kalendárnom roku v čase od Veľkonočnej nedele od 08.00 hod. do nasledujúceho utorka do 18.00 hod.
a v párnom kalendárnom roku od Veľkonočného štvrtka od 08.00 hod. do Veľkonočnej soboty do 18.00
hod.,

- otec je oprávnený a povinný stretávať sa s maloletou počas letných školských prázdnin každý rok v
čase od 01.07. od 08.00 hod. do 14.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 08.00 hod. do 14.08. do 18.00 hod.Otec je oprávnený a povinný maloletú v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení
styku v určenom čase je povinný ju v mieste bydliska matky, matke odovzdať. Matka je povinná maloletú
prevziať po ukončení styku v mieste jej bydliska.

Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť túto
skutočnosť druhému z rodičov, minimálne 24 hodín pre začatím určeného styku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania a argumentácia účastníkov

1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinnosti vo vzťahu maloletej V. zo
strany otca. Matka podala návrh, dôvodiac to tým, že k dohode rodičov nedošlo. S otcom maloletej
nežijú od roku 2021 v spoločnej domácnosti .Otec s návrhom súhlasil čiastočne, a to s platením sumy

40 až 50 eur mesačne. S maloletou sa pomerne často stretáva.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Z v e r u j e maloletú V. G., nar. XX.XX.XXXX do osobnej strarostlivosti matky O. G., rod. S., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Za v ä z u j e otca L. G., nar. X.X.XXXX prispievať na výživu mal. V. G., nar. XX.XX.XXXX sumou
80,- Eur mesačne počnúc od 1.4.2022 do 30.8.2022 a sumou 100,- Eur mesačne počnúc od 1.9.2022 do
budúcna, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku pod následkami výkonu rozhodnutia.

III. V prevyšujúcej časti návrh ohľadom určenia výživného za obdobie od 1.2.2021 do 31.3.2022 z
a m i e t a.

IV. Bežné výživné za obdobie od 1.4.2022 do 30.6.2023 vo výške 1.000,- Eur p o v o ľ u j
e otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 50,- Eur spolu s bežným výživným až do zaplatenia

pod hrozbou straty výhody splátok počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

V. Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou V. G.:
- každý párny týždeň v roku od piatka od 17.00 do nedele do 16.00 hod.,
- v čase letných prázdnin: od 1.7. od 8.00 hod. do 14.7. do 18.00 hod, do 7.7., od od 1.8. od 8.00

hod. do 14.8. do 18.00 hod.,
- v párnom roku od 26.12. od 8.00 hod. do 1.1. do 18.00 hod. a v nepárnom roku od 22.12. od 8.00
hod. do 25.12. do 18.00 hod.
- v párnom roku od Veľkonočného štvrtka od 8.00 hod. do Veľkonočnej soboty do 18.00 hod. a v
nepárnom roku od Veľkonočnej nedele od 8.00 hod. do nasledujúceho utorka do 18.00 hod.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že matkou podaný návrh je dôvodný a je potrebné upraviť pomery
rodičov k maloletej V.. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželia maloletej nežijú

v spoločnej domácnosti od februára 2021 a odvtedy otec na výživu maloletej neprispel žiadnou sumou.
Matka podala návrh na určenie výživného dňa 18.4.2023, teda viac ako 2 roky po tom, čo otec zo
spoločnej domácnosti odišiel a neprispieva na výživu maloletej. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine
súd môže priznať u maloletého dieťaťa výživné aj spätne, najdlhšie však na dobu 3 rokov odo dňa
začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd však vykonaným dokazovaním

nezistil na strane matky maloletej žiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by bránili podať matke návrhna úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Pri určovaní výšky výživného sud vychádzal
zo zárobkových možností otca, ktorý pracuje vo firme Z. s.r.o., Y. č. XXXX/X, Z., kde jeho priemerný čistý
mesačný zárobok predstavoval za rok 2022 sumu 581,- Eur a za rok 2023 sumu 602,- Eur. Súd určil

výživné u maloletej za obdobie, keď navštevovala škôlku vo výške 80,- Eur mesačne a od 1.9.2022, kedy
maloletá nastúpila do X. ročníka ZŠ vo výške 100,- Eur mesačne. Rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti
nemajú a súd má za to, že určené výživné zodpovedá potrebe maloletého dieťaťa ako aj schopnostiam
a možnostiam jej otca. Vzhľadom k tomu, že bolo určené výživné od 1.4.2022, vzniklo otcovi dlžné
výživné za obdobie od 1.4.2022 do 30.6.2023 vo výške 1.000,- Eur (5x 80 + 6 x 100) túto mu povolil

splácať v mesačných splátkach vo výške 50,- Eur spolu s bežným výživným až do zaplatenia. Zároveň
bol upravený styk otca s maloletou, na ktorom sa s matkou maloletej dohodol.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa ustanovenia § § 36 ods. 1, 24 ods.4 , 28 ods. 1 a 2 , 62 ods. 1, 2,
3, 4, 5 § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Zákon o rodine (ďalej len „ZoR“),,

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tejto zákon neustanovuje inak. Súd zároveň nevzhliadol dôvod,
pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.

III. Obsah odvolania otca a matky a vyjadrení k odvolaniu

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. Podľa jeho názoru súd nedostatočne zistil
skutočný stav veci. Navrhuje zmeniť rozsudok v napadnutých výrokoch o styku a výživnom. Navrhuje
platiť výživné vo výške 80 Eur mesačne. V rozhodnom období platil potreby maloletej mimo výživného
ako je oblečenie a obuv a iné potreby. Pri príjmoch 602 eur mesačne a nákladoch nie je možne platiť

sumu 100.eur. Výrok o styku je nepreskúmateľný vo vzťahu k prázdninám. Rozsah styku je úzky on má
záujem byť s dcérou aj počas týždňa vziať ju zo školy a tak nebude ukrátený ako rodič . Rozhodnutím
súdu sa to však stalo. Navrhuje stretávať sa s dcérou aj počas kalendárneho týždňa .

7. K odvolaniu otca podala matka vyjadrenie a navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecné správny. uviedla,

že úprava styku je dostatočná a nie je dôvodné aby bola určená v inom rozsahu . Maloletá má školské
povinnosti.

8. Otec v písomnom vyjadrení zo dna 17.10.2023 uviedol, že má blízky vzťah s dcérou a nie je dôvodné
ho obmedziť . Je treba citlivo zvážiť odvolacím súdom rozhodnutie o úprave styku tak aby bolo v

najlepšom záujme maloletej .

9. Matka zotrvala na svojich tvrdeniach a návrhoch v podaní zo dňa 14.11.2024.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.

1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu
a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a
dospel k záveru, že odvolaniu otca je možné priznať úspech iba čiastočný v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa § 387 C.s.p . vo výrokoch o výživnom a pre zmenu
rozsudku o úprave styku otca s maloletou V. podľa § 388 C.s.p.

11. Súd prvej inštancie správne o výške výživného rozhodoval v súlade s ustanoveniami § 62, § 75 ,
Zákona o rodine. Ohľadne skutkových otázok posudzovaných súdom prvej inštancie neučinil odvolací
súd odlišný skutkový záver. Vo vzťahu k rozsudku o stanovení rozsahu výživného a následne dlžnéhovýživného odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre
ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť, príp. zopakovať alebo doplniť dokazovanie.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané
skutkové okolnosti, odôvodňujúce stanovenie rozsahu výživného na maloletú V. tak ako ho určil
súd prvej inštancie .

13. Podľa § 62 ods. 2, 4, 5 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti,
teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti
i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných
rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok

prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu,
výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto
oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

16. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, pokiaľ ide o skutočnosti

rozhodné pre posúdenie podmienok pre stanovenie výživného pre maloletú V.. Zdieľa jeho závery
o možnostiach a schopnostiach otca a pomerov na strane oprávnenej. Správne rovnako súd zistil,
že na strane otca je jeho príjmom mzda z pracovného pomeru. Výška priemerného príjmu je cca 660
Eur . Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške zvýšeného výživného dostatočne zohľadnil všetky
skutočnosti majúce vplyv na výšku výživného. Stanovil výživné vo výške 80 eur do nástupu maloletej na

základnúškoluanáslednevovýške100eurmesačne,kedysapreukázateľnepotrebymaloletejnavýšili.
Vzhľadom na existenciu zmeny pomerov na strane oprávnenej je dôvodným zvýšenie výživného vo
výške v akej ho navýšil súd prvej inštancie od 1.9.2022.

17. Odvolací súd uvádza, že pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnenosť potrieb
vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k
dieťaťu, ktoré možno očakávať, samozrejme, s prihliadnutím na predpoklady na strane rodičov. Rozsah
a charakter potrieb mal. bol matkou tvrdený a preukázaný. Výdaje maloletej súd zistil a otec ich
nenamieta .Nemožno opomínať, že mal. zdieľa spoločnú domácnosť s matkou v dôsledku čoho by sa

mala spravodlivo podieľať primerane na úhrade výdavkov spojených s bývaním. A platením poplatkov
s tým súvisiacich Potrebné je podotknúť, že pre nepravidelnosť týchto výdavkov je komplikované
ustáliť priemernú výšku mesačných nákladov, súvisiacich so zdravotným stavom maloletého. Účelom
výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné
pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto

odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného.

18. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie je zrejmé, že mesačný príjem otca sa pohybuje v
sume 660 Eur. Odvolací súd nespochybňuje výdavky otca, avšak plnenie výživného je prvoradým a mánavyše prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Pri sume 100 eur mesačne je denné
výživné pre maloletú vo výške 3,33 eur . Z príjmu otca je to percentuálne vymedzenie vo výške 15 % .
Stanovený rozsah. Je potrebné považovať v súlade zo zákonnými kritériami.

19. Mal. V. je zverená do osobnej starostlivosti matky a miera osobnej starostlivosti matky sa prejavuje
v rovine ako materiálnej, pretože počas osobnej starostlivosti matky zabezpečuje výdavky maloletého
dieťaťa na stravu, dopravu do školy, tak aj v rovine nemateriálnej, keď matka svojim osobným prínosom
dbá o všestranný rozvoj maloletej vo sfére duševného života.

20. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

21. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že
výška výživného v stanovenom rozsahu je postačujúca oprávneným potrebám maloletého dieťaťa
a zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a je stanovená s prihliadnutím na zákonné kritériá a
okolností danej veci.

22. Vo vzťahu k dlžnému výživnému nie sú odvolateľom v zásade tvrdené žiadne námietky, námietky .
Zameškané výživné plní satisfakčnú funkciu, ktorou by malo byť mal. dieťa kompenzované za obdobie,
počas ktorého bolo aj napriek dostatočným príjmovým pomerom otca ukrátené na svojom práve podieľať
sa na jeho životnej úrovni. súd rozhodol o splácaní dlhu v splátkach a jeho rozhodnutie je správne.

Súd pristupuje v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“) k možnosti povoliť splácať dlh ako k výnimočnému riešeniu.

23. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok vo výrokoch o výživnom,
dlžnom výživnom potvrdil postupom podľa § 387 C.s.p. ako vecne správny.

24. Vo vzťahu. K výroku o styku pristúpil k zmene napadnutého rozsudku.. Svoje rozhodnutie
odôvodňuje nasledovne.

25. Ústavnoprávny základ ochrany rodiny a rodičovstva je obsiahnutý v čl. 32 Listiny základných práv a

slobôd, ktorý garantuje právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu a deťom zaisťuje rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Systematické zaradenie tohto práva do kategórie práv hospodárskych a
sociálnych sa odráža v interpretácii tohto práva, a to nielen iba ako právo rodičov a dieťaťa, aby
štátna moc nezasahovala do rodičovskej starostlivosti, ale tiež i v tom smere, aby štátna pomoc
poskytovala tejto starostlivosti špecifickú ochranu. Starostlivosť o dieťa a jeho výchovu predpokladá

zaistenie materiálnych a nemateriálnych (citových, psychosociálnych, kultúrnych atď.) podmienok toho,
aby dieťa mohlo v prirodzenom rodinnom prostredí rozvíjať všetky svoje osobné schopnosti a možnosti,
ktoré vo výsledku smerujú socializácii dieťaťa.

26. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal.

dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 ZoR). Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že rodičia majú nielen právo,
ale aj povinnosť podieľať sa na výchove mal. dieťaťa. „Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa
jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek nezhodám vo vzťahoch medzi rodičmi. Ako
vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať pravidelné osobné kontakty s oboma
rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods.

1).“ ( porovnaj uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. I.ÚS 955/15 zo dňa 14. 03. 2017).

27. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa
rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. V tomto smere je potrebné poukázať na článok
8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny

záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych
väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému
rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, to znamená, že žiadne prirodzené
puto nemá nádej medzi nimi ani vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajúdo judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa,
aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov (Gorgulu
versus Nemecko), resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému

z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča (Hansenová versus Turecko).

28. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli
tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko č.

16969/90 zo dňa 26.05.2004, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994).Byť spolu je pre
rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva Bronda vs. Taliansko č. 22430/93 zo dňa 09.06.1998) vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

29. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa.

30. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

31. Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

32. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a

posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity

osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

33. Odvolací súd nepochybuje o tom, že je prvoradým záujmom V., aby vyrastala v bezpečnom a
stabilnom výchovnom prostredí oboch rodičov a v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní jej poskytnúť
nielen materiálne zabezpečenie ale aj lásku a výchovu tak, aby sa mohla pozitívne vyvíjať po všetkých
stránkach. Nepochybuje o tom, že obaja rodičia svoje dieťa milujú.

34. Je potrebné zdôrazniť, že v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov pri súčasnom
stanovení styku druhému rodičovi nedochádza k zúženiu jeho rodičovskej zodpovednosti, či k zániku,
ale dochádza k faktickému obmedzeniu osobnej starostlivosti o dieťa v dobe, kedy nie je oprávnený sa
s tým dieťaťom stretávať, ale je veľmi dôležité, aby otec, ktorý nemá V. v svojej osobnej starostlivosti

zverenú, aby mohol počas styku na maloletú výchovne pôsobiť, mohol sa o ňu starať, rozhodovať aj
o bežných záležitostiach V. v rámci doby, kedy je na styk s dieťaťom oprávnený. Rodičia si musia
uvedomiť a predovšetkým matka, že ak sa jeden z rodičov vylúči z možnosti byť s dieťaťom, nie je to v
záujme maloletého dieťaťa. Pravidla sa stretávania sa nastolili vychádzajúc z názoru potrieb maloletej
s prihliadnutím na jej vek. Najlepším záujmom dieťaťa je, aby sa stretávalo v čo najširšom rozsahu s

rodičom, ktorému nie je zverená do osobnej starostlivosti. Pri úprave styku sa vždy vychádza z toho, že
právom oboch rodičov je v zásade rovnaká miera o dieťa sa starať, podieľať sa na jeho výchove s tým
korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a pokiaľ je rozhodnutím súdu
zverené do starostlivosti jedného z rodičov, tak by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stretávať sa s
druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej zodpovednosti čo najviac naplnený.

Otec sa musí zapojiť vo veku maloletej V. do starostlivosti výraznou mierou, do plnenia si rôznych úloh,
ktoré s tým súvisia. Je na oboch rodičov, aby už prekonali prekážky a riešili problémy hľadiac tak na
budúcnosť maloletej V..35. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol tak že pristúpil k zmene výroku o úprave styku ako je
uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. Úprava navrhovaná otcom len v párnom týždni by bola pomerne
rozsiahla, keďže tam je stanovený styk aj počas víkendu na úkor nepárneho týždňa . Rozdelilo sa tak

stretávanie v každom kalendárnom týždni . úprava počas letných prázdnin je rozdelená medzi oboch
rodičov.

36. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd

zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle § 55 CMP.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).