Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. máj 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoCsp/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122336293
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:6122336293.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
RomanaGregušaaJUDr.MarekaOlekšáka,vprávnejvecižalobcu:KRUKČeskáaSlovenskárepublika
s.r.o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199,
zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, Námestie sv. Egídia 42/97, 058
01 Poprad, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX/X, XXX XX C.,

zastúpenému: JUDr. Andrea Chorvátová Nagyová, advokát, Kozárovce 632, 935 22 Kozárovce, IČO:
47 134 747, o zaplatenie 14.415,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Levice č. k. 8Csp/112/2022 – 187 zo dňa 26. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 8Csp/112/2022 - 187 zo dňa 26. októbra 2023 r
u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom, ktorý napadol následne odvolaním žalobca tak, že žalobu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej
sumy spolu s príslušenstvom z dôvodov, že žalovaný a právny predchodca žalobcu, spoločnosť
Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorili dňa 22.09.2017 zmluvu o splátkovom úvere č. 5135624630 (ďalej

len „Zmluva”). Na základe tejto Zmluvy poskytla Sporiteľňa žalovanému bezúčelový úver vo výške
19.800,00 eur. Úver bol čerpaný dňa 22.09.2017 tak, ako vyplýva z priloženej platobnej histórie. Úver
bol čerpaný v plnej výške. Žalovaný sa zaviazal úver hradiť formou mesačných splátok v celkovom
počte 96 splátok, pričom splátka bola splatná vždy k 29. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná
prvý kalendárny mesiac, nasledujúci po mesiaci v ktorom bola uzatvorená Zmluva, t. j. 29.10.2017 a
posledná splátka bola splatná 97 mesiacov po uzatvorení Zmluvy, t. j. 29.09.2025. Žalovaný sa za

poskytnutie úveru zaviazal uhradiť zmluvný úrok, ktorý bol dohodnutý v Zmluve samotnej, a to vo
výške, ktorá je uvedená v úvodnej časti zmluvy s názvom ,,Základné podmienky“ a zároveň poplatok
za poistenie vo výške 0 Eur mesačne a poplatok za vedenie účtu vo výške 0 Eur. Celkové náklady
spojené s úverom predstavovali 5.485,49 eur. Žalovaný mal úver uhradiť najneskôr do dňa 29.09.2025
Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť tak činila 25.285,49 eur. Žalovaný pôvodnému
veriteľovi však nehradil splátky riadne a včas, preto právny predchodca súčasného veriteľa uplatnil

svoje právo vyplývajúce zo Zmluvy a dňa 10.06.2021 zaslal žalovanému výzvu k splneniu dlhu, v ktorej
súčasne upozornil žalovaného ako spotrebiteľa na možnosť vyhlásiť úver za splatný. Vzhľadom k tomu,
že aj napriek tejto výzve žalovaný úver neuhradil, právny predchodca súčasného veriteľa vyhlásil dňa
12.07.2021úverzapredčasnesplatný.Žalovanýuhradilpôvodnémuveriteľovi8.779,51eurŽalovanýbol
ku dňu zosplatnenia úveru, t. j. ku dňu 12.07.2021 povinný uhradiť právnemu predchodcovi súčasného
veriteľa celkovo 15.800,76 eur. Listom zo dňa 08.09.2021 pôvodný veriteľ upozornil žalovaného, že je

v omeškaní viac ako 3 mesiace so zaplatením splatnej pohľadávky. Zároveň bolo žalovanému dané do
pozornosti, že pôvodný veriteľ je oprávnený postúpiť pohľadávku tretej osobe Predmetná pohľadávkavrátanejejpríslušenstvabolanažalobcupostúpenázmluvouopostúpenípohľadávokzodňa14.12.2021
s účinnosťou odo dňa 21.12.2021. Na súčasného veriteľa bola postúpená pohľadávka vo výške 16
526,11 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 14.415,80 eur, zmluvného úroku vo výške 1.724,31

eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 370,00 eur a pôvodných poplatkov vo výške 16,00 eur.
Žalovanému bola zmena veriteľa oznámená listom pôvodného veriteľa zo dňa 21.12.2021. Žalovaný
uhradil v danom prípade pôvodnému veriteľovi celkovo 8.779,51 eur. Presné dátumy a výšky splátok
vyplývajú z priloženej platobnej histórie. Žalobca sa v prospech žalovaného ako spotrebiteľa rozhodol
uplatňovať len sumy, vyplývajúce zo samotného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru so zákonným

úrokom z omeškania a zmluvný úrok vo výške 7,71 % p. a. z dlžnej istiny vyčíslený od prvého dňa
nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru do podania žaloby.

3. Žalovaný následne uviedol že namieta výšku istiny a príslušenstva, keďže zmluva neobsahuje
náležitostipodľa§9ods.2písm.k)zákonač.129/2010Z.z.,atedajenesprávneuvedenácelkovávýška
sumy, ktorú má uhradiť. Ďalej namietal konanie veriteľa, ktorý podľa názoru žalovaného nepostupoval s

odbornou starostlivosťou a to pri schválení úveru vo výške 19.800 eur, keďže jeho príjem predstavoval
mesačne700eur,zktorého,keďsiodpočítalnevyhnutnénákladynaživotnépotreby,nebolomožnétakto
nastavený úver splácať. Požiadal teda súd o preskúmanie úverovej zmluvy z postavenia spotrebiteľa
ako slabšej strany sporu.

4. Právny zástupca žalovaného súdu dňa 31.07.2023 doručil vyjadrenie, v ktorom k bonite klienta
uviedol, že žalovaný hradil mesačné náklady za energie spojené s užívaním domu a to: plyn v sume 102
eur, elektrická energia v sume 60 eur, vodné v sume 6 eur. Táto suma predstavuje mesačne 168 eur.
Žalovaný dochádzal v roku 2017 denne za prácou z obce Lok do mesta Tlmače, (vzdialenosť obcí je 18,7
km, t. j. denne precestoval 37,4 km), mesačné náklady za cestovné predstavovali v čase pred podpisom

zmluvy 22.09.2017 sumu 30 eur. Už z tohto je zrejmé, že takto vyčíslené náklady, bez nákladov na
stravu, ošatenie, hygienu, paušálu za mobilný telefón, predstavujú sumu 198 eur. Priemerný mesačný
príjem žalobcu v roku 2017 predstavoval sumu približne 500,- € až 580,- €, podľa počtu opracovaných
hodín. Výška mesačnej splátky sporného úveru predstavovala sumu 263,41 eur. T. j. údaj poskytnutý
žalobcom nepredstavuje skutočné vyčíslenie nákladov na základné životné potreby žalovaného, ktoré

mal žalobca pred podpisom zmluvy zistiť. Bez ohľadu na vyššie uvedené, už pri spočítaní nákladov za
mesačné splátky úveru, a životných potrieb v sume 461 eur, bez stravy, nákladov na ošatenie, hygienu,
je zrejmé, že výška príjmu nepostačovala žalovanému ani na základné životné potreby po tom, čo
by uhrádzal výšku mesačnej splátky za poskytnutý úver. Má za to, že žalobca pred podpisom zmluvy
nekonal s odbornou starostlivosťou a nepreveril schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Z uvedeného

dokladu vyplýva, že žalovaný mal mať mesačný príjem v sume 580 eur, náklady na životné potreby
z dokladu zrejmé nie sú. Má za to, že právny predchodca žalobcu vôbec neskúmal náklady na základné
životné potreby žalovaného, čo vyplýva aj z predloženého dôkazu. Konal tak bez akejkoľvek odbornej
starostlivosti, v rozpore s ust. § 7 ods. 1, ods. 16, ods. 17 zákona č. 129/2010 Z. z. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ust. § 7 ods. 19 až 42 zákona č. 129/2010

Z. z. Ust. ods. 20 pritom výslovne zaväzuje skúmať aj náklady na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa, čo v dôkaze predloženom žalobcom 28.02.2023 preukázané nie je.

5. Na toto podanie reagoval právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 11.08.2023. Žalobca naďalej
zastáva názor, že pôvodný veriteľ dostatočne vyhodnotil bonitu svojho dovtedajšieho klienta pri

poskytovaní predmetného úveru. Ako už žalobca poukázal v bode II. Vyjadrenia k výzve súdu zo
dňa 28.02.2023, refinancovaním troch dovtedajších úverov sa znížili (!!) celkové nároky spotrebiteľské
úvery o 18,88 eur mesačne, t. j. o 6,69 %, pričom nie je známe, že by staršie refinancované
úvery boli nesplácané. Žalovaný najmenej 30 mesiacov riadne plnil svoje povinnosti dlžníka a to,
že nedošlo v krátkej dobe po poskytnutí úveru k zlyhaniu schopnosti splácať, považuje žalobca za

dostatočné potvrdenie predikcie banky o schopnostiach konkrétneho dlžníka splácať poskytnutý úver a
k oveľa neskoršej strate schopností splácať úver došlo v dôsledku skutočností, ktoré napriek množstvu
zhromaždených informácii a ich logickej interpretácii, nebolo možné v čase poskytnutia úveru rozumne
vopred predpokladať. Žalobca ďalej poukazuje na existenciu predchádzajúcich bankových produktov od
rovnakého veriteľa, teda banka už mala s klientom isté skúsenosti, ktoré bolo možné zohľadniť aj pri

hodnotení schopnosti splácať.

6.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidokladmiazistilnasledovnýskutkovýaprávny
stav:Právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 22.09.2017 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 5135624630, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 19.800 eur. Podľa

zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 96 mesačných splátkach v sume 263,41
eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 25.285,49 eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z
vyššie uvedenej zmluvy sumu 8.779,51 eur. Žalovaný neplnil dohodnuté mesačné splátky riadne a včas,
čím sa dostal do omeškania. Žalobca predžalobnou výzvou formou listu zo dňa 01.04.2022 upozornil
žalovaného k vyššie spomenutej skutočnosti a ponechal mu dodatočne viac ako 30 dňovú lehotu na

splnenie omeškaného záväzku. Žalovaný ani v dodatočnej lehote nesplnil omeškaný záväzok, na to
žalobca vyhlásil dňa 12.07.2021 úver za predčasne splatný. Celková výška dlhu ku dňu podania žaloby
predstavovala sumu 14.415,80 eur s príslušenstvom.

7. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie následne aplikoval ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 9,
§ 54a, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2 a § 39 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 1 ods. 2, § 2 písm.

a), b), § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, 2 a § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách.

8.Aplikovanímcitovanýchustanovenínakonštatovanýazistenýskutkovýstavdospelsúdprvejinštancie
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol. Na vysvetlenie tohto záveru súd

prvej inštancie uviedol, že nemohlo dôjsť k platnému predčasnému zosplatneniu úveru, a to z dôvodu
porušeniu ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 11 ods. 2 takéhoto právneho
predpisu. Súd poukazuje na skutočnosť, že podľa čl. 8 odsek 1 Smernice Európskeho parlamentu
a rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS
členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa

na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby
na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Súdny dvor v rozsudku zo dňa 27.03.2014, LCL Le
Crédit Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12 okrem iného uviedol, že najmä na rozvíjajúcom sa
trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne, alebo bez predchádzajúceho
posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa, a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie

sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takéhoto
správania dopustia. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou
starostlivosťou s tým, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale
od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Cieľom zákonodarcu je
tak efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.

Pri získavaní informácií o bonite spotrebiteľa za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa
tak veriteľ vychádza, ako z informácií, ktoré mu poskytne samotný spotrebiteľ ako aj z informácií,
ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch
a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o spotrebiteľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je tak povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné presné a pravdivé údaje, avšak táto

povinnosť nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou.

Na základe uvedenej skutočnosti tak podľa názoru súdu právny predchodca žalobcu nedostatočne
skúmal bonitu žalovaného, pretože z úverovej zmluvy nie je zrejmé, akým spôsobom bola skúmaná táto
bonita. Z uzavretej zmluvy vôbec nie je z uvedených údajov zrejmé aké boli jeho výdavky, aké boli jeho

rodinné, resp. sociálne pomery a pod. Z uvedených skutočností však nevyplýva ako veriteľ postupoval
pri posudzovaní bonity žalovaného, či si vyžiadal od neho nejaké doklady preukazujúce jeho príjmy,
resp. výdavky ako aj iné doklady preukazujúce schopnosť splácať úver.

Keďže právny predchodca žalobcu podľa názoru súdu nemal k dispozícii všetky relevantné údaje, aby

posúdil bonitu žalovaného, tak s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. nebol
oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splnenie spotrebiteľského úveru. Je nedostatočné,
ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo osobných a majetkových
pomeroch, pretože odborná starostlivosť predpokladá, že údaje, ktoré dlžník uviedol, si veriteľ aj overí
minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 alebo 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.03.2019). Okrem toho
aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 z 18.12.2014 vo veci Consumer Finance SA
proti Ingrid Bakausovej vyplýva, že poskytovateľ úveru má dôkazné bremeno posúdiť úveryschopnosť
dlžníka - spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, ktoré sú podložené dokladmi a tým má byťzabránené, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
tak nemohlo dôjsť k predčasnému zosplatneniu celého dlhu žalovaného pred postúpením pohľadávky
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, a to s poukazom

na ustanovenie § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Preto žalobca nie je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby a z uvedených dôvodov súd jeho žalobu zamietol.

Keďže súd už ako uviedol vyššie vyhodnotil odbornú starostlivosť veriteľa pri skúmaní bonity za
nesprávnu a nezákonnú, tak nebolo preukázané, že by zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k

účinnému predčasnému zosplatneniu úveru pred postúpením pohľadávky v celom rozsahu (pohľadávka
bola postúpená v decembri 2021), a to s poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko
zmluva o úvere bola uzavretá na dobu neurčitú. Preto právny predchodca žalobcu tak podľa názoru súdu
postúpil pohľadávku, ktorá nebola v celom rozsahu splatná v čase jej postúpenia, v dôsledku čoho tak
išlo o postúpenie pohľadávky, ktoré je v rozpore so zákonom, a to s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. ako aj § 524 a nasl., a preto je postúpenie s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho

zákonníka neplatné.

9. Nakoľko žalovaný mal v konaní úspech, súd mu v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP priznal plnú náhradu
trov konania voči žalobcovi.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalobca, pričom sa domáhal jeho
zmeny tak, že odvolací súd žalobe vyhovie v celom rozsahu.

Ako odvolací dôvod žalobca v podanom odvolaní poukázal na ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t. j. že súd
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. na ust. § 365 ods.

1 písm. h) CSP, v zmysle ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia.

11. Odvolateľ súdu prvej inštancie vyčíta, že tento odmietol uznať jeho aktívnu vecnú legitimáciu
z dôvodu nedostatočného skúmania bonity žalovaného. K uvedenému záveru žalobca uvádza že údaje,

ktorých absenciu jednotlivo súd vytýka, sa v súdnom spise nachádzajú:
- žalovaný uviedol svoje rodinné a sociálne pomery (slobodný, vzdelanie SOU bez maturity, žije u rodičov
v rodinnom dome, robotník s pracovným pomerom na dobu neurčitú v D. E. F.) v Žiadosti o úver zo dňa
22.09.2017, ktorý bol súdu predložený ako príloha č. 1. k Vyjadreniu zo dňa 28.02.2023;
- z dokladu o skúmaní bonity bankou predloženého súdu ako príloha č. 1. k Doplneniu vyjadreniu k

odporu zo dňa 25.08.2022, je zrejmé tak overenie príjmu klienta (540,- eur) v Sociálnej poisťovni ako aj
overenie splácania úverov a úverovej histórie dopytom do Úverového registra;
- banka vyhodnotila schopnosť splácať záväzok klientom, o čom žalobca ako dôkaz predložil Výpočet
primárnej návratnosti, ktorý bol predložený súdu na pojednávaní dňa 13.07.2023 o čom svedčí príslušná
zápisnica;

- z Výpočtu primárnej návratnosti je aj zrejmé, že banka súladne s § 7 ods. 27 zák. č. 129/2010 Z. z.
v znení účinnom od 01.06.2017 do 31.12.2017 (t. j. v čase uzatvorenia úverovej zmluvy), posudzovala
náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa s ohľadom na životné minimum
ustanovené osobitným predpisom a príjem spotrebiteľa.
Okrem toho žalobca v tejto súvislosti opakovane poukazuje na ďalšie (už tvrdené a preukázané)

skutočnosti podporujúce tvrdenie, že pôvodný veriteľ dostatočne vyhodnotil bonitu svojho dovtedajšieho
klienta pri poskytovaní predmetného úveru:
a) refinacovaním troch dovtedajších úverov žalovaného sa znížili (!!) jeho celkové nároky na
spotrebiteľskéúveryosumuvovýške18,88eurmesačnepričomneboloznáme(anitvrdenéžalovaným),
že by tieto staršie refinancované úvery neboli splácané;

b) žalovaný najmenej 30 mesiacov riadne plnil svoje povinnosti dlžníka a to, že nedošlo v krátkej
dobe po poskytnutí úveru k zlyhaniu schopnosti splácať, považuje žalobca za dostatočné dodatočné
potvrdenie predikcie banky o schopnostiach konkrétneho dlžníka splácať poskytnutý úver a k oveľa
neskoršej strate schopností splácať úver došlo v dôsledku skutočností, ktoré napriek množstvu
zhromaždených informácii a ich logickej interpretácii, nebolo možné v čase poskytnutia úveru rozumne

vopred predpokladať;
c) žalobca poukázal aj na existenciu predchádzajúcich bankových produktov od rovnakého veriteľa,
teda banka už mala s klientom isté skúsenosti, ktoré bolo možné zohľadniť aj pri hodnotení schopnosti
splácať;d) povinnosť dopytu veriteľa do Sociálnej poisťovne bola do § 7 ods. 27 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení
neskorších predpisov zavedená až zákonom č. 297/2017 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2018, teda táto
povinnosť v čase podpisu úverovej zmluvy neexistovala.

12. Žalobca záverom tvrdí, že nepochybne preukázal dostatočné a relevantné skúmanie bonity
žalovaného a považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nezákonné, nesprávne a svojvoľné, nakoľko
súd nesprávnym postupom nevyhodnotil všetky predložené dôkazy a ani neozrejmil, prečo niektoré
dôkazy nevykonal, resp. ich obsah ignoroval.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu naopak uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny, a preto ho navrhuje potvrdiť. Žalovaný poukazuje na svoju predchádzajúcu
argumentáciu, v zmysle ktorej tvrdí, že v konaní predložil dôkazy, ktoré preukazovali, že náklady na
základné životné potreby žalovaného predstavovali sumu vyššiu ako 199,- eur, ktorú právny predchodca
žalobcu použil pri výpočte primárnej návratnosti úveru. Žalobca teda nekonal pred podpisom zmluvy

s odbornou starostlivosťou a nepreveril schopnosť spotrebiteľa splácať úver, čo súd prvej inštancie
správne vyhodnotil.

14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného už následne nevyjadril.

15. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, cítiac sa byť viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie.

16. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza
k porušeniu práva na spravodlivý proces, je treba považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu,
v ktorom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, čím sa stáva
rozhodnutie ako celok nepresvedčivé. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva
strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá

so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany
sporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovať.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho

vydaniu dospel k záveru, že vyššie uvedenými vadami trpí aj rozhodnutie súdu prvej inštancie.

18. Ako z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, súd prvej inštancie založil svoj záver
o nedôvodnosti podanej žaloby na porušení § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 11 ods.
2 cit. zák., keď konštatoval, že právny predchodca žalobcu nedostatočne skúmal bonitu žalovaného,

nemal k dispozícii všetky relevantné údaje, aby posúdil bonitu žalovaného, a tak s poukazom na ust.
§ 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splnenie
spotrebiteľského úveru.

Vzhľadom na uvedené, tak nemohlo dôjsť k predčasnému zosplatneniu celého dlhu žalovaného pred

postúpením pohľadávky podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 O. z. Žalobca preto nie je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby.

19.Záveroporušenípovinnostivzmysle§7ods.1zák.č.129/2010Z.z.všaksúdprvejinštancievyslovil
arbitrárne bez vyhodnotenia žalobcom predložených dôkazov a bez zohľadnenia, resp. vysporiadania

sa s argumentáciou žalobcu.

20. Súd prvej inštancie síce v napadnutom rozhodnutí správne pomenoval, ktoré náležitosti má súd
skúmať vo vzťahu k splneniu povinnosti uvedenej v § 7 ods. 1 cit. zák. Čiastočne poukázal na judikatúru
vo vzťahu k cit. ustanoveniu, avšak tieto všeobecné tézy a východiská neaplikoval na predmetnú vec.

21. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé z akých dôkazov súd prvej inštancie pri formulácii svojich
záverov vychádzal, keď medzi skutkovými zisteniami súdu (ods. 9. napadnutého rozhodnutia) nie sú
uvedené žiadne zistenia ohľadne skúmania bonity žalovaného.Žalobca v konaní vzhľadom na procesnú obranu žalovaného predložil listinné doklady preukazujúce
skúmanie bonity žalovaného (žiadosť o úver žalovaného, výpočet primárnej návratnosti úveru, doklad

o skúmaní bonity klienta a pod.), ktoré však súd prvej inštancie náležitým spôsobom nevyhodnotil.

Súd sa taktiež nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorý poukazoval na to, že právny predchodca
už mal so žalovaným skúsenosti, ktoré zohľadňoval aj pri hodnotení schopnosti platiť úver, že žalovaný
najmenej 30 mesiacov riadne plnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy a napokon refinancovaním

dovtedajších úverov, ktoré boli dovtedy splácané, sa znížili mesačné náklady na splátky o 18,88 eur
mesačne.

22. Cieľom zákonodarcu pri úprave obsiahnutej v § 7 zák. č. 129/2010 Z. z. (ZoSÚ) bolo efektívne
zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Veriteľ je
za tým účelom povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta najmä jeho príjmy a tiež na

informácie, ktorými disponoval v čase pred uzavretím zmluvy. V tomto smere žalobca poukázal na svoje
predchádzajúce skúsenosti s klientom v kontexte na znenie § 7 ods. 24 ZoSÚ, v zmysle ktorého sa
na spotrebiteľský úver, ktorým sa platí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto
zákona (refinancovaný úver) alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je
navýšenie výšky spotrebiteľského úveru, ak výška spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet

zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov, nevzťahujú ust. ods. 19 až 23,
a teda ani ods. 20, ktorý upravuje aké položky sa použijú na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver.

23. Ani v tomto smere sa súd prvej inštancie s argumentáciou žalobcu riadne nevysporiadal, čím zaťažil

svoje rozhodnutie vadou arbitrárnosti, čo v kontexte na ustálenú judikatúru NS SR a ÚS SR znamená
porušenie práva na spravodlivý proces (napr. uzn. NS SR sp. zn. 6Cdo 98/2017 zo dňa 31.01.2019).

24. Na základe uvedených skutočností, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom sa súd náležite vysporiada s relevantnou

a pre posúdenie veci podstatnou argumentáciou strán a zároveň vysvetlí dôvody podstatné pre
rozhodnite vo veci vo väzbe na zistený skutkový stav.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.