Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76Ek/1951/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122371846
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6122371846.6

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávnenej: A. B., nar: 25.03.1942, bytom Vl. C. XXXX/X,
XXX XX D., v konaní právne zast. Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom, so sídlom AK v Revúcej,
Železničná č. 257/19, proti povinnému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX D.,
o vymoženie 39.200 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Marko Rus, so
sídlom exekútorského úradu Železničná 257/19, 050 01 Revúca, pod sp. zn. 278EX 661/22, o sťažnosti

oprávnenej voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp.
zn. 76Ek/1951/2022 zo dňa 12.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd o p r a v u j e záhlavie uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 76Ek/1951/2022 zo
dňa 12.03.2024 tak, že k oprávnenej dopĺňa údaj o jej právnom zástupcovi: „v konaní právne zast. Mgr.
Martinom Jankovičom, advokátom, so sídlom AK v Revúcej, Železničná č. 257/19“.

II. Súd m e n í výrok II. uznesenia sp. zn. 76Ek/1951/2022 zo dňa 12.03.2024 tak, že oprávnená je
povinná nahradiť súdnemu exekútorovi trovy vo výške 36 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

III. Súd vo zvyšku sťažnosť oprávnenej z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov sťažnostného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 12.03.2024 uznesenie, ktorým exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm.
b/ Exekučného poriadku zastavil (výrok I.) a oprávnenej uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 72 EUR (výrok II.). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že vyšší súdny úradník
exekúciu zastavil na základe podnetu súdneho exekútora, ktorý zistil, že rozsudok Okresného súdu

Revúca, sp. zn. RA-3C/32/2019 zo dňa 31.03.2022, nenadobudol právoplatnosť z dôvodu podaného
odvolania a následne bol rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14Co/111/2023 dňa
08.01.2024 zrušený. S poukazom na ustanovenia § 61k ods. 1 písm. b/, § 61l ods. 3, § 243p ods. 2
prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“),
poukazunauznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS456/2011opovinnostiexekučnéhosúduskúmať

v každom štádiu exekučného konania zákonnosť exekučného titulu a skutočnosti, že exekučný titul je
základným materiálnym predpokladom exekučného konania, vyšší súdny úradník exekúciu zastavil.

2/ O trovách exekúcie rozhodol tak, že povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora vo výške 72 EUR
uložil oprávnenej, nakoľko jej v danom prípade možno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie. Tým
nespochybňoval právo oprávnenej podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným

exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na
oprávnenú aj riziko, že bude zaviazaná znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniuexekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného
poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada
paušálnych výdavkov, ktorá je určená Vyhláškou MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Exekučného poriadku vo výške 60,- EUR, ktorá sa zvyšuje o DPH v prípade, ak je súdny
exekútor platiteľom DPH za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Súdny exekútor je za základe
poverenia,udelenéhomusúdom,povinnýzačaťvykonávaťexekúciu,sčímmubezpochybnostívznikajú
náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnená návrh na vykonanie exekúcie nepodala.

3/ Voči uzneseniu podala oprávnená sťažnosť, ktorou navrhovala ďalej pokračovať v exekúcii a priznať
jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči povinnému vo výške 316,22 EUR (za podanie
sťažnosti–odmena249,79EUR+režijnýpaušál13,73EUR+20%DPH,t.j.52,70EUR),atozakaždých
okolností, t. j. aj v prípade zamietnutia sťažnosti oprávnenej voči výroku o zastavení exekúcie, ako aj
v prípade možného zastavenia exekúcie, aby súdnemu exekútorovi nebol priznaný nárok na náhradu
trov exekúcie, resp. aby na trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bol zaviazaný povinný výkladom ust, §

199c ods. 1 a contrario v spojení s § 199c ods. 4 Exekučného poriadku. Sťažnosť právne zdôvodňovala
tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.
1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). V prvom rade napádala postup konajúceho

exekučného súdu, ktorý - aj napriek tomu, že oprávnená je od počiatku vedenia exekučného konania
zastúpená právnym zástupcom - F. F. G., tak právny zástupca bol opomenutý v záhlaví vyhotoveného
uznesenia zo dňa 12.03.2024 a toto uznesenie mu nebolo ani doručované. Táto vada konania mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

4/ V súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku (výrok I.
napadnutého uznesenia) zvýraznila, že návrh na vykonanie exekúcie podala dňa 12.07.2022, teda ešte
pred tým, keď si povinný svojimi podaniami zo dňa 24.10.2022 a zo dňa 08.11.2022 podal odvolanie
voči rozsudku Okresného súdu Revúca, sp. zn. 3C/32/2019 zo dňa 31.03.2022. Oprávnená podávala
návrh na vykonanie exekúcie v čase, kedy exekučný titul bol opatrený riadnou doložkou právoplatnosti

a vykonateľnosti, a kedy nič nenasvedčovalo tomu, že tento exekučný titul nie je formálne a materiálne
vykonateľný.

5/ Výrok II. napadnutého uznesenia o jej povinnosti hradiť trovy súdneho exekútora vo výške 72 EUR
považovala za nesprávny a nezákonný. Súd síce aplikoval správne zákonné ustanovenie § 199c ods.

1 Exekučného poriadku, avšak ho nesprávnym spôsobom vyložil a aplikoval na danú skutkovú situáciu.
V tomto prípade nebola splnená ani len jedna podmienka v zmysle ust. § 199c ods. 1 Exekučného
poriadku, ktorá by ju zaväzovala na úhradu trov súdnemu exekútorovi. Je síce pravdou, že exekúcia
sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným, avšak v
tomto prípade nejde zároveň kumulatívne o dôvod, ktorý možno oprávnenej pričítať. Zároveň sa nejedná

o prípad ukončenia exekúcie z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie.Boltopráveexekučnýsúd,ktorýexekúciuzastavil.Oprávnenávpredmetnejvecipodalanávrh
na vykonanie exekúcie v čase, kedy bolo nepochybné, že exekučný titul je riadne opatrený doložkou
právoplatnosti a vykonateľnosti. Jednalo sa tak o perfektný exekučný titul z hľadiska jeho formálnej ako
i materiálnej vykonateľnosti. Oprávnená žiadnym svojim konaním nezapríčinila neúčinnosť exekučného

titulu, resp. ak by tento bol zrušený, tak sa evidentne jednalo o chybu nachádzacieho súdu. Oprávnená
totiž v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemohla disponovať žiadnymi indíciami, že by
exekučný titul nemal byť účinným. Odvolanie zo strany povinného voči rozsudku vo veci samej bolo zo
strany povinného podané niekoľko mesiacov po tom, ako v tejto exekučnej veci oprávnená podala návrh
na vykonanie exekúcie. Minimálne vyššie uvedené dôvody nemožno ,,pričítať oprávnenej“, tak ako to má

na mysli ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku. Trovy exekúcie v týchto „ostatných prípadoch“ znáša
povinný, ako to vyplýva aj z ust. § 199c ods. 4 Exekučného poriadku. Je však možné, aby vzniknuté trovy
exekúcie znášal aj sám súdny exekútor, ktorému exekučný súd v konečnom dôsledku nemusí priznať
nárok na náhradu trov exekúcie. Proti akejkoľvek logike sa javí taktiež priznanie sumy 60 EUR + DPH
súdnemu exekútorovi ako trov exekúcie, keď jedinou závislou skutočnosťou, kedy by patrila súdnemu

exekútori nižšia odmena, t. j. odmena vo výške 30 EUR + DPH je práve skutočnosť, ak by návrh na
zastavenie exekúcie podal povinný v zákonom ustanovenej lehote 15 dní od prevzatia upovedomenia
o začatí exekúcie. Výška odmeny v neprospech samotného oprávneného tak nemôže byť odvíjaná od
nečinnosti povinného, kedy tento, v prípade ak podá oneskorený návrh na zastavenie exekúcie, resp.tento návrh vôbec nepodá, zaťažil oprávneného vyššou poplatkovou povinnosťou oproti prípadu, ak by
stihol podať návrh na zastavenie exekúcie včas. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd postupoval v
tejto veci tak, že vec nesprávne právne posúdil, a to aj ohľadne výroku o trovách súdneho exekútora.

6/ Súdny exekútor sa k sťažnosti nevyjadril.

7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9/ Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

10/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11/ Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právny názorom súdu.

12/ Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi

náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

13/ Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako
pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí

trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

14/ Podľa § 22 ods. 1,2 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Vyhláška“) exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur. Ak sa vymáhaný nárok
splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný
účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi
náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.

15/ Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

16/ Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

17/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávnenej je čiastočne dôvodná.

18/ V prvom rade sa súd zaoberal námietkou, že v záhlaví uznesenia nebol uvedený právny zástupca
oprávnenej a tomuto nebolo uznesenie o zastavení exekúcie doručované. Vzhľadom na uvedené
tvrdenie súd dňa 20.03.2024 napádané uznesenie vyššieho súdneho úradníka zo dňa 12.03.2024
doručilprávnemuzástupcovioprávnenej,očomsvedčíelektronickádoručenkanachádzajúcasavspise.
Dňa 20.03.2024 bola prostredníctvom právneho zástupcu tunajšiemu súdu doručená totožná sťažnosť,

ako sťažnosť, ktorú oprávnená podala ešte dňa 18.03.2024. Preto možno konštatovať, že tvrdenie
o nedoručení rozhodnutia právnemu zástupcovi v čase rozhodovania o sťažnosti (a podania sťažnosti
zo dňa 20.03.2024) nebolo aktuálne a teda ani spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Zároveň súd týmto rozhodnutím (výrok I.) opravil záhlavie uznesenia vyššieho súdnehoúradníka z 12.03.2024 tak, že k oprávnenej doplnil jej právneho zástupcu. Tým aj táto vada, ktorú
súd posúdil ako chybu v písaní, resp. inú zrejmú nesprávnosť, keďže z exekučného spisu vyplývalo,
že oprávnená bola od začatia exekučného konania právne zastúpená advokátom, Mgr. Martinom

Jankovičom, bola postupom podľa § 224 CSP odstránená, a to aj bez návrhu (oprávnená sa petitom
nedomáhala opravy sťažnosťou napadnutého uznesenia).

19/ V súvislosti s výrokom I., ktorým súd exekúciu zastavil z dôvodu zrušenia exekučného titulu,
oprávnená konštatovala, že návrh na vykonanie exekúcie podávala spolu s exekučným titulom

opatreným doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. K tomu súd uvádza, že materiálnym predpokladom
exekúcie je exekučný titul. Súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo
zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že súd je povinný
v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie
takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie
nemožno exekúciu vykonať (uznesenie Ústavného súdu SR z 20.04.2011, sp. zn. II. ÚS 165/2011).

Vyšší súdny úradník tak správne rozhodol o zastavení exekúcie po tom, čo zistil, že odvolací súd zrušil
exekučný titul. Sťažnosť oprávnenej preto súd vyhodnotil vo vzťahu k výroku I. ako neopodstatnenú,
teda nedôvodnú, čoho následkom je jej zamietnutie v tomto rozsahu podľa § 250 ods. 1 CSP.

20/ Oprávnená svoju sťažnosť odôvodňovala najmä voči výroku II., ktorým bolo rozhodnuté o trovách

súdneho exekútora, ktoré mu má oprávnená uhradiť. Súdny exekútor sa na účely rozhodovania o jeho
trovách v tejto časti považuje za účastníka konania (§ 35 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku).
Exekučný poriadok má komplexnú úpravu trov (šiesta časť Exekučného poriadku). Hoci trovy exekúcie
zásadneznášapovinný,ztohtopravidlaexistujúvýnimky.Povinnosťoprávnenéhoznášaťtrovysúdneho
exekútora (§199c ods. 1 Exekučného poriadku) je spojená s dôvodom zastavenia exekúcie, ktorý možno

oprávnenému pričítať.

21/ Sudca uvádza, že z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že exekútorovi
zásadne patrí náhrada trov exekúcie s výnimkami uvedenými v ustanovení § 198 ods. 1 Exekučného
poriadku a § 199c ods. 2 pred bodkočiarkou Exekučného poriadku, pričom v tomto prípade mal

za to, že nenastala žiadna zo zákonom výslovne predpokladaných výnimiek, kedy by súd súdnemu
exekútorovi náhradu trov nepriznal. K ukončeniu exekúcie nedošlo splnením vymáhaného nároku
povinným (solúciou), ale jej zastavením zo strany súdu, v dôsledku čoho súdnemu exekútorovi vznikol
nárok na náhradu výdavkov v zmysle § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, preto sa sudca ďalej
zaoberal správnosťou povinnosti náhrady trov exekúcie uloženej oprávnenej.

22/ Ak exekučný súd zistí, že exekučný titul nie je spôsobilým rozhodnutím - podkladom vykonania
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie zamietne, resp. ak túto skutočnosť zistí v jej priebehu, exekúciu
zastaví, a to bez ohľadu na to, či nespôsobilosť exekučného titulu vznikla pričinením oprávneného.
Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že exekučný titul bol zrušený. Z rozhodnutia Krajského súdu

v Banskej Bystrici, č.k. 14Co/111/2023-547 z 08.01.2024 exekučný súd zistil, že dôvodom zrušenia
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, pracovisko Revúca, sp. zn. 3C/32/2019 z 31.03.2022
bol nesprávny procesný postup súdu 1. inštancie, ktorý ustanovil povinnému procesného opatrovníka
bez splnenia podmienok na jeho ustanovenie v zmysle § 69 CSP. Z rozhodnutia tiež vyplýva,
že súd 1. inštancie uznesením č.k. RA-3C/32/2019-540 zo dňa 26.09.2023 odpustil žalovanému

(povinnému) zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Revúca, sp.
zn. RA-3C/32/2019-430 zo dňa 31.03.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2023. Z tejto
skutočnosti potom možno pre účely exekučného konania vyvodiť i to, že pokiaľ povinný podal odvolanie
voči rozsudku 1. inštancie včas a riadne, nemohol rozsudok Okresného súdu Revúca (v súčasnej
dobe pracovisko Okresného súdu Rimavská Sobota), sp. zn. 3C/32/2019 z 31.03.2022 nadobudnúť

právoplatnosť a vykonateľnosť a stať sa riadnym exekučným titulom podľa § 45 ods. 1 Exekučného
poriadku.

23/ Oprávnenému môže byť uložená povinnosť znášať trovy exekúcie i v prípade, že iniciuje exekúciu
v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatného a vykonateľného exekučného titulu

(v tomto prípade rozsudok s pripojenými doložkami právoplatnosti a vykonateľnosti), ale exekúcia
musela byť zastavená po tom, ako sa preukázalo, že rozhodnutie nespĺňalo podmienky vykonateľného
exekučného titulu a bolo zrušené v nachádzacom konaní. V rámci exekúcie ako i každého civilného
procesu procesná zodpovednosť v podobe negatívneho meritórneho rozhodnutia za akúkoľvek jehonečinnosť, vady a nedostatky jeho úkonov, môže postihnúť len samotného účastníka konania a nie
tretie osoby (teda ani súd, ktorý exekučný titul vydal). V exekučnom konaní je to oprávnený, ktorý
nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul je počas celej exekúcie spôsobilým titulom.

Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného. Niet normy v Exekučnom
poriadku, podľa ktorej by nesprávnosť postupu súdu základného konania bolo možné preniesť či
už na povinného alebo na exekútora, ktorým v takto márne vedenej exekúcii vznikli trovy. Nakoľko
oprávnená v uvedenej exekučnej veci podala návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktoré nemohlo nadobudnúť vykonateľnosť už v čase začatia exekučného konania, a to i napriek tomu,

že bola k nemu pripojená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, následne bolo v odvolacom konaní
zrušené, a v dôsledku tejto skutočnosti musela byť exekúcia zastavená, ide o dôvod, ktorý možno
oprávnenej pričítať, čo je v súlade nielen so staršou judikatúrou Ústavného súdu SR (sp. zn. IV. ÚS
278/2014 z 13.05.2014), ale aj aktuálnou (III. ÚS 114/2023 z 02.03.2023). Pokiaľ by nesprávnym
vyznačenímdoložkyprávoplatnostiavykonateľnostirozsudkuOkresnýmsúdomRimavskáSobotadošlo
knesprávnemuúradnémupostupu,oprávnenýjetýmsubjektom,ktorýsimôžeuplatniťnároknanáhradu

škody spôsobenej týmto postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

24/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov vyšší súdny úradník správne určil,
že oprávnená je tým subjektom, ktorý je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v

zmysle ustanovenia § 198 ods. 2 v spojení s ustanovením § 199c ods. 1 Exekučného poriadku. Sudca
však v tomto prípade zastáva názor, že ak exekúcia bola nariadená na podklade titulu, ktorý nebol
vykonateľný už v čase začatia exekučného konania (hoci formálne bol opatrený doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti), potom aj dôvod zastavenia exekúcie musel vzniknúť do uplynutia lehoty na podanie
návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok. Náhrada paušálnych výdavkov

súdneho exekútora je potom podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky v rozsahu 50%. Nakoľko bola exekúcia od
počiatku nedôvodná, a to bez ohľadu na to, že povinný ani nepodal návrh na zastavenie exekúcie,
exekútorovi vznikol nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 30 EUR. Keďže je platiteľom DPH,
podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, náhrada výdavkov sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty. Súd
preto podľa § 250 ods. 2 CSP zmenil výrok II. napadnutého uznesenia tak, že oprávnená je povinná

uhradiť trovy exekúcie súdneho exekútora v celkovej výške 36 EUR. Nakoľko nepovažoval za dôvodné
námietky oprávnenej, že jej vôbec nemôže byť uložená povinnosť platiť trovy exekúcie, ani námietky vo
vzťahu k zastaveniu exekúcie, vo zvyšku sťažnosť oprávnenej podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.

25/ Podľa § 199a ods. 1, 2 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

26/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

27/ Oprávnená si v súvislosti s podaním sťažnosti uplatnila nárok na náhradu trov konania. Úprava
trov exekučného konania v Exekučnom poriadku nepochybným spôsobom stanovuje, za ktoré úkony
patrí účastníkovi náhrada trov. Za trovy oprávneného - pokiaľ ide o jeho výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní - možno považovať len také, ktoré vznikli v súvislosti s podaním návrhu na
vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Keďže povinný nepodal

návrh na zastavenie exekúcie, ale k jej zastaveniu exekúcie došlo na základe podnetu súdneho
exekútora, nemohol oprávnenej vzniknúť v súvislosti s ex offo rozhodovaním súdu o zastavení exekúcie,
t.j. bez návrhu povinného, nárok na trovy, a to ani sťažnostného konania, ktoré s rozhodovaním
vyššieho súdneho úradníka o zastavení exekúcie (bez návrhu) tvorí jeden celok. Nárok na náhradu trov
sťažnostného konania nevznikol podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku ani povinnému. Preto súd o

trovách sťažnostného konania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku IV. tohto uznesenia, teda žiadny
z účastníkov nárok na ich náhradu nemá.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).