Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. jún 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423010334
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6423010334.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M

a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA., v trestnej veci
obžalovaných 1/ A. B. a 2/ C. D., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c), d) Trestného zákona,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. júna 2024 o odvolaní obžalovaných 1/ A. B. a 2/ C. D. proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/52/2023 zo dňa 17.04.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) ods. 3 Trestného poriadku a § 324 Trestného poriadku z r u š u j e
rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/52/2023 zo dňa 17.04.2024 v celom rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaní

1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v E. F., trvale bytom G., H. A. XX/XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby
a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,

2/ C. D., nar. XX.X.XXXX v E. F., trvale bytom G., H. A. XX/XX,

u z n á v a j ú s a v i n n ý m i

zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. a) Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
p r e t o ž e

dňa 08.07.2022 v čase okolo 10.00 h preskočili oplotenie a následne prešli k rodinnému domu súpisné

číslo XX/XX E. H. A. I. G. vo vlastníctve J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. B. XXXX/X, F. F., ktorý v tom
čase bez povolenia majiteľky neoprávnene užíval L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., následne v
jeho zadnej časti cez rozbité okno vošli do vnútorných priestorov domu a do izby v ktorej sa nachádzal
L. M., ktorého obaja pod vplyvom alkoholu fyzicky napadli a to tak, že ho začali udierať rukami do tváre,
následne od neho obvinený A. B. žiadal, aby sa priznal k tomu, že mu podpálil dom, čo on odmietol,
tak vzal do rúk klampiarske kladivo a začal mu ním klepkať po hlave so slovami aby sa priznal, udrel ho
aj sviečkou po hlave, potom vzal do ruky nôž s drevenou rúčkou, s čepeľou o dĺžke 30-40 cm a tento

priložil L. M. ku krku so slovami ,,aj tento nôž by vedel vyprávať“, následne vzal do ruky kliešte, chytil
mu ľavú ruku a kliešťami mu chytil prst na ruke so slovami, ,,priznaj sa, že si mi podpálil dom, lebo ti
týmito kliešťami odstrihnem prst“ a začal mu kliešťami tlačiť na prst, stále opakoval, že vie, že to bol
on, následne sa ho A. B. aj C. D. opýtali, že či sa chce vykúpiť, že im má dať 50,- €, na čo L. M. zo
strachu povedal, aby prestali, že peniaze nemá, ale že si ide požičať 50,-€ a tie im aj odovzdá, na čo A.
B. prestal tlačiť, odložil kliešte a C. D. šiel s L. M. ako sprievod, keď si L. M. požičal peniaze od N. O. C.,
nar. XX.XX.XXXX, tak ich C. D. odovzdal a ten si ich na námestí v meste Žarnovica rozdelil s obvineným

A. B., čím spôsobili L. M. škodu vo výške 50,-€,t e d a - spoločným konaním násilím a hrozbu násilia nútili iného, aby niečo konal a čin spáchali
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

a o d s u d z u j ú s a z a t o :

Obžalovaný A. B.

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 6 ( šesť ) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný C. D.
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm.
m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e)
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaným 1/ a 2/ ukladá povinnosť nahradiť spoločne a

nerozdielne poškodenému L. M., nar. XX.X.XXXX, bytom G., P. XXX, škodu vo výške 50 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/52/2023 zo dňa 17.04.2024 boli obžalovaní
1/ A. B. a 2/ C. D. uznaní za vinných zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného

zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 08.07.2022 v čase okolo 10.00 h preskočili oplotenie a následne prešli k rodinnému domu súpisné
číslo XX/XX E. H. A. I. G. vo vlastníctve J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. B. XXXX/X, F. F., ktorý v tom
čase bez povolenia majiteľky neoprávnene užíval L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., následne v

jeho zadnej časti cez rozbité okno vošli do vnútorných priestorov domu a do izby v ktorej sa nachádzal
L. M., ktorého obaja pod vplyvom alkoholu fyzicky napadli a to tak, že ho začali udierať rukami do tváre,
následne od neho obvinený A. B. žiadal, aby sa priznal k tomu, že mu podpálil dom, čo on odmietol,
tak vzal do rúk klampiarske kladivo a začal mu ním klepkať po hlave so slovami aby sa priznal, udrel ho
aj sviečkou po hlave, potom vzal do ruky nôž s drevenou rúčkou, s čepeľou o dĺžke 30-40 cm a tento

priložil L. M. ku krku so slovami ,,aj tento nôž by vedel vyprávať", následne vzal do ruky kliešte, chytil
mu ľavú ruku a kliešťami mu chytil prst na ruke so slovami, ,,priznaj sa, že si mi podpálil dom, lebo ti
týmito kliešťami odstrihnem prst“ a začal mu kliešťami tlačiť na prst, stále opakoval, že vie, že to bol
on, následne sa ho A. B. aj C. D. opýtali, že či sa chce vykúpiť, že im má dať 50,- €, na čo L. M. zo
strachu povedal, aby prestali, že peniaze nemá, ale že si ide požičať 50,-€ a tie im aj odovzdá, na čo A.

B. prestal tlačiť, odložil kliešte a C. D. šiel s L. M. ako sprievod, keď si L. M. požičal peniaze od N. O. C.,
nar. XX.XX.XXXX, tak ich C. D. odovzdal a ten si ich na námestí v meste Žarnovica rozdelil s obvineným
A. B., čím spôsobili L. M. škodu vo výške 50,-€.

Za to okresný súd obžalovaného 1 /A. B. odsúdil podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 38

ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 ( osem ) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaného 2/ C. D. odsúdil podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. l) Trestného

zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, v spojitosti s § 39 ods.2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analógiám na trest odňatia slobody vo výmere 6 ( šesť ) rokov
a 4 ( štyri ) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona okresný súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému 2/ uložil
ochranný dohľad v trvaní 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona okresný súd obžalovanému 2/ uložil po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody povinnosť :
- oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
- osobne sa hlásiť v určených lehotách.

Proti tomuto rozsudku podal odvolania obžalovaný 1/ A. B. po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní
a obžalovaný 2/ C. D. dňa 29.4.2024.

Obžalovaný 1/ A. B. odvolanie odôvodnil jednak sám a jednak prostredníctvom svojho obhajcu.
Prostredníctvom obhajcu uviedol, že s uložením trestu ako aj s uznaním viny v zmysle podanej obžaloby

nesúhlasí. Vyslovil názor, nebolo preukázané, že sa dopustil spoločným konaním zločinu lúpeže podľa
§188 ods. 1, ods. 2 psím. c), písm. d) Tr. zák.. Je pravdou, že došlo medzi ním a poškodeným
k nedorozumeniu, a to v tej skutočnosti, že tomuto tvrdil, že podľa jeho vedomostí sa dopustil konania,
v dôsledku ktorého došlo k zhoreniu strechy na jeho dome a preto chcel vedieť pravdu, či je to pravda a
medzi nimi vzniklo nedorozumenie. Nežiadal nikdy nič navyše, čo mal on k dispozícii ako jeho majetok

a túto vec si nevynucoval hrozbou ani násilím. Výraz vykúpiť sa, ktorý odznel tam nepovažoval za
výraz, ktorý ako taký by zbavoval viny samotného poškodeného, ale bol toho názoru, že bude vedieť
pravdu ako k tomu došlo a kto spôsobil ujmu na majetku a z akého dôvodu. Pokiaľ je popisované pred
prvostupňovým súdom konanie, ktoré ako také bolo preukazované je toho názoru, že najviac môže
dôjsť k vydieraniu v zmysle § 189 Tr. zák., ale v žiadnom prípade nepočítal s tým, že by to bolo možné

kvalifikovať ako lúpež. Pokiaľ naznačuje prvostupňový súd tú skutočnosť, že až momentom pocitu
ohrozenia a strachu pred prevádzaným útokom bolo možné uvažovať o vydieraní, tak on nezbadal, že
by nastala takáto zmena a že by prípadné prijatie sumy 50, eur bolo dôkazom o požiadavke plnenia
v zmysle prednesených vyhrážok. Nevie na základe čoho súd dospel k záveru, že dochádza k zmene
konania, ktoré bolo preukazované pri kontaktovaní s poškodeným a toto naberá na intenzite a následne

ide o konanie, ktoré je schopné vyvolať vážnu obavu u poškodeného pred následkom. Tento následok,
ktorý sa stal pre skutkom aj jeho dostal do situácie, že jeho deti stratili strechu nad hlavou a prestali
existovať v spoločnej domácnosti. Nesporne táto skutočnosť do veľkej miery zapríčinila, že jednanie s
poškodeným vyznelo slovne ako tvrdé lebo keď si predstavil, že príde o deti a rodinu a nebude mať
kde bývať, tak stratil zmysel života a bol skutočne nešťastný z toho do čoho sa dostal a to tým, že

mu podpálili strechu na dome. Pokiaľ mal fyzický kontakt s poškodeným, tak tento bol výlučne kvôli
tomu, čo sa stalo jemu a nie aby získal vec, ktorú by vlastnil poškodený. V ostatných tvrdeniach, ktoré
sú produkované poukazuje na to, že nikto nepotvrdil priamy fyzický útok zo strany týchto osôb a vždy
prichádzala iná motivácia konania než majetkový zisk. Otázky priamej účasti na trestnej činnosti ako i
priameho konania smerujúceho k následku neboli riadne objasnené a je toho názoru, že pri enormnej

snahe prvostupňového súdu je potrebné preskúmať účasť i obžalovaného D. na trestnej činnosti, či aj
tento nepopisuje skutočnosti tak, aby vzhľadom vzniknutú situáciu niesol nižšiu mieru zodpovednosti.
Záverom uviedol, že sa necíti byť vinným, chce žiť so svojou rodinou a starať sa o svoje deti a preto
trvá na tom, aby súd zvážil únosnosť uloženia v zmysle uloženej právnej kvalifikácie trestu a vzhľadom
na to, že väčšina dôkazov, ktoré navrhol boli potvrdené vypočutými osobami a súd znížil uvedený trest

pri zmene právnej kvalifikácii na vydieranie a rozhodol tak, aby sa mohol vrátiť k svojej rodine a starať
sa o svoje deti.

Obžalovaný 1/ A. B. v samostatných podaniach zo dňa 10.5.2024 a 4.6.2024, namietal, že mu je
kladené za vinu spáchanie zločinu lúpeže, ktorý nespáchal. Poukázal, že skutok mal byť spáchaný

so zbraňou-nožom, ktorý nebol zaistený. Uviedol, že poškodený a obžalovaný D. sa spolu stretávali,
čím sa ovplyvňovali navzájom. Ďalej poukázal, že obžalovaný D. bol 14-krát súdne trestaný a má
záujem o jeho sesternicu, s čím on nesúhlasil, preto vypovedal v jeho neprospech. Má zato, že pokiaľ
bol poškodený udieraný otvorenou rukou do tvári a bitý ako opisuje, mal by zranenia, ale svedok N. C.žiadne zranenia nevidel. Ďalej uviedol, že poškodený sa nemohol báť, nakoľko chodil za obžalovaným
C. D., a to po skutku, ktorý býva dva domy od neho. Taktiež poukázal, že u poškodeného nebola
zistená posttraumatická stresová porucha. Namietal, že vypovedali osoby, ktoré neboli priamymi

svedkami. Záverom uviedol, že žiada o prešetrenie celého trestného spisu, lebo sa jedná o konšpiráciu
obžalovaného D. a poškodeného. V podaní zo dňa 4.6.2024 namietal kvalitu obhajoby zo strany svojho
obhajcu L. L. K. a preto žiada o spravodlivý proces.

K podanému odvolaniu obžalovaného 2/ A. B. sa vyjadril okresný prokurátor, keď uviedol, že

obžalovaného okrem poškodeného M. usvedčuje aj obžalovaný D., ale aj tzv. nepriamy svedkovia:
N. O. C., K. O., N. O., F. L., D. Q., R. K., ako i ďalšie dôkazy, pričom úvaha o ich vyhodnotení
je súčasťou podanej obžaloby, ktorá bola doručená aj obž. B.. To, že dôkazy neboli vyhodnotené
podľa predstáv obžalovaného nespôsobuje nezákonnosť postupu OČTK. Pokiaľ obžalovaný namieta
nepriamych svedkov je potrebné poznamenať, že k samotnému skutku došlo ,,za zatvorenými dverami“,
kde bol len poškodený a dvaja obžalovaní. Teda z troch prítomných, z ktorých bol jednou osobou

obž. B., ho dve usvedčujú. Čo sa týka nezaistenia noža, tak medzi skutkom a podaním oznámenia
uplynul istý čas, okrem toho dom, v ktorom ku skutku došlo medzičasom vyhorel a už ho ani poškodený
neobýval, preto nebol zaistený nôž. K ďalšej námietke obžalovaného B. uviedol, že najprv bol vypočutý
poškodený M. a potom obžalovaný D., pričom nie je zrejmé ako sa mali títo ovplyvňovať, keď poškodený
usvedčoval /vypovedal/ voči obom obžalovaným. Okrem iného je potrebné dodať, že poškodený M.

vypovedal de facto konzistentne v priebehu celého trestného konania. V tejto súvislosti poukázal na
závery znaleckého posudku č. 35/2023, podľa ktorého u poškodeného je tendencia ku konfabulácií a
k používaniu klamstva nízka. Naopak u obž. Červíka v zmysle znaleckého posudku č. 33/2023 bolo
zistené, že informácie môže podávať alibisticky alebo tendenčné v záujme dosiahnuť prospech alebo
vyhnúť sa ujme. Výpoveď obž. Oláha bola hodnotená (verifikovaná) aj v kontexte toho, čo vypovedal

poškodený a svedok N. C. a ďalší nepriamy svedkovia. Pokiaľ obžalovaný uvádza, že u neho chýba
motív (zištný), nakoľko mal príjem, k tomu považuje za potrebné uviesť, že síce aj podľa výpisu
zo Sociálnej poisťovne bol zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti REKOSTAV
(od 1.12.2021 do 30.11.2022) je však potrebné podotknúť, že mu (pred skutkom) vyhorel dom. Sám
obžalovaný B. uvádzal, že si chcel požičať plynovú bombu s varičom, nakoľko nemal čím kúriť potom, čo

mu zhorela strecha. Teda obžalovaný sa v tom čase nachádzal zjednodušene povedané bez riadneho
bývania - bez základného vybavenia domácnosti.

Obžalovaný 2/ C. D., odôvodnil podané odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu v ktorom uviedol,
že podáva odvolanie proti výroku o treste a v súvislosti s výrokom o vine namieta nesprávnu právnu

kvalifikáciu skutku. Poukázal, že podľa § 119 ods.1 písm. a) Tr. por. v trestnom konaní treba dokazovať
najmä či sa stal skutok a či má znaky trestného činu. V tejto trestnej veci je skutkom vynucovanie
priznania poškodeného k podpaľačstvu s použitím násilia, resp. vykúpenie sa z tohto podozrenia. Teda
ich konanie má znaky trestného činu vydierania podľa § 189 Tr. zák. Jeho vyhlásenie o nepopretí
spáchania skutku teda znamená, že nepopiera spáchanie trestného činu vydierania a za vinného mal

byť uznaný podľa tejto právnej kvalifikácie. Vo vzťahu k trestu má nesprávna právna kvalifikáciu skutku
pre neho nepriaznivé dôsledky. Trestná sadzba za trestný čin vydierania je nižšia a teda v rámci nej
mu mal byť uložený aj miernejší trest. Základná trestná sadzba pri vydieraní je 4 až 10 rokov odňatia
slobody. Po zvýšení dolnej hranice o 1/3 je to 6 až 10 rokov. Následne po znížení v zmysle § 39 ods.2
písm. d), ods. 4 Tr. zák. je dolná hranica opäť 4 roky. Poukázal, že aj prokurátor navrhoval uložiť trest

na dolnej hranici trestnej sadzby. Nakoniec aj súd uložil trest na dolnej hranici trestnej sadby, avšak
pri nesprávnej právnej kvalifikácii. Pri správnej kvalifikácii by to boli 4 roky odňatia slobody. Záverom
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, sám vo veci rozhodol, a uznal ho za vinného zo
zločinu vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm. a), písm. b), písm. e) Tr. .zák. a uložil mu trest odňatia
slobody vo výmere 4 roky.

Obžalovaný 2/ C. D. sa verejného zasadnutia odvolacieho súdu osobne nezúčastnil, upovedomenie o
tomto procesnom úkone prevzal v zákonom predpísanej lehote (31.5.2024), pričom svoju neúčasť na
verejnom zasadnutí zákonným spôsobom neospravedlnil. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti
obžalovaného za splnenia podmienok uvedených v § 293 ods. 5 Trestného poriadku.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že považuje rozsudok okresného
súdu v celom rozsahu za zákonný a správny. Navrhol odvolanie obžalovaných zamietnuť ako
nedôvodné.Obhajca obžalovaného 2/ A. B. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na písomných
dôvodoch odvolania. Dodal, že pre právnu kvalifikáciu „na chránenej osobe“, podľa judikatúry NS SR

nestačí do skutku uviesť vek osoby, ale musí tam byť uvedené, že s týmto vekom bol znížený odpor
resp. kladený slabší odpor obete voči obžalovaným, pričom s týmto sa okresný súd vôbec nevysporiadal.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil späť okresnému súdu.

Obhajca obžalovaného 2/ C. D. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na písomných

dôvodoch odvolania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa obžalovaného
D. zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že zmení právnu kvalifikáciu na trestný čin vydierania.

Obžalovaný 2/ A. B. na verejnom zasadnutí vyslovil súhlas s vyjadrením svojho obhajcu. K uloženému
trestu uviedol, že osem rokov je likvidačný trest nielen pre neho, ale aj pre jeho rodinu. Dodal, že
poškodeného síce poznal, ale nevedel koľko má rokov. Navrhol, aby mu bol uložený miernejší trest.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolania obžalovaných boli podané včas, v lehote ustanovenej § 309
Tr. por., odvolania boli podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.

a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolania obžalovaných sú
čiastočne dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal

dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie, a to tak vo vzťahu k výroku o vine a treste
tieto skutkovo správne ustálil, avšak dospel k nesprávnym právnym záverom pri právnom posúdení
skutku.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia, krajský súd konštatuje, že obžalovaný 2/ C. D. sa k žalovanému

skutku doznal, keď dokonca na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení, že nepopiera spáchanie
skutku. Obžalovaný 1/ A. B. síce popiera spáchanie skutku, avšak z jeho spáchania je usvedčovaný
jednak spoluobžalovaným Oláhom ako aj svedkom - poškodeným L. M.. V tomto smere okresný súd
dostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie v zmysle kritérií obsiahnutých v ustanovení § 168
ods. 1 Trestného poriadku a odvolací súd ich akceptuje.

K obhajobe obžalovaného 1/ A. B. odvolací súd uvádza, že okrem poškodeného L. M. a obžalovaného
2/ C. D., ho usvedčujú, aj nepriamy svedkovia, a to N. O. C., K. O., N. O., F. L., D. Q., R. K., ktoré
výpovedenaväzujúnavýpovedepoškodenéhoL.M.aobžalovaného2/C.D..To,žesajednáonepriame
výpovede je irelevantné, keďže sa jedná o výpovede, ktoré spolutvoria reťazec dôkazov v predmetnej

veci. Svedok N. O. C. potvrdil, že poškodený od neho žiadal 50 eur, pritom mu uviedol že ho vydierajú.
Skutočnosť, že nebol zaistení nôž, tak táto okolnosť nie je takého charakteru, ktorá by mala rozhodujúci
vplyv na posúdenie viny obžalovaného. V tejto súvislosti treba uviesť, že medzi skutkom a podaním
oznámenia uplynul istý čas, okrem toho dom, v ktorom ku skutku došlo medzičasom vyhorel a už ho ani
poškodený neobýval, preto nebol zaistený nôž. Pokiaľ ide o námietku obžalovaného 1/, že poškodený

a obžalovaný 2/ sa mali navzájom ovplyvňovať, k tomu odvolací súd uvádza, že nie je zrejmé ako sa
mali títo ovplyvňovať, keď poškodený usvedčoval nie len jeho ale aj obžalovaného D.. Odvolací súd
pri tom nezistil, žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vierohodnosť výpovedí poškodeného,
pričom aj zo znaleckého posudku z odboru psychológia u poškodeného je tendencia ku konfabulácií
a k používaniu klamstva nízka. Taktiež ani u spoluobžalovaného Oláha odvolací súd nezistil, žiadne

také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vierohodnosť jeho výpovede, pričom treba dodať, že tento
obžalovaný svojou výpoveďou usvedčoval aj sám seba, pritom si musel byť vedomý následkov.
Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa bol dostatočným spôsobom zistený skutkový stav
veci v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku, z ktorého vyplýva, že obžalovaní 1/ A. B.a 2/ C. D. dňa 08.07.2022 v čase okolo 10.00 h preskočili oplotenie a následne prešli k rodinnému domu
S. B. XX/XX E. H. A. I. G. vo vlastníctve J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. B. XXXX/X, F. F., ktorý v tom
čase bez povolenia majiteľky neoprávnene užíval L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., následne v

jeho zadnej časti cez rozbité okno vošli do vnútorných priestorov domu a do izby v ktorej sa nachádzal
L. M., ktorého obaja pod vplyvom alkoholu fyzicky napadli a to tak, že ho začali udierať rukami do tváre,
následne od neho obvinený A. B. žiadal, aby sa priznal k tomu, že mu podpálil dom, čo on odmietol,
tak vzal do rúk klampiarske kladivo a začal mu ním klepkať po hlave so slovami aby sa priznal, udrel ho
aj sviečkou po hlave, potom vzal do ruky nôž s drevenou rúčkou, s čepeľou o dĺžke 30-40 cm a tento

priložil L. M. ku krku so slovami ,,aj tento nôž by vedel vyprávať“, následne vzal do ruky kliešte, chytil
mu ľavú ruku a kliešťami mu chytil prst na ruke so slovami, ,,priznaj sa, že si mi podpálil dom, lebo ti
týmito kliešťami odstrihnem prst“ a začal mu kliešťami tlačiť na prst, stále opakoval, že vie, že to bol on,
následne sa ho A. B. aj C. D. opýtali, že či sa chce vykúpiť, že im má dať 50,- €, na čo L. M. zo strachu
povedal, aby prestali, že peniaze nemá, ale že si ide požičať 50,-€ a tie im aj odovzdá, na čo A. B. prestal
tlačiť, odložil kliešte a C. D. šiel s L. M. ako sprievod, keď si L. M. požičal peniaze od N. O. C., nar.

XX.XX.XXXX, tak ich C. D. odovzdal a ten si ich na námestí v meste Žarnovica rozdelil s obvineným A.
B., čím spôsobili L. M. škodu vo výške 50 eur. Odvolací súd sa týmito skutkovými okolnosťami stotožnil.

Okresný súd konanie obžalovaného po právnej stránke posúdil ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,
ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods.

1 písm. e) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Odvolací súd sa
však nestotožnil s danou kvalifikáciou skutku, pretože u tohto trestného činu sa vyžaduje zmocnenia sa
cudzej veci, a to bezprostredne ihneď. Hlavnými rozlišovacími znakmi medzi trestným činom vydierania
atrestnýmčinomlúpežesúcieľpáchateľa,ktorýsvojímkonanímsledujeachcedosiahnuť,aprostriedky,
ktorými sa páchateľ snaží svoj cieľ dosiahnuť. Cieľom pri lúpeži je zmocnenie sa cudzej veci, zatiaľ čo pri

vydieraní je cieľom donútiť iného, aby niečo konal, opomenul alebo strpel. V danom prípade vykonaným
dokazovaním bolo zistené, že cieľom obžalovaných bolo, aby sa poškodený doznal k podpáleniu strechy
na dome obžalovaného B. a po fyzickom útoku mu bolo uvedené, že sa môže vykúpiť za finančnú čiastku
50 eur. Teda sa nejedná o trestný čin lúpeže, ale o vydieranie.

Trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa dopustí, kto iného
násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel
a spácha čin závažnejším spôsobom konania. Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie
trestného činu so zbraňou [§ 138 písm. a) Tr. zák.]. Podľa § 122 ods. 3 Tr. zák., trestný čin je spáchaný
so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok,

na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie,
ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu
dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane
alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.

Na základe rozvedeného potom odvolací súd konanie obžalovaných po právnej stránke kvalifikoval ako
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
a) Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože
obžalovaní 1/ A. B. a 2/ C. D. spoločným konaním násilím a hrozbu násilia nútili, aby niečo konal a čin
spáchali závažnejším spôsobom konania - so zbraňou (nožom).

Pokiaľideopôvodnúkvalifikáciuspáchaniaskutkunachránenejosobe,takodvolacísúdvtejtosúvislosti
uvádza, že v zmysle § 139 ods. 2 Tr. zák. možno spáchanie činu voči chránenej osobe, osobe vyššieho
veku [§ 127 ods. 3, § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.] považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie
vyššej trestnej sadzby, len pri úmyselnom trestnom čine. Zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vedel,

že poškodený je osobou vyššieho veku a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom
alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou
okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin (R 117/2014).
Krajský súd v tejto súvislosti konštatuje, že v danom prípade nebolo zisťované či obžalovaní vedome
konali aj v súvislosti s vekom poškodeného, pričom táto okolnosť ani nie je vyšpecifikovaná v skutkovej

vete podanej obžaloby, preto odvolací súd tento kvalifikačný znak v danom prípade vo veci neaplikoval.

Obžalovaný 1/ A. B. namietal kvalitu právnych služieb zo strany pôvodného obhajcu L. L. K.. K tomu
odvolací súd uvádza, že za zvoleného obhajcu zodpovedá obžalovaný, ktorý si ho sám zvolil. Pokiaľnebol spokojný so spôsobom jeho obhajoby mal, možnosť si zvoliť iného obhajcu alebo požiadať súd
o ustanovenie obhajcu, preto v tomto smere nie je možné mu prisvedčiť, že boli porušené jeho práva
na obhajobu.

Krajský súd pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu, jeho postup pri rešpektovaní práva
obžalovanýchnaobhajobupovažujepostup,ktorýverdiktupredchádzal,zazákonný,nevykazujúcznaky
svojvôle.

Obžalovaný 2/ C. D. na hlavnom pojednávaní okresného v súlade s ustanovením § 257 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku vyhlásil, že nepopiera spáchanie žalovaných skutkov. Keďže okresný súd
jeho vyhlásenie prijal, tak v takom prípade súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním (§257 ods. 5 Tr.
por.). Teda výrok o vine u neho nadobudol právoplatnosť, avšak podľa § 324 Tr. por., ak je dôvod, na
ktorého základe rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obžalovaného, na prospech aj ďalšiemu

spoluobžalovanému alebo zúčastnenej osobe, ktorá nepodala odvolanie, rozhodne odvolací súd vždy
aj v ich prospech. Na základe uvedeného potom odvolací súd rozhodol aj v prospech obžalovaného / C.
D., keď napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a konanie obžalovaných prekvalifikoval na trestný
čin, kde je stanovená miernejšia trestná sadzba.

Na základe pochybenia súdu prvého stupňa, preto krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr.
por. a § 324 Tr. por. zrušil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom v celom
rozsahu a vo veci rozhodol sám.

Vychádzajúc z tejto situácie, odvolací súd ďalej rozhodoval o uložení trestu. Pokiaľ ide ukladanie trestu,

odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1
Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Druh a výmera trestu boli stanovené
zákonným ustanovením § 189 ods. 2 Tr. zák. umožňujúce obžalovaným uložiť trest odňatia slobody vo
výmere štyri až desať rokov.

Odvolacísúduobžalovaného1/A.B.nezistilžiadnupoľahčujúcuokolnosťpodľa§36Trestnéhozákona,
taktiež u neho nevzhliadol priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák., keďže posledné odsúdenia má
zahladené a hľadí sa na neho ako by nebol súdne trestaný. Po zhodnotení všetkých skutočností, ktoré
majú význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel k záveru, že z hľadiska individuálnej aj
generálnej prevencie je primeraný a zákonu zodpovedajúci trest odňatia slobody vo výmere vo výmere

šesť rokov. Pri výmere trestu odvolací súd vzal do úvahy mieru jeho konania, keďže obžalovaný 1/ A. B.
bolhlavnýminiciátoromspáchaniaskutku [§34ods.5písm.a)Tr.zák.].Keďžeobžalovanývposledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, odvolací súd
ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Pri osobe Obžalovaného 2/ C. D. odvolací súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť § 36 písm. l) Trestného
zákona, pretože obžalovaný sa k trestnej činnosti doznal a svoje konanie oľutoval. Podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona mu priťažovalo, že už bol v minulosti súdne trestaný. Keďže obžalovaný už bol
v minulosti odsúdený za zločin, rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/99/2017 zo

dňa 8.11.2017, právoplatným dňa 8.11.2017, a to za zločin krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20,
§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia tak v takom prípade sa podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona sa pri opätovnom spáchaní zločinu
zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Na základe modifikovanej

trestnej sadzby potom odvolací súd obžalovanému ukladal trest v trestnej sadzbe sedem až desať rokov.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľoviuložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Odvolací súd dospel k záveru, že
v prejednávanej veci sú splnené podmienky na aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa §
39 ods. 1 Tr. zák., za použitia obmedzujúceho ustanovenia § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zák., podľa ktorého

súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov. Podľa názoru odvolacieho súdu, na
osobu obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody na základe modifikovanej trestnej
sadzby, ale účel trestu bude možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania, a to vo
výmere piatich rokov. Pritom vychádzal z okolností prípadu, keď obžalovaný D. bol pri páchaní trestnej
činnosti menej aktívny ako spolupáchateľ obžalovaný B.. Odvolací súd obžalovaného D. podľa § 48 ods.

2 písm. b) Trestného zákona zaradil na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s stredným stupňom
stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch už bol vo výkone trestu odňatia slobody.

Takto uložené tresty považuje krajský súd za primerané, postačujúci na ochranu spoločnosti, nápravu
obžalovaných, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie, zároveň obsahujú v primeranom
rozsahu prvky represie, dostatočne zabezpečia ich prevýchovu a zároveň takýto trest postihuje len

obžalovaných.

Do trestného konania sa v prípravnom konaní so svojím nárokom na náhradu škody pripojil poškodený
L. M., ktorý si uplatnil škodu vo výške 50 eur. Krajský súd uložil obom obžalovaným povinnosť nahradiť
spoločne a nerozdielne poškodenému L. M., škodu vo výške 50 eur, pretože škoda je súčasťou

popisu skutku uvedenej vo výroku napadnutého rozsudku a v takom prípade bol súd povinný v zmysle
ustanovenia § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaných zaviazať k jej náhrade.

Spoukazomnazhorarozvedené dôvodysenátkrajskéhosúdurozhodoltakakojeuvedenévovýrokovej
časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.