Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoPr/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219203908
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7219203908.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň

JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C.
XXX, zastúpený JUDr. Jozefom Koľom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Toryská 6, proti žalovanému:
Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, so sídlom v Košiciach, Rastislavova 43, IČO: 00 606 704,
zastúpený ALENA ZADÁKOVÁ - advokát, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, IČO: 53 209 451,
o určenie, že sú splnené podmienky pre uznanie choroby z povolania, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Mestského súdu Košice sp.zn. 42Cpr/18/2019 zo dňa 17. júla 2023

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 42Cpr/18/2019-302 zo dňa 17. júla 2023 tak, že žalobu

z a m i e t a .

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

Žalobca je povinný zaplatiť štátu na účet Mestského súdu Košice sumu 936,24 € do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.MestskýsúdKošice(ďalejlensúdprvejinštanciealebolensúd)zhoraoznačenýmrozsudkomvýrokom
I. určil, že žalobca ku dňu 13.2.2019 spĺňa podmienky pre priznanie choroby z povolania zaradenej v

zozname chorôbzpovolaniapodpoložkouč.29-chorobazdlhodobého,nadmernéhoajednostranného
zaťaženia končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín. Výrokom II. rozhodol, že žalobca
má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Výrokom III. zaviazal žalovaného
zaplatiť štátu na účet Mestského súdu Košice sumu 1.025,74 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že ku dňu 13.2.2019 spĺňa podmienky
pre priznanie choroby z povolania, zaradenej v zozname chorôb z povolania pod položkou č. 29 na

tom skutkovom základe, že trpí ochorením horných končatín, pričom podľa lekárskeho posudku Kliniky
pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice nebola jeho
choroba uznaná ako choroba z povolania a toto stanovisko potvrdila aj Celoslovenská komisia na
posudzovaniechorôbzpovolaniapriMinisterstvezdravotníctvaSRvBratislave(ďalejlenCeloslovenská
komisia na posudzovanie chorôb z povolania).

3. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané, že žalobca bol v pracovnom pomere v spoločnosti

GETRAG FORD Transmissions Slovakia s.r.o., so sídlom v Košiciach (ďalej aj len GETRAG FORD) na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.11.2005 a pracovný pomer trval do 30.6.2018. Žalobca vykonával
prácu operátora montáže, operátora výroby a operátora tepelného spracovania, pričom jeho zdravotné
problémy sa prejavili výraznejšie od roku 2015, keď sa podrobil operácii ľavej ruky a v roku 2016 operáciipravej ruky. Žalovaný vydal dňa 13.11.2018 lekársky posudok, na základe ktorého choroba žalobcu
nebola uznaná ako choroba z povolania z dôvodu, že sa nepotvrdila príčinná súvislosť poškodenia
zdravia z práce. Ako zamestnávateľ je v tomto lekárskom posudku uvedená spoločnosť GETRAG FORD

Transmissions Slovakia s.r.o., so sídlom v Kechneci. Podkladom pre vydanie tohto lekárskeho posudku
bolo prešetrenie pracoviska pri podozrení na chorobu z povolenia Regionálnym úradom verejného
zdravotníctva, so sídlom v Košiciach, zo dňa 14.9.2018 so záverom, že kritériá dlhodobého nadmerného
a jednostranného zaťaženia horných končatín u žalobcu neboli po celý čas výkonu práce splnené,
preukázané nebolo ani prekračovanie celkových hmotností manipulovaných bremien po zohľadnení

pohlavia a veku a nie je pravdepodobné, že ku ochoreniu žalobcu došlo v súvislosti s výkonom práce
u zamestnávateľa GETRAG FORD. Tento záver bol potvrdený aj stanoviskom Celoslovenskej komisie
na posudzovanie chorôb z povolania zo dňa 13.2.2019, v zmysle ktorého žalobca nemá mať uznanú
chorobu z povolania. Uvedené stanovisko bolo pre Kliniku pracovného lekárstva a úrazovej chirurgie
záväzné podľa § 31c ods. 5 zák. č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon 355/2007 Z.z.).

4.ZoznaleckéhoposudkuD.E.F.,znalkyneadhocvzalsúdzapreukázané,žežalobcatrpíochoreniami,
ktoré sú zahrnuté v zozname chorôb z povolania podľa prílohy 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení (ďalej aj len zákon o sociálnom poistení) pod položkou 29 – choroba z dlhodobého, nadmerného
a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín. Podľa záveru

znalkyne žalobca pracoval v čase trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa GETRAG FORD
v podmienkach, za ktorých môže vzniknúť choroba z povolania, v období od 1.12.2005 do 31.10.2017,
teda ide o prácu trvajúcu 11 rokov. Znalkyňa v závere znaleckého posudku konštatovala, že žalobca trpí
ochoreniami, ktoré spĺňajú kritériá choroby z povolania pod položkou 29 prílohy 1 zákona o sociálnom
poistení, a to choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín – ochorenie

kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín a jeho ochorenia prvýkrát spĺňali kritériá choroby z povolania dňa
16.7.2018.

5. Právne súd posudzoval vec podľa § 195 ods. 4 Zákonníka práce a § 8 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení.

6. Konštatoval právomoc súdu v civilnom sporovom konaní prejednať žalobu žalobcu s poukazom na
to, že ide o vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pričom
žalobca a žalovaný vystupujú v rovnocennom postavení, žalovaný nemá postavenie orgánu verejnej
moci, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti uskutočňuje služby v prospech pacienta a z uvedeného

dôvodu je potrebné na vzťahy medzi žalovaným ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a
žalobcom ako prijímateľom zdravotnej starostlivosti aplikovať predpisy civilného práva. Uzavrel, že na
rozhodovanie o sporoch vzniknutých v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je príslušný
všeobecný súd podľa § 3 CSP.

7. Zaoberal sa aj otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, pričom dospel k záveru, že chorobu
z povolania uznáva žalovaný ako špecializované pracovisko a keďže sporným je neuznanie choroby
z povolania žalobcu, pasívne vecne legitimovaným subjektom je žalovaný, do ktorého pôsobnosti
posúdenie tejto odbornej otázky patrí podľa zákona č. 355/2007 Z.z. Žalobca má naliehavý právny
záujem na tejto určovacej žalobe, pretože z dôvodu neuznania choroby z povolania nemôže si

uplatňovať nároky vyplývajúce z tohto poškodenia zdravia a iba vyhovením žalobe môžu byť žalobcovi
priznané úrazové dávky v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

8. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, v zmysle ktorých žalobca v čase trvania pracovného
pomeru pracoval u zamestnávateľa GETRAG FORD v podmienkach, za ktorých môže vzniknúť choroba

z povolania, pričom žalobca trpí ochoreniami zahrnutými v zozname chorôb z povolania podľa prílohy
1 zákona č. 461/2003 Z.z. pod položkou 29 a v zmysle ktorých žalobca bol dlhodobo vystavený
nadmernému a jednostrannému zaťaženiu horných končatín súd uzavrel, že boli splnené podmienky
pre uznanie choroby z povolania v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Vyhovel preto žalobe žalobcu a deň, ku ktorému spĺňa podmienky pre priznanie choroby z povolania

určil v zmysle návrhu žalobcu, t.j. 13.2.2019, hoci v zmysle znaleckého posudku jeho ochorenie prvýkrát
spĺňalo kritériá choroby z povolania už dňa 16.7.2018.9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal ich náhradu úspešnému
žalobcovi proti neúspešnému žalovanému.

10. Neúspešného žalovaného zaviazal aj na náhradu trov konania štátu, ktoré vznikli uhradením
znalečného znalkyni za podaný znalecký posudok zo štátnych prostriedkov vo výške 936,24 €.

11. Keďže žalobca bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov a v konaní bol úspešný, súd zaviazal
žalovaného podľa § 2 ods. 2 zákona 71/1992 Zb. o súdnch poplatkoch na zaplatenie súdneho poplatku

zo žaloby vo výške 99,50 €, teda celkovo zaviazal žalovaného zaplatiť na účet súdu 1.025,74 € (správne
má ísť o sumu 1.035,74 €, t.j. 936,24 € + 99,50 € - poznámka odvolacieho súdu).

12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a žalovanému
prizná právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V dôvodoch odvolania namietal nedostatočné

odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď súd úplne ignoroval jeho námietky a nezodpovedal na
všetky skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Konkrétne vytýkal súdu,
že je nepreskúmateľný jeho záver, v zmysle ktorého sú splnené všetky podmienky pre priznanie
choroby z povolania. Znaleckým dokazovaním bolo pritom ustálené iba splnenie prvej podmienky,
a to, že žalobca trpí chorobou, ktorá je vedená v zozname chorôb z povolania. Ustálenie splnenia aj

druhej podmienky pre uznanie choroby z povolania, t.j. existencia pozitívneho odborného stanoviska
príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktoré je povinným podkladom k uznaniu
choroby z povolania, z odôvodnenia rozsudku zrejmé nie je. Klinika pracovného lekárstva žalovaného
nemohla uznať chorobu z povolania bez potvrdenia príslušného regionálneho úradu a túto zákonnú
povinnosť nemôže ignorovať ani súd.

12.1. Nesúhlasil ani so záverom súdu o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na tejto
určovacej žalobe, keďže výrokom rozsudku bolo len povedané, že sú splnené podmienky pre priznanie
choroby z povolania, avšak súd neurčil, že sa jedná o chorobu z povolania, a teda takýto výrok žalobcovi
jeho situáciu nevyriešil. Ide o výrok nevykonateľný a zmätočný z toho dôvodu, že súd určil splnenie
podmienok pre priznanie choroby z povolania k dátumu 13.2.2019. Chorobu z povolania pritom nie

je možné priznať spätne. Na základe tohto rozsudku tak Sociálna poisťovňa nielenže nevie, že došlo
k uznaniu choroby z povolania, ale nebude poznať ani dátum jej uznania. Naliehavý právny záujem nie
je daný aj z toho dôvodu, že žalobca má k dispozícii inú žalobu na odstránenie stavu právnej neistoty,
a touto je určovacia žaloba voči jeho zamestnávateľovi, ktorou sa môže domáhať určenia zodpovednosti
resp. miery zavinenia zamestnávateľa za vznik choroby z povolania. Len takouto žalobou môže žalobca

dosiahnuťúspešnévyriešeniesvojejsituácie.Zovšetkýchtýchtodôvodovpovažujenapadnutýrozsudok
za vecne nesprávny.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia súd podľa jeho názoru vyčerpávajúcim

spôsobom zodpovedal otázku pasívnej legitimácie žalovaného a tiež splnenia všetkých troch podmienok
požadovaných zákonom pre určenie choroby za chorobu z povolania. Príčinná súvislosť medzi
ochorením žalobcu a podmienkami dlhodobého výkonu práce u jeho zamestnávateľa bola preukázaná
znaleckým dokazovaním, pričom súd uviedol dôvody, prečo závery znaleckého posudku D. E. F.
považuje za logické a presvedčivé. Rozhodnutie súdu, ktorým súd určil, že boli splnené všetky tri

podmienky pre priznanie choroby z povolania, považuje žalobca za rozhodnutie, ktorým voči žalovanej
preukáže splnenie všetkých podmienok pre priznanie choroby z povolania. Rozhodnutím súdu teda
bude žalovaná viazaná a na jeho základe Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie žalovanej
ako špecializované pracovisko je povinná vydať nový lekársky posudok, ktorým bude uznaná choroba
z povolania podľa rozhodnutia súdu. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie súdu je zároveň „odborným

stanoviskom z prešetrenia pracovných podmienok“, ktoré je povinným podkladom pre uznanie choroby
z povolania podľa § 31a ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z., resp. nahrádza hygienické šetrenie, ktoré
vykonal regionálny úrad verejného zdravotníctva. Žalobca preukázal aj naliehavý právny záujem na tejto
určovacej žalobe, pretože nároky titulom úrazových dávok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení si môže uplatniť až na základe preukázania choroby z povolania. Zo všetkých týchto dôvodov

považuje rozsudok za vecne správny.

14. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §

380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

16. V prejednávanom spore neboli splnené podmienky ani na potvrdenie napadnutého rozsudku ani na
jeho zrušenie, preto odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu

zamietol.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9. apríla 2024 o 9.00 hod
v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 2. apríla 2024 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

18. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že spĺňa podmienky pre priznanie choroby
z povolania, zaradenej v zozname chorôb z povolania pod položkou č. 29 – choroba z dlhodobého,
nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín – ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín,
a to na tom skutkovom základe, že lekárskym posudkom kliniky pracovného lekárstva a toxikológie

žalovanej jeho ochorenie nebolo uznané za chorobu z povolania. Namieta závery šetrenia pracovných
podmienok u jeho zamestnávateľa GETRAG FORD, v zmysle ktorých kritériá dlhodobého, nadmerného
a jednostranného zaťaženia horných končatín neboli u žalobcu po celý čas výkonu práce splnené. Tvrdí
teda, že jeho ochorenie vzniklo pri výkone práce u zamestnávateľa GETRAG FORD za podmienok,
za ktorých prácu vykonával a za ktorých choroba z povolania – choroba z dlhodobého, nadmerného a

jednostranného zaťaženia končatín vzniká.

19. Súd nie je doslovne viazaný navrhovaným petitom žaloby a žalobnú žiadosť má vždy skúmať
v nadväznosti na opis skutkových okolností v žalobe.

20. Aplikujúc túto zásadu odvolací súd konštatuje, že podľa obsahu žaloby žalobca sa domáha
určenia, že poškodenie jeho zdravia (ochorenie horných končatín) je chorobou z povolania tvrdiac, že
toto poškodenie horných končatín vzniklo pri výkone prác v pracovnom pomere pre zamestnávateľa
GETRAG FORD, teda v pracovných podmienkach, z ktorých vzniká choroba z povolania – choroba
z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín. Z toho vyvodzuje povinnosť

žalovanej, jej kliniky pracovného lekárstva a toxikológie, uznať poškodenie jeho zdravia ako chorobu
z povolania ako predpoklad pre jeho možnosť uplatniť si dávky úrazového poistenia.

21. Podstatným z hľadiska posúdenia dôvodnosti podaného odvolania bolo vyriešenie otázky pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného, teda či žalovaný ako špecializované pracovisko, ktoré v zmysle § 31a

ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. rozhoduje o uznaní choroby z povolania, je pasívne legitimovaným
v spore o určenie, že poškodenie zdravia žalobcu je chorobou z povolania.

22. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré
v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Ten účastník konania (strana

sporu), ktorý je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, má aktívnu legitimáciu a ten, ktorý je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecnú legitimáciu súd skúma
ex offo. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o ktorom žalobca tvrdí, že

je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide. Nedostatok aktívnej a/alebo pasívnej vecnej legitimácie vedie vždy k zamietnutiu žaloby.

23. Podľa ust. § 195 ods. 4 Zákonníka práce za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania
zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom

pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania
sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak
vznikli za podmienok v nich uvedených.24. Podľa ust. § 8 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení choroba z povolania podľa tohto
zákona je choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu (odkaz
na § 31a až § 31g zákona č. 355/2007 Z.z.), zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného

v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe a/ zamestnancovi zamestnávateľa
podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením
pracovných úloh alebo služobných úloh,
b/ fyzickej osobe uvedenej v § 17 ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej
súvislosti s týmito činnosťami.

25. Podľa § 31a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. chorobou z povolania a ohrozenie chorobou
z povolania uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska
príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári
s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore

pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo
v špecializačnom odbore dermatovenerológia; špecializované pracovisko vypracuje lekársky posudok
o uznaní choroby z povolania.

26. Podľa § 31a ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z. povinným podkladom k uznaniu choroby z povolania

špecializovaným pracoviskom je odborné stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu
práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania, ktoré vykonáva príslušný orgán
verejného zdravotníctva; odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania vypracuje v lehote
najneskôr do 30 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska.

27.Vprípade,akšpecializovanépracoviskoneuznáchorobuzpovolania,vydálekárskyposudok,ktorým
sa neuznala choroba z povolania (§ 31a ods. 16 zákona č. 355/2007 Z.z.).

28. Ak sa posudzovaná osoba alebo zamestnávateľ domnieva, že podozrenie na chorobu z povolania
bolo posúdené nesprávne, môže písomne požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania

alebo neuznanej choroby z povolania celoslovenskú komisiu do 60 dní odo dňa prijatia lekárskeho
posudku, ktorým špecializované pracovisko uznalo chorobu z povolania alebo neuznalo chorobu
z povolania (§ 31c ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z.).

29. Súdna prax sa ustálila v názore, že špecializované pracovisko, ktoré (ne)uznáva chorobu z povolania

a ani Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania na Ministerstve zdravotníctva
SR (poradný orgán ministerstva zdravotníctva – poznámka odvolacieho súdu) nie sú správnymi
orgánmi, ktorých rozhodnutia by boli preskúmateľné súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9Sžsk/54/2018 zo dňa 25.9.2019).

30. V prípade, že zamestnanec (alebo aj zamestnávateľ) nie je spokojný s lekárskym posudkom
oneuznaní(uznaní) chorobyzpovolania,súdnapraxjeustálenávnázore,žesamôžedomáhaťžalobou
proti zamestnávateľovi v civilnom sporovom konaní určenia zodpovednosti resp. miery zavinenia
zamestnávateľa za vznik choroby z povolania, t. j. vzniká pracovnoprávny spor medzi poškodeným
zamestnancom a zamestnávateľom ohľadne posúdenie miery zodpovednosti zamestnávateľa resp.

zamestnanca na vzniku choroby z povolania (viď rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
7S/105/2016 zo dňa 17.1.2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/54/2018 zo dňa
25.9.2019).

31. Predmetom dokazovania v takomto pracovnoprávnom spore je zisťovanie pracovných podmienok

u zamestnávateľa, u ktorého poškodený zamestnanec naposledy pracoval pred zistením choroby
z povolania a ustálenie, či išlo o podmienky, za ktorých vzniká choroba z povolania, a teda či je daná
zodpovednosť zamestnávateľa za poškodenie zdravia zamestnanca.

32. Aktívnu i pasívnu legitimáciu v takomto spore o určenie, že poškodenie zdravia je chorobou

z povolania (alebo o určenie, že zamestnávateľ zodpovedá za škodu vzniknutú chorobou z povolania),
teda určuje citované ust. § 195 ods. 4 Zákonníka práce. Aktívne legitimovaným je poškodený
zamestnanec, ktorého poškodenie zdravia nebolo uznané príslušným orgánom ako choroba z povolaniaa pasívne legitimovaným je zamestnávateľ, ktorý zodpovedá za škodu vzniknutú chorobou z povolania
za podmienok určených v § 195 ods. 4 Zákonníka práce.

33. V prejednávanom spore žalobca sa domáha svojho nároku voči žalovanému, ktorý nie je (nebol)
jeho zamestnávateľom, preto záver súdu o pasívnej legitimácii žalovaného je nesprávny.

34. Aj keď súd vec právne posúdil podľa správnych právnych predpisov (§ 195 ods. 4 Zákonníka práce,
§ 8 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. a § 31a zák. č. 355/2007 Z.z., na ktorý priamo odkazuje § 8 ods. 2 zák.

č. 461/2003 Z.z.), tieto nesprávne interpretoval v prejednávanom spore, ak dospel k záveru o pasívnej
legitimáciižalovaného,zktoréhodôvoduvychádzajehorozhodnutieznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

35. Pri správnej aplikácii citovaného ust. § 195 ods. 4 Zákonníka práce v spojení s ust. § 8 ods. 2 zák.
č. 461/2003 Z.z. a § 31a zák. č. 355/2007 Z.z. nemožno dospieť k inému záveru, než že žalovaný nie je

v spore pasívnej vecne legitimovaný, pretože ide o spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý
rieši základ nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenia, vyplývajúce zo zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu spôsobenú chorobou z povolania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/65/2006) a žalovaný nie je, ani nebol zamestnávateľom žalobcu.

36. Rozsudkom v konaní o žalobe zamestnanca proti zamestnávateľovi, ktorým súd určí, či poškodenie
zdravia je chorobou z povolania, je Sociálna poisťovňa v konaní o nároku na úrazové dávky viazaná (§
198 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), a teda nevyžaduje sa vydanie nového lekárskeho
posudku žalovaným, ktorým bude uznané poškodenie zdravia za chorobu z povolania, ako argumentuje
žalobca v súvislosti s preukazovaním naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe proti

žalovanému.

37. Dôvodná je v tomto smere odvolacia námietka žalovaného, že žalobca nemá naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe proti žalovanému, lebo má k dispozícii iný účinný prostriedok ochrany
svojich práv a odstránenia stavu právnej neistoty, a týmto je určovacia žaloba proti zamestnávateľa

o určenie rozsahu jeho zodpovednosti za chorobu z povolania resp. žaloba proti zamestnávateľovi
o určenie, že poškodenie zdravia žalobcu je chorobou z povolania. Obe typy žalôb súdna prax pripúšťa
(viď napr. rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11CoPr/8/2013 zo dňa 30. apríla 2014, sp.
zn. 11CoPr/3/2016 zo dňa 12. apríla 2017, sp. zn. 3CoPr/2/2018 zo dňa 31. januára 2019, sp. zn.
6CoPr/4/2019 zo dňa 22.10.2019, sp. zn. 5Co/460/2013 zo dňa 25.2.2014, rozsudok Krajského súdu

Banská Bystrica sp. zn. 11CoPr/2/2022 zo dňa 24.3.3.2022, rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn.
19Co/9/2011 z 19.4.2012 atď.).

38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pasívne vecne legitimovaným v spore o určenie, že poškodenie
zdravia žalobcu je chorobou z povolania, je zamestnávateľ žalobcu, u ktorého pracoval naposledy pred

zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých táto choroba vzniká (§ 195 ods. 4 Zákonníka
práce), z ktorého dôvodu nebolo možné žalobe žalobcu voči ním označenému žalovanému vyhovieť.

39. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 388 CSP tak,
že žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného zamietol.

40. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP.

41. Po rozhodnutí odvolacieho súdu je v konaní plne úspešný žalovaný, ktorému preto odvolací

súd priznal náhradu trov celého konania (trov prvoinštančného i tohto odvolacieho konania) voči
neúspešnému žalobcovi, keď nezistil z obsahu spisu žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v zmysle § 257 CSP. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

42. O náhrade trov konania štátu, spočívajúcich vo vyplatenom znalečnom znalkyni zo štátnych
prostriedkov v sume 956,24 € odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s použitím článku 4 ods.
2 základných princípov CSP a zaviazal na ich náhradu štátu žalobcu, ktorý bol v spore neúspešný.43. Vzhľadom na neexistenciu osobitnej úpravy rozhodovania o trovách, ktoré vzniknú v konaní štátu,
odvolacísúdposúdilnáhradutrovkonaniaštátupodľaust.§255ods.1CSP,ktoréupravujeproblematiku

čo do obsahu najbližšiu vo vzťahu k posudzovaniu náhrady trov konania štátu.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).